K a t a l ó g    z o s n u l ý ch

d u ch o v n ý ch   p a s t i e r o v

b a n s k o – b y s t r i c k e j   d i e c é z y

 

 

 

 

 

 

Z a   o b d o b i e

od roku 1776 do 1985

 

 

 

 

Z o s t a v i l

A n t o n   Z a r e v ú c k y

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

P r e d h o v o r

 

      Zhotovil som katalóg kňazov, ktorí pôsobili na jednotlivých farnostiach BBB od najstarších čias, ktorí sa dajú dokumentárne doložiť až po dnešnú dobu. Katalóg obsahuje asi 1700 mien. To je celkový pohľad účinkovania. Keďže technické a iné okolnosti neumožňujú jeho publikovanie pre potreby farností, podáva sa v tejto publikácii len menoslov kňazov, ktorí účinkovali od založenia diecézy v r. 1776.

      Kňazi boli poprední činitelia v slovenskom ľude, významne sa podieľali na jeho výchove, konali kultúrnu prácu predovšetkým v školách, ktoré boli zverené cirkvi, ale aj v širšej verejnosti. Okrem toho boli pracovníci na farských gazdovstvách, ktoré boli v minulosti nerozlučne spojené s hmotným zabezpečením duchovného správcu. Niektorí gazdovali obyčajne, iní intenzívne, pôsobili ako ovocinári, záhradkári, včelári, chovatelia koní a iného zvieratstva. Tým nepriamo prispievali pokroku na dedinách a tiež boli spätí s radosťami a strasťami dedinčanov. Pre kultúru viedli kroniky, matriky, štatistiky, rozličné pozorovania prírody, nacvičovali divadlá, spevokoly, viedli kapely a pod. Myslím, že sa svedčí, aby im aspoň malým životopisom so stručnými dátami účinkovania bol postavený aspoň nepatrný pomník v cirkevnom rámci. Malo sa tak stať pri príležitosti dvestoročnice diecézy /1776 –1976/. Pri tom nezabúdajme na ich dušpastiersku prácu, ktorú vykonávali katechézou po celý svoj život, keď pracovali na tom, aby sa zásady Evanjelia uplatňovali v živote veriacich.

      Pozbierať tieto dáta nebolo ľahké, ako by sa na prvý pohľad zdalo. V dávnych dobách nepozerali na človeka tak, ako teraz. Stačilo im, keď mali obsadené miesto človekom, ktorý vykonával funkciu. O jeho rodinnom pôvode, rodisku, ani o dátach narodenia a o ostatných nacionáliách, ako to voláme teraz a čo sa dnes bezpodmienečne vyžaduje, sa vtedy nerobili podrobné záznamy. V dobe zmätkov cirkevnej správy za náboženských vojen uviedli niekedy kňaza aj bez dokladov, niekedy sa funkcie ujal sám.

      Keď bola zriadená banskobystrická diecéza, jej prvý biskup Berchtold bol celý život činný v duchovnej správe, neskoršie ako arcibiskupský generálny vikár v Trnave založil knihy na správne vedenie Biskupského úradu, medzi nimi je kniha do ktorej zapisovali všetkých, prijatých do kléru a ich ďalšie účinkovanie. Počiatočné záznamy sú dosť skúpe, len asi od polovice 19. storočia zapisovali dáta podľa terajšej koncepcie. Tieto nedostatky som sa snažil doplniť z kanonických vizitácií, pokiaľ sa aj tam nachodili, alebo z iných dokumentov, pokiaľ boli poruke.

      CV, kanonické vizitácie, sa prevádzali od tridentského koncilu, ako to vyžadovala potreba. Najstaršie sú uložené v archíve v Ostrihome, Trnave a niektoré v univerzitnej knižnici v Budapešti. Keďže  sa aktuálne týkajú histórie doby ich napísania, sú uverejnené v rozličných publikáciách. Aj vo farských archívoch sa nájdu ich autorizované odpisy. Od založenie biskupstva sa už nachodia v origináloch vo farských archívoch. Prví traja biskupi vizitovali osobne farnosti, lebo ich tak dobre poznali a pri tom zabezpečili hmotnú základňu potrieb farnosti. Prvé CV sú od Berchtolda. Sú stručné. Ďalšie robil biskup Zerdaheli, to bol bývalý právnik. Potom  Makay a zakončil ich Belánsky, r. 1829. Posledné sú najobsažnejšie, doložené dokumentami. Odvtedy sa už CV nekonali. Zrušenie poddanstva postavilo cirkev na úplne novú základňu, v ktorej feudálne dávky postupne zanikli a vizitácie sa premenili na biskupskú pastoračnú návštevu pri birmovke a dekanské inšpekcie.

      Historia domus, farské kroniky sú písané rozlične. Záležalo, ako ktorý kňaz chápal veci farnosti a ako sa staval k udalostiam. Všeobecne možno povedať, že chudobné fary majú dôkladnejšie napísané HD, lebo kňaz mal čas venovať sa písaniu, kdežto na bohatej fare mal farár veľa starostí s gazdovstvom, nestačil písať. Aj to, čo je napísané, týka sa viac hmotných záležitostí ako duchovného stavu farnosti.

      Pri kňazoch, ktorí účinkovali v prítomnej dobe, sú zapísané krátke charakteristiky. Patrilo by viac, ale to by prekročili rámec tejto práce. Charakteristiky starších som vypísal zo zápisov HD, keď sa také našli. Iné som dal napísať kňazom, ktorí zomrelých poznali alebo s nimi spolupracovali.

      Pri dátach úmrtia som pri niektorých uviedol aj dĺžku života. Pred sto rokmi bol život kratší. Kňazi zomierali nie veľmi starí a väčšinou na farách, lebo sociálne zabezpečenie na starobný odpočinok v dávnej dobe nebolo žiadne, neskoršie slabé, že sa z toho nedalo slušne žiť. Penzijná zabezpečenie si diecéza budovala postupne svojpomocne. Penzijný fond spravovala Správa náboženských základín. Penzijný fond fungoval do r. 1950. Terajšie starobné zabezpečenie kňazov, ktoré má základ v zákonoch z r. 1949, je dostatočné. Priemerný pravdepodobný vek kňazov v tomto storočí je 67,3 r.

      Mená farností a iných lokalít som písal podľa dnes platných úradných názvov. Niektoré sa však nájdu napísané aj podľa starého mena, keď by to zavinilo konfúziu.

      S písaním priezvisk som mal nemalé ťažkosti. V minulosti, keď nebol ešte ustálený slovenský pravopis, alebo ešte žiadneho nebolo, používal sa spôsob písania ako v češtine, latinčine, alebo sa veľa používal spôsob maďarského písania. Radil som sa s odborníkmi, ako si v tejto veci počínať, ale nenašiel som ani u nich jednotný názor. Väčšina radila, aby som priezvisko napísal tak, ako je v pôvodnej listine. To by však 80 % bolo napísaných maďarským pravopisom a mohlo by vyvolať dojem, že starí kňazi boli väčšinou Maďari. Po dlhom tápaní som sa rozhodol na tento spôsob písania: Maďarské priezviská písať maďarským pravopisom, nemecké nemeckým, a slovenské dnešným pravopisom, ako by si ich písali, keby dnes žili. Príslušníkov šľachty a zemianstva som písal vždy maďarským pravopisom, aj keď je to priezvisko slovenského koreňa, lebo tí sa cítili Maďarmi. Prosím za prepáčenie, ak sa nájdu odchýlky v rozličnom písaní, je to zapríčinené práve týmto tápaním.

      Prosím, nech čitateľ láskavo prepáči, ak sa v katalógu nájdu chyby. Nie je možné, aby sa jeden človek pri zbieraní toľkých dát, údajov a čísiel vyhol chybe. Niektorá dáta sú už v originále zmätené, iné duplicitné a najviac chýb sa urobí pri odpisovaní. Katalóg som zhotovoval za veľa rokov vo voľnom čase. Jeden človek je na takú prácu nedostatočný, mal by na tom pracovať kolektív odborníkov. Takých je ťažko nájsť. A keby sa aj našli, sotva by boli ochotní pracovať nielen bez honoráru, ale si nájsť úhradu na cestovnú výdavky pri zbieraní prameňov.

      Ďakujem všetkým, ktorí boli ochotní pri požičaní dokumentov, ktoré bolo treba preštudovať. Ďalej tým, ktorí boli napísali komentáre k životom zomrelých i M. Mišíkovi, ktorý urobil odborný posudok katalógu.

 

 

      Keďže požiadavka úspory miesta je veľmi naliehavá, aby sa kniha nerozrástla do veľkých rozmerov a životopisy sa čo najviac zúžili, použil som skratky a značky, jednotné v katalógu. Sú to tieto značky:

 

AB – arcibiskup, arcibiskupstvo

AD – archidiakon /arcidekan/, archidiakonát

AS – asesor, cirkevný sudca

B – biskup, biskupstvo

BB – Banská Bystrica

BBB – banskobystrický biskup, biskupstvo

BÚ – biskupský úrad

CEN – canonicus ecclesiae neosoliensis, sídelný kanonik

CV – visitatio canonica, listina o revízii farnosti

ČD – čestný dekan

D – zástupca VAD, Školský dekan.

F – farár

FA – farský archív

HCEN – honorarius canonicus eccl. neosoliensis, čestný kanonik

HD – historia domus, farská kronika

K – kaplán

MEC – metropolitanae eccl. canonicus, ostrihomský kanonik

MR – Miestodržiteľská rada v Bratislave

N. – narodený

OAB – ostrihomský arcibiskup, arcibiskupstvo

O – ordinovaný, vysvätený na kňaza

PB – prebendát

PK – pápežský komorník, monsignore, monsiňor

PRE – prosynodálny examinátor

R – rok, ročný

Sem – seminár

SF – správca farnosti, administrátor dočasný, alebo trvalý

SchB – Schematismus historicus BBB z r. 1876

VAD – vicearchidekan - okresný dekan

VŠB – Vysoká škola bohoslovecká

V.V. aj n.o. – vo výslužbe, na odpočinku

Z – zomrel

ZŠR – základné školy skončil v rodisku

Ďalšie značky: ČSČK: červený kríž; DP: Duchovný pastier, časopis; JRD: Jednotné roľnícke družstvo; CHD: Charitný domov; KJM; KJŽ: Katolícka jednota mužov, žien; KN: Katolícke noviny; MNV: miestny národný výbor; SNP: Slovenské národné povstanie.

 

Adamec Štefan

O. 1817. K v Tajove, Jastrabej, Prievidzi, Valaskej, Turč. Ďure, V. Uherciach, Žiari n/Hr., Bojniciach, Oslanoch, Podkoniciach, Vyhniach, Španej Doline a Novej Bani. Z. 15.3.1850 v N. Bani.

 

Adamovich Juraj

N. 1.1.1800 v Osuskom. O. 1826. K v Handlovej, Kremnici a Kláštore p/Znievom. 1834 F v Turč. Michale. 1854 VAD. Z. 8.8.1872.

      Bol presvedčený Slovák, národný buditeľ. Prispieval do novín. Pohoršoval sa nad šovinistickým nariadením, že sa od 13.5.1843 majú písať matriky maďarsky. Delegácia, ktorá išla k cisárovi žiadať samosprávu pre Slovákov a v ktorej boli Gotšiar, Kozáček, Kuzmán, Orságh, Rozsahegyi a Záhorský, navštívili aj jeho a žiadali ho, aby išiel s nimi do Olomúca. Odoprel s tvrdením, že nechce robiť rozbroj medzi Slovákmi a Maďarmi. Keď však uväznili  BBB Rudnyánskeho, išiel s Chervenom, Divaldom a Jánom Havassom do Viedne intervenovať za jeho oslobodenie. Prijal ich nuncius, ale B ostal vo väzení. Cesta na jeho koňoch stála 160 zl.

 

Alexy Rudolf

N. 27.10.1893 v Sp. N. Vsi. O. 1916. K na viacerých miestach. R. 1919 odišiel do Maďarska a bol inkardinovaný do vacovskej diecézy. Z. 25.9.1960.

 

Alöl Jozef

O. 1837. K v Oslanoch, Prievidzi, H. Hámroch, Detve, Kláštore pod Znievom, Šp. Doline, H. Ždani, Handlovej, Žarnovici. 1841 SF v H. Ždani, Krahuliach. 1848 F v H. Vsi. Z. 8.9.1855.

 

Ambrózy Pavol

N. 1814 v Lutile. O. 1837. PB, K v Slaskej. 1842 F v N. Lehote, 1866 D, 1869 VAD, 1878 F v Hliníku. Z. 20.12.1879.

      Bol popredný ovocinár. Člen učenej pomologickej spoločnosti v Nemecku  a botanicko-záhradníckej vo Frauendorfe v Bavorsku. Zasadil pred farou americkú sekvoju, ktorá rastie doteraz.

 

Andaházy Jozef

Bol jezuitským novicom. Po zrušení rehole pokračoval ako svetský klerik. O. 1776. K v Bojniciach, Kremnici. Supl. profesor rétoriky na gymn. v BB. 1788 SF v Kláštore p/Zn. Vrátil sa do BB v nádeji, že dostane katedru profesora. Keď ju nedostal, odišiel na gymnázium do Ostrihomu, kde to dotiahol na direktora. V BBB slúžil 11 rokov.

 

Andreedes Ján

O. 1808. Profesor reči na VŠB. 1813 PRE, 1822 AS. Asesor súdnej tabule župy zvolens. a turč. 1829 bol prepustený do rehole Milosrdných bratov. Za posledných 5 r. života chorľavel. Z. 24.2.1841 v Bratislave.

 

Andreedes František

O. 1798. K na viacerých farách. 1804 F  H. Štubni. 1805 riaditeľ preparandie. 1807 sa vrátil na faru. 1809 bol zakrátko špirituálom m. seminára. Za posledných 5 r. bol valetudinarius. Zomrel 28.10. 1830.

 

Androvich Béla

N. 5.5.1887 v Leviciach. O. 1910. K v Beňuši, Hronci. SF v Kláštore p/Zn., vo Valči, Necpaloch. K v Krupine, Detv. Hute. 1917 SF v D. Hute. Z. 7.1.1918, 31 r.

 

Andrejkovič Pavol Violand, monsignor

N. 1.10.1894 Lelovce. O. 1918. Sobášený 18.11.1918 s Elenou Ernöi. K v Užhorode, voj. kurát v Hute, 1926 v Mukačeve, 1936 v Brne, 1939 v Prešove. 1940 vo Zvolene, 1940 v BB, 1941 duch správca vo V. Poli, 1941 v BB, 1942 v Bratislave, 1944 v BB. 1950-1955 m. p. 1955 úradník Mototechny. 1956 SF Tŕnie do 1963, kedy odišiel na odpočinok. Z 11.6.1974. Pochovaný je v BB.

      Vo vojenskej službe dosiahol hodnosť podplukovníka.

 

Anner Jozef Dr.

N. 22.2.1898 v BB. O. 1.10.1920. 1.10.1921 konal základnú voj. službu. 15.10.1922 K v N. Bani, 1923 SF v Budči, 1924 K v Bojniciach, t. r. v Žarnovici, 1925 v BB. 1927 lektor cirk. umenia na VŠB v BB. 1930 SF v BB. 1937 väzenský duchovný. 1.3.1937 doktor teológie. 1940 výpomocný profesor náb. na Obchodnej akadémii a priemyselnej škole v BB. 1.8.1942 F vo V. Uherciach. 1.5.1943 F v Hronci. 1.12.1944 sa zriekol benefícia. 1945 odišiel do Rakúska. Potom účinkoval v západnom Nemecku. Z.17.4.1974.

      Vysoký,  plnej peknej postavy, inteligentnej tváre. Sebavedomý, ctižiadostivý, ambiciózny. Rád sa pohyboval vo vyšších kruhoch, v kňazských skôr len oficiálne. Pochádzal z rodiny fotografa. Zákl. a stredoškol. štúdiá skončil v BB, teológiu vo Viedni a Prahe. 1930 kandidoval na faru v BB. Druhý kandidát bol Ján Javorka. Bolo to nedobré súťaženie, kde propagandu viedli ženy. Farnosť sa rozdelila na dva tábory. Faru dostal Javorka, ale roztržka trvala aj ďalej a po dvoch rokoch sa Javorka fary zriekol. Novému F A. Vajcíkovi sa podarilo roztržku skonsolidovať. Faru v Hronci dostal per cambium s Hurtíkom.

 

Árvay Jozef

N. 1741. Jezuita. Po zrušení SJ ostal v BB, neskoršie prof. na gymnáziu. 1778 F v Tajove. Bol chorľavý a 1786 odišiel na odpočinok.

 

Árvay,Štefan

N. 11.6.1864 v Predajnej. O. 1887. K v Č. Balogu, Lopeji, Detve, Kremnici. 1894 F v Prochoti. Zomrel 24.4.1905.

 

Aschenbrier František

N. 1813. O. 1836. K vo Zv. Slatine, N. Pravne, Handlovej, Slov. Ľupči. 1844 F v Kľaku, 1852 F v Ponikách, 1865 D. Z. 10.2.1876.

 

Augustín Imrich

N. 2.5.1836. O. 1880, K v Krupine, Zvolene, N. Bani, Bojniciach. 1891 SF v Motyčkách. Z. 28.2.1892, 56 ročný.

 

Augustíni František

R. 1776 bol prijatý z ostr. arcidiecézy za PB. Z. 1789.

 

 

Bácsmegyei Ernest

N.1726 v Trnave. Zeman z lekárskej rodiny. O. 1749. K v Búrskom Sv. Mikuláši, Ružomberku. 1751 F vo Sv. Mare, 1754 v Lutile,1761 v Mošovciach, 1799 D, 1804 HCEN. Z. 11.5.1809.

 

Badušek Ján

N. 12.12.1840. K v Oslanoch. Z. 1867, 27 ročný.

 

Bachta Ján

N. 22.6.1811 v Búr. Sv. Petre. Študoval v Bratislave, Ostrihome o Rábe. O. 1835. K vo Valaskej, PB, K vo Zvol. Slatine, Vrícku, Žarnovici, Podkoniciach, Dubovej, V. Poli, Tajove. 1840 F v Turanoch. 1844 D. Z. 29.12.1846, 36 roč.

      Latinčinu ovládal klasicky. Učený v histórii. Napísal krátku históriu Turian.

 

Bajer Ján

Pri zriadení diecézy bol K v Bojniciach, potom v Sl. Ľupči. 1781 F v Koši, 1801 D. Z. 6.11.1818, 66 roč.

 

Balko Michal Dr.

N. 1.3.1910 v Brusne. O. 1932. K v Žarnovici, 1933 aktuár BÚ, 1934 ceremoniár a archivár, 1936 bisk. sekretár a notár. 1941 F v Žiari n/Hr. 1942 doktor teológie. 1943 F v BB. 1943 VAD, 1951 SF v Lovči. Z. 29.1.1965, 55 ročný.

      Vysoký štíhly, príjemnej usmiatej tváre, vážneho vystupovania. Uzavretý, o chúlostivých veciach sa vyslovoval skúpo a opatrne, aby nikoho neurazil. Pochádzal z roľníckej rodiny, otec Michal, matka Mária r. Tatáriková. ZŠR, strednú a VŠB v BB. Za 4  roky bol suplujúcim profesorom pastorálky na VŠB v BB, čo robil popri svojom farskom úrade. Bol poradcom B v cirkevných záležitostiach. Kazateľ bol priemerný, spovedanie prenechával radšej kaplánom. Bol dobrý ochotný dušpastier. Cez vojnu a po nej pomáhal ľudom v nesnádzach, pokiaľ mu to bolo prístupné. Doba okolo roku 1950 ho odviala z BB na dedinu, čo trpko znášal. Okolo r. 1967 sa o ňom vážne hovorilo ako o kandidátovi na BBB.

 

Balog Ján

N. 1736 v Hričove. Jezuita. Profesor humanistiky v Užhorode. Po zrušení SJ slúžil v Jágerskej diecéze. Odtiaľ prišiel do BB a stal sa riaditeľom gymnázia. Z. 24.4.1803.

      Napísal : Breve compendium religionis ecclesiae catholicae, Opera poetica.

 

Baraník Ján

N. 1.5.1886 v Bzovíku. O. 1912. K v Detve, Tajove, Č. Balogu, Jastrabej, Žarnovici. 1916 F v D. Hute. 1831 F v Kláštore p/Zn. a súčasne aj profesor náb. na gymnáziu. 1934 AS, 1938 predseda patronátu kat. gymnázia. 1943 páp. komorník. 1942 D. Z. 15.6.1945.

      Strednej postavy, chudý, živej letory. Veselý, priateľský, žoviálny človek. Na D. Hute mal veľkú autoritu. Vedel jednať s jednoduchými ľudmi a bol im právnym a spoločenským poradcom v tiesni. Kraj bol zapadlý, odrezaný od sveta a on sám zorganizoval postavenie novej budovy pre gymnázium. Pri ton musel vyvinúť neobyčajné úsilie a prekonať horu prekážok. Pomohol mu pri tom vtedajší krajinský prezident Jozef Orságh, tamojší rodák. Hoci sa veľmi zaslúžil týmto činom o povznesenie mestečka, predsa prežil veľké nepríjemnosti od zakuklených nepriateľov, takže pomýšľal na odchod. Smrť mu v tom zabránila.

 

Barányi Ignác SJ

Profesor v Skalici. Po zrušení SJ bol profesorom v Komárne, 1776 prof. gymn. v BB. 1779 F v Lopeji. 1808 D. Z. 18.3.1808.

      Napísal knižočku: Svetlo v tmách, t. j. naučení kresťana o víre. Založil fundáciu 5000 zl pre chudobných študentov.

 

Bárdoš Michal

N. 18.6.1907 vo Sp. Vlachoch. O. 1930 v Keszthelyi vo Vespréme. R. 1938 bol prijatý z rehole karmelitánov. 1939 SF v Sučanoch, 1941 SF v T. Ďure, 1942 zbavený fary pre falzifikáciu matričných výťahov v prospech prenasledovaných Židov. 1943 SF vo Zv. Slatine, 1945  F tamže, 1950 riaditeľom slov. chrámového družstva a katechéta v Bratislave. 1954 poslaný nazad do BBB. Potom odišiel do súkromného života. Z. 1966, 59 roč.

 

Bariska (Barinka) Karol

N. 8.1.1841. O. 1867. K na viac. miestach. 1877 F v Trnavej Hore, 1879  per cambium v Sl. Pravne. Z. 19.1.1890.

 

Barosa (Baross) Peter SJ

V SJ bol ľudovým misionárom. Po zrušení SJ 1773 F v Sl. Pravne, 1780 F v Turč. Ďure. Z. 1790.

 

Bartáky Jozef

N. 1825. O. 1850. Za 11 r. bol F. 1861 SF, 1863 F v H. Lehote. Z. 9.3.1867.

 

Bartáky Juraj

N. 10.4.1861 v Žiline. K v Sl. Ľupči, Chrenovci, V. Uherciach, N. Bani. 1891 F v Lazanoch, 1898 vo V. Uherciach. 1911 ho poslali do výslužby pre ťažkú nervovú chorobu. Z. 25.7.1913 v Žiline.

 

Bašovský Gašpar

N. 6.1.1900 v Žlkovciach. O. 1925. K v Žiari n /Hr., aktuár BÚ, 1929 archivár, 1930 ceremoniár, 1934 F v Trubíne, 1936 D. Z.19.6.1937.

      Štíhly, vysoký, peknej tváre, príjemného a reprezentačného vystupovania. Pochádzal z roľníckej rodiny. Bol jednoduchý, príjemný, dobrý spoločník medzi mladými ľuďmi. Voči veriacim bol prísny, keď videl u niektorých neúctivosť, bezočivosť a lakomosť pri plnení povinných dávok, dreva a meríc. Ináč hľadal porozumenie. Ľudí vedel oduševniť a povzbudiť. Všetky povinnosti si vykonával svedomite, v náležitom poriadku mal zvlášť kanceláriu. Trpel dlhé roky cukrovkou a TBC pľúc, ktoré trpezlivo znášal. Z. 37 r. /Komentoval K. Kollár/.

 

Bátor Matej

N. 24.2.1859 v Chocholove v Haliči. O. 1884. K v H. Hámroch, Oslanoch, Chrenovci, Sl. Pravne, Nov. Bani, Kamenci p/Vtáč. 1892 SF v Kamenci p/Vtáč. 1892 F v Turč. Petre. 1932 č. dekan, 1943 na odpočinku. Z. 5.2.1947, 87 ročný.

      Pochádzal z roľníckej rodiny, bol strednej postavy, silnej konštitúcie. Vystupoval ako aristokrat. Jeho pôvodné meno bolo Bzdík, ktoré si zmaďarizoval. Hovoril o sebe, že ho vychovali za Maďara a nikdy neľutoval, že si zmenil meno, lebo „že ho bolo treba považovať za tichého Maďara.“ Ale svoj goralský pôvod si vždy uvedomoval. Bol otvorený, dobrosrdečný, ak išlo všetko po poriadku. Ináč bol nedôverčivý, strmý, susedom neodpustil, ak im išli sliepky na farské. Keď bol mladý, obľuboval si spoločnosť, na starosť bol rád sám. Bol dobrý poľnohospodár. Za mlada sám pracoval na poli. Na tejto biednej fare ho udržalo iba gazdovstvo. Bol v tomto vzorom farníkom. Nemal rád agrárnikov, o ktorých si myslel, že ho chcú pripraviť o farské polia. Bol veľký včelár a za mladi aj ovocinár. V hospodárskych veciach bol nežičlivec. V starobe bol nešťastný z toho, že čo sa nahrdlačil a nič z toho nemá /postavil si na Žitnom ostrove domček, ktorý padol r 1938 do Maďarska/. Za mlada bol horlivý, potom pomalý a v starobe nevládny. Kňaz bol bezúhonný. Pre svoje gazdovské schopnosti vedel sa na tejto zapadlej, chudobnej fare udržať viac ako 50 rokov. Komentoval J. Slivka.

 

Bátora Ján

N. 15.6.1789 v Trenč. Biskupiciach. O. 1812. F vo V. Uherciach, Oslanoch, Žarnovici. 1817 SF v Šimonovanoch, 1833 F v N. Ždani. Z. 2.9.1841, 52 ročný.

 

Bauer Juraj

1787 F v Ľubietovej, 1806 v Turč. Ďure, VAD turč., HCEN. Z. 23.4.1813, 58 roč. „Vir integer, probus, pius, exemplaris, jejunii libenter addictus.“

 

Belánsky Jozef

N. 20.6.1769 v Kys. Novom Meste. O. 1782. Filozofiu študoval v Budapešti, teológiu v Päťkostolí a Vacove. K v Tápio-Bicske Máči, Veresegyházi, Vacove a Koši. 1796 direktor sem. a profesor VŠB vo Vacove, 1801 rektor seminára, 1802 kanonik, 1808 opát, 1810 katedrálny AD, 1820 veľprepošt nitr. kapituly. 1825 banskobystrický sídelný biskup. Z. 4.1.1843, 74 ročný.

 

Bella Ján Levoslav

N. 5.9.1843. O. 1866. PB, 1869 riaditeľ chóru v Kremnici. 1881 odišiel do súkromného života. HD v Kremnici píše, že bol poriadny a svedomitý človek. Známy hudobný skladateľ.

 

Bella Ondrej

N. 19.12.1915 v D. Lehote. O. 1942. K v Hriňovej, 1943 vo V. Poli, znova v Hriňovej, 1944 voj. kurát,

1945v Č. Balogu, 1947 v Chrenovci, 1948 vo Vrútkach, 1949 SF v Malinovej, 1951 SF v N. Bani, znova v Malinovej, K v Handlovej. 1958 SF v Lazanoch. 1976 n.o. Z. 30.5.1979, 63 ročný.

 

Belláni Anton

O. 1828, K v Turč. Ďure, Bojniciach, H. Hámroch, Zvolene a BB. 1838 v Turč. Ďure, 1841 SF, 1842 D vo Sv. Mare. Z. 11.8.1844.

 

Belházy de Bölcsháza Imrich

N. 21.6.1826 v Kremnici. O. 1850. PB, K v Kr. Baniach, Handlovej, 1855 bisk. ceremoniár, 1863 AS. 1868 F v Kremnici, 1869 opát, 1880 VAD. Zomrel 23.4.1901 náhle v Pešti, keď išiel bratovi na pohreb. Mesto ho dalo previezť do Kremnice a pochovalo na cintoríne sv. Klementa.

      Muž výbornej povahy, spolubratov aj veriacich miloval nežnou láskou, ktorú mu opätovali. Dobre vplýval na veriacich a chcel byť všetkým pre všetkých, aby ich získal. Požiadavky no svoje vlastné pohodlie znížil na minimum. Poslúžil všetkým, ktorí sa na neho obrátili, chudobným i bohatým. Bol tichého a poníženého srdca. Na žiadosť mesta mu B Moyzes vykonal u panovníka titul opáta sv. Petra de Bodrogmonostor. Pri príležitosti 25 r. jubilea ho mesto menovalo čestným občanom. /Zo zápisu HD Kremnica./

 

Belluš Anton

N. 2.6.1826 v Bobrove. O. 1851. K na viacerých miestach. 1858 – 1861 administroval fary v Trubíne, Kopernici, Slaskej a H. Hámroch.

      Skromný kňaz, ale oduševnený národovec. Matica slovenská mu dala postaviť na jeho hrob pomník.

 

Bencsát Gašpar

1755 K vo Zvolene, t. r. F v Tŕní, 1763 v Sáse. Zomrel 14.2.1802.

Bencsát Matej

1749 K v Ružomberku, 1751 F vo Sv. Anne, 1756 v Ľubietovej, 1758 v Predajnej. Z. 17.2.1805. Za neho bol kostol v Predajnej zaklenutý a vymurované chóry. V Jasení bol postavený nový kostol. Nová fara.

 

Bende Imrich

Ako BBB spravoval diecézu od r. 1886 do 1893. Z BB odišiel za B do Nitry. Z. r. 1911.

 

Bendík, Ján

O. 1815. K vo Valaskej, Zvolene, Prievidzi, Hor. Hámroch, N. Bani. 1829 SF v Píle a Trubíne. 1831 F v Píle, 1837 v Rudne, 1847 n. o. Z. 21.7.1849 v N. Bani.

 

Bendík František

N. 4.10.1786  v Brezne. O. 1812. Zeman, vychovávateľ v rodine Nyáry v Lučenci. K v Kremnici, 1815 F v Sklenom. 1827 VAD, 1833 AS, 1839  tit. prepošt de Huncovce. 1840 dostal prezentu do kláštora p/Zn., ale faru neprijal. 1841 AD turčiansky. 1848 F v Kr. Baniach. AS súd. tabule v Turci. Z. 9.1.1858.

 

Beníšek Imrich

N. 5.11.1864 v Lipt. Dol. Revúcej. O. 1887. Primície mal na Španej Doline. K a prof. náb. v Kláštore p/Zn. 1894 F vo Vrícku. 1896 D, 1899 VAD a F v Kláštore p/Zn. 1914 n. o. Z. 27.7.1935. Študoval v BB, Jágri a teol. v Budapešti. Kňaz bol horlivý, vzorného života, Bohu milý a ľudu osožný. Na sklonku života bol dlhé roky chorý a práceneschopný. Utrpenie znášal trpezlivo. /Komentoval J. Pánik v HD T. Ďur./

 

Berényi Lukáš

N. 12.10.1890 v Oslanoch. O. 1916. K na St. Horách, 1919 N. Baňa, 1920 SF Bacúrov, 1922 SF Vyhne, 1928 SF Slaská, 1929 SF Malé Kršteňany, 1934 SF Sl. Ľupča, 1937 SF Horná Ves, 1951 Ladomerská Vieska, 1954 okr. dekan žiarskeho okresu, asesor. 1959 n. o. Z. 17.8.1980. Pochovaný v Oslanoch.

      Malej postavy, cholerickej letory, ohnivý rečník. V M. Kršteňanoch postavil kostol. Dobrý gazda.

 

Berchtold František

Liber baro de Ungerschütz. N. 24.6.1730 v Trnave. Rodičia Adam a Mária grófka de Aichhübl. Rodina pochádzala z Tirolska. Študoval v Trnave, filozofiu v Pázmaneu a teológiu v kolégiu Sv. Apolinára v Ríme. Po ordin. bol suplikom u OAB Csákyho. Potom bol F vo Vrábľoch a VAD 7 r. 1758 sa stal MEC a tekov. AD. 1761 bol prvým rektorom Pázmanea po jezuitoch. Zakrátko bolo však kolégium zrušené. Zaslúžil sa i to, že po 5 rokoch ho oživotvorili. 1764 opát de Kapornak. R. 1776 sa stal prvým BBB. V tejto funkcii bol 1780 menovaný aktuálnym cisárskym radcom. Z. 14.8.1793, 63 roč. Diec. spravoval 17 r.

 

Berlica Jozef

O. 1737. K v Selciach, Dubovej, Kremnici. Prefekt seminára a prof. VŠB v BB. Sekretár kap. vikára. 1861 F v Hájnikách. Z.11.11.1861.

 

Berlica František

N. 19.4.1816 v BB. O. 1839. Ako diakon bol vychovávateľom a PB. K v Kr. Baniach, Handlovej a BB, 1843 špirituál m. seminára, 1846 katedrálny kazateľ, 1853 F v Žiari n/Hr. 1854 CEN a rektor seminára. 1857 prepošt de Cibino, 1864 gen. vikár, 1876 veľprepošt. 1882 arcas romanus, 1886 kap. vikár, t. r. gen. vikár. 1885 tit. biskup saben. 1893  znova kap. vikár. Z. 13.4.1896.

 

Bičánik Jozef

N. 6.7.1915 v Zákopčí. O. 1943. K v N. Bani, Detv. Hute, Chrenovci a nakoniec v Handlovej. Z. 26.3.1945 počas bohoslužieb v kostole, keď bol kostol zasiahnutý leteckou bombou. Vtedy zahynuli i viacerí veriaci.

 

Bíró Lucián

Predtým Bonček Gejza. O. 1922, kňaz OSB. Dlhé roky bol profesorom na bened. gymnáziu v Komárne. Superior domu a zástupca hl. panonhalmského opáta na Slovensku. Po zrušení gymn. v Komárne r. 1950 bol prijatý do BBB a ustanovený za SF v Kláštore p/Zn. 1954 SF v Malinovej. 1961 bol prepustený do AA trnavskej a bol 1961-1970 SF v Baloni. 1970 n. o. /N. 4.4. 1898  v Novej Vsi nad Žitavou./

 

Bittera Ferdinand

N. 30.5.1818 v BB. O. 1841. K vo V. Uherciach, aktuár kap. vikára, 1844 archivár. 1848 F v Lopeji, 1869 v Dubovej, 1856 vo Vyhniach, 1861 AS. Z. 22.1.1899.

 

Bitterer Karol Dr.

N. 16.11.1888 v Salgotarjáne. O. 1912. K v Krupine, 1913 v Kremnici, 1917 archivár BÚ, 1919 SF v Krahuliach, 1924 PRE, 1925 F v Sklenom. 1925 doktor teológie, 1926 doktor filozofie. 1932 D, 1935 F v Hor. Štubni. Z. 20.5.1942 počas birmovky. Keď uvítal B, upadol do agónie. Bol dlho chorý. Mal 54 rokov. Veľmi učený rozhľadený a usilovný.

 

Bizay Alexander

N. 11.5.1826 v B. Štiavnici. O. 1854. K na viacerých miestach. 1863 na korekcii v seminári. 1864 F v Malinovej. 1871 bol prinútený zrieknuť sa benefícia a degradovaný. Bol nevl. brat Ig. Hančoka.

 

Blaha Marián

N. 11.7.1869 v Lipt. Hrádku. O. 1892. Z. 21.8. 1943.

      Pochádzal z chudobnej rodiny. Študoval v Levoči a teológiu v Spiš. Kapitule. K v Ždiari, Niž. Ružbachoch, Kežmarku. 1899 vychovávateľ v rodine poľského šľachtica Ondreja Zamoyského. 1903 K v Čimhovej, Gombáši. SF v Gombáši. 1904 PK, K v Sp. Kapitule, 1907 v Sp. Vlachoch. T. r. na dopl. štúdiu v Krakove a Louvain v Belgicku. 1913 správca SSV v Trnave. 1918 člen vlád. delegácie na mierovom jednaní v Trnave. 1919 kapit. vikár spiš. diecézy. 1920 sa stal prvým slovenským biskupom v BB. Pochovaný je v biskupskej krypte v Žiari n/Hronom.

 

Blásy Samuel

N. 3.9.1781. O. 1808. 1809 F vo Vígľ. Hute-Kalinke,1814 F vo Zv. Slatine. 1828 VAD, 1832 AS, 1835 HCEN, AS súdnej tabule župy zvolenskej. Z. 26.7.1859.

      Kňaz, v ktorom nebolo falše. Ústupčivý, usporiadaného života, horlivý, skúsený, preukazujúci osobitnú lásku.

 

Blay Juraj

Po ord. 1823 vychovávateľ v rodine Boronkay, K v Trubíne, N. Bani, Kremnici, BB. 1832 F v Kunešove. Z. r. 1845.

 

Bob Ján

N. 25.4.1884 v Chynoranoch. O. 1908. K v Jastrabej, Č. Balogu, Žarnovici, Detv. Hute, Bojniciach, V. Uherciach, SF v Koši, Močiari. 1924 F v Brehoch. 193O prepustený  do Trnavskej arcidiecézy.

 

Bobák Juraj

N. 1827. O. 1850. K v Kremnici,kde z. 2.6.1860, 33 r.

 

Bobok Arnold

N. 4.4.1876 v Sl. Ľupči. O. 1899. Prefekt semin. a špirituál. 1901 prof. VŠB v BB. 1905 direktor kancelárie BÚ. 1910 katedr. kazateľ. 1913 PK zástupca hl. diec. škôldozorcu. 1918 AS, 1919 direktor kancelárie BÚ. 1920 poslanec Národného zhromaždenia ČSR. 1918  riaditeľ kláštornej meštianskej školy. 1920 HCEN. Z. 20.10.1924, 48 ročný.

      Strednej mocnej postavy, vystupovanie mierne, prívetivé, vedel jednať s ľudmi. Žartovný, preto bol zvolený v prvých voľbách do parlamentu za poslanca. Dobrý Slovák, usiloval o to, aby sa po slovensky prednášala aj teológia. Pracoval na špeciálnom povznesení ľudu. Založil a vydával krajový časopis „Naše noviny“, vychádzali od r. 1907 ako orgán Kresťansko-socialistickej strany. Vedel pre ne získať Široký okruh spolupracovníkov. Pochovaný je v Sliači.

 

Bobok Rudolf

N. 17.7.1859 v Sl. Ľupči. O. 1883. K 1885 prefekt m. seminára. 1890 supl. profesor VŠB. 1872 F vo Valaskej. 1928 n. o. Z. 27.1.1931. Brat Arnoldov. Bol prchkej povahy, samotár.

 

Bobrovský Andrej

N. 1801. O. 1823. Nemecký K v Kremnici. PB, 1826 poľný kurát bakonskej légie. 1837 kurát garnizóny v Zare, 1839 v Miláne. 1851 superior voj. duch. správy v Transylvánii, 1852 č. kanonik a AS katedrály v Alba Iulia, 1856 voj. superior na Morave, 1857 v Čechách. Z. 27.3.1865 v Prahe.

 

Bočkerík Alojz

N. 9.9.1856 v Chynoranoch. O. 1879. K, na korekcii, 1880 SF v Dobrej Nive, t. r. na Motyčkách, 1881 SF na Donovaloch. Z.12.1.1904.

 

Bogdányi de eadem Karol

O. 1827. Aktuár kap. vikára, K v BB. 1802 F v Sliači, 1807 prof. VŠB v BB, 1808 sa vrátil na faru, 1816 VAD, 1819 AS, 1821 HCEN, 1823 CEN, 1823 odišiel s B Makayom do Vesprému, kde bol kanonikom, neskoršie opátom de Simighio a prepoštom sv. Michala de Hánta. Z. 18.11.1842.

      Veľmi súci človek na obranu práv cirkvi. Aktuálne zasiahol v spore, keď patronát fár zvolensko-dobronivského panstva nariadil, aby od kostolných pokladníc mali kľúče dve osoby. Keď sa stal CEN s platom 1 500 zl, musel 5% odvádzať do župnej voj. pokladne ako príspevok na obranu štátu.

 

Bogisich Augustín

N. 8.12.1842 v Budapešti. O. 1867, K. 1876 SF v Píle, 1877 F v Píle, 1891 F v Hliníku. 1903 ČD. Z.13.6.1904.

 

Bojsa Jozef

N. 17.3.1892 v Radvani. O. 1914. K v Martine. 1918 SF v Podkoniciach, 1919 F v Kremnici, 1920 katechéta hluchonemých, 1922  prof. na gymn. v Prievidzi. 1923 apostata. 1924 degradovaný.

 

Boldiš Jozef

N. 16.8.1866 v BB. O. 1891. PB, K a katechéta v Kremnici na reálke. 1896 poľný kurát v Bílke v Hercegovine, 1898  v Trebinje. Vyznamenaný zlatým krížom. Z. 25.10.1901, 35 ročný.

 

Borgáni (Borgéni) Ján

O. 1781. K v Jastrabej, Kláštore p/Zn. 1784 miestny K v Kľaku. 1791 F v H. Hámroch, 1812 v Hliníku.

Z. 24.9.1828

 

Borsiczky Adolf

N. 24.4. 1836. O. 1859. K. 1871 na korekcii, potom ďalej K. 1877 znova na korekcii. 1878 voj. kurát II. tr. 1880 vrátený do diecézy. T. r. suspendovaný a degradovaný podľa can. 2368.

 

Bóry Adolf

N. 12.11.1865 v BB. O. 1888. K na viacerých miestach. 1901 SF, 1902 F v Motyčkách.  1916 AS. 1919 SF, 1920 F na St. Horách. 1925 VAD. 1937 n. o. Z. 20.3.1945.

      Strednej postavy, chudý, pre chybné oko bol trocha nervózny. Človek rýdzeho charakteru, prísneho správania, horlivý, ľudu oddaný kňaz. Verný sluha Matky Božej Starohorskej. Začas bol richtárom. Postavil školu a kultúrny dom.

 

Bošanský Juraj

N. 1751. 1769 bol prijatý za klerika. 1771 K vo Zvolene. 1773 F v Bacúrove, t. r. v Tŕni. Z. 1791.

 

Boženec Jozef

N. 9.10.1777 v Nitr. Pravne, syn  pivovarníka. Študoval vo Vacove a teológiu v Bratislave. Hovoril slovensky, nemecky a niečo maďarsky. 1701 aktuár BÚ, PB, K v Nem. Pravne, Bojniciach. 1806 F v Slov. Pravne, 1817 F v Brezanoch, 1823 VAD. Z. 7.1.1831.

 

Branich Albert

N. 6.1.1814, o. 1836. PB. K v Bojniciach, Krupine, 1851 F v Beňuši, 1855 poľný kurát v Miláne, 1854 sa vrátil do Beňuše, 1855 F v Moštenici. Vyznamenaný strieborným krížom za zásluhy. Z. 13.11.1864, 50 ročný.

 

Brestyánszky Jozef

N. 16.9.1852 v BB. O. 1876. PB,1886 K a katechéta na reálke v Kremnici. 1889 F v Lúčkach, 1901 F v Kremnici, 1908 VAD, 1913 AS, 1919 n. o. Z. 24.10.1924 v Trubíne. – Skromný, tichý kňaz.

 

Bresztyenszký Julius

N. 12.10.1869 v Nem .Pravne. O. 1892. K, 1899 F vo Vrícku. Z. 29.12.1911.

 

Bresztyenszký Ľudevít

N. 27.5.1858 v Prievidzi, o. 1882. K v BB, kde z. 25.8.1889, 29 ročný.

 

Brezina Ján

N. 1. 12.1872 v Prievidzi. O. 1895. K v Jastrabej, Sučanoch, N. Bani, Brezne, BB, Krupine, 1907 SF v Detve, 1909 K vo Vrútkach, 1909 SF v Detv. Hute, 1909 K vo Vrútkach, 1911 SF, 1922 F v Bystričanoch, 1929 VAD, 1937 AD nitr. Z. 2.1.1945 náhle. Pochovaný je v krypte kaplnky na cintoríne.

      Strednej postavy, driečny. Vystupoval kľudne a vyrovnane. Skromný, jednoduchý, trpezlivý a dobrosrdečný. Ostrejšie hovoril len vtedy, keď to bolo treba. V povinnostiach svedomitý a ľudomilný. Kazateľ dobrého priemeru. V mladom veku sa venoval gazdovaniu a ovocinárstvu, neskoršie to nechal. Spoločnosť nevyhľadával, ale spoločník bol dobrý. Pochádzal z chudobnej rodiny. Povesť mal takú,že je lepší kňaz ako iní na okolí.

 

Briedoň Daniel

N. 26.3.1898 vo Veličnej. O. 1920. K vo Zvolene, Žiari n/Hr.,spolu aj aktuár BÚ, 1924 notár kúrie, 1927 AS, 1930 F v Žiari n/Hr. 1933 PK, 1934 direktor kancelárie BÚ, 1938 prelát, 1940 doktor teológie. 1941 gen. vikár, 1941 CEN, 1943 ap. protonotár. 1950 bol zvolený za kapit. vikára. Jeho voľbu, prevedenú v čase ešte nezabehnutých nových cirkevných zákonov, neohlásili vrchnosti, preto ju štát neakceptoval. Z. 22.10.1963.

      Strednej postavy, peknej príjemnej tváre, vážneho vystupovania. Ako dlhoročný pracovník BÚ naučil sa dôstojnému vystupovaniu vo vyššej spoločnosti. Chodil vždy v reverende aj vtedy, keď ostatní začali toto rúcho na verejnosti zanechávať. Pochádzal z roľníckej oravskej rodiny, svojmu biskupovi bol oddaný a poslúchal na slovo aj vo funkcii gen. vikára.

 

Briška Peter

N. 27.7.1895 v St. Lehote. O. 1918. K a prof. náboženstva v Prievidzi. 1924 F v Lazanoch. 1937 odišiel do nitr. diecézy a bol F vo Veľ. Chlievanoch. Z. 1939, 44 r.

      Strednej, veľmi silnej postavy, ťažkej váhy. V mladosti, keď ho zastihli búrlivé časy poprevratového Slovenska, bol činný na každom poli organizovania slovenského života. Svojim temperamentom vhodne zapadol do nepokojných časov a získal si neoceniteľné zásluhy v organizovaní katolíckych spolkov /Orla, Kat. Jednoty/ skoro v každej obci Hor. Nitry aj Pohronia. Okrem toho začal pracovať aj na politickom javisku, ale práve politika ho zaviedla do slepej uličky, takže sa nakoniec musel utiahnuť do súkromia. V tom čase boli veľké rozpory medzi Slovákmi a Čechoslovákmi. On sa pridal na stranu čsl. línie a stal sa redaktorom „Ľudového denníka“, ktorí vydávala na Slovensku Čsl. strana lidová. Tým aj získal mnoho nepriateľov. Z toho hľadiska musíme pozerať aj na jeho literárnu činnosť, ktorá bola nemalá. Potreby spolkov, najmä v divadelníctve, potreba zotrieť prach nedávnej maďarizácie, naučiť sa správne slovensky, boli hlavným vodítkom jeho literárno-prekladateľskej činnosti. Všetko musel robiť rýchlo, tempom žurnalistu. teda nie dôkladne, ale svoje ciele praktické dosiahol. Napísal: Orlica div. hra, Maďarsko-slovenské rozhovory, Dejepis Kat. cirkvi. Preložil divadelné hry: Lurdská pasáčka, Sv. Filoména, Žltý žrebec, Živokráska z Gýmeša, Vodné družstvo, Peniaze. Diela Mysterium crucis a Spoločenské chovanie. Redigoval časopis Náš kraj II. a III. ročník. Ďalej prispieval článkami  do časopisov Tatranský orol, Duchovný pastier, denník „Slovák“ ,Hlasy kat. misií, Posol Bož. Srdca, Svätá rodina, Orlík, Slov. včelár, Slov. ovocinár, Lidové listy a Lid. V denníku Ľudová  politika, ktorý redigoval od 25.10.1925 do 5.12.1928. Po skončení tejto bohatej literárnej činnosti oddal sa hospodáreniu. Aj na tomto poli vynikal ako popredný gazda. Farské polia v Lazanoch vysadil ovocnými stromami a ríbezľami. Bol to vzor pre iných hospodárov, lebo ovocinárstvo v ton čase nebolo u pospolitého ľudu na žiadanej výške. Počas jeho činnosti mal na fare výpomocného duchovného. /Komentoval  M. Mišík./

 

Brogyányi Andrej

N. 20.9.1873 v Nitre. O. 1896. K na Donovaloch, Jastrabej, Handlovej. SF v H. Opatovciach, Vrícku, J. Lehote. 1899 SF, 1900 F v Kopernici, 1900 voj. kurát pri námorníctve. Po vojne ostal v Maďarsku.

 

Budatínsky Juraj

N. 7.4.1780 v Žiline. 1807 ho prijali ako dokt. filozofie za profesora do novozriadenej VŠB v BB. Prednášal morálku, pastorálku a cirk. právo. 1808 bol exhortátor na gymn. 1811 F v Mošovciach, 1812 F vo Zv. Slatine, 1814 CEN a prof. VŠB. 1821 zo zdravotných dôvodov uvoľnený z profesúry. 1822 rektor sem. a prodirektor VŠB. 1823 opát Panny Márie de Babolcha. 1829 veľprepošt. 1843-1845 kap. vikár. V tejto funkcii bol aj r. 1851. 1857 bol vyznamenaný radom sv. Leopolda. Z.22.3.1862.

      Bol vynikajúci muž. Ako kap. vikár sa snažil v diecéze upevniť disciplínu kléru, odstrániť pohoršenia a vo veriacich zapáliť horlivosť vo viere. S veľkým úsilím zavádzal reformy, pri čom mu bolo treba veľa trpezlivosti a sebazaprenia. Za to si získal u poctivých chválu a u nesvedomitých opovrhnutie a nenávisť. /HD Zvolen./ Zanechal hojné fundácie pre kostol a študujúcich.

 

Budatínsky Samuel

N. 25.12.1789. O. 1814. Ako diakon slúžil vo Zv. Slatine. K v Novej Bani, Detve, Krupine, Kr. Baniach, Prievidzi, BB. 1826 F vo Valči, 1829 F vo Zvolene, 1834 F v H. Lehote. 1849 sa zriekol fary. Z. 17.10.1849.

      Hovoril slovensky a nemecky; mal rád spory. Vo Valči sa nedohodol o pastve. Vo Zvolene sa prel s mestským fiškusom, čo ho dohnalo tak ďaleko, že sa zriekol fary a per cambium išiel do H. Lehoty.

 

Buday Ján

Trnavčan. 1760 bol prijatý do seminára. 1768 K v Skalici. potom vo Zvolene. 1769 F v Badíne. Z. 4.3.1769.

 

Budiač Ignác

O. 1778. K v Jastrabej. F vo Sv. Mare. Z. 1791.

 

Budický Ján

N. 3.12.1809, o. 1834. K v Podkoniciach, Detve, Vyhniach, Kláštore p/Zn., Šp. Doline, 1843 SF, 1859 F v Brehoch. Z. 1862, 52 ročný.

 

Bundzel Jozef

N. 26.2.1901  v Lazanoch. Teol. vyštudoval v Prahe. O. 1924, K v Detve, Krupine. 1927 SF na Donovaloch, 1929 v Hriňovej, 1966 n. o. Z. 1.9.1966 v Krupine.

      Postava nízka, silná, počernej tváre, energického pohľadu. Bol otvorený, ale svoje vedomosti nerád vyjadroval pred svojimi kaplánmi. K niekomu bol milý, k iným odmeraný. Kázaval veľmi monotónne a dlho so zatvorenými očami. Bol dobrý hospodár, mal rád kone a veľa pracoval aj telesne. Bol dobrý liturgista. Veriaci mali pred ním rešpekt, ale si ho vážili.

 

Bulko Adam

O. 1813. 1820 SF v Brehoch, 1827 v Tr. Hore. Z. 2.7.1843.

 

Bulla František

N. 24.4.1817 na St. Horách. O. 1842, K v Chrenovci, H. Hámroch, Predajnej, Hájnikoch, Kláštore p/Zn. 1857 SF, 1858 F vo Sv Mare, 1873 VAD, 1877 HCEN. 1897 n. o. Z. 14.8.1900.

 

Bulla, tiež Bolla Jozef Alojz

 CV 1802 píše, že má 31 r. N. sa v Prievidzi,vychovaný vo Zvolene, kde bol otec senátorom. Teol. skončil v Bratislave. 1793 PB, K v BB pre Slovákov i Nemcov. 1801 F v Píle, 1802 vo Zvolene, 1805 F v Sáse, 1817 VAD a AS súdnej tabule župy Zvol. Z. 3.1.1826.

 

Burka Karol

N. 23.6.1874 vo Zvolene. O. 1897. K v N. Pravne, V. Poli, J. Lehote, Selciach, Detve, Detv. Hute, SF v H. Mičinej, K vo Vrútkach, Beňuši, SF v Brehoch, Močiari, 1905 SF v Kľaku. 1906 SF v Močiari. 1907 F v Bystričanoch, 1911 sa musel zrieknuť fary. Z. 25.12.1915. náhle po utierni.

 

Buršák Štefan

N. 28.3.1833. O. 1857. K na viacerých miestach. 1864 SF v Sučanoch, 1867 F v Mošovciach, 1880 F v Bojniciach. Z. 3.7.1882.

 

Buocz Alexander

N. 1.10.1865 v Kremnici. O. 1888. K. 1891 SF v H. Štubni. 1894 F v Krahuliach, 1904 F v Kr. Baniach, 1920 VAD. Z. 16.11.1933.

      Vyššej postavy. Dobre urastený muž. Hovoril pomaly s rozvahou a tak isto aj kázal. Vystupovanie mal dôstojné, preto ho radi videli v spoločnosti. Vedel jednať aj s väčšími pánmi, preto sa mu podarilo postaviť novú faru a dva kostoly. Založil a viedol miestny konzum. /Kom. Š. Paldauf./

 

Capko Ignác

N. 2.6.1849. O. 1872. K v Tajove, Zvolene, 1875 riaditeľ industriálnej školy v Krupine, 1886 SF v Krupine, za pol roka. Z. 3.1.1892.

 

Cebecauer Anton

N. 12.6.183O vo Svaríne. O. 1855. K v Tužine, Žiari n/Hr. 1856 prefekt sem. a kurát väznice. 1860 supl. prof. VŠB v BB, 1862 exhortátor na gymn. v BB. 1867 F v Predajnej, 1886 VAD, 1895 SF v Bacúrove, 1896 SF v Rudne. 1908 n. o. Z. 10.3.1910.

      Z Predajnej odišiel dobrovoľne pre nejaké pohoršenie príbuznej.

 

Cepan (Ceppan) Ignác SJ

N. 1738. V reholi bol za 7 r. misionárom v Pezinku a BB. Po zrušení SJ bol dedinským kaplánom v BB. 1778 v Kláštore p/Zn. Z. 30.11.1785.

 

Cipko (Cinko) Ondrej

N. 10.11.1834 v Rajci. O. 1858. K vo V. Uherciach, Oslanoch, Chrenovci, Zvolene. 1866 v Žarnovici. 1867 F v H. Lehote. Z. 4.8.1898.

 

Citterberg Eugen

N.8.9.1912 v Beňuši. O. 1935.Ako diakon slúžil v Handlovej a tam pokračoval ako K. 1.10.1936 – 28.2.1937 slúžil zákl. voj. službu. 1.11.1937 SF vo Valaskej, 1.7.1940 SF v Tajove. 1.11.1942 vstúpil do rehole piaristov. Odtiaľ sa vrátil a 1.7.1944 bol K v Martine. 1.10.1944 SF v Sliači. 1945 prof. náb. na školách v BB. 1950, keď bolo zrušené vyučovanie náb. na stred. školách, odišiel za úradníka ku stavebnej firme. 1958 ho prepustili a bol šoférom pri nákladnom aute. 1967 attentavit civile matrimonium cum femina ex divortio. Z. 17.10.1971. Žena ho dala spopolniť.

      Nízkej okrúhlej postavy, obézny. Mal okrúhlu červenú tvár, jedno oko nižšie ako druhé, čo robilo dojem, že nosí naklonenú hlavu. Nadaný, zvlášť na matematiku. Ctižiadostivý. Bažil po popredných miestach. Pripravoval sa na profesúru, potom na doktorát, ale nič neuskutočnil. Nespokojný, stále hľadal niečo nové, neobvyklé. Túžil byť viac oko iní. Už ako bohoslovec odišiel k jezuitom, ale po roku sa odtiaľ vrátil. Skončil však ako vodič autožeriavu.

 

Czászik (Császik) Štefan

N. 16.8.1877 v Budapešti. O. 1902. K  v Brezne, N. Bani. 1904 aktuár, ceremoniár, 1908 prefekt a špirituál seminára, t. r. doktor teol. 1915 prof. náb. na dievčenskom gymn. v BB. 1917 katedrálny kazateľ, 1918 PK, 1919 odišiel do Maďarska a neskôr sa vrátil a bol F v Kapošváre. Z. 10.3.1962 v Balatonszegerte. Neznášanlivý, nepriateľ Slovákov.

 

Csanaky Jozef

N. 17.1.1880 v Urminciach. O. 1904. K. v Jastrabej, N. Bani, Martine, BB. 1911 SF v Detv. Hute. 1917

prepustený do OAB.

 

Cserei Emil

Maďarizované priezvisko Lob. N. 4.10.1859 na St. Horách. O. 1883. K v Sučanoch, PB, 1888 prof. náb. na dievč. gymn. v BB. 1890 F v Martine, 1899 D, 1901 VAD. 1902 dostal prezentu na brezniansku faru, ale sa jej zriekol. 1907 HCEN, 1927 n. o. Z. 27.11.1930 v BB.

 

Cserháty Ján

N. 1.5.1789  v Ľubietovej. O. 1812. Zeman. K v Dubovej, Valaskej, Bojniciach, H. Hámroch. 1814 sa dostal do Vyhní ako SF pri chorom F a po jeho smrti 1818 dostal prezentu. 1830 D a AS. Z. 25.6.1856. Bol latinský básnik.

 

Cserny František

N. v Miláne. Teol. skončil r. 1779 ako bakalár. K v BB, Kremnici. 1787 SF v H. Štubni, 1795 SF v Kr. Baniach. 1800 VAD, 1804 CEN. 1807 prodirektor VŠB, 1809 správca náboženských základín. Z. 18.6.1818.

 

Csereny (Cserveny) Štefan

N. 21.12.1826. O. 1850. 1859 ho ako voj. kuráta peš. pluku don Miguel prijali do BBB. T. r. vyznamenaný zlatým krížom za zásluhy a menovaný za č. gen. vikára patnenského. 1861 č. kanonik mantuenskej kapituly sv. Barbory. Protonotár ad instar participantium, gróf apoštolského paláca. 1869 kurát I. tr. vo voj. nem. v Košiciach. 1878 n. o. 1879 prepošt de Brozó. Z. 18.11.1901.

 

Csongrády Štefan

N. 7.12.1863 v N. Tekove. O. 1888. K v Tajove, Selciach, SF v Motyčkách, K v Chrenovci, Oslanoch, H. Opatovciach, D. Hute. 1899 F v Bacúrove. 1902 SF, 1903 F na Šp. Doline. Z. 17.1.1931.

      Strednej, vyššej postavy, plnej príjemnej tváre, istého, nevtieravého chovania. Bol dobrosrdečný, milý, priateľský. Bol sacerdos simplex, ale povinnosti si dobre konal. Voči veriacim bol prísny, ale uznanlivý. Okrem úradu sa ničomu nevenoval. Žil utiahnuto, ale kňazskú spoločnosť mal rád. Farníci si ho ctili. /Komentoval A. Vajcík a I. Chladný./

 

Csutkay Štefan

N. 11.8.1829 v Ohaji. O. 1856. K v Žiari n/Hr., Tajove, N. Bani, Očovej. SF v Kremnici, 1865 F v Rudne, 1877 v H. Ždani, 1880 vo Zv. Slatine, 1886 VAD. Z. 21.2.1908. Pochovaný je vo Zvolenskej Slatine.

 

Cyprián Andrej

Pri zriadení bol vo V. Uherciach. Z. 1791.

 

Cajsel Anton

O. 1830. Ceremoniár, 1836 notár konzist. a archivár, 1837 bisk. sekretár. 1840 F v Skl. Tepliciach. Z. 24.10.1841.

 

Ceisel Ignác

N.26.7.1838 v N. Pravne. O. 21.8.1862. K vo V. Poli, BB, Handlovej. 1870 F v Tužine. 1902 D. Z. 3.5.1926.

 

Czeisel Ladislav

N.25.8.1849 v Sklenom. O. 1873. K vo V. Poli, D. Nive, PB, katedr. kazateľ, 1882 F v N. Lehote, 1899 v Lovči, VAD, 1903 F v Handlovej, 1906 D, 1908 VAD. Z. 25.12.1924.

 

Czeisel Ján Dr.

N. 7.3.1886 v N. Pravne. O. 1909. K v Handlovej, 1910 prefekt sem. exhortátor na gymn. a katechéta v BB. 1910 doktor teol. 1915 profesor VŠB a špirituál. 1945 n. o. Z. 16.11.1969, 83 roč.

      Vysoký, asketického vzhľadu, povahy mimoriadne tichej. Postupoval vždy rozvážne a cieľavedome. Pochádzal z remeselníckej rodiny. Otec Jakub, matka Mária r. Zeiselová. ZŠR, str. školy v Prievidzi a BB, vysokoškolské v Budapešti a Viedni. Bol veľmi nadaný, vzdelaný, dobrý prof. a náb. pedagóg. Po prevrate sa však vzdal účinkovania na VŠB v BB vzhľadom na svoj nem. pôvod. Ako dušpastier bol svedomitý, ale radosť mu kalili viacerí farníci, ktorí z chudobnej podhorskej dediny chodili na práce do Rakúska a Nemecka, nasiakli nacizmom a mnohí vystúpili z cirkvi. O tej žalostnej skutočnosti podrobne napísal do HD Kľačna.

      Zorganizoval postavanie kostolíka v Hadvige, ktorá ani nepatrila do obvodu jeho farnosti a ochotne tam chodil slúžiť bohoslužby, aby sa ľudia nemeckej národnosti v inovereckom prostredí neodcudzili náboženstvu. Bolo to v dohode s FÚ Sl. Pravna, ktorému nemčina robila ťažkosti. Keď r. 1946 bolo obyvateľstvo nem. národnosti odsunuté, prestala prakticky jestvovať a kostolík spustol. V Kľačne si postavil dom, v ktorom chcel stráviť penziu, ale nestalo sa, ako si plánoval. Fara v Kľačne ostala po vojne v dezolátnom stave /a je doteraz/, tak on prepustil svoj dom na faru. Sám odišiel bývať do rodného domu v N. Pravne.

      Ako dušpastier sa staral o duchovné a kultúrne potreby farníkov. Bol dobrým a ochotným radcom. Jeho rady boli triezve a jasné. Tešil sa úcte a dôvere všetkých, ktorí s ním prišli do styku. Hovoril nielen nemecky, ale aj slovensky a maďarsky, aj jeho latina bola vyberaná. Literárne činný nebol, napísal iba sporadicky nejaký článok. Na penzii sa staral o doplnenie dát kňazov, pochádzajúcich z N. Pravna, novými biografiami. Bol vždy chatrného zdravia, ale dožil sa vysokého veku. /Komentoval J. Pös./

 

Cimboray (Czimboray) Karol

N. 2.11.1839. O. 1865. K v Jastrabej, Sl. Pravne, Detve, Zv. Slatine, H. Opatovciach, Badíne. 1877 F na Donovaloch, 1881 F v Medzibrode. Z. 10.9.1881, 42 ročný.

 

Čapek Ján

N. 26.9.1817. O. 1842. PB, K v N. Bani, N. Pravne, Kunešove,Tužine, Trubíne, Zv. Slatine. 1860 F vo Zv. Slatine,1862 v Detve. Z. 23.10.1863, 45 ročný.

 

Čekán Anton

N. 23.5.1769 v Strumene v Sliezsku. 1793 K v Kremnici, 1796 F vo V. Poli. Z. 9.3.1809.

 

Čellár Ján

N. 12.9.1813 v Sl. Ľupči. O. 1836. K v Oslanoch, Veľ. Uherciach, Vrícku, Podkoniciach, Č. Balogu, Zvolene a BB. 1848 F v Rudne, 1857 per cambium na Donovaloch, 1868 F v Medzibrode, 1874 v Moštenici, 1884 n. o. Z. 9.10.1885. Poch. je v Sl. Ľupči.

 

Čellár Jozef

N. 3.7.1855 v Beňuši, o. 1880. K v Podkoniciach, SF v H. Mičinej, K v Medzibrode, St. Horách, Brezne, Prievidzi. 1891 SF, 1892 F v Píle. 1930 č. D. Z. 5.9.1932.

 

Čelko Jozef

Pri zriadení BBB bol F v Necpaloch. 1802 D. Z. 31.10.1803.

 

Čerei Štefan

N. 20.8.1885 v Prievidzi. O. 1910. K v Žarnovici, na St. Horách, 1911 v Brezne, Detve, Jastrabej, 1912 SF v Tr. Hore. 1913 SF v Močiari, 1938 n. o. Z. 7.2.1964 v B. Štiavnici.

 

Čermák Andrej

1802 prijatý z OFM. K v Kláštore, Krupine, 1806 F v Turč. Petre, 1808 v Martine, 1821 v Necpaloch. AS súd. tab. ž. turč. Z. 31.10.1834.

 

Černák Ján

N. 13.1.1794 v N. Pravne. O. 1818. PB, vychovávateľ v rod. Beniczkých, 1822 K v BB, prefekt sem. 1826 supl. prof. gramatiky v BB. 1829 F v Lúčkach, 1832 F v Krem. Baniach. Z. 7.3.1848.

Červeň Tomáš

pozri Cherven

 

Červeň Tomáš

N. 28.7.1768. 1796 K v Detve, D. Hute, 1803 F v Detv. Hute. Z. 18.11.1814.

 

Čičman Anton

N. 12.6.1886 vo V. Uherciach. O. 1909. K v Žarnovici, J. Lehote, Martine, Bojniciach, Č. Balogu. 1912 suspens. divinis. 1913 odišiel do Ameriky.

 

Čierny Vavrinec

N. 8.2.1887 v H. Trnávke. O. 1911. K v Č. Balogu, Bojniciach, Č. Balogu,V. Uherciach, Žarnovici, Detve, N. Bani. 1916 poľný kurát, 1918 SF v Šimonovanoch. 1920 pre politické veci ušiel do Poľska a odtiaľ do Ameriky. 1939 sa vrátil a slúžil v trnavskej AA.

 

Čillík Izák

N. 21.1.1814 v Tureckej. O. 1838. K vo Zv. Slatine, Valaskej, Chrenovci, Prievidzi, BB. 1847 SF v Sebedraží. Z. 18.11.1856, 42 ročný.

 

Čillík Jozef

N. 23.10.1784 na St. Horách. 1809 K v Chrenovci, Žiari n /Hr. 1811 SF, 1813 F v Brehoch, 1820 F v Kľaku, 1824 F v Č. Balogu, 1831 F v Selciach, 1833 F na St. Horách. 1841 sa zriekol fary. 1842 SF vo Vrícku, 1843 SF v Slov. Pravne, 1845 SF v Močiari. 1850 uvoľnený z duch. služby. 1851 n. o. Z. 22.2. 1861.

 

Čillík František

N. 29.6.1807 na St. Horách. O. 1830. K v Č. Balogu, Žarnovici, Žiari n /Hr., Detve, SF v Ľubietovej, K na Šp. Doline, Kremnici, SF v Turč. Michale, K v Kremnici, 1841 F v Sl. Pravne, 1843 F v Tr. Hore. Z. 18.10.1876.

 

Čižmarovich Ondrej

N. 7.10.1847 v Sliači. O. 1872. K v Chrenovci, Zvolene, Zv. Slatine, 1882 F v Radvani. Z. 21.1.1898, 51 r.

 

Čunderlík Vojtech

N. 26.2.1912 na St. Horách-D. Jelenci. O. 1935. Ako subdiakon slúžil v Žarnovici a Jastrabej. 1935 SF, 1941 F v Pohr. Polhore. 1958 SF v J. Lehote. Z. 21.11.1965 v J. Lehote.

      Nízkej, dobre stavanej postavy, príjemnej tváre, tmavých hustých vlasov. Veselý, príjemný spoločník, dobrý a horlivý dušpastier. Pohrončania ho veľmi milovali. Pre svoju horlivosť musel meniť pôsobisko. Pochádzal z rodiny obchodníka s dobytkom. ZŠR. Str. školu a VŠB skončil v BB. Po ord. šiel za SF do Pohr. Polhory. Tu zorganizoval postavenie novej fary. Obnovil farský aj filiálny kostol v Michalovej. Zomrel náhle v spovednici, keď spovedal snúbencov na sobáš. Pochovaný je v Pohr. Polhore.

 

 

Damko Anton

N. 6.1.1892 v N. Pravne. O. 1915. K vo V. Poli, 1916 v Tužine. 1917 v Kr. Baniach, 1921 F v Malinovej, 1925 v Kunešove. 1945 ho nem. armáda vysťahovala do Nemecka. 1946 sa vrátil. 1947 curatus expositus v Pitelovej, 1969 n. o. Z. 5.2.1970. Pochovaný je v Pitelovej.

 

Danček Andrej

O. 1816. K vo V. Uherciach, vychovávateľ v rodine Simonyi, K v Očovej, na St. Horách, BB. 1830 F v Radvani, 1832 v Ponikách. Z. 30.1.1842.

 

Daniš Štefan

N. 29.5.1797. O. 1826. K vo Valaskej, Badíne, H. Hámroch, Vyhniach, Žarnovici, N. Bani, BB. SF v Medzibrode, Jalnej, Moštenici, Prievidzi, SF v Oslanoch, K v Chrenovci, 1839 SF v Badíne, 1840 F v Č. Balogu, 1844 v Bacúrove, 1870 n. o. Z. 1.1.1879 v Beňuši.

 

Daubner Jozef

N. 20.7.1845 v B. Štiavnici. O. 1870. K v BB, PB, 1876 F vo Vyhniach, 1894 pápež. kaplán ad honorem. 1915 n. o. Z. 7.9.1928.

 

Dechet Ján

N. 28.6.1908 v Radošinej. O. 1934. 1950 prišiel z trnavskej AA, kde slúžil ako F v Ivanke pri Dunaji. Bol poslaný za hospodárskeho správcu BBB a potom pokračoval vo funkcií kapitulného vikára. Z. 10.6.1960 v Bratislave, kde je pochovaný.

 

Demeter František

1776 po zrušení SJ sa stal bisk. sekretárom, 1778  kráľ. inšpektorom norm. škôl. Opát de Tritzkaj. 1784 F v Detve, Z. 1789.

 

Demovich Bartolomej

N. 24.8.1841 v Bogdanovci. O. 1864. K vo Valči, 1882 v Malinovej, 1884 v Bystričanoch, 1886 SF v Močiari, 1906 v Kľaku, 1911 v Brehoch. 1913 n. o. Z. 30.12.1922, 81 roč.

      V HD Valča sa o ňom píše: Bol vždy zanietený svojim slovenským pôvodom, ktorý aj iným pripomínal. Pre túto príčinu sa dostal do sporu s mnohými ľudmi. Valčania žiadali proti nemu vyšetrovanie a vrchnosť ho preto preložila do Cachu.

      R. 1886 sa sám ponosuje v HD Močiara: „Z Bystričian pre zlých ľudí, vyhlásený za politického agitátora a protižidovského rečníka proti ich bohatstvu, ktoré držia, a falošne udaný, že búrim proti Maďarom, kapit. vikár Berliecza, ani nevyčkajúc na výsledok vyšetrovania, iba pre reči, ktoré sa mu dostali do uší, chcejúc sa zapáčiť niektorým šovinistom, ani ma nevypočujúc, preložil ma do Močiara. V procese som zvíťazil, lebo som bol plne oslobodený, moji protivníci museli s hanbou odstúpiť. Nič platné, tu v Močiari trčím v tomto vyhnanstve a očakávam, či sa nájde ľudský a opravdivý biskup, ktorý snáď odvráti toto moje vyhnanstvo. Týmto nespravodlivým preložením si vikár zapríčinil 200 zl škody a nezdá sa, že by mi ju chcel vynahradiť. Nevyhovel mi ani v tom, aby som sa nemusel sťahovať v zime, ale bez meškania som musel odísť do týchto odľahlých a strašných hôr s narušeným zdravím.“

 

Demuth Šimon

O. 1826. K v Jastrabej, Sl. Ľupči, 1829 prefekt sem. 1830 prof. VŠB v BB, 1837 archivár a notár. BÚ. Z. 6.3.1839.

 

Dérer Vavrinec

N. 1809. O. 1832. K v D. Nive, PB. K v Detve, N. Bani, 1842 F v Radvani, t. r. vo V. Poli, 1850 vyznamenaný zlatým krížom za zásluhy. 1857 F V Hliníku. Z.1877.

       Primície si odbavil na Šp. Doline. Za košútovskej éry ho zajali  a odviedli do Komárna, kde ho poľný súd odsúdil na smrť aj s rechtorom. Mal byť popravený, ale nejako to oddialili a odviezli ho do Aradu, odkiaľ sa po kapitulácii oslobodil. Kauza bola tá, že keď hradskou tiahli košútovské vojská, niekto zvonil ako na poplach.

 

Dermár Ján

N. 1772 v Krupine. Syn provizora zvol.-dobronivského panstva. Primície odbavil 18.9.1806 v zám. kaplnke vo Zvolene. K a SF v Sliači, K v Žarnovici, V. Poli, N. Bani. 1811 miestny K v Rudne, potom po celý život kaplánom na rozličných miestach spolu 15 r. Z. 15.5.1829.

 

Dermár Karol

N. 1809. O. 1842. K na viacerých miestach.1846 F v Koši, 1859 D, 1861 F v Bystričanoch. 1876 n. o. Z. 1888.

 

Detrich Julius

N. 24.7.1842. K v Kr. Baniach,Tajove, V. Uherciach, kde zomrel 12.3.1868.

 

Devald Ján

N. 1774 v Trnave. 1776 K v Bojniciach, J. Lehote, 1800 F v Háji. Z. 10.3.1811, 37 ročný.

 

Dianiška Alexander

N. 23.3.1867 v BB. O. 1889. K vo Zv. Slatine, Krupine, N. Bani. 1893 doktor teológie, 1895 K v Prievidzi. 1901 SF v Prievidzi, SF v Mošovciach, 1902 SF v Brezne, t. r. v Brehoch.

      Pretože v Brezne zakázal spievať v kostole maďarskú hymnu, mal pre to vyšetrovanie a šikanovanie. 1903 odišiel do Ameriky a stal sa v Plymouthe F. Tu vystaval kláštor pre sestry a kultúrny dom.

 

Dibner Anton

1791 K v BB. 1785 F v H. Štubni, 1800 VAD, 1803 direktor preparandie, 1804 F v Kr. Baniach, 1811 F v Kunešove, 1814 n. o. Z. 30.4.1831. /HD H. Štubňa píše : Origine Posonio./

 

Divald Montán

N. 26.6.1823 vo Zvolene. O. 1846. Prof. na gymn. v BB. Ceremoniár a aktuár, 1850 K v N. Bani, 1851 bisk. sekretár. 1852 F v Trubíne /Nekonal duch. službu, dal sa zastupovať/. 1855 AS a direktor BÚ, 1858 gen. vikár, 1861 opát Sv. Margity de Béla. Z. 7.3.1864.

 

Divisch Mikuláš

N. 15.10.1787 v Predmieri. Štud. v Kremnici, Trnave, BB. O. 1809. K v Detve, Kláštore p/Zn., SF v Mošovciach, Háji, Kláštore p/Zn. K v N. Hámroch, Bojniciach, Kremnici, SF v Jastrabej, K v Tajove, Šp. Doline, Sáse, Turč. Ďure. SF v N. Vsi, K v Kremnici, Podkoniciach, N. Bani, SF v Kľaku, 1831 na korekcii v sem., t. r. v Trubíne. 1833 SF v Opatovciach. T. r. v Sebedraží. Z. 8.2.1835.

 

Dlhoš Štefan

N. 5.3.1865 v Riečke. O. 1887. K v Martine, PB, K v Brezne, SF v Martine, 1890 K v BB, 1894 prof. náb na dievč. lýceu v BB. 1897 SF v H. Mičinej, 1903 F v Brusne, 1920 D, 1928 VAD, Z. 21.4.1931.

      Nižšej postavy, málo korpulentný, veľmi pohyblivý, s čulým výzorom v tvári. Jednal prirodzene a jednoducho. Nevedel sa pretvarovať, čo mal na srdci, to na jazyku, čo mu neraz narobilo nepriateľov, lebo si niektorí mysleli, že ich pourážal. Nik mu nevytýkal žiadne hriechy, lebo žil kňazským usporiadaným životom. Bol vážny, nikdy nehovoril žarty a ani ich nemal rád. Farníkov viedol ako opravdivý pastier, ktorému záleží na spáse duší, aj na dobrom vzájomnom spolužití. Nerád videl. keď sa ľudia hnevali, tobôž pravotili. Keď počul, že niekto išiel k fiškáľovi s pravotou, išiel na žel. stanicu a spýtal sa ho: Kam idete? Ak máte lístok, ukážte mi ho. Lístok roztrhal so slovami: Nikam nepôjdete. Ja vám dám pravotenia, poďte domov! Tak to urobil viac ráz.

      Kázaval jednoducho, ale z vlastného srdca. Mnoho kníh nepoužíval, lebo ich ani nemal. Čítaval staršie knihy z farskej knižnice. Pretože sa však modlieval a konal v kostole časté adorácie, Pán Boh mu požehnával. Farnosť si zachovala vieru a dvaja sa stali kňazmi. Cirkevnú vrchnosť si vážil a poslúchal. Podporoval chudobných, seminár aj svojich klerikov. Dom si nepostavil a na penziu chcel isť ku sestričkám do kláštora v BB, aj so svojou sestrou, ktorá mu viedla domácnosť. Dva roky chorľavel a ku koncu znášal veľká bolesti, ale znášal to oddane do vôle Božej, nikdy nezastenal. Jeho smrť bola veľmi pokojná. Bol vzorný kňaz podľa Srdca Ježišovho. Rozširoval každodenné sv. prijímanie a ruženec. Kostol držal čistý, vyznal sa v speve a organovaní. Bol dobrý liturgista a dlhé roky zostavoval direktórium. Jeho športom bol rybačka. /Komentoval C. Plško./

 

Dlhý Emil

N. 24.7.1891 v Bánovciach. O. 1915. K v Č. Balogu, Detve, 1918 SF v Detv. Hute, 1919 K v Detve, 1920 v Krupine, 1922 v N. Bani a Zvolene. 1923 SF v H. Lehote. 1935 n. o. 1936 SF v Perneku, 1941 n. o. Z. 1961.

 

Dlugopolský Jozef

N. 11.8.1890 v Turč. Petre. O. 1913. K v Č. Balogu, Bojniciach, Č. Balogu, BB, 1921 PB, prefekt m. sem. 1924 prof. náb. na dievč. gymnáziu v BB a Učiteľskom ústave. 1943 PK, 1940 AS, 1946 bisk. komisár škôl v BB. 1946 n. o. Z. 14.5.1956. Pochovaný je v Turč. Petre.

      Strednej, peknej postavy, okrúhlej, usmievavej tváre, sebavedomého vystupovania, žiadostivý uznania vlastných kvalít. Lepší profesor ako kňaz. Bol výborným pedagógom a duchovným vodcom študentom, ktorí ho milovali a nasledovali jeho rady. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Bol dobrým hudobníkom, hudbu prežíval v sebe a tento svoj poklad vedel vložiť aj do literárneho diela. Veľké dielo nenapísal, iba články do „Kultúry“, „Duchovného pastiera“, „Katolíckych kázní“ a „Nášho priateľa”, čo boli toho času katolícke časopisy. Články boli filozofické, náboženského a pedagogického zamerania. Boli to dobré články a o ich úspechu sa nedalo pochybovať. Škoda, že sa nepokúsil o väčšie dielo. Jeho písanie trvalo asi 5 rokov, potom sa odmlčal a venoval sa výchove mládeže. Po r. 1945 bol zo školy vylúčený, čo ho veľmi zarmútilo. Žil potom na slabej penzii v BB, neskoršie v Kláštore p/Zn. Bol náruživý rybár.

 

Dobák Martin

N . 28.10.1909 vo Zv. Slatine. O. 1936. K v D. Nive, N. Bani, Sučanoch, St. Horách a BB. 1944 dostal prezentu z F do H. Kamenca, ale nenastúpil. 1945 SF v Medzibrode, 1945 prepustený do služieb armády, 1946 apostata.

 

Dokupil Augustín

N. 7.4.1887 V Kostolnom Seku. O. 1911. K v Chrenovci, Detv. Hute, 1912 v Kláštore p/Zn. 1914 v Hronci, 1916 v Kremnici, 1919 doktor teológie, 1919 tajomník BÚ, 1921 AS, 1920 PRE, 1924 F v Hliníku, 1928 prof. VŠB v BB, 1939 PK, 1935 člen hosp. komisie BÚ, 1936 predseda disc. komisie učiteľov cirk. škôl. 1937 CEN, 1942 páp. prelát. 1950 incarcerátus. Po návrate n. o. v Leviciach. Z. 29.4.1966, 79 roč.

      Vysokej, štíhlej postavy, asketickej tváre, príjemného, priateľského chovania, skromný. Otca mal záhradníka. Vynikal v právnych vedomostiach, ovládal viacej rečí. Funkcií zverených od B sa dobre zhostil, pri ich výkone si počínal rozvážne a všetky rozhodnutia vážil právnickými meradlami. Bol dobrý profesor a mal kladný vplyv na výchovu kňazského dorastu. Takisto mal široký rozhľad vo svetových dianiach. Bol vzdelaný a sčítaný. Poradca B v hosp. veciach. Aký však bol vynikajúci v teórii, taký úzkoprsý v praxi. Ako člen správy náb. základín sa riadil axiómou, že farári nedostanú žiadnu pôžičku na úhradu nákladov na opravy alebo novostavbu cirk. budov. Toho sa aj držal a ak niekedy ustúpil, tak len na priamy zákrok B.  Keď r. 1950 zomrel BBB Dr. Škrábik, bolo treba vyvoliť kapitulného vikára. Bolo to práve v čase prelomu, keď boli zavedené nové cirk. zákony. Prax nebola ešte zabehnutá a preto ani Kapitula nevedela, ako si má v tomto prípade počínať. Vyvolený bol Dr. Briedoň. Bolo treba pre neho pýtať štátny súhlas od povereníctva školstva. Kanonici neboli v názore jednotní, či pýtať, alebo nie. Pre nejednotný názor sa Kapitula nepýtala, preto bola Kapitula zrušená. D. incarceratus erat. Po pol roku, keď na vrátil, bol na o. Býval v Leviciach u príbuzných v úplnej dobrovoľnej izolácii.

 

Dolzan Juraj

Pri zriadení diec. bol v Badíne. Z. 28.4.1807.

 

Drevenák Ondrej

O. 1784. PB. Z. 10.10.1788.

 

Dropa (Droppa) Jozef

N. 2.2.1854 v Lipt. Hrádku. O. 1878. PB, 1883 prof. náb. na gymn. v BB, 1889 AS. 1891 za 3 mes. SF v Lopeji. 1907 HCEN. Examinátor pre prof. skúšky. 1913 doč. SF v Rudne. 1924 n. o. Z. 16.10.1927.       Pekne urastený, ale obézny. Maďarónskeho zmýšľania, slovenčinu ovládal iba v dialekte. Ako prof. nevynikal kvalitou.

 

Drozd Lukáš

N. 24.4.1910 v Hradci. O. 1932. K na St. Horách, Hronci. 1933 v BB, curatus expositus v Uľanke. 1942 prof. náb. na chlap. gymn. v BB. Keď r. 1950 zrušili vyučovanie náb. na stred. školách, ostal bez miesta a zamestnal sa v civilnom stavebnom podniku. Neskoršie sa oženil. Z....…

 

Duba Július

Priezvisko si zmenil na Tölgyi. N. 11.9.1825. 1867 ako diakon bol vychovávateľom v rodine Š. Pálffyho v Bratislave. O. 1868, od r. 1873 žil ako súkromník v Budapešti.

 

Dubina Imrich

O. 1795. Aktuár a notár kap. vikára. 1796 na BÚ, 1797 sekretár kap. vikára, 1801 sekretár BÚ. Z. 17.11.1803.

 

Dubina Jozef

Pri zriadení diecézy bol F v Oslanoch. 1790 v Prievidzi. Z. 4.11.1807.

 

Dubnický Jozef

N. 24.11.1836. O. 1861. K v Jastrabej, St. Horách, Detve, Sl. Ľupči. SF v Medzibrode, K v Dobrej Nive, Brezne, 1871 F v Turč. Petre, 1878 vo Vígľ. Hute-Kalinke. Z. 10.6.1881, 43 roč.

 

Duchnovszký Štefan

N. 15.6.1842. O. 1866. 1874 prijatý z rožň. diec. K v Žarnovici, Chrenovci, Jastrabej, Č. Balogu, 1876 mesiac na korekcii. 1880 znova na korekcii.1882 degradovaný propter crimen solicitationis. Potom odišiel do Maďarska, kde ho absolvovali. 1888 sa stal výpomocným duchovným v Királyháze. Z. 17.12.1892.

 

Duchoň Emil

N. 21.1.1864 v Kláštore p/Zn. O. 1890. K v Trubíne, SF v Lutile, Turč. Michale, Háji. K v Oslanoch, Chrenovci, Detv. Hute, Zv. Slatine, Podkoniciach, Selciach. PB, 1895 prepustený z diecézy.

 

Dvihally Vojtech

N. 14.10.1874 v Chuste. O. 1898. K v H. Hámroch, Trubíne, Bojniciach, SF v Malinovej, K v Oslanoch, Tajove, BB. 1908 SF v Kľačne, 1909 nem. a maď. K v BB. 1910, 1911 SF v Lúčkach, 1916 sa zriekol fary a ostal K vo Zvolene. 1920 SF v Rudne, 1927 D. Z. 7.11.1931. Pochovaný je v Rudne.

      Bol jedným z najučenejších kňazov diecézy. Ovládal 7 rečí. Pri tom bol skromný, ponížený, tichý, milý človek. Chudobný na chudobnej fare. Kňaz svätého života a zlatého srdca. V deň smrti išiel navštíviť nemocného do levickej nemocnice a tam zomrel. Oplakávali ho nielen veriaci, ale aj japonský bohoslovec, ktorého vydržiaval na štúdiách.

 

Dvorágh Jozef

N. 1777 v BB, zeman, syn správcu medeného hámru. Študoval v BB a Bratislave. Hovoril nem. a slov. O. 1799. K v BB, na St. Horách, Šp. Doline. 1804 SF v Riečke. 1805 prvý F v Kľaku. Pre nezhody s Lesnou komorou, ako patrónom musel sa zrieknuť fary a ostal K vo Valaskej, 1812 F v Donovaloch. 1823 F v H. Mičinej, 1824 SF v Rudne, 1825 SF v Bystričanoch, 1826 F v Tŕní, 1846 v Medzibrode, 1846 n. o. Z. 3.3.1856.

 

Dvorský Eduard

N. 18.1.1841 v Nem. Ľupči. O. 1865. K v Tužine, Slov. Pravne, Jastrabej, H. Lehote, Oslanoch, BB, Č. Balogu, Kremnici. 1874 F v Krahuliach, 1889 v Medzibrode. 1908 n. o. Z. 4.1.1913 v Kapušanoch.

 

Dvorský Jozef

N. 4.10.1847 v Lipt. Michale. O. 1872. K vo V. Poli, D. Nive, 1881 F v H. Mičinej, 1889 v J. Lehote, 1897 v Jastrabej. 1897 VAD, 1907 F vo Zv. Slatine. 1924 PK. 1928 n. o. Z. 4.11.1928.

      Strednej vyššej postavy, až do staroby štíhly, výraznej tváre, orlieho nosa, holohlavý. Veselý, príjemný spoločník. Slovák od rodu, neznášal nielen maďarónčenie, ale aj počešťovanie. Svoj slov. pôvod nikdy nezaprel a vo svojich básňach velebil všetko slovenské. Mal básnického ducha, plného lásky k svojeti. SSV mu vydal zbierku básni: „Boh a národ“, r. 1928. Konal rozvážne, veľa krát s humorom, ale keď sa pre nesvedomitosť rozhneval, tak sa aj fara triasla. Ako dušpastier bol svedomitý, ľudu oddaný hľadajúci blaho duší. Bol prístupný a prijímal bez urážky aj kritiku mladých ľudí. Nenahneval sa, keď mu napr. niekto kritizoval kázne. Kázaval dlho a dosť fádne. Na neporiadky bol prísny. Pre protináboženskú nevraživosť, ktorá sa začala prejavovať v prvých rokoch republiky, bol často citovaný na súd, lebo príkro vystupoval proti výstrelkom politiky. Slúžil dlho  a vždy poslúchol B, aby ešte zotrval v službe. V tom čase bol citeľný nedostatok kňazov, slúžil do 81. roku života a na odpočinku bol len dva mesiace. Faru mal rozsiahlu, hodne chodil pešky. Čerstvosť si zachoval do vysokej staroby. Hospodár nebol dobrý, akosi mu všetko hynulo. Bol dobrý včelár, ale včeláril iba v košoch.

      Bol všeumelec, rozumel sa do každého remesla. Najradšej stolárčil. Mal rád spoločnosť, nerád bol samotárom. Ľudia ho mali tiež radi, jeho odchod n. o. veľmi ľutovali, potom i jeho smrť. Zomrel v Žiari n/Hr. kde bol pochovaný. Keďže r. 1977 v Žiari likvidovali cintorín, jeho telesné pozostatky chcela MS pochovať do martinského národného cintorína, ale MsNV si ho ponechala ako významného Slováka a jeho hrob preniesli do nového cintorína. Vychoval za kňaza A. Zarevúckeho.

 

Ďurkovič Jozef

N. 2.3.1912 v Modrom Kameni. O. 1939. K v Detve, 1944 v Brezne, 1944 SF v Hronci, 1945 SF v Podbrezovej. 1949 incarceratus, Keď sa vrátil, ostal v civilnom zamestnaní. 1969 sa stal SF v Hroboňove, v trnav. AA. 1964 zástupca SF v D. Plachtinciach, 1966 SF v Hodruši. Z. 24.2.1973 v Hroboňove.

 

Engl Anton

Pri zriadení diec. bol F v Kláštore p/Zn. kde z. 1793.

 

Elšík Ján

N. 15.3.1884 v Slušoviciach na Morave. O. 1925. K. 1925 bol prepustený do Ameriky.

 

Erem Michal

Pri zriadení diec. bol F v Kamenci p /Vtáč. Z. 13.6.1777.

 

Ertl František

N. 2.8.1794 v Kr. Baniach. O. 1818. K. 1824 F v Krahuliach, 1827 v Kunešove, 1832 v H. Štubni. 1856 D. Z. 20.3.1874.

 

Esterreicher František

Pri zriadení diec. zo zruš. SJ sa stal F v BB. Zomrel 1788.

 

Etthofer Ján

Filius neosoliensis. 1817 K v Kr. Baniach, N. Bani, Oslanoch, Podkoniciach, Valaskej, Bojniciach, SF v Lazanoch, 1833 SF vo Vrícku, 1838 PB. Z. 28.3. Addictus potationi.

 

Fábry Jozef

Pri zriadení diecézy bol F vo Zvolene.

 

Fair Ján

N. 22.6.1807. O. 1832. K v Badíne, Kr. Baniach, Handlovej, Tužine, Kľačne, Kremnici. 1841 F v N. Lehote, 1843 F v J. Lehote, AD tekovský, HCEN. Z. 10.3.1871.

 

Faller Ignác

1807 K v Kremnici, Handlovej, 1812 F v Krahuliach, 1815 F v H. Štubni, 1819 F vo V. Poli, 1817 F v Píle, 1838 F v Turč. Ďure, 1841 n. o. Z. 11.3.1842.

 

Farkaš Vincent

Zmenené priezv. na Wolf. N. 17.1.1836 v Skalici. Otec bol kachliar. Ako klerik bol veľmi slabý, trikrát prekonal zápal pľúc a raz týfus, preto ho prepustili z ostrih. a rábskeho seminára. Po uzdravení ho prijal Moyzes. O. 1860. K v Brezne, BB, 1869 F na Donovaloch, 1876 F v Detv. Hute. 1878 F v Očovej, 1900 D. 1912 n. o. Z. 31.5.1924, 88 r. Poch. je v Očovej.

 

Fegyveres Anton

1804 PB, 1805 K v N. Pravne, BB, 1807 SF vo V. Uherciach, 1809 F v Handlovej, 1831 AS, 1839 HCEN. Z. 17.8.1840.

 

Fegyveres Ján

Pri zriadení diec. bol F v Tužine. 1806 F v Bojniciach, prepošt de Hollóthó. Z. 20.2.1825. Farský majetok zveľadil tým, že založil majer v Kanianke a Lazanoch.

 

Fedvereš Viliam

N. 1.11.1883 v Komárne. O. 1907. K vo Vrútkach, Handlovej, V. Poli, N. Pravne. 1915 poľný kurát, 1919 SF, 1920 F vo V. Poli, 1921 SF, 1922 F v Šimonovanoch, 1925 v Handlovej. 1929 D. 1940 F v Kremnici. 1942 PK, 1948 SF v Prievidzi. 1957 n. o. Z. 12.2.1958.

      Vyššej mohutnej postavy, dôstojného zjavu. Tvár mal okrúhlu, dobrácku, prívetivú. Vystupovanie kňazské, dôstojné, ku každému srdečné, skromné. Povahy bol otvorenej, zdieľny, nebol namyslený. Dobrosrdečný, veselý, niekedy aj náladový. Ako pastier duší vykonával povinnosti presne v pastorácii i kancelárii. Veriaci prichádzali k nemu s dôverou. Mal porozumenia k inovercom i ateistom ako ľudským  bratom. Nerobil medzi ľudmi rozdiel podľa národnosti a náboženstva. Voči cirk. vrchnosti bol poslušný, voči štátu lojálny. Inteligenciou bol viac praktik ako teoretik. Mal rád spoločnosť dobrých ľudí, zvlášť kňazskú.

      Mal porozumenie pre občianske slávnosti a obveselenie ľudí. V Handlovej zriadil na hornom konci kultúrny dom. Zaujímal sa o prírodné a technické aktuality a rád čítaval časopisy tohto zamerania. Mal záľubu v stavbe cirk. budov, v Handlovej vystaval 6.tr. školu s bytmi pre učiteľov. Do Handlovej usadil rehoľníkov, palotínov, ktorí prevzali duchovnú správu na hornom konci a vystavali kostol. Bol vážený ako dobrý a horlivý kňaz i ako človek. Mal hodne z povahy Jána XXIII. Mal veľké porozumenie pre chorých, trpiacich a chudobných. Nejednému biednemu pomohol zo zúfalej situácie. Za vojny oslobodil väzňov, ktorým hrozilo zastrelenie. Svoje kňazské príjmy rozdal na dobré ciele, alebo rozpožičal núdznym. Mnohí to zneužili a požičané nevrátili. Pomáhal aj po občianskej stránke, kde to situácia vyžadovala. Začas bol v Handlovej aj starostom, pri čom požíval dôveru aj iných národností, aj politických  strán. V staršom veku veľmi trpel ako diabetik. Pochovaný je v Zl. Moravciach.

 

Fekete de Galanta Michal

1825 ako F v Seredi bol prijatý do BBB a stal sa F v Bojniciach. Prepošt de Hollóthó. 1826 AS, 1835 AD nitr. 1831 HEC.

 

Feldmajer Augustín

N. 25.2.1866. V BB. O. 1889. K v Tužine, BB. PB a prof. náb. na gymn. 1899 F v J. Lehote, 1905 v Hliníku, VAD, 1922 PK, 1923 F v Brezne, 1926 VAD, 1934  n. o. Z. 31.10.1948. Pochovaný v BB. Vysoký, silnej postavy, vážnej tváre a vzhľadu. Jeho reč bola vždy úsečná, či sa jednalo o úradné alebo súkromné veci. Rodom bol Nemec, ale nikdy to nedal najavo. Bol uzavretý, priateľstvu málo naklonený. V povinnostiach voči veriacim presný a dochvíľny. Nevykonal nič mimoriadneho, ani nemal o to záujem. Kazateľ bol priemerný, nemal vzletu. Vedel perfektne nemecky, maďarsky a slovensky, aj jeho latina bola vyberaná. Spoločnosti sa vyhýbal. Ku kaplánom bol odmeraný, nie bratský, čo bol znak jeho povahy                         /Komentoval A. Gocník./

 

Feldman Anton

1810 vychováv. v rod. comitella Bathányiho. 1818 prepustený z BBB.

 

Felix Julius

N. 21.10.1885 v Rábe. O. 1908. K v N. Pravne, V. Poli, Tužine, Detve, Jastrabej, Č. Balogu. 1915 poľný kurát. 1917 K v Č. Balogu, Krupine. 1918  suspensus ab ordine et officio. 1920 po zotavení PB, potom K na Detv. Hute, Kr. Baniach, 1925 SF v Krahuliach, 1932 SF vo Sv. Mare.

      Sanitatem et vitae sibi corrupsit adhibendis drogis.

 

Felix Vojtech

N. 19.9.1882 v Solnoku. O. 10.9.1905. K na St. Horách, Kr. Baniach, 1906 v N. Bani, 1908 v Žarnovici,Vrútkach, Vrícku. 1909 PB a prof. náb. na dievč. školách v BB. 1912 SF, 1918 F vo Vrícku, 1931 D. 1932 SF, 1933 F vo Sv. Mare. 1940 n. o. 1945 výp. duch v Sebedraží. 1954 n. o. Z. 7.1.1957 v Krahuliach.

 

Ferenczfy Anton

Po skončení štúdia 4. r. v gen. sem. 1766 sa stal jeho podprefektom. T. r. F v Jastrabej. 1779 benedikoval kostol vo Vyhniach. Z. 1789.

 

Ferjanec Ján

N. 2.6.1893 v Bojniciach. O. 1917. K v Brezne, St. Horách, BB, 1927 SF vo  Vígľ. Hute-Kalinke. 1929 SF, 1930 F v Pohr. Polhore. 1936 F v Radvani. 1937 na zdrav. dovolenke. 1940 duch. správca v nemocnici v Bratislave. Bol diabetik.

 

Ficzel Anton

N. 23.11.1884 v Handlovej. O. 1908. PB, K v Kr. Baniach, 1920 prepustený do Jáger. arcidiecézy. Z. 1957.

 

Ficzel Ignác

N. 9.6.1881 v Handlovej. O. 1905. K vo V. Poli, J. Lehote, Detve, Bojniciach, N. Pravne. SF v Kľačne, K v Bojniciach, V. Poli, BB. 1911 SF v Kľačne. 1915 SF v J. Lehote. Z. 15.12.1915, 34 ročný.

 

Ficzel Jozef

N. 11.3.1885 v Handlovej. O. 1907. K na St. Horách, Jastrabej, St. Horách, Zvolene, BB. 1915 voj. kurát. Z. 23.12.1918 sotva sa vrátil z vojny.

      Všetci Ficzelovci boli rodní bratí, synovia mlynára z Handlovej.

 

Fidicinis Ignác

N. 1773 vo Zvolene. O. 1797. PB, vikariátny notár, katedr. succentor. 1800 F v Ponikách. Z. 23.4.1813, 40 ročný.

 

Filkorn Ignác

N. 30.6.1790 v N. Pravne. O. 1815. K v Kr. Baniach, Kľačne, Handlovej, Tužine. 1823 F v Chrenovci. Z. 3.1.1858.

 

Filo Michal

1788 K v N. Bani a St. Horách, kde z. 1790.

 

Fleischer Samuel

Pri erigovaní diec. F vo St. Mare, 1781 F v Háji, 1782 F vo Zvolene, 1786 v N. Bani. Z. 1786.

 

Flesko Eugen

N. 8.11.1813. O. 1838. K  v Jastrabej, Vyhniach, Žarnovici, Krupine, BB, Oslanoch, SF v Kamenci p/Vtáč. PB, 1847 F v Slaskej, 1854 v Lutile, 1869 D. 1880 VAD. Z. 16.4.1881.

      Bol spolupracovníkom Osvaldovej  „Kazateľne“.

 

Fodor Anton

N. 24.4.1845 v Sl. Ľupči. O. 1871. K v Turč. Ďure, Valči, Badíne, BB, Oslanoch. 1881 SF v H. Vsi, 1882 F v Skl. Tepliciach, 1889 ČD. Z. 3.9.1914.

 

Fodor Michal

N. 1763 v Medzibrode. O. 1788. K v Kláštore p/Zn., Šp. Doline, Dubovej, Detve, Žarnovici. SF vo Vígľ. Hute-Kalinke. K v BB, SF v Babinej, K v Detve, Jastrabej, Selciach, St. Horách. SF v Skl. Tepliciach. 1802 F v Žarnovici, 1806 v Dubovej, 1807 D, 1808 VAD, 1821 HCEN, 1830 AS a AS súdnej tabule zvol. župy. Z. 7.11.1846.

      Bol vysokej postavy, miloval prácu a pokoj. /HD Žarnovica./

 

Fodor Michal

N. 30.8.1815 v Medzibrode. O. 1838. K a PB v BB, 1845 F v Sl. Pravne, 1846 v Medzibrode, 1856 VAD, 1867 F v Sl. Ľupči, 1868 HCEN. Z. 5.6.1897.

 

Fogt Jozef

N. 15.8.1776. O. 1797. K v Dubovej, Žarnovici, PB, aulicus, 1803 F v Necpaloch, 1807 F v Lovči. Prof. VŠB v BB. 1808 sa vrátil na faru. 1821 AS, VAD, PRE, 1823 CEN, 1847 opát P. Márie de monte Zebegény. Z. 17.6.1858.

 

Fohler (Folger) František

N. 23.1.1779. Syn vedúceho typografa univ. tlačiarne v Budíne. Ešte pred vysviackou bol PB a keď dostal dišpenz od nedospelého veku, bol o. 1801. Potom bol ceremoniárom, 1803 bisk. sekretárom, 1806 F v Lovči, kde mal zástupcu, lebo sám slúžil v aule. 1807 F vo Sv. Kríži a súčasne direktorom kancelárie BÚ. 1819 AS, 182O CEN a latere, PRE, 1829 opát de Prinou. 1829 prodirektor VŠB. AS súd. tabule župy zvol. a tekovskej. Z. 29.2.1840.

      Okrem cirk. funkcii vykonával aj svetské v provinciálnej oblasti. Bol diecezánskym deputátom na synode v Bratislave. Trpel chronickou chorobou.

 

Forgách gróf de Chymos et Gacs Alojz

N. 1796. K v Žiari,Tajove, BB. 1839 F v N. Pravne, 1841 F v Prievidzi. 1859 výrokom konzist. bol zbavený fary, neskoršie aj ofícia. 1861 bol mu dovolený výkon ordinic a bol poslaný do výslužby. Z. 7.4. 1872.

      Počínal si ako namyslený gróf a preto mal stále spory s cirkevnou vrchnosťou.

 

Formánek Jozef

N. 16.3.1876 v Skalici. O. 1898. Ako bohoslovec prijatý do rehole OFM. K v Tajove, Detve, St. Horách, D. Hute. 1905 SF v Bacúrove. 1909 SF v Prochoti. Z. 27.10.1919, 43 roč.

 

Fretsák (Frečák) Martin

N. v Babíne. 1798 K v Kláštore p/Zn., Sl. Ľupči, 1795 miestny K v Riečke, 1798 F v Moštenici. Z. 1.6.1811.

 

Freyzeysen Ignác

1778, 1779 F v Koši, 1790 F v Handlovej. Z. 1793.

 

Freyzeysen Alexander

Pri zriadení BBB bol F v Koši. Z 1789.

 

Frommeyer Vojtech

N. 25.1.1874 v Čadci. O. 1896. K, 1905 F v D. Nive, 1909 VAD. Z. 4.3.1924.

      Bol dobrý hospodár, poľovník. Zomrel v lese na poľovačke.

 

Fuchs Ján

Pri zriadení diec. bol F v Kr. Baniach. 1797 bol pre chorobu neschopný práce a mal ísť do penzie. Tej však nebolo, preto mu dali kaplánsky plat 150 zl ročne a s tým sa živil. Z. 24.6.1797.

 

Fukas Jozef

N. 3.3.1853 v Korytnici, kde bol otec horárom. O. 1877. K v Sučanoch. Prof. náb. na preparandii v Kláštore p/Zn. 1883 F vo Valči. 1889  D. 1891 F v Turč. Ďure. 1921 n. o. Z. 4.5.1923 v Solivare.

      Sám o sebe píše: Dali ma za K ku Paulovičovi, aby som sa naučil patriotizmu, lebo som bol vyhlásený za pansláva.

 

Furtner František

1829 vychov. v rodine gr. Františka Justha v Necpaloch, K, 1834 prof. náb, na gymn. v BB. 1838 F vo Veľkom Poli. Z. 14.4.1842.

 

Fürbier Ferdinand

1807 v Žiari n/Hr., BB, N. Pravne. SF vo V. Poli, 1813 F v Turč. Ďure, 1838 F v Píle, 1809 F vo V. Poli.

 

Futák Ján RNDr.

N. 13.1.1914 v Turovej. O. 1937 K v Krupine, 1937 duch. správca slov. robotníkov vo Francii. 1940 sa vrátil. Pre protivojnovú propagandu, ktorú viedol v Paríži, bol po návrate uväznený. Po prepustení 1940 bol aplikovaný pri Katol. kancelárii v Bratislave, 1941 K vo Zvolene, 1942 SF vo Sv. Helene. Potom zanechal duch. správu a začal pracovať na prírodovedeckej fakulte ako botanik. Bol vynikajúcim pracovníkom v tomto obore a nielen napísal niekoľko významných prác a kníh, ale robil prieskum mnohých oblasti sloven. flóry. Organizoval zveľadenie botanickej záhrady v Mlyňanoch, org. založenie botanickej záhrady v Bratislave aj pri nár. parku v Tatrách. Z. 7.7.1980 v Bratislave. Pochovaný je v Turovej.

 

 

Gaal Ľudovít

N. 7.6.1870 v Ohradách. O. 1896. K v Tužine, Kr. Baniach, V. poli, Tužine, 1900 v H. Opatovciach, Handlovej. 1901 voj. kurát, 1906 voj. kurát v Temešváre. 1948 ako major voj. služby n. o. v Bratislave, kde z. r. 1949.

 

Gaburják Matúš

N. 23.8.1809. O. 1823. K v H. Hámroch, Č. Balogu, Oslanoch, N. Bani. SF v Píle, 1838 prof. gramatiky na gymn. v BB. 1848 F vo Valči. Z. 5.2.1875.

 

Gajer Augustín

1787 bol prijatý zo zrušenej rehole hieronymitánov. K v Lúčkach, F v Malinovej, 1819 pre astmu n. o. Z. 10.3.1837.

      HD Cach: Muž statočného života a kňaz podľa rádu Melchizedechovho.

 

Gallas Ignác alias Stopják

1826 v Bystričanoch, 1827 v M. Kršteňanoch, 1833 D. Z. 4.11.1856.

      Za revolúcie 1848 sa pridal ku košútovcom a predniesol verejnú reč na ich podporu. Za to ho hurbanovci zajali. Zavrel ho kap. Ján Kluch, bývalý bohoslovec. Vypočúvali ho v Oslanoch a potom ho poslali do Bratislavy, kde ho voj. súd odsúdil na 3 roky väzenia, ktoré odsedel v Olomouci. Po polovičnom odpykaní väzby ho prepustili a vrátil sa na faru. Zakrátko ho však B vyzval, aby sa fary zriekol. 1851 bol na odpočinku.

 

Gallovicz (Gallovič) Martin

O. 1788. 1793 F v Šimonovanoch. Z.  1797.

 

Ganzer Ignác

Pri erigovaní diecézy bol F vo Vyhniach. Z. 11.10.1786.

 

Gárdesy (Gárdassy) Ján

1797 K v Sučanoch, Šimonovanoch. 1799 F v Šimonovanoch, 1817-27 K. 1828 n. o. Z. 22.8.1830.

 

Gašpar František

N. 3.12.1861 v Trstenej. Otec bol notár, zeman. Osirelého vychoval ujec A. Kubáni, F v Tajove. Študoval v Krupine, Házasnéne, Kláštore, BB, Jágri a teol. v BB a v Pázmaneu. O. 1885. K vo Zvolene, BB, 1888 špirituál a supl. prof. VŠB v BB. 1893 riadny prof. morálky a pastorálky, 1895 AS, 1899 F v Dubovej, 1901 D, 1904 PRE, 1907 VAD a PK. Z. 22.1.1908.Kňaz sv. života.

 

Gašparec Ján

1793 K v Žiari n/Hr., Zvolene, 1795 F vo Zvolene, 1802 v Sáse. Tu mal spor s miestnymi zemanmi pre dežmu, ktorú si neoprávnene privlastnili. Z. 1.6.1805.

 

Gašparík Augustín

N. 6.3.1851. O. 1875. K v Č. Balogu, SF vo Valaskej, K v Chrenovci, Trubíne, 1878 voj. kurát. Z. 14.10.1884 v Sarajeve, 33 ročný.

 

Gašparík Ferdinand

Priezv. si maďarizoval na Gerlei. N. 29.12.1874 v Č. Balogu. O. 1901. K v N. Bani, Beňuši, Kr. Baniach, Handlovej. SF v D. Nive, J, Lehote. 1909 F v J. Lehote, 1915 v Kľačne, 1919 v Prochoti. Z. 16.7.1932. Amabat poculum.

 

Gašparík Koloman

N. 30.5.1854 v Píle. O. 1878. K v Trubíne, Handlovej, N. Pravne, Sučanoch. 1883 pomocný voj. kurát II. tr. 1892 kurát I. tr. Odišiel do Ameriky a stal sa duchovným správcom osady Mount Pleasant, 1894 F v Pittsburgu.

 

Gažo Ondrej

1779 PB, K v Kláštore, Prievidzi, 1783 miestny K v Močiari, 1793 F v T. Breznici. Z. 14.5.1806.

 

Gerliczy Anton

1797 K v N. Bani, Bojniciach, 1802 F v Handlovej, 1809 F vo V. Uherciach, 1814 SF v H. Štubni, 1815 SF v Krahuliach, 1825 v Skl. Tepliciach, 1827 v H. Hámroch, 1830 zbavený fary a ostal na korekcii, K, 1833 znova na korekcii. Potom v Chrenovci, Bojniciach, 1839 PB, 1846 n. o. Z. 23.7.1851.

 

Gerometta Ján

N. 9.5.1825 v Žiline. O. 1848. K, slúžil v Jáger. diecéze, odkiaľ bol prijatý 1853 do BBB a stal sa prof. na gymn. v BB. 1854 K, 1856 katech. na reálke v Kremnici, 1856 F na Šp. Doline, 1864 F na St. Horách, 1877 D. 1872 F v Lovči, 1899 n. o. Z. 20.5.1900.

      Vysoký, mohutného tela, vážnej, prísnej tváre. Bol človek bystrého ducha. dobrým služobníkom Starohorskej P. Márie, pri ktorej sa schádzali húfy pútnikov z celého Slovenska, ktorým poslúžil ohnivým slovom na povzbudenie. Bol verným rodoľubom a pre dobro slov. ľudu podnikal všetko, čo bolo v jeho postavení dostupné. Maďari boli zaujatí pre svoju moc a preto aj namyslení. Slovákov považovali len za predmet, s ktorým možno zaobchodiť s pánskou zvoľou. Tieto predsudky bolo treba podvracať, čo aj neúnavne robil so svojím bratom Eugenom, historikom a spisovateľom. On sám bol tiež publicista. Písal články do Cyrila a Metoda, Pešťbudínskych vedomostí,Národných novín, ako aj do nemeckých časopisov. Vydal v nemčine štúdiu: „Staršie a novšie maďarizačné nábehy v Uhorsku so zvláštnym zreteľom na Slovákov.“ Vyšla r. 1879.

 

Gese František

N. 4.6.1903 v Urminciach. O. 1934 v SDB. Ako rehoľník pôsobil v Argentíne. 1946 prijatý dočasne do BBB. K vo Vyhniach, Detve, SF v J. Lehote, 1951 SF v Očovej. 1953 incarceratus. Keď sa vrátil, bol v civilnom zamestnaní, potom v službách Charity. Potom slúžil v nitr. B ako SF v Považskom Podhradí, kde z. 5.3.1973.

 

Gocník Alojz

N. 23.12.1905 v Ladomer. Vieske. O. 1930. K v Trubíne, D. Hute, 1931 v N. Bani, 1932 v Beňuši, Brezne. 1936 SF, 1937 F v Brusne, 1945 AS. 1951 SF v Sliači, 1956 Oficiál tribunálu. Z. 29.11.1974. Strednej postavy, príjemnej tváre, plavých kučeravých vlasov. Veľmi pohyblivý telesne i duševne. Pochádzal z roľníckej rodiny. ZŠR, gymn. a VŠB skončil v BB. Do histórie farnosti Brusna sa zapísal zlatými literami. Kostol udržoval v dôstojnej kráse. Vežu podvýšil nadstavbou, zhotovil železnú zvonovú stolicu. Postavil novú faru. Stal sa vedúcim funkcionárom Úverového družstva v obci a robil šikovnú finančnú politiku, že umožnil mnohým občanom, aby si postavili nové rodinné domy. Bolo ich vyše 70. Stavali ich postupne. Keď jedni postavili a splácali pôžičku, kapitál dostal ako pôžičku ďalší záujemca a tak sa ušlo aj tým, ktorí by pre svoju chudobu nedostali úver inde.

      Za SNP mu z istej bojovej jednotky zveril veliteľ archív voj. dokumentov. Za okupácie zachránil obec pred represáliami, ktoré jej hrozili pre zákerný útok na vojakov nem. armády, ubytovaných v škole, kde bol neznámym páchateľom hodený granát, pri čom boli dvaja usmrtení a viacerí zranení.

      Po vojne pomáhal pri oprave zničených objektov. Keď prišiel do BB Jan Dechet, ako hosp. správca BBB, pokritizoval jeho správu a preto sa dostal do preškoľovacieho tábora v Mučeníkoch. Keď sa vrátil, bol preložený na Sliač. Tu postavil nový oltár, ozdobil vnútro kostola. Na obnove sám osobne pracoval, lebo bol zručný murár. Okolitý terén vydláždil betónovými platňami, aby dažďová voda nezalievala areál. Faru renovoval, pokryl plechom a zaviedol ústredné kúrenie.

      Bol prvotriedny liturgista. Otázkami liturgie sa zaoberal aj teoreticky a písal o tom články. Preložil Mihályfyho liturgiku o vydal ju vlastným nákladom pod titulom: „Verejné bohoslužby“. Pre seminaristov bola dlho učebnicou. Zhotovil „Modlitebník“, knihu mimoomšových modlitieb a pobožností pre kostolné potreby. Zrevidoval a doplnil modlitebnú knihu „Nábožné výlevy“. Tieto knihy vydal vydal SSV. Vypracoval aj nový rituál podľa vlastného konceptu, ktorý chcel predložiť zboru Ordinárov. Ten však vzhľadom na zmeny po II. vat. koncile ostal v rukopise. Bol dlhoročným členom liturgickej komisie a pracoval na textoch, obradoch a iných náležitostiach liturgie. Liturgia bola jeho radostná práca.

      Ako dušpastier bol vzorný, horlivý a obetavý. Keď ho niekto požiadal o pomoc a bolo to v jeho moci, považoval si to ako príkaz a vykonal to. Horlivo vypomáhal pri spovedaní. V spovedelnici vydržal trebárs aj celý deň. Kazateľ bol dobrý, ak nie vynikajúci. Kázaval však pridlho, hoci nie rozvláčne a jeho kázne boli zaujímavé, lebo vedel vložiť do nich nielen ducha, ale aj okoreniť zaujímavými príkladmi. Prednes mal výrazný, ohnivý a presvedčivý. Myšlienok mal  veľa a mal snahu vyjadriť ich aj slovom. Pacienti v kúpeľoch sa však ponosovali na dĺžku príhovorov, že ich vyčerpávajú. Rád vyučoval farníkov liturgické spevy, rozumel sa do mechaniky o remesiel. Bol dobrý ovocinár, ale v Sliači sa mu to pre zlé pôdne podmienky nedarilo. Domácnosť mu viedol brat so švagrinou, preto sa mohol naplno venovať cirkevnej práci. Robil všetko usilovne, zvlášť veľa času mu zaberali záležitosti cirk. tribunálu. Dva roky chorľavel na srdce. Zomrel náhle, keď sa vrátil z pracovnej schôdze liturgickej komisie.

 

Gombár Daniel

N. 11.3.1834 v Mojši. O. 1859. K v Tužine, St. Horách, BB. SF v Sliači, Brezne, 1867 SF v Píle,1868 SF v Brehoch, 1869 F vo Vyhniach, 1875 F v H. Opatovciach. Z. 30.4.1883.

      Plošic napísal o ňom v HD : „.../Gombár/ opustil tuto časnosť vlastnou sestrou od rokov k nemalému pohoršeniu trýznený a mučený, ináč horlivý kňaz.“

 

Gonda Juraj Dr.

N. 4.6.1848 v Krupine. O. 1871. K v H. Hámroch, 1873 bol vo Viedni na doplňovacom štúdiu teológie, 1874 dokt. teol. 1875 prof. náb. na gymn. v BB. 1883 F v Badíne, 1900 D. 1913 sa zriekol benefícia. 1914 SF v Lad. Vieske, 1914 SF v Koši. Z. 10.11.1917.

      Vysoký, mohutnej postavy, učený, sebavedomého vystupovania. Výborný poľnohospodár, ktorý zvládol, obrobiť cca 110 ha pôdy. Zavádzal pokrokové spôsoby gazdovania a priúčal ich aj roľníkov. Prispieval článkami do poľnohosp. novín. V dedine mal veľkú autoritu. Z cirkevných kruhov mu bolo zazlievané, že svoje vedomosti uplatňoval pri gazdovaní a málo využil v pastorácii. Ináč bol svedomitým dušpastierom. V Badíne zväčšil kostol. V Sielnici mal na pláne postaviť kostol. Na konci života sa dostal do sporu s miestnym učiteľom, alkoholikom, ktorý na neho vystrelil z pušky. Po súdnom pojednávaní kauzy obaja opustili Badín.

 

Gotschár Ján

N. 1.5.1823 v Makove. O. 1846. Prof. reči na gymn. v BB a c. k. inšpektor škôl v BB. 1856 direktor gymn. v Užhorode. 1858 šk. radca vo V. Varadíne, AS, 1860 opát de Kolban. Z. 19.8.1883. v Rači. Vynikajúci kňaz, nár. buditeľ.

 

Gramantík Matej

N.13.3.1831. O. 1860. K  v Č. Balogu, Tajove, BB, Detve. 1865 prepustený do rožňavskej diecézy.

 

Gregor Ján

N. 14.1.1884 v Tajove. O. 1908. K v Hronci, D. Hute, Brezne. 1913 SF v H. Vsi, 1912 SF v Moštenici, K na St. Horách, 1914 voj. kurát, 1919 SF, 1920 F v Podkoniciach, 1925 F v Ľubietovej, 1927 D, 1933 VAD, 1935 F v Žarnovici, 1940 VAD. 1945 odišiel do Nemecka, odkiaľ sa skoro vrátil. Z. 17.7.1946.

      Brat spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského. Bol dobrý gazda, veľký poľovník. Človek veselej povahy, vedel zaujímavo rozprávať.

 

Gregorovič Ferdinand

N. 15.6.1844 v Rzegonaci /Halič/. O. 1870 v Nitre. K, 1880 SF v Mošovciach. 1880 F v Trn. Hore. Z. 12.6.1912. Pochádzal zo zemianskej rodiny. Po príchode do Trn. Hory mal hneď veľké ťažkosti, lebo začal vystupovať proti krčmárom. Prezentu dostal iba o dva roky. Dobro a mravnosť farnosti mu ležali na srdci ako najväčší zákon pastorácie. Od počiatku bojoval proti krčmám a alkoholizmu. Židovskí krčmári mu to odplácali udávaním a obžalobami. Nepopustil a v tej intencii vytrval až do smrti, hoci nové a nové udania zo všetkých strán ho prenasledovali a brániť sa musel na všetkých inštanciách, ale vždy mu to vyšlo víťazne. Sám proti sebe žiadal viacej razy disciplinárne vyšetrovanie. Keď mu B vytýkal ostrý postup, ponúkol mu svoje odstúpenie, „lebo sa nemôže pozerať na to, ako títo krčmári vyciciavajú nevedomých a slabých ľudí“. Vytrval na jednej fare a nežiadal si druhú. Po smrti páp. Leva XIII. napísal do HD tieto prorocké slová: „Vzývame Ducha Sv., aby riadil mysle kardinálov pri voľbe nového pápeža, aby bol ignis sedens, ktorý by spálil zlo a zapálil srdcia. Treba sa modliť, lebo nevieme, či ten horiaci oheň nebude ten, čo spáli Európu. Zhoria tróny, ako predpovedal sv. Malachiáš a budú len dve ríše východná o západná, ale aj India sa rozdelí na tábor Kristov a antikristov“. V pastorácii bol veľmi horlivý, kázaval každý deň, čo bolo v tom čase ojedinelé. Pri hmotnom zaopatrovaní kostola sa mu veľmi nedarilo. Zaopatril organ, aj to len s veľkou ťažkosťou.

 

Gregorovič Tibor

N. 14.4.1913 v Sl. Pravne. O. 1943. K v Oslanoch, 1945 supl. Prof. VŠB v BB, špirituál sem. 1950 SF na Šp. Doline, 1965 SF v Zem. Kostoľanoch. Z. 1.12.1983. Pochovaný v Z. Kostoľanoch.

 

Greguš Martin

O. 1777, K vo Zvolene, BB. 1780 SF v Kopernici, 1783 vo V. Poli. Z. 1786.

 

Grellneth Alojz

N. 1812. O. 1834. K v Kláštore p/Zn., Tužine, V. Uherciach, N. Pravne, 1842 F v Krahuliach, 1846 sa zriekol fary a vypomáhal v Piargu pri B. Štiavnici. 1850 F vo Vrícku. Na korekcii, 1851 K v Tužine, SF v Lazanoch, 1853 n. o. Z. 10.3. 1871.

 

Grenner Michal

Bol prijatý zo zrušenej reh. trinitárov. K vo Valaskej, 1787 v Č. Balogu, 1810 n. o. Z. 28.7.1859.

 

Greschner Ján

N. 20.5.1806. O. 1832. 1863 bol prijatý z reh. piaristov. Dr. teol. a filoz. prof. a riaditeľ gymn. na viacerých miestach rektor domu piaristov, škol. radca, inšpektor škôl šopronského dištriktu. 1865 AS, rytier rádu Frant. Jozefa I. Čestný kráľ. radca, 1881 n. o. Býval v Bratislave. Z. 7.12.1881.

 

Grígeľ Matej

N. 27.4.1861 v Hámroch /Orava/, o. 1884. K v Sl. Ľupči, Detve. SF v Močiari, K v Detve, BB. 1898 SF v H. Lehote, 1899 SF, 1902 F v Sebedraží. 1934 D. Z. 24.4.1936.

 

Gríger Mikuláš

N. 22.11.1880 v Kremnici. O. 1903. K v Kr. Baniach, Kremnici. 1906 prefekt sem. 1907 SF v Kunešove. 1908-1910 F v Lúčkach, 1910 K v Č. Balogu, 1911 prepustený do albaregálskej diecézy. Poslaný bol za F do Šóškútu pre Slovákov. 1931 prešiel na faru v Bicske. Opát. Krajinský poslanec v Maďarsku. Vynikajúci muž a politik. /Matunák/.

 

Grnáčik Jozef

N. 4.2.1903 v Krupine. O. 1926. K v Brezne, Martine, Žarnovici. 1929 SF v Kľaku, 1931 F v Turč. Ďure, 1941 SF, 1944 F v Sučanoch. Z. 9.8.1948, 43 roč. Poch. v Sučanoch.

 

Grolmus Lukáš

N. 18.10.1796 v Brusne pri Chrenovci. O. 1824. K na viacerých miestach. 1833 F v H. Opatovciach, 1847 D, 1865 AS, 1875 n. o. Z. 28.3.1877.

      Nízkej postavy, okrúhly. Bol muž statočný, verus  Izraelita, v ktorom nebolo falše. Staral sa o rodinu, po bratovi mu ostali siroty, tie vychoval na fare a staral sa o ne aj neskoršie. Od r. 1870 bol postihnutý porážkou a tak ho, zbaveného síl, už nikto nepoznal. Tí, ktorých bolo na fare vždy dosť, už sa o neho neobzreli. Začas býval v župnom dome v Opatovciach. Potom ho vylákal vnuk do Prievidze a býval u neho. Obral ho však o veci, ktoré si priniesol z fary, a ponechal ho osudu. Uchýlil sa do starobinca, kde ho opatrovala jedna žena. Mal penziu 400 zl.

 

Grosch Adolf

N. 27.2.1874 v Kremnici. O. 1897. Ako diakon bol aktuárom BÚ. D. 1898 znova aktuár, 1899 ceremoniár, 1902 sekretár B. 1904 PK, 1908 AS. 1909 direktor BÚ, 1912 canonicus latere. 1919 odišiel do Maďarska. Z. 11.10.1947 v Ózde.

      Bol strednej postavy. vždy usmiaty, milej povahy, usilovný pracovník, panských manierov. Iným dal pocítiť, čím je. Bol verný pracovník B. Rudnaya. Keď vláda ČSR B vypovedala do Maďarska, neopustil ho, ale dobrovoľne ho nasledoval do vyhnanstva a tam zdieľal s ním osud.

 

Grosz Anton

O. 1796. K v Kremnici. Z. 5.4.1799.

 

Gröbl Ondrej

N. 26.8.1899 v Brezne. O. 1922. K na St. Horách, 1923 SF v H. Lehote, K vo Zvolene, 1924 K v Brezne, 1926 vo V. Uherciach, 1926 SF vo Vígľ. Hute-Kalinke, 1927 K v Sl. Ľupči, 1928 na St. Horách, v Prievidzi, 1929 K v Bojniciach, 1931 v Brezne, 1932 SF vo Valaskej, 1936 SF v H. Mičinej, 1938 K v Brezne, 1942 SF vo Vyhniach, 1942 SF, 1943 F v Tajove, 1946 SF v Budči, 1951 D. 1953 SF v Podbrezovej. 1961 n. o. Býval vo fare v Ľubietovej. Z. 19.6.1974. Poch. v Brezne.

      Malej postavy, útleho vzrastu, chudorľavej tváre s veľkými očami, veselej, kamarátskej povahy s ľahkomyseľnosťou, vlastnou umelcom. Pochádzal z 9-detnej rodiny regenschoriho. Otec Ondrej, matka Mária r. Kováčová. ZŠR, meštianku vo Zvolene, gymn. v BB, dva roč. VŠB v BB, dva na fakulte v Olomouci a nem. fakulte v Prahe. Primície odbavoval v Brezne. Otec mu uviedol figurálnu omšu regensburského kanonika Griesbachera, v ktorej účinkovalo 75 ľudí. V tomto rozlete hudby chcel účinkovať aj vo svojej pastoračnej činnosti, na ktorú bol povolaný, ale nerobil to podľa požadovanej vážnosti, ale skôr si chcel počínať podľa ľahkosti tónov a akordov. Preto stále narážal na úskalie a vymenil za života 20 staníc, pri čom si musel nejaký čas aj nútene liečiť zdravie. Škoda, že ho otec neuviedol do povolania hudobníka, bol by asi obohatil slovenskú hudbu dobrými skladbami. Na organe hral už ako 6-ročný. Skladby sa učil ľahko naspamäť. Bol dobrým čelistom. Na čele hrával v orchestroch BB, Zvolene, Kremnici a Podbrezovej. S podbrezovským orchestrom sa predstavil aj v Prahe. Počas štúdií sa zdokonalil v improvizačnej hre na organ. Keď postavili r. 1943 vo far. kostole v BB nový 4-manuálový organ, improvizoval na ňom národ. umelec Ján Cikker 20 minút, Gröbl 25 min. a jeho improvizácia bola vydarenejšia. Cikker  vtedy povedal: „Ach, prečo je osud taký ťažký, že také perly sú P. Bohu za chrbtom. Vy by ste mali byť organistom v bratislavskom Dóme a ja by som mohol byť v Podkoniciach.” Priateľsky ho potom so slzami objal.

      Vychoval 6 organistov, z nich J. Tužinského uviedol aj do organológie. Zložil 50 menších skladieb, prelúdiá pre organ, spev a dychovku. Bol poradcom vo veciach lit. spevu.

 

Gröne Ľudevít

 N. 6.4.1870 v Suttrupe (kraj Hannover). O. 1896. K v H. Hámroch, Lovči, V. Poli, N. Bani, Kr. Baniach. 1900 špirituál a supl. prof. VŠB v BB. 1905 vicerektor sem. 1908 SF, 1910 F v Dubovej. 1911 ho prepustili do kongr. Najsv. Sviatosti, keď rezignoval na faru. Potom to odvolal. 1918 PK. Keď účinkoval v sem., bol PRE, kurát väznice a 1906 založil kresť. odb. organizáciu v BB a Jakube. Dobrý kňaz, dobrý gazda a organizátor. Bol však protislovenského zmýšľania, Nemec telom i dušou. Slovákov nevedel chápať ani si obľúbiť. Pocítil nenávisť zlých ľudí, pre ktorých sa musel vzdať fary. Zle ho odprevádzali, nočnou hodinou nastúpil na vlak. To si nijako nezaslúžil, lebo sa o všetko svedomite staral. Pred svojim obchodom založil fundáciu pre chudobných vo vojnových papieroch o sume 33. 300. R. 1920 odišiel do Maďarska.

 

Grueber František

Pri zriadení diec. bol F v Krupine. Z. 1783, keď zišiel z kazateľnice.

 

Gsel Ján

N. 27.1.1839 v BB. O. 1863. K vo V. Poli, Tajove, St. Horách, Hronci, D. Nive, BB. SF v Motyčkách, K v Brezne, SF v Moštenici, K v Chrenovci, Žarnovici. 1875 F v Brehoch, 1891 D. 1896 sa zriekol fary o ostal SF v Bacúrove. 1899 n. o. Z. 11.3.1901.

 

Gútba (Gútha) Ján

N. 24.6.1819 v Búr. Sv. Jure. O. 1844. K v Jastrabej, H. Hámroch, Handlovej, Kr. Baniach. SF v Sklenom, K v Kr. Baniach, N. Pravne, Tužine, Kremnici, Vyhniach, Zvolene, Žarnovici. 1854 F v Brezanoch, 1867 D. 1872 VAD. Z. 12.8.1890.

 

Gurka Ondrej

Pri  zriadení BBB bol v Kremnici, 1781 SF v H. Mičinej, 1788 F v Očovej. Z. 22.6.1801.

      Príjemnej povahy, milovník spolubratov. Svojim príjemným chovaním si vedel získať aj očovských evanjelikov, ktorí sa voči katolíckemu farárovi stavali povýšenecky. /HD Očová./

 

Gürtker (Gürtler) Jozef

N. 24.1.1854 v Handlovej. O. 1877. Ako diakon bol aktuárom BÚ. 1878 ceremonár, 1886 sekretár, 1888 F vo Zvolene, 1889 D. 1894 CEN, 1898 prepošt de Koppan, 1907 prelát, 1915 veľprepošt a generálny vikár. Z. 11.6.1940.

 

Gyurcsák Jozef

O. 1792. Vychovávateľ v rod. Benických. 1794 F v H. Mičinej, 1799 prof. v Košiciach, 1808 špirituál sem. 1809 prefekt u grófa Gyulaiho. Z. 31.8.1833.

 

Gyurgyovics de  Medvedze Karol

N. 12.12.1779 v Medvedzom. O. 1802. Aktuár, PB, 1807 F v Radvani, 1820 v Badíne, 1823 v Hájnikách, 1828 AS, AS súdnej tabule župy zvol. a turčianskej. Z. 5.10.1830 na choleru.

 

Gyurcsák Ignác

Oravan. N. 1741. Pri zriadení BBB bol prof. na gymn. v BB. Tu vydával štud. čas. „Ephemerides“. Z. 26.9.1799.

 

 

Haas Rudolf

Pri zriadení BBB bol F v Novej Bani.

 

Hagen Ondrej

N. 5.6.1760 v Kľačne. O. 1784. Bisk. K, K v BB, SF v Handlovej, 1789 F v Tek. Breznici, 1793 v Trubíne, 1807 VAD, 1821 AD tekov. HCEN a PRE. Z. 27.7.1829.

 

Hainrich Ján

N.25.4.1863 v Žiline. O. 1866. K v Trubíne, Beňuši, Trubíne, V. Uherciach. N. Bani. SF v Hor. Ždani. 1896 F v Slaskej. Z. 11.6.1917.

 

Hajbe Žigmund

1789 prijatý do zo zrušenej rehole hieronymitánov. K v Kremnici. 1790 miestny K v Krahuliach, 1791 F v Píle. 1800 n. o. Z. 12.1.1823.

 

Hajdák Ondrej

1791 K v  N. Bani, Šp. Doline, BB. PB. K v Selciach, D. Nive, 1831 F v Brehoch. Z. 7.11.1841.

 

Hajdušík Jozef

O. 1821. K v Lovči, Oslanoch, 1823 ceremonár, 1823  notár. 1825 sekretár. Z. 12.7.1830.

 

Hajla Matej

N. 6.5.1851. O. 1874. K v Kr. Baniach, 1875 katechéta na reálke v Kremnici. Z. 21.4.1886.

 

Hakel Matej

1823 K v Lopeji, Jastrabej, Turč. Ďure, Chrenovci, N. Bani, Krupine, Sl. Ľupči. SF v Polhore, K v Tajove. SF v Ľubietovej. 1834 F v Necpaloch. Z. 6.9.1843.

 

Haláči Pavel

Pri zriadení BBB bol F v Radvani. Z. 20.12.1795, 60 roč.

 

Halko Zoltán

N. 19.8.1873 v Or. Podzámku. O. 1895. Aktuár, 1896 ceremonár, 1899 SF, 1900 F vo Vrútkach, 1902 D. 1903 F v Lovči, 1908 VAD, 1913 F v Žiari n/Hr. 1921 AD tekov. a direktor kancel. BÚ, 1927 prelát. Z. 26.4.1933.

      Kňaz svätého života, srdečný priateľ a poradca zverených mu kňazov.

 

Hampl Mikuláš

1786 prijatý do služieb BBB z rehole hieronymitánov. F  v Turč. Petre, 1788 v Tek. Breznici. Z. 1789.

 

Hanauer Augustín

N. 6.12.1787 v Čechách. Študoval v Litomyšli. Vstúpil k piaristom a začas bol učiteľom. Odtiaľ vstúpil do sem. v Hradci Králové. Odtiaľ, ešte nevyštudovaný sa prihlásil k premonštrátom, ale po 7 mes. sa vrátil do sem. O. 1810. K v Chrasti za 3 r. Potom vychovávateľ v rodine Kolovratovcov na Morave. S tou šľachtickou rodinou precestoval Brazíliu, Švédsko, Francúzsko a Švajčiarsko. Keď sa vrátil, stal sa vychovávateľom v rodine Thuna. Po pol roku ochorel a keď sa nechcel vrátiť do kráľovohrad. diecézy, na príhovor grófa ho prijali do pražskej arcidiecézy. Stal sa F v St. Boleslavi. B Makay ho pozval 1820 za bibliotekára. V aule slúžil 3 roky. 1825 sa stal F na Šp. Doline, potom v Tajove. 1830 K v Bojniciach. 1835 na korekcii. Z. 10.8.1842. Vedel nem. slov. franc. a taliansky. Bol robustný telom, ale chorľavý.

 

Hangay Anton

1801 PB, K v BB, 1802 F v Píle, 1812 F v H. Hámroch. 1821 D, 1824 F v Sl. Ľupči, 1831 VAD. Z. 2.7.1839, 61 roč.

 

Hančok Ignác

N. 17.6.1838 v Háji. O. 1851. K v Handlovej, Žarnovici, Vyhniach, Tužine, St. Horách, SF v Predajnej, Radvani, 1859 SF, 1861 F v Kopernici, 1879 v Handlovej, 1892 D. 1898 AD nitr. Z. 1.1.1901. Poch. je vo Zvolene.

      Keď dostal prezentu na Handlovú, farníci robili takú špinavú propagandu proti nemu, že sa zriekol, ale B to neprijal. Penzijnému fondu kňazov daroval 16.480 zl. Zomrel, keď sa obliekal k omši.

 

Hanuška Jozef

N. 18.2.1910 vo Zvolene. O. 1932. K v Č. Balogu, Vyhniach, Žarnovici, 1936 v Martine a Zvolene. 1940 SF v Lopeji. 1950 n. o. 1970 sa vrátil do Zvolena a bol výp. duchovným. Slúžil do smrti. Z. 3.1.1983. Poch. je vo Zvolene.

      Nízkej postavy, príjemného vystupovania, dobrý matematik a účtovník. Aktívne pomáhal pri stavbe fary vo Zvolene. V Lopeji si otvoril chov angorských zajacov. Bol horlivý pastier duší, preto sa dostal do konfliktu s miestnymi polit. činiteľmi, za čo dostal žalár na 4 roky. Po oslobodení sa nevrátil do duch. správy, ale odišiel za účtovníka ku stav. firme do Košíc. Tam slúžil až do postihu apoplexie. Tá ho postihla v malej miere a mohol ešte v takom stave konať duch. službu. Vrátil sa do rodného domu do Zvolena. Tu vypomáhal pri duch. správe až do smrti. V decembri slávil a otcom B a dvoma spolubratmi zlatú omšu. Potom náhle zomrel.

 

Hartmann Konštantín

N. 1784 v N. Pravne. K v BB, Bojniciach, N. Pravne. 1811 F v Kr. Baniach, 1827 F v Kremnici. Opát de Pankota. Z. 19.6.1869, 85 roč.

      Ako obľúbeného človeka zvolili zvolili ho aklamáciou za F do Kremnice. V účinkovaní prešiel mnohými zmenami. Spočiatku bol veľmi pohostinný, ale keď ho napádali Nemci, Maďari z nakoniec aj Slováci, uzavrel sa pred ľudmi. Žil iba štyrom múrom fary. Od 1848 sa viac neukázal. Ináč bol v povinnostiach presný. Štít kňazského života mal čistý. V dištrikte ho považovali  za patriarchu. Bol bohatý ako Kroesus, v latine Cicero, slávny kazateľ, učený, v spoloč. styku milý. Viac sa hodil za B ako za F. Mal jedinú chybu, že bol lakomý, čo ho medzi veriacimi očiernilo. S pozostalosťou neurobil ani v testamente nijakú dobrú dispozíciu. / HD Kremnice, zapísal F. Tomkuljak./

 

Hartl Jakub Severín

1788 prijatý z reh. hieronymitánov za F v Krahuliach, 1790 v Kunešove. 1795 v Kremnici. Z. 25.1.1801.

 

Hartyánsky Ján

N. 13.12.1795. 1817 PB, 1820 prof. morálky. 1821 SF v Sl. Ľupči, 1824 K v Detve, Kremnici, 1830 F v Háji, 1841 D, 1842 F v Slaskej, 1847 F v Jastrabej. Z. 27.5.1861.

 

Harzer František

O. 1826. Bisk. K, K v Bojniciach, BB. 1832 F v Hor. Vsi. Z. 6.3.1839, 40 ročný.

 

Hauser Juraj

N. 24.1.1785 v B. Štiavnici. O. 1807. K v Kremnici, N. Pravne, Handlovej, Chrenovci. 1813 F v N. Pravne. 1817 rezignoval na faru výrokom konzistória. 1821 F vo Valaskej, Č. Balogu, Žarnovici, 1828 SF v H. Opatovciach, odkiaľ sa vrátil do Žarnovice. Potom odišiel do Jágru, ale skoro sa vrátil a bol K v Sl. Ľupči. 1829 SF v Turč. Petre. 1855 n. o. Z. 8.6.1861.

 

Havass Ján

N. vo Valaskej. 1805 PB, K v BB, vychováv. v rodine Beniczkých. 1806 SF v H. Štubni, K v BB, 1807 F v H. Mičinej. 1815 vo V. Uherciach, 1821 VAD, 1830 AS, 1833 AD nitr. 1852 CEN. Z. 16.2.1854.

 

Havass Tomáš

N. 25.9.1786 vo Valaskej. O. 1809. K v N. Bani. 1810 archivár BÚ, 1811 sekretár a notár, 1813 sekretár kap. vikára, 1819 F v Jastrabej, 1826 VAD, 1830 AS, 1844 F v N. Bani. Z. 15.8.1859.

 

Havas de Gömör Vojtech

N. 25.9.1865 v Ponikách. O. 1888. K v Tužine, BB, 1897 SF v Bystričanoch, 1898 F v Bystričanoch, 1908 F v Žarnovici, 1911 F vo V. Uherciach, 1912 AD nitr. Z. 7.11.1928.

 

Haverle (Haverla) Ján

N. 8.2.1791 v Tisovci. O. 1813. Ako diakon bol vychováv. v rodine Nyáry v Sučanoch. K v Kremnici, BB, 1825 prof. humanistiky na gymn. v BB, 1828 aj exhortátor. 1836 F v Sáse a VAD. 1858 n. o. Z. 23.9.1862.

 

Havran Ján

N. 9.9.1860 v Sl. Ľupči. O. 1885. K v Trubíne, 1886 aktuár BÚ, 1888 ceremonár, 1893 sekretár, 1894 PK. 1896 direktor Kancelárie BÚ, 1897 CEN, 1898 opát P. Márie de Loco Regali a gen. vikár. 1903 ho cisár vymenoval za tit. biskupa. 1904 PRE. 1915 prodirektor VŠB. Z.21.1.1935.

      Vysokomyseľný, ctižiadostivý. Pre kňazov nemal veľa porozumenia.

 

Hebenstreit Jozef SJ

Pri zriadení BBB ostal K v BB.

 

Heimberger František

N. 18.12.1843. O. 1866. K vo Zv. Slatine, Kláštore p/Zn., BB, Kremnici. SF v Háji, 1874 F v H. Štubni. Z.11.9.1891, 48 roč.

 

Heinrich Florián

1781 bisk. K, 1782 K v BB, 1787 F v Skl. Tepliciach. Z. 1790.

 

Heinrich Matej

1815 K v D. Nive, H. Hámroch, Tajove, PB, K vo Zv. Slatine. Turč. Ďure, Bojniciach, Jastrabej, Zvolene, Č. Balogu, SF v H. Hámroch, K v N. Bani, 1825 SF v H. Vsi, 1830 F v Sebedraží. Z. 19.9.1831 na choleru.

 

Helyestessy (Helyettessy) Ľudovít

Maďarizoval si priezvisko „Námesník“. N. 1810 v Balogu pri Vacove. O. 1835. K na viac. miestach. 1835 SF, 1847 F v Budči. 1887 n. o. Z. 1892.

 

Hepner Anton

Pochádzal z Turca. 1799 K v Sučanoch, 1801 F v Turanoch, 1803 vo V. Uherciach, 1807 n. o. Z. 31.10.1817.

      Za neho mala turianska veža krov s troma cibuľami. Keďže ich nemal kto obnoviť, krov zhodili a zhotovili jednoduchú striešku.

 

Hepner Ján

Pri zriadení BBB bol F v Trubíne. Z. 1791.

 

Herban Michal

N. 4.6.1812. K vo Valaskej, Podkoniciach, Valaskej, Jastrabej, Vyhniach, BB. 1840 prof. humanistiky na gymn. v BB. Rudňanský ho prepustil a poslal za F do Rudna. 1848 v Podkoniciach, VAD. Z. 10.6.1859.

 

Hergely Juraj

N. 23.4.1853. O. 1875. K v Prievidzi, 1886 na zdr. dovolenke. Z. 26.1.1892, 29 ročný.

 

Hermann Jozef

N. 26.1.1878 v Krupine. O. 19O2. K v Handlovej, Beňuši, V. Poli. 1903 prepustený do ostr. AB.

 

Hermann Pavel

N. 4.6.1862 vo Zvolene. O. 1885. K vo V. Poli, Šimonovanoch, Handlovej, Prievidzi, Kr. Baniach, Chrenovci, Brezne, BB. 1891 SF, 1892 F v Motyčkách. 1901 vstúpil do rehole bosých karmelitánov. Začas bol v Amerike. Keď sa vrátil 1929, bol K v N. Bani. Potom odišiel bývať do Sládečkoviec. Z. 14.9.1936 vo Zvolene.

 

Hesö František SJ

Pri zriadení BBB bol misionárom v Motyčkách. 1779 prvý F na St. Horách. Z. 1785.

 

Hiedlovský (Hiadlovský) Jozef

N. 14.10.1855 v Sl. Ľupči. O. 1880. K v SL. Ľupči, Skl. Tepliciach, Chrenovci, V. Uherciach, Turč. Ďure, Č. Balogu, Selciach, Beňuši, St. Horách, Prievidzi. 1890 F vo Sv. Helene. 1906 n. o. 1908 SF, 1909 F v Rudne. Z. 24.4.1914.

 

Hickl Lukáš

N. 1.7.1916 v Handlovej. O. 1940. K v Kremnici. 1945 vysťahovaný do Nemecka. Z. 23.8.1979 v Kalksburgu.

 

Hiray Gabriel

N. 4.1.1852. O. 1875. K v Tužine, N. Pravne, Handlovej. Z. 3.7.1879, 27 ročný.

 

Hlinický Ignác

Pri zriadení BBB bol F v Lutile. 1793 F v Žiari n/Hr. Z. 6.8.1798.

 

Hlinický Ignác (Michal)

O. 1824. K v Oslanoch, Chrenovci, H. Hámroch, Šp. Doline, BB. 1834 F v Ľubietovej. Z. 3.9.1835.

 

Hlinka Gašpar

N. 24.9.1914 v H. Opatovciach. O. 1940. Po ord. nakrátko prepustený do služieb v rožňav. B. 1941 K vo V. Uherciach, 1943 v Sl. Ľupči, 1944 voj. kurát v Itálii. 1947 K v Krupine, 1947 K v Prievidzi. 1948 SF vo Vígľ. Hute-Kalinke. 1952 incarceratus. Po  prepustení pracoval ako robotník v rozličných podnikoch. Z. 6.11.1971. Totaliter addictus potationi.

 

Hoffman Ján

N. 12.9.1845 v Raj. Tepliciach. O. 1871. K vo V. Uherciach, Prievidzi, SF v Handlovej. 1880 F v Kopernici, 1899 v Hor. Lehote. Z. 16.2.1925.

 

Hoffman Jozef

O. 1787. K vo Valaskej, 1788 miestny K vo Vígľ. Hute-Kalinke. 1793 F vo Zv. Slatine. Z. 2.3.1812.

 

Holbay Ľudovít

N. 3.1.1865 v Podlužanoch, o. 1887. K v Handlovej, PB, katechéta klášt. školy v BB. K v Sučanoch, SF v Sklenom. 1892 F v Krahuliach, 1894 F v H. Štubni, 1912 D. 1916 vyznamenaný rytier. krížom rádu Frant. Jozefa. 1933 n. o. Z. 4.10.1938.

      Vysoký, štíhly, pekného vzrastu, vážnej, prísnej tváre. Dbal na svoj zovňajšok. Vystupoval sebavedome a mal vo farnosti autoritu. S farníkmi vychádzal dobre. Založil a viedol v obci konzum. Bol funkcionárom aj v úverovom družstve. Ako mladší rád vyhľadával spoločnosť, starší sa jej radšej vyhýbal. Dušpastierske povinnosti si konal svedomite. Mal ambíciu vyniknúť. Keď dostal honor turč. AD Kianička a jeho obišli, veľmi ho to zronilo a požiadal o penziu. Keď mu to BÚ odmietol s komentovanou poznámkou, že najkrajšia smrť kňaza je pri oltári, to ho roztrpčilo. Konečne sa dostal do penzie a užíval ju za 5 r. v Kremnici. /Komentoval Rusnák./

 

Holéry Imrich

N. vo Zvolene. O. 1806. K v Kláštore, Žiari, SF v Lovči, K v Kremnici, SF v Žarnovici, Krupine, Zv. Slatine. 1809 F v Turč Petre, 1815 F vo Vígľ. Hute-Kalinke, 1824 sa zriekol fary a odišiel na odp. Z. 9.11.1844 vo Zvolene.

 

Holéczy de Očová František

N. 20.8.1834. O. 1857. 1876 prijatý do služieb BBB a stal sa F v Bojniciach. Prepošt sv. Benedikta de Kaposfeö. Z. 2.1.1880, 45 ročný.

 

Holinsy (Holinay) Jozef

K v N. Bani, Vyhniach, F v Lovči, 1799 F v Martine. Z. 2.5.1806, 32 ročný.

 

Holmiky Vincent

N. v Oslanoch. 1824  vychováv. v rodine gr. Majlátha vo V. Uherciach. 1827 SF, 1828 F v Oslanoch, 1834 VAD, Z. 10.8.1838.

 

Honiss Juraj

N. 1873 v Prievidzi. K v Jastrabej. Z. 12.3.1899, 25.r. Nakazil sa pri týfusovej epidémii.

 

Horáček František

N. 27.1. 1889 v Sl. Ľupči. O.  1911. K v Detve, 1913 SF v Ľubietovej, Ponikách, 1914 voj. kurát. 1918 K v Detve, 1920 SF v Tr. Hore, 1932 D. 1937 VAD, 1938 F v Kremnici. Z. 2.6.1939.

      Vysokej, statnej postavy, peknej inteligentnej tváre, elegantného zovňajšku. Vystupovanie si nacvičil ako voj. kurát na úsečné a prísne. Povahy bol otvorenej s dávkou ctižiadosti. Dušpastierske povinnosti si konal presne. Bol dobrý Slovák, národovec a ako taký založil v T. H. osvetový krúžok, nacvičoval divadlá a robil kultúrnu činnosť na zveľadenie národného ducha. Staral sa o kostol o faru, aby boli v poriadku. Po 19. r. účinkovania začal chorľavieť a uchádzal sa o iné fary, lebo sa necítil dosť silný, aby obslúžil široký obvod svojej farnosti. Nedarilo sa mu však, preto zanevrel na cirk. vrchnosť. Všetko sa však napravilo, keď dostal prezentu na kremnickú farnosť. Tam však účinkoval len krátko, lebo podľahol zákernej chorobe.

      V spoločnosti bol príjemným a veselým spoločníkom. Jeho záľuba bol chov dobytka, gazdovanie a včelárstvo. Sám pracoval na poli a aj farníkov poúčal o racionálnom chove dobytka. Založil svojpomocný roľnícky spolok na úhradu uhynutého dobytka. Ľudia mali pred ním rešpekt, lebo si počínal s vojen. disciplínou,až kým neochorel. /Koment. Ondruš./

 

Horáček Ján

Pri zriadení BBB bol F v Lovči. 1798  v Žiari n /Hr. a VAD. Z. 14.2.1807.

 

Horárik Ján

1834 prijatý z nitr. B. K  v Kr. Baniach, V. Uherciach, N. Pravne. 1837 vychováv. v rod. Mórica Ulmanna. 1844 apostata.

 

Horecký Ján

N. vo Varíne. O. 1801. K v Detve, BB. 1804 F v Turanoch. Z. 19.1.1840.

      Veľký dobrák, ktorého chválili viac evanjelici ako katolíci. Žil skromne, skoro biedne. Živili ho najviac včely. Pri cholere súm opatroval chorých, nakazil sa a zomrel /HD Turany./

 

Horčík Ján

N. v Sl. Ľupči. O. 1806. K v N. Bani, Lovči, Prievidzi. SF v Brezanoch, 1818 AD, 1819 F v Koši. Z. 18.1.1842.

 

Hölszky Karol

N.27.9.1869 vo Vyš. Remetách. O. 1892. K v H. Opatovciach, V. Poli, 1893 K a katech. na reálke v Kremnici, 1898 prof. VŠB v BB a prefekt sem. 1901 notár konzistória, 1903 vicerektor sem. 1906 D, 1909 zást. hl. cirk. škôldozorcu, 1911 AS, 1916 rektor sem. 1918 CEN, 1930 AD katedr. 1933 prelát, 1938 oficiál tribunálu, 1940 veľprepošt. 1950 vysťahovaný do Belušských Slatín. 1955 n. o. býval v Detve. Z. 10.3.1957. Pochovaný je v mestskej krypte v BB.

      Strednej postavy. vážneho vzhľadu. Málokto ho videl zasmiať sa. Veľmi učený v teológii aj v iných vedách. Matematik, hvezdár a novinár. Mal vlastné hvezdárske observatórium na streche kap. domu. Latinu ovládal perfektne. Klerici sa od neho naučili tejto reči. Pri prednáškach nepoužil nikdy ani vety v inej reči ako latine a hovoril ňou plynne. Žil svätým životom. Bol uzavretý, málovravný, skromný a jednoduchý. Maďarskej národnosti. Svedomitý a prísny. Zo svojich vedomostí však málokomu rozdal okrem klerikov. Na konci života, keď po smrti B Škrábika Kapitula začala vykonávať jurisdikčnú agendu, musel opustiť BB a žil začas v Bel. Slatinách. Odtiaľ sa dostal do Detvy a bol bližšie svojim. Smrť ho zastihla, keď riešil matematickú rovnicu.

 

Hrabovec Alojz

N. 20.6.1841 v Žiline. O. 1866. K v Trubíne, Kremnici. SF v Lovči, K v Kremnici. 1875 F v Lúčkach, 1877 v Kunešove. Z. 16.10.1907.

 

Hrdina Ján

N. 21.7.1784 v Piargoch. 1812 prijatý do služieb BBB. T. r. F v Medzibrode, 1823 vo Valaskej. Z. 28.2.1829, 44 ročný.

 

Hríbik Štefan

N. 20.8.1913 v Kordíkoch. O. 1936. Ako subdiakon slúžil v Jastrabej a pokračoval ako K. 1939 SF v Jastrabej, 1940 SF vo Sv. Mare. 1951 aplikovaný na BÚ, 1951 konzultor. Z. 5.12.1970, 57 ročný.

 

Hrivnák Juraj

N. 10.8.1809 vo Valči. O. 1843. K v Bojniciach, SF v Tr. Hore, K vo Zvolene, BB. 1845 F v Mošovciach, 1867 F v Oslanoch, 1872 VAD, 1877 AD nitr. 1896 n. o. Z. 27.7.1898 na Starých Horách.

 

Hrivnák Matej

N. 20.2.1829 vo Valči. O. 1853. K v Šp. Doline, St. Horách, Šp. Doline,1856 špirituál. 1862 prof. VŠB, 1872 F na St. Horách, 1898 ČD. 1905 n.o. Z. 25.7.1917.

      Oddaný kňaz pútnického miesta P. Márie. Horlivý, tichý, zbožný, oddaný ctiteľ Matky Božej, ktorý tu strávil polovicu života. Dobrý organizátor. Vystaval novú kalváriu a kaplnku na Studničke. 1896 vydal v slov. nem. a maď. krátku hist. pútnického miesta St. Hôr.

 

Hrmo Ondrej

N. 8.10.1914 v Palárikove. O. 1937. K v Detve. 1938 v Prievidzi, 1940 vo Zvolene, 1942 v Č. Balogu. 1.9.1942 poslaný ako expositus na Dobroč. Z.3.11.1978, 64 r. Poch. je v Dobroči.

      Vysokej, mocnej postavy. Pochádzal z rodiny poľnohospodárskeho robotníka Ondreja a Kataríny Koltovej. Keď boli na sezónnych prácach, narodil sa im Ondrej. Ľudové školy končil v rozličných obciach na maď. vidieku, gymn. a VŠB v BB. Účinkovanie ako expositus v Dobroči začal skromne. Keďže nebolo ani fary, ani domu na ubytovanie, býval v kabinete školy. Farská budova sa rodilo pomaly, lebo vojna a povojnová psychóza prekážali v práci. Po 7 rokoch bola budova hotová a r. 1949 sa presťahoval z kabinetu. Hmotné zabezpečenie duchovného však nebolo nielen vyriešené, ale ani sa o tom nezačalo jednať. Konečne r.1750 začal písať osobitné matriky. Teraz je existencia farnosti de facto ustálená.

      Kostol si Dobročania postavili už skorej, ale mnohé paramenty chýbali. Tie postupne zaopatril, 1943 zorganizoval otvorenie nového cintorína, lebo dovtedy sa mŕtvi pochovávali v Č. Balogu. 1947 ohradil priestranstvo kostola. 1950 kúpili farníci zánovný organ z farského kostola a po gen. oprave ho postavili. 1957 dal kostol vymaľovať. 1972 dal kostol pokryť plechom a zaviedol spoločné kúrenie kostola a fary. Zomrel na rakovinu. Opatrovala ho domvedúca, ktorá sa po jeho smrti odsťahovala do rodinného domu. Bola miestna rodáčka.

 

Hrmo Jozef

N. 17.7.1915 v Lovči. O. 1939. K v Brezne, 1941 v Detve, 1944 v Kamenci, Handlovej, Kamenci. 1945 SF, 1946 F v Kamenci p /Vtáč. 1976 n.o. v Charitnom domove v Beckove. Z.10.4.1978.

      Postavil novú faru. Totaliter addictus potationi.

 

Hromada Tomáš

N. 13.12.1793 v Brezanoch. O. 1820. K v Kremnici. 1824 F v H. Mičinej. 1834 F v Hronci, 1843 D, 1857 VAD, 1860 HCEN, 1867 F v Žarnovici. Z. 5.7.18700.

 

Hudec Jozef

N. 27.2.1897 v Oslanoch. O. 1920. K v Oslanoch, Martine, 1927 v Brezne, Prievidzi, 1928 SF v Podkoniciach, 1939 SF, 1943 F v Chrenovci, 1946 D, 1951 VAD, 1956 SF vo Zvolene, 1957 AD katedr. 1958 advoc. pauperum. 1.11.1965 n. o. Z. 9.5.1969. Pochovaný je v BB.

      Strednej postavy, v staršom veku dosť silný. Dbal na svoj zovňajšok. Bol otvorenej srdečnej povahy. Teológiu skončil v Pázmáneu. Tým si nadobudol nielen znalosť nemčiny, ale aj možnosť stýkať sa s ľudmi vyšších kruhov. Jeho vystupovanie bolo vždy na vysokej úrovni. Mal rád spoločnosť a bol v nej milý a priateľský. Na stravu nenáročný. V práci vytrvalý, húževnatý, keď bolo treba uskutočniť niečo ťažké, použil na to všetky prostriedky, ktoré boli poruke. Keď mu v júni na pravé poludnie zhorel kostol, bol zúfalý, ale keď ho depresia prešla, dal sa do práce a postavil nový, hoci to bolo na zúfanie, lebo nálada bolo na búranie a nie na stavanie kostolov. 1950 už stál v Chrenovci veľkolepý kostol. Bol vynikajúci organizátor, hoci naoko sa zdalo, že sa k veciam stavia ľahostajne. V posledných rokoch sa viacej spoliehal na K. Ako kňaz bol horlivý, ale viac dbal na vonkajší efekt. |Kázal dosť rozvláčne. Ináč bol prispievateľom do homiletickej tlače, zvlášť z nem. prameňov. V posledných rokoch života trpel astmou. Keď odišiel na odp., bol precitlivelý a ťažko sa vžíval do nečinnosti penzistu. Býval v družstevnou byte vo Zvolene. Opatrovala ho domvedúca Anna Háliková.

 

Hulényi Štefan

N. 20.6.1819 v Chtelnici. O. 1844. K v H. Hámroch, BB, 1849 prof. na gymn. v BB. 1853 F v Prochoti, 1857 F v Lopeji, 1870 VAD, 1872 F v BB, VAD, HCEN, 1878 CEN, 1897 veľprepošt, 1898 PRE, 1899 zriekol sa kanonie a žil privátne. Z. 8.2.1903.

 

Huszár Pavel

Pri zriadení BBB bol F v Turanoch. Z. 17.4.1772.

 

Husár Anton

N. 11.7.1805 v Nem. Pravne. O. 1831. K v Podkoniciach, Dubovej, St. Horách, N. Bani, BB, 1838 SF v Prievidzi, 1840 v Handlovej, 1863 HCEN, 1865 AD nitr. Z. 21.1.1867.

 

Húska Martin

N. 2.7.1849 v Ružomberku. O. 1873. K v Handlovej, Trubíne, SF v Hliníku, SF v N. Lehote, 1883 F vo Vieske, 1897 V H. Opatovciach. 1900 n. o. Z. 15.3.1914. Poch. je vo Vieske. Prispieval do náb. tlače.

 

Huszóczy Michal

N. 18.9.1806. O. 1828. K v Selciach, H. Hámroch, Detve, Krupine, 1833 prof. na gymn. v BB. 1840 F vo Valči, 1842 D, 1845 F na St. Horách, 1851 F v Babinej, 1871 F v Žarnovici, 1863 AS a VAD, 1879 n. o. Z. 14.10.1884.

 

Huszóczy Štefan

N. 15.8.1816 v Nitre. O. 1841. K v Beňuši, Detve, SF vo Zvolene, K v BB, 1855 F v Beňuši,1858 v Sáse, 1873 v Lopeji, 1888 D. Z. 29.7.1891.

      Držal stranu Košútovcom a keď Kozáček ako zvolenský F musel pred nimi utiecť, on ostal vo Zvolene. Keď sa vrátil, vypovedal ho.

 

Huťka Jozef

N. 28.3.19O6 v Medzibrode. O. 1911. K na St. Horách, Krupine, Vrútkach. SF vo Vígľ. Hute-Kalinke, Oslanoch. 1939 SF, 1943 F v Podkoniciach. 1959 incarceratus. 1969 SF v Motyčkách. Z. 15.2.1972. Poch. je v Podkoniciach.

      Pochádzal z roľníckej rodiny. Rodičia ho v detstve odumreli. Jeho výchovu sa starala teta. ZŠR, gymn. a VŠB skončil v BB. Vyššej postavy, dobrosrdečný, ale na neblahé zvesti vznetlivý a búrlivo reagujúci. Bol priamej otvorenej povahy. Veriacich pastoroval v prísnom režime. Lepšie mu vyhovovalo roľnícke ako robotnícke prostredie. Bol skromný, naučený skromnosti od mlada ako sirota. V plnení svojich povinností bol dôsledný, neraz až úzkostlivý. Mal rád gazdovanie, daril sa mu chov ošípaných a prasníc. Keď pôsobil, staral sa o dobrý stav cirk. budov. V Podkoniciach mu v tom pomáhali zahraniční vysťahovalci. Počas SNP a po ňom bola podhorská obec vystavená nebezpečenstvu priameho ohrozenia, ako aj pomsty bojujúcich strán. Vtedy podľa svojej možnosti chránil farníkov aj partizánov a rozličných utečencov. Pri jeho pohrebe mu za to rečník verejne poďakoval. Pri súde mu to však nepočítali ako záslužnú činnosť. Najtrpkejšie mu bolo, že sa nemohol vrátiť na faru do Podkoníc, ktoré veľmi miloval.

 

Hutyán Pavol

N. 7.1.1874 v Csábrágu (Čabradi). O. 1898. K v Lovči. 1899 PB, katechéta na gymn. v BB. 1902 notár konzist. 1905 špirituál sem. 1907 supl. prof. VŠB v BB. 1909 SF, 1911 F v Krupine. 1916 AS, 1927 HCEN, 1955 n. o. Z. 29.11. 1959.

      Vyššej, majestátnej postavy, tváre s výrazom kňazského charakteru, vážnej, zamyslenej. Vystupovanie mal aristokratické, ale príjemné. Bol otvorenej povahy, niekedy viac ako bolo treba. V povinnostiach bol svedomitý, niekedy aj škrupulózny. Voči veriacim bol ochotný, vždy mu záležalo, aby ich dobre obslúžil ako mu kázala farárska povinnosť. Kazateľ bol dobrý, svedomite sa pripravoval. Ako vodca ľudu nevynikal, lebo mal veľa trápenia so svojimi skutočnými alebo domnelými chorobami. Jeho činnosť sa obmedzovala na kostol s kanceláriu, kde si počínal puntičkársky. Bol učený,vyznal sa v morálke a práve. Jeho koníček bolo civil. právo. Do spoločnosti nechodil a ak niekedy šiel, tak ho tam volala povinnosť. Mal povesť vážneho, prísneho kňaza. Bol kňaz spravodlivý, čistý, charakterný a svedomitý, voči sebe prísny. Až na prísnosť mu nik nič nemohol vytýkať, ani inoverci. Bol vážený človek. Smelo a nebojácne hájil záujmy cirkví farnosti. Inoverci, hoci boli naladení nepriaznivo, ho rešpektovali a verejne sa proti nemu nestavali.

 

Hýross Michal

N. 17.12.1823 v Oslanoch. O. 1847. Prof. na gymn. v BB, 1849 K v Handlovej a Žarnovici. 1853 aktuár, 1854 F v Žiari n/Hr. 1855 sekretár BÚ, 1850 AS, 1856 direktor kanc. BÚ, 1858 CEN, 1872 prepošt sv. Martina de Dömös, 1894 prézes konzistória. Z. 2.8.1908.

 

Huťka Ján

Neomysta z Medzibrodu. Z. 6.7.1903, ako odbavil primície.

 

Herbrík Ján

N. 20.8.1920 vo Wolpassingu v Rakúsku. O. 1944. K. 1945 si liečil pľúcnu chorobu v Tatrách. Po prechode frontu ho zajala č. armáda, v zajateckom tábore v Rusku r. 1947 zomrel.

 

 

Cherven Tomáš

N. 14.1.1793 v Chyžnom. O. 1816. Vychováv. v rodine Kvassayovej v Broďanoch, 1821 sekretár B0Ú, 1828 AS, 1833 CEN, 1840 AD katedr. 1847 opát de Cassa Nova a gen. vikár, do 1851. 1856-1858 znova gen. vikár. 1861 prodirektor VŠB, 1865 veľprepošt, 1869-72 kapit. vikár, po nastúpení B Ipolyiho gen. vikár. Z. 27.4.1876.

      Súčasník o ňom napísal: Zbožný a učený muž. Starostlivý vo všetkých diecéznych záležitostiach, ktoré mu boli zverené ako kapit. i gen. vikárovi. Bol štedrým podporovateľom chudobných a tiež aj diecéznych inštitúcií. Slovenskému národu bol verný a bol činný ako národný buditeľ.

 

Chládecký Jozef

Rehoľné meno Baptista OFM.

 

Chládecký Ignác Dr.

N. 30.6.1907 na St. Horách. O. 27.4.1930. K na St. Horách, 1931 SF v Brusne, 1936 špirituál a prof. dogmatiky na VŠB v BB, 1938 defencor viculi a promotor justitiae, 1940 cenzor diec. 1941 doktor teol. 1943 AS. 1950 incarceratus. 1951 aplikovaný na BÚ, 1952 SF v Krupine. 1972 n. o. Z. 30. 6. 1977 v Sliači. Pochovaný je na St. Horách.

      Strednej postavy, pekného vzrastu, inteligentnej tváre. Vážneho príjemného chovania. Pochádzal z remeselníckej rodiny. Otec Ignác zomrel, keď mal 5 r., matka Johana Štricová. ZŠR, gymn. v Ostrihome a BB, aj VŠB. Počas účinkovania v BB bol predsedom Tovaryšského spolku. Zorganizoval prestavbu a modernizáciu spolkov domu za veľký náklad. Krátko na to r. 1951 bol spolok rozpustený. Pracoval vo viacerých kultúrnych organizáciách. V Krupine sa postaral o konzerváciu starých pamiatok v kostole. Písal články a kázne. Za éry, keď bolo potlačené SNP, pomáhal viacerým osobám. Po vojne sa kultúrny život v spolku sľubne rozvíjal. Usporadúval v ňom posedenia, prednášky a spol. stretnutia, ktoré boli veľmi navštevované. Pre poslucháčov teol. napísal skriptá: „Úvahy z bohoslovia základného”.

 

Chrástek Michal

N. 29.5.1825 v N. Meste N /Váhom. O. 1851. K v Handlovej, 1851 redaktor čas. „Cyrill a Method“. 1852 prefekt sem. 1854 prof. VŠB v BB A kurát väznice, 1863 AS, 1868 F v Žiari n/Hr. 1869 D, 1896 n. o. Z. 28.6. 1900. Poch. je na novom cint. v Žiari n /Hr.

      Pochádza z remeselníckej rodiny. Otec Peter, obuvník, matka Barbora r. Nanulčíková. Rodičia vynaložili veľkí úsilie, aby syn mohol študovať. ZŠR, gymn. v Trnave, Ostrihome, Segedíne a Jágri. VŠB v BB a v Pázmáneu vo Viedni. Keďže mal nadanie na literárnu činnosť, Moyzes ho poveril redigovaním časopisu, čo bolo popredné miesto na poli šírenie sloven. slova. Pracoval aj na iných bázach kultúrneho života v BB. Stál pri kolíske zakladajúcej sa MS a stal sa jej prvým tajomníkom. R. 1865 kandidoval za mesto Zvolen za poslanca, ale neúspešne. Keď sa stal v Žiari F, zanechal literárnu činnosť a venoval sa len duchovným povinnostiam. Zredigoval s Jánom Čiernym I. zv. slov. nár. piesní, povestí a prísloví, hier, obyčajov a pod. Prispieval do Riegrovho náučného slovníka o slov dejateľoch a bol spolupracovníkom Radlinského pri vydávaní kazateľských príručiek.

 

Chredich Leopold

1823 PB, K v Lovči, Sl. Ľupči, Prievidzi, Brezanoch, Kremnici. 1833 F v Krahuliach, 1841 v Sebedraží. Z. 8.10.1847.

 

 

Ipolyi Stummer Arnold

N. 20.10.1823 v Ipeľských Kosihách. O. 1847. Filozofiu študoval v Trnave, teol. v Pázmáneu a skončil v Ostrihome. Vychováv. v rodine D. Mednyánského. K vo Sv. Petre, 1848 kazateľ v Bratislave. 1849 vychováv. v rodine L. Pálffyho v Stupave. 1849 F v Zohore. 1860 odišiel do Jáger. diecézy a bol F v Török Sz. Miklósi. 1865 kanonik v Jágri, 1869 rektor sem. v Pešti. 1872 BBB. 1886 opustil BBB a odišiel za B do Varadína. Z. 2.12.1886, 63 ročný.

 

Istvánffy Imrich

1786 bol prijatý zo zruš. rehole paulínov do služby BBB. K v BB, 1787 SF, 1788 F vo Valči. Z. 7.3.1826.

      Veľmi sa zaslúžil o rozvoj novozaloženej valčianskej farnosti. Obnovil kostoly, ktoré boli zanedbané a skoro prázdne. Vo Valči postavil vežu. Žil len pre vieru, ku ktorej mnohých priviedol, a pre krásu kostolov. Bol dobrý kazateľ a kázaval na mnohých odpustoch. /HD Valča./

 

Istvánffy Michal Ladislav

Teologus speculativus per septenium v Pázmáneu. K v Prievidzi, 1752 F v Necpaloch, 1755 v Turč. Michale. Doktor teológie, apošt. protonotár. HD Valča o ňom píše, že n. o. žil v Trnave. Z. 1792.

 

Ivanič Ján

1769 K, 1773 F v Turč. Petre, 1774 F vo Sv. Helene, 1782 v Lad. Vieske. Z. 1798.

      Muž vážny, význačný a výrečný /HD Vieska./

 

Iviczich (Ivichich) Karol

N. 1816. O. 1842. K vo V. Poli, Detve, Kr. Baniach, Tajove, SF v Krahuliach, K v Kremn. Baniach, PB, 1849 v N. Lehote. 1851 F v Ponikách, 1852 SF v Kamenci p/Vtáč., neskôr per cambium vo Vígľ. Hute- Kalinke. 1853 SF v Kľaku, 1856 F vo Vieske, 1864 v Selciach. Z. 4.1.1867.

      Ako K rád cestoval. Na jednej ceste vraj prešiel peši do Londýna, na inej do Ríma. Bol flegmatik, nič ho nezohrialo.

 

 

Jakubík František

N. 25.2.1825 v Ružomberku. O. 1848. K v Podkoniciach, Detve, Šp. Doline, Bojniciach, Tajove, Sliači, Zvolene. 1859 SF, 1860 F v Podkoniciach. Z. 9.8.1896.

      Pre roztržky s farníkmi mu 1894 dosadili I. Klózika za SF in spiritualibus. Pre jeho neochotu voči komasačným pracovníkom dostala fara pozemky na veľmi nevýhodnom mieste.

 

Jakubík Ján

N.3.4…..v Brehoch. O. 1841. 1850 bol prijatý z rehole piaristov do služieb BBB a poslaný za K do N. Bane. 1852 SF v Brehoch, 1864 SF, 1865 F v Kľaku. 1872 SF v Brehoch, 1875 K v Žarnovici, 1876 SF v Ponikách, 1876 SF v Bystričanoch, 1884 SF v Malinovej, 1888 n. o. 1890 SF v Lazanoch do 1891. Z. 28.5.1896, 82 roč.

 

Jakubík Jozef

N. 7.2.1787 v Priekope. Zeman, pôvodom z Transylvánie. Študoval v Kremnici, Komárne, Trnave a teol. v BB. Hovoril slov. nem. a čiastočne maď. Málo franc. K vo Zvolene, Kremnici, Detve. Aktuár BÚ. 1813 SF v H. Vsi, 1815 v Turč Petre, 1825 vo Vrícku, 1833 v Podkoniciach, odkiaľ sa o 3 mes. vrátil do Vrícka. 1835 per cambium v Lazanoch. Z. 25.9.1851.

      Bol neobyčajný silák, voz dreva vtiahol jednou rukou rector. do dvora. Bol ľud. lekár.

 

Janči Jozef

N. 31.10.1889 v Ružomberku. O. 1919. K v Žarnovici, Detve, Brezne, Predajnej, BB. 1919 katech. na dievč. školách v BB. 1923 F v Pohr. Polhore. 1929 n. o. Z. 2.8.1929. Totaliter addictus potationi.

 

Janeček Karol

N.23.6.1872 v Kremnici. O. 1896. K vo V. Poli, Prievidzi, Bystričanoch, Handlovej, Žarnovici. 1901 SF, 1904 F v Lúčkach, 1908 F v Kunešove. 1923 D. 1925 SF v Badíne, 1934 SF v Rudne. 1940 n. o. Z. 9.3.1955, pochovaný je v Žarnovici.

      Vysoký, silnej telesnej konštrukcie s dôstojnou hlavou a výraznou tvárou. Už v 50 r. ošedivel, čo ho robilo velebným mužom. Pochádzal z rodiny mäsiara. Vynikal presnosťou vo výkone povinností, zvlášť vzorne viedol kanceláriu. K mládeži sa vedel priblížiť aj v staršom veku. Športovcov v Badíne podporoval morálne i hmotne. Mal to nešťastie, že sa chcel stať v Badíne F ex offo /bol SF/, na jeho žiadosť BÚ vypísal súbeh a hoci sa hlásil len on a jeden mladý kňaz, patrón nedal prezentu jemu pre jeho nemec. národnosť, čo ho veľmi roztrpčilo. V Badíne opravil hospodárske budovy. Na odpočinku žil v Žarnovici. Opatrovala ho celoživotná domvedúca Vera Archel, v starobe však bola nemohúca.

 

Janík Ján

1806 K v Chrenovci, N. Bani, 1810 v Sl. Ľupči, K vo Zvolene. 1812 F v Lazanoch. 1817 musel na faru rezignovať a ostal PB, 1818 K v Žarnovici, 1819 SF v Selciach, Badíne, Babinej, Budči. 1828 F v Bacúrove, 1842 F v Budči. 1847 n. o. Z. 27.1.1853.

 

Janovják Ján

N. 27.7.1893 vo Veselom. O. 1918. K, 1922 katechéta hluchonemých v Kremnici, 1924 K v BB, 1925 znova v Kremnici, 1932 prof. v Prešove. 1933 apostata.

 

Janovský Ján

N.26.6.1843 v Pov. Bystrici. O. 1866. K, 1866 ceremonár, 1875 sekretár BÚ, 1876 F vo Vrícku, 1894 dočasne na odpočinku. 1901 SF v H. Opatovciach, 1903 D, 1903 F v H. Opatovciach. Z. 13.4.1908.

      Na fare vo Vrícku žil ako osamelý vrabec, sám si varil a viedol domácnosť. Ľudom sa vyhýbal, lebo trpel mániou, že ho niekto chce otráviť. Amabat pecuniam in magnam summam congregare. 50.r. radšej odišiel do penzie, ako by si držal K.

 

Jasenský Dominik

N. 15.2.1912 v Tureckej. O. 1937. K v Beňuši, 1939 curatus expositus in Bacúch, 1939 K v Koši, 1940 K v Očovej, 1941 v Hriňovej, Zv. Slatine, 1942 vo Vyhniach. 1945 F vo Vyhniach. 1946 incarceratus. 1947 kurát nemocnice v Martine, 1952 iterum incarceratus. Potom bol v civilnom zamestnaní ako obch. vedúci v Tureckej a za tým pošt. doručovateľ na St. Horách. Z. 9.5.1977.

 

Jauer Jozef

N. 21.1.1805 v B. Štiavnici. O. 1829. K, 1838 F v N. Lehote, 1842 v Skl. Tepliciach, 1859 D, 1872 AS. Z. 24.11.1881.

 

Javorka Ján

N.3.5.1884 v Krupine. O. 1908. K v Prievidzi, 1919 SF v Sáse, 1929 F v Predajnej. 1924 špirituál sem. a prof. VŠB v BB. 1926 zástupca hl. cirk. škôldozorcu, 1930 F v BB. 1933 sa zriekol fary. 1936 hlav. cirk. škôldozorca, 1936 PK, 1939 rektor sem. 1941 CEN, 1945 sa zriekol rektorstva. 1945 incarceratus. 1949 zriekol sa kanonie a odišiel na odp. Z. 1.12.1949 v Prievidzi, pochovaný je v Prievidzi.

      Strednej, silnej postavy, ťažkej váhy. Výraz tváre mal prísny, hlas silný. Vystupoval sebavedome, voči podriadeným bol prísny, aj voči seminaristom, ale srdce mal dobré. Prísnosť bola len výchovný prostriedok. Bol svedomitý vychovávateľ kňazského dorastu. Mal dar rečí a myšlienkové bohatstvo. Jeho body, ktorá dával k meditáciám, oplývali hĺbkou aj životnými skúsenosťami. Bol výborný kazateľ. Kázal rád a mal akúsi potrebu vydať zo seba zásobu myšlienok. Ako F v BB sa mu dobre viedlo. /O tom pozri meno Anner/. Mal vlohy pre vedenie ľudu. Bol činný aj v politike, čo oľutoval, dostal sa za to do žalára a potom zanevrel na spoločnosť. Za života stále myslel na starobu a šporoval si pre dni, keď bude bezvládny. Na penzii však bol len niekoľko týždňov. Bol dobrý kňaz nevšedných vlastností. Miloval  spoločnosť a chodieval ako hosť do vyberaných rodín.

 

Javorník Štefan

1785 prijatý zo spiš. diec. K v Prievidzi, 1788 F v Hronci, 1791 F v Selciach. Z. 1797.

 

Jekkel Jozef

N. 5.12.1886 vo Zvolene. O. 191O. K v Detve, Beňuši, N. Bani, Detv. Hute, 1914 SF v H. Vsi. 1921 F v Ponikách. 1940 D, 1945 VAD, 1950 konzultor. Z. 6.12.1951 v nemocnici v Bratislave na CA pľúc, pochovaný v Ponikách.

      Vyššej postavy, štíhly, panského vystupovania. Tvár mal nordického profilu, červenú. Reč troška šušlavú. Povahy bol arogantnej, rád bol v popredí a rád mal popularitu. Ináč bol dobrosrdečný, uznanlivý, prístupný. Za mlada bol maď. básnikom. Kňazské povinnosti si konal správne, farníci boli s jeho účinkovaním spokojní. Rád za zaoberal históriou a pozbieral mnohé dáta týkajúce sa Poník. Mal v obľube spoločnosť a chodieval do kúpeľov Sliač. Gazdoval, ale viac pre parádu, aby si udržal pekné kone. Keď sa začala éra nových vzťahov štátu do cirkevnej správy podľa cirk. zákonov z r. 1949, pridal sa ku pokrokovým kňazom u prijal funkciu konzultora. Odišiel bývať do BB a začal vyvíjať činnosť na získanie kňazov pre „Mierové hnutie duchovenstva“, ktoré sa začalo organizovať. Zastihla ho však choroba, ktorej za pol roka podľahol.

 

Jozif Ladislav

N. 7.8.1879. O. 1894. K na Donovaloch, 1896 SF v Brehoch, N. Bani, 1898 slov. K v Kremnici, prof. náb. na reálke v Kremnici, 1904 SF v Krahuliach, 1908 VAD, 1919 F v Kremnici, 1927 HCEN, 1937 n. o. Žil a zomrel 25.11.1967 v B. Štiavnici.

 

Judt Michal

N. 23.9.1876 na Šp. Doline. O. 1900. K v Beňuši, N. Bani, Hliníku, Brezne, D. Hute. 1907 SF v H. Lehote, 1909 SF v D. Hute, 1911 SF v Bystričanoch. Apostatoval. 1912 bol absolvovaný, keď sa vrátil. 1913 odišiel do Ameriky.

 

Juhaniak Ján

N. 26.7.1911 v Málinci. O. 1936. K v Očovej, D. Hute, Kláštore p/Zn. 1937 v Sučanoch. 1937 SF, 1943 v Det. Hute, 1952 D. 1957 VAD. Z. 19.8.1970, 59 r. Pochovaný v Det. Hute.

      Vysokej postavy, všedného zjavu, utiahnutej povahy. Pri vystupovaní bol skromný, ale kritický a dôsledný. Vo vrchoch sa narodil, býval a zachoval si vrchársku povahu. Jednoduchý v chovaní, spoločenský, ale v spoločnosti neudával ton, radšej sa prispôsobil. Nosil v sebe akýsi svetabôľ a starosť. Povinnosti si vykonával dôkladne a bol rád, keď videl úspechy a nadšenie ľudu. Ináč sa k ľudom choval skôr úradne, hoci bol miestny rodák. Kazateľ bol priemerný, ľudový, ale dbal na zmýšľanie, prianie a možnosti farníkov. Mal svoju vybranú spoločnosť, ktorú rád navštevoval. Nerád sa zaoberal hmotnými starosťami a nevedel si dokončiť svoj dom, ktorý začal stavať. U veriacich mal autoritu. Bol si vedomý, že je na jednej z najposlednejších farnosti BBB a bol toho názoru, že mu nik nemôže jeho postavenie zhoršiť, ani keby to chcel urobiť. Na tejto vrchárskej výspe pracoval za 33 rokov bez komfortu a kultúrnych vymožeností. Ukázal však veľkú dávku skromnosti, sebestačnosti a osobnej spokojnosti, že tu vedel vytrvalo pracovať a nehľadal uplatnenie na výhodnejšom mieste. Okrem svojich povinností sa neangažoval do inej činnosti, ani do politiky, lebo nemal na to času. 1951 ho BÚ menoval za PRE, čo však neprijal. /Komentoval A. Drienko./

 

Junás Jozef

N. 24.4.1819 v Slovanoch. Študoval v B. Štiavnici, Jágri a BB. O. 1844. K vo Vrícku, V. Poli, SF v Močiari, Háji, K v Chrenovci. Z. 13. 5. 1881.

      Ku koncu života založil fundáciu 4.700 zl pre kostoly.

 

Jung Silvester

N. 2.12.1879 v Diósgyöri. O.1903. K v Detve, Trubíne, Detve, Prievidzi, Kremnici, Handlovej, Martine, Kláštore p/Zn. 1910 prof. náb. na učiteľ. preparandii v Turč. Tepliciach. 1913 Doktor teol. 1915 F v Turč. Michale. 1928 VAD, 1940 AD turč. Z. 16.10.1945.

 

Juračka Jozef

N. 6.2.1725 v Dojči. Po o. F v Badíne, 1769 F v Očovej, 177O F vo Zvolene. Pri založení BBB sa stal kanonikom kantorom. 1777 opát P. Márie de Koppan Monostor. 1787 správca diec. fondov a penzijného fondu kňazov. Keď BÚ vypustil tieto fondy do správy kapituly, ešte zdravý si kúpil rakvu, nad ktorou meditoval. Z. 18.12.1793 v stredu, ktorý deň sa od mladosti postil za dobrú smrť. 1765 postavil v Badíne poľnú kaplnku P. Márie. Vo Zvolene kúpil na dražbe lúku, ktorú venoval xenodochiu.

 

Juriss Michal

N. 16.9.1825 v Hlohovci. O. 1853. 1886 vstúpil do služieb BBB a stal sa F v Prievidzi. 1810 D, 1873 VAD, 1878 HCEN. 1859 bol vyvolený za ablegáta do krajinského snemu. Z. 1.7.1901. Vzorný kňaz.

 

Jurkovich Jozef

N. 29.1.1834. O. 1866. K v Podkoniciach, Č. Balogu, Chrenovci. 1869 ako deficiens v dome deficientov na St. Horách. 1871 dostal penziu. Z.11.12.1910 vo Veľ. Levároch.

 

Justh Ján

N. 3.5.1790. O. 1813. PB, 1814 SF vo Zv. Slatine, potom vo Vígľ. Hute-Kalinke, 1815 F v H. Mičinej, 1823 F na Šp. Doline, VAD, 1839 AS, 1841 F v Kláštore p/Zn. 1845 sa vrátil na Šp. Dolinu, 1853 PRE, 1854 HCEN. Z. 9.2.1856.

 

 

Kacina Julius

N. 7.8.1888 v Bánovciach. O. 1911. K v D. Hute, Zvolene, Podkoniciach, Martine, Prievidzi. 1921 F v Radvani, 1925 vo V. Uherciach, 1938 D. Z. 30.4. 1942.

      Silnej, atletickej postavy, výraznej tvári. Vystupoval hurtovne. Veľmi nadaný na reči. Precestoval skoro celú Európu. Flegmatik, v povinnostiach nemal rád poriadok. Kazateľ priemerný, dobrý gazda a ovocinár. Rád sa zabavil.

 

Kačka Jozef

N. 5.3.1865 v Likavke. O. 1887. K vo V .Uherciach, Trubíne, 1894 SF v Rudne, K v Č. Balogu, Brezne, St. Horách, Chrenovci, Bojniciach. 1898 F v Lazanoch, 1904 F v Donovaloch. 1914 uväznený. 1918 ho B donútil zrieknuť sa fary. Po návrate zo žalára prof. na gymn. v Žiline. 1921 SF v Sliači. 1932 n. o. Z. 20.3.1938.Pochovaný na Sliači.

      Strednej postavy, príjemnej tváre, skromného vystupovania. Žartovný. Bol rázovitá postava s otvoreným úsudkom o verejných veciach, ku ktorým vedel povedať priliehavé slová. Keď vypukla vojna, verejne napomínal nastupujúcich mužov, aby si voči nepriateľovi počínali  ľudsky. Mal na mysli Rusov. Bol preto uväznený a odsúdený ako vlastizradca. Vojenský súd by bol vyniesol rozsudok smrti, ale na intervenciu košického B Fischera-Colbrie dostal 15 rokov väznice. Pred prevratom bol terčom šovinistickej zbesilosti a po prevrate zase vzrástla jeho popularita a bol oslobodený ako národný martýr. Je to vôbec podivné, ako sa mohol dostať do žalára tento príjemný človek, ktorý nepoznal nenávisti a všade šíril medzi ľudmi lásku. Táto vlastnosť ho viedla v styku s ľudmi, ale aj pri jeho ostatnej činnosti, zvlášť literárnej. Písal články, kázne a príspevky do náb. spoloč. i politických časopisov. I jeho spomienky, uverejnené v časopisoch, dýchajú láskou objímajúcim duchom. Ako kňaz hlásal zásadu, že ľudia sa majú správať správnym, nie pokryteckým charakterom. Tým sa cítili urazení maďarónsky zmýšľajúci ľudia. Ich kliatby ho doviedli do žalára. Jeho literárna činnosť obsahuje: Kázne J. Kačku, tlač J. Havelku 1913. Zbožná Mária, prekl. z franc., vyšla 1889 ako podiel. kniha SSV. Podobne vyšli knihy: Svätopeterský halier, Korzársky zajatec, preklad z nem. Dejiny literatúry slovenskej v Žiline 1921. Rozpomienky na moje utrpenie, I. vyd. 1925, II. vyd. 1927. Ďalej uverejňoval články v rozličnej tlači. Vedel perfektne latinsky. V tej reči písal zápisy do HD fár, kde pôsobil. O jeho živote bolo napísané mnoho článkov, zvlášť pri jeho 60tke si spomenuli významné časopisy na jeho jubileum. Na odp. žil vo vlastnom dome na Sliači /so synom./ Podla kom. M. Mišíka.

 

Kahay Ján

N. 25.6.1889 v Horňanoch. O. 1912. K v Oslanoch, Č. Balogu, Bojniciach, Brezne, 1915 SF v H. Lehote, 1923 F v Brezne, 1924 F v Budči a spolu SF v Bacúrove. 1928 D, 1933 F v Žarnovici, 1934 SF v Medzibrode, 1940 F v Medzibrode, VAD,Z. 30.6.1945. na týfus donesený vojakmi.

      Strednej, peknej postavy, vždy veselý, vtipný, dobrý priateľ. Dobrý kňaz príjemného chovania.

 

Kallina Ján

N. 30.10.1871 v Uľanke. O. 1904. K v Č. Balogu, Jastrabej, Detve, 1908 SF v Medzibrode, 1909 v Krupine, 1912 SF v Močiari. 1913 na zdrav. dovolenke. 1918 SF v Sáse, 1919 SF, 1921 F v Motyčkách.1939 D. Z. 25.4.1948. Pochovaný je na Motyčkách.

      Postavy nižšej, silnej. Vystupovanie mal troška nervózne, ale príjemné. Povahy bol utiahnutej, ale po zoznámení vedel sa priateliť, potom bol verný a skromný. Voči úprimným veriacim bo| priateľský. Povinnosti si konal rigorózne, v niečom bol škrupulózny. Vrchnosti sa radšej vyhýbal, ale bol oddaný a poslušný. Rád sa zaoberal astronómiou a dlhé roky viedol zrážkomernú meteorologickú miestnu stanicu. Prostredie jeho farnosti ho nútilo žiť samotársky. Chudobný na chudobnej fare, medzi chudobnými robotníkmi.                           /Komentoval Dr. I. Chladný./

 

Kamaszy Matej

N.17.2.1817. O. 1840. K v Jastrabej, Skl. Tepliciach, Kremnici,1842 prof. gram. na gymn. v BB, 1846 prof. humanistiky, 1849 doč. direktor gymn. 1852 F na St. Horách, 1858 D, 1863 VAD, HCEN a F v Sliači, PRE, 1866 F v Brezne, 1876 CEN, 1877 bisk. komisár pre gymn. v BB. hl. diec. škôldozorca, 1879 opát sv. Abraháma sub Valle Hebron. 1866 prodirektor VŠB. Z. 22.1.1894.

 

Kalmančok Andrej

N.29.6.1883 v Kostiviarskej. O. 1905. Prefekt malého sem. a exhortátor na gymn. v BB, 1910 K v Handlovej, Kremnici. 1916 SF v J. Lehote, 1919 F v Slaskej, 1921 VAD, 1928 SF v Hliníku, 1936  konzultor. Z. 15.6.1954. Poch. je v BB.

      Vysoký, chudý, podlhovastej tváre s výrazným ostrým nosom. Okuliare so zlatým rámom mu dávali typický výraz kňazskej tváre. Dobrý kňaz, dbalý povinností. Keďže sa angažoval aj v inej činnosti hosp. a fin. zamerania, niektorí farníci mu to zazlievali a ho odsudzovali. Usúdil preto odisť z Hliníka a stal sa SF v Lovči. V širšej verejnosti bol však veľmi populárny kňaz, čo získal literárnou a kazateľskou činnosťou. Bol obľúbený a vyhľadávaný kazateľ pre púte, slávnosti a pod. Účinkoval začas aj ako kazateľ na ľudových misiách a A. Vajcíkom a V Várnayom. Niečo sa angažoval aj na politickej scéne, za čo ho r. 1945  postavili pred ľudový súd, ale ten ho oslobodil. Po r. 1949 , keď boli vynesená nové cirk. zákony a správcom sa stal J. Dechet, pridal sa k tej časti kňazstva, ktorá schvaľovala politiku voči cirkvi a preto bol menovaný za konzultora.

      V katolíckej spisbe je jedným z najpopulárnejších postáv. Napísal: Večné pravdy. Dobrá rada dievčatám na vydaj. Pravá cesta k blaženému manželstvu, pre mládencov, Čo je pravda. 5 zv. originálnych kázní, do ktorých vniesol aj plody cudzej kazateľskej literatúry, čím obohatil slov. kazateľstvo. Bol redaktorom diecézneho týždenníka „Náš priateľ“ od jeho založenia r. 1928 do jeho zániku r. 1949. V ňom uverejnil množstvo vlastných príspevkov. Písal aj do iných nábož. časopisov, aj kalendárov. Pred 1918  písal príspevky do maď. náb. časopisov. /Z lit. zápis. M. Mišíka./

 

Kamhal Vojtech

N. 1.2.1903 vo Vlaškách. O. 1932. K v Č. Balogu, Brezne, Chrenovci. 1936 SF, 1944 F v Donovaloch. 1947 SF v Bacúrove, 1952 incarceratus. 1953 SF v Babinej, 1954 SF v Uľanke, 1959 SF vo V. Poli. 1963 n. o. Žil vo Vlaškách, neskoršie v dome dôchodcov v Likavke. Z. 14.1.1976. Poch. je vo Vlaškách.

 

Kankovský Štefan

N. 26.12.1848. O. 1871.Prof. na gymn. v Kláštore pod Znievom. Z. 13.9.1872.

 

Kapitáň Anzelm

N. 3.2.1902 v Hutách. O. 1927. K vo Zv. Slatine, 1929 v Oslanoch, 1930 v Detve. 1933 vikár ekonóm v Sl. Ľupči, 1934 SF vo Vígľ. Hute-Kalinke. 1935 F v Selciach, 1944 dostal prezentu na Zv. Slatinu, ale nenastúpil. 1969 n. o. Z. 20.10.1977. Poch. je v Selciach.

      Nízkej postavy, vždy mladej, červenej, usmiatej tváre, pokojného vyrovnaného chovania. Vždy skromný, nenáročný, vyhýbal sa poctám a vyznamenaniam. ZŠR vo Sv. Alžbete, gymn. v Lipt. Mikuláši a BB. VŠB v BB. Pastoračné začiatky skúšal vo Zv. Slatine u básnika J. Ďatľa, už veľmi starého človeka, ktorý pre nedostatok kňazov musel slúžiť do 80. r. života. Najlepšie sa cítil ako K v Detve, kde na koni vykonával pastoračnú činnosť po lazoch. Kraj a ľud sa mu veľmi páčil a preto túžil dostať sa účinkovať v týchto krajoch, ale jeho túžba sa nesplnila. Ako duchovný pastier sa starostlivo staral o zverené stádo, bol spoľahlivý a ochotný. Staral sa o krásu kostola. V Selcach r. 1936 dal postaviť nový chór a dvojmanuálový organ. Kostol dal vymaľovať. Vo filiálke Šalkovej postavil nový oltár. Bol dobrým hudobníkom. Literárne prispieval do Nášho priateľa a KN. Vykonal púť do Ríma, Mariacellu a Čenstochovej.

 

Katrenčík Mikuláš

N. 30.11.1913 v Prievidzi. O. 1937. K v Kremnici, prof. náb na  gymn. v Prievidzi. Z. 6.10.1945, 32 r.

 

Kekát Jozef

N. 24.1.1862 v Ružomberku. O. 1886. K vo Zv. Slatine, SF v Prochoti, K v Sučanoch, Zvolene, SF vo Zvolene, SF Sliač, SF Zvolen, 1900 SF, 1901 F v Ponikách. 1913 F v Ľubietovej. 1927 ČD. Z. 16.3.1934.

      Nízkej postavy, vážneho vzhľadu. Za boľševického vpádu kunovských vojsk bol internovaný s inými občanmi v Terezíne ako „boľševik“. Dal ho internovať poštmajster Princ, Čech.

 

Kellner Henrik

1787 prijatý zo zrušenej rehole paulínov do služieb  BBB a stal sa SF v Moštenici, 1789 miestny K v Riečke. Z. 13.2.1794.

 

Kern Peter

1805 bisk. K a protokolista, 1807 prefekt sem. 1808 prof. VŠB v BB, 1812 vicerektor sem. 1823 F v Lovči, 1826 AS, 1828 D, 1839 VAD. Z. 27.11.1841.

 

Khern Ignác Ján

1779 K a PS v BB, 1786 F v Tajove, 1809 F vo Valaskej, 1833 F v Medzibrode, 1829 slávil sekundície, 1835 n. o. Z. 9.3.1836.

 

Kessereö Jozef Ernest

N. 17.1.1850. O. 1874. K v Chrenovci, N. Pravne, BB, 1884 na invalidite. Z. 16.1.1885, 35.r.

      Zanechal 289 zl. legáty na rozličné ciele.

 

Kevický Anton

N. 1796. O. 1819. PB, K v N. Pravne, Handlovej, BB, SF v Ponikách, K v BB, 1853 F v Malinovej, 1841 rezignoval na  faru propter ebrietatem a ostal K. 1852 SF v Prochoti. 1852 n. o. v dome penzistov, kde z. 20.5.1873.

 

Kianička Stanislav

N.11.11.1873 v Martine. O. 1897. K v Medzibrode, V. Poli, V. Uherciach, Bojniciach, Trubíne, Kremnici, Necpaloch, 1914 vo Valči, 1922 D, 1931 AD turč. Z. 7.12.1940. Leží v rod. hrobke v Martine.

      Strednej zavalitej postavy, svetlovlasý, bledej tváre, zamysleného výrazu. Pochádzal z rodiny obuvníka, z 8 deti. Jeho, najstaršieho určili na kňazský stav. Bol jedným z veľmi skromných ľudí, ktorého meno sotva bolo pred prevratom počuť, ale i po ňom a predsa jeho pero sotva kedy odpočívalo. Veľa čitateľov kat. tlače poznalo jeho meno z diel originálnych, prekladov a článkov. Napísal a vydal: Návštevy Najsv. Sviatosti Oltárnej. Preklad zo sv. Alfonza Liguori, vydal Posol B. Srdca. Vyšlo viacero vydaní; Svätý rok, vl. nákladom 1900. Život sv. Krescencie z Kaufbeuren, preklad z nem. 1903; Život sv. Alojza z Gonzagy, 1902; Päť hodín pred Najsv. sviatosťou, vydal SSV ako podielovú knihu r. 1904; Kázne o prev. Sviatosti, prekl. 1907; Život Prebl. P. Márie, preklad vydal SSV 1907; Zdarný prvoprijímajúci, preklad 1910; Via dolorosa, 1911; Kázne Jána Rychlovského, prepracované a dopl. príkladmi, 1924, I. zv. 1925, II. zv.; Svätý rok, 1925; Valéria, preklad hist. poviedok, 1934; Lazar, priateľ Krista Pána, preklad, vydal SSV ako podielovú knihu 1935. Okrem toho uverejnil množstvo kázní. Pri ich zostavovaní užíval cudzojazyčné predlohy, len niektoré sú originálne. Ďalej napísal množstvo článkov s mravnou a náboženskou tematikou. + spoločes. Svetlo uviedli v rozličných náb. časopisoch, kalendároch a pod. /Podľa lit. zápis. M. Mišíka./

 

Kiszely Martin

1781 PB, 1786 F v Kláštore p/Zn. 1787 miestny K v Ľupči, 1799 SF v Lazanoch, odkiaľ po 2 mes. odišiel na invaliditu pre nervovú chorobu. Býval v penzijnom dome na St. Horách a vypomáhal pri púťach. Bol básnicky nadaný. Vedel slov. nem. a chorvátsky. Z. 6.3.1816.

 

Kisska Rudolf

1833 F v Necpaloch.

 

Klega Ján

1802 PB, K v Kremnici, 1805 SF vo V. Uherciach. Z.17.7.1807.

 

Klajban Rastislav

N.9.7.1923 v Tisovci. O. 1948. K v N. Bani, 1949 v Handlovej, BB, 1952 aktuár, 1952 konal zákl. voj. službu. 1954 K v Č. Balogu, 1957 vo Vrútkach, Žiari n/Hr. 1957 SF v Ľubietovej, 1958 incarceratus. Po prepustení bol v civilnom zamestnaní. 1966 K v Žarnovici, 1967 SF vo V. Poli, 1969 SF v Mýte p/Ďumbierom. 1970 SF v Podbrezovej, Lopeji, 1977 SF v Beňuši. Z. 21.7.1979.

 

Klein Anton

1784 K na Šp. Doline, Zvolene, 1788 vo V. Poli,1791 catedralis ecclesiae mansionarius. Z. 1793.

 

Klein František

1809 K v N. Bani, Žiari n/ Hr., PB, 1810 aktuár, 1813 poľný kurát pluku Colorado Mansfeld. 1826 F v Krupine, 1828 D, 1834 VAD, 1838 prepošt de Moyk, 1838 AS. Z. 3.1.1846.

 

Kleinhans Ignác

N.18.3.1813. O. 1837. K v N. Pravne, Handlovej, 1839 prefekt sem. 1840 katedr. kazateľ, 1841 K, 1847 F v Krahuliach, 1852 F v Kunešove, 1858 D, 1859 VAD, 1867 bisk. komisár pri reálke v Kremnici. Z. 2.9.1876.

 

Kleinhans Kristián

N.1776 v BB. 1800 PB, 1801 SF v Očovej, 1802 F v Tŕní, 1811 v Sáse, VAD. Z.4.8.1828.

 

Kliman Andrej

N. 24.6.1902 v Hliníku n/Hr. O. 1925. K v Žarnovici, Handlovej, 1940 prof. náb. na gymn. v Martine, 1943 asesor, 1949 prof. náb. na gymn. v Brezne. 1950 SF v Bacúchu. 1956 m. p. 1962 n. o. v Hliníku. Z. 30.12.1980. Pochovaný v Hliníku.

      Strednej, dobre stavanej postavy. Dobrý kňaz, učený prof. rozhľadený historik. Výrečný. Za vojny zachránil v Martine ľudí, ktorých ukrýval v nemocnici, kde slúžil ako duchovný. Po zrušení vyuč. náb. na stredných školách odišiel za SF v Bacúchu. Tam pracoval literárne, dostal sa do konfliktu s úradmi, keď urobil korekciu nejakej historickej práce istému historikovi, v čom vrchnosť videla zakázanú činnosť, a preto sa aj s autorom dostal do žalára r. 1956. Keď sa vrátil, odišiel na odp. a v rodisku pracoval na histórii obce Hliník.

 

Klózik Ignác

N. 19.1.1861 vo V. Lipnici. O. 1886. K v Sl. Ľupči, Detve, 1894 SF, 1902 F v Podkoniciach. 1917 zbavený fary, n. o. Z. 19.9.1918. Pri zaopatrovaní v jednom dome sa udrel hlavou o horný prah a od vtedy bol chorý na nervy, čo vyvrcholilo v neschopnosti služby.

 

Kluch Ján

N.25.5.1827 v Kláštore p/Zn. O. 1853. K vo V. Poli, V. Uherciach, Detve, Prievidzi, Žarnovici, Brezne, BB. 1863 na St. Horách, 1864 F na Šp. Doline, 1867 D. Z. 11.12.1902.

      Vynikajúci muž. Ako klerik sa pridal ku Hurbanovcom a bol kapitánom gardy v Hur. Garde. Bol národný buditeľ. Na fare v Šp. Doline sa u neho schádzali poprední Slováci.

 

Kluch František

N. 21.9.1845 v Kláštore p/Zn. O. 1868. K v Jastrabej, N. Bani, Detve, Bojniciach. 1876 SF, 1879 F v Lazanoch, 1887 F v Koši, 1905 D. Z.1.4.1914.

      Národovec, horlivý Slovák. Pre slov. presvedčenie mal nejednu trpkú chvíľu pred maď. súdmi. Svojim farníkom, ktorí pracovali ako poľnohospodárski robotníci na dolnej zemi, posielal slovenské noviny a knihy a tak v nich udržiaval ducha. R. 1920 nad jeho hrobom v Koši usporiadali národovci pietnu slávnosť. /HD Koš./

 

Kmeth Jozef

N.17.9.1772 v Šp. Doline. K vo Zvolene, BB, 1802 miestny K v Močiari, 1807 F v Ľubietovej, 1816 zbavený fary, PB, potom n. o. Z. 2.3.1829.

 

Kmeť Martin

1822 zo satm. diecézy prijatý do služieb BBB. 1826 vychováv. v rod. Boronkay, 1827 K v Č. Balogu, Jastrabej, D. Nive. Z. 2.9.1829.

 

Kmeť Štefan Dr.

N. 3.7.1868 na Šp. Doline. O. 1892. K v BB, 1894 Dr. teol. 1896 K v Krupine, 1898 v Selciach, 1900 vo Zvolene, 1903 v Hronci. 1905 F v Lopeji, 1911 AS, 1916 VAD, 1921 HCEN, PRE a predseda skúš. kom. pre prof. nábož. 1927 SF a skoro F v Medzibrode. 1934 n. o. Býval v Sliači a konal službu v kúpeľnej kaplnke. Z. 4.11.1955. Poch. je v Sliači.

      Bol odborníkom v dogmatike. Žartom ho volali „doctor irrefragabilis“. Písal články do časopisov a kalendárov pod pseud. „Špaňodolinec.“ Bol ambiciózny, vrchnosti zazlieval, že sa nestal CEN, lebo si myslel, že pre svoju učenosť si to zaslúžil.

 

Knapovský František

N. 8.10.1767 v Oslanoch. Študoval v Gyöngyösi, Budíne, Prievidzi, Nitre, filozofiu v Pešti. 1788 bol prijatý za klerika a teol. skončil v 4. roč. v gen. semin. v Bratislave. O. 1793, PB. K v Prievidzi. 1798 F v Šimonovanoch, 1800 v M. Kršteňanoch. 1811 D, 1821 HCEN a PRE, AS súdnej stolice župy tekovskej. Z. 7.8.1827.

      Bol AD nitr. Jeho brat bol prof. histórie na VŠB vo Vacove. V M. Kršteňanoch napísal obsiahlu HD. Pochádzal z lekárskej rodiny.

 

Knopp Anton

N. 2.12.1836 v B. Štiavnici. O. 1860. Ceremonár. 1868 sekretár BÚ, 1872 F v J. Lehote, 1880 D, 1881 VAD, 1881 F v Lutile. Z. 6.2.1891.

      Bonus oder Christi, parochus zelosus, VAD exactissimus /HD Lutila/.

 

Knopp Otto

N. 1834. O. 1857. K v Tužine, Brezne, Žarnovici, kde Z. 20.1.1862, 28 r. Bol chorý za dva týždne, zomrel nezaopatrený.

 

Kocák Michal

N. 26.9.1880 v Gbeloch. O. 1903. K vo Vrútkach, Kremnici, Detv. Hute, Beňuši. 1909 SF v H. Mičinej.  1914 F v Lad. Vieske, 1921 D, 1922 centrálny správca bisk. majetkov, 1949 HCEN. 1950 n. o. Z. 29.9.1953 v Ľubietovej. Poch. je v L. Vieske.

      Nižšej postavy, tmavej pleti, plešivý. Veľmi príjemný, každému prístupný, pohostinný, ochotný, dobrosrdečný. Jeho chovanie bolo prosté, každému prístupné. Rád sa pohyboval medzi kňazskou spoločnosťou. Svedomitý dušpastier, staral sa o spásu duší. Jeho 38-ročné účinkovanie bolo korunované stavbou krásneho kostola, ktorého bol aj najväčším mecénom. Kazateľ bol priemerný. Mal záľubu vo včelárstve a ovocinárstve. Jeho prebytočné ovocie putovalo do sirotinca v BB. Vyznamenal sa ako dobrý hospodár bisk. panstva, ktoré spravoval za 20 r. Do obce dal zaviesť vlastným nákladom elektrinu. V spoločnosti si rád zahral taroky. Trpký osud ho zastihol na starosť, kaď ho poslali na dôchodok. Odišiel do BB, kde začas býval v kapitulskom dome, ale odtiaľ sa musel vzdialiť a uchýlil sa ku synovcovi na faru do Ľubietovej, kde ho zastihla aj smrť. Aký bol v živote, taký bol aj v smrti. Dva dni pred smrťou sa dal zaopatriť. Dve hodiny pred smrťou sa pomodlil so sestrami modlitby umierajúcich, potom ich poslal von, aby bol sám, kým odíde do svetla, ktorú mu pripravil Pán. Bolo dve min. pred siedmou večer. O siedmej bola jeho duša u Stvoriteľa. /Koment. A. Gocník./

 

Kočner Jozef

N. 16.3.1889 v N. Pravne. O. 1913. K vo V. Poli, St. Horách, 1916 SF v Moštenici, 1917 SF v Lúčkach, 1918 SF, 1925 F v Kopernici. 1945 evakuoval do Čiech, ale sa vrátil. 1946 SF v Prochoti. 1949 ČD, 1959 n. o. Z. 2.7.1963, pochovaný je v Prochoti.

      Malej postavy, okrúhly, veľmi živej letory. Dobrý poľnohospodár. Po prvej vojne založil v Kopernici roľnícke výk. družstvo, ktorú speňažovalo poľnohosp. produkty a strojovým zariadením pomáhalo roľníkom. Družstvo prosperovalo do konca II. vojny. Kostol zväčšil o jednu loď a zadovážil veľký organ. V Prochoti postavil novú faru na mieste starej, ktorá bola počas vojny vypálená. V starobe ho postihla porážka. Býval potom vo vedľajšej budove fary.

 

Kohút Ján Dr.

N. 12.5.1852 v Ústí. O. 1876. K na St. Horách, 1877 prefekt sem. a prof. VŠB, 1878 doktor teol. 1890 AS, 1898 F v BB, 1919 gen. vikár, 1921 CEN, a apošt. vikár, protonotár. Z. 6.3.1930. Pochovaný je v Ban. Bystrici.

      Vysoký, veľmi chudý, charakteristickej rustikálnej tváre. Vážny, málokedy sa zasmial. Až do krajnosti ortodoxný, neoblomnej viery, o ktorej hovoril, že jej má toľko, koľko mu zaštepila matka. Človek otvoreného charakteru, nikomu sa neskrýval, ani nikomu nepochleboval. Bol dobrý Slovák, na ktorého sa bolo možné spoľahnúť. Ako F bol plne oddaný svojim veriacim. Keď Kúnovi maďarskí boľševici postupovali na stredné Slovensko, mnohí mužovia sa cítili zainteresovaní v národnom hnutí, utekali, on zostal, prehlásiac, že ostane verný svojim farníkom. Bol štedrý podporovateľ klerikov, pre ktorých zakúpil skoro celú knižnicu slovenských kníh. Podporoval aj sirotinec. Ako dušpastier bol prísny, niekedy aj drsný. Kazateľ bol dobrý, ale jeho kázne boli zdĺhavé a rozvláčne. Spovedník bol prísny, preto mal spovedelnicu prázdnu, hoci bol ochotný. Pre nedostatok kňazov slúžil ako F do smrti.

 

Kollár Konštantín

N. 15.9.1911 v Gbeloch. O. 1936. K v Trubíne a neskôr SF, 1937 K v Hronci, 1938 SF v Hronci, 1939 K v Oslanoch. 1941 SF na Šp. Doline, 1946 SF v Ľubietovej, 1952 D. 1957 SF v Predajnej. Z.6.11.1973.

      Vyššej postavy, štíhly, počernej, vážnej tváre. Vystupovanie mal vyrovnané, kľudné a poznal možnosti kňazskej práce v zmenenej dobe, ktorých medzí sa držal. Skromný, jednoduchý, utiahnutý. Pochádzal z roľníckej rodiny. Michal Kocák mu bol ujec a podporoval ho na štúdiách. Vojnu prežil na Šp. Doline. Po jednom partizánskom prepade, pri ktorom bol zabitý nem. veliteľ, major, bol spolu s inými občanmi zajatý a odvedený gestapom do BB. Hrozilo mu zastrelenie. Vyslobodila ho intervencia biskupa a iných vplyvných ľudí. Celý priebeh udalosti od začiatku SNP až do oslobodenia obce opísal podrobne v HD Šp. Doliny. V Predajnej obnovil zvonku kostol aj ohradový múr. V Jasení obnovil generálne kostol zvonku i zvnútra. Zhotovil nový betónový chór a schodište a kúpil zánovný organ. Dal obnoviť vedľajší renesančný oltár.

 

Kollárovič Štefan

Pri zriadení BBB bol v Ľubietovej F, 1783 v Brusne, 1794 vo Valaskej, 1800 VAD. Z. 20.4.1809. Na starosť stratil zrak.

 

Koleštík Pavol

N.11.11.1878 v Sliači. O. 1902. K 1907 SF v Močiari, 1912 v Tr. Hore, 1914 aj v Močiari, 1919 K v Č. Balogu, 1922 SF, 1922 menovaný a 1926 inštalovaný F v Necpaloch. Z. 19.5.1927, 49 ročný.

      Bol tichej povahy. Skromný kňaz, ktorý vo svojom živote niesol ťažkú kalváriu /propter poculum, HD Necpaly./

 

Komora Alexej

N. 29.1.1790 v Hodruši. Študoval v B. Štiavnici, Bratislave, Trnave a BB. O. 1813. Ako diakon bol nem. kazateľom v BB. K v BB, Handlovej, Kľačne, Handlovej. 1817 F v Kľačne, 1827 koadjútor v Tužine, K v BB, 1829 v Jastrabej, 1831 vo V. Uherciach, 1930 sa vrátil do Tužiny. 1847 sa zriekol fary. 1851 mu bola priznaná penzia so spiatočnou platnosťou od roku 1848. Z. 25.12.1853.

 

Komora Ján

N.3.4.1866 v Teplom. O. 1888. K vo V. Poli, SF v Píle, K v Prievidzi, SF vo Vrícku, K a katechéta preparandie v Turč. Tepliciach, 1895 F v Necpaloch, 1903 F vo Vrútkach, 1904 VAD, 1922 HCEN. Z. 9.3.193O po operácii slepého čreva.

      Muž krásnej postavy, milý Bohu i ľudom. Štedrý podporovateľ chudobných. Vďační Vrútočania pomenovali jeho menom jednu z ulíc.

 

Konôpka Andrej

N. 17.1.1914 v Očovej. O. 1936. K v Hriňovej, Kr. Baniach, D. Hute, Č. Balogu, D. Hute, V. Poli. 1938 suspensus a divinis propter ebrietatem. 1940 K vo Vrútkach, Handlovej, t. r. opäť suspendovaný. 1942 K v Oslanoch. Suspendovaný. 1944 K v Sl. Ľupči. 1945 SF v Očovej. Suspensus. 1947 miestny K v Dúbravách. Potom trvale suspendovaný na celý život. Z. 19.10.1956, 42 ročný.

      Nadaný človek, športovec, šprintér. Potom sa oddal pijatike a nebolo mu pomoci. Robil verejné pohoršenie. Zomrel ako obeť alkoholizmu.

 

Konťoš Ján

N. 16.5.1769 v Chyžnom zo slobodníckej rodiny. 1794 K v Šimonovanoch, Šp. Doline, 1800 F v Riečke, 1803 F v Podkoniciach, 1831 v Brusne, 1833 v Motyčkách, 1836 n. o. Z. 25.1.1841, vo Zvolene. Za neho bol postavený v Podkoniciach kostol.

 

Korec Pavol

N. 15.1.1827. O. 1851. K v Žiari n/Hr. 1855 ceremonár, 1855 K v N. Pravne, 1857 F v H. Ždani, 1877 vo Zv. Slatine, AS, 1880 F v Žarnovici. Z. 12.9.1880 infelici casu. Pochovaný je vo Zv. Slatine.

 

Korillyi Anton

1801 K v Krupine, Detve, N. Pravne, Žiari n /Hr. 1808 F v H. Vsi. 1813 K v Oslanoch, 1815 v Tajove, Bojniciach. 1817 v Jastrabej a Predajnej, 1818 v Beňuši, 1819 K v Predajnej, 1826 v Podkoniciach, Valaskej, 1828 PB, 1829 K vo V. Uherciach, 1831 v Tajove a Zvolene, 1831 SF v Donovaloch. 1837 poslaný na deficienciu. 1838 n. o. Z. 1839, 38 ročný.

 

Koron Žigmund

Pri zriadení BBB bol F vo Valaskej, 1771 v Hliníku. Z. 1785.

 

Kossányi Gejza

N. 18.5.1879 v Radošinej. O. 1904. K v Detve, D. Hute, Selciach, Krupine, N. Bani. 1911 SF, 1914 F v H. Lehote. Z. 19.5.1915, 35 ročný.

 

Kostán Mikuláš

N. 1826. O. 1849. Po ordinácii išiel do Viedne na prehĺbenie štúdia. 1852 K vo Vyhniach, 1853 prof. VŠB v BB. 1856 PRE, dokt. teol. mimoriadny prof. maďarčiny na gymn. v BB. 1859 člen kolégia fakulty v Budapešti. 1861 F v Sl. Ľupči, AS. Z.26.12.1866, 40 roč.

      Malej postavy živej letory, hodný dlhšieho života. /HD Sl. Ľupča./

 

Košík Tomáš

1783 K v N. Bani, 1785 SF, 1786 F v Hliníku. Z. 1796.

 

Kováč Matej

N. 15.2.1790 v B. Štiavnici. O. 1811. Dokt. teol. aulicus, prefekt sem., prof. VŠB v BB. 1820 bisk. sekretár, AS, 1824 F v BB, 1826 HCEN, 1830 VAD, 1832 riaditeľ gymn. v BB. 1840 CEN. Rektor sem. Z. 7.9.1848.

      Muž básnického nadania, skvelý rečník, publicista. Napísal: Acta visitationis canonicae parochiae neosoliensis, anno 1829. V nich zhrnul mnohé veci objasňujúce históriu farnosti.

 

Kováčik Juraj

N. 24.4.1850 v Lipt. Trnovci. O. 1875. K v D. Nive, SF v D. Hute, SF v Donovaloch, K v Badíne, 1883 SF v Badíne, 1833 F v Necpaloch, 1890 D, 1895 F v Babinej, 1923 ČD, 1930 n. o. Z. 7.3.1932 v Sl. Ľupči.

 

Kováčovský Róbert

N. 17.10.1852 v Bystrej. O. 1878. K v Jastrabej, Krupine, 1890 F v Tŕní, 1897 F v Lad. Vieske. Z. 17.4.1914.

      Veľmi vysoký, prísnej tváre, veľmi vážneho vystupovania. Málo prístupný k dospelým, milý k deťom. Povinnosti si konal svedomite. Od farníkov prísno žiadal nedeľnú účasť na bohoslužbách: „Ak ti zarastie chodník do kostola, zarastie ti aj do neba.“ Deti museli chodiť do kostola denne, ak nie, trestal ich paličkou. Kazateľ bol výborný. Spovedník prísny. Mal povesť prísneho kňaza. /Koment. A. Gocník./

 

Kovalčík Martin

N. v Sihelnom 1763, slobodník. O. 1791. K vo Vyhniach a BB. 1795 na Šp. Doline. 1800 na St. Horách, 1805 v Predajnej. Z. 9.9.1830.

 

Kováry Ján

N. 28.4.1812 v Krupine. O. 1835. K v N. Pravne, prof. na gymn. v BB, 1847 F v Sl. Ľupči, 1851 D. Z. 10.8.1860, 48 roč. po dlhej chorobe.

      Strednej postavy, poznačený kiahňami. Muž skvelého nadania, usadlý, učený. Advokát beznádejných prípadov, horlivec, rád mal, keď sa mu odporovalo /HD. Sl. Ľupča./

 

Kozáček Jozef

N. 7.2.1807 vo Zvolene. O. 1830. K v Oslanoch, Tur. Ďure, prefekt sem. 1833 vo Viedni na prehĺbenie štúdia, dokt . teológie. 1834 sa vrátil do sem. 1838 supl. prof. VŠB v BB. 1839 defensor vinculi, 1840 direktor kanc. vikariátu, 1844 F V D. Nive, čestný kaplán cisársky, 1845 VAD, 1847 F vo Zvolene. Vyvolili ho pozvaním pred štyrmi kandidátmi, hoci sa do Zv. nehlásil. Pre vernosť cisárovi musel ujsť zo Zvolena pred Košútovcami, ktorým bol odporcom. 1849 šk. inšpektor bratislavského obvodu. 1850 sa zriekol fary, 1852 opát, 1856 kanonik vo V. Varadíne.

      Nadanému chlapcovi sa stal mecenášom kanonik Luchs. Školil sa v Selciach, BB, Zvolene, Kremnici, Leviciach, Trnave, teol. v Pázmaneu vo Viedni. Ako doktor mal nádej, že sa stane prof. dogmatiky na fakulte v Pešti, ale smrťou Františka I. táto nádej padla. Stal sa prof. práva na VŠB v BB. 1835-39 nemec. kazateľ v katedrálke, 1838 prednášal dogmatiku. Keď ochorel z vedeckej práce, prijal faru v D. Nive. To mu tiež nepomohlo, lebo našiel všetky budovy v dezolátnom stave. Bol vynikajúci národovec. On dopomohol Ľ. Štúrovi, že bol za mesto Zv. vyvolený za poslanca do snemu. Bol zakladajúcim členom MS a jej funkcionárom. Bol literárne činný.

 

Koza Jur Matejov

N.4.1.1884 v Lovčici. O. 1908. K v N. Bani, 1909 v Hronci, 1911 v Kremnici, 1913 v Krupine, 1914 SF, 1920 F v Necpaloch. 1922 sa zriekol fary a stal sa redaktorom denníka Slovák. 1927 K v Bojniciach, 1928 F v Mošovciach, 1936 parochus konzultor, 1938 D, 1940 väznený v Ilave, Membrum viginantiae, 1945 AD turč. 1946 CEN, 1950 incarceratus. Po oslobodení n. o. v Pezinku. Z. 17.12.1973.

      Strednej postavy, vážnej, zadumanej tváre, pohyblivý, dosť chudý. Pochádzal z roľníckej rodiny, kde sa zachovával patriarchalizmus a náb. cítenie. Od malička akoby bol predurčený na kňazský stav. Už ako študent rád čítaval, zvlášť slov. literatúru a ruských klasikov. Podľa ruského zvyku dal si ku priezvisku meno svojho otca Matejov. Od mladosti bol uvedomelý Slovák a patril medzi panslávov. Ku zachovaniu zdravia užíval Kneippovu kúru. Jeho vystupovanie bolo také, ako jeho tvár: vážne, pokojné, uvážené. Voči sebe bol prísny, asketický. Jeho vzhľad bol skoro po celý život rovnaký. Veľa sa modlil, zvlášť ruženec, breviár na kolenách. Bol vždy mierny, skromný. Povahu mal osobitú: ak bol presvedčený, že má pravdu, nikomu neustupoval, ani za cenu roztržky, preto sa často pohádal. Bol smelý, iniciatívny a nebojácny. Duševne bol založený mysticky, veľa rozjímal pod krížom, ktorý mal veľký pred písacím stolom a z ktorého čerpal vždy v ťažkostiach posilu. Vo vykonávaní svojich povinností bol verný a svedomitý. Pracovitý, niekedy pracoval celé noci. Vysoko erudovaný. Bol rodený a sčítaný spisovateľ a novinár. Mal aj hlboké myšlienky, aj ich vedel vyjadrovať originálnym spôsobom mentalite dnešného človeka. Čítať jeho články bol pôžitok. Už ako mladý kňaz písal do časopisov, ktoré mohli za Uhorska vychádzať. Prevrat ho zastihol v Necpaloch. Poprevratové pomery, česká mentalita, ktorá začala ovplyvňovať slovenský život, nedostatok inteligencie, ho priamo vyzývali, aby sa dal na novinársku dráhu. 1922 odišiel za redaktorom denníka Ľud. strany v Bratislave. V tom čase vydával aj vlastný humoristický časopis „Koza“. Neskoršie sa dostal do roztržky s Hlinkom a vedením Ľud. strany a odišiel z redakcie „Slováka“. Založil si vlastný denník „Slovenský národ“. Bol to odvážny čin, ktorý sa mu nevyplatil, lebo slovenskú verejnosť si nezískal, aj denník skoro zanikol. Ostalo mu po ňom veľa dlžoby, ktorú dlho s biedou splácal. Z toho času je aj jeho brožúra „V novej situácii“ /1927/.

      Keď zanechal politickú činnosť, venoval sa len náb. spisbe. Najplodnejšie obdobie jeho činnosti bolo za účinkovania v Mošovciach. Pravidelne písaval hlavné úmysly do mesačníkov: Posol B. Srdca, Kráľovná sv. ruženca, Hlasy z kat. misií. Písal aj do KN, ktorým bol začas spoluredaktorom. Bol spoluzakladateľom mládežníckeho časopisu „Plameň“. Prispieval aj do iných: Slovenský učiteľ, Svätá rodina, Náš priateľ. Písal duchovné príhovory do košického rozhlasu. Kazateľ bol priemerný. Mal zlú výslovnosť, v reči sa ťažko vyjadroval a niekedy aj zaplietol, takže mu bolo ťažko rozumieť, tí, ktorí boli nadšení z jeho článkov, boli sklamaní, keď počuli jeho kázeň.

      Ďalšia činnosť: Prepracoval životopis sv. Jána Bosca, ktorý vyšiel pod titulom: P. Alberti- J. K. Matejov: Don Bosco. Dielo vyšlo v 4 vydaniach. Zredigoval: Poznáte náš seminár? /1946/ Kázne KTK, 2 ročníky. Mária Ogvorníková: Duša ženy. On a ja, z francúzštiny. Písal kázne, ktoré chcel vydať tlačou. Previedol redakciu vlastných článkov, ktoré chcel vydať súborne. Písal všade, kde to považoval za príhodné. Veľa jeho prác ostalo v rukopise.

      Charitatívna činnosť: Pomáhal, komu bolo treba a komu mohol on pomôcť: napr. učiteľom aj školám, keď bol šk. inšpektorom. Pracoval v spolkoch. V Mošovciach opravil kostol, faru, postavil nové humno. Rád gazdoval a počínal si pri tom originálnym spôsobom. Pestoval kvety, zvlášť mal v obľube exotickú flóru. Vysadil park pri kostole. Jeho herbár a preparované vtáctvo prevzalo vlastenecké múzeum. Mošovčanom pomáhal vystaviť školu J. Kollára a kultúrny dom. Bol dobrý ovocinár, zveľadil farský sad. Koza nie je len originálny človek, ale aj ozdobou kňazstva BBB.

 

Krajčovič Ján

1777 prijatý z OAB, 1778 F v N. Bani, 1795 v Háji, 1800 v J. Lehote. Z. 18.11.1807 ictu apopl. /HD J. Lehota./

 

Kramár Karol

N. 1.1.1893 v Cíferi. O. 1916 v Albaregii. 1924 prijatý do služieb BBB a stal sa správcom sirotinca v Kláštore p. Zn. 1929 SF v Turč. Ďure. Z. 23.10.1930, 37 ročný. Cestoval autom do Kríža k Otcovi biskupovi. Po ceste vzal do auta dve ženy. Počas cesty jedna čosi vykríkla, on sa obzrel a nechtiac strhol volant. Auto narazilo do stromu a on narazil hlavou do stĺpika v aute a z toho zomrel.

 

Kraus Ferdinand

1789 PB, K v Šimonovanoch. 1791 F v Turanoch. 1801 prepustený do spišskej diecézy.

 

Krausz Ján

Pri zriadení BBB bol F v Kľačne. 1801 D, 1812 VAD. Z. 6.7.1817.

 

Krébes Július

N. 3.4.1903 v Hiadli. O. 1929. K v BB. 1949 AS. Z. 9.11.1958. Poch. je v BB.

      Strednej postavy, slabej telesnej konštrukcie, poloslepý . Pochádzal z lesníckej rodiny. Pre slabý zrak nemohol čítať, preto študoval tak, že mal lektora, ktorý mu predčítal látku, ktorú si zapamätal. Ordinovali ho s pápežskou dišpenzáciou. Bol veľmi horlivý kňaz, oddaný viere, svätého života. Býval doma, v rodičovskom dome a odtiaľ vykonával pastor. funkcie, ktoré konal statočne. Vynikal ako dobrý spovedník.

 

Kreiser Karol

N. 24.1.1853. O. 1876. K v Kr. Baniach, Brezne, Zv. Slatine, Handlovej. N. Pravne. 1879 prepustený do viedenskej diecézy.

 

Kriváň Alexander

N.26.2.1906 vo Vyhniach. O. 1937. 1952 bol prijatý z nitr. diec. do služieb BBB. SF v Sk. Tepliciach, 1959 SF v Uľanke. 1961 SF v Medzibrode, pri čom spravoval aj Ľubietovú. 1965 SF v J. Lehote. 1969 n. o. Z. 3.8.1974. Pochovaný je vo Vyhniach.

 

Krommer Ján

N. 1778 v Prievidzi. 1804 K v Jastrabej, N. Bani, Žiari n/Hr. SF v Lovči, miestny K v Bystričanoch, 1807 F v Kamenci p/Vtáč. 1831 v Babinej. Z. 11.9.1843.

      Napísal a vydal u Macholda v B. Bystrici latinské dielka: Considerationes de Ecclesia Romano Catholica et oppositis Protestanticis /1839/.

 

Krššák Ján

N. 10.8.1844 v Tvrdošíne. O. 1867. Prof sem. 1868 prof. VŠB v BB. 1877 F v Rudne, 1891 v Lutile, VAD, 1899 AD tekov. 1907 PRE. Z. 7.7.1919.

      Strednej postavy, milej tváre, veľmi pekný človek. Vystupoval zdvorilo a priateľsky. Povahy otvorenej, prístupnej. Dobrosrdečný, svätého života. Ako dušpastier bol svedomitý, láskavý, k ľudom zdvorilý, dobrý vodca zvereného ľudu, veľmi učený. Výborný kazateľ. Muž veľkých zásluh na poli cirk. i národnom. Pokrokovo gazdoval, ale venoval sa aj kultúre a bol literárne činný.

 

Krudl Lucián

1788 prijatý z rehole paulínov do služby BBB a ustanovený za SF do Sebedražia. 1797 n. o. Z. 17.3.1807.

 

Krupa Pavol

N. 11.10.1843 v Hlohovci. O. 1869. K v Žiari, Krupine, aktuár vikariátu v BB. 1872 aktuár BÚ, prof. VŠB, väzenský kurát, 1877 F v M. Kršteňanoch, 1897 VAD, 1897 dostal prezentu do Bystričian, ale nenastúpil. Z. 8.5.1902.

      Veľmi mu záležalo na poriadnom živote v dedine, preto židovských krčmárov, od ktorých nečakal zveľadenie mravnosti, znemožňoval tak, že krčmy vyárendoval za vlastné peniaze vysokou sumou a dosadil tam svojich ľudí.

 

Krutek František

1817 K v Turč. Ďure, Lovči, Žiari, Detve, Valaskej, Lovči, Jastrabej, Žarnovici, Chrenovci, V. Uherciach, Tajove. 1827 na korekcii. 1828 K v Sl. Ľupči, Detve, Očovej, Badíne, Č. Balogu. 1831 znova na korekcii. 1834 poslaný k Milosrdným bratom do Bratislavy. 1836 sa vrátil a bol v Trubíne. 1838 na poslednej korekcii. 1842 n. o. v dome dôchodcov na St. Horách. Z. 15.5.1844.

 

Kubányi Alojz

N. 15.9.1836 v Tvrdošíne. Zeman. O. 1860. K v Kr. Baniach, Zv. Slatine, V. Poli, Krupine. SF v Brehoch, K v Krupine, 1869 F v Tajove, 1882 D, 1897 VAD, 1901 zbavený VAD, 1902 n. o. Z. 2.3.1906.

 

Kubanček Ignác

1835 K v Badíne, Podkoniciach, Č. Balogu. Z. 10.5.1838.

 

Kubanček Jozef

N. 9.3.1778 v Selciach. O. 1803. PB, K v Jastrabej, Krupine. SF v Sáse, K v Sl. Ľupči. 1807 F v Ľubietovej, 1809 F vo Sv. Mare, AS súd. tabule župy Turč. Z. 2.1.1824 pri novoročnej kázni.

 

Kubiš Ignác

N. 1820. O. 1846. PB, K v BB, aktuár vikariátu, 1851 ceremonár, 1853 F v Tek. Breznici, 1861 F v Jastrabej, 1867 D, 1876 VAD. 1880 F v Hliníku. Z. 27.9.1890.

 

Kučera Adam

1778 prijatý z nitr. B a ustanovený za PB. 1779 F v H. Ždani. 1781 prepustený z BBB.

 

Kúdelka Jozef

N. 25.11.1804. O. 1834. K v Dubovej, H. Hámroch, Bojniciach, Kláštore, SF v Turanoch, K v Kláštore, SF vo Valči, K v BB. 1841 špirituál m. sem. 1844 F v Č. Balogu. 1873 n. o. Z. 22.10.1884.

 

Kúdelka Anton

N. 17.1.1868 v Bystrej. O. 1891. K v Selciach, Valaskej, Tajove, Dubovej, Chrenovci, Sáse, SF v Sáse, K v Sučanoch, Detve, Det. Hute, H. Lehote. 1900 SF, 1902 F v H. Lehote. 1902 SF v D. Hute, 1907 D. 1909 F v Detve, 1913 PK, 1918 opát sv. Juraja de Szerencs. 1921 sa zriekol fary a išiel gazdovať na svoj majetok, ktorý si kúpil kdesi pri Lučenci. 1922 sa vrátil do duch. správy a stal sa SF v Tur. Ďure, 1924 n. o. 1926 F v Mošovciach. Z. 25.11.1927.

      Vysoký, silnej postavy, prísneho vystupovania. J. Pánik v HD T. Ďura o ňom napísal: „Bol človek nevšedných vlastností, dobrý kňaz, horlivého účinkovania. Prísny karhateľ všetkých neporiadkov. Výborný kazateľ, ktorého reči boli plné humoru, ale mnoho razy aj drsného sarkazmu. Mal vlohy na vedenie spoločenských pohybov. Bol dobrý organizátor. Za vojny založil v Detve sirotinec pre vojnové siroty. V politike bol založený silne nacionalisticky. Bez sporov nevedel účinkovať. Súdnych pravôt mal v živote toľko, že o ich počte ani sám nevedel. V styku so spolubratmi bol rigorózny, drsný až hlavatý. Jeho pevná vôľa hraničila s hlavatosťou. Bol dobrý gazda a nahromadil si toľko prostriedkov, že si mohol kúpiť slušný majetok. Väčšiu čiastku z neho venoval na cirkevné ciele. Pre svoju povahu mal vždy ťažkosti s patrónom.“ /Irónia osudu: Pravdepodobne za jeho vystúpenia na súde a odsúdenie kostolného zlodejíčka do žalára, pomstu tohto odniesol J. Pánik zastrelením. Pozri J. Pánik./

 

Kudlička Ján

N. 3.11.1841 v Lužnej. K na St. Horách, Kláštore, BB, St. Horách. 1876 SF v Kunešove, 1877 SF v Lúčkach, 1880 SF v Medzibrode, 1880 SF na Donovaloch. 1881 F v Motyčkách. 1891 bol zbavený fary /propter solicitationem/. 1896 prepustený do Neoeborackej diecézy. Z.1900.

 

Kudlík Rafael

1801 prijatý z Vac. diec. K v Žiari, 1801 SF v Radvani, 1803 miestny K v Sebedraží, 1810 zbavený fary a ostal PB, 1813 K voj. nemocnica, odkiaľ sa zakrátko vrátil a bol PB, 1816 n. o. Z. 27.7.1836.

 

Kuhajda Ondrej

N. 11.10.1777 v Brezne. O. 1800. K v Bojniciach, SF v Bojniciach, 1806 F v Tužine, 1821 D, 1829 VAD. Z. 9.10.1831 v šiestom týždni trvania cholery. Pochovaný je so 104 obeťami epidémie.

 

Kuchárik Ján

Pomaďarčil si priezvisko na Körey. N. 23.5.1883 v Prievidzi. O. 1906. K v Beňuši, Detve, Jastrabej, Martine. 1914 SF, 1915 F v Ponikách. 1922 F v H. Vsi. 1936 F vo Zv. Slatine, 1940 F v Šimonovanoch. 1945 VAD. Z.30.3.1955. Postihnutý apoplexiou, stal sa neschopný služby. Opatrovala domvedúca Demuthová.

 

Kulifaj Tadeáš

N. 1767 v Pov. Bystrici. 1792 K vo Vyhniach, 1793 miestny K v Kľaku. 1797 F v Prochoti. Z. 12.3.1850.

 

Kytkay Jozef

N. 19.11.1852. O. 1878. K v Hliníku, V. Poli, Brezne. SF v Lutile. Z. 11.4.1888, 36 roč. Nakazil sa pri zaopatrovaní chorého. Bol rodák z Lutily, syn kostolníka.

 

 

Lábay Ferdinand

N. 12.3.1868 v Skalici. O. 1892. K v Motyčkách, Chrenovci, V. Uherciach, Sučanoch, Trubíne, V. Uherciach. 1899 SF, 1902 F v Turanoch. Z. 8.8.1931, pri havárii motocykla.

      Viac gazda ako kňaz. 1931 bol vypísaný konkurz na faru vo Sv. Ondreji /teraz Brusno/. Požiadal učiteľa, ktorý mal motocykel s prívesným vozíkom, aby ho zaviezol pozrieť faru. Na spiatočnej ceste, skoro už pri Turanoch začal motocykel horieť, on vyskočil zo sajdky a utrpel smrteľné zranenie.

 

Lacko Štefan

1822 K vo Valaskej, Turč. Ďure, H. Hámroch, Detve, Šp. Doline, Vyhniach. 1835 SF v Motyčkách, St. Horách, Selciach. 1834 SF v D. Nive, 1837 F v Podkoniciach. Z. 17.1.1848.

 

Laho Matej

N. 18.2.1787 v Brezne. O. 1810.PB, K v N. Bani, BB, 1818 F v Rudne, 1824 F v Badíne, 1838 n. o. Bol chorľavý a držal si na vlastný náklad K. Na penzii býval v Sielnici, kde aj zomrel.

 

Laho Matej jun.

O. 1826. K v Sklenom, Valaskej, Oslanoch, Bojniciach, SF v Bystričanoch, K v Oslanoch, Krupine. SF v D. Nive, Sáse, K v BB, Badíne. Z. 30.1.1837.

      Nenáročný drobný pracovník, spoločenský, sympatický. V Skl. Tepliciach postavil faru a školu.

 

Lang Pavol

N.2.7.1918 v B. Štiavnici. O. 1948. K v Č. Balogu, N. Bani, Handlovej. D. Hute, Žiari n /Hr., Žarnovici, Prievidzi, Hriňovej. 1962 SF v T. Petre a Necpaloch, 1968 SF v Budči, 1972 SF vo Vyhniach, Bzenici, 1979 SF v Lutile. Z. 6.5.1981, poch. v Lutile.

 

Lanič Ján

1826 K v T. Ďure, Podkoniciach, Detve, Kremnici, Brusne. Z. 18.9.1855.

 

Lányi Jozef

O. 1786. K, 1788 miestny K v Porube-Lazanoch. Keďže nemal bytu, vrátil sa za K do Žarnovice. 1790 F v Skl. Tepliciach, 1797 F v Hliníku. Z. 14.3.1812.

 

Lányi Jozef

N. 9.6.1868 v N. Pravne. O. 1891. K v Tužine, Trubíne, 1892 aktuár, 1893 ceremonár, 1894 Dr. teol. 1895 riaditeľ industriálnej školy v Krupine, 1898 F v J. Lehote, AS, PRE, 1899 prof. VŠB a špirituál v BB, direktor náb. spolkov, 1900 prof. maď. v aule následníka trónu Frant. Ferdinanda. 1902 PK, 1903 páp. protonotár. 1904 opát Sv. Spasiteľa de Lekér. S tým bol prepustený z BBB.

      Muž sv. života, zmýšľajúci sociálne. Horlivý, obetavý F v J. Lehote, veľmi mu záležalo na duchovnom rozvoji farnosti. Aby zamedzil ochudobňovanie farníkov, zaviedol, aby sa svadby skončili za jeden deň a nie viac dní, ako bolo zvykom. V deň atentátu na následníka trónu mal o priebehu podrobný sen.

 

Lanzer Ján

Pri zriadení BBB bol F v H. Hámroch. 1791 n. o. Z. 27.7.1798.

 

Lassovský František

N. 10.10.1764 v BB. O. 1788. PB, 1790 F v Kamenci p /Vtáč. 1807 vicerektor sem. 1810 SF v Detve, 1812 F v Kláštore, 1813 AS súd. tabule župy turč. Z. 18.6.1826.

 

Lassovský Ján

N.15.5.1789 v BB. O. 1812. PB, K v Detve, Kláštore, Turč. Ďure, Zvolene, Žiari n /Hr. 1819 F v Močiari. Bol telesne slabý, preto požiadal o penziu, ktorú keď dostal, býval v BB pri sestrách. 1846 PB. Z. 13.1. 1867.

 

Lasáb Karol

N. 9.11.1835 v B. Štiavnici. O. 1861. K, 1872 F v Malinovej, 1882 v Sebedraží. Z. 18.12.1899.

 

Laťák Daniel

N. 1815. O. 1842. K v Selciach, Chrenovci, Detve, Prievidzi, 1850 SF v Prievidzi, 1851 SF v Ponikách, 1852 F v Lazanoch. Z. 14.2.1879.

 

Lauko Ernest

N. 29.3.1876 v Budapešti. O. 1901. K vo V. Poli, Kr. Baniach. 1904 SF v Krahuliach, K v Handlovej, Kr. Baniach, Beňuši, Bojniciach, BB. 1908 F v Jastrabej, 1925 D, 1926 SF, 1941 F v Skl. Tepliciach. Z. 16.11.1947.

 

Laurinec Ondrej

1795 ako kňaz bol prijatý do služ. BBB. 1799 F v H. Mičinej. 1801 D. Z. 18.9.1807.

      Nadaný človek, snažil sa vyriešiť majetkové pomery farnosti, ale predčasne zomrel.

 

Lavotta de Filipovce Ján

1771 K v Martine. 1772 SF v Martine, 1773 v Senici. Z. 6.2.1806.

 

Lédl Jakub

Po zrušení rehole paulínov pridelený do služieb BBB. 1788 F v Malinovej, 1789 v Kopernici.

 

Lednický Anton

N. 28.5.1902 v Rajci. O. 1929. 1930 prijatý zo SDB do služ. BBB. 1930 K vo Vrútkach, 1932 SF v Beňuši, 1935 voj. kurát, 1946 odišiel do Argentíny, kde bol misionárom. Správa o jeho smrti prišla 1977.

 

Lehotský Ján SJ

Pri zriadení BBB bol SF v Šp. Doline. Z. 1775.

 

Leitmann Anton

N. 19.3.1833 v N. Pravne. O. 1858. K na St. Horách, BB, Turč. Ďure. SF v Malinovej, 1864 SF v Sklenom, K v Krupine. 1866 SF v Brehoch, 1869 F v Píle, 1876 F vo Valaskej, 1879 v Kláštore p/Zn. D. 1885 F v J. Lehote. Z. 2.2.1889.

      Vysoký, štíhly, živej letory. Mal rád spoločnosť. Často býval chorý. Nakoniec dostal rakovinu pľúc, s ktorou slúžil nejaký čas. Pochovaný je v Nitr. Pravne.

 

Lehner Alexander

N. 14.1.1893 v H. Štubni. O. 1916. K v Krupine, Handlovej, Detve, V. Uherciach. 1926 ušiel do Ameriky. Apostata.

 

Lenhart Jozef

N. 6.8.1911 v Lipníku. O. 1936. K v Zv. Slatine, Očovej. 1937 konal zákl. voj. službu. 1938 K v Prievidzi, 1938 SF H. Lehota. 1950 cirk. škôldozorca okr. Brezno. D. 1952 SF Príbovce, t. r. Mošovce, 1959 SF Lad. Vieska, 1963 SF Tŕnie, 1965 SF Medzibrod. Z. 2.8.1983, poch. V Medzibrode.

      Nízkej, dobre stavanej postavy, vždy pekne oblečený, skromný. Dokiaľ mu žila matka, viedla mu domácnosť. Potom žil osamelý na fare a jedlo si dal nosiť zo závodnej kuchyne. Dobrý kňaz, ale nebol spevák, preto jeho liturgické úkony vyznievali rýchlo a bez elánu. V jednotlivých farnostiach narážal na osobné ťažkosti,,preto hľadal vždy výhodnejšiu farnosť. Nakoniec zakotvil v Medzibrode. Dva roky chorľavel a chcel odísť na dôchodok, ale predišla ho smrť. V pozostalosti zanechal diecéze sumu 36O.OOO Kčs na vklad. Knižke.

      Dobrý básnik. V gymn. vynikal, ale potom sa odmlčal a len príležitostne niekomu napísal pozdrav. Poslednú báseň napísal ako pozdrav na 10 výr. bisk. vysviacky otca B a predniesol ju sám na slávnosti v Rezidencii. O pol roka zomrel.

 

Lepp František

N. na St. Horách. O. 1809. K v Oslanoch, Detve. 1815 F v D. Hute. Z. 28.2.1927.

 

Lepp František

N.26.9.1911 na St. Horách. O. 1936. K v Žarnovici, 1937 v Martine, 1938 v Kláštore p /Zn. 1940 v Prievidzi. 1963 SF v H. Hámroch. 1967 SF v Selciach. 1977 n. o. v Krupine. Z. 14.4.1985. Pochovaný je na St. Horách.

      Vysoký, peknej postavy, príjemného chovania k priateľom. R. 1949 sa robili miestne nepopulárne opatrenia v cirk. správe. Proti sa verejne a ostro postavil v Sl. Ľupči, boli to viac útoky proti určitým osobám. Dostal sa preto do konfliktu so št. správou a bol odsúdený krajským súdom a uväznený. Po návrate z väzenia pracoval ako úradník pri stavebnej firme v BB. Takisto na konci účinkovania v Selciach sa dostal do konfliktu s cirk. tajomníkom, a preto odišiel na odpočinok do Krupiny, kde vypomáhal pri duch. správe do smrti. Mal akúsi nervovú vadu, keď ho zastihlo niečo nepríjemného, dostal záchvat nepríjemného hlučného plaču, zastavil sa iba s utišujúcou injekciou.

      Dobrý kňaz podľa Srdca Ježišovho. Starostlivý aj o spásu duší aj o hmotné potreby farnosti.

 

Lepáček Štefan

1833 K v Badíne, Valaskej, Zvolene. Z. 2O.1.1836.

 

Lepényi Martin

N. 14.10.1798. O. 1822, vychovávateľ v rodine Simonyi. 1827 K, 1828 prof. gramatiky a exhortátor v BB na gymn. 1842 F na St. Horách, 1845 v Selciach, 1847 VAD, 1853 PRE, 1854 F v Dubovej, 1865 HCEN. Z. 24.5.1868.

 

Lepieš Ondrej

Vlkanovčan. O. 1833. K v Č. Balogu, Kláštore, Detve, Šp. Doline. 1841 SF v Lopeji, 1842 SF v Badíne, 1842 F v Donovaloch. Z. 29.7.1855.

      Písal latinské básne. Ob falsae delationis contra s. tribunal tendentes delationes, excogitates, atque delationes iniqissimorum parochianorum moerore animi confectus, vere victima cecidit. Post trium mensium infirmitatis /HD Donovaly/.

 

Lepieš Ján

N. 15.3.1838 vo Vlkanovej. O. 1861. K v Turč. Ďure, Bojniciach, V. Poli, Chrenovci, Žarnovici. 1869 F v Koši. Z. 27.3.1866, 46 r.

      Trpel pľúcnou chorobou. Prispieval do náboženských časopisov.

 

Leporis Ignác

N. 1.8.1876 v Prievidzi. O. 1899. K v H. Opatovciach, Jastrabej, N. Bani, 1909 SF v H. Lehote. 1911 K v Kláštore, 1912 v Žarnovici, 1913 v Predajnej, 1914 v N. Bani, 1915 SF vo Vyhniach. 1922 F v Sl. Pravne, 1941 F v Sebedraží. 1946 n. o. Z.4.1.1954.

 

Letovits Alexander Jozef

N. 1759 v Nitre. Zeman. O. 1792. K v Jastrabej, Žiari, Budči. 1798 F v Lad. Vieske. 1824 n. o. Z. 10.4.1825.

      Do služieb BBB bol prijatý ako vysvätený kňaz. HD Vieska píše: „Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu.“

 

Liegerhoffer Jozef

N. 9.1.1823. O. 1847. K v Beňuši, Krupine. SF v Babinej, K v Krupine. 1856 F v Donovaloch, 1857 per cambium v Rudne, 1863 vo Valaskej. 1870 D. Z. 10.2.1876. Bol rodák z Radvane.

 

Lištčák (Listsák, Listšák) Ondrej

N. 30.3.1792 v D. Lipnici. O. 1816. K v Dubovej, Očovej, Turč. Ďure, Kláštore. SF v Turč. Petre. 1829 F v Sl. Pravne, 1841 F v Turč. Ďure. 1845 D. Z. 1856.

      V Ďure odobral železiarom isté pozemky, keď nechceli za ne plniť povinnú robotu. Pomstili sa mu za košút. revolúcie. 1848 prišlo do Ďura maď. vojsko. Vtedy ho udali, že na kancli nazval Košúta huncútom. Vojaci ho v noci odviedli do Kr. Baní, kde bol generál Görgey a tam ho vyšetrovali, ale prepustili.

 

Lucký Ignác

N. 19.1.1868 v Trstenej. O. 1892. K v Trubíne, Beňuši, Zv. Slatine, Podkoniciach, Detv. Hute, Selciach, Krupine, Detve. SF v D. Hute, K v Detve, SF v H. Lehote, K v Brezne. 1904 SF, 1910 F v Hronci. 1922 D. Z. 21.6.1938.

      Rázovitá patriarchálna postava celým svojím životom. Vysoký, veľmi ťažkej váhy. Tvár široká, zjav impozantný. Vystupovanie sebavedomé, ale láskavé. Povahu mal krištáľovú, otvorený, jednoduchý, skromný, dobrosrdečný. Pravý kňaz, ktorý skôr spoločenskými cestami ako okatou náboženskou kráčal za svojimi pastoračnými cieľmi. Aby uľahčil pastorácii, pristúpil na dismembráciu farnosti. V posledných rokoch pred smrťou dal postaviť v Osrblí kostol. Bolo to v najhoršej fáze hospodárskej krízy. Tu postavil aj školu. Prostredie farnosti nebolo pre duchovnú prácu ľahké. Po prevrate sa vypuklo začala šíriť nevraživosť voči náboženstvu. Mal preto veľa nepriateľov, ale aj priaznivcov. Vedel jednať s ľudmi láskavo a čo mu bolo treba, vždy získal u patróna, ako aj u veriacich. Na konci života si postavil dom, kde chcel prežiť odpočinok, ale sa nedožil. Dom legoval cirkevnej obci.

 

Longaurer (Longauer) Ján

N. 27.10.1868 v Donovaloch – Hanesoch. O. 1893. K vo V. Uherciach, Jastrabej, N. Bani, Zv. Slatine, Kremnici, Kláštore. 1902 F v Ľubietovej, 1913 v Lovči, VAD, 1930 HCEN. Z. 28.11.1936. Pochovaný je v Lovči.

      Vyššej, majestátnej postavy, klasickej kňazskej tváre, holohlavý, dôstojného vystupovania. Skromný, nenáročný. Niekedy výbušný, povedal priamo do tváre, čo sa mu nepáčilo. Nikto mu nechcel protirečiť. Keď nemal pravdu, omyl opravil dôstojne. Rád radil, ako treba dobre pracovať, niekedy prizeral aj na prácu. Povinnosti si konal presne a prísne. Svadby nedovoľoval v nedeľu a v sobotu, aby sa nenarušoval príkaz o počúvaní sv. omše. Veriacich viedol autoritatívne, priamo, nepočínal si farizejsky. Kazateľ bol dobrý, ale kázal dlho a spomínal veci z „kuchyne“. Bol prísny spovedník, zvlášť na staré ženy. Písal články do kat. tlače. Vysokoučený so širokým rozhľadom bol dobrým poradcom biskupa. Mal rád spoločnosť, ale bol vždy u tých istých vybraných ľudí. Postavil kostol v D. Trnávke. Podporoval chudobných, dobročinné ústavy, Svoradov, Vincentínum a seminár. Voči sebe bol prísny, žil na jednoduchej strave. Horlivý kňaz, strážca Božieho zákona. Politicky bol silne nacionalistický. Ľud ho vďačne spomínal a jeho hrob udržuje z piety.

 

Longauer Klement

N. 20.10.1899 v Motyčkách. O. 1923. K v Č. Balogu, V. Hute-Kalinke, 1924 PB a prefekt m. sem. 1934 notár konzistória. 1938 AS. 1945 incarceratus, 1946 konal ďalej službu. 1951-52 na sústredení v Mučeníkoch. 1952 SF v T. Breznici. Z. 19.2.1962. Poch. v T. Breznici.

      Populárna osobnosť v BB do r. 1945. Nemal hud. sluchu ani hlasu, preto neašpiroval na duch. správu nejakej farnosti. Do T. B. sa dostal len preto, lebo v BBB stratil pozíciu a miesta, kde pracoval.

      Veľmi nízkej postavy, príjemného vystupovania, veselý. Život strávil ako vychovávateľ klerikov – gymnazistov a pracovník v kap. kancelárii. Pracoval aj v Tovarišskom spolku. V politike v meste bol tiež angažovaný. Bol predsedom futbalového klubu v BB.

 

Lopušný František

N. 12.9.1813 v Brezne. O. 1836. K v Badíne, 1837 ceremonár, 1838 prefekt sem. 1839 supl. prof. VŠB v BB, 1840 prof. gymn. v BB, riadny prof. VŠB v BB. 1841 špirituál. 1842 fiscus consistorii, 1848 notár konzist. 1849 prof. dogmatiky na teol. fakulte v Budapešti. 186O kanonik vo V. Varadíne. Z. 1874.

 

Lopušný Ľudovít

N. 8.8.1815. O. 1840. K v Tužine, Handlovej, SF V Kľačne, 1847 F v Kľačne, 1861 D. 1867 VAD. Z. 8.6.1874.

 

Ludvigh Gejza

N. 18.3.1877 v M. Kršteňanoch. O. 1903. K v Jastrabej, D. Nive, N. Bani, Č. Balogu, Selciach, 1907 SF v Sl. Ľupči, K v Žarnovici, 1909 SF, 1915 F v H. Hámroch, 1928 SF, 1929 F v Brezanoch, 1937 F v Lovči. Z. 16.11.1944.

      Človek jednoduchého, priateľského vystupovania, ľudový typ s otvoreným prístupom k ľuďom. Voči povinnostiam si nerobil škrupule, urobil, čo bolo treba. Voči vrchnosti bol kritický. Priemerný ľudový kazateľ, v horlivosti nepreháňal. Spoločenský človek. Rád sa zaoberal gazdovaním.             /Komentoval A. Hrmo./

 

Luchs Ján Evanjelista

N. 1762 v Gödöllő. O. 1786. K bisk. auly, 1788 v BB, 1793 F v Handlovej, 1801 v BB, 1802 D, 1804 HCEN, 1816 CEN, 1821 prvý katedrálny AD, 1823 opát P. Márie de Tünye. AS sud. tab. župy Zvolen. Z. 25.3.1851, skoro 9O roč., pri čom bol čerstvý a povinnosti si vykonával do smrti.

 

Luft Alojz

N. 1.1.1827. O. 1850. K v N. Pravne, Kr. Baniach, Detve, BB, 1859 SF, 1861 F v Krahuliach, 1870 v Háji. Z. 18.10.1873, 46 ročný.

 

Luknár Karol

N.12.11.1911 v Rači. O. 1938. 1951 bol prijatý do dočasných služieb BBB z rehole Milosrdných bratov. SF v Ponikách, Oslanoch, 1952 SF v Očovej, 1958 SF v Žarnovici. 1976 n. o. Z. 18.6.1977.

 

Lux Ján

1808 PB, 1809 adjuratus consistorii. 1811 F v Lúčkach, 1812 v Píle, 1816 per cambium v Močiari. Z. 30.6.1819. Jeho trpezlivá smrť ako mladého človeka je opísaná v HD Močiara.

 

Lukáč Ignác

N. 12.7.1854 v Topoľčiankach. O. 1878. K v H. Hámroch, Bojniciach. SF v Bojniciach, 1877 F v Lazanoch, 189O F v Brezanoch. Z. 14.9.1916.

      Strednej postavy. Vystupoval povedome svojmu stavu. K ľudom sa choval milo ale strmo. Miloval poriadok a s ľudmi sa hašteril, keď ho porušovali. Kazateľ bol slabší. Mal rád spoločnosť z vyšších kruhov. Bol dobrý gazda.

 

Lukáč Štefan

N. 23.2.1896 v Topoľčiankach. O. 1921. K v Jastrabej, Detve, Č. Balogu, D. Hute, Oslanoch, V. Uherciach, St. Horách. 1926 na korekcii, t. r. K v H. Hámroch. 1928 suspendovaný. 1929 na korekcii v Kainbachu. Keď sa vrátil, žil v Bratislave mimo duch. službu. Totaliter addictus potationi. /V Jastrabí mal dieťa./

 

Lulják Karol

N. 12.3.1816. O. 1838. K v Oslanoch, Vrícku, Kláštore, Č. Balogu, Tajove, Detve, Bojniciach, St. Horách, Podkoniciach. 1849 SF v Oslanoch a Brusne. 1854 v Moštenici, t. r. vo Sv. Helene, 1867 D, 1890 n. o. Z. 10.3.1890.

 

 

Macinka Vladimír

N. 23.1.1921 vo V. Bíloviciach na Morave. O. 1947. 1.1.1966 bol prijatý z výroby do služ. BBB. K v Kremnici, Detve, 1969 SF v Šp. Doline. Z. 14.9.1977. Pochovaný je v rodisku.

      Strednej postavy, dobre stavaný, výrečný, dobrý spevák, súci kňaz. Vstúpil do noviciátu rehole Tešiteľov B. Srdca. Počas vojny ho odviedli do ríše na prácu, kde ostal skoro do konca vojny. Po vysviacke pracoval v duch. správe. Keď bola r. 195O likvidácia rehoľníkov, odviedli ho a nasadili do pracovnej služby vojen. PTP /Prvý technický prápor./ Pracoval na výstavbe na Sliači 36 mesiacov. Po skončení vojen. služby ostal pri stavebnej firme „Stavoindustria“ a bol skladníkom. Všetko mal vždy v poriadku, firma bola spokojná, ale on nie. Túžil dostať sa do pastorácie, ale vždy narazil na odpor krajskej vrchnosti. Na Moravu nechcel ísť. Po 16 rokoch sa mu to podarilo a bol v Kremnici a Detve. 1969 stal sa SF na Šp. Doline. Tu sa venoval stavbám. Vykopal zo zeme kaplnku a obnovil ju. Priestranstvo kostola bolo vo svahu. Dal bagrom odkopať zeminu a rozšíril priestranstvo a odviedol od kostola povrchovú vodu. Postaral sa o prestavbu a obnovu starobylého organa, dielo BB organára Jána Podkonického. Dal obnoviť hlavný oltár a kaplnku pri kostole. /Bol z vinárskeho kraja a krajania ho zásobovali vínom. Zdá sa, že mu to bolo na škodu, lebo zomrel 56 ročný./ Na Šp. Doline za 8 rokov urobil veľký kus osožnej stavebnej práce. Boli mu na pomoci aj známosti z doby zamestnania vo firme so staviteľmi a murármi, ktorí mu pomohli prácou i strojmi. Náklad hradil ONV, ako obnovu býv. baníckeho centra ťažby medenej rudy „herengrundita“.

 

Magyer (Magyar) Jozef

Pri zriadení BBB bol F v Šp. Doline. 1777 odišiel do rožňavskej diecézy, odkiaľ sa vrátil, ale 1788 zomrel.

 

Magyarits Mikuláš

N. 18.9.1911 v BB. O. 1937. K v Tajove, t. r. SF v H. Mičinej. Z. 8.4.1938, 27 ročný.

      Bol Bystričan. Do seminára sa dostal spolu so spolužiakom Danielom Buďasom. Keď ten vstúpil, skoro to aj on urobil, ale po čase sa vrátil, lebo trpel vysokou cukrovkou. Tá ho zdolala, slúžil iba rok.

 

Macháček František

N. 17.9.1750 v Skalici. K v Jastrabej, vicarius oeconomus v H. Opatovciach, kde sa stal 1793 F a VAD. Z. 24.9.1828.

 

Machovič Izidor

N. 16.5.1852 v Topoľčiankach. O. 1875. 1874 ako diakon bol PB, 1875 aktuár a ceremonár. 1878 vicerektor sem. a kurát väznice. 1886 F v Krupine, VAD. 1893 hl. cirk. škôldozorca, opát de Dei Benedicto nomine, 1908 CEN, 1909 rektor sem. 1912 prodirektor VŠB. Z. 2.3.1915.

      Človek obrovského tela, vysoký vyše 2OO cm. Silnej konštitúcie. Mal mohutný hlas, aký sa sotva vyskytne. Bol prísny človek, dobrý kňaz.

 

Maixner Ignác

1786 K na rozličných miestach. 1794 miestny K v Krahuliach. 1799 bolo proti nemu zavedené vyšetrovanie pre urážku kremn. magistrátu a farníkov, ktorých nazval nekresťanmi. 1802 n. o. Z.4.9.1819.

 

Majer Ondrej

N. 7.11.1797. O. 1823. K vo V. Uherciach, Bojniciach, Zvolene, Žiari, Žarnovici, N. Bani, BB. 1833 SF v Podkoniciach, 1834 F v Sebedraží, 18O3 F v Radvani, 18O7 v Necpaloch, 1821 v Mošovciach, AS súd. tabule župy turč. Z. 16.4.1829.

      text je nesprávny!!! – spája údaje dvoch mien Majer Ondrej a Mayer Jakub, správne má byť nasledovné:

 

Majer Ondrej

N. 7.11.1797, o. 1823, kaplán vo V. Uherciach, Bojniciach, Zvolene, Sv. Kríži, Žarnovici, N. Bani, BB. 1833 SF v Podkoniciach, 1834 farár v Medzibrode, 1835 v Ľubietovej. Z. 16.1.1865.

 

Mayer Jakub

Trnavčan, nar. 1776, Nemec, o. 1799 Frant. Fuchsom, ako diakon kaplán v Detve, SF v Handlovej, Sebedraží, 1803 farár v Radvani, 1807 v Necpaloch, 1821 v Mošovciach, AS súdnej tabule župy turč. Z. 16.4.1829.

 

Majerský Eduard

N. 11.9.1877 v Uľanke. O. 1902. K v Jastrabej, Brehoch, Detve, Vígľ. Hute-Kalinke, Prievidzi, Brezne, 1909 v Č. Balogu, K vo V. Uherciach, 1910 v Žarnovici, 1911 SF v H. Vsi, 1913 SF v Mošovciach, 1914 F v Tajove, 1925 v Predajnej, 1933 D, 1935 VAD, 1947 sa zriekol VAD. 1957 n. o. Z. 5.11.1960. Pochovaný je v Pezinku.    Strednej, mocne stavanej postavy, prísneho výrazu tváre, odmeraného vystupovania. Panovačný, rád diktoval a vyžadoval pre seba primeranú úctu. Od ľudí vyžadoval, aby všetko splnili, čo boli povinní, preto ho považovali za držgroša. Ak niečo nešlo tak, ako bolo treba, prísno zakročil. V staršom veku boli mnohí farníci proti nemu a radi by sa ho zbavili. U vrchnosti sa domáhal vyššieho postavenia, ale márne. V mladšom veku sa horlivo staral o farnosť. V Predajnej postavil školu. Ako starší sa staral viac o seba ako o gazdovstvo, ktoré sa mu darilo. Bol včelárom a rád pestoval kvety. Životné úspory si vložil do domu v Lučenci, do ktorého sa však pre zmenené pomery nedostal a zomrel v Charitnom domove kňazov v Pezinku.

 

Májovský Anton

N. 9.2.1819 v Brezne. O. 1843. K v Kr. Baniach, BB, aktuár kap. vikára, 1845 ceremonár, 1846 sekretár, 1850 F v H. Opatovciach. 1852 D, 1857 F v Brezne, 1859 prepošt Sv. Kríža de Keresztes Komlós, 1866 F v BB, 1872 CEN, 1868 rytier rádu Frant. Jozefa, 1879 prelát. Z. 15.6.1897. Veľa venoval na dobročinné ciele. Na penzijný fond kňazov 20.000 zl.

 

Majthán Karol

N. 2.10.1869 v BB. O. 1894. K v Handlovej, Brezne, Trubíne, Hronci, Detve, Zv. Slatine, 1900 SF, 1901 F v Brehoch, 1902 riaditeľ industriálnej školy v Krupine. 1906 SF, 1907 F vo V. Hute-Kalinke. 1909 D, 1912 F v Očovej, 1920 VAD, 1932 HCEN. 1937 n. o. Z. 5.4.1949, pochovaný je v BB.

      Nízkej postavy, nordickej tváre, sebavedomého vystupovania. Povahy otvorenej, jednoduchej, dobrosrdečný, svätého života. Ako dušpastier bol príkladný, starostlivý, veriacim oddaný človek hlbokej viery a nábožnosti. Farnosť mal rozsiahlu, ale snažil sa, aby farníkov obslúžil. Voči vrchnosti bol poslušný a ako VAD bol dobrý vodca kňazov. Kazateľ obyčajný, ale presvedčivý. Bol dobrým duch. vodcom farníkov, ktorí v inovereckom prostredí boli akosi vždy v úpadku. Ako mladší miloval spoločnosť a hru, starší si stačil sám. Veriaci ho ctili a mali k nemu veľkú dôveru.

 

Makay Anton

N. 24.2.1755 v Rožňave. Do sem. prijatý 1771. Študoval v Rožňave, Gyöngyösi, filozofiu a teológiu v Jágri. K v Jágri, prof. latiny. Archivár BÚ. 1792 canonicus a latere v Jágri, 1800 opát, 1805 AD. 1808 prelát kráľ. súd. tabule, 1816 septemvir, tit. B makarienský. 1818 BBB. 1823 odišiel za B do Veszprému. Z. 8.1.1825.

 

Málik Rudolf

N. 9.11. 1880 v Bojniciach. O. 1913. K v Detve, 1914 v Detv. Hute, 1916 v Krupine a Vrútkach, 1918 v Bojniciach, 1919 v Martine, Bojniciach, 1923 v Handlovej, 1924 SF v Podkoniciach, 1928 F v Lopeji. 1937 F v Očovej, 1951 konzultor, 1954 direktor BÚ. 1958 n. o. Z. 26.5.1972, 84 roč.

      Strednej postavy, prívetivého priateľského obcovania, otvorená povaha. Ako direktor poradil často dobre kňazom v chúlostivých otázkach chovania v delikátnych pomeroch. Bol veľký milovník prírody. Voľný čas využíval potulkami po lesoch. Bol dobrý ovocinár od mladosti. V Očovej si zriadil škôlku ovocných stromkov a takú zorganizoval aj pre JRD, ktorá dlho dodávala kvalitné stromky. Tá záľuba ho nenechala ani v staršom veku, štepil pníky, ktoré našiel v lese. Je pochovaný na cintoríne v BB.

 

Marček Samuel

1776 K v Sl. Ľupči, 1777 na Šp. Doline. Z. 26.12.1792, 42 roč.

 

Marečák Andrej

N. 20.3.1876 v Betlanovciach. O. 1904. K vo V. Poli, Handlovej, Č. Balogu, Tužine, Detve. 1909 odišiel do Ameriky. Suspendovaný pre ilegálny odchod, 1910 prepustený do chicagskej diecézy.

 

Márik Pavol

N. 17.1.1854 v Slopnej. O. 1877. K na St. Horách, Detve, Chrenovej, Sučanoch, Tur. Michale. 1887 F v Budči. Z. 5.9.1923.

 

Markus Jozef

N. 31.10.1835 v Brezne. O. 1858. Ako diakon aktuár. 1860 prefekt sem. 1861 supl. prof. VŠB, 1862 archivár BÚ, 1865 F v Ľubietovej, 1885 PRE, 1900 D. Z. 22.6.1902.

      Patril ku obrodeneckej inteligencii. Bratsky nažíval s evanj. väčšinou v Ľubietovej. Bol obľúbený človek.

 

Marschalko Alojz

N. 25.9.1873 v Žiline. O. 1896. K vo Zv. Slatine, BB, 1904 F v Trubíne, 1914 v Sliači. 1921 odišiel do Maďarska na liečenie. 1924 výp. duchovný vo Vígľ. Hute-Kalinke. Skoro však za tým odišiel ako valetudinarius do Maďarska.

 

Martinček Jozef

N. 15.8.1855 vo Varíne. O. 1879. K v Trubíne, H. Ždani, Trubíne, 1881 SF v J. Lehote, 1882 F v Lopeji, 1904 sa zriekol fary a odišiel do Ameriky.

      Bol populárny človek súci v pastorácii aj v hospodárstve. Zavádzal pokrokové metódy gazdovania. V Lopeji založil mliekárske družstvo. Prispieval do tlače. Ako slovensky zmýšľajúci človek sa nevedel uplatniť v šovinistickom prostredí vedúcej smotánky spoločnosti, preto odišiel do Ameriky, kde sa otvárali lepšie podmienky pre podnikavých ľudí.

 

Martinovich Maximilián

N. 21.12.1844 v BB. O. 1868. K v Tužine, Bojniciach, N. Bani. 1874 F v Kľačne. Z. 20.7.1908.

 

Martišovič Pavol

N. 26.1.1816 v Bogdanci. O. 1844. K v Podkoniciach, Brusne, Detve, Bojniciach, Č. Balogu, Brezne. 1855 F v P. Polhore, 1899 n. o. Z. 22.3.1901, 85 roč.

 

Maruška Ľudovít

N. 24.8.1913 v Žarnovici. O. 1939. K v Žarnovici, St. Horách, Sl. Ľupči, Vrútkach, Turč. Petre. 1932 SF v Turč. Petre. 1945 odišiel do Rakúska. Z. 1949.

      Malej útlej postavy, zábavný rozprávač, pohotový imitátor, srdečný človek. Keď sa blížil front, neznámo z akých dôvodov opustil farnosť v Turč. Petre a odišiel do Rakúska. Slúžil ako K v Aurolzmünsteri /Horné Rakúsko/. Na nový rok 195O odslúžil bohoslužby, potom ochorel a 7.1.1950 zomrel v nemocnici./ Pre výstavbu bol zrušený cintorín, aj jeho hrob, ale jeho krásny pomník stojí pri kostole, v ktorom slúžil.

 

Maršelič (Marsalič, Marsalits) Ján

Pri zriadení BBB bol v Brezanoch, 1778 F v Sl. Ľupči. 1779 prepustený z BBB.

 

Massarovič (Masarovič) Arnold

N. 1.8.1853 v Zohore. O. 1879. K v Sl. Pravne, Handlovej. Kr. Baniach, 1883 SF v Močiari, 1887 K v Chrenovci, D. Hute, J. Lehote. 1887 na zdr. dovolenke. 1889 n. o. pre duševnú chorobu. Z. 29.6.1934.

 

Matejčík Ján

N. 27.1.1855 v BB. O. 1880. K v Tužine, Zv. Slatine, Sučanoch, Zv. Slatine, Koši. SF v Koši, K v Bojniciach, 1888 v Malinovej, 1892 v H. Hámroch. 1909 bez súhlasu B odišiel do Ameriky.

 

Matejka Ján

N. 21.4.1849. O. 1880. K v Tajove, Zv. Slatine, Detve, Jastrabej, Turč. Ďure, V. Uherciach, Chrenovci, kde z. 7.1.1887, 28 ročný.

 

Mateovich Martin

N. 1754 v Kuklove. Vyštudoval v Trnave. K na viacerých miestach. F v Sobotišti a VAD. 1776 CEN, opát Sv. Juraja de Lyssacz, 1783 causarum auditor, 1784 veľprepošt, 1793 kapit. vikár, 1801 gen. vikár. Z. 27.7.1803.

      Vynikajúci muž na poli cirkevnom i národnom. Člen učeného tovarišstva. Na krajských snemoch zastupoval kapitulu. Primas kardinál Batthyán ho menoval za právneho znalca na urovnanie sporov medzi spišským kňazstvom. Ako kap. vikár si múdro počínal a za 7 rokov viedol diecézu ku všeobecnej spokojnosti, takže kapitula žiadala, aby panovník menoval za B, čo sa však neuskutočnilo. Na všetkých miestach, kde účinkoval, zanechal po sebe pamiatku v dobročinných základinách.

 

Matuláni Ignác

N. v Nádaši. 1787 K v BB, 1789 F vo Zv. Slatine, 1792 v Jastrabej. Z. 24.12.1807, 46 ročný.

 

Matunák Michal

N. 17.7.1866 v Šuranoch. O. 1891. K vo Zv. Slatine, Sučanoch, 1893 vychovávateľ v rodine P Kissa de Nemeskér, 1898 riaditeľ industriálnej školy v Krupine. 1902 F v Brezne, 1908 D, 1922 sa zriekol fary a stal sa archivárom mesta Kremnice. Zomrel náhle 5.12.1932, 66 roč.

      Vyššej postavy, trocha tučný, rázovitý. Príťažlivý zjav, ale len po dlhšom poznaní. Vystupoval sebavedome. Povahou bol málo prístupný, uzavretý, k známym dobrosrdečný. Veľmi citlivý. O jeho dušpastierskej práci je málo známe. Ťažko povedať, čo ho dohnalo k tomu, aby sa zriekol fary a ako laicizovaný žil svojej záľube, histórii. Možno to boli delikátne pomery v Brezne. Jeho učenosť bola veľká. Hovoril slov. maď. a cigánsky i nem. Archivárne ovládal latinu a turečtinu, zo sloven. jazykov poľštinu a chorvátčinu. Jeho osobitnou záľubou bola história a z nej obdobie tureckej okupácie od r. 1526 do konca 16. st. S touto tematikou sa zaoberal väčšina jeho prác do r. 1918: Nagy Surány a török uradalom allat. Végles vára; Korpona várkapitányai; Felsőmagyarország a török uradalom allat. Toto vyšlo aj slovensky v Sl. pohľadoch v 90. rokoch. Keď sa stal archivárom Kremnice, zaoberal sa regionálnou históriou. Napísal: Dejiny kráľ. slob. mesta Kremnice; Dejiny Hron. Sv. Kríža; Cirkevné dejiny Kremnice a okolia. Posledné dve ostali v strojopise. Za života bol považovaný za najlepšieho turkológa na Slov. Vzorne usporiadal a katalogizoval archív mesta. Zasiahol aj do sporov o pôvode Slovákov. Napísal brožúru: Pôvod a juhoslovanskosť slov. národa. V tom nebol odborníkom, preto mu to dobre nevyšlo. Rád sa rozprával s cigánmi, ktorých reč dobre poznal. Napísal aj gramatiku tejto reči a preložil do nej Otče náš. Jeho práce vyznievajú v hlbokej odbornosti, znalostiach, ale jeho reč je zvláštna. Stavba viet a vyjadrovanie je niekedy až bizarné, nášmu spôsobu vzdialené. Jeho samotárska povaha bola na príčine, že ho ľudia málo poznali, zatlačovali do ústrania ku spisom a rukopisom, nad ktorými ustavične sedel a pri ktorých aj skonal. /Komentoval M. Mišík./

 

Matuškovič Martin

N. 3.11.1851 v Slovanoch. O. 1875. K v Handlovej, PB, katechéta na dievč. lýceu v BB, supl. prof. VŠB v BB, 1882 riadny prof., fiškus konzistória, 1890 F v Sliači, 1898 D, 1900 F vo Zvolene, 1901 HCEN, 1902 AS. Z. 7.1.1919, 68 roč.

 

Mátyás Ján

1824 bibliotekár a ceremonár, 1824 notár konzist. 1829 F v Mošovciach, 1834 F v Podkoniciach, D, 1838 F v Lopeji. 1841 po strate fary SF v Budči. 1842 SF v Bacúrove. Z. 25.1O.1843.

 

Matyasovics Ján

N. 6.5.1856 v Bytči. O. 1881. K v Tajove, Trubíne, Detve, 1888 SF v Detve, 1891 SF, 1892 F v Rudne, 1896 F v Hronci, 1902 SF, 1903 F v Trubíne. Z. 25.1.1904.

 

Mazoch Ján

N. 11.7.1773 vo Vysokej zo slobodníckej rodiny. Študoval v Žiline, Bratislave, Segedíne a BB. O. 1801. K v Kláštore, Sučanoch, SF v Necpaloch, Turč. Michale, K v N. Bani, Šp. Doline, Vyhniach, 1805 F v Riečke, odkiaľ odišiel do Tajova a počnúc od neho spravovali rieč. farnosť tajovskí F až do r. 1940. 1823 F v Motyčkách, 1833 F v Brusne. Z. 15.12.1836.

 

Medzihradský Daniel

N. v Lipt. Kríži. Pri zriadení BBB bol F v Turanoch.

 

Medzihradský Jonáš

1836 K v Jastrabej, Sl. Ľupči, Detve, Tajove, V. Uherciach. 1841 na korekcii, z ktorej zatvrdilo odišiel. Z. 1.3.1841.

 

Medvedský (Medvecký) Karol

N. 8.6.1876 v Or. Podzámku. O. 1899. K v Detve, Krupine, Jastrabej, V. Poli, Beňuši, Det. Hute, 1904 SF na Donovaloch, t. r. v Brehoch, 1905 SF v Prochoti. 1909 SF v Bacúrove. 1918 vládny referent pre cirk. záležitosti v Bratislave. 1920 F v Bojniciach, 1922 tit. prepošt Sv. Jána de Huncovce. 1931 AD nitr. Z. 11.12.1937.

      Vysoký, plnoštíhlej postavy, počerný, výraznej tváre, na ktorej jazva na líci robila dojem prísnosti. Taký aj bol, ale spravodlivý. Voči K bol nedostupný, voči veriacim spravodlivý, pedantný dušpastier, dobrý spovedník, povinnosti si konal presne. Dedinskí farníci ho mali radi, u Bojničanov nebol v láske. Ako človek činný vo vysokých kruhoch a žijúci medzi pospolitým ľudom prekonal delikátnu situáciu, v ktorej nenachádzal veľa lásky, preto sa musel riadiť rozumovými pohnútkami. Jeho celoživotný osud sa pohyboval na národnej báze. Do sem. prišiel do 4. ročníka z františk. rehole. Už v seminári bol veľmi činný a zaslúžil si zápisničnú pochvalu prefekta Hölszkého za aktívnu činnosť v literárnom krúžku. Primície mal v kaplnke bisk. paláca . Manuduktorom mu bol direktor opát Havran, na ktorého sa neskoršie veľmi ponosoval, že ho utláčal pre jeho slov. presvedčenie. Nie je známo, ako sa to stalo, že sa situácia v aule naraz zmenila v jeho neprospech, že potom už nešlo o pokojnú prácu, ale o prísny boj. Je fakt, že sa horlivo zúčastňoval na všetkých prejavoch nár. života. Slovenská verejnosť ho brala medzi seba s nadšením. Ako sa však blížil ku slovenskej, tak sa vzďaľoval od maďarskej, ktorá ho verejne upodozrievala z paktovania s Ruskom, pre nevinnú prednášku o Detve, ktorú povedal v Martine. Začala sa proti nemu nesvedomitá kampaň a preniesla sa aj na cirk. bázu. Jeho do seba uzavretá povaha reagovala vášnivo. Z toho vznikli trenice, kde sa bilo hlava-nehlava. Tu sa vlastne začalo M. tragikum. Kto mu nepomohol, alebo mal na veci iný názor ako on sám, ten bol v jeho očiach zradcom nielen jeho, ale aj nár. veci. Touto nešťastnou logikou si odpútal od seba všetko kňazstvo a opustený oddával sa zatrpknutosti. Pre toto jeho stanovisko vzniklo aj jeho presvedčenie, že okrem neho niet v diecéze kňaza národovca. Pre tento jeho postoj dostával fary, kde sa jeho široký talent nevedel uplatniť v tom smere, aký mal na mysli. Poprevratové roky ho vysoko vyzdvihli. Stál pri zrode ČSR a podpísal Martinskú deklaráciu o odtrhnutí Slovenska od Maďarov. Bol členom revol. nár. zhromaždenia. Vo vláde Dr, Vavra Šrobára, ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, bol referentom pre katol. záležitosti. Nová, pokroková vláda začala éru nevraživosti voči cirkvi a on ako jej významný činiteľ bral nepriamo na tejto činnosti účasť. Poprední kat. činitelia ho verejne vyzývali, aby sa tejto činnosti zriekol, ale on ostal neoblomný. Vo vernosti novému poriadku sa odhodlal aj na takú vec, že asistoval osobne českým vojakom, keď vyviezli z bisk. auly B Radnaia. On ho s nimi odprevádzal na hraničný prechod do Maďarska. Tým splnil vládnu úlohu očistiť vysoké miesta od ľudí, ktorí sa exponovali za maďarčenie. Hoci zo stanoviska nacionálneho je to ľahko pochopiteľné, predsa ako kňaz sa na takú úlohu nemal prepožičať. Tento čin mu kňazstvo nikdy neodpustilo a ako starí tak aj mladí kňazi ho za to odsudzovali. V novej ére bol pevného čechoslováckeho presvedčenia. Podporoval politiku Dr. Martina Mičuru, exponenta českej lidovej strany na Slovensku. Mal široké známosti medzi politickými a kultúrnymi osobnosťami svojho veku. M. je bezo sporu jednou z najmarkantnejších osobností slov. národnej minulosti. Škoda, že nespravodlivé utrpenie, ktorého zažil dosť, ho oddelilo od skutočného života, skalilo jeho jasný pohľad a zostalo k veľkej škode národa to, čo v jeho najlepšej práci a snahách i diele nik nemôže nájsť: srdce. Pred smrťou navštívil osobne svojich odporcov a zmieril sa s nimi. Jeho koníčkom bola história a cestovanie. Precestoval väčšinu európskych krajín. Zachránil pred vydaním nacistom nem. kňaza prof. Dr. Riedemattera, ktorý ušiel pred terorom do ČSR. Skrýval sa u neho a keď hrozilo vydanie, dopomohol mu k úteku do Francie. Bol považovaný za bohatého človeka. Po smrti sa všetko stratilo a boli ťažkosti s financovaním pohrebu. Jeho písomnú pozostalosť neprozreteľne spálili. Literárna činnosť vytvorila tieto diela: Monografia Detvy /1905/, Životopis Andreja Kmeťa /1912/, Krátke dejiny katolíctva na Slovensku /1920/, Slovenský prevrat, 4 zväzky /1931/ a životné memoáre: K mojim 6O. narodeninám. Okrem toho písal články s nábož. a národnou tématikou do rozličnej tlače. Bol dlhoročným predsedom Slov. muzeálnej spoločnosti v Martine. /Podľa komentára M. Mišíka a S. Smidu./

 

Melecer (Melcer) Juraj

N. 27.2.1814 v Krupine. O. 1836. K v Beňuši, Sl. Ľupči, Vyhniach. SF v Kláštore, 1847 SF v Turanoch, K v Kláštore, BB. 1849 SF vo V. Hute-Kalinke. 1852 SF v Kľaku, skoro za tým zasa vo V. Hute-Kalinke, kde sa stal 1854 F. Z. 28.2.1869, 55 roč.

 

Melicher Rudolf

N. 7.7.1877 v Bánovciach. O. 1901. K vo Vrútkach, Kláštore, Zvolene, 1902 katechéta na učit. preparandii v Kláštore p/Zn. 1908 ceremonár, 1909 SF, 1910 F v Medzibrode, 1927 v Martine, AS, 1940 PK. Z. 3.10.1948.

      Strednej, útlej postavy, elegantného vystupovania. Srdečný, skromný, jednoduchý, priateľský. Veľmi chúlostivý na zdravie. Svedomitý dušpastier, taktný voči veriacim, dobrý kazateľ. Pre chúlostivosť sa viazal len na kostol a kanceláriu. Bol záhradkár.

 

Mellyus Anton

1795 K v Detve. 1796 miestny K v Det. Hute, 1798 F v Tŕní, 1801 F v Očovej. Z. 8.3.1824.

      V Očovej sa dostal do sporu s vígľašským kastelánom pre dôchodkové veci. Na odplatu ho obžalovali na BÚ, že si nedbalo koná povinnosti.

 

Meszáros Jozef

N. 19.2.1776 vo Zvolene. Otec bol zvolenský richtár. Študoval vo Vacove, teol. v gen. seminári v Bratislave. Hovoril slov. nem. a málo maďarsky, „lebo táto reč bola pod Jozefom II. pochovaná“. O. 1789. K v N. Bani, Šp. Doline, Zvolene. 1802 na Píle, 1805 F vo Zvolene, 1828 v Sáse, 1835 v D. Nive, 1844 v Babinej. Z. 14.7.185O.

 

Meszáros Štefan

Mladší brat Jozefov. 1809 PB, K v BB, 1815 SF, 1816 F v Ľubietovej. Z. 28.1.1823 pri návšteve sestry vo Zvolene. Tu ho pochovali.

 

Mészárovič Adam

Pri zriadení BBB bol F v Babinej. Z. 1792.

 

Mesner Jozef

N. 2.11.1789. O. 1812. K v Handlovej, BB, 1819 SF vo V. Poli, H. Štubni, 1822 F v Martine, 1829 D, 1838 VAD, 1845 HCEN. Z. 1.4.1861.

 

Mesík Ondrej

N. 2.7.1792 v Selciach. O. 1815. K v Tajove, D. Nive, Selciach, Vyhniach, Sáse, Šp. Doline, Prievidzi, Bojniciach. 1827 SF v Bystričanoch, M. Kršteňanoch, 1828 SF v Lazanoch, K v Bojniciach, 1829 SF v H. Hámroch, 1830 AS, 1831 F v Rudne, 1837 F v Medzibrode, 1842 F v Ponikách, 1851 v H. Lehote. Z. 3.6.1866.

 

Mesík Vajda František

N. 24.10.1880 v Selciach. O. 1904. K v Žarnovici, St. Horách, Žarnovici, 1908 SF v H. Opatovciach, K v N. Bani, Kremnici, 1911 na zdrav. dovolenke. Vicerektor sem. 1914 SF v H. Mičinej. 1919 rektor sem. vicekancelár kúrie, hl. cirkevný škôldozorca. 1921 PK, 1922 riaditeľ dievč. klášt. školy meštianskej. 1927 AS, 1933 CEN a gen. vikár, prodirektor VŠB, 1936 protonotár. Z. 22.11.1941, pochovaný je v Selciach.

      Strednej peknej postavy, príjemnej tváre, dôstojného vystupovania. Bol nevšedný muž, na ktorého sa lepili rozličné funkcie a tituly. Ako rektor bol medzi klerikmi veľmi obľúbený. Viacej vynikal vo svetských funkciách, ktorých mal nemálo. Za jedného funkčného obdobia bol aj mešťanosta BB, hoci v politike nehral významnú funkciu. Snažil sa po dobrom vyjsť so všetkými občanmi, aj s takými, ktorí boli iného zmýšľania, preto bol populárny. Jeho záľuba bolo rybárčenie.

 

Miartuš Anton

N. 22.8.1914 na Donovaloch. O. 1940. K v Martine, Kr. Baniach, Brezne, 1945 vo Zvolene. 1950 m. p. 1959 SF v Ponikách, 1971 SF v Tur. Petre, 1975 AS, 1977 SF na Šp. Doline. Z. 28.6.1984.

      Vysoký, pekného vzrastu, inteligentnej tváre, skromný, pokorný. Ako K mal dobrý vzťah k mládeži. Vo Zvolene niektorí mladí v pubertálnom veku robili akúsi ilegálnu činnosť. Keď to polícia zistila, vinili aj jeho ako organizátora. Pred súdom vec nebola dokázaná, ani nik proti nemu nesvedčil, predsa ho odsúdili na 5 rokov žalára. Po návrate bol zničený a musel sa najprv liečiť a až o rok sa mohol zamestnať ako robotník na stavbe cesty v Donovaloch. 1959 sa vrátil do pastorácie a účinkoval ako horlivý kňaz. Bol však na Šp. Doline už dosť chorľavý, 25.6. bol na St. Horách postihnutý ictu apoplectico, z čoho o 3 dni Z.

 

Mierka Karol

N. 2.12.1822. Pochádzal z učit. rodiny. O. 1847. K v Podkoniciach, Bojniciach, Chrenovci, Trubíne, Kláštore, Chrenovci. 1858 SF v Chrenovci, t. r. v Predajnej a Beňuši. 1860 SF, 1863 v Kamenci p/Vtáč. Z. 24.9. 1880, 58 ročný.

 

Mihalovič Anton

O. 1786. K v Jastrabej, 1787 miest. K v Prochoti, 1794 v Slaskej. Z. 18.7.1842.

 

Mihalovič Ignác

Pri zriadení BBB bol F v H. Opatovciach, 1795 PB, 1799 n. o. 1803 SF, 1804 F v Budči. 1822 n. o. Z. 30.4.1826.

 

Mihalovič Jozef

1806 K v Jastrabej, BB, 1808 SF v Jastrabej. Z. 14.5.1810, 29 ročný.

 

Mika Michal

N. 21.9.1868 v Ústí. O. 1892. K v Sl. Ľupči, Detve, Hronci, 1902 SF, 1903 F v H. Lehote. Z. 13.2.1904, 36 roč.

 

Miko Ján (Juraj)

N. 11.8.1874 v Slovanoch. O. 1887. Aktuár, K v Trubíne, 1899 SF v Dubovej, katech. v BB, 1902 sekretár kapit. kancelárie, 1908 SF, 1914 F v Tŕní, 1920 D, 1930 F vo Vrútkach, 1936 HCEN, 1941 n. o. Z 5.2.1955.

      Vysokej, asketickej postavy, príjemného chovania. Dobrý, usilovný kňaz.

 

Mikulka Juraj

N. 24.4.1815. O. 1838. K v Tužine. 1838 ceremonár, 1840 sekretár kapit. vikára, 1845 bisk. sekretár, 1846 F v Krupine, 1853 PRE, 1852 opát P. Márie. 1859 D, 1863 VAD, ale neprijal, ostal v Krupine. Z. 18.2.1886.

 

Miller Ján

Pri zriadení BBB ho B Berchtold priviedol so sebou z Trnavy a bol aulikom. 1778 sekretár, 1784 F v H. Lehote a VAD, 1792 HCEN, 1804 veľprepošt, 1801 opát, 1794 – 1801 správca diec. a penz. fondov. Na krajinských snemoch zastupoval kapitulu r. 1802 a 1808. Z. 13.12.1810. Z pozostalosti boli založené rozličné fondy.

 

Minárik Michal

N. 21.9.1912 v Bojniciach. O. 1935. Pred O slúžil ako diakon. K v Č Balogu, Detve, 1.10.1935 – 28.2.1936 konal zákl. voj. službu. 1936 SF v Lazanoch, K v Martine, N. Bani, 1940 SF vo Valaskej, 1944 F v Lazanoch, 1948 SF v Skl. Tepliciach, 1950 v Mošovciach, v Sklených Tepliciach, 1951 SF v J. Lehote, 1952 SF v Mošovciach, 1953 SF v Turč. Michale, incarceratus. 1957 K v Hriňovej, 1958 incarceratus, 1965 SF v Sl. Pravne, 1968 SF v Hámroch, Z. 6.12.1968.

      Strednej postavy, príjemnej tváre, usmievavý, veľmi živej letory. Pochádzal z rodiny kočiša. Bol iniciatívny, agilný. Vzorne si plnil povinnosti. Otvorenej povahy. Mal však prudkú neústupnú povahu, o veciach, ktoré sa okolo diali, súdil často pesimisticky a kriticky sa o nich vyjadroval. Trval pri tom vždy na svojej mienke, mienku druhých ignoroval, a preto si narobil veľa nepriateľov. Opravil faru v Lazanoch a Sl. Pravne. Nikdy nezabudol na Bojnice, svoje rodisko a preto živo sledoval opravu kostola, ktorá sa v tom čase konala. Pričiňoval sa o to, aby zvony, ktoré r. 1968 svojpomocne uliali vo farskej pajte, boli čím skôr zavesené na vežu. Stalo sa však niečo zvláštne: jemu prvému zvonili na pohreb. Havaroval totiž na svojom aute a po týždni následkom otrasu náhle zomrel. Pochovaný je v Bojniciach. /komentoval L. Hromádka./

 

Miškovič Ernest

1793 PB, K v Kremnici, 1798 SF v Turč. Michale, 1804 D, 1813 VAD, 1821 HCEN a PRE, 1827 F v Kláštore p/Zn. AS súd. tabule župy turč. Z. 26.8.1840.

 

Mišík Mikuláš

N. 25.11.1907 v Prievidzi. O. 1930. K v Hronci, 1932 v N. Bani. 1933 zložil skúšku kvalif. prof. náboženstva na str. školách. 1934 K vo Vrútkach, 1935 K vo Zvolene. 1936 SF v Šimonovanoch. 1.9.1937 F v Šimonovanoch. 30.9.1939 sa zriekol fary a stal sa kultúrnym referentom SSV v Trnave. 1946 SF Handlová, člen Consilii a vigilantia. 1951 okr. dekan, 1954 SF v Kláštore p/Zn. 1965 SF Zvolen, 1970 PRE, 1975 č. kanonik. 1978 n. o. v Prievidzi. Z. 29.12.1981. Poch je v Prievidzi.

      Strednej postavy, vždy upravený, pôsobil dojmom vzdelaného, múdreho a spoločensky na výške stojaceho muža. Bol naozaj osobnosťou svojráznou. Bol človekom dobrého ducha a mal svoje hlboké kňazské vnútro, do ktorého bolo ťažko preniknúť. Bol však aj po každej stránke veľmi prešibaný. V mnohom napodobňoval Msgr. Jána Pöstényiho – známu osobnosť slov. katol. života. Zistil som to náhodne, keď som doprevádzal M. Mišíka na návšteve u Msgr J. Pöstényiho – mnohé spôsoby mali spoločné. Láskou M. Mišíka bola história a všetko, čo s ňou súviselo. Bol to vlastne patriotizmus, ktorý v ňom vzbudzoval lásku k histórii. Na hist. témy vedel debatovať s priemerným partnerom celé hodiny, ba aj dni. Bol členom Slov. akadémie vied, a tak mal v tomto smere mnoho významných priateľov. Jeho činnosť v tejto oblasti si netrúfam hodnotiť, ale pracoval skoro denne dopoludnia za písacím stolom obložený knihami, alebo starými listinami. Často chodil do archívov tak u nás, ako aj do Maďarska. Perfektne hovoril maďarsky, nemecky, a anglicky rozumel, ale plynne nehovoril. Rukopis mal nečitateľný, často sám po sebe neprečítal, preto spravidla písal priamo strojom. Nepísal osobné listy, iba výnimočne; – listy písala jeho sestra a on priložil iba svoj podpis. Mal okruh svojich priateľov, ku ktorým bol veľmi srdečný. Mal kontakty s vedúcimi ľuďmi a vedel si v tomto smere priateľov vybrať a v tom bola jeho spoločenská istota a sila. Bol veľmi dobrý debatér a hovoril na každú tému, lebo bol sčítaný. Denne ho bolo možno vidieť večer čítať knihu, ráno zasa dennú tlač a počúvať rozhlasové správy. Svojim duchovným veciam sa venoval podvečer. V spoločnosti v rozhovore vždy viedol prím, ale robil to zámerne, mal pre to dôvody. Keď odišiel do penzie, zachovával s spoločnosti nenápadný postoj. Poznal dobre diecézu – minulosť každej fary a rovnako vedel trefne posúdiť každého kňaza. Vôbec veľmi rýchlo vedel spoznať povahu človeka. Ak si niekto dovolil voči nemu postupovať nepriateľsky, rýchlo sa toho vzdal, lebo M. Mišík vedel zraziť „v lufte“, skôr ako by došlo ku konfliktu. Rovnako rýchlo vedel jestvujúci konflikt veľkoryso a taktne zlikvidovať. Ak proti nemu vystúpila verejná moc, bránil sa tak vynikajúco, že sa útočník nezmohol ani na odpoveď, ba bol som svedkom aj ospravedlnenia /pokus vyložiť ho z farského bytu, alebo snaha vziať ho na zodpovednosť za odstránenie oltára z kostola/. Pastoračné problémy riešil veľmi rýchlo. Vyhľadávali ho ako spovedníka – radcu. Keď kázal tematické kázne, vtedy bola účasť v kostole zvýšená a inteligencia si od neho pýtala text kázní – on ich nemal, lebo všetko hovoril spamäti. Na kázeň sa pripravoval ráno, počas pitia čaju. Hovoril vždy múdro. Kázeň si písal len výnimočne, ale vtedy ukázal svoje výnimočné schopnosti. Mal rád mladých kňazov a dobre mu padla opozícia – povzbudzovalo ho to k aktivite. Nebol žiarlivý, ani sa nikdy neurazil – keby sa mu to bolo stalo, bol by v tom videl svoju mladosť. Liturgickú prax v kostole a prácu s mladými zveril vždy kaplánovi a podriadil sa jeho praxi. Rovnako zveril kaplánovi okolité obce farnosti a nechal mu v tom úplnú voľnosť. V povinnostiach bol dôsledný a žiadal to aj od kaplána, inak sa do jeho súkromia nestaral. Vo finančných otázkach bol veľkorysý – pri návštevách chorých dával osamelým starcom finančné dary a nezostal bez odmeny nikto, kto mu pomáhal včítane kaplána, a boli to odmeny štedré. Rád mal spoločnosť, samotou trpel. Počas sviatočných dní rád si posedel s príbuznými a mal srdečný vzťah k rodnému kraju. Nepríjemné spoločenské a súkromné záležitosti riešil posedením pri alkohole – robil to tiež zo zásady, a nikdy pri tom nestratil rozum a svoju dôstojnosť, či iný nedokázal. Sám nikdy nepožil ani kvapku alkoholu. Záležalo mu, aby medzi kňazmi bola súdržnosť, preto často kňazov, hlavne v dekanáte navštevoval, alebo sa spojil s nejakým kňazom a spoločne chodili po návštevách. Bol to človek veľmi schopný. Škoda, že nemal väčšie možnosti rozvinúť sa. Sám tým trpel a niekedy to dal aj najavo.                      / Komentoval Jozef Kaniansky /

 

Mišút Anton

N. 19.11.1866 v Donovaloch Mistríkoch. O. 1891. K v Jastrabej, Prievidzi, N. Bani, Chrenovci, Jastrabej, Donovaloch. 1897 SF, 1898 F v Radvani, 1920 D, 1921 F v Prievidzi, 1925 PK. Z. 3.2.1935.

 

Móczay Jozef

N. 1780 v BB. 1803 PB, 1804 miestny K v Bystričanoch, 1806 prvý F v Bystričanoch, 1806 v Martine, 1808 v Mošovciach, 1811 v Detve, 1829 per cambium v Žarnovici. Z. 28.2.1842.

 

Mogyory Jozef

1808 K v BB. 1810 F v Krahuliach, 1812 F v Lúčkach. 1817 rezignoval na faru a ostal K v Tužine a Handlovej. 1820 prepustený do ľvovskej diecézy.

 

Molnár Jozef

N. 26.1.1864 v Ényi. O. 1888. K v Selciach, Beňuši, D. Hute, Hronci, D. Hute. 1894 SF, 1895 F v D. Hute. Z. 11.2.1902, 38 roč.

 

Molnár František

N. 4.7.1765 v Szegvári. 1801 prišiel z vac. diecézy spolu s B Zerdahelyim a slúžil pri ňom ako HCEN a latere. 1802 CEN, 1807 rektor sem. Prepošt P. Márie de Albei. 1819 prodirektor VŠB, AS súd. tabule župy zvol. Na liečení v Skl. Tepliciach 12.5.1822 náhle zomrel. Jeho telo v najväčšej tichosti odviezli v noci do Žiaru, kde ho v bisk. krypte pochovali pod dlažbu, lebo v krypte boli už iba tri miesta.

 

Mondok Ján

1852 bol prijatý zo záhrebskej diecézy. F v Lovči. Z. 1.1.1872.

 

Moringer Michal

1788 bisk. K, v Žarnovici. 1792 na Šp. Doline. Z. 1795, 35 roč.

 

Moyzes Štefan

N. 24.10.1797 vo Veselom. O. 1821. Gymn. štúdiá skončil v Trnave, filoz. a teol. v Pešti. K v Budíne, Bzovíku, Hont. Tesároch, Tölgyesi a Pešti. Tu zložil doktorát. 1829 prof. filoz. v Záhrebe. Od r. 1830 učil aj gréčtinu. 1837 tlačový cenzor, 1847 kanonik v Záhrebe, rektor sem. Radca bána. Mal nemalú účasť na chorvátskom povstaní. 1850 BBB, 1863 tajný cis. Radca. Z. 5.7.1869.

 

Mózer Teodor

N. 8.9.1841 v Spiš. Podhradí. O. 1868. K vo V. Poli, Oslanoch, Kláštore, Sl. Pravne, 1872 F v Sl. Pravne, 1879 per cambium v Tr. Hore, 1880 F v Mošovciach, 1889 VAD, 1901 F v Prievidzi, HCEN. Z. 4.12.1920.

 

Mozor Jozef

N. 13.12.1787. O. 1811. PB, a supl. prof. VŠB, 1812 prefekt sem. 1817 fiscus consistorii, 1822 AS, 1824 dokt. filoz. a teológie, rektor sem. 1831 F v Predajnej, 1852 HCEN, 1853 PRE, 1854 apošt. protonotár. 1857 n. o. AS súd. tabule župy zvol. Z. 28.9. 1861.

      Za revolúcie 1849 ostal verný cisárovi, preto mal nepríjemnosti.

 

Mrva Juraj

N. 3.4.1824. O 1854. K vo Vyhniach, Tajove, Šp. Doline, St. Horách, Č Balogu, Detve, 1859 na korekcii, 1860 K v Oslanoch, V. Uherciach. 1864 na korekcii. 1866 K v Beňuši, PB, 1876 laicizovaný.

 

Mrva Vincent

N. 25.11.1901 vo Voderadoch. O. 1925. 1950 prijatý do doč. služieb BBB a ustanovený za SF na St. Horách. Z. 5.6.1960.

 

Mucina Tomáš

Pri zriadení BBB bol F v H. Ždani. Odišiel do OAB.

 

Munkay Jozef

N. 1825 vo Veličnej. O. 1848. F vo Valaskej, Zv. Slatine. 1850 prefekt sem., supl. prof VŠB, 1852 riadny profesor. 1856 prof. na učiteľskej preparandii v BB. 1863 AS.  1864 F v Očovej. Z. 14.11.1877, 52 ročný.

 

Murár Jozef

N. 25.5.1916 v Hliníku. O. 1941. K v D. Hute, V. Poli, 1942 PB, 1943 konal zákl. voj. služ. 1943 archivár a ceremonár. 1950 SF vo Zv. Slatine, 1956 SF v Beňuši, 1966 AS, 1972  SF v Uľanke. Od roku 1975 bol oficiálom cirk. súdu. Z. 28.9.1984 v Dol. Smokovci keď odchádzal z duch. cvičení. Pochovaný je v Uľanke.

      Strednej, peknej postavy, sympatickej tváre, prívetivého dôstojného vystupovania. Vždy chodil pekne oblečený. Pracoval ako dobrovoľník na trati mládeže a dostal za to vyznamenanie. Bol sedemnásťnásobným darcom krvi. Vo Zv. Slatine opravil vojnou poškodený kostol, pristaval bočnú kaplnku. V Beňuši ozdobil kostol 8 maľovanými oknami, mramorovým zábradlím, elektr. kúrením a elektrickým pohonom zvonov. Hoci sa tak staral, našli sa nevraživí ľudia, ktorí sa postarali, že musel z Beňuša odísť. V Uľanke dokončil rozostavanú faru a z poverenia MNV sa postaral o ohradenie cintorína. Prísny kňaz, žiadal dodržiavanie cirk. zákonov.

 

Murgaš Ján

N. 2.5.1875 v Jakube. O. 1898. K v Beňuši, Detve, Det. Hute, St. Horách, Prievidzi. 1904 F v Lazanoch, 1924 F v D. Nive, 1934 VAD, 1941 n. o. Z. 20.11.1948.

 

Murgaš Jozef

N. 17.2.1864 v Tajove. O. 1888. F v Nemeckej, 1889 odišiel do Pešti, neskoršie do Mníchova na štúdium maliarstva. 1893 K v Sl. Ľupči, D. Hute, Chrenovci. 1894 odišiel do Ameriky a stal sa F vo Wilkes-Barre. Tu postavil kostol, faru, školu a zorganizoval farnosť.

      Vynikajúci muž. Pracoval na zdokonalení bezdrôtovej telegrafie. Maliarske umenie použil pri vymaľovaní svojho kostola. Jeho život a dielo sú popísané v mnohých publikáciach. Jeho rodný dom v Tajove je múzeum.

 

Muska Mikuláš

N. 3.12.1713 v Pov. Bystrici. Jezuita, dokt. teol. V SJ bol gen. prefektom štúdia a pozdvihol ich na vysokú úroveň. Bol asistentom provinciála a po ňom sa stal provinciálom SJ, posledný pred zrušením rehole. Potom žil ako penzista vo Viedni s titulom prepošta Sv. Mikuláša de Alba Regali. Pri zriadení BBB ho menovala panovníčka M. Terézia za veľprepošta. Vynikal miernosťou a láskavosťou. Z. 11.9.1783.

 

Mutňanský Ábel

1793 K v Detve, Zvolene. 1795 F v Turč. Petre, 1798 miestny K vo V. Hute-Kalinke, 1804 v Sebedraží, 1808 vo Vrícku. 1821 po vizitácii na faru rezignoval a ostal K v T. Michale. 1822 SF v Predajnej. Z. 29.8.1831 na choleru.

 

Mužík Ján

N. 11.6.1836. O. 1859. K v Kr. Baniach, Kremnici, BB, Prievidzi, N. Bani. 1869 F v Beňuši. 1878 rezignoval na faru a ostal n. o. Z. 7.3.1879 v Beňuši, 43 ročný.

 

 

Nágel František

N. 11.3.1810. O. 1834. K vo Zv. Slatine, Vyhniach, Č. Balogu, V. Uherciach, Bojniciach, BB. 1844 F v Necpaloch, D. 1867 VAD. Z. 6.7.1872.

 

Naništa Vendelín

N. 24.7.1913 v Slanici. Ord. za diakona 16.2.1936, za kňaza 27.9.1936. Ako diakon slúžil v Podkoniciach. 1936 konal zákl. voj. službu. 1.3.1937 K v Beňuši. 1.11.1937 SF v Prochoti, 1941 SF v Jastrabej, 1947 SF v Lúčkach a Kopernici. 1960 v Bacúchu. Z. 18.11.1980. Poch. je v Bacúchu.

      Nízkej postavy, rustikálnej okrúhlej tváre, pomalej letory, ochotný, skromný, pracovitý, ale i tvrdohlavý. Voči P. Bohu a cirkvi oddaná oravská duša. Na fare žil veľmi jednoducho. Mal dobrý vzťah k veriacim, za cirk. úkony nebral štolárne poplatky. O kostol a farské budovy sa náležite staral. Keď po poštátnení škôl nastal absolútny nedostatok organistov, vyučil si ľudových organistov, ktorí hrali aspoň na základných stupniciach. V Prochoti bol účtovníkom konzumu a Úverového družstva, v Lúčkach vyše roka účtovníkom a pokladníkom JRD.

      Hovoril hlasno, niekedy až krikľavo, tak isto aj prednášal kázne, niekedy to bolo nepríjemné ušiam.

 

Náther Ľudovít

N. 7.3.1902 v Podbrezovej. O. 1938. Do r. 1944 rehoľník SJ. Potom K v Košiciach. 1957 prijatý do služieb BBB. SF v Podbrezovej-Lopeji. 1963 správca kapit. kostola v BB. Z. 5.10.1968.

 

Navrátil Bartolomej

N. 22.8.1825. O. 1852. PB. K v Detve, Kremnici, BB, N. Pravne. 1860 voj. Kurát 70. pluku v Itálii, 1863 kurát 29. pluku. 1869 kurát voj. okruhu v Gráci, 1875 kurát I. tr., 1878 kurát nemocnice v Budíne, 1880 v Záhrebe, 1882 vo Ľvove, neskoršie v Černoviciach. 1883 n. o. v Gráci.

 

Neander Anton

Pri zriadení BBB bol F v Handlovej. 1780 odišiel do OAB.

 

Nécsey Juraj

N. 19.4.1791 v Oslanoch. O. 1817. K v M. Kršteňanoch, Vyhniach, Žarnovici. 1821 vychov. v rodine Kvassayovej v Broďanoch. 1822 K v Lovči, 1823 SF, 1825 F vo Vieske, 1828 v H. Opatovciach, t. r. per cambium znova v L. Vieske. Z. 14.1.1856.

 

Nehnevaj František

N. 15.1.1895 v Brehoch. O. 1927. K v Krupine, Brezne, Bojniciach, Kláštore. 1933 SF v Brehoch. 1936 prepustený do trnavskej AA.

 

Németh Bonaventúra

N. 29.10.1835. O. 1858. Aktuár, K na viac. miestach. 1867 F v Handlovej. 1873 D. Z. 9.5.1879.

 

Nemky Štefan

O. 1815. K v Predajnej, H. Hámroch, 1822 SF v Chrenovci, K v H. Hámroch, N. Bani. 1827 F v Brehoch, 1831 v Č. Balogu, 1839 F v Badíne, 1842 v Lopeji, kde Z. 20.6.1848.

 

Neumann Jozef

O. 1833. K v D. Nive, Jastrabej, N. Pravne, Tajove. 1835 vychovávateľ v rodine komorského grófa. 1836 ceremonár, 1837 kurát bakonského pluku, 1840 K v Krupine, Beňuši, Bojniciach, Prievidzi. 1842 SF, 1843 F v Koši. 1846 odišiel na veľkú radosť Košanov za F do Bicske v stolnobelehr. diecéze.

 

Neuwirt Ondrej

1792 bol prijatý zo spiš. diecézy do služieb BBB. K v Hronci, 1793 miestny K v Kľaku, 1797 F v Podkoniciach, 1803 miestny K v Riečke. 1804 n. o. na St. Horách. Chorľavý. Z. 4.2.1828.

 

Névedi Anton SJ

1776 prišiel z Levoče do BBB a bol štud. prefektom na gymn. a K. Z. 1794.

 

Nichta Jozef

N. 12.3.1783 v Čajkove. O. 1806. PB, K v Badíne, BB, H. Hámroch. Žiari n/Hr. 1809 SF v Babinej, 1811 F v Moštenici, 1830 F v Hliníku. Z. 14.12.1856.

 

Nizsnyánszky Melchior Ignác

N. 30.6.1747 v Bojniciach. O. 1770.  1781 prijatý do služieb BBB, K v Bojniciach. 1784 F v Krupine. 1800 CEN, 1804 opát, 1811 veľprepošt. Z. 8.3.1813.

      Napísal Historia domus parochiae corponensis, v ktorom zachytil tak cirkevné ako aj svetské dejiny mesta. Bol muž železnej trpezlivosti pri písaní.

 

Noga Jozef

N. 9.12.1910 v Sp. Štiavniku. O. 1937. K v Detve, Prievidzi, Oslanoch, Prievidzi, St. Horách, Zvolene. 1940 konal zákl. voj. službu. K v N. Bani, 1941 SF v Uľanke. Z. 27.12.1953, 43 roč. Pochovaný je v Sp. Štiavniku.

      Vyššej postavy, peknej tváre, príjemného chovania.

 

Novák Ondrej (Andrej)

N. 1.11.1772 v Pekelniku. 1798 K vo Zvolene, Bojniciach. 1801 F v Brezanoch. 1815 rezignoval na faru pred konzistóriom. 1816 K v Krupine. T. r. n. o. Z 6.8.1837.

 

Novák Ján

1807 K v Kláštore, Žiari, 1811 SF v Mošovciach, t. r. F. 1818 per cambium vo Sv. Helene, 1829 rezignoval na faru a ostal v Ponikách SF, t. r. v H. Lehote. 1831 F v Kľaku. 1844 n. o. Z. 6.8.1849.

 

Novosad Juraj

N. 18.5.1836 v Žiline. O. 1852. K v Šp Doline, St. Horách, BB, 1865 prof. VŠB v BB, 1867 katechéta na učit. preparandii v BB, 1872 F v Motyčkách, 1880 F v Dobrej Nive, 1868 ČD. Z. 11.6.1904.

 

Novosad Štefan

N. 15.8.1854. O. 1878. K na viacerých miestach, naposledy v BB. Z. 27.7.1887, 33 ročný.

 

 

Očenáš Karol

O. 1840. K v Selciach, Valaskej, PB, K v Predajnej, Kláštore, Sl. Ľupči, vo Zvolene. 1849 SF v M. Kršteňanoch. 1850 SF v Prochoti. Z. 4.5.1853.

 

Očkovský Anton

N. 6.1.1824 v Pukanci. O. 1847. K v Bojniciach, Handlovej, Vyhniach, H. Hámroch, St. Horách, N. Pravne, Tužine. 1856 F v Kľaku, 1862 F v Tek. Breznici. 1883 D. 1900 n.o. Z. 4.7.1903.

 

Očovský Juraj

Pri zriadení BBB bol F v Kremnici. 1772 opát. Z. 25.11.1794.

 

Odložil Ján

N. 10.12.1839 v Holešove. O. 1870. K vo V. Poli, Detve. 1879 SF v Očovej, K v Detve. 1881 F v Det. Hute-Kalinke. Z. 9.5.1906.

 

Ohrival Juraj

N. 17.7.1868 v Ohaji. O. 1894. K vo Zv. Slatine, Beňuši, Selciach, V. Uherciach, BB. SF v Detve. 1902 F v Tajove. 1910 D, 1913 VAD, 1914 F v Badíne. Z. 21.6.1925, 57. roč.

 

Okolicsányi de eadem Anton SJ

Pri zriadení BBB bol F v Detve, 1784 CEN, 1794 opát de Zám. Z. 17.12.1799.

 

Oleram Kletus OFM

1797 prvý miest. K na Donovaloch. Organizátor farnosti. 1806 boli Donovaly povýšené na farnosť. On účinkoval do roku 1812.

 

Ondruš Ján

N. 2.12.1908 v Prievidzi. O. 1933. K v Jastrabej, 1934 SF v Močiari. 1938 v Tr. Hore. 15.3.1973 n. o. v Zl. Moravciach. Z. 18.3.1979. Poch. je v Prievidzi.

      Strednej postavy, počerný, živej letory, veselý, priateľský voči spolubratom aj farníkom, otvorenej duše, neúprosný kritik neporiadkov. Pochádzal zo železn. rodiny. Otec Michal, matka Mária r. Pekárová. Pokojne sa venoval dušpastierskej činnosti vo farnosti, kde za ťažkých fyzických podmienok vytrval 35 rokov. Kostol obnovil tri razy. Dal postaviť kaplnku na Tr. Hore, Kľačanoch a Hron. Dúbrave. 20 rokov viedol terciárov vo farnosti. Rád sa venoval výchove mládeže. Založil futbalovú jedenástku s miništrantmi. Režíroval divadelné hry. Zorganizoval zriadenie expozitúry duchovnej služby na Pitelovej. Bol ochotný slúžiť aj ďalej, ale choroba ho donútila odísť na odpočinok. Na dôchodku býval s domvedúcou v družstevnom byte v Zl. Moravciach.

 

Ortler Móric

1787 prijatý zo zrušenej rehole hieronymitánov do služieb BBB, SF v Píle. 1788 vo V. Poli. 1796 prepustený do diec. Sv. Hypolita v Rakúsku.

 

Országh Ján

N. 16.5.1816 v Lazanoch. O. 1839. K v Kláštore, V. Poli, Skl. Tepliciach, Bojniciach, Šp. Doline, BB. 1844 prefekt m. sem. a prof. VŠB. 1849 SF v Kunešove, 1850 F vo Sv. Mare a D. PRE, 1856 F v Tur. Ďure, 1858 AD turč. Z. 22.10.1888.

 

Országh Emil

N. 30.12.1882 v Ležiachove. O. 1907. K v Predajnej, Dubovej, Detve. 1910 SF V. Uherce., 1911 SF v D. Hute, 1912 v Kalinke. 1924 n. o. Z. 17.5.1927.

      Žil príkladným životom. Trpel na pľúcnu nemoc.

 

Oršín Anton

N. 9.6.1913 v D. Rykynčiciach. O. 1944. K v Jastrabej, 1945 v Kremnici, Brezne, 1946 v Kremnici. 1953 SF v Oslanoch, 1970 SF v Partizánskom. 1974 n. o., duchovný správca v Charitnom domove vo Vrbovom. Z. 21.11.1978.

 

Osádka Juraj

O. 1778. K v Kláštore, 1780 F v Sl. Pravne. Z. 1789.

 

Osvald Vojtech

N. 18.4.1846 v BB. O. 1870. K v H. Hámroch, N. Bani, Bojniciach, V. Uherciach, Kremnici. 1882 F v Krahuliach. 1889 F v Kr. Baniach. Z. 30.5.1902.

 

 

 

Pálka Ján

N. 6.5.1893 v Babinej. O. 1918. K v Beňuši a Krupine. 1920 apostata.

 

Palič Ján (Ignác)

Pri zriadení BBB bol K v BB. Z. 2.2.1777.

 

Pálik Jakub

N. 15.12.1875 v Prievidzi. O. 1901. K v Bojniciach, St. Horách, Brezne. 1907 vicerektor sem. a kurát väznice. 1904 SF v H. Lehote. 1911 SF, 1914 F v Žarnovici. 1924 D. Z. 1.12.1932.

      Kňaz vážneho chovania, nekompromisný, keď bolo treba, aj bojovný. Z cirkevného zmýšľania nepopustil ani jotu. Ako verný učeník majstra mal tŕnistý život, majúc nepriateľov aj medzi vlastnými. Od protivníkov nenávidený, ale aj obávaný. /HD Žarnovica/.

 

Palits de Palojta et Hartenfels Karol

Pri zriadení BBB bol F v Sl. Ľupči. 1778 CEN. 1787 rektor semin. Z. 1.10.1799.

      1794 pri požiari kapit. budov prišiel skoro o život. Veľký ctiteľ P. Márie.  Každoročne sa zúčastňoval na púti na St. Horách, kde ohnivo kázaval.

 

Palinóczy Pavol

O. 1834. K v Badíne, Sl. Ľupči, Tajove, Detve. Z. 11.3.1839.

 

Pajerpek Jozef

1778 bol prijatý do služ. BBB. F v Žarnovici. Z. 15.5.1802.

 

Paldauf Štefan

N. 9.6.1892 v N. Pravne. O. 1916. K v Kr. Baniach, 1917 prefekt a špirituál m. sem. 1921 vicerektor sem. a SF v H. Mičinej. Z. 22.7.1972 v Charitnom domove v Beckove. Poch je vo Zvolene.

      Strednej mocne stavanej postavy, vážnej tváre, vážneho vystupovania. Cholerickej povahy. Bol dobrým hospodárom seminára. Staral sa o dobrú výživu klerikov, čo bolo v čase nedostatku potravín po prvej vojne ťažké. Nehanbil sa chodiť po „žebre“  po dedinách a zbierať potraviny na výživu chovancov. Seminárske hospodárstvo spravoval do jeho zrušenia r. 1950.

 

Pánik Jozef

N. 24.4.1885 v Trstenej. O. 1908. K na St. Horách, Brezne, N. Bani, 1914 SF v Trubíne. 1919 notár kúrie, 1920 SF v Ľubietovej, 1924 F v Turč. Ďure. Z. 25.2.1929.

      Bol zákerne zastrelený na ceste do fary. Zastrelil ho z väzenia vypustený trestanec menom Skuhra. Tento sa pred časom vlámal do kostolíka v Políku, kde ukradol z pokladnice nepatrný obnos. Stratil si tam preukaz a polícia ho ľahko zistila. Súd ho odsúdil do žalára. Za peniaze, ktoré zarobil v trestnici, si po prepustení kúpil pištoľ, pomstil sa, hoci sa zdá, že pomsta mala platiť predchodcovi, ktorý už bol mŕtvy. Vrah o niekoľko hodín spáchal samovraždu. Celý prípad je podrobne opísaný v HD Sv. Mary. Pánik bol dobrý kňaz a pozorovateľ života.

 

Papánek Imrich

Zo zrušenej rehole paulínov prijatý do služieb BBB. 1787 F v Tr. Hore, 1793 v Slaskej. 1795 n. o. Z. 16.4.1830.

 

Pastierik Štefan

N. 14.10.1832. O. 1856. K vo V. Poli, Bojniciach, Kláštore, Brezne, BB. 1864 SF v Moštenici, K v Kremnici, 1867 F v Šimonovanoch, 1881 D. Z. 24.3.1886.

 

Pásztvay Michal

Pri zriadení BBB bol F v Brezanoch. Z. 6.1.1785.

 

Pátek František

1810 K na St. Horách, Krupine, Detve, Zvolene, H. Hámroch, Tajove. 1817 SF v Lazanoch, K v Bojniciach, St. Horách, Tajove. 1821 F v Turč. Petre. 1827 zbavený fary. K v Kláštore, Žiari, 1833 SF v H. Ždani, K v Jastrabej. 1838 incarceratus. 1838 poslaný do domu deficientov na St. Horách. 1840 protokolista BÚ, 1841 SF v Brehoch. Z. 10.7.1846.

 

Pauljar Ondrej

O. 1831. K v Dubovej, Vyhniach, Žarnovici, BB. Z. 11.4.1834.

 

Paulovič Jozef

N. 19.1.1834 v Pažiti. O. 1859. K vo V. Uherciach, BB, Kr. Baniach, N. Bani, SF v Prievidzi, K v Kláštore. 1867 F v Sučanoch, 1872 D, 1878 HCEN, 1889 n. o. Z. 5.3.1905.

      Dávali ho za vzor občianskeho chovania a posielali k nemu za K takých, ktorí cítili slovensky, aby ich preškolil. Vir insignis ingenii. Postavil faru, scelil farské polia. Postavil školu. Obnovil kostol. Pracoval s veľmi skromnými prostriedkami medzi chudobnými pánkami. Málokto urobil pre cirkev toľko, ako on za daných okolností. /Kom. Jozef Fukas v HD Sučany/

 

Pauer Juraj

O. 1783. K, SF v N. Lehote, K v BB, 1787 F v Ľubietovej, 1807 v Turč. Ďure. 1811 HCEN. Z. 25.4.1813.

 

Pausch František

O. 1783. K v Jastrabej, BB. 1788 F v Moštenici. Z. 1790.

 

Pausch Karol

N. 23.8.1817. O. 1841. K vo Vrícku, Sliači, N. Pravne, Detve, Chrenovci. 1847 F v Turanoch, 1872 v Turč. Michale. Z. 14.4.1891.

 

Paučo Ondrej

N. 3.11.1863 v Habovke. O. 1886. K vo V. Poli, D. Hute, J. Lehote, Handlovej, Brezne, Handlovej. 1892 F v Malinovej, 1897 prepustený.

 

Pažitný Ján

1815 aktuár vikára, K v Žiari, Skl. Tepliciach, Bojniciach, Valaskej, V. Uherciach, Turč. Ďure, Zv. Slatine, Žarnovici, Jastrabej. 1824 SF v Badíne, t. r. v Šp. Doline, 1827 v H. Hámroch, 1828 v Tajove, 1830 SF vo Valči, Sliači, 1831 SF v Brusne a Podkoniciach, 1831 F v Kamenci, 1838 D. Z. 1.4.1852.

 

Pekár Jozef

N. 3.8.1919 v Det. Hute. O. 1945. K v Detve, 1947 v N. Bani, 1948 v Prievidzi, 1948 slúžil v Jirkove v Čechách. 1949 sa vrátil a bol K v Prievidzi, Jastrabej. SF v Partizánskom. Vrátil sa do Jirkova. 1952 K v Hriňovej. 1952 SF v Hliníku. 1978 n. o. Z. 9.7.1980.

      Cholerickej povahy. Dobrý organizátor toho, do čoho sa chytil. Veľmi precitlivelý. Dobrý, ale voči predstaveným vzdorovitý, nenašiel sa majster, ktorý by ho vedel zapriahnuť do božieho voza, aby bol osožný sv. cirkvi. /Komentoval J. Skladan./

 

Pernička Jozef

Pri zriadení BBB bol K vo Zvolene. 1777 F v Babinej. Z. 1798.

 

Pereszlényi Jozef

Pri zriadení BBB bol F v Žarnovici. 1781 sa vrátil do OAB.

 

Petic Peter

N. 6.6.1901 v Nedožeroch. O. 1924. K v Č. Balogu, Detve, 1927 SF v Skl. Tepliciach. 1926 SF vo Vígľ. Hute-Kalinke, K, 1930 SF v Podbrezovej, 1932 SF, 1937 F v Oslanoch. Z. 15.2.1938.

      Bol dobrým historikom. Ku koncu života upadol do nerv. choroby a spôsobil si smrť autochíriou.

 

Peťko Ondrej (Andrej)

N. 31.1.1763 vo Valči. O. 1789.  K v N. Bani, Rudne, BB. 1791 miestny K v Rudne. 1792 F v Háji, 1795 v N. Bani, 1818 D. Z. 20.6.1814.

 

Peťko Andrej

N. 10.12.1823. 1853 bol prijatý zo spiš. diecézy na 4 roky. K v Podkoniciach, Dubovej, Č. Balogu, BB, 1857 SF v Lopeji, K v N. Bani, Detve. 1860 SF v Sl. Ľupči, K na St. Horách. 1861 SF v Motyčkách. 1863 SF, 1864 F v Rudne. 1865 SF v Moštenici. Z. 11.8.1873.

      V HD Sl. Ľupče sa píše: Zelozus parochus, 50 annos natus sclopeto semet trajiciendo. Qua de causa? Turbulatis phasibus erat subjectus inconstans, impatiens.“

 

Peťko Izák

O. 1845. K v Jastrabej, Detve, Kláštore. SF v Sebedraží. Z. 3.12.1847, 26 ročný.

 

Peťko Alexius

N. 6.8.1822 v Pečeniciach. O. 1845. K vo V. Poli, Žiari, BB, 1854 F v Slaskej, 1859 F v N. Bani, 1865 D, 1874 HCEN, 1895 tit prepošt. 1897 n. o. Z. 17.4.1903.

      Vynikajúci pomológ. Bol členom učenej spoločnosti prírodných vied v Uhorsku a záhradníctva vo Frauendorfe.

 

Peťko Juraj

O. 1789. K v Detve, BB. 1793 F v Medzibrode. Z. 20.4.1797.

 

Petrák Karol

N. 29.2.11827 v BB. O. 1851. K vo V. Poli, Podkoniciach, Č. Balogu, Šp. Doline, Kr. Baniach, Prievidzi. 1862 SF v Kľaku, 1863 F v Kľaku, 1864 F v Sklenom. Z. 1.12.1886.

 

Petráš Lukáš

N. 2.11.1894 v Necpaloch. O. 1918. K v Detve, Handlovej. 1925 prof. náb. na gymn. v Prievidzi. 1938 F v Bojniciach. 1939 D, 1945 AD nitr. 1964 n. o. Z. 25.3.1966.

      Strednej, zavalitej postavy, príjemnej tváre, spoločensky bezvadného vystupovania. Otvorenej povahy, skromný, jednoduchý, dobrosrdečný. Niekedy však aj náladový, výbušný. Povinnosti si konal pedantne a bol ozajstným pastierom duší. Voči vrchnosti bol poslušný a úctivý. Kazateľ veľmi dobrý, vyberaný. Veriacich viedol k Bohu opravdivo. Rád sa zaoberal hospodárstvom a včelárstvom. Rád cestoval. V mladom veku miloval spoločnosť, starší sa jej radšej vyhýbal. Ľud ho mal v obľube pre jeho bezprostredný prístup. Pochádzal z roľníckej rodiny. Bol učený, vynikajúci človek, cirk. spisovateľ. Napísal učebnice pre vyššie triedy stred. škôl: Cirk. dejiny, 1927; Mravouka, 1928; Biblické dejiny. Dejepis cirkvi katolíckej. Ďalej písal články do náb. časopisov a týždenníka H. Nitry „Náš kraj“. /Komentoval J. Hromada./

 

Petrovich Ján

Pri zriadení BBB bol F v Sklenom. Z. 31.10.1782 v H. Štubni pri oltári, tam ho aj pochovali.

      Horlivý dušpastier. Priviedol do cirkvi veľa ľudí, spolu 281.

 

Petrovič Ján

1803 PB, K v Chrenovci, Jastrabej, N. Bani. 1806 SF v Lovči. 1807 F v Žiari, 1808 F v Bystričanoch. 1821 sa zriekol fary a ostal K v Predajnej, Dubovej, H. Hámroch, T. Ďure, Dubovej, Tajove, Zv. Slatine, D. Nive, Krupine, Detve, Chrenovci. 1850 F Skl. Teplice. Z. 11.9.1852.

 

Petrovič František

N. 3.12.1810 vo Zvolene. O. 1833. K v Tajove, Podkoniciach, Kláštore, BB. 1841 SF v H. Hámroch. K v Bojniciach, 1841 SF na St. Horách, t. r. v N. Bani, 1846 SF v Tajove, 1846 F v Sl. Pravne. Z. 18.3.1867, 56 ročný.

 

Petruch Jozef

N. 18.2.1893 v N. Pravne. O. 1917. K vo V. Poli. 1918 v N. Pravne. 1919 SF v Sl. Pravne, 1922 K v Detve, 1924 K v Kláštore, 1924 katechéta v Handlovej, 1926 SF v Malinovej, 1927 K v N. Pravne a Malinovú spravoval ďalej. 1932 F v N. Pravne, 1937 D, 1938 VAD. 1948 SF v Lazanoch. 1950 incarceratus, 1954 n. o. Z. 27.2.1961.

 

Petruš Štefan

N. 29.11.1783 v Žiari. O. 1806. K v Dubovej, Kremnici, Valaskej. 1808 SF v Sl. Ľupči, 1810 F v Č. Balogu. 1818 F v H. Lehote, 1829 F v Ponikách. Z. 17.4.1831 na choleru.

      Napísal obsažnú HD Č. Balogu, ktorá je teraz prameňom o spôsobe handelského života a osadníckych zvyklostí. Napísal aj divadelnú hru „Rajnoha“ zo života drevorubačov.

 

Piffko Karol

N. 25.11.1845. O. 1870. K v Handlovej, arch. a bibliotekár BÚ, Z. 4.3.1875.

      Muž správneho chovania, nepoškvrnených mravov, veľmi nadaný, v pridelenej práci ochotný a dobrý služobník diecézy. /HD Lutila/.

 

Pichl Január

N. 1751 v B. Štiavnici. Hieronymitan, 1788 prijatý do služ. BBB. Miestny K v Budči. 1792 F v Hronci, 1793 v Tr. Hore, 1808 v Brusne. 1820 n. o. Z. 8.4.1838, 87 ročný.

 

Pichlmayer Filip SJ

1779 prof. na gymn. v BB. 1789 F v Jastrabej, 1782 v Kopernici. Z. 1792.

 

Pillarik Štefan

N. 3.8.1867 vo V. Kosmálovciach. O. 1890. K, 1897 SF, 1898 F vo Sv. Mare, 1928 F vo Vyhniach, 1933 n. o. Z. 21.11.1941 v Leviciach.

      Postava nižšia, tvár a výraz sebavedomý, vystupovanie panské. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Vedel sa pohybovať v spoločnosti vyšších kruhov, elegantne sa obliekal a mal často vo fare návštevu popredných ľudí. V mladosti bol energický a to sa prejavovalo aj voči politickým oponentom. Pravdy sa dôsledne zastával a nebál sa nepríjemností. Pri tom si zachoval kňazský charakter. Keď niekto zomrel, čo nechodil do kostola, obrady síce vykonal, ale do kostola ho nepripustil. Bol prísny aj v iných záležitostiach, preto farníci nemali k nemu veľkú dôveru. Pri výdavkoch bol skúpy. /Kom. O. Plško/

 

Pinka Ladislav

N. 23.2.1917 v Lutile. O. 1944. Z. 11.2.1945 v Žiari n/Hr.

 

Pinka Michal

Pri zriadení BBB bol F v Lutile. Z. 30.3.1777.

 

Pinka Lukáš

1796 K v Kláštore, 1797 SF v Prievidzi, 1808 F v Chrenovci. 1816 VAD. Z. 15.12.1822.

 

Pintér Michal

1789 K v Sl. Ľupči. 1791 F v Lazanoch. Z. 21.10.1812.

 

Pisch Ignác

Špaňodolinec. 1792 K v Sl. Ľupči. 1793 SF v Hronci. 1794 v Riečke, 1794 F v Sl. Pravne. Z. 10.2.1806.

      O jeho smrti je napísané v HD Kláštora p/Zn.: Dekan bol už veľmi starý, ale vyslovil sa, že nezomrie skorej ako ešte pochová jedného kňaza z Turca. Na to Pisch poznamenal: „A kto u nás zomrie, ja mu neumrem, lebo ja som zdravý, ništ mi nechybí a šeci turčianski farári sú zdraví.“ A hľa, zdravý a milovaný od všetkých milujúci oltárnych bratov, zástanca proti ohováračom zomrel 42 r.

 

Pisch Emil

N. 10.1. 1922 v D. Turčeku. O. 1947. K v Jastrabej, Hriňovej, 1949 SF vo Vyhniach, SF v Skl. Tepliciach. Z. 17.10.1972, 50 roč.

      Strednej postavy, okrúhlej tváre, živej letory. Bol tichý, usilovný, snažil sa byť každému milý. Šíril úctu k B. Srdcu a ku P. Márii. Vo vyhniach ako mladý, neskúsený mal od počiatku veľké ťažkosti, ktoré ho duchovne ubíjali. Bolo to pre mentalitu farníkov, ktorá bola znásobená myšlienkovými prúdmi toho času. Fara bola ľadovňa, kde si naštrbil zdravie. Ako SF v Skl. Tepliciach si ho už nemohol napraviť.

 

Pittroff (Pitroff) Štefan

N. 27.6.1850 v Bratislave. O. 1874. Prefekt semin., 1875 prof. VŠB, 1877 špirituál, 1884 AS, 1888 F v Detve. Z. 2.2.1907.

      Namyslený, nedostupný človek. S kaplánmi jednal ako s miništrantmi. Začal akciu na odstránenie B Rimelyiho, ktorého charakterizoval ako neschopného, vekom zošlého starca, za ktorého biskupskú agendu vybavuje direktor Havran. Ale stroskotal.

 

Pizerák Martin

N. 11.11.1913 v Čimhovej. O. 1936. 1935 slúžil ako subdiakon v Koši. 1937 K v Kláštore p/Zn., Bojniciach, Koši, Očovej, Žarnovici. 1940 SF, 1944 F v Rudne. 1948 SF v N. Pravne. 1959 v H. Štubni. 1975 v Pohr. Polhore. Z. 30.6.1983 po krátkej chorobe. Poch. je v Pohr. Polhore.

 

Plathy Matej de Diviaky et V. Paludza SJ

N. 2.2.1725 v Paludzi. Dr. teol. V SJ bol prof. v Košiciach, Trnave a inde. Učil gréčtinu, logiku a metafyziku. 1776 CEN, riaditeľ gymn. v BB, AD turč. 1784  prepošt P. Márie de Liptov. Z. 24.2.1801.

 

Pleskay Pavol

Exhieronymitan, 1788 prijatý do služ. BBB. Miestny K v Rudne. 1791 n. o. Z. 1792.

 

Plošic Julius

N. 22.5.1819 v Budči. O. 1844. K v Beňuši, Kunešove, Kremnici, V. Uherciach, N. Bani, BB, 1854 F v Selciach, 1864 v Lad. Vieske, 1883 F v H. Opatovciach. 1897 n. o. Z. 19.5.1899 náhle. Pochovaný je v Kremnici.

      Bol národným buditeľom, dobrým vodcom pospolitého ľudu, gazda. Jeho pričinením sa konali v Selciach celoslov. oslavy milénia príchodu Sv. Cyrila a Metoda na V. Moravu. Bol literárne činný. Bádal po pôvode slov a mien v slovenčine.

 

Podivínsky Ján

N. 11.12.1842 v Žiline. O. 1866. K v H. Hámroch, V. Poli, Bojniciach, V. Uherciach, D. Nive, Kláštore, N. Bani. 1878 SF, 1879 F v Beňuši. 1910 n. o. Z. 6.3.1911.

 

Poláček Ján

N. 28.12.1864 v Ružomberku. O. 1878. K v Tajove, Chrenovci, 1882 SF v Malinovej, 1883 SF vo Valči, K v Sl. Ľupči, Detve, Trubíne, Kremnici. 1888 F v Prochoti, 1894 v H. Ždani. 1898 VAD. Z. 29.1.1933.

 

Poláček Jozef

N. 28.12.1904 v Liesku. O. 1929. K. v Č. Balogu, 1931 v Chrenovci, 1932 vo Vrútkach, 1933 SF v Turanoch, 1937 F v Č. Balogu. 1968 n. o. Z. 13.8.1974. Poch. je v Č. Balogu.

      Strednej vyššej postavy, pekného vzrastu, prijemnej inteligentnej tváre. Mal v sebe niečo milého, príťažlivého. Pochádzal z robotníckej rodiny. Keď bol K v Chrenovci, získal na kňazské povolanie 7 mladíkov. Ako F v Balogu ho zastihli ťažké časy SNP a vojny. Keď sa blížil bojový front ustupujúcej nem. armády k Balogu, Baločania ozbrojenou silou obsadili vchody do dolín a zabránili nem. jednotkám obsadiť dedinu. Tu účinkoval ako parlamentár a snažil sa zabrániť katastrofálnym následkom, ktoré mohli postihnúť obyvateľstvo. To sa mu aj v dosť dobrej miere podarilo.

      Dušpastierom bol priemerným, takým aj kazateľom. Voči farníkom bol pozorný a ochotný. Postavil novú faru. Dal súhlas k tomu, aby K O. Hrmo išiel bývať do Dobroče a viedol duch. správu pre filialistov. Tak sa rozdelilo bremeno pastor. práce, ktorá bola pre vysoký počet veriacich náročná. O hmotné zabezpečenie K sa však nepostaral a tak celá vec bola dlhé roky nedoriešená.

      Dal zhotoviť nový, krásny organ s umeleckou dispozíciou. Sám bol dobrý hudobník, hral na organe. V dedine zorganizoval dychovú kapelu a bol jej kapelníkom. Vychoval viacerých ľudových organistov. Bol amatérskym hodinárom, mechanikom a elektrotechnikom. Miloval prírodu, bol poľovník a rybár. Na o. býval v Brezne v družstevnom byte s domvedúcou.

 

Polerecký Jozef

K v Tužine, Handlovej, BB. 1831 SF v Kľačne, 1833 SF v N. Pravne. Z. 8.4.1839. Poch. je v B krypte.

 

Polerecký Ján

N. 4.3.1895 v Kláštore p/Zn. O. 1919. K na viacerých miestach. R. 1934 prepustený do trnav. AA.

 

Poliček Karol

N. 17.4.1864 v Smolníku. O. 1888 K v N. Pravne, Kremnici, V. Poli, V. Uherciach, 1901 F v Handlovej. 1903 odišiel ilegálne do Ameriky.

 

Polóni Ignác

Pri zriadení BBB bol F v Skl. Tepliciach. 1779 PB, 1793 miestny K v D. Hute. Z. 14.4.1794.

 

Pongrác Anton

O. 1824. K v Handlovej, Tužine. 1827 SF v Kľačne, 1841 F v Brehoch, 1841 VAD, 1853 AD nitr. Z. 31.12.1853.

 

Pottich Jozef

N. 17.3.1750 v Bratislave. 1788 K v N. Lehote, 1793 F v Lutile, 1828 AS. Z. 2.12.1842.

 

Porubský Ján Ignác

O. 1815. PB, aktuár kap. vikára. K v Chrenovci, Šp. Doline, kde z. 1822.

 

Pós Jozef st.

 

Póss Jozef ml.

N. 19.8.1916 v Handlovej. O. 1940. K vo V. Poli, Handlovej. 1941 SF, 1944 F v Sklenom. 1945 vysťahovaný do Nemecka.

 

Presits Apolón

1788 prijatý z OFM do služieb BBB. K v Kunešove, Kremnici. 1781 miestny K v Krahuliach. 1794 n. o.

 

Prilenský Andrej

O. 1812. K v Bojniciach, Detve, 1817 SF v Rudne, K v Šp. Doline, BB, 1831 F v Lopeji, K v BB. 1822 SF, 1823 F v Budči, Z. 18.3.1828.

 

Privitzer František

O. 1819. Doktor kán. práva. 1819 K kniežaťa Odeschalchiho, 1824 K v BB, 1828 F v Lad. Vieske, t. r. v H. Opatovciach, 1830 fiškus konzist. 1833 F v J. Lehote, 1841 F v Lovči, VAD, 1852 F v Žiari n/Hr. AD tekov. Z. 1.3.1853. Zomrel od ľaku pri vypuknutí požiaru.

 

Privitzer Štefan

O 1803. Bisk. K, K v Detve, Chrenovci, 1806 F v Tek. Breznici. Z. 24.8.1853.

 

Prochácka Ján

N. 1783 v B. Štiavnici. O. 1807. K. vo Zvolene, BB, Dubovej. 1812 F v Beňuši, 1818 K vo V. Uherciach. 1819 SF v H. Vsi, 1821 v Sl.Pravne, 1829 SF, 1835 F vo Sv. Helene. Z. 20.09.1854.

 

Prochotský Juraj

Pri zriadení BBB bol F v Lopeji.

 

Prokein Anton

N. 23.4.1910 v Lúčkach. O. 1935. K v Handlovej, V. Poli, Handlovej, 1935 SF vo Vrícku, 1936 voj. duchovný v Levoči, Kremnici, Harmanci a Bratislave. Od 1.3.1944  do 1.12.1944 SF v Kr. Baniach, od 1.12.1944 do 3.7.1945 voj. duchovný v Bratislave. Od 4.7.1945 K v Č. Balogu, 1947 v BB, 1948 v Krupine, 1949 SF vo Vrútkach, 1953 SF v Bystričanoch, 1959 SF v Skl. Tepliciach, 1965 v H. Vsi. Z. 31.1.1977.

      Strednej silnej postavy, počernej inteligentnej tváre. Pochádzal z roľníckej rodiny. Vo Vrícku postavil dvojtriednu školu s bytom. Vo Vrútkach generálne  opravil kostol a zadovážil trojman. organ. V H. Vsi dal zhotoviť na kostol nový krov a generálne ho opravil. Bol členom diec. liturg. komisie. Vydal knižku: Provisio infirmorum s modlitbami za zomrelých. Preložil knihu K. Freischlagla: Veríte v Boha? Do tlače prispieval článkami s náboženskou tematikou. Za vojny poskytoval pomoc postihnutým v oblasti svojej pôsobnosti.

 

Prokša Ján

N. 19.4.1816. O. 1842. K v Sl. Ľupči, V. Uherciach, Č. Balogu, Bojniciach, Tajove. 1849 SF v Badíne, K v N. Bani, Jastrabej. 1851 SF v Brusne, K v Prievidzi, BB. SF v Kľaku, K na St. Horách, 1857 SF v Predajnej, 1858 SF, 1860 F v D. Hute, 1878 F v Ponikách, 1879 F vo Valaskej. Z. 15.11.1891, 75 r.

      Robustný muž, vysoký, zavalitý, až do smrti zdravý, chodieval rýchlo. Aj v starobe prevyšoval všetkých robotníkov na poli a v kosbe na lúkach. Bol dobrý a starostlivý hospodár./Kom. A. Kúdelka./

 

Prúnyi Samuel

1807 PB, K v N. Bani, BB. 1810 SF v Jastrabej, 1813 SF v Sl. Ľupči, 1813 F na Šp. Doline. 1823 F v Badíne. Z. 1.8.1824, 34 ročný.

 

Prúnyi Ján

N. 8.1.1782 v Brezne. O. 1805. Ceremonár, 1806 fiškus konzist. 1807 bisk. sekretár, 1810 F v Jastrabej, 1818 D, 1818 F v Kremnici, 1821 AS. Z. 14.7.1827, 30 roč.

      Od Magistrátu žiadal, aby mu cestou B vyžiadal na ozdobu mesta a kostola aspoň titul. prepošstvo alebo opátstvo. Nestalo sa tak, hoci si mesto jeho žiadosť osvojilo /Matunák: Cirk. dejiny Kremnice/

 

Psotka František

N. 14.10.1870 v BB. O. 1893. K vo V. Poli, Oslanoch, Lovči, N. Bani, Bojniciach, V. Uherciach, 1900 F v Chrenovci. Z. 19.4.1918, 48 ročný.

 

Puskailer Vincent

N. 11.5.1888 v Hr. Dúbrave. O. 1915. K vo V. Poli, Brezne, V. Poli, Detve, Handlovej, Detve, Kláštore, Chrenovci, 1918 SF v Chrenovci. 1919 SF v Predajnej, 1920 SF, 1923 F v Sáse. 1941 VAD. Z. 26.5.1959.

      Vyššej, plnej postavy, príjemnej usmievavej tváre, príjemného chovania. Dobrý, nábožný kňaz, dobrý dušpastier. Veľmi dobre sa znášal s inovercami.

 

Puzonyi Štefan (Jozef)

N. 1827. O. 1851. K v Trubíne, Beňuši. 1852 opustil stanicu a zdržiaval sa v Topoľčiankach. 1857 K v Č. Balogu, BB. Z. 5.5.1862, 35 ročný.

 

Puzonyi Štefan

N. 8.12.1824. O. 1848. K v Jastrabej, V. Uherciach. 1852 F vo V. Uherciach. D. 1877 VAD. Z. 23.6.1892.

 

 

Ragulík Štefan

O. 1784. 1786 F v Beňuši. Z 1792.

 

Raischl Ján

1789 prijatý zo zruš. rehole paulínov do služ. BBB. 1790 SF v Malinovej. 1794 n. o.

 

Raitsits František

N. 3.8.1873 v Budapešti. O. 1895. K v Handlovej, N. Pravne, 1897 na zdr. dovolenke. 1898 K v Tužine, N. Pravne, BB. 1908 SF v Kľačne, 1911 SF, 1916 F v N. Pravne, 1912 VAD, 1925 HCEN. Z. 23.3.1932.

 

Rák Matej

O. 1825. K v Selciach, Krupine, PB, K v Selciach, Žiari, N. Bani, H. Hámroch, N. Bani. 1831 SF v Brehoch, 1837 SF v Rudne, 1839 F v H. Vsi. Z. 2.1.1848.

 

Rakovský de eadem Ján

N. 1827. K v Dubovej, 1829 SF vo Valaskej, vrátil sa do Dubovej, 1830 SF v Predajnej, 1831 F v H. Lehote, 1833 per cambium vo Zvolene. 1838 prepošt de Rochenitz. 1839 AS, 1847 F v Dubovej. Z. 4.10.1853.

 

Rakovský de eadem Matej

N. 18.1.1832. O. 1856. K v Jastrabej, Podkoniciach, Jastrabej, 1861 SF v Jastrabej, t. r. v Tek. Breznici, K v N. Bani, 1863 SF v Sliači, 1863 SF, 1864 F v H. Mičinej, 1881 v Žarnovici, 1895 VAD. Z. 7.5.1904.

 

Rakovský Pavol

Pri zriadení BBB bol F v Sliači. Z. 1791.

 

Rauch Ignác SJ

Po zrušení SJ bol v BB nem. K. 1779 F v B. Bystrici. Z. 12.3.1799.

 

Rayss Ján

O. 1804. Bisk. K, protokolista, K v Chrenovci, 1807 SF, 1808 F v J. Lehote. 1833 F v Trubíne, 1839 D. Z. 30.11.1847.

      Zbožný a horlivý dušpastier. Založil 1000 zl fundáciu pre chudobných a inú na vydržiavanie K v Trubíne, ako aj fond na omšové víno.

 

Reiprich Anton

N. 30.5.1836 v Hodruši. O. 1860. K vo V. Poli, Kr. Baniach, Prievidzi, N. Bani, Brezne, SF v Beňuši. 1869 F vo Vígľ. Hute-Kalinke, 1878 v Turč. Petre, 1884 F v Č. Balogu. 1893 n. o. Z. 8.1.1910.

 

Remenár Martin

N. 20.10.1764 v Radošovciach. 1791 K v Kremnici, 1795 F v Kunešove, 1811 F v Háji. Z. 16.6.1830. Člen učeného tovarišstva.

 

Reuth Alojz

N. 15.8.1789 v BB v rodine komorského úradníka, vychovaný bol v B. Štiavnici, kam odišiel otec za prof. Študoval v B. Štiavnici, Jágri a teol. V BB. Hovoril nem. slov. a niečo maď. O. 1812. K v Krupine, N. Pravne. 1820 F v Malinovej, 1831 v Tužine. Z. 28.4.1838.

 

Ridl (Riedl) Alojz

N. 26.1.1820. O. 1844. K v Sliači. 1845 SF v Kunešove, K v Bojniciach, PB, v Kremnici. 1855 F v Turč. Petre, 1867 v Sl.Pravne, 1872 v Necpaloch. Z. 20.8.1883.

 

Ridl (Riedl) Ľudovít

N. 10.7.1852 v Topoľčiankach. O. 1879. K v H. Hámroch, Žarnovici, H. Hámroch, V. Uherciach, Oslanoch, Detve, Žarnovici, 1890 F v Sl.Pravne, 1914 F v Rudne. Z. 14.4.1920.

 

Riesner Fidél

N. 1836 v Slovanoch v učit .rodine. O. 1859. Po otcovej smrti sa ho ujal ujec Fürbier, F v Ďure a a dal ho vyštudovať. Teol. štúdia v Pešti a Viedni, bol dokt. teol. Bol chorľavý, trpel pľúcnou chorobou. Ako K v Tužine upadol tak, že skoro zomrel. Keď sa uzdravil, ustanovili ho za špirituála do sem. 1877 F v Kláštore, 1879 odišiel do kongregácie lazaristov.

 

Richter Anton

N. 23.3.1861 v N. Pravne. O. 1884. K v Handlovej, Kr. Baniach, N. Pravne, PB, 1889 katechéta na dievč. lýceu v BB, 1897 fiškus konzist. 1898 vicerektor sem. 1909 diec. bibliotekár, 1915 CEN a rektor sem. 1916 oslobodený od rektorstva. Z. 14.2.1942.

      Dobrý obetavý kňaz. Od r. 1929 trpel nehybnosťou nôh. Na vlastný náklad dal postaviť v N. Pravne kalváriu, najkrajšiu v BBB.

 

Richter Štefan

N. 8.12.1827. O. 1856. K v Brezne, BB, Žarnovici, PB, 1856 prof. náb. a latinčiny na reálke v Kremnici, neskoršie riaditeľ. Z. 10.1.1866, 59 ročný.

 

Rimelyi Karol

N. 3.2.1825 v Ostrihome. O. 1848. Filoz. študoval v Trnave, teol. vo Viedni. K v Dömösi, Pataku, Badíne. Prefekt Pázmánea. 1853 prof. VŠB v Ostrihome, 1860 PK, 1860 vicerektor Pázmánea, 1865 prorektor Pázmánea, 1867 bratislavský kanonik, 1867 prof. maď. a literatúry habsb. kňažien. 1870 opát, 1889 F u Sv. Martina v Bratislave. 1892 prelát, 1893 BBB. Z. 13.1.1904.

 

Riššák Ján

N. 22.9.1792. O. 1819. K v Lovči, Vyhniach, BB, 1830 SF v Tajove, 1831 K v Hronci, Č. Balogu, Podkoniciach. 1832 F v Moštenici, 1836 rezignoval na faru a ostal SF v Motyčkách, 1837 SF v Radvani. Tu ho pozbavila benefícia sentencia konzistória. 1842 SF, 1846 F v Šimonovanoch. Z. 5.1.1867.

 

Riško (Rišško) Martin alias Huško

Pri zriadení BBB bol F v T. Petre. Z. 20.3.1779.

 

Roháč Bartolomej

N. 1.8.1859 v Prievidzi. 1898 bol prijatý z rehole OFM do služieb BBB. Stal sa F na St. Horách. 1919 SF, 1924 F v Chrenovci. 1932 ČD. 1939 n. o. Z. 8.1.1944. Pochovaný v Prievidzi.

      Postavou najmenší kňaz v BBB. Vystupoval sebavedome, panovačne, ale srdečne. Bol otvorený, duchaplný, vtipný, priateľský. Niekedy aj zlostný. Povinnosti si konal pedantne voči veriacim bol dobrý, ale vyžadoval od nich všetky povinnosti, ktoré boli podľa starých zvyklostí povinní dávať farárovi, preto ho nemali radi, nevedel si ich získať. Spovedník bol prísny. Bol ľudový lekár, zelinkár, kneipovec. Zaujímali ho starožitnosti. Za jeho správy odpadlo mnoho katolíkov ku sektárom, ktorí sa zahniezdili do farnosti z Handlovej.

 

Róm Róbert

N. 29.10.1906 v Žiari. O. 1929. 1928 ako subdiakon slúžil v Č. Balogu. 1929 K v Kláštore, 1931 SF v Kláštore. T. r. odišiel do rehole piaristov, 1932 sa vrátil a bol K v Beňuši, 1932 na St. Horách, 1933 F v Slaskej, 1935 F v Nemeckej, 1842 v H. Ždani. 1845 sa zriekol fary a bol aplikovaný na BÚ. 1947 SF v Bacúchu. 1950 incarceratus /trikrát/. 1958 K v Žiari, 1959 duchovný charitného domu v Sl. Ľupči. 1961 na zdr. dovolenke. Z. 12.12.1966 v Kopernici.

      Strednej, štíhlej postavy, telesne dosť slabý, výraznej tváre. Vynikajúceho rečníckeho nadania, skvelý kazateľ. Volali ho Róbert zlatoústy. Písal dobré kázne a uverejňoval ich v homil. časopisoch. Ako dušpastier bol nešťastný. Zničila ho neprekonateľná náklonnosť k používaniu alkoholu.

 

Rosenberger Ján

N. 13.8.1915 v Handlovej. O. 1940. F v Malinovej. 1946 bol odsunutý do Nemecka. Z. 22.12.1969 v Magdeburgu.

 

Rosina Ján

O. 1827. K v Kremnici, vychov. v rodine Boronkay, K vo Valaskej, Tužine, Chrenovci, 1836 F v Kopernici, 1841 zbavený fary, K v Tužine. 1845 n. o. Z. 19.1.1846.

 

Rózsahegyi Ľudovít

Zmenené priezvisko Šustrík. O. 1839. K vo Valaskej, 1840 SF v Mošovciach, 1845 K, 1850 F v Močiari. Z. 26.12.1851, od kopnutia koňa.

 

Rubesch Ignác

1808 PB, K v Kremnici, Bojniciach, Jastrabej, 1814 F v Hronci, 1823 D, 1831 F v Tajove, VAD. Z. 3.1.1846.

 

Rudnay Alojz

N 28.8.1859 v Div. Nov. Vsi. O. 1882. 1901 prijatý z rábskej diec. do služieb BBB a ustanovený za F do Bojníc, 1920 n. o. Z. 4.3.1930.

 

Rudnyánszky Jozef

N. 28.10.1788 v Trnave. Zeman s predikátom „de Dežerice“. K v Leviciach, Badíne za 4 roky. Archivár vik. v Trnave. 1852 MEC a AD novohrad. 1844 gen. vikár OAB, 1844 bol vyvolený za BBB. 1849 sa pridal ku košútovcom, povedal verejný prejav na jeho podporu. Po potlačení povstania bol uväznený a odsúdený na 6 r. do žalára. R. 1850 sa vzdal bisk. funkcie. Po dvoch rokoch bol amnestovaný. Potom žil ako súkromník v Hainburgu, neskoršie v Bratislave. Z. 24.11.1859. Pochovaný je v krypte v Ostrihome.

 

Rus Ján

O. 1839. K vo Vrícku. Z. 23.1.1840.

 

Rusko Rudolf

N. 26.3.1867 v Krupke. O. 1889. K v Oslanoch, 1895 SF v Háji, K v Sučanoch, Zv. Slatine, Hronci, Chrenovci. 1896 SF, 1897 F v Brehoch, 1900 F v Tek. Breznici, 1921 D, 1922 F v N. Bani, 1927 AD tekovský. 1937 n. o. Z. 14.9.1951.

      Nízkej postavy, zjav dôstojného kňaza, prívetivý, vážny, svätého života. Bol dobrosrdečný, neobyčajne pohostinný. Ku K mimoriadne dobrý principál, láskavý otec, najmä v staršom veku, keď strácal silu. Voči veriacim bol vzorný dušpastier. Ctili ho všetci, aj predstavení mesta. Bol stálym členom mestskej rady. Kázaval seriózne s náplňou Kristovho ducha. Už ako študent bol roduverným Slovákom. Mal povesť vzorne žijúceho kňaza. Taká bola aj jeho domvedúca, sesternica, ktorá bola starostlivou Martou kaplánom, ktorých vždy obslúžila, akoby boli jej synovia. /Komentoval A. Gocník./

 

Rutkay Pavol

Pri zriadení BBB K v Kláštore. 1777 F v Turanoch. 1788 v Turč. Michale.

 

Rutkay Štefan Alojz de eadem

Pri zriadení BBB bol F v Sučanoch. Z. 1801. Bol latinský básnik.

 

 

Sadliš Ján

N. 22.7.1790 v Tvrdošíne. Zeman. Študoval v Kremnici, B. Štiavnici, Sečanoch, Jágri a BB. 1815 K v Jastrabej, Bojniciach. 1818 F v Lazanoch, 1828 v Bystričanoch, 1930 vo Valči. Z. 14.7.1840.

 

Salamín František

O. 1819. 1820 prof. VŠB v BB. 1829 AS. Z. 26.8.1830.

 

Sándory Julius

N. 2.10.1845 v BB. O. 1868. K na St. Horách, N. Bani, Krupine, 1880 F v Jastrabej, 1895 D, 1897 SF, 1899 F v Sl. Ľupči, VAD. 1900 F v Sliači, 1901 VAD. 1913 n. o. Z. 7.3.1930, 85 r.

      Zeman, vysokej štíhlej postavy, energický, sebavedomý. Čerstvú tvár si zachoval do smrti, bol dobrý gazda.

 

Sartoris Jozef

O. 1789. K v Jastrabej, Bojniciach, 1791 F v Prievidzi, 1815 D, 1818 VAD. Z. 9.3.1833.

 

Sartoris Ľudovít

N. 4.9.1814 v Kremnici. O. 1837. K v Turč. Ďure, Sl. Ľupči, Zvolene, BB, Katedr. kazateľ. 1844 F vo Sv. Mare, 1848 F v Sklenom, 1858 VAD, 1864 F v Kláštore p/Zn. 1874 HCEN. Z. 24.2.1877.

 

Sásik Vojtech

N. 12.4.1813 na Šp. Doline. O. 1837. PB, K v Č. Balogu, Podkoniciach, 1846 SF vo Zvolene, D. Nive, K v Kláštore, 1849 SF vo Valaskej, 1850 F v H. Mičinej. SF na St. Horách, 1852 F v Brusne, 1853 F v Tŕní, 1870 ČD. 1890 n. o. Z. 18.5.1891.

 

Sásik Ignác

N. 19.4.1821 na Šp. Doline. O. 1846. K v Jastrabej, V. Poli, 1851 SF v Píle, K v Č. Balogu, Detve, Hliníku. 1857 SF v V. Poli, 1852 K v Prievidzi, 1859 SF v Prievidzi. 1860 F v Radvani. 1865 vicerektor sem. 1873 F v Sáse, 1895 n. o. Z. 29.12.1896.

      Sásik Ignác a jeho brat Vojtech pochádzali z baníckej rodiny. Boli roduverní Slováci a slov. ducha vlievali aj do pospolitosti, kde účinkovali. Ignác na sklonku života utrpel úraz na ramene a musel odísť do penzie.

 

Sasinek František

N. 11.12.1830 v Skalici. O. 1855. 1863 bol prijatý z rehole kapucínov do služieb BBB a ustanovený za prof. histórie na VŠB v BB. 1864 katedr. kazateľ, 1868 archivár. diec. 1869 prestal byť prof. na VŠB a stal sa prof. na gymn. v Kláštore, ktoré krátko na to zatvorili. 1870 dopisujúci člen hist. spoločnosti v Čechách. 1897 spovedník v Marianke. Z. 1.11.1914 v Eggenbergu v Štýrsku.

      Vynikajúci kazateľ. Slov. buditeľ. Jeden zo zakladajúcich členov MS, ktorej bol tajomníkom do jej zatvorenia. Pričinil sa o založenie kat. gymn. v Kláštore p/Zn., bránil ho pred vyšetrujúcou komisiou, zostavenou na jeho zatvorenie. Bol uznávaný historik. Knihy, ktoré napísal pozri do Riznerovej Bibliografie. Napísal množstvo článkov, štúdii, uverejnil staré listiny v Letopise MS. Jeho protektorom bol B Moyzes. Po jeho smrti okúsil nevraživosť maďarizačných elementov a ďalšia jeho činnosť sa potom obmedzovala len na cirkevnom poli.

 

Scheichl Valentín

N. 24.10.1803 v Brezne. O. 1827. Vychováv. v rodine Simonyi. K v H. Hámroch, bisk. K, 1829 ceremonár, 1830 archivár a notár, 1832 sekretár. 1836 F v Sliači, 1838 AS, 1842 fiškus konzist. Z. 7.1.1851.

      Veľmi súci človek. Jus liberae lignationis et glandinationis pre farnosť v Sliači bránil až na cisárskom fóre.

 

Scherer Jozef

N. 18.1.1792 v Sl. Ľupči. O. 1813. K na viac. miestach. 1822 F v H. Vsi. 1825 F v Píle, 1831 F v H. Hámroch, 1842 F v Žarnovici. Z. 25.4.1866.

 

Scherer Ján

N. 1790. O. 1811. Archivár BÚ, 1819 sekretár, 1820 F v Žiari, 1821 AS, PRE, 1823 VAD, 1833 AD tekov. 1857 opát, 1858 HCEN. Z. 1.7.1869.

 

Schestáky Jozef

1776 K v Prievidzi, 1778 F v Kamenci p/Vtáč. 1790 F v Oslanoch, VAD, 1802 HCEN, 1819 CEN, AS súdnej tabule župy zvolenskej.

      Muž jasného ducha a príjemného chovania.

 

Schifferdecker František

N. 6.3.1848 v Trstenej. O. 1873. K v Jastrabej, Oslanoch, 1877 SF v M. Kršteňanoch, K v Oslanoch, Brezne, V. Poli. 1882 SF, 1884 F vo V. Poli. Z. 1.2.1919.

 

Schimo Jozef

N. 3.2.1803. O. 1829. PB, K v Vrícku, Handlovej, 1833 SF v Kľačne, K v Bojniciach, Handlovej, Šp. Doline, 1838 SF v T.Ďure, 1838 F v Sučanoch, 1863 n. o. Z. 5.7.1864.

 

Schira Adam

O. 1777. K v Kláštore, 1779 F v Turč. Petre, 1782 F v Háji, 1792 vo Zvolene, 1793 v D. Nive, 1800 D, 1806 VAD, 1811 HCEN. Z. 29.10.1817.

 

Schluga l. b. Ignác

N. 14.8.1797 v BB. O. 1820. Po primíciách býval v rodičovskom dome a konal funkciu BB K. 1821 F v Lopeji. Z. 17.3.1826, 29 ročný.

 

Schmelcer Ignác SJ

Po zrušení SJ bol K v BB. Z. 1793.

 

Schnierer Ján

1791 K v Bojniciach, BB, 1809 F v Krupine. Z. 22.2.1806.

 

Schramek Štefan

N. 3.6.1877 v Trstenej. O. 1899. K v Bojniciach. 1901 na zdr. Dovolenke. Z. 27.10.1905, 29 ročný.

 

Schreiner Karol

K v N. Pravne, Handlovej, 1834 F v Šimonovanoch. Z. 13.3.1842.

 

Schrott Ladislav

N. 11.3.1911 v Hronci. O. 1940. K v N. Bani, Jastrabej. 1942 v Sl. Ľupči, 1943 v Handlovej. 1945 F v Handlovej, 1947 K v Brezne, 1947 SF v Turanoch, 1954 SF v Detve, 1961 v Bojniciach, ČD. 1980 n. o. Z. 15.9.1984. Poch je v Bojniciach.

      Nízkej postavy, živej letory, vedel sa dobre pohybovať aj medzi činiteľmi štátnej správy ako člen mierového hnutia a neskoršie PIT. V Turanoch dal postaviť nový organ. V Bojniciach dal uliať nové zvony. Ulial ich zvonolejár Knos n. o. v bývalej farskej stodole, jeden chybný prelial a dva nové ulial, celkove 3 kusy o váhe 7q, 5q a 3,5q. Bolo to ojedinelé liatie zvonov. Na odpočinku býval vo vlastnom dome, ktorý si postavil v Bojniciach so svojou domvedúcou. Postihnutý apoplexiou zomrel.

 

Schultheis František

N. 17.12.1839 v Brezne. O 1865. K v Detve, Tajove, BB, N. Pravne, SF v J. Lehote, K v Chrenovci, SF v Turč Michale, Turanoch. K v Oslanoch. SF v Háji, Krahuliach. K v Handlovej. 1875 F v Bacúrove, VAD, 1878 F v H. Lehote, 1881 F v J. Lehote, 1885 F v Kláštore p /Zn. 1886 D, 1889 VAD. Z. 21.2.1899. (na str. 57/a)

 

Schumichrast de Príles Pavol

1800 SF v H. Vsi, 1803 SF vo V. Uherciach, 1804 K v Detve, SF vo Vígľ. Hute-Kalinke. 1805 F v H. Vsi, 1806 K v Bojniciach, BB, Brezne, N. Pravne, 1812 F v Bacúrove, 1828 F v Budči. Z. 28.7.1831.

 

Schumann Karol SJ

1776 bol prijatý do služ. BBB. PB, 1777 F v Nemeckej. Z. 13.10.1787.

 

Schwantner (Schwandtner) Ján

1801 K v N. Bani, H. Vsi, BB, Predajnej, Nemeckej. 1805 F v H. Lehote. 1818 F v Č. Balogu, 1824 sa zriekol F a ostal K vo Zv. Slatine, Jastrabej, Žiari. 1827 SF v Det. Hute. 1829 n. o. Z. 7.8.1848.

 

Schwantner (Schwandtner) Štefan

N. 20.11.1820 vo Valaskej. O. 1844. K v Selciach, Jastrabej, 1845 SF vo Valči, Medzibrode, K v Č. Balogu, 1848 SF v Lopeji, K v Č. Balogu, Kremnici, N. Bani, 1851 SF v Žarnovici. K v Prievidzi, Bojniciach, 1856 SF vo Vyhniach, Lopeji, 1857 prof. VŠB, 1860 F v Slaskej. Z. 5.5.1901.

 

Schwarz Jozef

N. 4.3.1880 na Donovaloch. O. 1904. K v Hronci, V. Uherciach, Beňuši. 1910 SF, 1911 F v Beňuši. Z. 8.8.1932, 52 ročný.

      Vysokej postavy, príjemného chovania, samotár. Dobrý, starostlivý dušpastier. Celý svoj život prežil v horách.

 

Schwarzl Benedikt

O. 1808. K v Kremnici, N. Pravne, Detve, Nemeckej, Žiari. 1806 voj. K na hrade Alonci. 1812 F v Hronci. Z. 20.4.1814.

 

Schwelner Ján SJ

Pri zriadení BBB bol K v Kremnici. Z. 1783.

 

Sculteti Juraj

Prijatý z rehole trinitárov, ktorú Jozef II. zrušil 20.11.1784. 1787 miestny K vo Vrícku. 1790 F v Turč. Ďure.

 

Sebestyén František

N. 12.7.1865. O. 1888. K v Zv. Slatine, H. Hámroch, Žarnovici, 1897 SF, 1899 F v Tŕní, 1908 F v Sl. Ľupči, 1912 VAD, 1929 PK. 1933 n. o. Z. 27.4.1939 v BB.

 

Selecký František

N. 2.4.1869 v Priechode. O. 1894. K v Chrenovci, Nemeckej, Detve, Prievidzi. 1902 F v M. Kršteňanoch. 1918, 1922 spolu aj SF v Šimonovanoch, 1924 VAD, 1929 F vo Zv. Slatine, 1935 n. o. Z. 12.5.1943.

S

Senček Koloman

N. 10.2.1889 v BB. O. 1912. K v Tajove, Detve, Č. Balogu, N. Bani, SF v Predajnej, 1919 K v Žarnovici, 1922 K v Krupine, 1925 F v Tajove. Z. 12.4.1940, 51 ročný.

      Vyššej postavy, inteligentnej tváre, príjemného chovania. Bol dobrý starostlivý dušpastier. Šíril úctu B. Srdca. S mládežou pracoval veľmi rád. Bo hudobníkom, hral na husle a organ. To mu bolo pomocou pri kultúrnych podujatiach a divadlách, ktoré bolo treba usporiadať, lebo Tajov je vlastne predmestie BB a rád napodobňuje bystrické zvyklosti. Bola tu aj starobylá hutnícka tradícia. Bol Slovák, ale rád čerpal z maďarských prameňov pre svoju prácu. Od mlada trpel reumatizmom a chorobou srdca, čo mu strpčovalo život a obmedzovalo činnosť. Bol spoluorganizátorom stavby kostola v Kordíkoch.

 

Sidor Andrej

1809 PB, K v Detve. Z. 15.9.1809.

 

Silvester Roman

N. 16.1.1844 v Sp. Podhradí. O. 1871. K v N. Pravne, F v Lúčkach. 1888 F v Sklenom, 1892 D, 1891 F v Háji. 1919 n. o. Z. 1.5.1923.

 

Simonyi Ján

N. 7.1.1775 v N. Bani. O. 1798. K na St. Horách, Žiari, 1799 miestny K v H. Lehote, 1800 SF, 1805 F v Píle. 1807 F v Badíne, 1819 F v Selciach, 1844 F v Jastrabej, 1847 F v Trubíne. Z. 23.11.1859.

 

Simunyi Juraj

N. 17.4.1786 v Rybanoch. O. 1810. K vo Zv. Slatine, N. Bani, Bojniciach, Žarnovici, 1815 SF v Sl. Ľupči, 1816 v Oslanoch, 1820 SF v Sl. Ľupči, 1821 F v Necpaloch, 1821 F v Martine, 1822 F v Bystričanoch, 1825 F v Rudne, 1830 F v H. Hámroch. 1831 rektor sem. 1839 AS, 1852 HCEN. Z. 27.11.1877.

 

Siposs (Šipoš) Ignác

K v Aule. 1793 miestny K v Močiari. 1797 F v Medzibrode.

 

Skalák Augustín

N. 23.8.1887 v Sl.Pravne. O. 1910. K v Brezne, Detve. 1911 PB, 1919 prof. náb. na gymn. v BB. D, 1939 riaditeľ gymn. 1945 n. o. Z. 28.6.1961, poch. je v mestskej krypte v BB.

 

Skladáni Jozef

1787 K v Kláštore p/Zn. BB. Z. 1791.

 

Slašťan Tomáš

N. 30.12.1913 v Jalnej. O. 1936. K v Žarnovici, 1938 v Handlovej. 1942-44 voj. kňaz, 1945 K vo Zvolene, 1948 SF v Koši, 1960 SF v Brezanoch. Z. 22.1.1975 náhle.

      Strednej postavy, vážnej tváre, vážneho vystupovania, príjemný, priateľský, ale málovravný. Pochádzal z roľníckej rodiny. Bol spoľahlivý duch. pastier, o všetko sa staral svedomite. Mimoriadne veci nevyhľadával, ale predsa vykonal mimoriadne dielo, keď postavil v Brezanoch novú faru.

 

Sliačan Leonard

N. 27.10.1901 v Černovej. O. 1927. K v D. Hute, Brezne, Martine, 1931 vo Zvolene, 1935 F v Krupine, 1941 incarceratus. 1952 SF v Turč. Michale, 1958 incarceratus. Z. 17.10.1969, poch. je v Černovej. /Zo žalára prepustený v júli 1969, potom n. o./

      Imponujúci telesný zjav, postava vysoká, vážna tvár, príjemný, priateľský, niekedy prísny. Otvorený, priamy, bez pretvárky, čo si myslel, otvorene povedal, niekedy aj ostro, ináč šetrne. Ako dušpastier bol otcovský, svedomitý, náročný tak voči sebe, ako aj voči veriacim, ak išlo o plnenie nábož. povinností. Voči vrchnosti úctivý. Staral sa o hmotné zveľadenie farnosti: postavil novú faru, veľkým nákladom renovoval kostol, zadovážil nové zvony. Opravil zanedbaný kláštor a uviedol do farnosti rehoľné sestry. Bol dobrý kazateľ i dobrý vodca farníkov. Teol. vzdelanie si rozširoval. Bol spoločenský. Dobre sa vyznal v hospodárskych otázkach. Staral sa o soc. povznesenie farníkov. Založil ľudové školy na kopaniciach. Dlhší čas bol starostom mesta a v tejto funkcii zorganizoval zavedenie mest. vodovodu, nové cesty, postavil kult. dom, pre mesto vymohol zavedenie obchodnej školy. Medzi farníkmi bol obľúbený. Inoverci ho rešpektovali ako popredného človeka, ale ho nenávideli, čo sa odzrkadlilo v jeho posledných rokoch života. Tragiku zo žalára nieslo veľmi trpko. Zomrel náhle, keď išiel navštíviť hroby rodičov v rodisku.

 

Sliva František

N. 9.9.1913 v Trstenej. O. 1928. Do sem. vstúpil z Čsl. armády, kde slúžil v hodnosti kapitána. K v Jastrabej, D. Hute, V. Uherciach. 1929 SF v Donovaloch. 1938 SF v Tŕní, 1950 m. p. 1957 SF v Nov. Lehote, 1960 SF v Mýte p/Ďumbierom. 1969 n. o. v Beckove. Z. 13.12.1983.

      Nízkej postavy, chudý, živej letory. Mal rád spoločnosť. Za neho bol v Donovaloch postavený Šport hotel pre lyžiarov. On usmerňoval ľudí, aby nerobili ťažkosti pre stavbu, ktorá potom prebehla pokojne. Okres preto ako odmenu postavil obecnú školu. Dal vymaľovať kostol. V Tŕní prešiel veľkými ťažkosťami. Za fronty zhorela fara a škola, kostol bol rozstrieľaný. Mal čo robiť, aby to obnovil. Keď začali organizovať JRD, dostal sa do konfliktu a bol odsúdený na 2 roky do žalára. Po návrate pracoval u jednej firmy, kým bol rehabilitovaný r.1957.

 

Slobodný Eugen

N. 29.7.1846 v Kopanici. O. 1867. K v Jastrabej, Krahuliach, Kľačne, 1874 SF v Kľačne, K v N. Bani, 1886 F v Moštenici. Z. 23.11.1912.

 

Slobodný Imrich

N. 4.11.1841 v Kopanici /brat Eugena/. O. 1867. K v Jastrabej, Hr. Baniach, Vígľ. Hute-Kalinke, D. Nive, Žarnovici, Kremnici, 1879 SF, 1888 F v Ponikách. 1894 F v Č. Balogu. Z. 4.12.1898.

 

Slobodník Jozef

N. 1.2.1902 na Šp. Doline. O. 1926. K na St. Horách, Žarnovici, Brezne, Zvolene, Martine. 1934 prof. náb. na gymn. v Martine. 1938 v Prievidzi. 1943 vo Zvolene. 1945 výpomocný duch. v Sl. Ľupči. 1949 K v Krupine. Z. 20.4.1951. Poch. je v BB.

      Strednej postavy, tichej povahy, elegantného vystupovania. Miloval spoločnosť vyšších kruhov. Keď bol prof. náb. v Martine, viedol duchovnú správu v nemocnici.

 

Slotta Juraj

N. 14.4.1819 v Rajci. O. v Brne. Na Morave slúžil 9 rokov. 1854 bol prijatý do služieb BBB a stal sa prof. na gymn. v BB. Exhortátor a učiteľ spevu. Redaktor časopisu „Cyril a Metod“. Mal široký okruh spolupracovníkov, preto bol časopis na úrovni. 1861 F v Tužine. 1876 prepustený do OAB.

      Muž atletického tela a mohutného hlasu. Pochádzal z mnohodetnej rodiny 10 detí. Stal sa sadzačským učňom. Potom ho zviedla túžba po ďalšom vzdelaní. Študoval v Žiline, Bratislave, Budapešti a Gyöngyösi. Živil sa kondíciami. Dvaja priatelia ho prehovorili, aby išiel študovať do brnenského seminára. Tam ho aj vysvätili. Túžba dostať sa na Slovensko sa mu splnila za B Moyzesa. Bol dobrý básnik a vynikajúci rečník. Pracoval literárne a niektoré jeho práce vyšli tlačou v terajšej dobe. Písal články česky a slovensky. Vtedy ešte nebola ustálená spis. slovenčina. Literárne plody uverejňoval v „Cyrilovi a Metodovi“, ale aj ten sa dlho neudržal pre nevraživosť vrchnosti a nevšímavosť učiteľov. 1870 sa stal riaditeľom GSV v Trnave. Tu zredigoval „Katol. noviny“ a „Pútnik“. Tieto časopisy vytrvali dlho a ovplyvňovali slovenské katolícke vedomie. R. 1873 bol prijatý do OAB a vyznamenaný titulom pápežského kaplána. 1879 sa stal F vo Voderadoch, kde zomrel 3.10.1882. Jeho pohreb bol smutný, lebo správca majetku na jeho pohreb nepustil robotníkov, „lebo pansláva netreba ani po smrti podporiť.“

 

Smida Jozef

N. 27.4.1888 v Kremnici. O. 1910. K, 1915 voj. kurát na fronte, 1919 K, t. r. sa vrátil k vojsku. 1920 prof. náb. na gymn. v Prievidzi. 1920 F vo Zvolene. 1924 redaktor časopisu „Národný denník“. 1927 degradovaný ako apostata.

 

Smida Stanislav

N. 6.1.1912 v Tajove. O. 1935. Ako subdiakon slúžil v Č. Balogu, potom v Koši. K v Bojniciach. 1939 SF v Bacúchu. 1943-44 na liečení. 1944 aktuár BÚ. 1945 zastupujúci v Riečke. 1.7.1945 SF v Bacúrove. 1947 SF v Donovaloch, 1968 AS. Od 1972 prevzal spravovanie fary v Motyčkách. Z. 2.10.1978 pri havárii auta.

      Strednej silne stavanej postavy, počernej tváre, skromný, jednoduchý, vážneho, priateľského chovania. Pochádzal z hutníckej rodiny. Otec Jozef, matka Mária Murgašová. Bol starostlivý dušpastier. Keď sa stal SF v Bacúchu, býval na súkromnom byte, lebo fara sa ešte len stavala a musel stavbu dokončiť. Postavil aj bočné budovy. Keď zaviedli do obce elektr. prúd, elektrifikoval kostol aj faru.

      Na Donovaloch žil v ťažkej situácii. Farníkov bolo málo a stále ich ubúdalo, lebo mladí sa sťahovali za prácou do mesta. Kostol bol zošlý a fara tiež nevyhovovala. Hoci bol čas nepriaznivý, dosiahol u štátnej správy, že mu dala vysokú podporu, že mohol opraviť kostol aj faru. Podarilo sa mu to pre rekreačnú oblasť Donovalov. Vojnu prežil v Riečke. Tu sa mu podarilo prehovoriť bojujúcu nem. jednotku, aby si palebné postavenie umiestnili ďalej od fary, kde bol v pivnici ukrytých množstvo ľudí. Do sirotinca v BB sa mu podarilo dostať tri siroty, z ktorých dve dosiahli vysokoškolské vzdelanie.

 

Smolen Jozef

N. 2.2.1834. O. 1858. K v Podkoniciach, Oslanoch, H. Hámroch. 1860 SF v H. Hámroch, K v Trubíne, Kláštore. 1863 SF v Kláštore. K v Detve, Tajove, Prievidzi. 1869 SF v Koši, K v Prievidzi. 1871 F v Bacúrove, 1874 F v Medzibrode, 1881 F v Martine. Z. 8.6.1890.

 

Smrečáni Peter

N. 1.7.1855 v Smrečanoch. O. 1880. K, PB, 1855 voj. kurát. Z. 3.12.1890.

 

Sófa Karol

N. 24.9.1835 v Kroměříži. O. 1869. Prijatý z rehole sv. Františka. K v BB, Detve. 1871 F v Krahuliach, 1874 F v Háji, 1877 VAD, 1889 AD turč. 1891 F v Turč. Michale. Z. 14.3.1915 náhle, keď v nedeľu vykonával služby Božie.

      Svoje dušpastierske povinnosti konal presne, bol plný bratskej lásky, milý všetkým.

 

Solčánsky Juraj

Pri zriadení BBB bol F v M. Kršteňanoch. 1777 F vo Sv. Mare. Nešťastný človek. Kršteňanská fara mu za 7 mes. dva razy vyhorela. Od žiaľu odišiel do Sv. Mary, kde r. 1778 zomrel.

 

Sopeni Michal

1782 K v Sl.Pravne, Bojniciach, St. Horách. 1787 F v Podkoniciach, 1795 v Brusne, 1808 F v Lopeji. Z. 23.11.1812.

 

Spevák Albín

N. 22.5.1878 v Uľanke. O. 1900. K v H. Opatovciach, V. Uherciach, Prochoti. 1902 na zdr. dovolenke. 1924 degradatus propter attentatum matrimonium. Neskoršie dostal od sv. Stolice dišpenz.

 

Spevágh (Spevák) Jozef

1789 K v Detve. 1793 miestny K v Kalinke, 1797 K v Žarnovici. 1800 F v Rudne. Z. 14.10.1801.

 

Spiššák Ján

O. 1818. Vychov. v rodine Ľ. Beniczkého, K v N. Bani, Podkoniciach, Tajove, Šp. Doline, BB, Č. Balogu. 1831 F v Hronci. Z. 12.1.1834.

 

Spišák Ján

N. 7.12.1803. O. 1829. K v Badíne, N. Bani, 1831 prof. VŠB v BB. 1843 SF, 1844 F vo Vrícku. 1876 n. o. Z. 24.7.1885.

 

Stauder Ján

1776 K vo V. Poli, 1779 v Skl. Tepliciach, 1787 vo Vyhniach, 1804 VAD, 1811 HCEN. Z. 24.7.1818.

 

Steinhübl Ambróz

N. 16.12.1887 v N. Pravne. O. 1911. K v Tužine, 1912 vo V. Poli, 1913 v N. Pravne. 1916 v Tužine, N. Pravne, Tužine, 1922 v Žarnovici, 1924 F v Lúčkach, 1937 šk. D. 1945 vysťahovaný od Nemcov, t. r. sa vrátil. 1947 SF v Jastrabej. 1958 n. o. Z. 10.2.1973.

 

Steinhübl Jozef

N. 3.10.1808. O. 1832. K v Podkoniciach, Sl. Ľupči, Kremnici. 1838 SF v Kľačne, 1843 F v N. Pravne, 1853 D, 1866 VAD, 1867 AD nitr. Z. 19.9.1870.

 

Steinlechner František

N. 6.10.1772 v B. Štiavnici. O. 1795. K v BB. 1802 F v Sučanoch, 1821 VAD, 1833 HCEN. Z. 26.7.1838.

 

Stephani František

Pri zriadení BBB bol rektorom stálej jezuitskej misie v Motyčkách a stal sa tam F. Z. 22.2.1798.

 

Stephani Martin

1784 K v BB, 1785 F na St. Horách, 1800 F v Nemeckej. Z. 16.3.1807.

      Brat predošlého, vstúpil do SJ. Združenie SJ ho zastihlo ako študenta. Teol. dokončil v Budíne a vysvätený bol v Kaloči. Ochorel na oči a býval u brata v Motyčkách. Uzdravil sa, za čo ďakoval Starohorskej Panne Márii, preto sa tam stal F.

 

Stiffel Ján

N. 11.4.1872 v N. Pravne. O. 1896. K v Trubíne, 1897 aktuár, 1897 K v BB, 1903 sekretár ekonóm. 1911 AS, 1919 F v Háji, 1931 VAD, 1940 HCEN. 1947 n. o. Z. 18.8.1954.

      Malej postavy, dobrák. Tichý, vzorný, horlivý kňaz.

 

Stiffel Ladislav

N. 4.9.1877 v N. Pravne. O. 1900. K vo Vrútkach, Kr. Baniach, BB. 1907 prof. náb. na reálke v Kremnici, 1913 prof. náb. na gymn. v BB, 1919 F v Lutile. 1928 šk. D, 1936 VAD, 1946 sa zriekol VAD. 1952 incarceratus. Po prepustení sa musel zriecť fary a ostal n. o. Z. 23.9.1969, 92 ročný.

 

Straka Juraj

N. 20.4.1812. O. 1834. K vo Valaskej, Tužine, Bojniciach, Zv. Slatine, Zvolene, N. Bani. 1837 prof. na gymn. v BB. 1842 F v Háji, 1846 F v Kunešove, 1849 bol uväznený pre účasť na Košútovom povstaní. Po prepustení bol K, neskoršie F v Beňuši. 1854 pokračoval ako K v BB. 1860 F v Beňuši, 1868 F v Selciach. Z. 20.3.1881.

      HD Selce píše, že bol malomyseľný a apatický. Vo väzení mu hrozil trest smrti. Dostal dlhoročné väzenie a potom bol amnestovaný. Zomrel opustený a v núdzi.

 

Straka Jozef

N. 1.1.1913 v Chlebniciach. O. 1939. K v Krupine, 1940 konal zákl. voj. službu. 1940 sa vrátil do Krupiny. 1941 K v Brezne, 1941 vo Zvolene, 1944 vo Vrútkach. 1948 F v Motyčkách, 1964 SF v Hronci, 1974 v Tŕní. Z. náhle 14.10.1977, 67 roč. pochovaný je v Chlebniciach.

 

Stranauský (Stranovský) Imrich

1783 K v Sl. Ľupči, BB. 1788 SF v Medzibrode, 1792 F v Sl. Ľupči. 1801 ochorel psychickou chorobou. Faru mu ponechali, ale dostal SF in spiritualibus. Z. 29.2.1824.

 

Strelka Ladislav

N. 14.8.1912 v Trakovicach. O. 1936. Ako diakon slúžil v H. Hámroch, 1937 K na St. Horách. 1938 SF v Ľubietovej, 1946 F v H. Ždani. 1977 n. o. v H. Ždani. Z. 9.11.1983. Pochovaný je v H. Ždani.

 

Striss Leopold

N. 1825. O. 1850. K v Beňuši, Jastrabej, Chrenovci, H. Hámroch, N. Bani, N. Pravne. 1859 SF v N. Bani. SF v Radvani, K v BB, Kremnici, 1861 F v Martine, 1878 v Medzibrode, 1860 v H. Ždani. Z. 2.12.1893. Poch. v H. Ždani.

 

Strmeň Ladislav

N. 16.5.1914 v Hronci. O. 1936. PB, 1940 notár tribunálu, K v BB, 1943 vstúpil do rehole piaristov. 1948 sa vrátil a stal sa prof. náb. v Kremnici. 1952 SF v Hronci, 1954 SF v Turanoch. Z. 11.12.1976.

 

Sumrák Ján

N. 21.6.1823 v Selciach. O. 1846. K vo V. Uherciach, Jastrabej, Šp. Doline. 1850 aktuár kap. vikára, 1853 špirituál sem. 1856 F v Brusne, 1865 AS, 1903 n. o. Z. 27.5.1907. 84 ročný.

 

Svačina Tobiáš

N. 12.12.1848. O. 1875. K v Kr. Baniach, Sučanoch, PB, 1878 supl. prof. VŠB, 1882 riadny prof. PRE, doktor teol. 1883 notár konzistória a katedrálny kazateľ. Z. 1.1.1885, 87 ročný.

 

Svetnický Jakub

Pri zriadení BBB bol F v Brusne. Z. 1782.

 

Szabó Anton

1812 K v BB. Z. 14.11.1816.

 

Szabó František

1776 K v Nemeckej. 1779 F v Bacúrove, 1794 n. o. Z. 30.1.1799.

 

Szécsi Štefan

Maďarizované priezvisko, predtým sa volal Vlčko. N. 3.8.1867 v Topoľčanoch. O. 1899. K v Žarnovici. 1900 odišiel do Rehole sv. Františka, 1903 sa vrátil. K v Hronci, SF v Lopeji, K vo Zvolene, 1905 F v Bystričanoch. 1907 K. 1909 odišiel do súkr. života, apostata.

 

Székely Ján Bernard

N. 8.2.1878 v Sekuliach. O. 1901, 1913 bol prijatý z rehole OFM do služ. BBB a stal sa SF v Močiari, potom v Jastrabej. 1914 SF v Sl. Pravne. Z. 14.10.1919 z úrazu pri páde zo stromu pri oberaní ovocia.

 

Szendrey Ján

1898 prijatý z rehole OFM do služieb BBB. K v N. Bani, Prochoti, Jastrabej, Beňuši. 1900 prepustený zo služieb BBB.

 

Szenási Ľudevít

N. 17.10.1911 v Zlatnej. O. 1938. 1952 prijatý z rehole piaristov do služ. BBB. SF v Lazanoch, 1958 SF v Partizánskom, 1969 prepustený do nitr. bisk.

 

Szepessy Jozef

N. 7.6.1814 v Kremnici. O. 1838. PB, K na St. Horách, BB, Sklenom, H. Hámroch, N. Bani. 1845 katedr. kazateľ, 1846 K v Kopernici. 1852 D, 1859 F v Trubíne, 1872 AD tekov. 1903 n. o. Z. 28.11.1913.

      Nestor všetkého kňazstva BBB, žil 99 a pol roka. Kňazom bol 75 r. 1908 vyznamenaný krížom za zásluhy Pro Ecclesiae et Pontifice. Panovník ho vyznamenal Rádom železnej koruny III. tr. Ako mladý bol natoľko slabý, že ho nechceli vysvätiť. Bol malej postavy, chudý. Pochádzal z maďarskej zemianskej rodiny, výchovu mal nemeckú, ale účinkoval na slovenských farách. Odsudzoval šovinizmus.

 

Szilágyi Ján SJ

Pri zriadení BBB sa stal R. 1777 F v Sl. Ľupči. Z. 19.5.1802.

 

Szimmer Martin

N. 10.11.1806. O. 1832. K vo Zv. Slatine, Bojniciach, Kremnici, Vyhniach, BB. 1842 F v Kopernici, 1846 v Tajove, 1850 katedr. kazateľ, 1853 PRE. 1854 AS, 1867 VAD. Z. 1.2.1868.

 

Szirmai Ján

N. 16.7.1886 v B. Štiavnici. Predtým mal priezvisko „Sulimanec“. O. 1909. K, 1914 voj. kurát. 1918 apostata /degradatus/.

 

Szalatínyi (Szlatínyi) Anton

N. 13.1.1807 v Kotešovej. O. 1831. K v Badíne, Predajnej, Lopeji, Chrenovci, Bojniciach, Prievidzi. 1835 SF v Sebedraží, K na Šp. Doline, St. Horách. 1837 SF, 1838 F na Donovaloch. 1842 F v Badíne. Z. 12.12.1882.

        Zemianskeho pôvodu. Smutne sa preslávil tým, že r. 1849 obežník B. Rudnyánszkeho, ktorým sa biskup postavil na stranu Košútovcov a vyzýval kňazov, aby podporovali povstalcov, dodal cisárskym. Obežník bol priťažujúcou kauzou v B procese, odsúdený bol na 6 r. žalára. Toto svedčí biskupov gen. vikár Cherven.

        O badínsku farnosť sa však zaslúžil, že postavil novú faru, hospodárske budovy. Po zruš. poddanstva zachránil v dlhom súdnom procese kostolný majetok, ktorý si niektorí Badínčania na základe dlhoročného užívania chceli privlastniť. 9 rokov ležal po porážke a mal kaplánov, ktorí vykonávali duchovnú službu.

 

Szmetanay Ján

N. 1806 vo Zv. Slatine, O. 1830. K v Chrenovci, Detve, St. Horách, BB, 1836 F v Sebedraží. 1841 F v N. Pravne. 1842 F v Lutile, 1854 sa musel zriecť fary a bol n. o. Z. 11.1.1855.

      Pochádzal zo zemianskej rodiny. Non semper sanae mentis... in insanis tristem vitae suae posuit in seminario.

 

Szmrecsányi Peter

N. 1.7.1855 v Smrečanoch. O. 1885. K v Trubíne, PB, katechéta klášt. škôl v BB. Voj. kurát v Sarajeve. 1891 kurát voj. nemocnice v Badene. 1890 prepustený do rožňav. diec. Z. 2.12.1891.

 

Sztanyák (Stanyák) František

N. 10.3.1856 v Kunešove. O. 1882, prefekt sem. a exhortátor gymn. 1885 prof. VŠB, 1886 aj vicerektor sem. 1901 CEN. 1904 prodirektor VŠB, 1907 PRE, 1908 tit. prepošt v Sv. Petre de monte Varadín. Z. 1.7.1911, 55 roč.

      Štíhly, vysoký, útlej konštitúcie. Bol sebavedomý, vedel ukázať, čím je.

 

 

Šimuni Jozef

N. 19.6.1892 v Rybanoch. O. 1915. K vo Zvolene, BB, 1919 v Moštenici. 1920 špirituál m. sem. 1921 prefekt m. sem. 1924 SF v Predajnej, 1925 SF, 1927 F v Šimonovanoch, 1936 F v Brezne, 1937 AS, 1942 F v Žiari. Z. 2.1.1954.

      Strednej asketickej postavy, vážneho výzoru tváre, rezolútny, energický človek. Výborný kazateľ. Zomrel náhle v noci nového roku.

 

Šipoš Ignác

1792 bisk. K. 1793 miestny K v Močiari, 1797 F v Medzibrode, 1812 F v H. Ždani. Z. 15.5.1833.

 

Šimalčík Juraj

N. 13.11.1895 v Slanici. O. 1911. K v Martine, 1921 notár BÚ, K v BB. 1922 notár tribunálu, 1923 doktor teol. 1924 prof. dogmatiky na VŠB v BB a prefekt sem. 1934 AS, 1936 prof. teol. fakulty v Bratislave, 1947 PK, 1958 n. o. Z. 5.2.1961.

      Strednej postavy, počernej tváre, inteligentného vzhľadu. Veľký ctiteľ P. Márie. Po púti do Lurdu napísal knihu „Zázračný Lurd“, vydal ju vlastným nákladom. Druhú apologetickú „Verím v Boha“. Okrem toho napísal viacej článkov.

 

Šimek Peter

N. 6.7.1853 v Kuklove. O. 1880. K v Sučanoch, Oslanoch, N. Bani, Brezne. 1889 F v Pohr. Polhore. 1923 n. o. Z. 10.3.1925.

 

Šimičák Jozef

N. 23.1.1904. O. 1928. K vo V. Poli, Vrútkach, Kr. Baniach. 1932 SF in spiritualibus v Sl. Ľupči, 1933 SF v Píle, 1934 F v Ľubietovej. 1937 F na St. Horách, 1943 D, 1945 SF, 1946 F v Bystričanoch, 1956 SF v Necpaloch. 1957 SF v Prochoti. Z. 1.3.1964. Poch. je v Zuberci.

      Postavy bol malej, plnej, výraznej tváre, výrazných očí. Pochádzal z početnej oravskej rodiny. Darmi ducha bol obdarený, ale skromný, nenatískal sa na popredné fary. Na St. Horách vybudoval pútnický kútik „Studnička“, kde postavil monumentálnu sochu P. Márie. Voľný čas na menších farách využíval pre MS prekladaním listín z latinčiny a nemčiny. V teol. bol tiež vzdelaný. Pri rekolekciách, keď boli prenesené témy a bol pri nich rozdiel názorov, vedel nájsť správne stanovisko. Spoločnosť mal rad a vedel byť dobrým spoločníkom. Miloval rybačku a včeličky. Na živote veľmi neľnul, nevyhľadával lekárov a viac sa spoliehal na Božie riadenie. Zomrel nečakane krátko po šesťdesiatke. Miloval Cirkev i slovenský národ. /Komentoval L. Strelka/

 

Šimončič Jozef

Pri zriadení BBB bol F v Žiari n/Hr. Z. 1793.

 

Šimončík Ľudevít

 

Šišan Emil

N. 7.11.1914 v Kláštore p/Zn. O. 1938. K v Detv. Hute, Hriňovej, St. Horách, Sl. Ľupči. 1940 K v Kr. Baniach, 1941 v D. Hute, Detve, Jastrabej, Sl. Ľupči, Č. Balogu. 1944 SF v Slaskej, 1962 SF v Očovej. 1982 n. o. v Očovej. Z. 9.7.1983, poch. v Kláštore.

 

Šiška Julius

N. 19.10.1883 v Košiciach. O. 1906. K v D. Hute, Prievidzi, 1908 aktuár, 1909 ceremonár, 1916 sekretár, 1919 F v Trubíne, 1931 AS, 1934 F v H. Opatovciach, 1953 n. o. Z. 31.7.1957.

      Vyššej postavy, asketického výzoru. Vystupoval milo a prívetivo, ale s patričným odstupom. Bol otvorený, skromný, svätého života, dobrosrdečný, pedantný. Ako dušpastier si konal povinnosti prísne, dôsledne zamerané na Spasiteľa. Bol výborný, obdivovaný kazateľ. Bol síce prísny, ale nepopudzoval farníkov. Všetky úspory venoval na ozdobu kostola a pre kláštory. Veľmi podporoval košických dominikánov, kde chcel skončiť púť života, ale zomrel v kruhu svojich farníkov.                                            /Komentoval L. Mokroš/

 

Škoda Ján

N. 12.11.1796 v Bzovskej Lehôtke. O. 1822. K v Sáse, SF v Sáse, SF v Trní, K v D. Nive, SF v Sáse, K vo Zvolene. 1832 F v Radvani, 1837 F v Motyčkách. Z. 1861.

 

Školkay Augustín

1806 PB, K vo Zvolene, Jastrabej, BB, Kláštore, Zv. Slatine, Žarnovici. 1812 F v Kľaku. Z. 20.7.1820.

 

Škrábik Andrej Dr.

N. 13.5.1882 v Rajci. O. 1904. 1939 bol ako nitr. kanonik ordinovaný na titul scyrského B. R. 1941 bol Sv. stolicou vymenovaný za B koadjútora s právom nástupníctva do B. Bystrice. Po smrti Mariána Blahu r.1943 BBB. Z. 15.1.1950.

 

Škultéty Lazar

Extrinitarius 1785 prijatý do služ. BBB. 1787 prvý miestny K vo Vrícku. 1791 F v Turč. Ďure. Z. 13.9.1806.

 

Špačinský Juraj

Pri zriadení BBB bol F vo Zv. Slatine. 1790 F v Detve. Z. 1793.

 

Špánik Ján

N. 23.3.1822 v Kremnici. O. 1845. K v N. Pravne, BB, 1851 SF v Kunešove, 1852 F v Krahuliach, 1858 F v Kr. Baniach, 1859 D. Z. 4.8.1889.

 

Štanga Ján

N. 18.11.1814 v Kamenci p/Vtáč. O. 1838. K v Badíne, Chrenovci, Predajnej. 1839 SF v Ponikách, 1842 SF v Medzibrode, 1842 supl. prof. na gymn. v BB, 1852 F vo V. Hute-Kalinke, t. r. v Kamenci. VAD, 1856 F v Oslanoch. Z. 13.10.1866 na choleru 52.r.

 

Štanga Štefan

N. 23.6.1822 v Kamenci p/Vtáč. O. 1848. K v Bojniciach, Detve, Zvolene, vic. oeconomus v D. Hute, F v Prievidzi, K v Chrenovci, 1860 SF, 1866 F v H. Vsi, 1881 F v Lutile, t. r. F v Chrenovci. 1897 in perpetuum suspensus ab omnibus functionibus et celebrationem missae. 1900 n. o. Z. 7.7.1904. Pochovali ho do hrobu jeho bývalého K Matejku, s ktorým sa v živote neznášal.

 

Šteffko Juraj

N. 1796 v Ležiachove. O. 1819. K vo Vyhniach, Lovči, Zvolene, Zv. Slatine, Prievidzi, Sl. Ľupči, Zvolene, 1826 SF vo Zvolene, 1829 F vo Valči, 1830 per cambium v Bystričanoch, 1850 rezignoval na faru a bol n. o. Z. 27.8.1868.

 

Štekláč Jozef

1760 F v Žiari, 1763 v Turč. Ďure.

 

Števek Viktor

N. 18.6.1912 v Or. Bielom Potoku. O. 1936. Ako diakon vypomáhal na St. Horách a Tajove. K v Očovej, Zv. Slatine, Hriňovej, 1937 konal voj. Zákl. službu. K v Sučanoch, 1938 v H. Ždani, Valči, H. Ždani, SF v Necpaloch, 1939 znova vo Valči. 1940 SF vo Valči, 1940 voj. kurát vo Zvolene. 1941 SF, 1943 F vo Valči. 1951 incarceratus. Po návrate 29.6.1957 bol doma na invalidite. Od 1958 bol v civil. zamestnaní. 1968 odišiel do spišskej diecézy a stal sa SF v Žaškove. 1972 n. o. Z. 8.6.1980.

 

Šváral Ján

N. 21.8.1911 v Brehoch. O. 1936. K v D. Hute, 1936 SF vo Sv. Helene. Z. 12.12.1941,  30 roč. cestou do Martina, kde vypomáhal pri vyuč. nábož. na voze v náručí svojho farníka, ktorý ho viezol.

 

Švehlák (Švehlík) Jozef

N. 1.12.1884 v Lovči. O. 1909. K na St. Horách, Žarnovici, Kr. Baniach, 1916 SF na Donovaloch, 1926 F v Jastrabej, 1937 F v Brehoch, 1940 F v Tek. Breznici, 1943 D, 1945 VAD. 1952 incarceratus. 1953 n. o. v BB. Z. 8.8.1960.

 

 

Takács (Takáč) František

N. 10.10.1823. O. 1853. K v Tajove, Jastrabej, Detve, H. Hámroch, Oslanoch, Č. Balogu. 1857 prepustený do vacov. B. – Predtým sa písal „Tkáčik“.

 

Takáč Jozef

N. 1.1.1806 v B. Štiavnici. O. 1829. K v D. Hute, Chrenovci, Tužine, BB, Detve, Bojniciach, Chrenovci. 1833 prof. na gymn. v BB, 1834 dostal prezentu na faru v Ľubietovej, čo bolo proti intenciám B, preto sa jej musel zrieknuť a ísť za K do Detvy. 1838 F v Oslanoch. Tu sa dostal do sporu s farníkmi a musel sa fary zrieknuť a stal sa SF v H. Vsi. 1860 ho poslali n. o. Z. 31.5.1873.

 

Takáč Koloman

N. 29.6.1847 v Tajove. O. 1870. PB, K v Sl. Ľupči, D. Nive, 1871 na zdrav. dovolenke, t. r. K v Handlovej, Brezne. 1876 SF v Brezne, 1879 SF vo Valaskej, K v Brezne, BB, 1860 SF v Medzibrode, 1880 F v Kamenci p/Vtáč. 1892 F vo V. Uherciach, VAD, 1897 AD nitr. 1897 CEN, 1901 AD katedrálny, 1902 prodirektor VŠB v BB, opát Sv. Juraja de Ajak, 1904 PRE. Z. 17.4.1920, náhle.

 

Tomáškovič Jozef

N. 2.2.1827 v Broďanoch. O. 1860. 1882 bol prijatý do služ. BBB, keď ho patrón Pálffy prezentoval na bojnickú faru. 1884 prepošt de Gajdel. 1890 D. 1901 n. o. Z. 18.4.1901.

 

Taška Štefan

N. 5.8.1916 v Koši. O. 1942. K v Prievidzi, Hriňovej, 1952 SF v Zem. Kostoľanoch. 1965 SF vo Vrútkach, 1969 SF v Sáse, 1970 SF v Sebedraží, 1973 SF v Kľačne. 1978 n. o. v Pezinku. Z. 14.5.1984.

      Potationi addictus, ostal neschopný služby, odišiel do charitného domova na odpočinok.

 

Taub Matúš

N. 1740. Pri zriadení BBB bol F v Ponikách. Z. 20.4.1800.

 

Telsing Ferdinand

1832 K v Jastrabej a Medzibrode. Z. 25.8.1834.

 

Teml Ján

1797 K na Šp. Doline, miestny K v Močiari, 1802 F v Skl. Tepliciach, 1807 F v Žarnovici, 1818 v D. Nive, 1828 VAD, Z. 25.8.1830.

      Klasicky ovládal latinu, ktorou začal písať HD v Močiari, takisto začal písať HD v Žarnovici. V Dobrej Nive zaviedol služby Božie v plnom rozsahu na každý deň.

 

Tencer Andrej

N. 12.11.1890 v N. Pravne. O. 1814. K v Kr. Baniach, 1915 prefekt sem. 1817 K v Handlovej, 1924 SF v Handlovej, 1934 F v H. Lehote. Z. 17.11.1940, 50 roč.

 

Tencer Anton

N. 7.5.1780 v N. Pravne. 1804 PB, K v Šp. Doline, N. Pravne, Detve, BB, Kremnici. 1807 F v Sklenom, 1815 F v Brezanoch, 1817 F v N. Pravne, 1833 F v Prievidzi, VAD, AS súd. tab. župy turč. a zvol. 1838 sa zriekol fary a ostal špirituálom v seminári. Z. 26.1.1841, 60 ročný.

 

Tencer Ján

N. 9.10.1844 v N. Bani. O. 1870. K v Trubíne, Badíne, Žarnovici, 1888 F v H. Vsi. Z. 15.3.1811.

 

Tergina Pavol

N. 25.1.1814 v Žiari. Rodičia boli bíreši na B majeri. Po vyštudovaní bol kancelistom pri B lesoch. Do sem. vstúpil 1836. O. 1840. K v Detve, Sl. Ľupči. SF v Tŕní. K v N. Bani. 1849 SF in spirit. vo Zvolene. 1850 et in temporalibus. 1852 F vo Zvolene, 1870 D, 1886 VAD. Z. 19.2.1888.

 

Thuránszky Andrej

1801 domáci K v šľachtickej rodine. PB. 1804 K v Žarnovici, 1806 SF v Lopeji, 1808 SF v Brusne, 1809 SF v Tr. Hore, 1826 F v Lopeji, 1832 D. Z. 12.2.1836.

 

Thurn Michal

Pri zriadení BBB bol F vo Sv. Mare. 1778 miestny K v Kľaku, 1781 F v Tr. Hore, 1788 n. o. Z. 6.3.1791.

 

Tichý Ján

1816 PB, K v Žarnovici, 1818 prefekt sem. 1819 na prehĺbení štúdii vo Viedni. 1824 prof. VŠB v BB. 1826 prefekt sem. 1829 SF v Hliníku, 1830 SF v Moštenici, t. r. F v H. Vsi. Z. 16.9.1832, prvý F tu pochovaný.

 

Tillesch Anton

N. 22.5.1804. O. 1827. Bisk. K, 1828 bibliotekár, 1829 ceremonár, t. r. prof. VŠB, 1829 archivár a notár konzist. 1840 F v BB, AS, 1841 HCEN, 1842 riaditeľ gymn. v BB, 1866 n. o. Z. 1872.

 

Tillesch František

N. 15.7.1810 v Kr. Baniach. O. 1833. K vo Vyhniach, V. Uherciach, N. Pravne, 1837 SF v Kľačne, 1838 F v Tužine, 1850 F v Prievidzi. 1852 VAD, 1854 AD nitr. 1865 CEN, rektor sem. 1869 kurát bisk. majetkov, riaditeľ domu deficientov, PRE, 1872 opát de Monte Regali. Z. 18.3.1889.

 

Tmák Jozef

N. 6.7.1834 v Tvrdošíne. O. 1860. K v Detve, Beňuši, Č. Balogu, Chrenovci, Bojniciach, Oslanoch, Žarnovici, 1872 F v Babinej, 1893 D, 1894 F vo Zvolene, 1897 HCEN, 1898 VAD. Z. 13.12.1899.

 

Tomalík Alojz

N. 21.6.1825. O. 1848. K v Kremnici, Trubíne, N. Bani, 1850 SF v Kunešove, K v BB, 1854 voj. kurát v Taliansku. 1863 n. o. Z. 23.4.1880.

 

Toman Juraj

1815 K v Bojniciach, BB, 1821 archivár a ceremonár. 1823 F v Ľubietovej, 1831 D. Z. 31.3.1834.

 

Tománek Michal

N. 23.9.1781 v Uníne. O. 1807 na titul voj. kuráta. 1809 prijatý do služieb BBB. K v Detve, BB, Selciach, Zvolene, Bojniciach. 1811 na zdrav. dovolenke, potom K a SF v Sl.Pravne. 1813 SF v Babinej, potom v Močiari. 1817 v Píle, 1821 v Brusne, 1831 v Hájnikoch, 1836 v Medzibrode, 1837 v Brusne. Z. 11.2.1851.

 

Tomanóczy Jozef

1813 K v N. Bani, Zvolene, Turč. Ďure, 1818 SF v Očovej, K v Mošovciach, 1819 SF v Mošovciach, 1825 F v Očovej, 1829 D. Z. 24.4.1849.

 

Tomacsányi (Tomcsányi) Peter

N. 1857 vo Valči. O. 1863. K v Sučanoch, 1883 na liečení. Z. 23.5.1884.

 

Tomeček Vincent

N. 14.11.1891 v Gbeloch. O. 1914 v reholi OFM. 1921 prijatý do služieb BBB, K na St. Horách, BB, Zvolene, Detve, D. Hute, N. Bani, Oslanoch. 1927 SF, 1933 F v Necpaloch. 1939 SF, 1940 F v Oslanoch. 1952 SF v Ponikách. Incarceratus. Keď sa vrátil, ostal na odp. 1954. Z.30.11.1956, 65 roč.

      Vysoký, silnej postavy s modrými očami, plavovlasý, s orlím nosom, prívetivej tváre. Vystupovanie uhladené. Mal krásny tenor, aký sa zriedka u kňazov vyskytne, v kostole ho bolo radosť počúvať. Spevom vedel zabávať aj spoločnosť, ktorá ho mala rada. Povinnosti dušpastiera si vykonával horlivo. Kazateľ bol dobrý a vedel nadchnúť a povzbudiť veriacich. V Oslanoch boli pomery pri jeho príchode veľmi rozhárané, ale vedel farnosť upokojiť. Bol dobrý patriot, matičiar a propagátor slov. literatúry. Držal si malé gazdovstvo. Veľa rozprával a pravdu vedel každému povedať do očí, čo mu zrodilo nepriateľov. Dostal sa za to do žalára, nedostal už štátny súhlas a býval n. o. vo svojom malom domčeku v Necpaloch. Tu prekladal listiny pre Maticu slovenskú a tak sa živil.

 

Tomkuliak Peter

N. 15.6.1839 v Krivej. O. 1863. K v Jastrabej, Kremnici, 1868 SF v Kremnici. 1869 prof. VŠB v BB, 1878 F v D. Hute. Z. 30.7.1894, 55 roč.

      Vynikajúci muž. Pre svoje slovenské presvedčenie musel opustiť katedru a iné miesto nedostal, iba na posledných lazoch.

 

Tomkovič Jozef

N. 12.9.1910 v Trebaticiach. O. 1938. K vo Zvol. Slatine, 1939 v Chrenovci, 1941 v Hriňovej, 1942 SF v Babinej, t. r. K v Č. Balogu, 1943 v Žarnovici, 1947 vo Zvolene, 1950 SF v Žarnovici, 1952 SF v Očovej, 1962 SF v Tek. Breznici. 1.11.1972 n. o. Z. 25.8.1980. Pochovaný je v Žarnovici.

      Strednej, plnej postavy, príjemnej inteligentnej tváre, dôstojného vystupovania. Pochádzal z roľníckej rodiny. Bol človek praktického zamerania. Už ako K zorganizoval vymaľovanie kostolíka v D. Hámroch. Ako SF to uplatňoval všade: v Žarnovici zrenovoval kostol zvonku a okrášlil ho sklomaľbou oblokov. Zrenovoval kaplnky v D. Hámroch, Rev. Podhradí, Lukavici, ako aj faru. Všetky tieto stavby bolo poznačené vojnou. V Očovej zmodernizoval faru. V Tek. Breznici odvodnil priestranstvo kostola, kostol nanovo omietol, pokryl plechom, zaviedol elektriku, kúrenie a dal vymaľovať. Na rozlúčku daroval krištáľový luster. Oltáre dal obnoviť. Do cintorína zaviedol vodu na polievanie kvetov.

      Bol svedomitý dušpastier, dbal na poriadok a dôstojnú liturgiu. Mal záľubu v gazdovaní, choval domáce zvieratá a výberovú hydinu. Pestoval kvety a ovocie. Počas vojny v rámci kaplánskych možností pomáhal postihnutým ľuďom. Od r. 1960 bol postihnutý apoplexiou. Býval s domvedúcou vo Voznici.

 

Tóth Ján

N. 2.3.1912 vo Zvolene. O. 1935. K v Trubíne, Krupine, BB, 1938 archivár BÚ, notár, 1941 ceremonár, 1943 sekretár, 1949 direktor kanc., AS, 1950 SF v Podbrezovej, 1953 SF v Budči. Z. 14.4.1954.

 

Tölgyi Julius

/Predtým sa písal Duba/. N 11.9.1845. O. 1864. PB, vychov. v rodine gr. Štefana Pálffyho v Bratislave. Od 1873 žil privátne.

 

Troj Jakub

1792 K vo Zvolene, N. Bani, Sl. Ľupči. 1801 F na Šp. Doline, 1813 F v Lopeji. 1821 pozbavený fary a poslaný do Bojníc za K. 1827 SF v Brehoch. Z. 26.3.1830.

 

Trokan Matej

Pri zriadení BBB bol F v Martine. Z. 11.2.1799. Bol VAD hornoturč. AS súd. tabule turč. Zachránil zvony zo Záturčia, ktoré si chceli privlastniť ev. Mnoho vykonal pre náb. a keď očakával odmenu svojej práce, kanon. štalum, zomrel (HD Martin).

 

Troszt Jozef

N. 19.3.1813 v Pešti. O. 1840. PB. K v Detve, Zv. Slatine, N. Pravne, Kr. Baniach, Handlovej, St. Horách, N. Bani. 1849 F v Očovej, 1857 D, 1859 VAD, 1864 F v Detve. 1888 n. o. Z. 16.1.1890.

 

Truchlý Andrej

N. 9.11.1841 vo Sv. Antole. O. 1867. K v Tajove, 1898 SF v Tajove, K v Prievidzi, Oslanoch, Prievidzi, Detve. 1878 SF, 1880 F v Bacúrove, 1885 SF, 1887 F Sáse. Z. 28.10.1916, 75.roč.

      Bol vynikajúcim filológom slov. reči, uznávaný odborníkmi; literárne činný. Zredigoval perikopár na nedele a sviatky. Napísal: Legenda, či čítanie o Svätých a vyvolených Božích. Ďalej: Dejiny Cirkvi. Zaoberal sa botanikou. Žiaľbohu, že vo FA v Sáse niet po ňom žiadnej pamiatky. R. 1949 mu SSV postavil na  hrob pomník.

 

Turek Karol

N. 2.11.1854 v Smolníku. O. 1879. K, 1886 SF v Sklenom, 1890 F v Krahuliach, 1892 F v Sklenom. Z. 9.1.1925.

 

Tvrdý Ján

N. 15.9.1885 v Bytči. O. 1910. K v Tužine, Tajove, Brezne, N. Bani, Vrútkach, Bojniciach. 1917 voj. kurát na rumunskom fronte. 1918 SF, 1924 F v Koši. 1942 ČD. 1945 výpomocný duch. v Prievidzi. 1945 n. o. Z. 5.3.1957. Poch. je v Hlohovci, kde žil u sestry.

 

 

Ujvári Matej

N. 10.2.1852 v Lipt. Hrádku. O. 1877. K v Detve, BB, 1887 F v Bystričanoch, 1897 v Oslanoch, 1927 ČD. Z. 1.5.1932, 80 roč.

      Vysokej postavy, veľkopanského vystupovania. Obľuboval si spoločnosť popredných ľudí. Priezvisko „Zuskin“ si maďarizoval.

 

Uhliarik Ján

N. 2.3.1837 v Kamennej Porube. O. 1861. K, 1874 F v Č. Balogu. 1884 F v Turč. Petre, 1892 F v Kamenci p/Vtáč. 1902 prepustený do Ameriky, kde sa stal F v Pittsburgu Allegheny. HD v T. Petre píše: „J.U. qui ultimo anno /1892/ paupertate pressus fuit hic loco desperatissimus tantopere, ut semetipsum voluit sclopeto trajicere.“

 

Uhliarik Jozef

N. 18.3.1812 v Rajci. O. 1837. K v Jastrabej, Detve, Sl. Ľupči, Prievidzi, 1841 SF v Prievidzi, K v Kláštore, SF v N. Bani, K v Kremnici, 1848 SF vo Sv. Mare, 1850 SF, 1851 F v Bystričanoch, 1861 F v Koši. Z. 15.7.1869.

 

Uhlárik Jozef

Pri zriadení BBB bol F v Turč. Petre. Neskôr sa vrátil do OAB.

 

Uhrín Ján

N. 31.5.1874 v Kostiviarskej. O. 1898. K v Č. Balogu, Detve, Č. Balogu, BB, Č. Balogu. 1902 SF v Ľubietovej, K vo Vrútkach, 1905 SF, 1910 F v Sučanoch, 1924 D. Z. 1.6.1938.

 

Uhrín Jozef ThDr.

N. 25.8.1913 v D. Krškanoch. O. 1937. K v Brezne, 1939 PB, 1940 konal zákl. voj. službu. Po návrate zase PB. 1942 F v Brezne, 1945 supl. prof. cirk. práva na VŠB v BB. Doktor teol. 1958 docent teol. fakulty v Bratislave, 1966 prof. CMBF v Bratislave. 1974 HCEN, 1968 SF v Lapáši. 1971 reaktivovaný na CMBF. 1983 n. o. Z. 29.8.1983.

 

Uhrovský Jozef

N. 5.1.1919 v Práznovciach. O. 1968. K v Martine, 1969 v Č. Balogu, 1969 SF vo V. Poli, 1977 v H. Vsi. Z. 27.8.1980.

 

Ulmann Anton

O. 1829. K v Č. Balogu, Vyhniach, Bojniciach, Prievidzi. SF v Necpaloch, K v Č. Balogu, Detve, N. Bani. 1838 F vo Vrícku, 1842 F v H. Hámroch. Z. 15.1.1849.

 

Urami Michal SJ

N. 1730 v Bobrovci. Ako jezuita učil na mnohých školách. Zrušenie rehole ho zastihlo v B. Štiavnici, kde bol riad. školy. Potom vypomáhal pri duch. správe. 1773 bol prijatý do služieb BBB a stal sa F v Selciach. 1790 n. o. Z. 21.11.1812.

      Bol výborný kazateľ. Kázaval na starohorských púťach. Tu býval aj na penzii a vypomáhal pri duch. správe. Skladal piesne, niektoré s kázňami vydal tlačou. Bol maleus hereticorum. Pre Boží zákon vedel odporovať aj cisárovi. Vedel slov. a maďarsky. /HD St. Hory/.

 

Urbanec Martin

N. v Trenčíne. O. 1798. K v Zv. Slatine, Detve, miest. K v D. Hute. 1796 F v Radvani. 1801 rezignoval na faru v Radvani a stal sa SF v Sl. Ľupči. Z. 3.12.1805, 50 roč.

 

Urbáni Adam

N v Beharovciach. 1783 K v Kláštore, 1783 SF, 1787 F vo Sv. Helene, 1818 per cambium v Mošovciach, 1821 n. o. Z. 11.3.1833.

 

Urbanský Jozef

O. 1786. K v Kláštore, Sl. Ľupči, H. Lehote, 1789 SF v H. Mičinej, 1793 SF v Turč. Michale, 1798 SF vo Vrícku, 1799 SF v Lovči.

 

Urbanovský Bonifác OFM

N. v Hlohovci. K v Kremnici 4 roky. K v Dubovej, 1791 SF vo Vrícku, 1797 SF v Turč. Petre, 1799 opäť vo Vrícku, 1806 sa vrátil do kláštora v Kremnici.

 

 

Vadányi Jozef

N. 15.11.1776 v Ľubietovej. O. 1801. K v Predajnej, BB, 1807 prvý F v Močiari, 1813 F v Ponikách, 1829 F vo Valaskej. 1832 D, 1836 AS, 1841 HCEN. Z. 14.6.1849. Poch. je v kaplnke sv. Františka, ktorú sám postavil.

      Bol vynikajúci kňaz. Cestovateľ, cestopis do Viedne a do Prahy vpísal do HD.

 

Vágner Benedikt

N. 1750 v Kremnici. O. 1777. Bol prvý kňaz vysvätený pre BBB. PB, bisk. K, K v Bojniciach. 1785 F v Brezanoch, 1801 v Kremnici, 1804 D, 1811 HCEN, 1818 SF v BB, 1819 AS, 1824 n. o. Zo žiaľu, že nedostal miesto CEN, odišiel ku prímasovi Rudnayovi, kde zastaval miesto aulického špirituála. Keď Rudnay r. 1831 zomrel, radšej prijal faru v Buda-Orši, ako by sa vrátil do BBB. Po 3 r. služby zomrel 3.4.1834. /HD Brezany/

 

Vagner František

N. 3.12.1817 v Kremnici. O. 1844. K vo V. Poli, Tužine, Jastrabej, Trubíne, Č. Balogu, Podkoniciach, Kremnici. 1854 SF v Pohr. Polhore. K na St. Horách. 1850 F vo V. Poli. Z. 14.4.1884.

 

Vagner Ferdinand

N. v Kremnici. 1801 K v Handlovej, N. Pravne, Kr. Baniach. 1819 F v H. Štubni, 1827 D. Z. 20.11.1831 na choleru.

      Na faru v H. Štubni ho Kremnica prezentovala nepoticky, pretože bol Kremničan. B Makay proti tomu protestoval, ale ho potvrdil. V H. Štubni si otvoril výčap, proti čomu zas protestovalo mesto.

 

Vagner Ján

1801 PB, K v Handlovej, N. Pravne, Kremnici. 1806 F v Krahuliach, 1810 v Kopernici, t. r. prvý F v Lúčkach. 1836 n. o. Z. 18.12.1837.

 

Vajcík Alexander

N. 8.2.1887 v Šp. Doline. O. 1914. K v Beňuši, Jastrabej, Žarnovici, BB, Jastrabej, Detve. 1922 F. H. Opatovciach, 1934 AS, 1934 F v BB, 1937 VAD, 1942 PK, CEN. 1950 n. o. Z. 9.6.1964.

      Vysoký, štíhlej postavy, peknej tváre, spoločenský, milý. Kazateľ bol výborný, kázal na pohrebe B Škrábika. Horlivý kňaz, u veriacich bol obľúbený, i keď držal patričný odstup. Ako detviansky K v prevratových časoch bol ohrozený na živote pre otvorený postoj ku slovenskému rodu. Zachránil sa len v prestrojení útekom na lazy. Viac ako 25 rokov mal ochrnutú nohu i ruku a v takom stave vykonával pastoračné práce.

 

Valach Mikuláš

N. 16.12.1901 v Lutile. O. 1925. K v Detv. Hute, 1926 v Č. Balogu, 1928 v Hriňovej, t. r. SF v Močiari. 1934 v Badíne, 1939 SF v H. Mičinej. 1953 SF v Ponikách, 1959 SF v Brusne. 1960 n. o. Z. v charit. domove v Beckove.

 

Valášek Ján

N. 1773 v Tr. Tepliciach. O. 1796. K v N. Bani, Zvolene, Žiari, SF v Lad. Vieske, SF na St. Horách, SF v Kremnici. 1801 F v Sučanoch, 1801 prepustený  do čanádskej diecézy.

      CV píše: obč. pôvodu, ovládal latinu, slov. a nem. Maď. vedel na polovicu, ďalej rozumel poľsky, franc. a cvičil sa v gréčtine, taliančine a angličtine.

 

Vallaschek Ján

N. 13.7.1820. O. 1844. K na St. Horách, 1851 F v H. Mičinej. 1851 citovaný na súd do Bratislavy pre účasť na košút. povstaní. Išiel tam s mič. ev. F Sam. Ilitsom a župným Sztrakoniczkým, prísažným. Vo väzení bol 9 mes. a potom bol amnestovaný. Tvrdil, že ho udali dvaja kňazi. 1863 F v Motyčkách. Z. 1871.

 

Valentín František

N. 5.2.1892 v Hlohovci. O. 1915. K, 1918 SF v Detv. Hute. 1920 opustil faru a odišiel na technické štúdium do Prahy. Pius XI. mu udelil oslobodenie od záväzkov kňazského stavu.

 

Valentíni Ján

N. v Turč. Michale, syn kožušníka, zem. pôvodu, ktorý si však zanedbal armáles. O. 1782. K v Sl. Ľupči, Prievidzi, Bojniciach. 1787 F v Kláštore p/Zn. Z. 4.4.1812.

      Napísal: Historia parochiae Znyováraliensis /v rukopise/. 1789 vydal v Budíne: Lucubrata opuscula J. Valentini.

      Bol človek dobrého nadania, ale neobyčajný flegmatik. Celý svoj život mal spory s niektorými farníkmi a kaplánmi, ktorí ho očierňovali pred B, ale každý spor vyhral /HD v Kláštore/. Člen Sl. uč. tovarišstva.

 

Valiček Teofil

O. 1833. K v Podkoniciach, Sl. Ľupči, H. Hámroch, Handlovej, BB. 1842 F v Medzibrode, 1845 v Tŕní, 1853 v Brusne. Z. 7.12.1853.

 

Valiček František (správne sa píše Walitzek)

Pri zriadení BBB bol prof. humanistiky na gymn. v BB. 1777 F v Očovej, 1788 F v Nemeckej. 1800 CEN, 1813 kap. vikár, veľprepošt. 1819 gen. vik. Z. 19.4.1828.

 

Valovič Michal

Pri zriadení BBB bol F v N. Bani. Z. 1777. Bol pravý apoštol, ktorého horlivosťou ostala N. Baňa celkom katolícka. 1777 dostal kaplána.

 

Vallo Ján

O. 1845. K v Podkoniciach. Z. 1.5.1847.

 

Vallovits František

N. 7.1.1797. 1822 vychov. v rodine Beniczkých, 1823 K v Tužine, Kr. Baniach, Kremnici, 1827 SF v Kunešove, 1830 F v Krahuliach, 1833 v Lúčkach. Z. 3.7.1875.

 

Vályi Imrich de eadem et de Csalticz

N. 2.11.1815. O. 1839. K vo V. Uherciach, Detve, Tajove, Beňuši, Žarnovici, Podkoniciach, Vyhniach, Sliači. 1851 SF v Sliači. 1852 odišiel do privátneho života na svoj majetok. 1855 sa vrátil a bol K v Prievidzi, 1856 SF, 1858 F v Sebedraží, 1882 n. o. Z. 4.4.1886 v Prievidzi.

 

Várady Ladislav

1779 prijatý z OAB do služieb BBB a ustanovený za F do Bojníc. Prepošt de Tereske. Z. 1794.

 

Váray Michal

Pri zriadení BBB bol F v Lad. Vieske, 1783 F v H. Ždani. Z. 29.3.1798.

 

Varga Tomáš

N. 8.12.1784 v Zem. Kostoľanoch. O. 1809. K v Žarnovici, 1812 SF v Hliníku a Hámroch, 1813 SF v Sl. Ľupči, 1815 SF v H. Vsi, 1819 F v Beňuši. Z. 20.4.1850.

      Zaslúžil sa o hmotné zveľadenie biednej horskej fary v Beňuši. Založil záhrady, vysadil ovocné stromy.

 

Várnay Vojtech

N. 22.11.1890 v Štiav. Baniach. O. 1913. K v Beňuši, Tužine, Hronci, Žarnovici. 1918 F v Lúčkach, 1924 v N. Lehote, 1934 v Kr. Baniach, 1943 v T.Ďure. 1945 VAD, 1946 bisk. komisár pre školy, 1949 SF v Mošovciach. Oslobodený od funkcie VAD, 1950 AD turč. 1952 SF v Turč. Michale, 1952 SF v Sklenom. 1957 SF v Rudne, 1959 vypomáhal v H. Hámroch. 1.12.1961 n. o. Z. 6.4.1966 v N. Bani.

      Horlivý kňaz, ľudový misionár. Príjemného jednoduchého chovania. Rád sa venoval gazdovaniu, ale nebol úspešný. Milovník koní.

 

Vároš Ignác

1791 K na St. Horách, 1798 v Motyčkách, 1806 na St. Horách. Z. 2.4.1833.

      Kňaz vynikajúcich čností, horlivý veľký ctiteľ P. Márie, ktorej na pútnickom mieste slúžil skoro celý život. Postavil kapl. sv. Anny.

 

Varzell Ján

O. 1811. K vo Zvolene, Turč. Ďure, St. Horách, BB. 1819 F v Radvani. Z. 20.10.1830.

 

Vavrinec Ondrej

N. v Kys. Novom Meste. Študoval v Žiline, Tate, fil. vo Vacove, teol. vo Vacove, Alba Regii a BB. O. 1812. K v N. Bani, Detve, Jastrabej, Kláštore, Valaskej, Bojniciach, Tajove, 1824 F vo Vígľ. Hute-Kalinke. Z. 22.7.1849, 65 ročný náhle, keď sa v nedeľu chystal na bohoslužby.

 

Vavrovič Štefan

Pri zriadení BBB bol F vo Valaskej. VAD. 1794 CEN. Z. 5.2.1802.

 

Večerek Štefan

N. 2.8.1894 v Zakameno Kline. O. 1918. K v Detve, Oslanoch, N. Bani. 1923 SF v Bacúrove, 1924 K na St. Horách. 1924 prepustený do rehole OSB v Rajhrade. Odtiaľ sa vrátil a bol v SF vo Vígľ. Hute-Kalinke. 1926 SF v Donovaloch, odkiaľ odišiel znova do rehole. Keď sa vrátil, bol K na viacerých miestach až do suspenzie. 1929 prepustený do služieb trnavskej AA. 1932 apostata, vandrovník. V starobe ho prijali do charit. domu v Pezinku, kde provisus z. 4.11.1973. Non semper sanae mentis.

 

Veisz Ignác

1794 prijatý z OAB do služ. BBB. F v Bojniciach, opát. Z. 20.5.1806.

 

Veis Jozef

N. 1775 v BB. 1800 K v N. Bani, 1803 miestny K v Rudne. Z. 14.5.1811.

 

Veisz Ignác

O. 1801. PB, K v Kremnici, 1803 SF v H. Štubni, 1804 F v Krahuliach. Z. 16.5.1806 v kvete mladosti z nákazlivej choroby.

 

Veisz Ján Nepomuk

N. 2.5.1777 v B. Štiavnici. 1798 aktuár kap. vik., 1800 K v BB, 1802 SF v Rudne, Skl. Tepliciach, 1806 F v Krupine, 1807 prof. VŠB v BB, 1808 sa vrátil na faru do Krupiny. 1826 VAD, 1827 CEN, 1833 rektor sem. 1836 prepošt de Ságha, 1840 prodirektor VŠB. Z. 20.8.1864.

 

Veisz Karol

O. 1806. Vychov. v rodine grófa Adama Pongrácza. 1807 aktuár, 1808 prof. VŠB, 1811 fiškus konzist. 1816 vyvolený F v BB, ale neprijal a odišiel do rábskej diecézy. Brat J. Veisza, krupinského F.

 

Vendrinský Ján

1804 prijatý z nitr. B do služieb BBB, PB, 1805 K v Kláštore, N. Bani, BB. 1808 F v Sebedraží. Z. 19.2.1810.

 

Veronáč (Voronáč) Ján

N. 11.7.1836. O. 1861. K v Chrenovci, Bojniciach, V. Uherciach, N. Bani, 1869 SF v Brehoch, 1872 v Kľaku, 1874 v Prochoti. Z. 15.12.1888, 52 ročný.

 

Veselý Adam

1789 PB, aktuár, K v BB. 1795 F v Podkoniciach, 1797 v Selciach, 1807 VAD. Z. 2.3.1819.

      Začal písať HD v Selciach. Horlivo pracoval za farské práva a bol prísny mravokárca. Na pomník mu napísali: „Vir egregius, cordatus, firmus et zelozus.“

 

Veselovský Anton

N. 13.6.1900 v Pekelniku. O. 1926. K v N. Bani 1929 v Detve, N. Bani. 1931 SF v Podbrezovej, 1935-1938 aj v H. Lehote. 1942 vo Vrútkach, 1943 šk. dekan, 1945 VAD, 1949 F v Martine, AD turč. 1950 incarceratus, 1951 SF v Kr. Baniach, 1965 SF v H. Opatovciach. Po zrušení obce a farnosti SF v Bzenici, 1968 novozriadenej farnosti. 15.7.1970 n. o. býval v Záturčí. Z. 10.5.1973, pochovaný je v Martine.

 

Veselý Ľudovít

N. 28.9.191 v Budapešti. O. 1933. K vo Vrútkach, N. Bani, aktuár, 1936 voj. kurát, 1940 SF vo Zv. Slatine. V dec. 1944 bol zastrelený nemeckou políciou pre aktívnu účasť na SNP.

 

Vianini Michal

N. 1761 v B. Štiavnici. 1786 PB, notár konzistória. 1793 F v N. Lehote. Z. 6.2.1838.

      Vir pietate in Deum, fidelitate in regem, obedientiae erga superiores notissimus. /HD N. Lehota/

 

Vetzel Štefan

N. 26.12.1854 v Rajci. O. 1878. Aktuár, 1886 bisk. hospodár a sekretár, 1891 AS, 1896 F v Žiari, 1900 F, 1901 HCEN, 1908 prepošt Sv. Jána de Szabolcs. Z. 22.5.1913.

 

Villiam Štefan

O. 1839. PB, 1840 K vo Zv. Slatine. Z. 12.3.1842.

 

Vilteck (Viltsek, Vilček) Jozef

Zeman. N. v Podvlku. O. 1827. K v Selciach, Podkoniciach, kde Z. 26.4.1831.

 

Vince Ján

Pri zriadení BBB bol F v Turanoch. 1778 prepustený.

 

Vincent Michal

N. 26.9.1884 v Trubíne. O. 1908. K, 1914 SF, 1928 F v Brezanoch. Z. 6.5.1928. Potationi addictus.

 

Višňovský Juraj

N. 7.6.1787 v Ladcoch. O. 1812. PB, SF v Ponikách, K v Chrenovci, Krupine, Detve, Slaskej, BB. 1824 F vo Sv. Mare, 1841 F v Kláštore. 1842 VAD. Z. 10.12.1865.

 

Višňovský Ladislav

N. 27.6.1843 v M. Divine. O. 1870. K v Chrenovci, N. Bani, 1872 prefekt sem. 1873 vicerektor sem. 1874 rektor sem. a prof. VŠB v BB, 1879 AS, 1880 F v Sliači. 1889 CEN, 1893 tit. prepošt, 1894 rektor sem. 1894 AD katedr. 1897 gen. vikár, 1901 veľprepošt, 1903 prelát. 1905 PRE. Z. 9.2.1915.

      „Bol schopný muž, ktorý mal hlboko vštepenú opatrnosť pri službe diecéze, ktorú opustil ako gen. vikár. Službe sa venoval horlivo. Nikdy neutekal od výkonu svojich povinností. Pri posudzovaní bol opatrný, pri radách priamy, tvrdosť úprimného slova miernil dobrotou srdca. Pamätal zo svojich prostriedkov na diecézu a jej ustanovizne, seminár, katedrálku a zvlášť sirotinec. – Za kanonika ho menovali zato, že bol dobrý hospodár v Sliači, aby tieto svoje skúsenosti uplatnil aj pri kapitulskom hospodárstve.“

 

Vittko Ignác

N. 9.1.1819 vo F. Péteri. O. 1842. K v Č. Balogu, V. Uherciach, Tajove, BB, prof. gymn. v BB. Keď bolo gymnázium rozšírené na 8 tr., odišiel na faru. 1851 F v M. Kršteňanoch, 1866 VAD, 1872 AD nitr. 1877 F v Brezne a VAD. Z. 13.2.1902.

 

Vlachovič Štefan

N. 17.9.1912 v Trstíne. O. 1939. Kňaz SDB, kde slúžil v rozličných funkciách aj ako ľud. misionár. 1950 SF v Sl. Ľupči, 1954 SF v BB. 1973 CEN, riaditeľ BÚ, člen kuratória ÚCAS, okr. dekan. 1981 n. o. Býval s domvedúcou v jej rodnom dome v Sl. Ľupči. Z. 11.6.1982. Pochovaný je v Sl. Ľupči.

 

Vlčák Juraj

N. 12.4.1855 v Zakameno Kline. O. 1881. K v Tužine, Sučanoch, BB. 1889 F v H. Mičinej, 1897 v N. Bani, 1899 D, 1903 HCEN, 1922 F v Tek. Breznici. 1926 n. o. Z. 6.1.1927.

 

Vohland (Wohland) Jozef

N. 17.3.1831. v Handlovej. O. 1856. K v Kr. Baniach SF v Kr. Baniach, K v Kremnici, N. Pravne, 1866 SF v Oslanoch, 1867 SF v Sučanoch, K v Kláštore. 1867 F v Turč. Petre, 1871 F v N. Pravne, 1898 D, 1899 VAD, 1903 AD nitr. Z. 23.9.1911. Zaňho sa postavil kostol.

 

Wohland Vincent

 

Vojtušák (Vojtuššák) Karol

N. 25.4.1858 v H. Lipnici. O. 1884. K v Č. Balogu, Turč. Ďure, 1888 SF v T. Ďure, 1891 F vo Valči, 1901 D, 1911 AS, 1913 VAD. 1914 F v Kláštore p/Zn. 1915 AD turč. Z. 29.1.1931.

      Jeho najväčšou zásluhou je, že u najvyššieho súdu v Prahe vymohol oživotvorenie katolíckeho gymnázia. Ostal mu do smrti dušou. Bol štedrý podporovateľ študentov.

 

Volkober Ján

1820 K v Jastrabej, Oslanoch, Handlovej, Žiari, Jastrabej, Kr. Baniach, 1827 SF tamže, K v T. Ďure, Tužine, Chrenovci, Kremnici, Šp. Doline, PB, K v Predajnej, Č. Balogu, 1836 SF v Lopeji, K v Č. Balogu, Valaskej, Zvolene. 1840 na korekcii. T. r. na doč. odp. 1851 n. o. v dome deficientov na St. Horách, kde zomrel 23.1.1852.

 

Vozár Michal

N. 12.10.1912 v Rybníku. O. 1939. K vo Zvolene, N. Bani, Handlovej, Brezne, Prievidzi. 1957 SF v Prievidzi, 1960 SF v Hronci. Z. 15.6.1964, 52 r.

      Strednej postavy, srdečnej povahy, príjemného vystupovania, slabého zdravia. Od študent. čias trpel chorobou srdca.

 

Vozáry Karol

N. 11.8.1811 v BB. O. 1834, PB, aktuár, K v Badíne, N. Bani. 1842 F v Radvani, 1859 v Predajnej. Z. 13.11.1866, 55 r. po dlhej chorobe.

 

Vrtík Jozef

N. 10.6.1910 v Sl. Pravne. O. 1933. K na St. Horách, Vrútkach, Koši. 1938 SF v Močiari, 1941 v Prochoti, 1943 v Bacúchu, 1947 na zdr. dovolenke. Z. 8.3.1948, 39 ročný.

 

 

Walitzek (je to vlastne Valiček) František

N. 3.2.1743 v B. Štiavnici. Pri zriadení BBB bol prof. rétoriky v BB. 1777 F v Očovej, 1788 v Nemeckej, VAD, 1800 CEN, 1813 kap. vikár, 1813 veľprepošt, 1819 gen. vikár. Z. 29.4.1828. Bol posledný kňaz zo zruš. SJ, slúžiaci v BBB.

 

Weiterschütz (Weitterschütz) Jozef

N. 20.6.1887 v Podbrezovej. O. 1911. K v Kr. Baniach, N. Bani, 1916 voj. kurát, 1918 SF, 1920 F v J. Lehote, 1937 D. Z. 6.1.1945 pri bombardovaní Žiaru, kde bol náhodile na nákupe potrebných vecí pred odsťahovaním do Nemecka.

 

Willmann Andrej

N. 10.10.1832 v Hanušovciach. O. 1831. K v Kr. Baniach, 1832 SF v Lúčkach, K v Detve, Zvolene, St. Horách, BB. 1841 SF, 1842 F v Malinovej. Z. 18.7.1863.

 

 

Zábrecký Juraj

Pri zriadení BBB bol F v Nemeckej. Z. 1777.

 

Zagolík Mikuláš

1788 bol na príkaz miestodržiteľskej rady v Bratislave prijatý do služ. BBB zo zrušenej rehole kamaldulských. Miestny K v Malej Čausi, 1793 SF v Sebedraží, 1801 n. o. Z. 1806.

 

Záhora Ján

N. 27.4.1881 v Jablonke. O. 1906. K v Detve, Beňuši, V. Uherciach, Bojniciach, Chrenovci. 1911 SF v Kľaku, 1929 SF vo Valaskej, 1932 F v Č. Balogu, 1937 F v Lazanoch. Z. 29.11.1943.

      Národne uvedomelý Slovák aj za šovinizmu. Dobrý gazda a dobytkár.

 

Záhorský Štefan

N. 14.4.1817 v Žiari. O. 1840. K v Handlovej, 1841 prefekt sem. a prof. VŠB v BB, 1852 F v Sliači, 1853 PRE, 1855 D, 1856 VAD. Z. 25.2.1863, 46 roč.

      Vynikajúci muž svojej doby v okruhu svojej pôsobnosti. Zakladajúci člen MS. Jej právny poradca. Obranca slovenčiny na župe. Redaktor časopisu „Cyril a Metod“. Priateľ Sládkoviča a Boženy Nemcovej. Priateľsky nažíval s evanjelikmi.

 

Zachar Ján

N. 8.12.1861 v Rim. Sobote. O. 1886. K v Jastrabej, Krupine, Radvani, Chrenovci. 1896 prepustený do rehole trapistov, odkiaľ sa vrátil t. r. 1897 SF v Chrenovci, 1900 vicerektor sem. 1903 F v H. Mičinej, 1909 F v Č. Balogu, 1932 ČD. 1932 n. o. Býval v Brezne. Z. 14.11.1941, pochovaný v Brezne.

      Strednej postavy, dosť tučný, okrúhlej tváre, vzhľadu dobromyseľného otca. Rodom bol Maďar. Väčšinu života strávil medzi drevorubačmi. Tu nemal mnoho voľného času, ale všetko stačil vykonať a pritom ešte hospodáril. Bol dobromyseľný, ochotný kňaz.

 

Zachej Samuel

N. 30.1.1782 v Šp. Doline. O. 1806. K v Bojniciach, BB. 1810 F v Sebedraží, 1830 F v Moštenici, 1831 F v Budči, 1841 v H. Ždani. 1856 n. o. Z. 16.9.1859.

 

Zajac Jozef

N. 25.2.1893 v Bobrovci. O. 1918. K v Kremnici, 1919 na zdrav. dovolenke. 1920 PB, 1921 na doč. odpočinku. Z. 8.8.1924, 31 roč. Maďarizoval si priezvisko na „Zádor“.

 

Zámboj (Zamboy) Vojtech

N. 26.9.1877 v B. Štiavnici. O. 1900. K v Selciach, SF v Lúčkach, K v Žarnovici, SF v Žarnovici, K vo Zvolene, Kláštore, 1910 F v Kopernici. 1908 zložil prof. skúšku. 1916 F vo Vyhniach. Z. 25.8.1916 v Podbrezovej, kde sa liečil, 46 roč.

 

Záň Jozef

N. 19.12.1903 v Prievidzi. O. 1929. K v Trubíne, St. Horách, Brezne, 1930 v Žarnovici. 1933 SF v Rudne, 1934 SF, 1935 F v H. Hámroch, 1951 SF v Martine, 1951 konzultor, 1952 VAD, 1957 AD turč. 1.7.1970 n. o. v Prievidzi. Z. 11.1.1977. Pochovaný je v Prievidzi.

 

Záni Ján

N. 28.4.1872 v Prievidzi. O. 1896. K v Beňuši, Tajove, SF v Lovči, K v N. Bani, SF v Tek. Breznici, K vo Zv. Slatine, 1903 F v Kamenci p/Vtáč. Z. 21.6.1944.

 

Zaťko Matej

N. 9.3.1908 vo Vlaškách. O. 1933. K v Hriňovej, N. Bani, Detve, BB. 1937 SF v Sl. Ľupči. 1945 SF v Partizánskom. 1950 m. p. 1958 SF v Necpaloch. 1959 m. p. 1965 SF v Sáse. 1968 ČD, 1969 SF vo Vrútkach, 1974 AS. 1975 n. o. v Priekope. Z. 12.2.1983. Pochovaný je vo Vrútkach.

 

Zaymus Gabriel

N. 24.3.1843 v Rajci. O. 1886. Vyštudoval vo Viedni a Budapešti teol., filozof. a literárne vedy s vyznamenaním. K v BB, 1868 supl. prof. na preparandii v BB. V tom čase panoval tu duch totálneho potlačovania slov. prejavu. On ako uvedomelý Slovák radšej odišiel do Kláštora p/Zn., kde sa stal prof. na gymn. r. 1872. Po zatvorení gymn. ostal bez miesta a býval u brata Romualda v Bytčici. 1877 sa stal prof. na gymn. v Mukačeve, 1879 v Prešove a nakoniec v Levoči. Z. 29.10.1894, 52 ročný.

      Napísal mnoho učebníc pre slov. prostonárodné školy; Veniec katolíckych piesní. Publikoval články a básne. Bol oduševnený národovec. Pre slov. vec obetoval svoje sily a prácu. Hľadal spôsob pomôcť životu slov. ľudu a čeliť stále sa rozrastajúcemu maďarizačnému tlaku. Vyučoval latinčinu, slovenčinu, maďarčinu a francúzštinu. Pre svoj slov. postoj bol často v spore s kolegami.

 

Zeisel Anton

O. 1830. K, ceremonár, bibliotekár, archivár, 1837 sekretár. 1840 F v Skl. Tepliciach. Z. 1841.

 

Zeisel Ignác

O. 1850. K v Kunešove, Tužine, Beňuši, V. Poli, Handlovej. 1854 na zdrav. dovolenke. Z. 2.1.1855.

 

Zimáni Ján

1806 K v Detve, N. Bani, Chrenovci, Bojniciach, Zv. Slatine, Predajnej. 1812 SF v Lopeji, 1813 SF v Šp. Doline, Ponikách. K vo Vyhniach, PB, 1818 SF v Sl. Ľupči, K v Žarnovici. 1821 curavit valetudinem, K v Tajove, Kláštore, PB, K vo Zvolene, Bojniciach, Chrenovci. 1828 SF v Babinej, 1831 SF v Sebedraží, K v Predajnej, Šp. Doline, Tajove, Turč. Ďure, Zvolene, Beňuši, Bojniciach, 1841 SF v Brehoch. 1842 n. o. Z. 3.3.1844 na St. Horách. Mal slabý zrak.

 

Zimmermann Jozef

N. 25.5.1815. O. 1841. K v Selciach, BB, Krupine, Zv. Slatine. SF v Babinej. K na St. Horách, Tajove, BB, Krupine. 1940 SF v Beňuši, potom v Babinej. K v H. Hámroch. 1851 SF v H. Mičinej, 1852 v Chrenovci, 1853 v Močiari. 1883 n. o. Z. 3.3.1891. V Močiari si postavil domček, ktorý poručil aj s pozemkami farnosti.

 

Zolnay Ján

Pri zriadení BBB bol F v N. Pravne. 1804 HCEN. Z. 18.10.1812.

      Pochovaný je v kostole pri oltári P. Márie, ako si sám žiadal. Bol veľkorysý kňaz, pre kostol zadovážil všetok lesk a aj ľud viedol k takým snahám. Dlho bol VAD. 1780 ho zlí susedia spolu s VAD v čele chceli zbaviť fary a navymýšľali klebety. Keď sa ukázalo, že je to zlomyseľnosť, stratil VAD benefícium aj ofícium /HD N. Pravno/.

 

Zubrický Ondrej

N. 29.11.1886 v Nižnej Zubrici /Poľsko/. O. 1910. K v Jastrabej, Tajove, Chrenovci. 1915 poľný kurát, 1918 K v Oslanoch, Brezne. 1919 F v Moštenici, 1935 D, 1940 n. o. 1943 sa vrátil do duch. správy a stal sa SF v Prochoti. 1944 F v Prochoti, 1945 F v Medzibrode. 1956 n. o. Z. 13.10.1963.

 

Zvarík Vincent

N. 18.6.1887 v Bystrej. O. 1910. K v Oslanoch, Č. Balogu, Detve, Vrútkach. 1913 na zdr. dovolenke. Z. 3.2.1915, 28 ročný.

 

 

Žembery Jozef

N. 20.2.1862 v Radvani. O. 1885. K v H. Hámroch, Zvolene. 1889 SF vo Zvolene, 1891 katechéta na dievč. lýceu v BB, 1894 F v Ponikách, 1900 SF, 1901 F v Sl. Ľupči, 1902 D, 1904 VAD, 1907 F v Selciach, 1933 HCEN, 1944 n. o. Z. 24.4.1950. Poch. je v Radvani.

      Vysokej postavy, dobrý kňaz a dobrý gazda.

 

Žídek Gašpar

1790 K v Kláštore p./Zn. 1791 miestny K v Hronci, 1792 SF v Beňuši. 1808 F v Skl. Tepliciach, 1817 par cambium v Motyčkách. 1823 F na Donovaloch, 1831 v Podkoniciach. Z. 23.3.1833, 73 ročný.

 

Žilinský Adam

O. 1815. K, 1827 F v Turč. Michale. 1833 D. Z. 5.1.1840.

 

Žilkay Štefan

Pri zriadení BBB bol F v Kláštore p/Zn. Z. 16.5.1778.

 

Živný Ján

N. 12.10.1861 v Prievidzi. O. 1884. K v Trubíne, Zv. Slatine, Sučanoch, Kremnici, N. Bani, V. Uherciach. 1902 SF v M. Kršteňanoch, K v Handlovej, 1903 SF v Hronci, K vo V. Poli, Bojniciach, Beňuši, V. Poli, Č. Balogu, St. Horách. 1909 dočasne n. o. 1921 K v Kremnici, 1923 n. o. v Kainbachu v Rakúsku, kde zomrel 24.7.1923, 62 ročný. Potationi addictus. Choromyseľný.