KATALÓG KŇAZOV,

ktorí účinkovali na farách banskobystrického biskupstva

od najstarších dôb do prítomnej doby.

Zostavil

Anton Zarevúcky, kňaz.

Predhovor

Zhotovil som katalóg kňazov, ktorí pôsobili v jednotlivých farnostiach BBB, od najstarších časov, ktoré sa dajú dokumentárne doložiť, až po dnešnú dobu. Kňazi neboli síce nejakí veľavýznamní činitelia v spoločnosti ľudskej, ale konali duchovnú prácu na výchove ľudí, potom kultúrnu prácu medzi ľudom, tak v školách, ktoré boli v dávnych časoch zverené cirkvi, ako aj v iných rozličných podujatiach. Okrem toho boli aj hospodárski pracovníci, pri gazdovstve, ktoré bolo v minulosti nerozlučnou súčiastkou života na fare. Niektorí gazdovali obyčajne, iní pokrokovo a intenzívne, iní boli ovocinári, záhradkári, včelári a chovatelia zvierat. Tým nepriamo prispievali pokroku na dedinách. Pre kultúru viedli kroniky, štatistiky, matriky, rozličné pozorovania, pracovali ako vedúci rozličných kultúrnych podujatí, hrali divadlá, cvičili spevokoly, viedli kapely a pod. Myslím, že sa svedčí, aby aspoň zo stručných životopisných údajov bol im postavený malý pamätník v cirkevnom rámci pri príležitosti dvestoročnice založenia BBB /1776/. Pri tom nezabúdame na ich dušpastiersku prácu, ktorú konali katexochén po celý svoj život, keď pracovali na uspôsobovaní verejného života podľa zásad evanjelia.

Pohľad sa chce rozšíriť na celé obdobie, o ktorom máme písomné doklady o jednotlivých farnostiach. Z doby cyrilometodejskej nemáme žiadne doklady. Ani z doby počiatkov Uhorska. Farnosti BBB dajú sa doložiť len od 13. st. Niektoré o niečo skorej. V tom čase územie patrilo pod správu ostrihomského arcibiskupstva. Uvádzam preto pri curriculu vitae kňazov aj ich funkcie vo farnostiach, ktoré nepatria na územie BBB. Od r. 1776, kedy bola zriadená diecéza, uvádzam dáta funkcií na jej území. Ak niektorý kňaz odišiel do inej diecézy, táto skutočnosť sa síce uvádza, ale jeho ďalšie funkcie nie.

Pozbierať tieto dáta nebolo také ľahké, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Dávna éra nepozerala na človeka tak, ako sa pozeráme dnes. Stačil človek, ktorý konal prácu alebo zastával funkciu; o jeho rodinnom pôvode, rodisku, dátach narodenia a ostatnom, ako sa to vyžaduje pri vitae dnes, sa vtedajšia vrchnosť pramálo zaujímala. Ba zdá sa, že niekedy uviedli do funkcie človeka bez dokladov, alebo sa takej funkcie ujal aj sám. Na to je príkladom doba po moháčskej porážke, kedy stará vrchnosť padla v boji a nové smery vanúce z Lutherovej náuky sa vrchnosti protivili. Ale ani v 18. st. sa o také dáta nezaujímali.

Základom katalógu osôb pred vznikom BBB je dielo Ľ. Némethyho: Series parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque a. 1894, Historia domus, canonicae visitationes. V ňom autor zachytil z archívnych prameňov kňazov a ich funkcie. Tie som v skrátenom znení prevzal od neho, čo je poznačené skratkou NSP. Tie životopisné dáta, ktoré sa mi podarilo nájsť inde alebo Némethyho doplniť, neuvádzam so skratkou NSP, ale základ je od neho.

Po vzniku BBB je základom životopisných dát katalóg kňazov, kniha úradného záznamu o službe kňazov na BÚ v BB. Je to kniha, ktorá stále slúži od založenia BBB. Dáta o kňazoch v jeho začiatkoch sú veľmi skúpe a vôbec nevyhovujú požiadavkám osobnej evidencie, aká sa vyžaduje v dnešnej dobe. /Napr. dáta narodenie kňazov sú vedené iba od polovice 19. st. a niektoré sú zapísané iba dodatočne./ Rodisko začali zapisovať iba v 20. st. Rodinný a sociálny pôvod vôbec neni zaznačený. Tieto nedostatky som sa snažil odstrániť, pokiaľ sa dalo z HD a CV, kde si tohoto skorej všímali.

CV sa prevádzali od tridentského koncilu občas, ako vyžadovala potreba. Najstaršie sú uložené v univerzitnej knižnici v Budapešti, ale boli od rozličných autorov uverejňované v publikáciách. Aj FA majú niekde ich odpisy. Z 18. st. sa už nachádzajú originály. Keď bolo zriadené BBB, každý biskup sa snažil vizitovať farnosti a usporiadať hmotné i správne záležitosti farností. Prvé CV sú od B Berchtoldta. Tie sú dosť stručne. Ďalšie CV robil Zerdahelyi, Makkay a zakončil ich Belánsky r. 1829. Posledné sú najobsažnejšie, doložené aj dokumentami. Odvtedy sa kanonické vizitácie nekonali. Zrušenie poddanstva postavilo cirkev na celkom novú hosp. základňu, v ktorej feudálne dávky veriacich postupne zanikli. – HD, kroniky sú písané rozlične. Záležalo na tom, ako ktorý kňaz chápal vec a ako sa k nej staval. Všeobecne možno povedať, že chudobné fary majú dôkladné HD, lebo kňaz sa venoval len svojím duchovným povinnostiam, naproti tomu bohaté farnosti majú chudobné zápisy v HD, lebo kňazi mali mnoho práce s gazdovstvom. Aj to, čo je napísané, týka sa viacej hmotných záležitostí ako duchovného stavu farnosti.

Okrem týchto prameňov som čerpal dáta z týchto diel:

Theiner: Monumenta Vaticana Hungariae. Rationes collectorum Pontíficiorum in Hungaria. Str. 1281-1375.

Péterffy: Concilia hungarica.

Schematizmy diecezánske, vydané od 1813 do 1945.

Knauz: Monumenta Eccl. Strigoniensis, sv. I. II. III.

Matunák: Z dejín mesta Kremnica.

“ : Cirkevné dejiny Kremnice a okolia. Strojopis v archíve Kremnice.

“ : Hronský Sv. Kríž.

Tieto všetky uvádzam pod zn. Matunák CDK. On objavil mnohé osoby, o ktorých sa nevedelo.

Regestum animarum I. Dominii Baymócz. Rukopis z r. 1674, uložený v archíve ostr. kapituly.

Okrem toho mnohé iné pramene, ktoré nie sú tu uvedené.

Pri kňazoch, ktorí účinkovali v prítomnej dobe, sú napísané aj krátke charakteristiky. Len veľmi stručne, lebo patrilo by sa aj viac, ale to by prekročilo rozsah publikácie a nebolo by to finančne únosné. Okrem toho, aby sa pripravili dôkladné životopisy, musel by sa preskúmať život, dielo a ostatné okolnosti, v ktorých sa kňaz pohyboval. Na to by bol potrebný kolektív autorov, ktorých by ťažko bolo nájsť. Charakteristiky som vypísal jednak z HD fár, jednak som ich dal napísať kňazom, ktorí nebohých poznali. Je poznačené, koho kto komentoval.

Pri zostavovaní katalógu snažil som sa zachytiť aj sociálny pôvod kňazstva. V najstaršom období nepoznáme pôvod. V známej dobe sa regrutovalo kňazstvo zo stredných vrstiev remeselníckych, ale zvlášť roľníckych. Tak sa zdá, že pred tridentským snemom sa ku kňazstvu dostávali mužovia bez osobitného vzdelania, keď odbavili nejaký kurz prípravy. Po tridentskom koncile však založil Oláh strednú školu v Trnave, ktorá mala predný úkol predvýchovu mládeže ku kňazstvu. Založil aj veľký seminár na výchovu kňazstva. Neskoršie vznikli ďalšie. Pri niektorých osobách som poznačil aj priebeh štúdií pre pohľad na dobu a jej ťažkosti. Niektorí klerici vyšli zo seminára po 2., 3. ročníku a hneď boli posielaní na fary, čo znamená veľký nedostatok kňazov. Po r. 1673, keď boli u nás vrátené kostoly katolíkom, bol taký nedostatok kňazov, že menej významné fary obsadzovali licenciátmi. To boli laici, ktorí krstili, pochovávali a s veriacimi odbavovali pobožnosti. Po 1711, keď definitívne skončili náboženské nepokoje, sa situácia výchovy kňazstva zlepšila a ustálila na zodpovednom stupni, takže vychádzali kňazi zo seminára po 4 – 5 ročníkoch štúdia. Novokňazi začínali službu ako kapláni. Situácia bola natoľko ustálená, že fary, ktoré založila Mária Terézia a Jozef II., mohli byť obsadené bez ťažkostí.

Pri dátach smrti som sa snažil uviesť aj dĺžku života. Pred sto rokmi bol život všeobecne kratší a to sa odzrkadľuje aj na kňazoch. Zomierali väčšinou na farách, lebo sociálne zabezpečenie na starobu nebolo z počiatku žiadne, neskoršie slabé, že sa z toho nedalo slušne vyžiť. Penzijné zabezpečenie si diecéza budovala svojpomocne a penzijný fond trval až do r. 1948. Terajšie zabezpečenie, ktoré vyplýva z cirkevných zákonov z r. 1949, je pre kňazov dostatočné. Priemerný vek kňazov je v tomto storočí 67,3 roka.

Prosím, nech čitateľ láskavo prepáči, ak sa v katalógu nájdu chyby. Neni možné ani, aby sa im jeden človek vyhol, lebo niektoré dáta sú zmätené, iné sú duplicitné a treba si z nich jedno vybrať, za platné uznať. Katalóg som robil sám vo voľných chvíľach. Práca trvala asi 8 rokov. Jeden človek je na takú prácu však nedostatočný, mal by na ňom pracovať väčší kolektív odborníkov. Takých však ťažko nájsť a ak by sa aj našli, sotva by boli ochotní konať nehonorovanú prácu. Prosím, aby ste to mali pred očami a neboli príliš prísni kritici.

Keďže požiadavka úspory miesta bola veľmi naliehavá, aby sa kniha nerozrástla do veľkých rozmerov a katalóg sa čo najviac zúžil, boli použité značky a skratky, ktoré sú jednotné v celom katalógu. Tu sú uvedené:

BB – Banská Bystrica

BBB – banskobystrické biskupstvo, banskobystrický biskup

BÚ – biskupský úrad

B – biskup

CEN – canonicus ecclesiae neosoliensis, kanonik

HCEN – honorarius canonicus neosoliensis – čestný kanonik

AD – archidiakonát, archidiakon /teraz arcidekan/

VAD – vicearchidiakon, okresný dekan

D – dekan, ČD – čestný dekan

F – farár

FÚ – farský úrad

SF – správca fary, administrátor trvalý, alebo dočasný

K – kaplán

sem. – seminár

VŠB – Vysoká škola bohoslovecká

PRE – prosynodálny examinátor

MEC – metropolitanae ecclesiae canonicus, ostrihomský kanonik

OAB – ostrihomské arcibiskupstvo, ostrihomský arcibiskup

AB – arcibiskup

CV – canonica visitatio, listina o revízii farnosti

HD – historia domus, farská kronika

SchH – Schematizmus historicus BBB z r. 1876.

FA – farský archív

n. – narodený, o. – ordinovaný, z. – zomrel, r. – rok, ročný

MR – miestodržiteľská rada v Bratislave

A

Abrahám

Syn Štefana Fabera z Poník. Nápis na starom oltári v radvanskom kostole svedčil, že 1516-1534 bol tu farárom.

Abrahámovič Michal

Hneď po ordinácii 1692 stal sa farárom v Ujlaku, 1695 vo Zvolene, 1701 v Martine, 1706 v Nemciach, 1710 v M. Opatovciach, 1712 vrátil sa do Ujlaku, kde účinkoval do 1713.

Adamec Štefan

O. 1817, kaplán v Tajove, Jastrabej, Prievidzi, Valaskej, T. Ďure, V. Uherciach, Žiari n/Hr., Bojniciach, Oslanoch, Podkoniciach /tu inzultoval šéfa a domácich/, Vyhniach, Šp. Doline a N. Bani. Z. 15.III.1850 v N. Bani.

Adamovich Juraj

N. 1.I.1800 v Osuskom, o. 1826, kaplán v Handlovej, Kremnici a Kláštore p/Zn. 1834 farár v Mošovciach, 1844 D, 1840 F v T. Michale, 1854 VAD, z. 8.VIII.1872. – Bol presvedčený Slovák a buditeľ. Literárne pracoval písaním článkov do novín. Pohoršoval sa nad šovinistickými nariadeniami Maďarov, napr. nad nariadením snemu, že od 13.V.1843 sa majú písať matriky po maďarsky. Delegáciu Slovákov však, ktorá išla žiadať samosprávu pre Slovákov, v ktorej boli Kuzmáň, Kozáček, Országh, Rózsahegy, Gotsiar, Záhorský, ktorá ho navštívila – ako sám píše – a volala ho, aby aj on išiel do Olomúca k cisárovi, odoprel a nešiel s tvrdením, že nechce robiť rozbroj medzi Slovákmi a Maďarmi. Keď však uväznili BBB Rudnyánszkeho, išiel s Chervenom, Divaldom a Jánom Havassom intervenovať do Viedne za jeho oslobodenie. Prijal ich nuncius, ale nič nevybavili. Cesta na vlastných koňoch ho stála 160 zl.

(HD T. Michal)

Akermann Mikuláš

1687 – 1693 farár v Kopernici, 1694 v Sklenom.

Albert

Pri CV Derecskeyho 1559 sa spomína ako farár v Kopernici. Píše o ňom: Novokňaz zo Spiša, ord. bol v Trnave od Zakalynczyho, nemal ešte primície, neni ženatý.

Albl Jozef

N. asi v Púchove, o. 1837, kaplán v Oslanoch, Prievidzi, H. Hámroch, Detve, Kláštore p/Zn., Šp. Doline, H. Ždani, Handlovej, Žarnovici, 1841 SF v H. Ždani, Krahuliach, 1848 farár v H. Vsi. Z. 8.IX.1855.

Alexy Rudolf

N. 27.X.1893 v Sp. N. Vsi, o. 1916, kaplán. 1919 odišiel do Maďarska a 1926 bol inkardinovaný do vacovskej diecézy.

Ambrózy Pavel

N. 1814 v Lutile, o. 1837, prebendát, kaplán v Slaskej, 1842 farár v N. Lehote, 1866 dekan, 1869 VAD, 1878 F v Hliníku, z. 20.XII.1879. – Bol významným ovocinárom. Člen učenej pomologickej spoločnosti v Nemecku a botanickej a záhradníckej vo Frauendorfe v Bavorsku.

Andaházy Jozef

Keď bola erigovaná diecéza, bol klerikom, predtým bol už jezuitským chovancom. O. 1776, kaplán v Bojniciach, Kremnici, potom profesor rétoriky na gymn. v BB. 1788 SF v Kláštore p/Zn. Vrátil sa však do BB v nádeji, že dostane katedru profesora. Keď ju nedostal, odišiel na ostrih. gymnázium, kde nakoniec sa stal direktorom. Tam účinkoval za 11 rokov. 1811 odišiel do výslužby.

Andreedes Ján

O. 1808, ako diakon bol kaplánom, 1808 profesor rečí na VŠB, 1813 PRE. 1822 AS, Asesor súdnej tabule župy zvol. a turč. 1829 prepustený do rehole Mil. bratov. Za posledných 5 rokov života bol chorý. Z. 24.II.1841 v Bratislave.

Andreedes František

O. 1798, kaplán, 1804 farár v H. Štubni, 1805 riaditeľ preparandie, 1807 vrátil sa na faru. 1809 odišiel na krátky čas za špirituála do m. seminára. Za posledných 5 rokov života bol valetudinarius. Z. 28.X.1830.

Andrej z Trnavy

Medzi 1350-1370 farár v Kremnici. Musel byť vynikajúci muž, lebo bol predtým kaplánom kráľovnej Alžbety, manželky Ľudevíta V. Klement VI. ho vymenoval MEC, pri čom mu povolil podržať si kremnickú faru.

Andrej

Spomína sa v listine z r. 1375, ako rektor kostola sv. Juraja. Jakub Makarius, sufragán OAB potvrdzuje dohodu medzi ním, Jurajom a Tomášom, synmi Obucha z Polerieky, ako aj Ladislavom, synom Jakuba de Bobonak /teraz Laclavá/. NSP

Andrej

1448 spomína sa ako farár v Radvani. /Listiny rod. Justhovej./

Andrej

1514 farár v Radvani

Andrej

CV Zathayova ho spomína v r. 1560 – 1561 ako farára v Selciach. „Má ženu, synov a dcéry; v kostole slúži po katolícky.“

Andrišovič Gabriel

Keď František de Réva vypovedal r. 1639 z Mošoviec ev. farára, nastúpil na jeho miesto, ale r. 1647 bol sám odtiaľ vyhnaný.

Androvich Vojtech

N. 5.V.1887 v Leviciach, o. 1910, kaplán v Beňuši, Hronci, SF v Kláštore p/Zn., SF vo Valči, SF v Necpaloch, K v Krupine, Detv. Hute, 1917 SF v Detv. Hute. Z. 7.1.1918, 31-ročný. Veľký Maďar, ani slova nechcel povedať po slovensky.

Antali Juraj František

1660 farár v Turč. Ďure, 1672 v Lipt. Teplej. 1673 Gabriel Thuránszky, správca likavského panstva s niektorými kat. kňazmi odobral evanjelikom bobrovecký a trnovecký kostol, neskoršie aj kostol v Lipt. Michale a dal ich jemu do správy. Z príkazu AD Bársonya vizitoval liptovské kostoly a staral sa, aby boli vrátené aj školy. 1675 prešiel do Nem. Ľupče, kde účinkoval do 1692. NSP

Antalovics Štefan

1701 farár v Novákoch, 1709 v Oslanoch. Z. 14.IV.1711. /V Oslanoch z. 1707 posledný ev. farár Juraj Para./ HD Oslany.

Antiguus Joannes

Anton

1417 spomína sa ako farár v Sučanoch. Na jeho sťažnosť kráľ Žigmund nariadil Sučancom dávať decimu. /Listina v suč. archíve./

Anton

Magister bol zvolený r. 1493 za BB farára, ako altarista sv. Juraja v Kremnici. Magistrát ho obžaloval u OAB, že si podržuje rektorát altárie, hoci nemá rezidenciu v Kremnici. Odvolával sa, že takú prax robia aj iní a tiež na svoje štúdiá na krakovskej univerzite za 4 roky. Musel sa však altárie zrieknuť. /Matunák CDK, archív mesta BB./

Antonides Michal

R. 1630 sa zúčastnil na trnavskej synode ako farár v Trubíne. Potom sa stal spišským kanonikom. NSP.

Apáthy Ján

Rovno zo seminára dostal investitúru r.1710 do H. Mičinej. Odtiaľ odišiel do Balassa-Gyarmath. Tu bolo 1721 prevedené vyšetrovanie, na čí náklad bol postavený kostol. Kuriálna komisia zistila, že kostol postavili evanjelici z milodarov na pozemku Žigmunda Géczyho. 1731 vizitoval farnosť gr. Ž. Berényi. O farárovi napísal, že je náklonný na hnev a bitku. 1736 sa zriekol benefícia, v. v. Z. 10.VIII.1746.

Arcuensis Krištof de Posonio

Posledný katolícky farár v Kremnici /1517–1529/ pred reformáciou. Pochádzal z tirolského mesta Arco a do Kremnice prišiel z Bratislavy. Od mesta dostával 1 zl. týždenného platu. R. 1518 Ján Krüg postavil na Kremnických Baniach banský mlyn, ktorý farár s mestskou radou prijali ako fond pre farský kostol. /Matunák CDK/

Apáthy Nikodém

1626 sa spomína ako farár v Nagy Loucza (Veľká Lovča). NSP.

Árvay Baltazár

1626 sa spomína ako farár v Jastrabej. NSP.

Árvay Jozef

N. 1741, zo zrušenej SJ, bol kaplánom v BB a neskoršie profesorom na gymnáziu. 1778 stal sa farárom v Tajove. 1786 v. v. Stále chorý, dal sa nosiť k oltáru.

Árvay Štefan.

N. 11.VI.1864 v Predajnej, o. 1887, kaplán v Č. Balogu, Lopeji, Detve, Kremnici, 1894 farár v Prochoti, kde z. 24.IV.1905.

Aschenbrier František

N. 1813, o. 1836, kaplán vo Z. Slatine, N. Pravne, Handlovej, Sl. Ľupči, 1844 farár v Kľaku, 1852 v Ponikách, 1865 D, z. 10.II.1876.

Augustín Imrich

N. 2.V.1856, o. 1880, kaplán v Krupine, Zvolene, N. Bani, Bojniciach, 1891 SF v Motyčkách. Z. 28.II.1892, 36-ročný.

Augustíni František

R. 1776 bol prijatý z ostrih. arcidiecézy za prebendáta. Z. 1789.

Augustíni Štefan

O. 1667, 1679 farár v Tŕní, kde bol iba mesiac, lebo komisár Ebeczký dosadil tam ev. farára. 1680 vo Vrbovke a t. r. v Novej Bani, 1681 v Žarnovici.

Augustíni Štefan

Trenčiansky zeman, štúdiá skončil u evanjelikov, o. 1760, kaplán v Ďarmotách, 1762 farár v Tisovci, 1764 vo V. Suchej, 1768 v H. Šipiciach, 1772 v Prenčove, 1779 CV hovorí, že je knihami dobre zaopatrený, má ich 22. 1784 na zdravotnej dovolenke, 1785 kaplán, 1787 v. v. Z. 28.XI.1828 v Trnave, 93-ročný.

Aurifaber Ján

V Lippayho katalógu kléru sa spomína ako farár v Dlhej /1647/. 1652–1655 bol F v Báhoni, potom v Suchej, odtiaľ v Gajaroch, kde bol za neho postavený kostol. 1664–1667 F a prepošt v Bojniciach.

B

Bácsmegyei Ernest

N. 1726 v Trnave v rodine lekára, zeman. O. 1749. CV 1754 Lutila píše: Theologus ungaro-germano-slavus, quatuor annos in seminario s. Adalberti, Capellanus s. Nicolai in Bur 15 mens., Rosembergae 5 mens., habet libros 17. 1751 farár vo Sv. Mare, 1754 v Lutile do 1757. 1761 v Mošovciach, 1799 D, 1804 HCEN. Z. 11.V.1809.

Badušek Ján

N. 12.XII.1840. Kaplán v Oslanoch. Z. 1867 27-ročný.

Bahno, či Bahovič Juraj

1699 licenciát v Rudne a vo Voznici, 1709 mu bola opakovaná investitúra, 1710 v Bacúrove.

Báhonyi Juraj

N. 1608, po absolvovaní dvoch ročníkov teol. o. 1633. 1639 sa spomína ako farár v Selciach, 1644–1650 v Báhoni, 1657–1666 v Lovči. NSP

Bachta Ján

N. 22.VI.1811. v Búrskom Sv. Petre, študoval v Bratislave, Ostrihome a Rábe, o. 1835. Kaplán vo Valaskej, prebendát, K vo Zv. Slatine, Vrícku, Žarnovici, Podkoniciach, Dubovej, V. Poli a Tajove. 1840 farár v Turanoch, 1844 D, z. 29.XII.1846, 35-ročný. Latinu ovládal klasicky. Bol historicky vzdelaný. Napísal krátku históriu Turian.

Bajer Ján

1776 bol kaplánom v Bojniciach, potom v Sl. Ľupči. 1781 farár v Koši, 1801 D. Z. 6.XI.1818, 66 r.

Bajmóczy Michal Ján

Z Pázmánea 1672 ostal farárom v Divíne, 1673 v Dubovej, skade odišiel 1674 na výpomoc do Ľubietovej. 18.XI.1677 na úteku bol trafený strelou do chrbta a ako zabitého ho nechali ležať. Neskoršie sa prebral a uzdravil. /CV Náray 1692./ 1686 F v Slovenskom Grobe, 1689 v Perneku, 1691 v Lovči, skadiaľ administroval aj H. Ždaňu až do 1695. Potom dostal Hliník a 1703 Viesku, kde bol do 1710. NSP

Balážovič Ján

1710 farár v Belej, od 1711 aj vo Sv. 0ndreji, čiže Necpaloch, ktoré sa natrvalo spojili do jednej farnosti. Z. 14.VII.1741. NSP

Dr. Balko Michal

N. 1.III.1910 v Hronove pri B. Bystrici, o. 1932. kaplán v Žarnovici, 1933 aktuár BÚ, 1934 ceremoniár a archivár, 1936 sekretár a notár BÚ, 1941 farár v Žiari n/Hr. 1942 Doktor teológie, 1943 F v B. Bystrici, 1943 VAD, 1951 SF v Lovči, Z. 29.1.1965. – Vysoký, štíhly, príjemnej usmiatej tváre, vážneho vystupovania. Uzavretý; o chúlostivých veciach a druhých ľuďoch sa vyslovoval skúpo a opatrne, aby nikoho neurazil. Bol poradcom B vo vážnych a chúlostivých cirkevných veciach. Dobrý dušpastier, ochotný voči farníkom. Pomáhal a pomohol ľuďom v mnohých ťažkostiach, pokiaľ mu to bolo dostupné. Bol učený a sčítaný. Za štyri roky bol supl. profesorom pastorálky na VŠB v BB, pri čom vykonával aj svoj farársky úrad. Kazateľ bol priemerný, spovedanie prenechával radšej iným. Vrchnosti bol oddaný. Bol verný povinnostiam, preto bol poslaný z BB do Lovče. Okolo r. 1967 (možno 1957) sa hovorilo onom ako o možnom kandidátovi na BBB.

Balogh Ján

N. 1736 v Hričove. Jezuita. Bol profesorom humanistických vied v Užhorode. Po zrušení SJ ostal kňazom jágerskej diecézy, odkiaľ ho prijali r. 1796 za riaditeľa gymnázia do BB. Z. 24.IV.1803. Napísal: Breve compendium historiae religionis Ecclesiae catholicae a Opera poetica.

Banko Andrej

1671 farár v Janovej Lehote, kde začal písať matriky, 1673 v Prochoti, 1680–1685 v Kremnici. Matunák v CDK ho píše „Baník“. Pokl. kniha mesta má položku, že r. 1680 pri dovezení p. pátra Banka z J. Lehoty minuli vyslaní páni 1,80 zl.

Banovič Ferdinand Ladislav

Zo Smolinského. 1720 farár v Šarfii, 1728 v Prievidzi, 1735 MEC a prepošt P. Márie de Scepusio, rektor altariae Corporis Christi. Z. 20.II.1747 v Trnave, 50 r. NSP

Bánóczy Juraj

O. 1703, 1704 farár v Bohdanovciach, 1712-1730 farár v Turč. Ďure.

Baraník Ján

N. 1.V.1886 v Bzovíku, o. 1912. Kaplán v Tajove, Čiernom Balogu, Jastrabej, Žarnovici, 1916 SF v Moštenici, 1918 vicerektor seminára, 1919 SF, 1921 farár v D. Hute, 1921 v Kláštore p/Zn., súčasne profesor náb. na kat. gymnáziu, 1934 AS, 1938 predseda patronátu kat. gymnázia, 1943 páp. komorník, 1942 D. Z. 15.VI.1943. – Strednej, vyššej postavy, chudý, živej letory. Veselý, priateľský, žoviálny človek. Na D. Hute mal veľkú autoritu. Bol dobrým vodcom tohoto ľudu v zapadnutom kraji. Veľmi pomáhal. V Kláštore zorganizoval s veľkým úsilím a prekonajúc mnohé prekážky postavenie novej budovy pre katolícke gymnázium. Prežil tam však veľké nepríjemnosti od svojich skrytých a zakuklených nepriateľov, takže boli doby, keď pomýšľal na odchod.

Barányay Ignác SJ

Profesor v Skalici, pri zrušení rehole bol prof. v Komárne. 1776 profesor na gymn. v BB. 1779 farár v Lopeji, 1808 D. Z. 18.III.1808. Napísal knižočku: Swetlo we tmách, to jest naučení kresťana o wíre. Založil fundáciu 5000 zl pre chudobných študentov.

Barányay Matej

Iné meno Barányai. Pohorelčan, 1718 farár vo Vieske, t. r. v Novákoch, 1731 v Polomke. Z. 2.II.1763. NSP

Bárczay Martin

1654 farár v Žarnovici. CV 1657 píše o ňom, že je 31-ročný, v mieste účinkuje 3 roky, chudobný, otrhaný, NSP

Bárdy Anton

1710 kaplán v Detve, 1748 farár v H. Mičinej, 1761 sa zriekol fary, z. 2. VIII. 1761 v Očovej.

Barinka Jozef

Trnavčan, 1745 kaplán v Holíči u gr. Štefana a Antona Eszterházyovcov, 1748 farár v Badíne, 1752 vo Valaskej. Z. 18.IX.1753.

Barinka Karol

N. 8.I.1841, o. 1867, prebendát, kaplán v ...................... 1877 farár v Jalnej, 1879 per cambium v Sl. Pravne, kde z. 19.I.1890.

Baross Peter

CV Sl. Pravno 1779 hovorí: Filozofiu skončil za 3, teológiu za 4 roky v Trnave ako jezuita. Potom bol za 7 rokov ľudovým kazateľom. Po odchode zo SJ stal sa 1773 farárom v Sl. Pravne, 1780 vo Sv. Ďure. Z. 1790.

Bartáky Jozef

N. 1825, o. 1850. kaplán ................. 1861 SF, 1863 farár v H. Lehote. Z. 9.III.1867. 42 r.

Bartáky Juraj

N. 10.IV.1861 v Žiline, o. 1883, kaplán v Sl. Ľupči, Chrenovci, V. Uherciach, Bojniciach, N. Bani. 1891 farár v Lazanoch, 1898 vo V. Uherciach. 1911 ho poslali do výslužby pre ťažkú duševnú nemoc. Z. 25.VII.1913 v Žiline.

Bartáni, či Barthány Mikuláš

Lipták, n. 1630. 1657 farár v M. Kršteňanoch, 1667 v Brezanoch, 1668 prešiel na faru a prepozitúru v Novákoch, 1674 v Oslanoch. CV Péterffyho 1674 píše o ňom: Faru má pohodlnú, poschodovú, s osobitnou kanceláriou, s komorami, stodolou a priľahlou záhradou.

Bartek František

1762 farár vo Vyhniach, 1770 v Nedanovciach, kde z. 5.I.1771.

Bartolomej

1361 spomína sa ako farár v Martine. T. r. za prítomnosti Petra Candermorenského sufragána ostrih. AB, ktorý posviacal cintorín pri Sv. Helene pre obce Záborie, M. Jasenô, Kalníky a Dražkovce, urobil dohodu s miestnymi zemanmi, že im bude v cintorínskej kaplnke odbavovať bohoslužby.

Barthossovich František

Z Pázmányovho seminára ostal 1663 farárom vo Vrbovom, 1668 v Báhoni, 1669 v Radošovciach, 1675 aj v Sobotišti, 1679 v Sl. Ľupči, skade ho Tomáš Ebeczký, Tököliho komisár vypovedal. Potom býval v BB u J. Schmauchlera. 1685 po povstaní vrátil sa na faru. 1689 farár vo Zvolene, 1693 v Rosindole, kde účinkoval do 1705. Listina vo FA Sl. Ľupče píše, že bol „teologus speculativus in a.3“ a r. 1692 mal 56 r.

Bartovics Matej

Zo seminára sv. Štefana sa 1677 stal farárom v Tölgyesi, 1693 v Krupine do 1695. 1697-1702 vo Vinici.

Bašovský Gašpar

N. 6.I.1900 v Žlkovciach, o. 1925, kaplán v Žiari, aktuár BÚ, 1929 archivár BÚ, 1930 ceremoniár, 1934 farár v Trubíne, 1936 D. Z. 19.VI.1937 v mart. nemocnici. Pochovaný je v Žlkovciach. – Štíhly, vysoký, peknej tváre, milého a reprezentačného vystupovania, elegantného zjavu. Pochádzal z roľníckej rodiny. Bol jednoduchý, príjemný, vyhľadávaný ako dobrý spoločník zvlášť mladými ľuďmi. Rád usporadoval rozličné kultúrne podujatia. Voči veriacim bol prísny, ale láskavý a mal pre nich porozumenie. Vedel oduševniť a povzbudiť ľudí. Všetky povinnosti si vykonával svedomite, zvlášť kanceláriu mal v príkladnom poriadku. Trpel dlhé roky cukrovkou a pľúcnou chorobou, ktoré trpezlivo znášal. Z. 37 r. Komentoval K. Kollár.

Báthy František

1730 farár vo Sv. Petre.

Bátor Matej

N. 24.II.1859 v Chocholowe v Haliči, o. 1884. Kaplán v H. Hámroch, Oslanoch, Chrenovci, Sl. Pravne, N. Bani, Kamenci pod Vtáčnikom. 1892 SF v Kamenci, 1892 farár v Turč. Petre, 1932 čestný D, 1943 v. v. Z. 28.II.1946, 87 r. – Pochádzal z roľníckej rodiny. Bol strednej postavy, silnej konštitúcie. Vystupovanie mal aristokratické. Jeho pôvodné priezvisko bolo Bzdík. Maďarizoval si ho. Tvrdil o sebe, že ho vychovali za Maďara a nikdy neľutoval, že si meno premenil, lebo „že ho treba bolo považovať za tichého Maďara“. Ale svoj oravský pôvod si vždy uvedomoval. Bol otvorený, dobrosrdečný, ak išlo všetko v poriadku. Ináč bol nedôverčivý, strmý, susedom neodpustil, ak im sliepky prešli na farské. Keď bol mladý, obľuboval si spoločnosť, ked bol starý, rád bol sám. Bol dobrý poľnohospodár. Za mlada pracoval na poli sám. Na tejto fare ho iba gazdovstvo udržalo. Farníkom bol v tomto vzorom. Nemal rád agrárnikov, o ktorých si myslel, že ho chcú pripraviť o farské pozemky. Bol veľký včelár a za mlada aj ovocinár. V hospodárskych veciach bol nežičlivý. V starobe bol nešťastný z toho, že čo sa nasedlačil a teraz z toho nič nemá. /Postavil si rodinný domček na Ž. Ostrove, ktorý padol 1938 do Maďarska./ To ho zroňovalo. Ako mladý bol horlivý, s pribúdajúcim vekom pomalý a na starosť nevládny. Voči vrchnosti bol úctivý a poslušný. Kňaz bezúhonný. Pre svoje hospodárske schopnosti vedel na tejto zapadlej, chudobnej fare sa udržať viac ako 50 rokov. Komentoval J. Slivka.

Báthora Ján

N. 15.VI.1789 v Biskupiciach /Trenč./, o. 1812. Kaplán vo V. Uherciach, Oslanoch, Žarnovici, 1817 SF, 1823 farár v Šimonovanoch, 1833 v H. Ždani. Z. 2.IX.1841. 52 r.

Bauer Juraj

1787 farár v Ľubietovej, 1806 v Turč. Ďure, VAD celého Turca, HCEN. Z. 23.IV.1813 na asthmu, 58 r. HD Kláštor o ňom píše: Vir integer, pius, probus, exemplaris, jejunii libenter addictus. – Jeho meno chýba v katalógu kňazov na BÚ.

Bedicz, či Belicz Jakub

1669 farár v Malženiciach, 1677-1687 vo V. Poli, 1691-1694 v Bogdanovciach. NSP

Beichtmann František

N. v Bratislave r. 1647. 1673-1685 farár v N. Bani. Za svojho účinkovania musel pretrpieť mnohé príkoria. Za tököliovského povstania bol vo vyhnanstve. Aj viackrát musel z mesta odísť.

Beitel Ján Jozef

Rodák zo Sliezska, kaplán v Bratislave, 1720 farár v Kremnici, 1729 prepošt de Glogoncza, 1731 kanonik v Bratislave. V Kremnici dal postaviť dve veže a uliať zvony pre kostol Nanebovzatej. Mal spory s mestom a evanjelikmi pre služobné veci, ktoré sa dostali aj na súd, boli však priateľsky dokončené. Bol slávny kazateľ. Niekoľko kázní vydal tlačou. Z. 8.XII.1748 náhle v sakristii. /HD OFM Kremn./

Bella Ján Levoslav

N. 5.IX.1843, o. 1866, prebendát, 1869 riaditeľ chóru v Kremnici, 1881 apostata. Známy hudobný skladateľ.

Belláni Anton

O. 1828 kaplán v T. Ďure, Bojniciach, H. Hámroch, Zvolene a BB, 1838 SF v T. Ďure, 1841 SF, 1842 farár vo Sv. Mare. Z. 11.VIII.1844.

Belay de Felső Béla Ján

1689 vstúpil do Pázmánea, 1701 farár vo V. Zlievciach, 1703 v Pataku, 1711 v Krupine, 1720 MEC, 1732 AD novohradský. Z. 24.II.1735, je pochovaný v krypte v Trnave. Bol posledným kanonikom, ktorý nosil bradu.

Belházy de Bölcsháza Imrich

N. 21.VI.1826 v Kremnici, o. 1850, prebendát, kaplán v Kremnických Baniach, Handlovej, 1855 ceremoniár, 1858 bisk. sekretár, 1863 AS, 1868 farár v Kremnici, 1869 opát, 1880 D. Z. 23.IV.1901 náhle v Budapešti, keď išiel na pohreb st. bratovi. Mesto ho dalo doviezť a pochovalo v cintoríne sv. Klementa. – Muž výbornej povahy, nežnou láskou miloval tak veriacich,, ako aj spolubratov a takú lásku mu vracali aj oni. Nezabúdal uplatniť sa vo verejnosti, čo využíval na to, aby sa stal pre všetkých všetkým. Požiadavky na vlastné pohodlie znížil na minimum. Slúžil všetkým, ktorí sa na neho obracali, bez rozdielu medzi chudobným a bohatým. Bol tichého a poníženého srdca. Na žiadosť mesta mu Moyzes vykonal u panovníka titul opáta sv. Petra de Bodrogmonostor. Pri príležitosti 25-roč. jubilea účinkovania ho mesto menovalo čestným občanom Kremnice. HD Kremnica

Belluš František

1731 farár v Koši, 1735-1740 v T. Petre, 1754 vo V. Modrovej. Z. 1.VIII.1756, 47 r.

Beluš Anton

N. 3.VI.1826 v Bobrove, o. 1851, kaplán, 1858-1861 administroval fary v Trubíne, Kopernici, Slaskej a H. Hámroch, 1861 farár v Prochoti, 1874 SF v Kľaku. Z. 30.X.1905. – Skromný národovec. Otca mal krajčíra, ktorý zomrel na choleru r. 1831. Ako sirota sa ťažko prebíjal. Mal brata Františka, jezuitu, gymn. profesora. Ten zomrel r. 1872 v Kaloči, keď sa nakazil cholerou pri zaopatrovaní. Za svojho 30-ročného účinkovania v Kľaku však zapísal do HD necelé dve strany latinsky.

Bencsáth Gašpar

1755 kaplán vo Zvolene, t. r. farár v Tŕní, 1763 v Sáse. Z. 14.I.1802.

Bencsáth Matej

1749 kaplán v Ružomberku, 1751 farár v Lipt. Sv. Anne, 1756 v Ľubietovej, 1758 v Predajnej. Z. 17.II.1805. CV 1765 píše, že mal vtedy 38 r. Za neho bola v Predajnej zaklenutá lod a vymurované chóry, postavený kostol v Jasení a postavená nová fara. /HD Predajná/

Bendík Ján

O. 1815, kaplán vo Valaskej, Zvolene, Prievidzi, H. Hámroch, N. Bani, 1829 SF v Píle a Trubíne, 1831 farár na Píle, 1837 v Rudne, 1847 v. v. Z. 21.VII.1849 v N. Bani.

Bendík František

N. 4.X.1786 v Brezne, zeman. Pôvodne chcel byť piaristom a skončil noviciát v Prievidzi a Trenčíne. Dva roky učil v Krupine, Sabinove. Ord. bol 1812. Vychovávateľ v rodine Nyárych v Lučenci, kaplán v Kremnici, 1815 farár v Sklenom, 1827 VAD, 1833 AS, 1837 t. prepošt de Huncovce, 1840 prezentovaný do Kláštora p/Zn., zriekol sa benefícia skôr, než ho zaujal. 1841 AD turčiansky, 1848 v Kr. Baniach. AS súdnej tabule v Turci. Z. 9.I.1858.

Benedict Dominik

N. 13.II.1762 v Kohlgrube v Bavorsku, 1787 kaplán v BB, prefekt gen. seminára v Bratislave, 1787 profesor morálky, 1799 farár a altarista v BB, VAD, 1801 CEN. Bol dobrým kazateľom a za kázne ho chválili zvlášť nekatolíci. Z. 25.IV.1816, 54 r.

Benedikt

„Benedictus de Hernach eccl. parochialis plebanus“ spomína sa r. 1414 farár v Chrenovci.

Benedikt

1441 spomína sa ako farár v Martine. Bol jedným zo slávnych literátov toho veku, aspoň ako opisovateľ kódexov. Tak sa podpísal na kódex kremn. fary, ktorý obsahuje homílie mag. Viliama, parížskeho kancelára: „Explicit per manus Benedicti presbyteri de Thurócz, de S. Martino, ultimo a. 1441.“ Je napísaný charakteristickým gotickým minuskulovým písmom, s maľovanými iniciálkami.

Beníšek Imrich

N. 5.XI.1864 v Lipt. D. Revúcej, študoval v BB, Jágri, teol. v Budapešti. O. 1887, primície odbavil na Šp. Doline. Kaplán a profesor náb. v Kláštore p/Zn. 1894 farár vo Vrícku, 1896 D, 1899 VAD a farár v Kláštore p/Zn, 1914 v. v. Z. 27.VII.1925. Vedel maľovať. Bol kňazom veľmi horlivým, príkladným, vzorného života, Bohu milého a ľudu osožného. Dlhé roky na sklonku života ťažko trpel a bol práce neschopný. Utrpenie trpezlivo znášal. /J. Pánik v HD Sv. Ďur./

Benkovich Ján

Po ord. 1680 ho poslali do zv. AD na neurčenú faru. AD ho menoval za farára do Ľubietovej. Za časov tököliovského povstania, keď neprestal horliť za katolícku vieru, od rebelov bol vyvedený na vŕšok, kde si musel sám vykopať hrob a r. 1683 bol tam sťatý. /Z protokolu VAD Horného dištr. zvol./ /Jeho obraz, o ktorom bolo napísané, že sa nachádza v dúbravickom kostole a ktorý mal byť aj ako medirytina rozmnožený, už tam nejestvuje. /

Benkovich Ján

1671–1674 farár v Tŕní. Založil 500 zl fundáciu a uložil ju v pokladni mesta Kremnice.

Benkovič Juraj

1668 farár v Oponiciach, 1670 v Kovarciach, 1675 v Jastrabej, 1677 v Slaskej, 1680 „in xenodochiali parochia Cremniciensi“, 1680 v Tŕní, skade musel zakrátko odísť, lebo od T. Ebeczkého, tök. komisára bol sem dosadený ev. farár. Po osudných časoch 1684–1689 bol farárom v Lutile, odkiaľ odišiel do Lopeja a bol SF aj vo Sv. Ondreji. 1691 farár v Bacúrove a Ostrej Lúke. T. r. dostal investitúru na Dobrú Nivu. 1692 prešiel do Ľubietovej, odkiaľ znova obsluhoval aj Sv. Ondrej. 1695 odišiel do H. Ždane a t. r. zas do Lovče. Tu ostal do 1696. 1699 je zase v Tŕní, 1701 vo Vieske, 1705 znova v Lovči a 1704 v Slaskej. T. r. sa stal farárom vo Sv. Kríži, na ktorú farnosť 1711 dostal ešte raz menovanie. Starobou vyčerpaný zomrel r. 1714. Tento neúnavný muž za 43 rokov spravoval 24 fár. NSP

Beňovský Jozef

1747 kaplán v Búroch, 1749 farár v Brestovanoch, 1793 v Jedľových Kostoľanoch, 1756 v Komjatnej, 1768 v Turč. Petre, 1770 rezignoval a bol v. v. Z. 16.XII.1801. NSP

Berlica Jozef

O. 1837, kaplán v Selciach, Dubovej, Kremnici, prefekt seminára a prof. VŠB, sekretár kapit. vikára, 1851 farár v Hájnikách. Z. 11.XI.1851.

Berlica František

N. 19.IV.1816 v BB, o. 1839. Ako diakon bol vychovávateľom, potom prebendátom a kaplánom v Kr. Baniach, Handlovej a BB. 1843 špirituál m. seminára, 1846 katedrálny kazateľ, 1853 farár v Žiari n/Hr. 1854 CEN a rektor seminára, 1857 prepošt P. Márie de Cibinio, 1864 gen. vikár, 1876 veľprepošt, 1882 arcas romanus, 1886 kap. vikár t. r. gen. vikár. 1888 tit. biskup saben. 1893 kap. vikár. Z. 13.IV.1896.

Bernolák Ján

Slaničan, 1749 farár v Necpaloch, 1750 v Sučanoch, 1755 v Námestove. Zriekol sa a zomrel v rodičovskom dome 31.XII.1761. NSP

Besnák Pavel

1760 farár vo V. Uherciach.

Betulay Michal

1732 farár v Lovči, 1735 v Lipt. Sv. Ondreji. NSP

Bičánik Jozef

N. 6.VII.1915 v Zákopčí, o. 1943, kaplán v N. Bani, Detv. Hute, Chrenovci a v Handlovej. Zomrel 26.III.1945 počas bohoslužieb v kostole, ked kostol zasiahla pri nálete bomba.

Biela, či Bella, lat. Belavius Tomáš

Pochádzal z Lipt. Sliačov. 26-ročný sa stal kanonikom v Bratislave. 1619 bol svedkom proti Tomášovi Balásfymu, bratislavskému prepoštovi, prenasledovateľovi kňazov. Bol slovenským kazateľom v Bratislave, 1629 farár v Rači, keď bol katolíkom vrátený kostol. CV 1634 píše, že dal obnoviť severnú kaplnku dómu sv. Martina a postavil nový oltár. 1638 za kapitulu podpísal dekréty trnavskej synody, ako opát sv. Trojice de Sziklós. 1640 stal sa znova brat. farárom, kde už účinkoval r. 1629-1630. Toho roku ho Pavel Pálffy menoval za farára do Bojníc. Zachariáš Lányi, trenč. Superintendent, vydal proti nemu brožúru: „Dissipatio Luciferi Papistici reaccensi Thoma Belavio.“ 1643. Fil. kostol v Porube obdaril kalichom a misálom. V testamente poručil, aby striebro vo váhe 304 mariek bolo použité na zhotovenie monštrancie pre jeho rodisko, „aby v hniezde heretikov bola theoforická procesia slávnostne odbavovaná“. Z. 1645. NSP

Biely Juraj

1689 farár v Badíne a Sielnici, jeho investícia sa v Sielnici opakovala. Z. 5.II.1692 podľa sielnickej matriky.

Biely Michal

1687 farár v Očovej, 1689 v Dobrej Nive, 1692 vo Zvolene, 1695 v Nemciach, 1701 v Martine, kde mal 1702 nástupcu. 1689 svedčil v spore o privilégiá D. Nivy s Eszterházyovcami v prospech mestečka.

Biliczensis Juraj

1560 bol farárom v N. Pravne. CV Szegedyho o ňom píše: „Ord. v Olomúci, ženatý. Kostol má vyzdobený obrazmi, ale nemá sviatosti a iné ceremónie nedrží, ako je obvyklé. Služby božie luterským rítom odbavuje a dáva prijímať pod oboma spôsobmi. Sviatky a pôsty ohlasuje. V spoločenskom vystupovaní je humánny.“

Bittera Ferdinand

N. 30.V.1818 v Ban. Bystrici, o. 1841, kaplán vo V. Uherciach, aktuár kapit. vikára, 1844 archivár, 1848 farár v Lopeji, 1856 vo Vyhniach, 1869 v Dubovej, 1891 AS. Z. 22.I.1899.

Bitterer Karol

N. 16.XI.1888. v Salgótarjáne, o. 1912, kaplán, 1917 archivár BÚ, 1919 SF v Krahuliach, 1924 prosyn. examin. 1925 farár v Sklenom, doktor teológie, 1928 doktor filozofie, 1932 D, 1935 farár v H. Štubni. Z. 20.V.1942, počas birmovky, keď uvítal biskupa upadol do agónie. Bol už dlho chorý 54 r. Veľmi učený, usilovný; lebo bol Nemec, neuplatnil sa na jeho vzdelaniu primeraných miestach.

Bizay Alexander

N. 13.V.1826 v B. Štiavnici, o. 1854, kaplán, 1863 na korekcii v sem. 1864 farár v Malinovej, 1871 musel sa zriecť benefícia a konečne bol degradovaný. Bol nevlastný brat Igora Hančoka.

Blásy Samuel Matej

N. 3.IX.1781 vo Veľkej Lúke, o. 1808, kaplán, 1809 farár vo Vígľ. Hute, 1814 vo Zvolenskej Slatine, 1828 VAD, 1832 AS, 1835 HCEN, AS súdnej tabule zvol. župy. Z. 26.VII.1859. — Kňaz, v ktorom nebolo falše, ústupčivý, sporiadaného života, horlivý, skúsený, preukazoval osobitnú bratskú lásku.

Blaškovič Martin

O. 1663, 1670 farár v Sáse, 1673 v D. Strhároch, 1674 v Šaštíne, 1680 v H. Vesteniciach. NSP

Blay Juraj

Po ord. 1823 vychovávateľ v rodine gr. Boronkayho, kaplán v Trubíne, N. Bani, Kremnici, BB, 1832 farár v Kunešove. Z. 1845.

Blažej

1505 spomína sa farár v Slov. Pravne.

Bob Ján

N. 25.IV.1884 v Chyzerovciach, o. 1908, kaplán v Jastrabej, Č. Balogu, Žarnovici, D. Hute, Bojniciach, V. Uherciach, SF v Koši a Močiari, 1924 farár v Brehoch. 1930 prepustený do Trnavskej AA.

Bobák Juraj

N. 1827, o. 1850, kaplán v Kremnici, kde z. 2.VI.1860, 33 r.

Bobalius

1572 zomrel ako farár v Trubíne. Po jeho smrti Trubínčania žiadali, aby jeho syn Vavrinec prevzal po ňom faru. OAB ho dal preskúšať. Ukázalo sa, že by mal vedomosti, ale na ordináciu ho nepripustil. SchH s. 360.

Bobok Arnold

N. 4.IV.1876 v Sl. Ľupči, o. 1899. Prefekt seminára a špirituál, 1901 profesor VŠB, 1905 prefekt veľkého seminára, direktor kancelárie BÚ, 1910 katedrálny kazateľ, 1913 zástupca diec. šk. inšpektora, páp. komorník, 1918 AS, 1919 direktor kancelárie BÚ, 1920 poslanec NZ ČSR, 1918 riaditeľ dievč. meštianskej školy, 1920 čestný kanonik. Z. 30.X.1924 náhle, 48 r. R. 1907 založil „Naše noviny“, ktoré boli úradným orgánom kresť. sociálnej strany. Získal pre ne spolupracovníkov zo slov. prostredia.

Bobok Rudolf

N. 17.VII.1859 v Sl. Ľupči, ord. 1883, kaplán, 1885 prefekt m. seminára, 1890 supl. prof VŠB, 1892 farár vo Valaskej, 1928 v. v. Z. 27.1.1931. Bol prchkej povahy, samotár. Prispieval do bratových Našich novín článkami. Napísal monografiu Moštenice, ktorá je v rukopise.

Bobor Ján

1626 farár vo Vieske .NSP

Bobot Ján Michal

N. v Smolinskom, o. 1691 a hneď ho poslali za farára do Viesky, 1693 v Selciach, 1700 v Šandorfe, 1704 v Radošovciach, 1704 — 1722 v Gbeloch.

Bobrovský Andrej

N. 1801, o. 1823, nemecký kaplán v Kremnici, prebendát, 1826 poľný kurát bakonskej légie, 1837 kurát garnizóny v Zare, 1839 v Miláne, 1851 superior voj. duch. správy v Transylvánii, 1852 čestný kanonik a asesor katedrálky v Alba Júlii, 1856 superior na Morave, 1857 superior v Čechách. Z. 27.III.1865 v Prahe.

Bobuš Juraj

1668 farár v Brezanoch, 1673 v Chrenovci, kde neúčinkoval ani rok. NSP

Bočkerík Alojz

N. 9.IX.1836 v Chynoranoch, o. 1859, kaplán, 1876 na korekcii, 1880 SF v D. Nive, t. r. na Motyčkách, 1881 SF, 1882 farár na Donovaloch. Z. 12.I.1904.

Bogdanóczy Juraj

1635 farár a VAD vo Sv. Kríži.

Bogdányi Karol

De eadem, o. 1797, aktuár kapit. vikára, kaplán v BB, 1802 farár v Hájnikách, 1807 profesor VŠB, 1808 sa vrátil na faru, 1816 VAD, 1819 AS, 1821 HCEN, 1823 CEN, 1823 odišiel s b. Makayom do Veszprému a bol tam kanonikom, potom opátom s. Jakuba de Simighio, a prepošt s. Michala de Hánta. Z. 18.XI.1842. — Veľmi súci človek na ochranu práv cirkvi. Aktuálne zasahoval v spore, kde patronát fár zvolensko-dobronivského panstva nariadil, aby od kostolných pokladníc mali kľúče dve osoby. Keď ho menovali za CEN s ročným platom 1500 zl, musel odvádzať 5% do župnej vojenskej pokladnice, ako príspevok na obranu štátu.

Bogisich Augustín

N. 8.XII.1842 v Budapešti, o. 1867, kaplán, 1876 SF v Píle, 1877 farár tamže, 1891 v Hliníku, 1903 č. dekan, Z. 13.VI.1904.

Bohorič Juraj

1699 licenciát v Rudne. NSP

Bohuš Juraj

1684 bol farárom v Mošovciach, kde ho na námestí bili a po verejnom výsmechu sťali. SchH.

Bojoni Andrej

N. 1661. 1689 farár vo Zv. Slatine, 1691 v Tŕní, 1692 v T. Petre, 1693 v Kološi, kde vizitoval 1697 J. Pongrácz. Prísažne vypočul svedkov a napísal o ňom, že je náklonný k hnevu a bitke. Pije nápoj, ktorý sám volá „goralka“. T. r. ho preložili do Komjatíc, 1700 je v Sáse, 1702 zase vo Zv. Slatine. Od toho dáta je aplikovaný aj do Badína, kde 1705 prestal účinkovať. NSP.

Bojsa Jozef

Bóka František

1754 kaplán v Kremnici, 1758 farár v Háji Nar. sa 1729, vyštudoval v Trnave. Teologus speculativus 4 an.

Boldiš Jozef

N. 16.VIII.1866 v BB, o. 1891, prebendát, kaplán a prof náb. na reálke v Kremnici, 1896 poľný kurát v Bílke v Herceg. 1898 v Trebinje, vyznamenaný zlatým krížom. Z. 25.X.1901, 35 r.

Boledovič Juraj

Kaplán v Sl. Ľupči, 1762 farár v Selciach, z. 1778.

Bolengi Pavel

Z Gbelov, o. 1762, kaplán v Maduniciach, Perneku, Holiči a Levároch, 1765 farár v Sl. Pravne, 1766 v Slov. Grobe, kde bolo proti nemu zavedené vyšetrovanie a 1769 zriekol sa benefícia a stal sa kaplánom vo Zvolene, Bojniciach a Detve. Potom žil bez funkcie v Holiči, kde z. 1804.

Borgényi Ján

O. 1781, kaplán v Jastrabej a Kláštore p/Zn. 1784 miestny kaplán v Kľaku, 1791 farár v H. Hámroch, 1812 v Hliníku. Z. 24.IX.1829.

Borinský Ján

1693 farár v Orav. Podzámku, 1698 v Merašiciach, 1699 v N. Bani, 1700 vo Vrútkach, 1705 v Belej-Necpaloch, 1709 na neurčenej fare v Turci, 1729 - 1733 vo Sv. Helene. NSP

Borsiczký Adolf

N. 24.IV.1836, o.1859, kaplán, 1871 na korekcii, potom zase kaplán, 1877 znova na korekcii, 1878 voj. kurát II. triedy, 1880 vrátený diecéze, t. r. suspendovaný a degradovaný, podľa can 2368.

Borsiczky Ján

Zo Šiah, kaplán v Kremnici, 1764 farár v H. Mičinej, kde sa zadĺžil a 1768 bol zavedený proti nemu proces. 1769 kaplán v Trstenej, kde z. 11.II.1770. NSP

Bóry Adolf

N. 12.XI.1865 v BB, o. 1888, kaplán, 1901 SF, 1902 farár na Motyčkách, 1916 AS, 1919 SF, 1920 farár na St. Horách, 1925 VAD, 1937 v. v. Z. 20.III.1945. — Strednej postavy, chudý, trocha nervózneho vystupovania. Rýdzeho charakteru, prísneho správania, horlivý svojmu ľudu oddaný kňaz. Začas bol aj richtárom. Postavil kultúrny dom na St. Horách. Postavil školu.

Bossányi Jozef

N. v Sl. Ľupči, 1741 kaplán v Chtelnici a Sv. Kríži, 1743 farár v Radvani, kde z. 20.III.1748.

Bossányi Vojtech

1709 farár vo Valaskej, 1727 v Sl. Ľupči. Z. 28.X.1742, 72 r. HD Sl. Ľupča.

Bošánsky Juraj

N. 1751. 1769 prijatý do sem. 1771 kaplán vo Zvolene, 1773 farár v Bacúrove, t. r. v Tŕní, kde z. 1791.

Bosnay Matej

1626 farár vo Sv. Kríži, odkiaľ odišiel do Sielnice. NSP

Boženec Jozef

N. 9.X.1777 v N. Pravne, syn pivovarníka, študoval vo Vacove, fil a teol. v Bratislave, hovoril slov. nem a troška maď., o. 1801, aktuár BÚ, prebendát, kaplán v N. Pravne, Bojniciach, 1806 farár v Sl. Pravne, 1817 v Brezanoch, 1823 VAD, z. 7.I.1831.

Brankovič Pavel

Horvát, n. v Dúbravke. 1728 farár v Nagymarosi, 1736 vo Vyšehrade, 1742 v Nyerges Ujfalu, 1750 v Necpaloch, 1751 vo T. Sv. Ďure, kde bol VAD. 1752 dostal prezentu na Divín a skončil 1755 v Malackách. Z. 15.XI.1770. NSP

Brannich Albert

N. 6.I.1814, o. 1836, prebendát, kaplán v Bojniciach, Krupine, 1851 farár v Beňuši, 1853 poľný kurát v Miláne, 1854 sa vrátil do Beňuše, 1855 farár v Moštenici. Bol vyznamenaný strieb. krížom za zásluhy. Z. 13.XI.1864, 50 r.

Braxatoris Matej

Z Viesky, o. 1738, 1740 farár v D. Bzinciach, 1741 v H. Ždani, kde z. 25.IV.1749.

Brestyánszky Jozef

N. 16.IX.1852 v BB, o. 1876, prebendát, 1886 kaplán a prof. náb. na reálke v Kremnici, 1889 farár v Lúčkach, 1901 v Kremnici, 1908 VAD, 1913 AS, 1919 v. v. Z. 24.X.1924 v Trubíne. Skromný, tichý kňaz.

Bresztyenszký Julius

N. 12.X.1869 v N. Pravne, o. 1892, kaplán, 1889 farár vo Vrícku. Z. 29.XII.1911, 43 r.

Bresztyenszký Ľudevít

N. 27.V.1858 v Prievidzi, o. 1882, kaplán v BB, kde z. 25.VIII.1889, 29 r.

Brezányi, či Brcsányi Ján

N. 1660, o. 1686, t. r. farár v D. Lelovciach, 1697 vo Turč. Sv. Michale, kde vizitoval I. Pongrácz, ktorý napísal, že farár je bedlivý v obnove kostola a fary. 1697 v Kamenci pod Vtáč. do 1704. NSP

Brezina Ján

N. 1.XII.1872 v Prievidzi, o. 1895, kaplán a SF na viacerých miestach, 1911 SF, 1922 farár v Bystričanoch, 1929 VAD, 1937 AD nitr. Z. náhle 2.I.1955. Pochovaný je v krypte kapl. v cintoríne. — Bol kňaz milej povahy, vždy usmiaty, starostlivý dušpastier, všeobecne vážený.

Briccius

1495 sa spomína ako farár v Martine v testamente Valentína Trnovszkého de Markovicz. Sťažuje sa pre odcudzenie farského majetku, pričom sa odvoláva na predchodcu Pavla. TZF.

Briedoň Daniel

N. 26.III.1898 vo Veličnej, o. 1920, kaplán vo Zvolene, Sv. Kríži, spolu aj aktuár BÚ, 1924 notár Kúrie, 1927 AS, 1930 farár vo Sv. Kríži, 1933 páp. komorník, 1934 direktor kancelári BÚ, 1938 prelát, 1940 doktor teol. 1941 gen vikár, 1941 CEN, 1943 ap. protonotár, 1950 kap. vikár. Jeho voľbu št. vrchnosť neprijala. Z. 22.X.1963.

Briška Peter

N. 27.VII.1895 v St. Lehote, o. 1918, kaplán v Detve, 1920 prof. náboženstva v Prievidzi, 1922 kaplán v Prievidzi, 1924 farár v Lazanoch. 1937 odišiel do trnavskej AA a stal sa farárom v Chlievanoch. Z. 1939. — Strednej veľmi silnej postavy, ťažkej váhy. Ohnivý rečník, dobrý organizátor spoločenských hnutí. Bol organizátorom telovýchovnej jednoty Orla v prievidzkom okrese. Bol dobrým poľnohospodárom. Farské pole v Lazanoch vysadil ovocnými stromami a ríbezľovými kríčkami. Začas sa stal členom čsl. strany ľudovej a odišiel do Bratislavy, kde redigoval denník „Ľudová politika“. Na fare od 1926 mal stálych zástupcov. Preto si získal mnohých nepriateľov medzi Slovákmi.

Brogyányi Andrej

N. 20.IX.1873 v Nitre, o. 1896, kaplán v Donovaloch, Jastrabej, Handlovej, N. Bani, SF v H. Opatovciach, Vrícku a J. Lehote, 1899 SF, 1900 farár v Kopernici, 1900 voj. kurát pri námorníctve. Po vojne ostal v Maďarsku, kde z. r. 1939.

Brško Andrej

Z Nemeckej, 1737 farár v H. Mičinej, 1740 v Lopeji, kde 6.II.1741 zomrel. NSP

Bublovič Ján

Z Topoľčian. Ako svetský štud. v Trnave filozofiu a stal sa 1688 bakalárom a 1689 magistrom. Potom vstúpil do seminára sv. Štefana, kde ešte pred ord. 1692 dosiahol doktorát z teol. O. 1693. T. r. stal sa farárom v M. Opatovciach, 1694 dostal investitúru na H. Opatovce. T. r. dostal investitúru na Topoľčianky, pri čom si M. Opatovce podržal. 1697 prešiel do Sv. Beňadika, kde spravoval majetky ostr. kapituly, za tieto služby stal sa 1704 MEC. 1710 AD turniansky, 1711 AD nitriansky, 1719 AD zvolenský, 1721 AD šaštínsky. Bol prepoštom sv. Eustacha de Csúth. 1711 bol slovenským kazateľom v Trnave. Z. 16.VI.1725.

Budatínsky Juraj

N. 7.IV.1780 v Žiline. R. 1807 ho prijali ako doktora fil. a profesora teológie do novozriadeného seminára v BB, kde sa stal profesorom morálky, pastorálky a práva na VŠB. 1808 exhortátor na gymnáziu, 1811 farár v Mošovciach, 1812 vo Zv. Slatine, 1814, CEN a profesor VŠB. 1821 uvoľnený zo zdrav. dôvodov z profesúry. 1822 rektor seminára a prodirektor VŠB. 1823 opát P. Márie de Babolcha, 1829 veľprepošt, 1843 - 1845 kapitulný vikár, v tejto funkcii bol aj 1851, 1857 vyznamenaný radom rytiera sv. Leopolda. Z. 22.III.1862. – Bol vynikajúci muž. Ako kap. vikár pri správe diecézy sa snažil upevniť disciplínu kléru, odstrániť pohoršenia a vo veriacich zapáliť horlivosť vo viere. S veľkým úsilím zavádzal reformy, pri čom mu bolo treba mnoho trpezlivosti a sebazaprenia. Za to si získal od poctivých ľudí veľkú chválu, u ľahostajných a nesvedomitých opovrhnutie a nenávisť. /HD Zvolen./ Z pozostalosti zanechal hojné fundácie pre kostoly a študujúcich.

Budatínsky Samuel

N. 25.XII.1789 v Žiline, o. 1814. Diakonom bol vo Zv. Slatine, kaplánom v N. Bani, Detve, Krupine, Krem. Baniach, Prievidzi, BB, 1826 farár vo Valči, 1829 vo Zvolene, 1834 v H. Lehote, 1849 vzdal sa fary a z. 17.X.1849. – Hovoril slov. a nemecky. Rád mal spory. Vo Valči sa nedohodol o pastve. Vo Zvolene mal spory s mestským fiškálom, a preto požiadal o kambium.

Buday Ján

Trnavčan, 1760 bol prijatý, 1766 kaplán v Skalici, potom vo Zvolene. 1769 farár v Badíne. Z. 4.III.1789.

Budiač Ignác

O. 1778, kaplán v Jastrabej, 1784 farár vo Sv. Mare, z. 1791.

Budický Ján

N. 3.XII.1809, o. 1834, kaplán v Podkoniciach, Detve, Vyhniach, Kláštore p/Zn., Šp. Doline, 1842 SF, 1859 farár na Brehoch. Z. 1862, 52 r.

Bundzel Jozef

N. 28.II.1901 v Lazanoch, o. 1924, kaplán v Detve, Krupine, 1927 SF na Donovaloch, 1929 farár v Hriňovej, 1966 v. v. Z. 1.IX.1966 v Krupine. Postava nízka, silná, počernej tváre, energického vzhľadu. Bol otvorený, ale svoje vedomosti nerád vyjadroval pred svojimi kaplánmi. Bol svedomitý a presný vo vykonávaní povinností, k niekomu milý, iným odmeraný. Kázaval veľmi monotónne a dlho so zatvorenými očami. Bol dobrý hospodár, mal rád kone, veľa pracoval aj sám telesne. Vyštudoval v Prahe. Bol dobrý liturgista. Veriaci si ho ctili, ale mali pred ním rešpekt. Komentoval V. Fekete.

Bulko Adam

O. 1813, 1820 SF v Brehoch, 1827 farár v Jalnej, z. 3.VII.1843.

Bulla František

N. 24.IV.1817 na St. Horách, o. 1842, kaplán v Chrenovci, H. Hámroch, Predajnej, Hájnikách, Kláštore, 1857 SF, 1858 farár vo Sv. Mare, 1873 VAD, 1877 HCEN, 1897 v. v. Z. 14.VIII.1900 na St. Horách. Bol botanikom. Zaoberal sa ľudovým liečením zelinkami, ktoré sám zbieral a odporučil chorým, ako ich majú užívať. Bol dobrý národovec, zakladajúci člen MS, SSV, spolupracovník Osvaldovej Kazateľne. KN, r.85, č. 32.

Bulla, tiež Bolla Jozef Alojz

CV 1802 píše, že má 31 rokov, narodil sa v Prievidzi, vychovaný bol vo Zvolene, kde bol otec senátor. Študoval na rozličných miestach, teol. skončil v Bratislave. 1793 prebendát, kaplán v BB pre Slovákov i Nemcov, 1801 farár na Píle, 1802 vo Zvolene, 1805 v Sáse, 1817 VAD a AS súdnej tabule župy zvol. Z. 3.I.1826.

Burka Karol

N. 23.VI.1874 vo Zvolene, o. 1897, kaplán v N. Pravne, V. Poli, J. Lehote, Selciach, Detve, Detv. Hute, SF v H. Mičinej, K vo Vrútkach, Beňuši, SF v Brehoch, Močiari, 1905 SF v Kľaku, 1906 SF v Močiari, 1907 farár v Bystričanoch, 1911 zriekol sa benefícia pre nemoc, t. r. SF vo Vrícku, 1912 kaplán v Detve, 1914 SF v Moštenici. Z. 25.XII.1915 náhle po utierni.

Buršák Štefan

N. 28.III.1833, o. 1857, kaplán, 1864 SF v Sučanoch, 1867 farár v Mošovciach, 1880 v Bojniciach. Z. 3.VII.1882.

Buocz Alexander

N. 1.X.1865 v Kremnici, o. 1888, kaplán, 1891 SF v H. Štubni, 1894 farár v Krahuliach, 1904 v Kr. Baniach, 1920 VAD, Z. 6.XI.1933.

C

Capko Ignác

N. 2.VI.1849, o. 1872, kaplán v Tajove a Zvolene, 1875 riaditeľ industriálnej školy v Krupine, 1886 SF v Krupine, za pol roka, z. 3.I.1892, 43 r.

Cebecauer Anton

N. 12.VI.1830  vo Svaríne, o. 1855, kaplán v Tužine, Žiari n/Hr, 1856 prefekt seminára a kurát väznice, 1860 supl. Profesor VŠB, 1862 prof. náb. na gymn. V BB, 1867 farár v Predajnej, 1886 VAD, 1895 SF v Bacúrove, 1896 SF v Rudne, 1908 v. v. Z. 10.III.1910. Z Predajnej odišiel dobrovoľne pre nejaké pohoršenie príbuznej.

Ceppan Ignác

N. 1738, študoval v Trnave a Košiciach, jezuita v SJ bol 7 rokov misionárom v Pezinku a BB. Po zrušení SJ bol dedinským kaplánom v BB, 1778 farár v Kláštore p/Zn. Z. 30.XI.1785. /HD Kláštor p/ZN./

Cinko Andrej

N. 10.XI.1834 v Rajci, o. 1858, kaplán vo V. Uherciach, Oslanoch, Chrenovci, Zvolene, 1866 SF v Žarnovici, 1867 farár v H. Lehote. Z. 4.VIII.1898.

Cipciar Jakub Žigmund

N. vo Valaskej, teol. skončil 1733 a toho roku sa stal farárom v Slaskej, 1740 v Ľubietovej, 1741 v Lopeji, 1754 v Dubovej, kde z. 13.IX.1757. NSP

Corneli Ján Štefan

1672 farár v Slaskej, 1673 v Ponikách, t. r. v Sáse a Babinej, 1679 v Gbeloch, 1686 v Šaštíne, kde sa v protokole investitúry spomína ako „valde ingratus“. Tam bol do 1697. NSP

Csalóközy Andrej

O. 1675 a hneď poslaný za farára do Mihályfa, 1679 v Egyházfalve, 1680 v Ladiciach, 1687 v Divíne, 1691 vo Zv. Slatine, 1693 v Čermanoch. NSP

Csanaky Jozef

N. 17.1.1880 v Urminciach, ord. 1904, kaplán v Jastrabej, N. Bani, Martine, BB, 1911 SF v D. Hute, 1917 prepustený do OAB.

Császik Štefan

N. 16.VIII.1877 v Budapešti, o. 1902, kaplán v Brezne a N. Bani, 1904 aktuár a ceremonár, 1908 prefekt a špirituál seminára, 1909 doktor teológie, 1915 prof. náb na dievč. gymnáziu, 1917 katedrálny kazateľ, 1918 páp. komorník, 1919 prepustený do Maďarska, neskôr sa stal farárom v Kapošváre. Z. 10.III.1962 v Balatonszegert. - Bol ambiciózny, neznášanlivý, nepriateľ Slovákov.

Cseh Ján

N. v Bystrici /v bratisl. župe/. 1742 prijatý do sem. v Budíne, 1746 farár v Radvani, 1747 vo Zvolene, 1751 v D. Nive, kde z. 11.VI.1763. Pochovaný je v krypte. NSP

Cseklészi Ján Juraj

Cca 1675 farár v Ľubietovej, 1671 v Plášťovciach. Z. 1677.

Cserei Emil

Predtým Loh. N. 4.X.1859 na St. Horách, o. 1883, študoval v Pázmáneu, ale pre chorobu musel štúdium prerušiť a doštudoval súkromne na BB VŠB. Kaplán v Sučanoch, prebendát, 1888 katechéta na dievč gymn. V BB, 1890 farár v Martine, 1899 D, 1901 VAD, 1902 dostal prezentu na brezniansku faru, ale sa jej zriekol, 1907 HCEN, 1927 v. v. Z. 27.XI.1930.

Cserháty Ján

N. 1.V.1789 v Ľubietovej, zeman, o. 1812, kaplán v Dubovej, Valaskej, Bojniciach,H. Hámroch. Do Vyhní sa dostal 1814 ako SF pri nemocnom farárovi a po jeho smrti 1818 dostal prezentu. 1830 D a AS. Z. 25.VI.1856. - Latinský básnik.

Csermák Mikuláš

Po 3. ročníku zo sem. sv. Štefana 1666 bol poslaný za farára do V. Modrovej. 1677 farár v D. Orešanoch, 1671 v Bogdanovciach, 1672 v T. Breznici, 1674 v Žarnovici, 1677 v Sáse. Tu preniesol mnohé trpkosti a prenasledovanie. Tököliovci ho chytili s P. Lieskovským a prepustili iba za 1000 zl výkupného. Viackrát musel odísť z fary a vypomáhal na iných farách. 1682 v H. Opatovciach, 1686 v Dubovej, kde zostal do 1690, kedy sa vrátil do Sásy. 1700 v Nádaši, kde z. 1708. NSP

Csernak Juraj

N. v N. Pravne, ako svetský študoval v Trnave filozofiu a stal sa 1696 bakalárom a 1697 magistrom. Zo 4. ročníka 1701 stal sa farárom v Koši, 1709 v Handlovej, 1716 v N. Pravne, kde z. 1729. NSP

Cserni František

N. v Miláne, teol. skončil 1779 ako bakalár, kaplán v BB a Kremnici, 1787 farár v H. Štubni, 1795 SF v Kr. Baniach, 1800 VAD, 1804 CEN, 1807 prodirektor VŠB, 1809 správca nábož. základín, z. 18.VI. 1818.  /Ráno ho našli na posteli mŕtveho./

Cserveny Štefan

N. 21.12.1826, o. 1850, 1859 ako vojenský kurát pešieho pluku 39 Dom Miguel bol prijatý do diecézy. T. r. vyznamenaný zlatým krížom za zásluhy a menovaný za čestného gen. vikára patnenského. 1861 čestný kanonik mantuanskej kapituly sv. Barbory, protonotár apošt. a.i.p., gróf apoštolského paláca, 1869 kurát I.tr. V nemocnici v Košiciach, 1878 v. v. 1879 tit. prepošt de Drozó. Z. 18.XI.1901.

Csongrády Štefan

N. 7.XII.1863 v N. Tekove, o. 1888, kaplán v Tajove, Selciach, SF v Motyčkách, K v Chrenovci, Oslanoch, H. Opatovciach, D. Hute, 1899 farár v Bacúrove, 1902 SF, 1903 farár v Šp. Doline. Z. 17.I.1931. Sacerdos simplex, ktorý si dobre konal povinnosti.

Csutkay Štefan

N. 11.VIII.1829 v Ohaji, o. 1856, kaplán v Žiari n/Hr., Tajove, N. Bani, Očovej, SF v Kremnici, 1865 farár v Rudne, 1877 v H. Ždani, 1880 vo Zv. Slatine, 1866 VAD. Z. 21.II.1908.

Cupetius, či Kupec Šebastián

1675 farár v Keresztúre, 1679 v Bohuniciach, 1680 v Jablonici, 1681 v H. Ždani, 1687 vo V. Šúre. NSP

Cyprián Andrej

1765 farár vo V. Uherciach, z. 1791.

Cytharetus Tomáš

CV Szegedy o ňom píše, že bol 1559 farár vo Sv. Petre, ženatý, maličký, čierny, ktorý nič nevie, ale je ináč dobrý. Dáva prijímať pod obidvoma spôsobmi, lebo si to zemepáni Dávidovci žiadajú. Sľúbil poslušnosť.

Czajsel Anton

O. 1830, ceremonár, 1836 konsist. notár a archivár, 1837 sekretár, 1840 farár v Skl. Tepliciach,  z. 24.X.1841

Czeisel Ignác

N. 26.VII.1838 v N. Pravne, o. 1864, kaplán vo V. Poli, BB, Handlovej, 1870 SF, 1871 farár v Tužine, 1902 D, z. 3.V.1926.

Czeisel Ján

Czeisel Ladislav

N. 25.VIII.1849 v Sklenom, o. 1873, kaplán vo V. Poli, D. Nive, prebendát, katedr. Kazateľ, 1882 farár v N. Lehote, 1899 v Lovči a VAD, 1903 farár v Handlovej, 1906 D, 1908 VAD, z. 25.XII.1924.

Czíger Matúš Gregor

N. vo V. Poli, o. 1706, 1707 farár vo V. Poli do 1718. NSP

Czíger Pavel

O. 1788, bisk. kaplán, 1789 sekretár, 1793 kancelár kap. vikára, 1796 notár konsist. Z. 11.XII.1796.

Czimboray Karol

N. 2.XI.1839, o. 1865, kaplán v Jastrabej, Sl. Pravne, N. Bani, Detve, Zv. Slatine, H. Opatovciach, Badíne, 1877 farár na Donovaloch, 1881 v Medzibrode, kde z. 10.XI.1881, 42 r.

Czimre Matej Martin

Detvan, ako svetský vyštudoval filozofiu. 1731 farár v H. Hámroch, 1747 v Žarnovici, kde z. 20.IV.1755. NSP

Č

Čapek Ján

N. 26.IX.1817, o. 1842, prebendát, kaplán v N. Pravne, Kunešove, Tužine, Trubíne, Zv. Slatine, 1860 farár vo Zv. Slatine, 1862 v Detve. Z. 23.X.1863, 45 r.

Čekan Anton

Nar. 23.V.1769 v Strumene v Sliezsku, o. 1793 kaplán v Kremnici, 1796 farár vo V. Poli. Z. 9.III.1809.

Čellár Ján

N. 12.IX.1813 v Sl. Ľupči, o. 1836, kaplán v Oslanoch, V. Uherciach, Vrícku, Podkoniciach, Č. Balogu, Zvolene a BB, 1848 farár v Rudne, 1857 per cambium v Donovaloch, 1868 v Medzibrode, 1874 v Moštenici, 1884 v. v. Z. 19.X.1885, pochovaný v Sl. Ľupči.

Čellár Jozef

N. 3.XII.1855 v Beňuši, o. 1880, kaplán v Podkoniciach, SF v H. Mičinej, K v Medzibrode,  St. Horách, Brezne, N. Bani, Prievidzi. 1891 SF, 1892 farár na Píle, 1930 čestný D. Z. 5.IX.1932.

Čelko Jozef

Nar. v Čelkovej Lehote, zeman, CV 1801 píše, že mal vtedy 60 r. Kaplán v Seksárde, Stupave, Pezinku, 1769 farár v Necpaloch, 1802 D, z. 31.X.1803.

Čelko Matej

[filius Krštenensis], 1667 farár v M. Kršteňanoch, 1672 vo V. Uherciach, 1681 vo Zvolene, z. 19.III.1682. (HD M. Kršteňany)

Čerei Štefan

Čermák Juraj Jozef

Seničan, 1667-1669 farár v Prievidzi.

Čermák de Hrádek Jozef

Primaciálny ceremonár, 1756 farár vo Sv. Kríži. Za neho bola Jalná osamostatnená ako farnosť 1767. 1771 farár v Očovej, 1779 na zdrav. dovolenke, 1777 prepustený z diecézy. Vrátil sa na Moravu, odkiaľ bol rodák, lebo vo farnosti mal veľa nepriateľov. NSP

Čermák Andrej

1802 prijatý z frant. rehole, kaplán v Kláštore p/Zn., Krupine, 1806 farár v Turč. Sv. Petre, 1808 v Martine, 1821 v Necpaloch. AS súdnej tabule turč. Z. 31.X.1834.

Čermák Ján

N. 13.I.1794 v N. Pravne, o. 1818, prebendát, vychovávateľ v rodine Beniczkých, 1822 kaplán v BB, 1824 prefekt seminára, 1826 supl. prof. gramatiky v BB, 1829 farár v Lúčkach, 1832 v Kr. Baniach, z. 7.III.1848.

Čerňanský Michal

Zo Štefanovej. Ako novokňaz obdržal investitúru na Zv. Slatinu. Keď išiel 26. febr. 1710 zaujať faru, na ceste medzi Samporom a Zolnou ho prepadli zbojníci, prestrelili a nechali ležať na ceste. Zomrel 27.II.1710 v B. Bystrici, kam ho previezli.

Černuský Michal

Zo Štefanovej, 1707 magister filozofie, 1709 farár v H. Ždani, 1710 v Hájnikách. NSP

Černy Vavrinec

Červen Tomáš

N. 28.VII.1768, 1796 kaplán v Detve, D. Hute, 1803 farár v D. Hute. Z. 18.XI.1814, 46 r.

Čiba Ján

1645 farár v Suchej, kde za dva a pol roka nemohol viesť matriky, lebo sa musel v pohnutých časoch skrývať. V Lippayovom katalógu 1647 sa jeho meno nenachodí. 1648 bol v M. Kršteňanoch, kde účinkoval do 1673. NSP

Čičman Anton

N. 12.VI.1886 vo V. Uherciach, o. 1909, kaplán v Žarnovici, J. Lehote, Martine, Bojniciach, Č. Balogu, 1912 suspensus a divinis, 1913 odišiel do Ameriky.

Čillík Izák

N. 21.I.1814 v Tureckej, o. 1838, kaplán vo Zv. Slatine, Valaskej, Chrenovci, Prievidzi, BB, farár v Sebedraží. Z. 18.XI.1856, 42 r.

Čillík Jozef

N. 23.X.1784 na St. Horách, 1809 kaplán v Chrenovci, vo Sv. Kríži, 1811 SF, 1813 farár v Brehoch, 1820 farár v Kľaku, 1824 v Č. Balogu, 1831 v Selciach, 1833 na St. Horách, 1841 zriekol sa benefícia, 1842 SF vo Vrícku, 1843 v Sl. Pravne, 1845 v Močiari, 1850 dišpenzovaný od dušpastierskej služby, 1851 v. v. Z. 22.II.1861.

Čillík František

N. 29.VI.1807 na St. Horách, o. 1830, kaplán Č. Balogu, Žarnovici, Sv. Kríži, Detve, SF v Ľubietovej, K na Šp. Doline, Kremnici, SF v T. Michale, K v Kremnici, 1841 farár v Sl. Pravne, 1843 v Jalnej, Z. 18.X.1876. Primície si odbavil na prvom kaplánskom mieste Č. Balogu u ujca Jozefa Čillíka.

Čižmarovich Andrej

N. 7.X.1847 v Hájnikách, o. 1872, kaplán v Chrenovci, Zvolene, Zv. Slatine, 1882 farár v Radvani. Z. 21.I.1898.

Čunderlík

Čulík Martin

Vyštudoval v Olomúci, 1698 farár v Čelovciach, 1702 v Prenčove, 1706 v Topoľčanoch, 1709 v Žarnovici, t. r. v Krakovanoch, 1710 v Hlohovci, 1715 vo Zvolene, odkiaľ odišiel do Lipt. Ondreja, kde pôsobil do 1722, kedy odišiel na odpočinok. Z. 22.II.1737.

D

Danko

Danček Andrej

O. 1816, kaplán vo V. Uherciach, vychovávateľ v rodine Simonyi, K v Očovej, na St. Horách, BB, 1830 farár v Radvani, 1832 v Ponikách. Z. 30.I.1842.

Daniel

1543 spomína sa ako farár v Ponikách, že zaplatil 1 fl mimoriadnej dane na obranu štátu.

Daniel

1559 spomína sa ako farár vo Sv. Ďure. CV o ňom píše: Mladý, slobodný, ktorý všetky sviatosti vysluhuje po katolícky. BRH – 154

Danielák Jozef

N. 15.XI.1856 v Námestove, kaplán v Tužine, Sučanoch, N. Pravne, 1883 v. v. Z. 5.XII.1883, 27 roč.

Danišš Štefan

N. 29.V.1797, o. 1826, kaplán vo Valaskej, Badíne, H. Hámroch, Vyhniach, Žarnovici, N. Bani, BB, SF v Medzibrode, Jalnej, Moštenici, K v Prievidzi, SF v Oslanoch, K v Chrenovci, 1839 SF v Badíne, 1840 farár v Č. Balogu, 1844 v Bacúrove, 1870 v. v. Z. 1.I.1879 v Beňuši.

Daubner Jozef

N. 20.VII.1845 v B. Štiavnici, o. 1870, kaplán v BB, prebendát, 1876 farár vo Vyhniach, 1894 páp. kaplán ad hon. 1915 v. v. Z. 7.IX.1928.

Dávid Ján

1700-1709 farár v Selciach. Zhodili ho Rákoczyovci, keď dosadili ev. farára. NSP

Delath Jakub

Vedel maďarsky a slovensky, o. 1667,  1668 farár v Lovči, [pozri matr. V Sielnici] 1675 v Ponikách, kde 1678 bol s 20 školákmi a 300 občanmi od Turkov a Tököliho insurgentov na Tri Krále zajatý, odvedený do Jágru, kde sa vykúpil za 600 imperiálov. 1688 farár v D. Nive a Sáse, 1689 v Sl. Ľupči. Z. 8.V.1695 a pochovaný je v tribelovskej krypte. CV Nyárayho 1692 píše: Farár má 51 rokov. Je to muž horlivý a nábožný, ktorý prežil viac martýrií, jedno v tureckom zajatí, do ktorého sa dostal pre zradu heretikov. Spravuje veľkú a dobrú faru, ale pre slabé zdravie všetko nevie obslúžiť. Odporúča sa preložiť ho na kľudnejšiu faru.

Delath Ignác Matej

CV 1655 J. Cherlaya ho uvádza ako farára v Hlohovci. Bol obľúbený, za moru si dobre počínal a mnohí konvertovali. Je dosť stiesnený, lebo je v tlaku od heretikov, ale ako dobrý vojak im odporuje a pracuje pre Cirkev, Vizitátora nepripustili. 1659 – 1660 bol farárom v Modre, 1668  bratisl. kanonik a opát SS Salvatoris de Bors Monostor, 1674 farár v Kremnici, keď bola fara vrátená katolíkom. Svojim chovaním prispel k tomu, že katol. farárov prijali mešťania. Z. 1680, 51 r. NSP – CV 1674 Kremn. uvádza: M. I. de Lath, annorum 46, teologus 3 annorum, Canonicus Posoniensis.

Delpini Ján Teofil SJ

V polovici 18. st. misionár v Šp. Doline a St. Horách. Prvý kronikár St. Hôr. Muž učený a čnostný. Nakoniec nitriansky kanonik.

Demeter

Plebán 1406 de Zelcze. NSP. 1420 sa ešte spomína.  [Pozri Melchior plebán de BB.]

Demeter

Spomína sa cca 1400 ako farár v Lopeji, ktorému Henrik de Meczelska, kapitán ľupč. zámku daroval r. 1406 mlyn na potoku Greppel. NSP

Demeter František

1776 po zrušení SJ stal sa bisk. sekretárom, 1778 kráľ. inšpektor norm. škôl, opát de Tritzkaj, 1784 farár v Detve. Z. 1789.

Demovich Bartolomej

N. 24.VIII.1841 v Bogdanovci, o. 1864, kaplán, kaplán v Jastrabej, Detve, Č. Balogu, BB, katechéta v BB, 1875 farár vo Valči, 1882 v Malinovej, 1884 SF v Bystričanoch, 1886 v Močiari, 1906 v Kľaku, 1911 v Brehoch, 1913 v. v. Z. 30.XII.1922, 81 r. V HD Valča sa píše: Bol vždy zanietený svojim slovenským pôvodom, ktorý aj druhým pripomínal. Dostal sa do rozporu s mnohými ľuďmi pre túto príčinu. Keď si vypil, nebolo sním reči a nezniesol odpor. Valčania žiadali proti nemu vyšetrovanie a preložili ho do Cachu. - 1886 ponosuje sa sám v HD Močiara takto: „Z Bystričian pre zlých ľudí, vyhlásený za politického agitátora a protižidovského rečníka proti ich bohatstvu, ktoré držia a falošne udaný, že búrim proti Maďarom, kapit. vikár Berlica, ani nevyčkajúc výsledok vyšetrovania, iba pre reči, ktoré sa mu dostali do ušú, chcejúc sa zapáčiť niektorým šovinistom, ani ma nevypočujúc preložil ma z Bystričian do Močiara za administrátora. V procese som zvíťazil, lebo som plno oslobodený a moji protivníci s hanbou museli odstúpiť. Nič menej tu v Močiari trčím, v tomto vyhnanstve a očakávam, či sa nájde ľudský a opravdivý biskup, ktorý snáď odvráti toto moje vyhnanstvo. Týmto nespravodlivým preložením mi vikár zapríčinil 200 zl škody a nezdá sa, že by mi ju chcel vynahradiť. Ani to mi nevyhovel, aby som sa nemusel sťahovať v zime, ale bez meškania som musel odísť do týchto odľahlých a strašných hôr s narušeným zdravím.“

Demovics Martin

1632 – 1645 farár v Lovči.

Demuth Šimon

O. 1826, kaplán v Jastrabej, Sl Ľupči, 1829 prefekt seminára, 1830 profesor VŠB, 1837 notár a archivár Z. 6.III.1839.

Dérer Anton

N. v J. Lehote, o. 1748, kaplán v J. Lehote, 1750 farár v Handlovej, kde 1754 pri celebrovaní spadol oltár. 1756 v N. Pravne. 1766 sa zase vrátil do Handlovej, kde z. 10.I.1773. NSP

Dérer Vavrinec

N. 1809, 1832 kaplán v D. Nive, prebendát, K v Detve, N. Bani, 1842 farár v Radvani, t. r. vo V. Poli 1850 vyznamenaný zl. krížom za zásluhy, 1857 farár v Hliníku, z. 1877 – Primície odbavil na Šp. Doline 5.II. 1832. Za košútovskej éry ho zajali a odviedli do Komárna, kde ho odsúdili spolu s rechtorom na smrť a mal byť popravený. Potom to oddialili a odviedli ho do Aradu, kde sa po kapitulácii oslobodil. Príčina bola, že keď prišli Košúthovci do V. Poľa, niekto zvonil na poplach. Uverejnil kázne v Radlinského Pokladoch kaz. rečníctva.

Derkay Michal

1694 farár vo Vaďovciach, 1695 vo V. Poli. NSP

Dermár Ján

N. 1772 v Krupine, syn provizora dobronivského panstva, primície mal 18.IX.1806 v zámockej kaplnke vo Zvolene, kaplán a SF v Hájnikách, K v Žarnovici, V. Poli, N. Bani, 1811 miestny kaplán v Rudne, potom bol kaplánom na rozličných miestach, spolu 15. Z. 6.V.1829.

Dermár Karol

N. 1809, o. 1842, kaplán, 1846 farár v Koši, 1859 D,  1861 farár v Bystričanoch, 1876 v. v. Z. 1888.

Detrich Július

N. 24.VII.1842, kaplán v Kr. Baniach, Tajove, 1867 vo V. Uherciach, kde z. 12.III.1868, 27 r.

Devald Ján

Trnavčan, n. 1774, 1796 kaplán v Bojniciach, J. Lehote, 1800 farár v Háji, z. 10.III.1811, 37 r.

Dianiška Alexander

N. 23.III.1867 v BB, o. 1889, kaplán vo Zv. Slatine, Krupine, N. Bani, 1893 doktor teológie, 1895 K v Prievidzi, 1901 SF v Prievidzi a v Mošovciach, 1902 SF v Brezne a t. r. v Brehoch. Pretože v Brezne zakázal v kostole spievať maď hymnu mal vyšetrovanie a šikanovanie. 1903 odišiel do Ameriky a stal sa farárom v Plymouthe. Tam vystaval kláštor pre sestry a kultúrny dom.

Dibner Anton

1791 prebendát, kaplán v BB, 1795 farár v H. Štubni, 1800 VAD, 1803 direktor preparandie. 1804 farár v Kr. Baniach, 1811 v Kunešove, 1814 v. v. Z. 30.IV.1831. /HD H. Štubňa píše: Origine Posonio. [= pochádza z Bratislavy]

Divald Ján

1653 – 1655 farár v Kopernici. NSP

Divald Montán

N. 20.VI.1823 vo Zvolene, o. 1846, prof. na gymn. V BB, ceremonár a aktuár, 1850 kaplán v N. Bani, 1851 bisk. sekretár, 1852 farár v Trubíne, [ani tam nebýval, len dôchodok bral] 1855 AS a direktor BÚ, 1858 kanonik, 1859 gen. vikár, 1861 opát sv. Margity de Bela. Z. 7.III.1864, 41 r.

Diviacsics Michal

O. 1672, 1673 farár vo V. Poli, 1675 v Koši, 1678 v Handlovej. NSP

Divisch Mikuláš

N. 15.X.1787 v Predmieri [Trenč.] Študoval v Kremnici, Trnave a BB. O. 1809, kaplán v Detve, Kláštore p/Zn., SF v Mošovciach, Háji, Kláštore p/Zn., K v H. Hámroch, Bojniciach, Kremnici, SF v Jastrabej, K v Tajove, ŠP. Doline, Sáse, Sv. Ďure, SF v H. Vsi, K v Kremnici, Podkoniciach, N. Bani, SF v Kľaku, 1823 farár v Kľaku, 1831 v seminári, t. r. v Trubíne, 1823 SF v H. Opatovciach, t. r. v Sebedraží. Z. 8.II.1835.

Dlabáč Daniel

1742 kaplán, 1745 farár vo T. Sv. Petre, 1749 v Naháči, 1750 v Podolí, do 1769. Potom odišiel na Zobor, aby si prehĺbil vedomosti a zase sa vrátil do fary. 1771 farár v Grinave, kde z. 9.II.1783. Zanechal legát na kúpenie zvona.

Dlhoš Štefan

N. 5.III.1865 v Riečke. o. 1887, kaplán v Martine, Brezne, prebendát, 1889 SF v Martine, 1890 kaplán v BB, 1894 katechéta na diev. školách v BB, 1897 farár v H. Mičinej, 1903 vo Sv. Ondreji, 1923 D, 1928 VAD. Z. 21.IV.1931.

Dlhý Milan

Dlugopolský Jozef

N. 11.VIII.1890 v Turč. Petre, o. 1913, kaplán v Č. Balogu, Bojniciach, Č. Balogu, BB, 1921 prebendát, prefekt m. seminára, 1924 prof. náb. na dievč. gymn. a učiteľskom úrade v BB, 1943 páp. komorník, 1940 AS, 1946 bisk. komisár škol v BB. Z. 14.V.1956, pochovaný v T. Sv. Petre. – Strednej silnej postavy, okrúhlej usmievavej tváre, sebavedomého vystupovania, žiadostivý uznania vlastných kvalít, lepší profesor ako kňaz. Bol dobrým pedagógom a duchovným vodcom mladých študentov. Písal do časopisov články nábož., výchovného a spoločenskej tematiky. R. 1945 vylúčil ho režim zo školy. Odišiel do v. v. Bol dobrý hudobník a horlivý rybár.

Dluholucký

Dobis Baltazár

1788 prijatý z rehole bosých karmelitánov. Kaplán vo Valči, 1789 SF v Sl. Pravne, 1791 vo Sv. Mare, 1809 v. v. Z. 19.V.1811. Keď zrušili Čierny kláštor v Prahe, kde bol rehoľníkom, dali mu penziu 300 zl ročne. Dokiaľ však bral dôchodok z benefície, penzia plynula do pokladne NZ.

Dokupil

Doktorovič Juraj

1686 spomína sa ako farár vo Sv. Kríži. 1700 spišský kanonik a farár kap. kostola. NSP

Dojcsányi Ján

1667 farár v Rohove, 1669 v Tŕní. NSP

Dolezan Juraj

Skaličan, zeman, 1766 sa spomína najprv ako kaplán u gr. Forgácha v Holiči, 1770 farár v Badíne. Z. 28.IV.1807.

Domanický Ján

1705 farár v Necpaloch, 1714 – 1730 v H. Kamenici, 1733 v H. Šipiciach, skade odišiel a ostal bez úradu. Z. 20.V. 1748 v D. Kubíne.

Domanický Mikuláš

Z Domaniže, 1733 farár v D. Kubíne a VAD, 1755 v Oslanoch, 1765 v Prievidzi, kde z. 29.V.1767. HD Oslany:  Muž horlivý, známy z bojov, ktoré v Kubíne musel trpezlivo zniesť s výstupnými inovercami. V Kubíne postavil vežu. 1756 – 1768 postavil kostol v Oslanoch.

Dominici Mikuláš

1402 stal sa farárom v Sučanoch a ostrih. kanonikom. Dotiaľ bol farárom sv. Mikuláša „in antiquo Solio“. Zvol. benefícia sa musel vzdať, lebo by bolo presahovalo príjem 18 mariek, čo bolo neprípustné. Bývalý správca fary Gallus sa musel vzdať, lebo nevyhovel podmienkam, ktoré mal do roka splniť. [Nebol ešte vysvätený za kňaza] T. zoznam

Dominik

Medzi 1332 – 1337 bol farárom vo Sv. Kríži. Pápežským decimátorom prísažne dosvedčil, že jeho benefícium nevynáša nad 1 marku a zaplatil 6 groší.

Dominik

Spomína sa r. 1543 ako farár z Badína. Zaplatil mimoriadnu daň na obranu štátu o sume pol fl a 20 den.

Dominik Michal

1677 – 1679 farár v Radvani.

Dragovič Martin

1655 farár v Oslanoch, 1669 – 1682 v Rosindole. NSP

Drahoš Štefan

O. 1726, 1730 farár v Kamenci p/Vtáč., 1731 v Novákoch, kde bol VAD a potom t. prepoštom sv. Mikuláša. Z. 2.IV. 1755.

Drevenák Andrej

O. 1784, prebendát, z. 10.X.1788.

Drian, či Drényi, alebo Dryn Andrej

Študoval v Olomúci, o. 1689, t. r. farár v Tŕní, 1691 v Ponikách a Ľubietovej, 1692 vo Sv. Helene, kde napísal o ňom vizitátor, že obrátil na kat. vieru pätnástich. 1697 v Komjatnej do 1706.

Droppa Jozef

N. 2.II.1854 v Lipt. Hrádku, o. 1878, prebendát, 1883 prof náb. na gymn. v BB, 1889 AS, 1891 za 3 mes SF v Lopeji, 1907 HCEN, examinátor pre profes. skúšky z náboženstva. 1913 doč. SF v Rudne, 1924 v. v. Z. 16.X. 1927. Pomaďarčený, slovenčinu ovládal iba v dialekte.

Drozd Lukáš

Duba Július

Meno si zmenil na Tölgyi, n. 11.IX.1825, 1867 ho ord. Za diakona a bol prebendátom, potom vychovávateľom v rodine Št. Pálffyho v Bratislave, 1868 ord. za presbytera. Od 1873 žil ako súkromník v Budapešti.

Ďubek Juraj

N. v Trenčíne, o. 1658 na titul prepošta de Turócz, 1673 farár v Sielnici a Badíne, do 1679.

Dubina Imrich

O. 1795, protokolista a notár kap. vikára, 1796 protokolista BÚ, 1797 sekretár kapit. vikára, 1801 sekretár biskupa. Z. 27.XI.1803.

Dubina Jozef

N. 25.X.1730 v M. Kršteňanoch, teol skončil v 2. ročníku 1757, kaplán vo Vizkelete, Polomke, Ladcoch, 1759 farár v M. Kršteňanoch, 1767 v Oslanoch, 1790 v Prievidzi a VAD. Z. 4.XI.1807.

Dubnický Jozef

N. 24.XI.1836, o. 1861, kaplán v Jastrabej, St. Horách, Detve, Sl. Ľupči, SF v Medzibrode, K v D. Nive, Brezne, 1871 farár v T. Sv. Petre, 1878 vo Vígľ. Hute. Z. 10.VI.1881, 43 r.

Dubovský Andrej Ignác

1686 farár v Bohuniciach, 1690 v Dlhej n/V., t. r. v Báhoni, 1692 v Lančáre, 1697 v T. Sv. Petre, 1698 v Haliči.

Dubovský Juraj

1723 farár vo Velčiciach, 1740 vo Sv. Kríži, doktor teológie a apošt. protonotár. Z. 17.VIII.1756.

Dubovský Peter SJ

Biskup, tajne vysvätený.

Duchnovszký Štefan

N. 15.VI.1842, o. 1866, 1874 prijatý z rožňavskej diecéze, kaplán V Žarnovici, Chrenovci, Jastrabej, v Č. Balogu, 1876 na korekcii za mesiac, 1880 zase na korekcii, 1882 degradovaný propter crimen solicitationis. Potom odišiel do Maďarska, kde ho absolvovali. 1888 stal sa výpomocným duchovným v Királyháze. Z. 17.12.1892.

Duchoň Emil

N. 21.I.1864 v Kláštore p/Zn, o. 1890, kaplán v Trubíne, SF v Lutile, T. Sv. Michale, Háji, K v Oslanoch, Chrenovci, D. Hute, Zv. Slatine, Podkoniciach, Selciach, prebendát, 1895 prepustený z diecézy.

Dvihally Vojtech

N. 14.X.1874 v Chuste, o. 1898, kaplán v H. Hámroch, Trubíne, Bojniciach, SF v Cachu, K v Oslanoch, Tajove, BB, 1908 SF v Gajdli, 1909 nem. a maď. K v BB, 1910 SF, 1911 farár v Lúčkach, 1916 zriekol sa fary a stal sa K vo Zvolene, 1920 SF v Rudne, 1927 D. Z. 7.XI.1931, pochovaný v Rudne. – Bol jedným z najučenejších kňazov diecézy. Ovládal 7 rečí. Pri tom bol skromný a ponížený, tichý a milý kňaz. Chudobný na chudobnej fare. Kňaz svätého života a zlatého srdca. V deň smrti išiel navštíviť do levickej nemocnice chorého, tam zomrel. Oplakávali ho nielen veriaci, ale aj ten japonský bohoslovec, ktorého vydržiaval na štúdiách.  [HD Rudno]

Dvin Andrej

1689 farár v Tŕní.

Dvoráček Karol Jozef

1721 farár v Koši, 1723 v Grinave. NSP

Dvorágh Jozef

N. v BB 1777, zeman, syn správcu meď. hámru. Študoval v BB a Bratislave. Hovoril nem. a slov. O. 1799. Kaplán v BB, St. Horách, Šp. Doline, 1804 farár v Riečke, 1805 prvý farár v Kľaku. Pre nezhody s lesným úradom musel sa zrieknuť fary a stal sa kaplánom vo Valaskej, 1812 SF na Donovaloch, 1823 SF v H. Mičinej, 1824 v Rudne, 1825 v Bystričanoch, 1826 v Tŕní, 1827 farár v Tŕní, 1846 v Medzibrode, t. r. v. v. Z. 3.III.1856.

Dulay Gabriel

N. vo Sv. Kríži, 1748 farár v Radvani, 1750 v Koši, Z. 1.V.1760. NSP

Dvorsky Eduard

N. 18.I.1841 v N. Ľupči, o. 1865, kaplán v Tužine, Sl. Pravne, Jastrabej, H. Lehote, Oslanoch, BB, Č Balogu, Kremnici, 1874 farár v Krahuliach, 1889 v Medzibrode, 1908 v. v. Z. 4.I.1913 v M. Kapušanoch.

Dvorsky Jozef

N. 6.VII.1790 v Ďurčine /Trenč./, o. 1822, kaplán v N. Bani, Sv. Kríži, SF v Babinej, 1823 SF v Detve, 1828 SF na D. Hute. Z. 18.III.1858.

Ďatel Ján

N. 24.X.1847 v Lipt. Sv. Michale, o. 1872, kaplán vo V. Poli, D. Nive, 1881 farár v H. Mičinej, 1889 v J. Lehote, 1897 v Jastrabej, t. r. D, 1907 vo Zv. Slatine, 1924 páp. komorník, 1928 v. v. Z. 4.IX.1928 vo Sv. Kríži n/Hr. – Strednej vyššej postavy, až do staroby štíhly, výraznej tváre, orlieho nosa, holohlavý. Bol neobyčajne veselý a výborný spoločník. Vynikajúci Slovák, ktorý neznášal nielen maďarónčenie, ale ani počešťovanie. Svoj slovenský pôvod nielen nikdy nezaprel, ale vo svojich básňach všetko slovenské velebil. Mal básnického ducha plného lásky ku svojeti a humoru. Vydal mu SSV zbierku: „Boh a národ“ 1928. Keď bol nahnevaný, tak sa aj fara triasla. Ako dušpastier bol svedomitý, ľudu oddaný a blaho duší hľadajúci človek. Bol prístupný a prijímal mienky, aj kritiky aj od mladých ľudí. Nehneval sa, keď mu niekto kritizoval napr. kázne. Kázaval dlho dosť fádne. Na neporiadky bol prísny. Slúžil dlho a vždy poslúchol biskupa, aby zostal v službe, keď nebolo kňazov, hoci by si bol už zaslúžil odpočinok. Faru mal rozsiahlu, filiálok mnoho a veľmi vzdialených. Chodieval hodne pešky. Čerstvosť si zachoval až do vysokej staroby. Na penzii nebol ani mesiac, keď ho zastihla smrť. Hospodár nebol dobrý, všetko mu hynulo. Včelár bol dosť dobrý, ale len v košoch pestoval včely. Bol všeumelec, rozumel sa do každého remesla. Najradšej stolárčil. Spoločnosť mal rád, nechcel byť samotárom. Ľudia ho mali radi a veľmi ľutovali jeho odchod a smrť. Vychoval za kňaza A. Zarevúckeho.

Ďurkovič Štefan

N. 13.VII.1890 v Prievidzi, o. 1915, kaplán v Detve, N. Bani, Hronci, 1924 farár vo Zvolene, 1928 AS. Z. 1.VII.1943.

Ďurovský Juraj

N. v Tek. Breznici, 1746 prijatý do alumnátu Széchényiho v Budíne, 1750 kaplán vo Zvolene, 1751 farár vo Zvolene, 1758 v Krupine, kde z. 11.IV. 1760. – Ohnivý obranca katolíckej veci  / HD Zvolen./

Dürr Narcis

Rehoľný kanonik, 1678 – 1680 farár v Kremnici.

E

Egennolff Štefan

1748 – 1750 farár v Handlovej, 1764 v Lomnici, odkiaľ ostal kaplánom v Sp. N. Vsi, kde z. 29.I.1769. NSP

Engl Anton

Pri zriadení diecézy bol kaplánom v Kláštore p/Zn., kde z. 1793.

Elšík Ján

N. 15.III.1884 v Slušoviciach na Morave, o. 1925, kaplán 1926 prepustený do Ameriky. Tam žil začas v civilnom zamestnaní, potom sa oženil a vykonával funkcie pravoslávneho kňaza.

Emericus

Parochus in Iuanka  /Ivančiná/, senex, bonus, sed uxoratus, in quo patrio more se defendit, dixit enim non coitus, sed adjutorii suae senectutis et familiae gratia illam fovere. Interdum regula fallit, nam et senes nonnunquam furiunt, nec sunt tam frigidi, quia ad ignem non calefaciant. CV 1560.  Bucko: Reformné hnutie, str. 177.

Emottelhus

Medzi 1332 – 1337 bol farárom v Prievidzi. Pred páp. Decimátormi prísažne vypovedal, že jeho benefícium nevynáša nad jednu marku a ferton, zaplatil 7 groší.

Erczl Andrej František

N. v BB /CV 1755 píše, že mal vtedy 59 rokov/. O. 1723, 1724 farár v Kr. Baniach, z. 2.IX.1764. Keďže vo svojom testamente neurobil žiadnej zmienky o diecezánskom fonde, vikár Berthold na základe arcid. štatútov vyhlásil testament za neplatný a peniaze dal vložiť do diec. pokladne. NSP

Erem Michal

1753 bol poslaný za prvého slov. Kaplána do Kremnice na miesto františkánov. 1757 sa stal farárom bez prezenty v Kamenci n/Vtáč. Z. 13.VI.1777

Ertl František

N. 2.VIII.1794 v Kr. Baniach, otca mal ev. O. 1818, kaplán, 1824 farár v Krahuliach, 1827 v Kunešove, 1832 v H. Štubni, 1856 D. Z. 26.III.1874

Esterreicher František

Zo zrušenej SJ, pri zriadení diecézy bol kaplánom v BB. Z. 1788.

Etthoffer Ján

Filius neosoliensis, 1817 kaplán v Kr. Baniach, N. Bani, Oslanoch, Podkoniciach, Valaskej, Bojniciach, SF v Lazanoch,  1835 vo Vrícku, 1838 prebendát, Z. 28.III.1839. Valde deditus potationi.

Evarist

1671 farár v H. Mičinej, bol od inovercov chytený, na blízkom vršku na roli zakopaný po hrdlo do zeme a pluhom mu bola odoraná hlava. Pole jeho martýria sa menuje „Kniažok“. Spomienka hrozného činu sa dodnes zachováva medzi obyvateľmi obce. /SchH/

F

Faber Ján

Štiavničan. 1737 farár v H. Šipiciach, 1738 v Slaskej, z. 10.III.1763. NSP

Fábry Andrej Ladislav

Oravan, o. 1724, 1727 farár v Badíne a Sielnici, 1730 v Očovej. Z. 18.I.1737 bez testamentu, lebo mal sestru domvedúcu.

Fábry Ján Blažej

1706 farár v Sielnici, od 1711 aj v Hájnikách, konventuál turčiansky, 1719 farár v Lopeji. NSP

Fábry Jozef

Podľa CV 1781 mal vtedy 39 r., vyštudoval v Trnave, 1766 kaplán v Sl. Ľupči, Zvolene, 1769 farár v H. Mičinej, 1780 vo Zvolene, 1791 v Tŕní, 1798 v Hájnikách. Z. 18.IX.1802.

Fábry Juraj

1559 a 1564 spomína sa ako farár v T. Sv. Michale. CV 1560 o ňom píše: Mladý, ženatý, ale nevzdelaný, nie neľudský, dobrého chovania. Kostol má ozdobený a vysluhuje s ceremóniami. Prijímať dáva pod oboma spôsobmi. Má ponosu na Juraja Rakovského, ktorý lúku od pradávna patriacu fare násilne drží pre seba na škodu a bezprávie farárovi. BRH-184, 177.

Fábry Juraj

1674 dostal investitúru na faru v Koši. Bol konvertita. Toho roku mal tam nástupcu.

Fábry Martin

1657 farár vo Sv. Ďure, 1665 v Novej Vsi, 1672 v Žarnovici, kde z. 1674. NSP

Fabricius de Bori Matej

Trnavčan, 1767 bol poslaný za miestneho kaplána do Šimonovian, ktoré boli dovtedy filiálkou M. Krštenian a kde bola nasledujúceho roku zriadená fara. 28.VI.1768 bol tam inštalovaný za miestneho farára. 1775 prešiel do Závady, 1782 do Bojnej, kde postavil kostol. Z. 3.I.1803 a cirkvi zanechal vinicu. NSP

Fail Ján Adam

podľa CV 1761 mal 31 r. kaplán v Kremnici, 1756 v Handlovej, 1758 v Žarnovici, kde z. 6.VI.1767, 37 r.

Faix Ján

N. 22.VI.1807, o. 1832, kaplán v Badíne, Kr. Baniach, Handlovej, Tužine, Gajdli, Kremnici, 1841 farár v N. Lehote, 1843 v J. Lehote, AD tekovský a HCEN. Z. 10.III.1871.

Fajlár František

Doktor teol. 1693 farár v Babinej, 1694 v D. Nive, kde bol do 1704 a potom musel ustúpiť ev. farárovi.  /HD D. Niva/

Faller Ignác

N. 20.IV.1788 v Kremn. Baniach, 1807 kaplán v Kremnici, Handlovej, 1812 farár v Krahuliach, 1815 v H. Štubni, 1819 vo V. Poli, 1837 na Píle, 1838 vo Sv. Ďure, 1841 v. v. Z. 11.III.1842.  /V HD H. Štubňa sa ponosuje na ľudí, že sa mu nielen posmievajú, ale ani povinné práce nechcú vykonávať./

Faraghy Jakub

1664 farár v Handlovej, 1665 v Krásne, 1673 v Div. N. Vsi.

Farkaš Vincent

Predtým Wolf, n. 17.I.1836 v Skalici, otec bol kachliar. Ako klerik bol veľmi slabý, trikrát prekonal zápal pľúc a raz týfus, preto ho prepustili z ostrih. a rábskeho seminára. Prijal ho Moyzes po uzdravení. O. 1860, kaplán v Brezne, potom dedinský kaplán v BB, neskoršie mestský a prebendát. 1869 farár na Donovaloch, 1876 na Detv. Hute, 1878 v Očovej, 1900 D, 1912 v. v. Z. 31.V.1924, pochovaný je v Očovej. 88 r. Zaoberal sa ovčiarstvom.

Fector Andrej

N. v Trstenej, 1745 kaplán, 1749 farár vo Valaskej, 1752 v Ružomberku. Z. 25.XI.1771. NSP

Fegyveres Anton

1804 prebendát, 1805 kaplán v N. Pravne, BB, 1807 SF vo V. Uherciach, 1809 farár v Handlovej, 1831 D, 1832 AS, 1839 HCEN. Z. 17.VIII.1840. Bol vnuk Jána Fegyveresa.

Fegyveres Ján

Prievidžan, o. 1769, vychovávateľ v rodine gr. Erdődyho, kaplán, 1772 farár v Tužine, 1806 v Bojniciach, prepošt de Hollóthó. Farský majetok zveľadil tým, že založil majer v Kanianke a Lazanoch. Z. 20.II.1825.

Fegyveres Viliam

N. 1.XI.1883 v Komárne, o. 1907, kaplán vo Vrútkach, Handlovej, V. Poli, N. Pravne, 1915 vojenský kurát, 1919 SF, 1920 farár vo V. Poli, 1921 SF, 1922 farár v Šimonovanoch, 1925 v Handlovej, 1929 D, 1940 v Kremnici, 1942 páp. komorník, 1957 v. v. Z. 12.II.1958 v Zl. Moravciach. Jeho účinkovanie v Handlovej bolo úspešné. Postavil 5-triednu cirk. školu s riaditeľským bytom, kultúrny dom s kinom, pre kaplánov postavil byty. Na hornom konci H. postavil kultúrny dom, ktorý sa užíval provizórne aj ako kaplnka. V Kremnici adaptoval faru.

Fecher Gašpar

N. v Mohuči, ord. vo Viedni, 1626 farár v Janovej Lehote. NSP

Fekete de Galántha Michal

1825 prišiel do BBB. Pretým bol farárom v Seredi. Stal sa farárom a altaristom v Bojniciach a prepoštom de Hollóthó, 1826 AS, 1835 AD nitr, 1831 ostr. MEC.

Feldmajer Augustín

N. 25.II.1866 v B. Bystrici, o. 1889, kaplán v Tužine a BB, 1890 prebendát a katechéta náboženstva na gymn. 1899 farár v J. Lehote, 1905 v Hliníku, VAD, 1922 páp. komorník, 1924 farár v Brezne, 1926 VAD, 1934 v. v. Z. 31.X.1948 v BB.

Feldman Anton

O. 1810, vychovávateľ v rodine comitella Bastyányiho, 1813 prepustený z diecézy.

Felix Július

N. 21.X.1885 v Rábe, o.1908, kaplán v N. Pravne, V. Poli, Tužine, Detve, Jastrabej, Č. Balogu, 1915 na vojne ako kurát, 1917 K v Č. Balogu, Krupine, 1918 suspendovaný ab ordine et officio. 1920, keď sa zotavil, stal sa prebendátom, potom K na Detv. Hute, Kr. Baniach, 1925 SF v Krahuliach, 1932 SF vo Sv. Mare, 1940 v. v. Z. 1949.

Felix Vojtech

N. 19.IX.1882 v Solnoku, o.1905, kaplán na St. Horách, Kr .Baniach, Vrútkach, Vrícku, 1909 prebendát a katechéta na dievč školách v BB, 1912 SF, 1918 farár vo Vrícku, 1931 D, 1932 SF, 1933 farár v Sebedraží, 1939 VAD 1954 v. v. Z. 7.I.1957.

Ferenczfy Anton

Po skončení 4 roč. teológie v generálnom seminári 1766 stal sa jeho podprefektom. T. r. stal sa farárom v Jastrabej. 1779 benedikoval kostol vo Vyhniach. Z. 1789.

Ferenčík Matúš

N. v Krásnej Hôrke, o. 1731, 1732 farár v Radvani, 1736 v Predajnej, z. 23.XII.1747. NSP

Ferjanec Ján

N. 2.VI.1893 v Bojniciach, o. 1917, kaplán v Brezne, St. Horách, BB, 1927 SF vo Vígľ. Hute, 1929 SF, 1930 farár v Polhore, 1936 v Radvani, 1937 na zdrav. dovolenke, 1940 duch. správca v nemocnici v Bratislave. Z. 1950.

Ficzel Anton

N. 23.XI.1884 v Handlovej, o. 1908, prebendát, kaplán v Kr. Baniach, 1920 prepustený do jágerskej diec. Z. 1957.

Ficzel Ignác

N. 9.VI.1881 v Handlovej, o. 1905, kaplán vo. V. Poli, Detve, Bojniciach, N. Pravne, SF v Kľačne, K v Bojniciach, V. Poli, J. Lehote, BB, 1911 SF v Gajdli, 1915 SF v J. Lehote. Z. 15.XII.1915, 29 r.

Ficzel Jozef

N. 11.III.1883 v Handlovej, o. 1907, kaplán na St. Horách, Jastrabej, St. Horách, Zvolene, BB, 1915 na vojne ako kurát. Z. 23.XII.1918, sotva sa vrátil z voj. Služby, 35 r.

Fidicinis Ignác

N. 1773 vo Zvolene, o. 1797, prebendát, vikariátny notár, katedr. succentor, 1800 farár v Ponikách. Z. 23.IV.1813, 40 r.

Figuli Imrich

N. v Krakovanoch, o. 1752, 1753 farár vo Sv. Helene.

Figuli Martin

29.III.1564 ako farár v Sl.Pravne bol citovaný od vikára Mateja Gréka, lebo zbil sluhu Petra Nyáriho.

Filický Jakub

1771 farár v Koši.

Filip

Medzi 1332-1337 plebán sv. Mikuláša de Solio. Za svoju faru platil v prvom termíne 2 marky. Potom Michal jeho menom taktiež 2 marky, lebo fara bola uprázdnená. V registri páp. desiatku sa vyskytuje viackrát. Keď bolo platené druhý raz 2 marky, je poznámka, že fara nebola ocenená, ale že isto viac nevynáša. Tretí raz, keď zase platil 2 marky, dodáva sa, že pre uprázdnenie by mal platiť 4 marky. Bol spolu aj ostr. kanonikom. Za kanoniu platil 20 groší.

Filkorn Ignác

N. 3O.VI.179O v N. Pravne, o. 1815, kaplán v Kr. Baniach, Kľačne, Handlovej, Tužine, 1823 farár v Chrenovci. Z. 3.I.1858.

Filovič Pavel

O. 1698, 1701 farár v Nižnej, 1706 v Rabčiciach, 1709 v Námestove, 1711 v Sučanoch, 1712 aj v Turanoch. NSP

Filo Michal

Nar. vo Valči, o. 1788, kaplán v N. Bani a na St. Horách, kde z. 1790.

Fisrin či Kirchner a či Kirschner Andrej

1696 licenciát v Prochoti.

Fleischer Samuel

1775 farár vo Sv. Mare, 1773 miestny kaplán v Kľaku, 1781 farár v Háji, 1782 kaplán vo Zvolene, 1786 v N. Bani. Z. 1786.

Flessko Eugen

N. 8.XI.1813, o. 1838, kaplán v Jastrabej, Vyhniach, Žarnovici, Krupine, BB, Oslanoch, SF v Kamenci p/Vtáč. prebendát, 1847 farár v Slaskej, 1854 v Lutile, 1869 D, 1880 VAD. Z. 16.IV.1881. Bol spolupracovníkom Osvaldovej Kazateľne.

Fodor Anton

N. 24.IV.1845. v Sl. Ľupči, o. 1871, kaplán v T. Sv. Ďure, Valči, Badíne, BB, Oslanoch, 1881 SF v H. Vsi, 1882 farár v Sklených Tepliciach, 1889 čestný D, z. 3.IX.1914.

Fodor Ladislav

1699 farár v Ďarmotách, 1701 vo Sv. Michale, 1709 v N. Bani, 1710 v Žarnovici, 1713 CV Bublovicsova píše: Farár má 43 roky, má novopostavenú faru. Pod správou má asi 3000 duší, väčšinou katolíkov, ale mnoho mimo ovčinca, ktorých má nádej získať. 1718 v Dunaj. Strede, 1720 v Šamoríne, 1742 v. v. Bol apošt. protonotár. Z. 3.XI.1743.

Fodor Michal st.

N. 1763 v Medzibrode, o. 1788, kaplán v Kláštore p/Zn, Šp. Doline, Dubovej, Detve, Žarnovici, SF vo Vígľ. Hute, K v BB, SF v Babinej, K v D. Nive, Jastrabej, Selciach, St. Horách. 1797 farár v Skl. Tepliciach, 1802 v Žarnovici, 1806 v Dubovej, 1807 D, 1808 VAD, 1821 HCEN, 1830 AS a AS súdnej tabule župy zvol. Z. 7.XI. 1846. – Bol vyššej postavy, miloval pokoj a prácu. /HD Žarnovica./

Fodor Michal ml.

N. 31.VIII.1815 v Medzibrode, o.1838, kaplán, preb. 1845 farár v Sl.Pravne, 1846 v Medzibrode, 1856 VAD, 1867 v Sl. Ľupči, 1868 HCEN. Z. 5.VI.1897.

Fogt Jozef

N. 15.VIII.1776, o. 1797, kaplán v Dubovej, Žarnovici, prebendát, aulikus, 1803 farár v Necpaloch, 1807 v Lovči. Súčasne bol aj prof. VŠB. 1808 vrátil sa na faru. 1821 AS, VAD a prosyn. examinátor, 1823 CEN, 1847 opát P. Márie de Monte Zebegény. Z. 17.VI.1858

Folger František

N. 23.I.1779, syn vedúceho typografa univ. tlačiarne n. v Budíne. Ešte pred vysviackou bol prebendátom a keď dostal dišpenz od nedosp. veku, ord. ho 1801. Potom bol ceremoniárom, 1803 bisk. sekretárom, 1806 farár v Lovči, kde mal zástupcu, lebo sám ostal v aule, 1807 farár vo Sv. Kríži, a od 1819-direktor kancelárie BÚ, 1819 AS, 1820 CEN a latere, prosyn. examinátor, 1829 opát P. Márie de Prinou, 1829 prodirektor VŠB. AS súdnej tabule zvol. a tekov. župy. Z. 29.II.1840. Okrem cirkevných funkcií vykonával aj svetské v provinciálnej oblasti. Bol diec. deputátom na synode v Bratislave. Trpel zdĺhavou chorobou.

Fontani Michal

1763 kaplán, 1764 farár vo Sv. Petre, 1768-1772 v H. Tisovníku. NSP

Forgách gr. de Ghýmes et Gács Alojz

N. 1796, kaplán vo Sv. Kríži, Tajove, BB. 1839 farár v N. Pravne, 1841 v Prievidzi, 1859 výrokom konzistória bol zbavený fary, neskoršie aj ofícia. 1861 bol mu dovolený výkon ordinis a bol daný do výslužby. Z. 7.IV.1872. Mal stále spory s biskupom.

Formanay František

O. 1688, 1691 dostal misiu na neurčitú faru v nitr. župe, 1692 farár v Prievidzi, 1694 v Háji, kde bol do 1697. Potom odišiel za vojenského kaplána. /HD Háj./

Formánek Jozef

N. 16.III.1876 v Skalici, prijatý z rehole františkánov ako štvorročný bohoslovec, o. l898. Kaplán v Tajove, Prievidzi, Detve, St. Horách, D. Hute, 1905 SF v Bacúrove, 1909 SF v Prochoti. Z. 27.X.1919, 43 r.

František

1561 farár v Jastrabej.

František

1633 farár a VAD vo Sv. Kríži.

Forster Andrej

1666 prvý farár po vypovedaní kazateľa v Koši. /Regestum animarum totius I. Dominii Baymociensis. R. 1675./

Franck Wolfgang

Kaplán pri oltári Márie Magdalény v kaplnke sv. Barbory v BB. R. 1526 potvrdil mestskej rade v Kremnici, že prijal plat na štvrťrok. Je možné, že bol príbuzný fuggerovskému úradníkovi Hansovi Franckovi pochádzajúcemu z Frankfurtu nad Mohanom. Dr. Peter Ratkoš: Dokumenty k baníckemu povstaniu, str. 167.

Fraštácky, /Freystadiensis/ Mikuláš

Pastor S. Crucis 1578 /Nicolaus Galgociensis/, 1583 VAD tekovský.

Fretsák Martin

Nar. v Babíne /za CV 1804 bol 31 r./, o. 1798, kaplán v Kláštore p/Zn, Sl. Ľupči, 1795 miestny kaplán v Riečke, 1798 farár v Moštenici. Z. 1.VI.1811.

Freyzeysen Ignác

/v HD Koš sa píše „Traycayzen“/ 1778 kaplán, 1779 farár v Koši, 1780 v Handlovej. Z. 1793.

Freyzeysen Alexander

1733 farár v Heľpe, 1734 v Kunešove, pri zriadení diecéze bol farárom v Koši. Z. 1789.

Frommeyer Vojtech

N. 25.I.1874 v Čadci, o. 1896 kaplán, 1905 farár v D. Nive, 1909 VAD. Z. 4.III.1924, 50 r. — Dobrý hospodár, výborný poľovník.

Fuchs Ján

1758 kaplán v Kremnici a Csalókézi, 1764 farár v Kremnických Baniach, /za CV 1778 mal 44 rokov/. 1797 bol taký chorý, že musel ísť na penziu. Tej však nebolo, preto mu dali kaplánsky plat ročne 150 zl. Z. 24.VI.1797.

Fukas Jozef

N. 3.III.1853 v Korytnici, kde bol otec horárom. O. 1877, kaplán v Sučanoch / sám o sebe píše: Dali ma za kaplána ku Paulovičovi, aby som sa naučil patriotizmu, lebo som bol vyhlásený za pansláva./ Katechéta na preparandii v Kláštore p/Zn. 1883 farár vo Valči, 1889 D, 1891 vo Sv. Ďure, 1921 v. v. Z. 4.V.1923 v Solivare.

Fumusianus, sive Dymák

Starec so ženou, nie neučený, ord. v Krakove, Bol heretik, ale sa zriekol, teraz sa na nich hnevá, hoci celkom nevypáchol, lebo dáva prijímať pod oboma spôsobmi. Ostatné sviatosti a ceremónie vysluhuje po starom. Bolo by ho možno pochváliť, keby niekedy nenavštevoval hostinec. Za CV 1560 bol farárom vo Sv. Helene.

Furtner František

O. 1829, vychovávateľ v rodine gr. Fr. Justha v Necpaloch, kaplán, 1834 katechéta na gymn v BB, 1838 farár vo V. Poli, z. 14.IV.1842.

Fürbier Ferdinand

Rodák zo Sv. Jura pri Brat., 1807 kaplán vo Sv. Kríži, BB, N. Pravne, SF vo V. Poli, 1813 farár v T. Sv. Ďure, 1838 v Píle, 1839 vo V. Poli. Z. 14.IV.1842.

G

Gaal Ľudevít

N. 7.VI.1870, o. 1896, kaplán v Tužine, Kr. Baniach, V. Poli, Kr. Baniach, Tužine, H. Opatovciach, Handlovej. 1897 vychovávateľ v rodine Balázsy. 1901 vojenský kurát II. tr. 1906 katechéta. Ostal v Maďarsku.

Gábor Michal

1752 kaplán v Prievidzi, 1755 farár v Necpaloch, 1761 v Chrenovci, 1771 v Modrovej, ktorej sa zriekol a žil v dome odpočinku v. v. Z. 20.III.1797. NSP

Gaburják Matúš

N. 23.VIII.1809, ord. 1833, kaplán v H. Hámroch, Č. Balogu, Oslanoch, N. Bani, SF v Píle, 1838 prof. gramatiky na gymn. v BB, 1846 farár vo Valči. Z. 5.II.1875

Gadler Martin

1529 kaplán v Kremnici. /Matunák CDK/

Gajer Justín

1787 bol prijatý zo zrušenej rehole hieronymitánov, kaplán v Lúčkach, 1794 farár v Malinovej, 1819 pre záduch v. v. Z. 10.III.1837. Ako rehoľník účinkoval 6 r. vo Windschachte pri B. Štiavnici. „Muž statočného života a kňaz podľa radu Melchizedechovho.“ /CV 1821 N. Pravno, HD Malinová/

Gallas Ignác alias Stopják

1826 farár v Bystričanoch, 1827 v M. Kršteňanoch, 1833 D. Za revolúcie 1848 pridal sa na stranu Košútovcov a predniesol verejnú reč k ľudu. Za to ho slovenskí povstalci Hurbanovci zajali. Zavrel ho kapitán Ján Kluch, bývalý bohoslovec. Vypočúvali ho v Oslanoch a potom ho poslali do Bratislavy, kde ho voj. súd odsúdil na tri roky väzenia, ktoré odsedel v Olomúci. Po polovičnom odpykaní trestu ho prepustili a vrátil sa na faru. Zakrátko ho biskup vyzval, aby sa zriekol fary. 1851 v. v. Z. 4.XI.1855. /HD M. Kršteňany./

Galbavý Ján

1723 farár v H. Hámroch, 1727 v H. Opatovciach a Sklených Tepliciach, kde z. 4.III.1740. NSP

Galgóczy Juraj

1561 farár v Žarnovici, NSP

Gallovics Martin

O. 1788, 1793 farár v Šimonovanoch, z. 1797. NSP

Gallus Jakub

1580 farár v Tŕní. Bol už priaznivcom novotárov. NSP

Gallus De Somos

1401-1402 sp. sa ako rektor kostola P. Márie de Zuchano /Sučany/. Fary bol zbavený podľa dekrétu Bonifáca IX, lebo sa nedal vyše roka ordinovať. /Pozri Dominici Mikuláš./

Gallus

1533 spomína sa ako farár v Bacúrove. Zaplatil popl. ½ fl. J. Trochta: Zoznam stredovekých fár na Slovensku.

Ganzer Ignác

Z Viedne po treťom ročníku teol. bol poslaný za slov. kaplána do V. Varadína na 2 r. 1747 farár v Hodruši, 1773 vo Vyhniach /per cambium/. Z. 11.X.1786.

Garday Jozef

1698 farár v Žarnovici, kde t. r. zomrel.

Garday Martin

1712 farár a VAD v Sl. Ľupči. V trnavskom seminári zložil peniaze na výchovu dvoch klerikov, aby mu vikár mohol poslať kaplána. CV 1713 píše, že mal vtedy 52 rokov, v službe bol 22 r. Zomrel 65 r, pochovaný je vo svätyni.

Gárdassy Ján

1797 kaplán v Sučanoch, Šimonovanoch, 1799 farár v Šimonovanoch, 1817-1827 kaplán, 1827 v. v. Posledné dva roky bol kaplánom v Čiernom Balogu. 1829 odišiel odtiaľto na penziu k Michalovi Tománkovi, farárovi vo Sv. Ondreji. To bol jeho príbuzný. Z. 22.VIII.183O.

Garrovej Michal

1655-1657 farár v Kopernici.

Gašpar

Magister, spomína sa ako farár v Kremnici, keď 1511 dal súhlas, aby sa altaristom sv. Vavrinca v Kremnici stal po smrti Michala de Meyera Leonard de Eyszker,kňaz paduánskej diec. /Kremn. archív. Pozri Kriško:Geschichte der r. m. Kirchengemeinde in Kremnitz, str. 64/.

Gašpar

1559 spomína sa, že bol farárom v N. Pravne. Bol ženatý, ale sviatosti vysluhoval po katolícky. /CV 1561, pozri Bucko: Reformné hnutie./

Gašpar František

N. 3.XII.1861 v Trstenej, otec bol notár, zeman, Rodičia ho v mladosti osireli. Vyrástol u ujca Al. Kubányiho, farára v Tajove. Študoval v Krupine, Házasnéne, Kláštore p/Zn, BB, Jágri, teol. v BB a Pázmáneu. O. 1885. Kaplán vo Zvolene a BB, prebendát, 1888 špirituál a supl. prof. VŠB, 1893 riadny profesor morálnej a pastorálnej teológie. 1895 AS, 1899 farár v Dubovej. 1901 D, 1904 prosyn. examinátor, 1907 VAD a páp. komorník. Z. 22.I.1908, 47 r. Kňaz svätého života.

Gašparec Ján

1793 kaplán vo Sv. Kríži, Zvolene, 1795 farár vo Zvolene, 1802 v Sáse, kde mal spory s miestnymi zemanmi, od ktorých vymáhal dežmu, ktorú si neoprávnene privlastnili. Z. 1.VI.1805.

Gašparík Augustín

N. 8.III.1851, o. 1875, kaplán v Č. Balogu, SF vo Valaskej, K. v Chrenovci, Trubíne, 1878 vojenský kurát. Z. 14.XII.1884 v Sarajeve, 33 r.

Gašparík Ferdinand

/Zmenil si meno na Gerlei/ N. 29.XII.1874 v Č. Balogu, syn učiteľa. O. 1901, kaplán v N. Bani, Beňuši, Kr. Baniach, Handlovej, SF v D. Nive, J. Lehote, 1909 farár v J. Lehote, 1915 SF v Kľačne, 1919 SF v Prochoti. Z. 16.VII.1932.

Gašparík Koloman

N. 30.V.1854 v Píle, o. 1878, kaplán v Trubíne, Handlovej, N. Pravne, Sučanoch, 1883 pomocný voj. kurát, 1889 kurát II. tr., 1892 kurát I.tr. Odišiel do Ameriky a stal sa slov. duch správcom v Mount Pleasant, 1894 farár v Pittsburgu.

Gašparovič Michal

N. vo V. Lehote, teol. skončil v 2.r. v sem. sv. Štefana, 1736 farár v Hájnikách, 1748 zriekol sa benefícia a odišiel do domu defic., kde z. 21.V.1750. NSP.

Gaulík Matej

1725 farár v Martine. NSP

Garda Benedikt

1604 ako farár v Jastrabej žaloval na súde v N. Bani kremnického slov. kazateľa Sartorisa. Matunák CDK s. 107.

Gažo Andrej

1779 prebendát, kaplán v Kláštore p/Zn, Prievidzi, 1783 miestny kaplán v Močiari, 1793 farár v Tekov. Breznici. Z. 14.V.1806.

Geberling Filip

1662 farár v N. Bani. 1664 zaujali mesto Turci, a zdržali sa tu tri mesiace. Mesto znivočili, kostol a faru vyplienili. Morová rana zdecimovala obyvateľov. Toho využili okolití Slováci, nasťahovali sa do mesta a ono sa poslovenčilo.

Gedra Jozef

Kremničan, o. 1756, kaplán vo Zvolene, z ktorého sa stal 1758 farár. V nadpraží nad dverami refektára našiel peňažný poklad, z ktorého ozdobil kaplnku Sedembolestnej a pokryl vežu medeným plechom. Z. 22.X.1770. /HD Zvolen/

Geisler Adam

1591-1704 farár v Kr. Baniach.

Gelenovič Michal

1664-1672 farár v Slaskej.

Gelert, Gerhard z Parmy

Pápež Inocent IV. listom z 22.jan.1253 rábskemu biskupovi hľadal tomuto človekovi benefícium. Prikazoval mu, aby magistrovi Gelertovi, bratrancovi notára Alberta a kaplána prenestenského biskupa Štefana z Banče, kardinála, bývalého OAB a dal mu nejaké benefícium urobiac ho katedr. alebo kolegiátnym kanonikom. Tento pápežov zákrok ostal bez výsledku, lebo 23.apr.1254 uložil OAB Benediktovi, aby ho zaopatril nejakým benefíciom, prípadne aj viacerými, ktoré by vynášali aspoň 40 mariek dôchodku za služby, ktoré vykonal pre Cirkev. Tak dostal na orodovanie Štefana s Banče faru svätokrížsku a trubínsku, ktoré až do svojej smrti 1264 užíval. /Matunák, Hronský Sv. Kríž, strojopis v m. a. v Kremnici./

Gerliczy Anton

1797 kaplán v N. Bani, Bojniciach, 1802 farár v Handlovej, 1809 vo V. Uherciach, 1814 SF v H. Štubni, 1815 v Krahuliach, 1824 v Skl. Tepliciach, 1827 v H. Hámroch, 1830 bol zbavený fary a ostal kaplánom, 1833 bol na korekcii, potom kaplán vo Valaskej, 1834 znova na korekcii, kaplán v Chrenovci, Bojniciach, 1839 prebendát, 1846 v. v. Z. 23.VII.1851.

Germani Andrej

Zeman zo Štubne, 1709 bol o. na titul bojnického prepošta, prebendát, 1713 farár v Kláštore p/Zn, t. r. v Martine, 1715 v Rybníku a Čajkove, 1722 v Bátovciach, kde zadovážil 5 zvonov a hlavný oltár. Napísal HD. Z. 22.I.1732, 46 r.

Gerometta Ján

N. 9.V.1823 v Žiline, o. 1848, kaplán v jáger, diecéze, odkiaľ bol prijatý 1853 a stal sa prof. na gymn v BB, 1854 kaplán, 1856 katechéta na reálke v Kremnici, 1856 farár na Šp. Doline, 1864 na St. Horách, 1877 D, 1872 v Lovči, 1899 v. v. Z. 20.V.1900 v Kremnici. Bol literárne činný.

Gersich Ján

1647-1656 farár v Detve, 1657 v Bojniciach.

Gersich Ján

1679 farár vo Sv. Kríži, 1688 vo Sv. Michale, 1691 v Sobotišti, 1693 v Cíferi. NSP

Gévay Jakub

1739 farár v Kopernici, 1750 v Börzsönyi. Proti odpadlíkom zaviedol vyšetrovanie. Obnovil katechetické bratstvo, ktoré bolo od 1786 zrušené. Bol VAD D. Hontu. Z. 13.VI.1779.

Goffkáts Jakub

Nastúpil 1672 po martýriu P. Evarista za farára do H. Mičinej.

Golkovics Ján

V mariánskom seminári bol o. 1703, 1704 farár v Litave, t. r. v Necpaloch, kde ho nechceli pripustiť, 1705 v Trstenej.

Gombár Daniel

N. 11.III.1834 v Mojši, zeman, o. 1859, kaplán v Tužine, St. Horách, BB, SF v Hájnikách, Brezne, 1867 SF na Píle, 1868 SF v Brehoch, 1869 farár vo Vyhniach, 1875 v H. Opatovciach. Z. 30.IV.1883.

Gonda Juraj

N. 4.VI.1848 v Krupine, o. 1871, kaplán v H. Hámroch, 1872 vo Viedni na prehĺbení štúdií, 1874 doktor teol. 1875 katechéta na gymn v BB, 1883 farár v Badíne, 1900 D, 1913 zriekol sa benefícia, 1914 SF vo Vieske, 1914 SF v Koši. Z. 10.II.1917. Vysoký, silnej postavy, učený, sebavedomého a prísneho vystupovania. Výborný hospodár, ktorý obrábal cca 140 ha pôdy. Zavádzal pokrokové spôsoby gazdovania, ktoré odporúčal aj občanom. Mal veľkú autoritu. Prispieval hospodárskymi článkami do „Našich novín“. Bolo mu zazlievané, že svoje vedomosti z teol. nevyužil pre Cirkev, ale sa vybíjal v gazdovaní. Duchovným pastierom bol svedomitým. Rozšíril kostol v Badíne, chcel postaviť nový kostol v Sielnici. Dostal sa do sporu s miestnym kat. učiteľom, ktorý na neho vystrelil z pušky. Po súdnom pojednávaní sporu zanechal faru.

Goranus Juraj

CV 1559 ho sp. ako farára v Handlovej. Celkom po katolícky zmýšľa, lebo aj dedinčanom zakazuje prijímať pod obojím spôsobom. Kostol sv. Kataríny má pekne ozdobený.

Gottschár Ján

N. 1.V.1823 v Makove, o. 1846, profesor rečí na gymn. v BB a c. k. škôl dozorca v BB, 1856 direktor gymn. v Užhorode, 1858 šk. radca vo V. Varadíne, AS, 1860 opát de Kolban. Z. 19.VIII.1883 v Rači. Vynikajúci človek, národný buditeľ.

Glozelius či Glosel Matej

Ako kazuista v 2.r. bol o. 1660 v Olomúci a hneď sa stal farárom v Jastrabej, 1666 bol mu kostol vyrabovaný a len po veľkej námahe sa mu podarilo získať nejaké paramenty. 1675 farár v H. Mičinej. Za prenasledovania Tököliho bol chytený kameňovaný a za výkupné prepustený. 1679 bol v Radvani, 1680 v Hr. N. Vsi. NSP

Graff Andrej

Moravan, 1730 po ord. farár v Litave, 1736 vo Vysokej, 1740 v Hliníku, kde z. 27.III.1766. NSP

Gracho Martin

Mal skončenú filozofiu. 1702 licenciát v H. Šipiciach, 1704 v Szémő, 1710 v Bacúrove, 1727 v Badíne. Vážený človek, v Badíne sa dal titulovať „farárom“. 1713 mal 40 rokov.

Gramantik Matej

Prievidžan, o. 1724, farár v Koši, 1730 v Kľačne a Tužine, ktoré boli načas do 1736 spojené. 1762 zriekol sa fary. Z. 6.II.1766. NSP

Gramantik Matej

N. 13.II.1831. o. 1860, kaplán v Č. Balogu, Tajove, BB, Detve. 1865 prepustený do rožňavskej diecézy.

Grecz Šimon

CV 1561 uvádza, že bol farárom vo V. Uherciach, pochádza de „Monte Regio“, ord. na Morave, nosí bradu, je ženatý. Prijímať dáva pod oboma spôsobmi. Tonzúru nosí, všetko ostatné vykonáva podlá starého obyčaja otcov a Cirkvi.

Gregor

Medzi 1332-1337 plebanus de Omnibus Sanctis de Solio, prísažne vyhlásil, že jeho benefícium nevynáša nad 8 mariek. To je archidiakonát zvolenský. Zaplatil decimu. Theiner: Mon. Vat.

Gregor

CV 1561 píše: Farár v Oslanoch, VAD, o. od Štefana Zakalinszkého. Má všetko v poriadku, je ženatý a nosí bradu. Prijímať dáva pod obojím spôsobom, Tonzúru nosí. NSP

Gregor

CV 1561 uvádza, že bol farárom v M. Kršteňanoch, ženatý,  dáva prijímať pod oboma spôsobmi. Viacerých veriacich spoveď počúva naraz. 29. apr. odvolal herézu a sľúbil, že ženu prepustí. Bol absolvovaný.

Gregor Ján

N. 14.I.1884 v Tajove, o. 1908, kaplán v Hronci, Detv. Hute, Brezne, St. Horách, 1914 voj. Kurát. 1918 SF v Moštenici, 1919 SF, 1220 farár v Podkoniciach, 1925 SF v Dubovej, 1927 D, 1929 farár v Dubovej, 1933 VAD, 1935 farár v Žarnovici, 1940 VAD. Z. 17.VII.1945. – Brat spisovateľa J. G. Tajovského. Dobrý hospodár, veľký poľovník, veselej povahy, znamenite vedel rozprávať.

Gregorovič Ferdinand

N. 15.VI.1844 v Rzegonaci /Halič/. Pochádzal zo zemianskej rodiny. O. 1870 v Nitre, kaplán, 1880 SF Mošovciach, 1880 SF, 1681 farár v Jalnej. Z. 12.VI.1912. Veľmi horlivý kňaz, ktorý kázaval aj v robotné dni. Prísny karhateľ neporiadkov. Prudko napádal dedinských zbohatlíkov, krčmárov a im pod. Títo ho udávali a žalovali, ale každý spor vyhral. Bol literárne činný, písal náb. brožúrky a prispieval do časopisov.

Greguš Martin

O. 1777, kaplán vo Zvolene, BB, 1780 SF v Kopernici, 1783 vo V. Poli. Z. 1.I.1786.

Grellneth Alojz

N. 1812, o. 1834, kaplán v Kláštore p/Zn., Tužine, V. Uherciach, Kr. Baniach, N. Pravne, 1842 farár v Krahuliach, 1846 zriekol sa fary a vypomáhal v Piargu pri B. Štiavnici, 1850 kaplán vo Vrícku, na korekcii, 1851 K v Tužine, SF v Lazanoch, 1853 v. v. Z. 10.III.1871.

Grenner Michal

1786 bol prijatý zo zrušenej rehole trinitárov, kaplán vo Valaskej, 1787 farár v Č. Balogu. 2. okt. 1806 ho prepadli zbojníci, olúpili ho a polámali mu rebrá. Znechutený r. 1809 požiadal o penziu. Z. 28.VII.1809.

Greschner Ján

N. 20.V.1805, o. 1832, 1863 prijatý z rehole piaristov doktor teológie a filozofie, profesor a riaditeľ gymn. na viacerých miestach, rektor domu piaristov, škol. radca, inšpektor škôl dištriktu šopronského, rytier radu Frant. Jozefa I. 1863 v. v. čestný kráľovský radca, 1863 AS. Býval v Bratislave. Z. 7.XII.1881.

Grígeľ Matej

N. 27.IV.1861 v Hámroch /Orava/, o. 1884, kaplán v Sl. Ľupči, Detve, SF v Močiari, K v Detve, BB, 1898 SF H. Lehote, 1899 SF, 1902 farár v Sebedraží, 1934 D, z. 24.IV.1935.

Gríger Mikuláš

N. 22.XI.1880 v Kremnici, o. 1903, kaplán v Kr. Baniach, Kremnici, 1906 prefekt m. seminára, 1907 SF v Kunešove, 1908 - 1910 farár v Lúčkach. 1910 kaplán v Č. Balogu, 1910 v. v., 1911 prepustený do albaregálskej diecézy. Stal sa tam slovenským farárom v Šóškúte, 1931 prešiel na faru do Bicske. Bol opátom. krajinským poslancom. V Maďarsku sa stal vynikajúcim mužom a politikom. Nadaný, ohnivý oduševnený kňaz. /Matunák CDK/

Grnáčik Jozef

N. 4.II.1903 v Krupine, o. 1926, kaplán v Brezne, Martine, Žarnovici, 1929 SF v Kľaku, 1931 farár vo Sv. Ďure, 1941 SF, 1944 farár v Sučanoch. Z. 9.VIII.1948, 45 r.

Grolmus Lukáš

N. 18.X.1796, v Brusne pri Chrenovci, o. 1824, kaplán, 1833 farár v H. Opatovciach, 1847 D, 1865 AS, 1875 v. v. Z. 28.III.1877. - Nízkej postavy, okrúhly. Bol muž počestný, statočný kňaz, pracovitý, verus Izraelita, v ktorom nebolo falše. Od 1870 bol postihnutý porážkou. Dostal penziu 400 zl. Začas býval v župnom dome v Opatovciach. 26.apríla 1876 odviedol ho vnuk Ján Grolmus k sebe do Prievidze, aby býval u neho. Tam ho obral o všetky veci, ktoré si doniesol z fary a ponechal ho na seba, Musel sa uchýliť do starobinca, kde ho jedna žena opatrovala.

Grosch Adolf

N. 27.II.1874 v Kremnici, o. 1897, ako subdiakon bol aktuárom BÚ, po ord. kaplán, 1898 zase aktuár, 1899 ceremonár, 1902 sekretár, 1904 páp. komorník, 1908 AS, 1909 direktor BÚ, 1912 kanonik a latere. Z. 11.X.1947. – Bol strednej postavy, vždy usmiaty, milej povahy, usilovný pracovník, panských spôsobov, Dal pocítiť, čím je. Bol verným spolupracovníkom biskupa a keď biskupa vláda vypovedala do Maďarska, neopustil ho, ale nasledoval ho dobrovoľne do vyhnanstva a s ním tam zdieľal osud.

Grosschmidt Tobiáš Jozef

N. v B. Štiavnici, 1722 bol prijatý za klerika, 1724 ord. 1727 farár v N. Bani, 1733 v Kopernici, 1739 v Sklenom, Z. 18.IV.1748 náhle v Kremnici, kde bol na návšteve.

Grosz Anton

O. 1796, kaplán v Kremnici, z. 5.IV.1799.

Gröne Ľudevít

N. 10.IV.1870 v Suttrupe /Hanover/, o. 1896, kaplán v H. Hámroch, Lovči, V. Poli, N. Bani, BB, Kremn. Baniach, 1900 špirituál a supl. profesor VŠB, 1904 bol prosyn. examinátorom, 1905 vicerektorom seminára, 1906 kurátom väznice. 1905 založil odb. kresťanskú organizáciu robotníkov v Jakube, aj v BB. 1908 SF, 1910 farár v Dubovej, 1911 prepustený do Kongregácie Najsv. Sviatosti, keď rezignoval na faru. Potom to odvolal. 1918 páp. komorník. Bol dobrý kňaz, dobrý gazda, dobrý organizátor. Bol však protislovenského zmýšľania, Nemec srdcom i dušou, Slováka nevedel pochopiť, ani si obľúbiť. Pocítil nenávisť zlých ľudí, ktorí ho špatné vyprevádzali z fary. Odišiel nočným vlakom. To si nezaslúžil, lebo sa o všetko svedomite staral. Pred svojím odchodom založil fundáciu pre chudobných z Dubovej 33.300 K vo válečných papieroch. 1920 odišiel do Maďarska.

Grueber František

N. v B. Štiavnici, teol. skončil 1754, kaplán na viacerých miestach, naposledy v Kremnici a ako taký sa stal prof. filozofie. 1760 farár v Krupine. Z. 1783, keď odchádzal z kazateľnice.

Gsell Ján

N. 27.1.1839 v BB, o. 1863, kaplán vo V. Poli, Tajove, St. Horách, Hronci, D. Nive, BB, SF v Motyčkách, K v Brezne, SF v Medzibrode, K v Chrenovci, Žarnovici, 1875 farár v Brehoch, 1891 D, 1896 zriekol sa benefícia a stal sa SF v Bacúrove. 1899 v. v. Z. 11.V.1901.

Gudics Juraj

1699 farár vo Sv. Ondreji, odtiaľ ho za rákoczyovských búrok 1706 vyhnali. 1706 farár v Bučanoch.

Gulden Andrej

Ako kazuista študoval v Olomúci a vo Viedni. 1691 farár v Koši, 1701 v N. Pravne, 1713 v Tužine.

Gulička Štefan

1693 farár v Senohrade, 1705 v Čajkove, 1709 v Lovči, 1710 v D. Nive. Z. 25.X.1718, 59 r.

Gulski František

Poliak, predtým rehoľník. 1641 dostal faru v Slaskej. Mal vtedy 26 r.

Gútha Ján

N. 24.VI.1819 v Búr. Sv. Jure, o. 1844, kaplán v Jastrabej, H. Hámroch, Handlovej, Kr. Baniach, SF v Sklenom, K v Kr. Baniach, N. Pravne, Tužine, Kremnici, Vyhniach, Zvolene, Žarnovici. 1854 farár v Brezanoch, 1867 D, 1872 VAD, z. 12.VIII.1890.

Gurka Andrej

Pri erigovaní diecéze bol kaplánom v Kremnici. 1781 farár v H. Mičinej, 1788 v Očovej. Z. 22.VI.1801. Bol VAD. Príjemnej povahy, milovník spolubratov. Svojím príjemným chovaním vedel si získal očovských ev., ktorí sa vždy stavali povýšene voči farárovi.

Guzmann Matej

1726 farár vo V. Poli, z. 1733.

Gürtler Jozef

N. 24.I.1854 v Handlovej, o. 1877. Ako diakon bol aktuár BÚ, 1878 ceremonár, 1886 sekretár, 1888 farár vo Zvolene, 1889 D, 1894 kanonik, 1898 prepošt de Koppan, 1907 prelát, 1915 veľprepošt a gen. vikár. Z. 11.VI.1940.

Györi Adam

1688 farár vo V. Šúre, t. r. v Hybiach, 1694 v Detve, 1697 vyvolený za farára do Trenčína. Nakoniec nitr. kanonik.

Gyuráczy, alias Gyuracsics Juraj

1675 farár vo Veľkých Uherciach.

Gyurcsák Jozef

O. 1792, vychovávateľ v rodine Benických, 1794 farár v H. Mičinej, 1799 profesor v Košiciach, 1808 špirituál seminára, 1809 prefekt u gr. Gyulayho. Z. 31.VIII.1853.

Gyurgyovics de Medvedze Karol

N. 12.XII.1779 v Medvedzom, o. 1802, aktuár, prebendát, kaplán. 1807 farár v Radvani, 1820 v Badíne, 1823 v Hájnikách, 1828 AS. Tiež AS súdnej tabule župy zvol. a turč. Z. 5.X.1830 na choleru.

Gyurcsák Ignác

N. 1741 na Orave. Jezuita. Pri zrušení rehole bol profesorom rétoriky v Trnave. Bakalár. Ako jezuita pôsobil v Trenčíne, Kőszegu a Budíne. 1776 profesor na gymn. V BB. Tu vydával štud. časopis „Ephemerides“. Z. 26.IX.1799.

H

Haas Rudolf

1700 farár v N. Bani. Ostal aj za rákoczyovských búrok.

Haczko Juraj

Prijatý z nitr. biskupstva, 1718 farár vo V. Kýre, 1729 v Žarnovici, kde z. 1747.

Hagen Andrej

N. 5.VI.176O v Gajdli, o. 1784, bisk. kaplán, nem. kaplán v BB, SF v Handlovej, 1789 farár v Tek. Breznici, 1793 v Trubíne, 1807 VAD, 1821 AD tekov. HCEN a examin. prosyn. Z. 27.VII.1829. /CV Trubín/

Hainrich Ján

N. 25.IV.1863 v Žiline, o. 1866, kaplán v Trubíne, Beňuši, Trubíne, V. Uherciach, N. Bani, SF v H. Ždani, 1896 farár v Slaskej. Z. 11.VI.1917, 54 r.

Hajbe Žigmund

1789 prijatý zo zrušenej rehole hieronymitánov, kaplán v Kremnici, 1790 miest. kaplán v Krahuliach, 1791 farár na Píle, 1800 v. v. Z. 12.I.1823.

Hajdák Ondrej

1791 kaplán v N. Bani, Šp. Doline, BB, prebendát, K v Selciach, D. Nive, 1831 farár v Brehoch. Z. 7.XI.1841.

Hajdušík Jozef

O. 1821, kaplán v Lovči, Oslanoch, 1823 ceremonár a archivár, 1823 notár, 1825 sekretár. Z. 12.VII.l830.

Hajla Matej

N. 6.V.1851, o. 1874, kaplán v Kr. Baniach, 1875 katechéta na reálke v Kremnici, z. 21.IV.1886, 35 r.

Hajnovič František

Ako močenského farára vzali ho do väzenia Rákoczyovci. Väznili ho v Haliči sedem mesiacov. Po prepustení 1705 sa stal farárom vo Sv. Kríži. Bol bakalárom. VAD. 1711 bratisl. kanonik. /HD Sv. Kríž./

Hakel Matej

N. v Detve, o. 1752. 1756 farár v Bacúrove, 1760 vo Zv. Slatine, kde z. 6.XII.1766. NSP

Halabuk Ján

O. 1823, kaplán v Lopeji, Jastrabej, Sv. Ďure, Chrenovci, N. Bani, Krupine, Sl. Ľupči, SF v Polhore, K v Tajove, SF v Ľubietovej, 1834 farár v Necpaloch. Z. 6.IX.1843.

Haláči Pavel

1766 farár v Radvani. Z. 20.XII.1795 prope sexagenarius. /HD Šp. Dolina/

Halko Zoltán

N. 19.VIII.1873 v Orav. Podzámku, o. 1895, aktuár, 1896 ceremonár, 1899 curatus expositus, 1900 farár vo Vrútkach, 1902 D, 1903 farár v Lovči, 1908 VAD, 1913 vo Sv. Kríži, 1921 AD tekovský a riaditeľ BÚ, 1927 prelát. Z. 26.IV. 1933. – Bol kňaz svätého života, srdečný priateľ a poradca sebe zverených kňazov. /HD Necpaly/

Hampl Mikuláš

1786 prijatý zo zruš. rehole hieronymitánov. 1786 farár vo Sv. Petre, 1788 v Tek. Breznici. Z. 1789.

Han /Matunák ho píše Hau/ Ján

1734 farár v Kunešove, t. r. v Hochštetne.

Hanauer Augustín

N. 6.XII.1787 v Stöchnae v Čechách. Študoval v Litomyšli. Vstúpil k piaristom a bol začas učiteľom. Tam sa mu nepáčilo a vstúpil do sem. v Hradci Králové. Tam ešte nedokončil a vstúpil k premonštrátom, ale po 7 mes. sa vrátil do seminára, o. 1810. Kaplánom bol v Chrasti 3 roky. Potom vychovávateľ v rodine Kolovratovcov na Morave. S touto šľachtickou rodinou precestoval Brazíliu, Švédsko, Franciu a Švajčiarsko. Keď sa vrátil do Čiech, stal sa vychovávateľom v rodine gr. Thuna. Po polroku ochorel a keď sa nechcel vrátiť do královohradeckej diecézy, na príhovor grófa prijali ho do pražskej AD. Stal sa farárom v St. Boleslavi. Makay ho zavolal 1820 za bibliotekára, v aule slúžil tri roky. 1823 stal sa farárom na Šp. Doline, potom v Tajove, 1830 kaplán v Bojniciach, 1835 na korekcii, potom kaplán v Predajnej a Chrenovci, 1841 znova na korekcii. Z. 10.VIII.1842. Vedel nemecky, česky, slov, francúzsky a taliansky. Bol robustný telom, ale chorľavý.

Hangay Anton

1801 prebendát, kaplán v BB, 1802 farár na Píle, 1812 v H. Hámroch, 1821 D, 1824 farár v Sl. Ľupči, 1831 VAD. Z. 2.VII.1839, 61 r. Vysoký, statného tela, ale škrupulózny. /HD Ľupča/

Hančok Ignác

N. 17.VII.1828 v Háji, o. 1851, kaplán v Handlovej, Žarnovici, Vyhniach, Tužine, St. Horách, SF v Predajnej, Radvani, 1859 SF, 1861 farár v Kopernici, 1879 v Handlovej, 1892 D, 1898 AD nitriansky. Z. 1.1.1901, keď sa obliekal na omšu. Keď dostal prezentu na handlovskú faru, ľudia urobili takú špinavú agitáciu proti nemu, že sa fary zriekol, ale biskup to neprijal. Za svojho života daroval fondu pre deficientov 16.400 zl.

Hanko Martin

Od 1537 farár v BB, posledný katolícky. 1544 ho magistrát penzionoval s penziou 2 zl. týždenne. Potom bola fara neobsadená, lebo kráľ nesúhlasil s obsadením ev. farárom.

Hanula, či Homola Juraj

O. 1674, t. r. farár v M. Kršteňanoch, 1677 v Senohrade. Pri jednej ceste ho prepadli rebeli. Chceli ho zabiť, ale potom to neurobili, len ho zbili, ale z milosti božej ostal živý. 1678 farár v Ujlaku, a M. Bábe, skade ešte toho roku odišiel do V. Šúru. 1679 v Pukanci, kde bol do 1688. NSP

Hanusek Pavel

1700 farár v Skl. Tepliciach, 1703 v Jastrabej, 1709 v Dubovej, t. r. v Ľubietovej, ktorá bola vtedy spojená s Ponikami, 1720 v Búr. Sv. Mikuláši, 1724 v Plav. Sv. Mikuláš i, kde bol do 1727. NSP

Hanzel Matej

Po 2.ročníku teol. 1696 farár v Nižnej na Orave. CV 1700 píše, že je 30ročný. Obrátil tu 106 inovercov. Nikoho nesobášil bez 3 ohlášok a spovede. 1701 v Sv. Helene, 1709 v Sučanoch, 1711-1730 v Mošovciach. NSP

Hanzlík Ján

Skaličan, 1735 farár v Lipt. Sv. Kríži, 1740 v Komjatnej, 1748 v Bobrovci, 1750 v Radvani, kde o ňom CV napísala, že mal 46 r. Mal 29 kníh z pozostalosti predchodcu. 1761 farár v Zavare. Z. 24.I.1769. NSP

Harsányi Ján

Nar. vo Sv. Mikuláši, bratisl. župe, 1743 farár vo Sv. Mare, 1751 v Mošovciach, VAD. Z. 14.II.1761. NSP

Harter Gotfríd

1711-1715 farár v B. Belej, 1717 v Koši. NSP

Hartmann Konštantín

N. 1784 v N. Pravne, o ... kaplán v BB, Bojniciach, N. Pravne, 1811 farár v Kr. Baniach, 1827 v Kremnici, opát de Pankota, AS, AD tekovský. Z.19.VI.1869, 85 r.

Hartl Jakub Severín

1788 prijatý z rehole hieronymitánov. 1788 miestny kaplán v Krahuliach, 1790 farár v Kunešove, 1795 v Kremnici. Z. 25.I.1801.

Hartsteiner František

1688 farár v Radvani, 1692 aj v Badíne. V júni 1694 ho menuje Diarium SJ v BB ako vyslúžilého farára z Radvane, 19.VII.1685 ho to isté Diárium opisuje: Hodie cessi parochiam Raduanensem R.D.N.Hardsteiner, traditio per me facta in templo loci et in eodem loco per A.R.D. VAD installatus est. Bol častým kazateľom na bb bohoslužbách. Tak isto aj často slúžieval sv. omšu vo farskom kostole. CV 1829 o ňom píše, že bol juris utriusque licenciatus, notarius publicus.

Hartyánszky Ján

N. 13.XII.1795, 1817 prebendát, 1820 profesor morálky, 1821 SF v Sl. Ľupči, 1824 kaplán v Detve, Kremnici, 1830 farár v Háji, 1841 D, 1842 v Slaskej, 1847 v Jastrabej. Z. 27.V.1861.

Harzer František

O. 1826, bisk. kaplán, K v Bojniciach, BB, 1832 farár v H. Vsi. Z. 8.III.1839, 40 ročný. Prežil veľmi ťažké časy v H. Vsi.

Hasil František

N. 1760 v Holiči, prijatý z rehole OFM, najprv poslaný ho H. Mičinej, potom do H. Lehoty, 1797 v Hronci.

Haško Andrej

1727 farár v H. Hámroch.

Haszprunkay Andrej Ignác

1675 farár v Sučanoch, 1677 VAD, 1679 farár v Malackách, 1699 v Gajaroch, do 1709.

Hauser Juraj

N. 24.I.1785 v B. Štiavnici, o. 1807, kaplán v Kremnici, N. Pravne, Handlovej, Chrenovci, 1813 farár v N. Pravne, 1817 rezignoval na faru pred konzistóriom, 1818 farár v Sl. Pravne, 1820 rezignoval na faru, 1821 kaplán vo Valaskej, Č. Balogu, Žarnovici, 1828 SF v H. Opatovciach, potom sa vrátil do Žarnovice. Odišiel do Jágru. Vrátil sa a bol K v Sl. Ľupči, 1829 SF vo Sv. Petre, 1855 v. v. po rezignácii. Z. 8.IV.1861.

Hausegger Martin Leopold

1722 farár v Kr. Baniach, 1724 v Börzsönyi Z. 1734. NSP

Havass Ján

N. vo Valaskej, študoval v Bratislave a Trnave. 1805 prebendát, kaplán v BB, vychovávateľ v rodine Benickych, l806 SF v H. Štubni, K v BB, 1807 farár v H. Mičinej, 1815 vo V. Uherciach, 1821 VAD, 1830 AS, 1833 AD nitriansky, 1852 CEN. Z. 16.II.1854.

Havass Tomáš

N. 15.XII.1786 vo Valaskej, o. 1809, kaplán v N. Bani, 1810 archivár BÚ, 1811 sekretár a notár, 1813 sekretár kapit. vikára, 1819 farár v Jastrabej, 1826 VAD, 1830 AS, 1844 v N. Bani, z. 15.VIII.1859. /CV Jastrabá./

Havas de Gömör Vojtech

N. 23.IX.1865 v Ponikách, o. 1888, kaplán v Tužine, BB, 1897 SF v Bystričanoch, 1898 farár v Bystričanoch, 1908 v Žarnovici, 1911 vo V. Uherciach, 1912 AD nitriansky, z. 7.XI.1928.

Haverla Ján

N. 8.II.1791 v Tisovci, o. 1813. Ako diakon bol vychovávateľom v rodine Nyáry v Sučanoch. Kaplán v Kremnici, BB, 1825 profesor humanistiky na gymn v BB, 1829 exhortátor, 1836 farár v Sáse a VAD. 1858 v. v. Z. 23.IX.1862.

Havran Ján

N. 9.IX. 1860 v Sl. Ľupči, o. 1885, kaplán v Trubíne, 1886 aktuár BÚ, 1888 ceremonár, 1893 vikár a bisk. sekretár, 1894 páp. komorník, 1896 direktor kancelárie BÚ, 1897 CEN, 1898 opát P. Márie de Loco Regali a gen vikár, 1903 tit. biskup biduanský, 1904 exam. prosyn. 1915 prodirektor VŠB. Z. 21.I.1935.

Haynik Ján

R. 1514 spomína sa ako kaplán špitála v BB. Dr. P. Ratkoš: Dokumenty k baníckemu povstaniu na Slovensku, s. 449.

Hebenstreit Jozef

Keď bola zrušená SJ, on ako jej člen ostal kaplánom v BB. Z. 1788.

Heimberger František

N. 18.XII.1843, o. 1866, kaplán vo Zv. Slatine, Kláštore p/Zn, BB, Kremnici, SF v Háji, 1874 farár v H. Štubni, Z. 11.IX.1891, 48 r.

Heinrich Florián

1781 bisk. kaplán, 1782 K v BB, 1787 farár v Skl. Tepliciach, z. 1790.

Heinrich Matej

1815 kaplán v D. Nive, H. Hámroch, Tajove, prebendát, K vo Zv. Slatine, Sv. Ďure, Bojniciach, Jastrabej, Zvolene, Č. Balogu, SF v H. Hámroch, K v N. Bani, 1825 SF v H. Vsi, 1830 farár v Sebedraží. Z. 19.IX.1831 na choleru. On začal písať HD Hornej Vsi.

Heinrich Žigmund

N. 1712 v Bruseli, 1736 farár vo V. Poli. /CV V. Pole/. Študoval v Olomúci. Z rehole paulínov.

Helyettessy Ľudevít

/Predtým Námesník, do r. 1866/ N. 1810 v Balogu pri Vacove. Maďar. O. 1835, kaplán, 1845 SF v Budči, 1847 farár v Budči, 1887 v. v. Z. 1892.

Henrik

Medzi 1332-1337 spomína sa ako plebán de Babasac /Babiná./ Prehlásil pred páp. decimátormi, že jeho benefícium nevynáša viac ako 6 mariek. Patrí ku prepozitúre sv. Tomáša. Theiner M. V.

Henrik

Medzi 1332-1337 sp. sa ako plebán de Drabrimo /Dobruno/ /Dobrá Niva/. Prehlásil pred páp. decimátormi, že jeho benefícium nevynáša viacej ako 5 mariek. Patrí ku prepozitúre sv. Tomáša. Theiner M. V.

Henrik

Medzi 1332-1337 sp. sa ako plebán de Plesvic, est com. Untensis, Nunc Sása, qui immediate subjectus AEppo juratus dixit, suum beneficium non valere ultra sex marcas et ... censum solvit. Theiner: M. V. Rationes collectorum p.227.

Henrik

Medzi 1332-1337 plebán de Masoto /Masaro/. Patril ku prepozitúre sv. Tomáša. Považovať sa môže za Bacúrov. Za beneficium výnosu 2 marky zaplatil 12 groší. Theiner M. V.

Henthaler Pavel Karol

1725 farár v Kunešove, 1733 v Börzsönyi. 1750 zriekol sa fary a odišiel do B. Štiavnice, kde z. 30.IV.1760. NSP

Hepner Anton

Pochádzal z Turca. 1799 kaplán v Sučanoch, 1801 farár v Turanoch, 1803 vo V. Uherciach, 1807 v. v. Z. 31.X.1817. Za neho turianska veža, ktorá mala tri dutiny, keďže ju nemal kto obnoviť, museli ich zrušiť a vežu zakryť len jednoduchou strieškou.

Hepner Ján

N. 1731 v Bzovíku. 1754 skončil štúdie v Trnave, t. r. SF prepoštskej fary v Lipt. Sv. Mare, t. r. farár v Krnišove, 1755 vo Sv. Antone, 1760 v Trubíne. Z. 1791. CV Trubín píše: Slavicam solum linguam calet.

Herban Michal

N. 4.VI.l812, kaplán vo Valaskej, Podkoniciach, Valaskej, Jastrabej, Vyhniach, BB. 1840 profesor humanistiky na gymn. v BB. Rudňanský ho prepustil a 1846 poslal farára do Rudná, 1848 v Podkoniciach, VAD. Z. 10.VI.l859, 47 r.

Herbort, či Herbolt Jozef

1718 farár vo V. Poli, 1720 v Püski, 1722 v Kom. Sz. Péteri.

Herczog Adam

1757 farár v J. Lehote. Založil pre farárov osožné fondy. Z. 21.III.1800.

Hergely Juraj

N. 23.IV.1853, kaplán v Prievidzi, 1886 na zdr. dovolenke. Z. 26.I.1892, 39 r.

Hergovics Andrej

N. v Rači, alumnus gen. kolégia, 1674 bakalár, 1675 magister filozofie. Teológiu tamtiež skončil. O. 1675. Zo seminára stal sa farárom v Mor. Lieskovom. 1680 v Krupine, skade vypomáhal aj susedným farnostiam, ktoré držali protestanti. 1697 vo Vyšehrade a Nagymarosi, lebo tie dve fary sa spolu spravovali. 1702 v Lopeji, 1709 v Sáse, kde dovtedy účinkoval od Rákocz. dosadený ev. farár Samuel Turdélyi. 1715 prestal účinkovať.

Hermann Jozef

N. 28.I.1878 v Krupine, o. 1902, kaplán v Handlovej, Beňuši, V. Poli. 1903 prepustený do ostrih. AD.

Hermann Pavel

N. 4.VI.1862 vo Zvolene, o. 1885, kaplán vo V. Poli, Šimonovanoch, Handlovej, Prievidzi, Kr. Baniach, Chrenovci, Brezne, BB, 1891 SF, 1892 farár v Motyčkách, 1901 vstúpil do rehole bosých karmelitánov. Začas bol v Amerike. 1929 kaplán v N. Bani. Odišiel bývať do Močenku. Z. 14.IX.1936 vo Zvolene.

Herzog Ján Juraj

1742 farár v Handlovej, 1748 v Sklenom. NSP

Hessö František

N. 1725, študoval vo Viedni, potom bol ako člen SJ misionárom v Turci, kaplánom a kazateľom v Žiline. Pri zrušení SJ bol misionárom v Motyčkách. 1778 sa stal prvým farárom na St. Horách. Z. 1785. Vedel slov., maďarsky a nem. dosť obstojne.

Hiadlovský Jozef

N. l4.X.1855 v Sl. Ľupči, o. 1880, kaplán v Sl. Ľupči, Skl. Tepliciach, Chrenovci, V. Uherciach, Sv. Ďure, Č. Balogu, Selciach, Beňuši, St. Horách, Prievidzi. 1890 farár vo Sv. Helene, 1906 v. v. 1908 SF, 1909 farár v Rudne. Z. 25.IV.1914.

Hibitz Ján František

Teológiu skončil v sem. sv. Štefana, kde bol o. 1665. Už pred ordináciou bol investovaný za farára do Kopernice, kde 1669 mal nástupcu. NSP

Hieronymi Juraj

1680 farár v Kľačne, 1681 vo Sv. Michale, 1682 vo Vrútkach, do 1700.

Hiray Gabriel

N. 4.I.1852, o. 1875, kaplán v Tužine, N. Pravne, Handlovej. Z. 3.VII.1879, 27 r.

Hizsay, alias Hizay Juraj

1698 farár vo Vieske, 1701 v Jastrabej, 1703 v Hliníku, 1710 v Bučanoch, t. r. v Maduniciach. NSP

Hlaváč Jakub

O. 1672, t. r. farár vo Sv. Petre, 1681 v Slaskej. NSP

Hlinický Ignác

1761 prebendát chóru arcibaziliky, 1765 farár v Lutile, 1793 vo Sv. Kríži. Z. 6.VIII.1798.

Hlinický Michal

O. 1824, kaplán v Oslanoch, Chrenovci, H. Hámroch, Šp. Doline, BB. Učil ako kaplán aj na gymnáziu. 1834 farár v Ľubietovej. Z. 3.9.1835.

Hoffer Ján

1737 vo Sv. Mare, 1745 farár vo Sv. Ďure.

Hoffman Ján

N. 12.IX.1845 v Rajec. Tepliciach, o. 1871, kaplán vo V. Uherciach, Prievidzi. SF v Handlovej, 1880 farár v Kopernici, 1899 v N. Lehote, z. 16.II.1924.

Hoffmann Jozef

O. 1787, kaplán vo Valaskej, 1788 miestny kaplán vo Vígľ. Hute, 1793 farár vo Zv. Slatine. Z. 2.III.1812.

Holbay Ľudevít

N. 3.I.1865 v Podlužanoch, o. 1887, kaplán v Handlovej, prebendát a katechéta kláštornej školy v BB, K v Sučanoch, SF v Sklenom, 1892 farár v Krahuliach, 1894 v H. Štubni, 1912 D, 1916 vyznamenaný rytier. krížom radu Fr. Jozefa. 1933 v. v. Z. 4.okt.1938.

Holbach, či Holbig František

1731 farár vo V. Poli, kde z. 1736. /HD V. Pole./

Holéczy de Očová František

N. 20.VIII.1834, o. 1857. 1876 ho ako farára v Keresztúre prijali do BBB a stal sa farárom v  Bojniciach. Prepošt sv. Benedikta de Kaposfeö. Z. 2.I.1880, 45 r.

Holéry Imrich

N. vo Zvolene, o. 1806, kaplán v Kláštore, Sv. Kríži, SF v Lovči, K v Kremnici, SF v Žarnovici, v Krupine, K vo Zv. S latine. 1809 farár v Sv. Petre, 1815 vo Vígľ. Hute. 1824 zriekol sa fary, v. v. Z. 9.XI.1844 vo Zvolene.

Holický Ján

O. 1710. 1713 farár v Lutile a Slaskej, 1733 sa Slaskej vzdal. 1745 zriekol sa aj Lutily a bol v. v. Z. 1748.NSP

Holický Ján

1723 farár v Sedl. Dubovej, 1731 v Trstenej. Tu pre zavedenie bratstva škapuliarskej P. Márie býval veľký nával ľudu, preto žiadal kaplána, ktorého dostal. 1735 v Brezanoch, kde postavil murovanú faru. Z. 25.IV.1754, 60 r. /HD Brezany./

Holinay Jozef

N. vo Sv. Kríži,. o. 1797, kaplán v N. Bani, Vyhniach, SP v Lovči, 1799 farár v Martine. 1803 mal 28 rokov. Z. 2.V.1806, 32 r. /HD Martin/

Holmiky Vincent

N. v Oslanoch, 1824 vychovávateľ v rodine gr. Majlátha vo V. Uherciach, 1827 SF, 1828 farár v Oslanoch, 1834 VAD. Z. 10.VIII.1838, 33 r.

Homolkay Andrej František

N. v Tŕní, o. 1748, kaplán v Tŕní, 1751 farár v Tŕní. NSP

Homolkay Andrej Peter

N. v Lovči, teol. skončil 1712, 1713 farár v Kľačanoch, 1725 v Tŕní. Z. 4.II.1751.

Honiss Juraj

N. 1873 v Prievidzi, kaplán v Jastrabej. Z. 12.III.1899, 26 r. Pri týfusovej epidémii sa nakazil pri zaopatrovaní. Keď sa v Jastrabej uprázdnila učiteľská stanica a nik sa pre slabú dotáciu nehlásil, sám prevzal vyučovanie.

Horáček František

N. 27.I.1889 v Sl. Ľupči, o. 1911, kaplán v Detve, 1913 SF v Ľubietovej a Ponikách, 1914 vojenský kurát, 1918 kaplán v Detve, 1920 SF v Trnavej Hore, 1932 D, 1937 VAD, 1938 farár v Kremnici. Z. 2.VI.1939, 50 r.

Horáček Ján

1770 SF v Lovči, 1773 farár tamže, 1798 vo Sv. Kríži, spolu VAD. Z. 14.II.1807.

Horárik Ján

1834 prijatý z nitr. biskupstva, kaplán v Krem. Baniach, V. Uherciach, N. Pravne, 1837 vychovávateľ v rodine Mórica Ulmanna, 1844 apostatoval.

Horecký Ignác

O. 1801, kaplán v Detve, BB, 1804 farár v Turanoch. Z. 29.II.1840. - Narodil sa vo Varíne, študoval v Bratislave. CV 1803 BB/ Veľký dobrák, ktorého viacej chválili ev. ako katolíci. Žil skromne a biedne, len včely ho držali. Pri cholere sám ošetroval chorých a nakazil sa. /HD Turany./

Horčín Ján

Zo Sl. Ľupče, o. 1806, primície vydržiaval v Chrenovci u svojho ujca F. Sartorisa, kaplán v N. Bani, Lovči, Prievidzi, SF v Brezanoch, 1818 SF, 1819 farár v Koši. Z. 18.I.1842.

Horečný Ján

1721 farár vo Zv. Slatine, 1738 v D. Nive, 1752 zriekol sa fary. Z. 2.IX.1754 v Teplej.

Hölszky Karol

N. 27.X.1869 vo Felsöremete, o. 1892, kaplán v H. Opatovciach, V. Poli, 1893 kaplán a katechéta na reálke v Kremnici, 1898 profesor VŠB, prefekt seminára. 1901 notár konzistória, 1903 vicerektor sem. 1906 šk. D, 1909 zástupca hl. škôldozorcu, 1911 AS, 1916 rektor sem. 1918 kanonik, 1933 prelát, 1938 oficiál konzistória, 1940 veľprepošt, 1950 vysťahovaný do Belušských Slatín, 1955 v. v. v Detve, kde z. 10.III.1957. Pochovaný je v BB. – Strednej postavy, dobre stavaného tela, vážneho pohľadu. Málokto ho videl zasmiať sa. Veľmi učený v teológii i v iných vedách. Hvezdár, hodinár a matematik. Mal vlastné hvezdárske observatórium na streche kapit. domu. Vedel perfektne latinsky. Klerici sa od neho naučili tejto reči. Pri prednáškach nepoužil nikdy inú vetu okrem latiny a hovoril plynne. Žil svätým životom. Bol uzavretý, málovravný, skromný a jednoduchý. Maďarskej národnosti. Svedomitý, presný a prísny. Zo svojej vedy však málo okrem klerikov rozdal. Bol do sebe uzavretý. Na konci života, keď Kapitula po smrti B. Škrábika začala vykonávať jurisdikciu pre diecézu, stihlo ho vyhnanstvo do Belušských Slatín, odkiaľ sa dostal do Detvy, kde bol troška bližšie k svojím. Smrť ho zastihla 88 r, keď riešil matematickú rovnicu.

Hrabovec Alojz

N. 20.VI.1841 v Žiline, o. 1866, kaplán v Trubíne, Kremnici, SF v Lovči, K v Kremnici, 1873 farár v Lúčkach, 1877 v Kunešove. Z. 16.X.1907.

Hradecký Ján

O. 1724, t. r. farár v Turanoch, kde z. 10.I.1730. /HD Turany./

Hrdina Ignác

N. 21.VII.1784 v Piargoch. Kaplán vo Vindschachte. 1812 ho prijali z Ostrih. arcid. a stal sa nem. kaplánom v BB. T. r. farár v Medzibrode, 1823 vo Valaskej. Z. 28.II.1829, 44 r. /HD Medzibrod/

Hríbik Štefan

Hrivnák Juraj

N. 10.VIII.1819 vo Valči, o. 1842, kaplán v Bojniciach, SF v Trnavej Hore, K vo Zvolene, BB. 1845 farár v Mošovciach, 1867 v Oslanoch, 1872 VAD, 1877 AD nitriansky, 1896 v. v. Z.27.VII.1898 na St. Horách.

Hrivnák Matej

N. 20.II.1829 vo Valči, o. 1853, kaplán na Šp. Doline, St. Horách, Šp. Doline, 1856 špirituál, 1862 prof. VŠB, 1872 farár na St. Horách, 1898 čestný D, 1905 v. v. Z. 25.VII.1917. – Oddaný kňaz pútnického miesta. 1896 vydal slov., maď., nem. krátku históriu pútnického miesta. Horlivý, tichý a zbožný kňaz, oddaný ctiteľ P. Márie, ktorý tu strávil polovicu svojho života. Dobrý organizátor práce, dal do poriadku všetky stavby. Vystaval novú Kalváriu a kaplnku na Studničke.

Hrizlakovič Ján Jozef

1731 si obliekol modrý habit v alumnáte Széchényiho v Budíne, kde zobliekol čierny trnavský. O. 1733. 1735 farár v H. Šipiciach, 1737 v Koši, 1743 v Štítniku, kde mal spory s nekatolíkmi, ktorí tu držali dva kostoly. Z. 26.VIII.1747. NSP

Hromada Tomáš

N. 13.XII.1793 v Brezanoch, o. 1820, keď filozofiu vyštudoval v Pešti a teológiu v BB. Vychovávateľ v rodine Ľud. Beniczkého, kaplán v Kremnici, 1824 farár v H. Mičinej, 1834 v Hronci, 1843 D, 1857 VAD, 1860 HCEN, 1867 F v Žarnovici. Z. 3.VII.1870. Uverejňoval kázne v Radlinského Pokladoch kazateľského rečníctva.

Hruškay Tomáš

1749 kaplán, 1751 farár v Lutile, 1754 vo Sv. Mare, 1760 v H. Zeleniciach, kde bolo 1768 zavedené proti nemu vyšetrovaniu, ale faru si podržal až do 1778. Potom bol v. v. Z. 3.IV.1795.

Hubka František

Kaplán v Kremnici, 1777 farár v Bacúrove, 1779 prepustený z diecézy.

Hubatius, či Hubáč Ján

Skaličan, 1675 farár v Hájnikách, 1677 v Lovči, 1681 v Búr. Sv. Jure, 1682 v Dojči, 1691 v Šandorfe, 1698 v Naháči, 1706 v. v. NSP

Hubatius Michal

5.V.1675 stal sa farárom v Hájnikách, kde bol iba mesiac, po ňom nasledoval Ján Hubatius. NSP. /Zdá sa však, že sa jedná o jednu osobu./

Hučekovič Michal

1740 farár v Chrenovci, kde z. 1761. NSP

Hug Ján Jakub

1647 farár v J. Lehote. CV Schlegelova píše: Jednoročný teológ, 30 ročný, 5 ročný kňaz. V mieste je 3 mesiace. NSP

Hugínyi Andrej

1648 a 1657 bol farárom v Sielnici. Turčiansky konventuál, VAD zvolenský a kaplán zvolenskej zámockej kaplnky, kde duchovné obsluhoval katolíkov zo Zvolena.

Hulényi Štefan

N. 20.VI.1819 v Chtelnici, o. 1844, kaplán v H. Hámroch, BB, 1849 profesor gymn., 1853 farár v Prochoti, 1857 v Lopeji, 1870 VAD, 1872 farár v BB, VAD, HCEN, 1878 CEN, 1897 veľprepošt, 1898 prelát, 1899 zriekol sa benefícia a žil privátne. Z. 8.II.1903.

Hulík Martin

O. 1699, t. r. farár vo V. Suchej, 1712 v Očovej, 1717-1723 v H. Ludaniciach. CV 1713 Očová píše, že mal 40 r.

Hulinay Juraj

N. v Slaskej, 1737 farár v Szobe, 1755 vo Sv. Helene, kde z. 9.XI.1774. NSP

Humay František Ján

Teológiu skončil v Pázmáneu, 1676 farár vo V. Kostoľanoch, 1687 v Jastrabej, 1690 v H. Mičinej, 1691-1693 v Ponikách, 1696 v Sielnici a Badíne. Za prenasledovania ušiel a skrýval sa v Lipt. Sliačoch. /Hýroš: Zámok Likava/. 1702 tu bol investovaný. 1706 vo Volkovciach, ktoré teraz patria ku Nemčiňanom. 1709 v Žaškove, kde sa jeho investitúra 1711 opakovala a pri tom prijal aj Komjatnú. - 1707 pred Konventom P. Márie v Turci urobil 100 dukátovú fundáciu pre zvolenského farára.

Hunfalvy

1658 farár v Bojniciach.

Hunger Ján Henrik

1686 licenciát v Nem. a Slov. Pravne, kde bol vystavený neprestajným útokom od nekatolíkov. 1688-1689 v N. Bani, keď cisárske vojsko odstránilo posl. ev. farára. NSP

Hunic Pavel

1704-1707 farár vo V. Poli. NSP

Hurtha Matej

1738 farár v Ľubietovej. NSP

Hurta, alias Hurtóczy Ján

N. vo Sv. Kríži, 1680 ako magister filozofie začal študovať teológiu a v apríli 1681 bol vysvätený. 1686 farár vo Vieske, 1688 vo Sv. Helene, 1690 v Lutile. NSP

Husák Ignác

1679-1688 farár v H. Mičinej. NSP /HD ho však ako farára neuvádza./

Husár Abrahám

1647 farár v H. Nemciach, 1657 v H. Tesároch, CV o ňom píše: 44 r, 20 r. kňaz, kasista, Slovák, správneho chovania a života. 1670 farár v Lutile. Je spomínaný vo fundačnej listine, ktorej odpis je v sielnickej matrike. Do sielnického kostola daroval monštranciu a kalich, renesančnú prácu, ktoré sú zachované doteraz.

Husár Imrich

Zeman zo Sv. Kríža, 1740 farár v H. Mičinej, 1748 v Detve, kde z. 19.XII.1748. NSP

Huszár Pavel

Sučanec, osvietený Maďar, 1733 prijatý za klerika, 1737 farár v Turanoch, 1768 bola jeho investitúra opakovaná. Z. 17.V.1772 v Turanoch, 66 r. /HD Turany./

Husár Anton

N. 11.VII.1805 v N. Pravne, o. 1831, kaplán v Podkoniciach, Dubovej, St. Horách, N. Bani, BB, 1838 SF v Prievidzi, 1840 farár v Handlovej, 1863 HCEN, 1865 AD nitriansky. Z. 29.I.1867.

Husár Vavrinec

Do 1667 farár v Lovči, potom vo Sv. Kríži. Z. 1686. Založil veľkú fundáciu svätokrížskeho kňazstva. /HD Sv. Kríž/

Húska Martin

N. 2.I.1849 v Ružomberku, o. 1873, kaplán v Handlovej, Trubíne, SF v Hliníku, SF v N. Lehote, 1883 farár vo Vieske, 1897 v H. Opatovciach, 1900 v. v. Z. 15.III.1914. Bol literárne činný, prispieval hodne do nábož. časopisov.

Huszóczy Michal

N. 18.IX.1805, o. 1828, kaplán v Selciach, H. Hámroch, Detve, Krupine, 1833 profesor na gymn. v BB, 1840 farár vo Valči, 1842 D, 1845 na St. Horách, 1851 v Babinej, 1871 v Žarnovici, 1863 AS, VAD, 1879 v. v. Z. 14.X.1684.

Huszóczy Štefan

N. 15.VIII.1816 v Nitre, o. 1841, kaplán v Beňuši, Detve, SF vo Zvolene, K v BB, 1855 farár v Beňuši, 1858 v Sáse, 1873 v Lopeji, 1868 D. Z. 29.VII.1891. Nadržiaval Košútovcom. Keď Kozáček musel pre nimi utiecť, stal sa SF, ale keď sa vrátil, hneď ho vypovedal. /HD Sása./

Hutyán Pavel

N. 7.1.1874 v Čábrágu, o. 1898, kaplán v Lovči, 1899 prebendát a katechéta na gymn. v BB, 1902 notár konzistória, 1905 špirituál veľkého seminára. 1907 supl. profesor VŠB, 1909 SF, 1911 farár v Krupine, 1916 AS, 1927 HCEN, 1935 v. v. Z. 29. XI. 1939. Strednej postavy, zasmušilej tváre, vzorný kňaz, rigorózny, vždy vážny. So zdravím mal škrupule.

Hyross Jozef

N. 9.III.1861 v Likavke, o. 1886, kaplán v Selciach, Martine, Prievidzi, 1888 aktuár, 1892 riaditeľ industriálnej školy v Krupine, 1895 SF v Predajnej, 1896 D, 1898 farár v Predajnej a VAD. Z. 31.VIII.1916. 1907-8 bol chorľavý a mal na pomoc kaplánov. Po vyzdravení daroval kostolu monštranciu a pacifikál. Pred smrťou dlho chorľavel, ale hoci strácal sily, slúžil do posledného dychu. Zomrel po porážke, 55 r.

Hýross Michal

N. 17.XII.1823 v Oslanoch, o. 1847, 1846 prof. gymn. 1849 kaplán v Handlovej a Žarnovici, 1853 protokolista BÚ, 1854 farár vo Sv. Kríži, 1855 bisk. sekretár, 1860 AS, 1865 direktor kancelárie BÚ, 1868 CEN, 1872 prepošt sv. Margity de Dömös, 1889 prelát, 1894 prézes konzistória. Z. 2.VIII. 1908.

Hyvner, Hivner Ján

1715 farár v H. Hámroch, 1718 v Žarnovici, Z. 1729, keď sa koňmo vracal zo zaopatrovania, utopil sa v Hrone.

Huťka Ján

Novokňaz, z. 9.VII.1903, skôr ako odbavil primície.

Herbrík Ján

N. 20.VIII.1920 vo Wolpassingu v Rakúsku, ord. 1944, kaplán. Pri prechode frontu zajatý bol od Rusov a z. 1947 v zajateckom tábore v Rusku.

CH

Chema

Medzi 1332-1337 VAD de Locnunt /Bocunt/ est AD Nitriensis. Za benef. hodnoty 2 marky platil 12 gr. Bojnice

Chemy Mikuláš

1559-1562 farár v Sučanoch. M. Oláh, OAB ustanovil ho za VAD turčianskeho. Muž chvályhodný, už starý. B-152,175

Cherven Tomáš

N. 14.I.1793 v Chyžnom na Orave, o. 1816, prebendát, vychovávateľ v rodine Kvassayovej v Broďanoch, 1821 bisk. sekretár, 1828 AS, 1833 CEN, 1840 AD katedr., 1847 opát de Casa Nova a gen. vikár do 1851. Gen. vikárom bol ešte 1856-1858, 1861 prodirektor VŠB, 1865 veľprepošt, 1869-1872 kapitulný vikár, potom gen. vikár. Z. 27.IV.1876 na Detvianskej Hute, tam pochovaný. – Súčasník o ňom napísal: Zbožný a učený muž. Starostlivý vo všetkých diecezánskych záležitostiach, ktorá mu bola zverená aj ako kapitulárnemu, aj generálnemu vikárovi. Bol štedrým podporovateľom chudobných a tak isto podporoval aj diecezánske inštitúcie. Svojmu národu vždy verný. Bol národný buditeľ.

Cherenenus, či Csereney Michal.

1630-1654 farár v Selciach. Bol na Pázmányovej synode v Trnave. Vizitátor M. Apáthi o ňom píše: Hovorí, že je katolík. Vytýkal som mu, prečo nemá učiteľa. Hašterivý, málo celebruje. Rozkázal som mu, aby prepustil ženu, lebo ináč bude potrestaný ako iný.

Cherlay Ján

1634-1637 farár v Rohove, 1642 v Chtelnici. V CV sám priznáva: Keď som bol farárom v Chtelnici, mal som za týždeň počas krížových dní výčap. – 1645 farár v Bojniciach, 1654 MEC, 1657 AD nitr. a hont. Bol slovenským kazateľom v Trnave, kde aj z. 15.I.1659.

Chilko Ignác

Pezinčan, o. 1725, kaplán v Pezinku, 1727 farár v Sučanoch. NSP

Chilko Ján Imrich

Prievidžan, o. 1687, prebendát, 1688 farár v Sl. Pravne. CV 1690 píše, že mal 29 r. Konventuál turčiansky. /HD Sl. Pravno/ 1705 prepošt sv. Augustína na Ostrove Lazára a farár v Prievidzi, 1718 v Bojniciach. Riešil záležitosti Sučancov a Vrútočanov o decimách a kvartách. Na konci života chorľavel, ale faru viedol, pri čom mal na pomoc kaplánov. Testament napísal už r. 1732. Z. 1736.

Chladný Juraj

1670 farár v Kr. Baniach. NSP

Chovanský Ján

N. v Oravskom Podzámku, libertín, o. 1800, kaplán vo Zvolene, Zv. Slatine, Zvolene, Detve, Kremnici, BB. 1804 SF, 1805 farár vo Vígľ. Hute. Z. 24.VI.1809, 34 r.

Chrástek Michal

N. 29.V.1825 v N. Meste n/V., o. 1851, kaplán v Handlovej, 1851 redaktor „Cyrila a Metoda“, 1852 prefekt sem. 1854 prof. VŠB a karát väznice, 1863 AS, 1868 farár vo Sv. Kríži, 1869 D, 1896 v. v. Z. 28.VI.1900, pochovaný vo Sv. Kríži. Národný buditeľ. Literárne činný národne aj nábožensky.

Chredich Leopold

O. 1823, prebendát, kaplán v Lovči, Sl. Ľupči, Prievidzi, Brezanoch, Kremnici, 1833 farár v Krahuliach, 1841 v Sebedraží. Z. 8.X.1847.

Christofor

Talian, spomína sa 1515 ako farár v Hájnikách.

Chynoráni Juraj

O. 1666, 1675 farár v Kerestúre, 1719 v Turanoch, 1724 v D. Rykynčiciach.

Chvála Michal

N. v Sološnici, 1746 SF vo Vieske, 1763 farár v Sl. Ľupči, kde z. 4.V.1772. Na zakúpenie organa poručil kostolu 400 zl. Veľké úsilie vynaložil, aby zistil, ktorí kňazi hornozvolenského dištriktu trpeli za prenasledovania Tököliho.

I

Ignác

Za CV 1558 bol farárom v Koši. Píše sa o ňom: Bol tu už aj predošlý rok, je ženatý, sviatosti vysluhuje po katolícky. NSP

Imrich

Medzi 1532-1337 plebán De omnibus Sanctis De Solio /Selce/, ktorý prehlásil, že jeho fara nevynáša nad 8 mariek.

Istvánffy František

1675 farár v Žarnovici, 1681 v Hliníku.

Istvánffy Imrich

N. 26.X.1748 v Šaštíne, zeman. 1769 vstúpil do rehole paulínov, kde účinkoval 17 r. Študoval v Pápe a Päťkostolí. O. 1776. Potom sa stal kazateľom, o 3 r. aj farárom v Maria Nostra, odtiaľ kazateľ a SF „Varaniensis“. Keď Jozef II. zrušil rehoľu, 1786 bol prijatý do diecézy a stal sa kaplánom v BB. 1787 SF, 1788 farár vo Valči, 1801 VAD, 1794 AS súdnej tabule župy turč. Z. 7.III.1826. – Veľmi sa zaslúžil o rozvoj novozaloženej farnosti a obnovu kostolov, ktoré boli zanedbané a prázdne. Postavil vežu valč. Kostola. Žil len pre vieru, do ktorej priviedol mnohých, a pre krásu svojich kostolov. Bol dobrý kazateľ, kázaval na mnohých odpustoch. /HD Valča/

Istvánffy Ján

Bojničan, profesor filozofie, ako taký obhajoval teol. tézy v Ríme u sv. Apolinára. 1692 farár v Suchej, 1693 v Prievidzi, 1705 vo Vrbovom.

Istvánffy Michal Ladislav

Teologus speculativus per septenium v Pázmáneu, kaplán v Prievidzi, 1752 farár v Necpaloch, 1755 vo Sv. Michale. Z. 1792. Doktor teol. apošt. protonotár. HD Valča 1788 o ňom píše, že bol na penzii a býval v Trnave.

Istvánffy Mikuláš

1679 farár v Tŕní.

Istvánovics Martin

Začal v Jablonici, 1680 farár vo V. Uherciach, 1687 vo Zvolene, 1689 v Ponikách, 1691 v Haliči, 1693 v M. Bábe.

Ivák Vavrinec

1672 farár v D. Lelovciach, 1678 v Martine, 1681 v Žarnovici, 1692 vo Sv. Kríži. 1695 poverený vrchnosťou previedol inkvizíciu proti J. Szeniglovicsoví, farárovi vo V. Poli. 1695 v Ružomberku, do 1707. NSP

Ivanič Ján

1690 farár v Michale, 1698 v Čúze, 1702 vo V. Ludaniciach. 1703 v Szölgyényi, 1710 v Urminciach a Lekýri, i Köbölkúte. NSP

Ivanič Štefan

1769 kaplán, 1773 farár v T. Sv. Petre, 1774 vo Sv. Helene, 1782 vo Vieske. Z. 1798. Muž vážny, výrečný. /HD Vieska/

Ivichich Karol

N. 1816, o. 1842, kaplán vo V. Poli, Detve, Kr. Baniach, Tajove, SF v Krahuliach, K v Kr. Baniach, BB, 1849 SF v H. Lehote, 1851 v Ponikách, 1852 v Kamenci p/Vtáčnikom a per cambium vo Vígľ. Hute, 1853 SF v Kľaku, 1856 farár vo Vieske, 1864 v Selciach. Z. 4.I.1861, 51 r. – Ako kaplán rád cestoval. Bez prostriedkov na jednej ceste došiel až do Londýna. Na inej ceste pešky došiel do Ríma. Povahy bol flegmatickej, nič ho nerozohrialo.

Ivičič Pavel

V Detve cca 1703, SF Sv. Ondrej.

Ivichich Karol František

O. 1710. Dostal investitúru na neurčitú faru vo zvol. župe a aplikovali ho do Zv. Slatiny. 1712 farár vo Sv. Ondreji, 1734 v Bodiciach. Tam sa píše v popise: Fara drevená. Ľud zlých mravov. Zriekol sa fary a bol v. v. Z. 18.VIII.1746.

Izakovič Pavel

Diosečan, vyštudoval na univerzite v Trnave 1699 bakalára, 1700 magistra filozofie. O. 1704. T. r. farár v T. Sv. Petre, 1706 v H. Otrokovciach, 1708-1710 v Bolerázi, 1714-1731 v Budmericiach. 1705 musel v T. Sv. Petre dať miesto ev. farárovi. NSP HD Sv. Peter.

J

Jacko Ján

Filozof, kasista, od 1639 farár v M. Kršteňanoch.

Jachan Martin

1714 farár vo Vieske, 1716 v Lovči, odkiaľ hneď odišiel do H. Ždane, 1733 v Špačinciach, 1739 v H. Žemberovciach. Z. 9.XI.1750.

Jakub

Medzi 1332-1337 plebán de Solio. Doznal, že jeho benefícium nevynáša viac ako 7 mariek a zaplatil decimu.

Jakub

1360 plebán vo Sv. Ďure. /Letopis MS str. 35/

Jakub

Medzi 1400-1415 spomína sa ako plebán v Krupine.

Jakub

1406 plebán v Sl. Ľupči so Štefanom vikárom.

Jakub Matej

Slezák, 1616 farár vo Sv. Kríži.

Jakubec Martin

O. 1692. 1693 farár v H. Lehote, a Lopeji.

Jakubek Štefan

Jakubík František

N. 25.II.1825 v Ružomberku, o. 1848, kaplán v Podkoniciach, Detve, Šp. Doline, Bojniciach, Tajove, Hájnikách, Zvolene. 1859 SF, 1860 farár v Podkoniciach. Z. 9.VIII.1896. Pre nezhody medzi ním a farníkmi mu dosadili 1894 I. Klózika za SF in spiritualibus. Pre jeho neochotu voči komasačnej vrchnosti dostala fara pozemky na nevýhodnom mieste.

Jakubík Ján

N. 3.IV.1813 v Brehoch, o. 1841. 1860 bol prijatý z rehole piaristov a poslaný za kaplána do N. Bane. 1862 SF V Brehoch, 1864 SF, 1865 farár v Kľaku, 1872 SF v Brehoch, 1875 kaplán v Žarnovici, 1876 SF v Ponikách a v Bystričanoch, 1884 SF v Malinovej, 1888 v. v. 1890 SF v Lazanoch do 1891. Z. 28.V.1896, 82 r., v Chynoranoch.

Jakubík Jozef

N. 7.II.1787 v Priekope, zemianskeho pôvodu z Transylvánie. Študoval v Kremnici, Komárne, Trnave a teol. v BB. Hovoril slovensky a nemecky, čiastočne maďarsky a málo francúzsky /CV T. Sv. Peter/ Kaplán vo Zvolene, Kremnici a Detve. Aktuár BÚ. 1813 SF v H. Vsi, 1815 farár vo T. Sv. Petre, 1825 vo Vrícku, 1833 v Podkoniciach, odkiaľ sa o 3 mesiace vrátil do Vrícka, 1835 v Lazanoch per cambium. Z. 25.IX.1851. – Bol neobyčajný silák. Voz dreva vtiahol jednou rukou do rechtorovho dvora. Vyznal sa v liečení, ako ľudový lekár.

Jakucz Jakub

Hlohovčan, 1665 farár v Handlovej, 1668 vo Sv. Jure pri Bratislave. 1670 zase v Handlovej, 1671 v N. Pravne. NSP

Ján

Spomína sa r. 1332 ako viceplebán v BB, ktorý nie málo pracoval na stavbe kostola. NSP

Ján

Medzi 1332-1337 plebanus de Moys S. Trinitatis /Mošovce/, vypovedal, že jeho fara nevynáša viac ako 100 groší, zaplatil 10 gr.

Ján

Medzi 1332-1337 spomína sa ako plebán kostola P. Márie de Cresuag /M. Kršteňany/, ktorý prísažne vypovedal, že neverí, že by jeho benefícium vynášalo viac ako marku a zaplatil 6 gr.

Ján

Medzi 1332-1337 plebán Sv. Michala, AD nitrian. prísažne potvrdil, že jeho benefícium nevynáša viac ako dve marky a šesť groší. 12 gr. zaplatil za neho Ján z Mošoviec.

Ján

Medzi 1338-1350 farár v Kremnici. Spomína sa ako svedok v spore, ktorý mal Sigfríd svätobeňadický opát, bývajúci v Avignone, s Velislavom opátom sv. Michala z Báthy, ktorý ho obvinil, že rozhadzuje rehoľné peniaze. Pred súdom Benedikta XII. musel osočovanie odvolať. Matunák CDK.

Ján

1358 spomína sa ako plebán v Krupine. NSP

Ján

1360 sp. sa ako plebán z Mošoviec. NSP

Ján

1415 spomína sa ako plebán, či rektor kostola z Krupiny, kanonik a prebendát päťkostolský a stolnobelehradský a vicekancelár kráľovnej. /SchH s.184/

Ján

1420 farár v Radvani. Pozri Melchior farár v BB.

Ján

1423 spomína sa farár v Turč. Ďure. TZF

Ján

1449 spomína sa ako plebán v Krupine. /SchH s.184/

Ján

„Joannes de Bressen“, 1464 spomína sa ako farár v Brezanoch.

Ján

1483 farár v N. Pravne. Začal pravotu proti bojnickému farárovi, pre poplatky, ktoré vyžadoval od N. Pravna ako býv. farárovi, ale na všetkých fórach prehral.

Ján

Plebán špitála v BB. Zomrel r. 1514. Mal dvoch kaplánov. Dr. Peter Ratkoš: Dokumenty k baníckemu povstaniu, s. 449.

Ján

1518 spomína sa farár v Turč. Ďure. TZF

Ján

1552 spomína sa ako plebanus de Dobrona = Dobrá Niva.

Ján

Bol kňazom v Ľubietovej, ktorého novotári zabili. 1543 mal zaplatiť 2 fl mimoriadnej dane na obranu štátu, ale ostal dlžen. O ňom píše CV Nyárayho 1697 takto: „Ján, niekedy farár v Ľubietovej, asi pred 140 rokmi, ked sa začala v Uhorsku šíriť heréza a mnohí baníci v tom čase prichodili z Nemecka, tam ňou už boli nasiaknutí, na veľkonočný pondelok bol sťatý od kata na vŕšku. Pred smrťou prehlásil, že je nevinný a že je nespravodlivo odsúdený. Nad Ľubietovou vyslovil kliatbu v troch bodoch: 1./ Aby žiadneho roku nemali 12 senátorov. To sa splnilo, lebo každého roku ktorýsi zomrie. 2./ Aby nemali požehnania z banskej ťažby. 3./ Aby sa nikdy nemohli zúčastniť na vianočnej a veľkonočnej polnočnej vigílii. To všetko nástupcovia jeho i terajší farári zvykli zachovávať. Výnos baní sa tiež stratil.“ Ľubietovčania po zriadení diecéze žiadali cirk. vrchnosť, aby ich od tejto kliatby oslobodila. Veršovanú odpoveď im zaslal vikár Matejovič.

Ján

1559 bol farárom v Sklenom. Vizitátor o ňom píše: Pochádza z N. Pravna. Tvrdí o sebe, že bol ord. v Nysse. Ordinačný list má vraj u rodičov. Je mladý, ženatý, kostol má síce dosť ozdobený, ale Sviatosť nemá. Je heretik a rebel. BRH-155

Ján

1559 a 1560 spomína sa ako farár v Háji. Viz. M. Szegedy o ňom píše: „Starec, Oravan, ženatý, celý otrhaný pre nemierne pitie vína a návštevu hostinca. Hoci používa rímsky spôsob na vysluhovanie obradov, predsa nemiernosťou kazí celu prácu. Ako potvrdzujú ľudia, iných chýb nemá.“

Ján

1560 sp. sa ako farár v Kláštore p/Zn. Viz. M. Szegedy o ňom píše: „Moravan, dobrej povesti, má všetky posvätné náležitosti, drží sa obvyklých ceremónií, aj kostol má pekne ozdobený. Bez manželky neni. Ponosuje sa na Beniczkého, ktorý sa nebojí zahŕňať ho urážkami. Pšenicu, ktorú mu poukázala Vaša dôstojnosť, sa mu zdráha vydať, preto sa musí vzdať benefícia. Nech sa to uváži, lebo tento na cirkevnom majetku zbohatnutý a vytučený úradník nezúri len na cirkevné osoby, ale aj na poddaných.“

Ján

1560 bol farárom v J. Lehote a zúčastnil sa na synode, ktorú 23. apr. vydržiaval v Trnave AB M. Oláh.

Ján

Keď bola 1560 vizitovaná fara v Turanoch, bol tam farárom. „Poliak. Povráva sa, že prvú ženu nechal a vzal si druhu, mladú. Ordinačnú listinu nemá. Tvrdí o sebe, že bol ord. v Krakove. Potvrdenia že si nechal u príbuzných v Poľsku, lebo sa bál si ich vziať na cestu. Je podozrenie, že nebol ord., hoci sa prisahá, že bol. V kostole nevysluhuje sviatosti, len obvyklé ceremónie. Je podozrenie, že je sakramentárom, hoci sa prisahá, že nie je. Ale je isté, že je aspoň neskúsený luterán.“ BRH-175

Ján

Farár v Martine r. 1560. CV píše: „Ján, Poliak, ord. v Trnave. Tvrdí o sebe, že je sakramentárom. Je celý heretik, kostol drží ako chliev, zbavený sviatostí, ozdôb a ceremónií. Hreší na celibátnikov.“ BRH-176

Ján

1561 farár v Kapronczi. Toto meno sa nachodí tiež v Schemate AD tekovského, vyhotoveného toho roku. NSP

Ján

1561 farár v Lopeji, dosiaľ katolík.

Ján de Regiomonte

Spomína sa 1391 ako rektor altarie sv. Žigmunda vo farskom kostole v Kremnici. NSP

Ján de Gyba

1405 sp. sa ako farár „de Brizna“ /Brezno/, v súvise s decimou, ktorou kráľ Žigmund zaopatril farské benefícium. NSP.

Ján

Medzi 1420-1440 farár v Kremnici. Spomína sa v listine ostr. ap. vikára Matúša de Vicedominis z 27.III.1420, v ktorej mu tento nariaďuje, aby do funkcie rektora altárie sv. Vavrinca v Kremnici uviedol Petra Tencela. – 24.X.1428 mu zase vikár Mikuláš nariaďuje, aby za prvého altaristu sv. Mikuláša inštaloval Žigmunda Schentla. 1424 zaplatilo mesto Jánovi 8 dukátov za omše v špitálskom kostole. Matunák CDK.

Ján

Spomína sa r. 1543 ako farár v Hronove. Pre chudobu mu nepredpísali daň na obranu štátu.

Janči Jozef

N. 31.X.1889 v Ružomberku, o. 1913, kaplán v Žarnovici, Detve, Brezne, Predajnej, BB, 1919 katechéta na dievč. školách v BB, 1923 farár v Polhore, 1929 v. v. Z. 2.VIII.1929, 40 r.

Jančo Jakub

Bojničan. o. 1681. 1684 farár v Lopašove, 1685 bol zranený od rebelov. 1690 v N. Ľupči, 1692 v Čachticiach, 1695 v Sl. Ľupči. VAD. 1702 posvätil zákl. kameň kolegiátneho kostola /terajšej katedrálky/ v BB na deň sv. Ignáca. Keď vypovedali jezuitov z BB, 1708 zveril mu gen. vikár správu kolégia v BB. Z. 12.VII.1712 v jezuitskom kolégiu v BB po 13 roč. nemoci, pochovali ho v Sl. Ľupči. Maleus hereticorum et gloria clericorum. Muž dobrej rady, ku ktorému sa utiekali katolíci i nekatolíci. /HD BB s.99./

Jancsovics, či Jankovský Jakub

Lopašovčan, jeden z prvých sedemnástich alumnov Pázmánea. 1630 farár vo Sv. Kríži. Zúčastnil sa na trnavskej synode. 1633 bratisl. kanonik, 1634 v Rači zastupoval farára. Občania sa ponosovali, že si nevykonáva dobre svoje povinnosti, ktoré zanedbával zvlášť pri vyberaní decimy. NSP.

Jancsovics Ján

1720 kaplán v Pešti, 1722 farár v Udvarde. 1727 doktor teol. T. r. farár v Krupine, keď rezignovali na duchovnú správu piaristi. Za krátky čas sa však vrátil do Udvardu, VAD. 1733 v N. Zámkoch. NSP.

Janeček Karol

N. 23.VI.1872 v Kremnici, o. 1896, kaplán vo V. Poli, Prievidzi, Bystričanoch, Handlovej, Žarnovici, 1901 vyvolený, 1904 inštalovaný farár v Lúčkach, 1908 v Kunešove, 1923 D, 1925 SF v Badíne, 1934 SF, 1935 farár v Rudne, 1940 v. v. Z. 9.III.1955 v Žarnovici. – Vysoký, silnej telesnej konštrukcie s veľkou hlavou a výraznou tvárou. Už v päťdesiatich rokoch ošedivel, čo ho robilo velebným mužom. Pochádzal z učiteľskej a hudobníckej rodiny. Vynikal presnosťou vo výkone povinností, zvlášť kanceláriu vzorne viedol. Ku mládeži sa vedel priblížiť aj v staršom veku a mladých ľudí mal rád. Športovcov podporoval hmotne í morálne. Mal nešťastie, že keď sa chcel stat v Badíne farárom, bol len SF, na jeho žiadosť BÚ vypísal faru a hoci sa hlásili na ňu len dvaja, on a iný mladý kňaz, patrón nedal faru jemu, ale tomu druhému, čo musel pocítiť pre svoju nemeckú národnosť. Bol kňaz podľa srdca Ježišovho.

Janík Ján

1806 kaplán v Chrenovci, N. Bani, 1810 SF v Sl. Ľupči, K vo Zvolene, 1812 farár v Lazanoch, 1817 musel rezignoval na faru a ostala prebendátom. 1818 K v Žarnovici, 1819 SF v Selciach, Badíne, Babinej, 1821 K V Krupine, 1826 SF v Krupine, 1828 zase v Babinej, odtiaľ v Budči. 1828 farár v Bacúrove, 1842 v Budči, 1847 v. v. Z. 27.I.1853.

Jankovič Juraj

N. v Pruskom. 1678-1705 farár v Sklených Tepliciach, 1709 v Hliníku. NSP

Jankovič Martin

1639 farár v Martine.

Jankovich Michal

1712-1721 farár vo Zv. Slatine, 1723 v Istvánfalve, NSP

Janovič Juraj

N. v Šaštíne, o. 1691, farár vo Vaďovciach, 1694 v Búr. Sv. Jure, 1696 v Lopeji, 1697 v Palúdzke, 1702 v Dojči, 1711 v Očovej a Zv. Slatine, 1712 v Selciach, nakoniec 1718 vo Zvolene, kde z. 21.I.1738. NSP

Janovják Ján

N. 27.VII.1893 vo Veselom, o. 1918, kaplán, 1922 katechéta hluchonemých v Kremnici, 1924 K v BB, 1925 znova v Kremnici, 1932 profesor v Prešove, 1933 apostata.

Janovský Ján

N. 26.VI.1843 v Pov. Bystrici, o. 1866, kaplán, 1868 ceremoniár, 1875 bisk. sekretár, 1876 farár vo Vrícku, 1894 dočasne v. v., 1901 SF v H. Opatovciach, 1903 D, 1903 farár v H. Opatovciach. Z. 13.IV.1908. – Na fare vo Vrícku býval ako osamelý vrabec, sám si varil a viedol domácnosť. Ľuďom sa vyhýbal, lebo trpel mániou, že ho niekto chce otráviť. Amabat pecuniam in magnam summam congregare. 50-roč. odišiel radšej do penzie, ako by si mal držať kaplána. /HD Vrícko/

Janovský Jozef

N. v Brehoch, teológiu skončil v Rábe a stal sa farárom vo V. Mani. Po zrušení SJ bol profesorom exegézy ha univerzite v Trnave. Po erigovaní BBB stal sa kanonikom BB kapituly. Bol prvým správcom kapitulských majetkov. Pri správe si počínal veľmi chvályhodne. 1778 sa stal správcom bisk. majetkov. Praktické poznatky o poľnohospodárstve napísal vo dvoch zväzkoch, ktorých manuskript je uložený v archíve BÚ. Bol tekovským AD. Dal postaviť na svoj náklad kostol v Brehoch. Ked sa vracal z Rybníka, kde mala kapitula majetky ochorel na hrdlo, zostal ležať v T. Breznici, kde mu zle sekli žilu, z čoho zomrel 30.XI.1794.

Jarek Juraj

1687 farár v Závade a Prašiciach, 1689 vo V. Uherciach. NSP

Jarossíni Juraj Augustín

1674 farár v O. Podzámku, 1696 v Babinej, 1698 vo V. Suchej.

Jaszlóczy Jakub

1699 vo Sv. Mare, odtiaľ administroval aj Sv. Ďur. 1711 farár v Oslanoch. Za Rákóczyho II. prišli sem ev. farári, ktorí po uzavretí pokoja museli dať miesto jemu. Tak sa 1709 vrátil a svoje tajné účinkovanie zamenil za verejné. Z. 1711 za moru.

Jaszlóczy Matej

O. 1680, 1681 farár v Turanoch, 1664 v Budmericiach, 1705 tu zvíťazili cisárski vojaci nad rákóczyovcami v mesiaci auguste. Padlo do 1000 vojakov a zajatých bolo sedem kanónov.

Jauer Jozef

N. 21.I.1805 v B. Štiavnici, o. 1829, kaplán, 1838 farár v N. Lehote, 1841 v J. Lehote, 1842 v Skl. Tepliciach, 1859 dekan, 1872 AS. Z. 24.XI.1881.

Javorka Ján

N. 3.V.1884 v Krupine, kaplán v Prievidzi, 1919 SF v Sáse, 1920 SF v Predajnej, skoro za tým farár, 1924 špitál sem. a prof. VŠB, 1926 pomocný hl. škôldozorca, 1930 farár v BB, 1933 zriekol sa fary, 1936 hl. diec. Škôldozorca, 1936 páp. komorník, 1939 rektor seminára, 1941 CEN, 1945 zrieko1 sa rektorstva, 1945 uväznený, 1949 zriekol sa kanonie a bol v. v. Z. 1.XII.1949. Strednej, silnej postavy. Veľmi prísny vychovávateľ. Dobrý a horlivý kazateľ.

Javorník Štefan

1785 bol prijatý zo spišskej diecézy, kaplán v Prievidzi a Bojniciach, 1788 farár v Hronci, 1791 v Selciach.

Jekkel Jozef

N. 5.XII.1886 vo Zvolene, o. 1910, kaplán v Detve, Beňuši, N. Bani, Detvianskej Hute, 1914 SP v H. Vsi, 1921 farár v Ponikách. 1940 D, 1945 VAD, Z. 6.XII.1951. – Vysokej, štíhlej postavy, podlhovastej tvári, červený. Vystupovanie mal panské, prirodzené, priateľské. Za mladi bol maďarským básnikom. Keď režim 1950 začal viesť sputnávaciu politiku voči cirkvi, pridal sa na stranu režimistov a bol horlivým propagátorom snáh, ktoré boli nastolené novými cirkevnými zákonmi. V diecéze tieto opatrenia boli prevedené neschválením voľby Dr. Briedoňa za kapitulného vikára a nastolením Jána Decheta za správcu diecézy zo strany št. správy. On bol jeho stúpencom a propagátorom. Vymenovali ho za konzultora. Rakovina pľúc však jeho účinkovanie.

Jelenffy Juraj

1667 farár v Skalici a VAD, 1670 v Pezinku, 1671 v Sučanoch, kde bol prvý kat. farár po vrátení fary. NSP

Jelenovicz Michal

1651 farár v Lutile, 1668 v Skl. Tepliciach. NSP

Jezovský Pavel

1698 licenciát v Rudne.

Jonáš Martin

N. v Slaskej, o. 1736 a poslaný za farára do Litavy, 1737 v Senohrade, 1749 v Detve, kde z. 2.XII.1758. NSP

Jozif Ladislav

Judt Michal

N. 23.IX.1876 v Šp. Doline, o. 1900, kaplán v Beňuši, N. Bani, Hliníku, Brezne, D. Hute, 1907 SF v H. Lehote, 1909 SF v D. Hute, 1911 SF v Bystričanoch. Apostatoval. 1912 sa vrátil a bol absolvovaný. 1913 ušiel do Ameriky.

Juhaniak Ján

Rodák z Detv. Huty. Ordinovaný v BB, kaplán v Kláštore p/Zn., farár v Detvianskej Hute. Tuhý fajčiar, pohodlný, ľahostajný, z. v nemocnici vo Zvolene na rakovinu pľúc a čriev, pochovaný v Detv. Hute.

Junás Jozef

N. 24.IV.1819 v Slovanoch. Študoval v B. Štiavnici, Jágri a BB, o. 1844. Kaplán vo Vrícku, V. Poli, SF v Močiari a Háji, K v Chrenovci, Žarnovici, Zvolene, Bojniciach, Prievidzi. 1858 farár v Chrenovci. Z. 13.V.1881. – Ku koncu života urobil fundáciu 4.700 zl pre kostoly v dištrikte.

Jung Silvester

N. 2.XII.1879 v Diósgyöri, o. 1903, kaplán v Detve, Trubíne, Detve, Prievidzi, Kremnici, Handlovej, Martine, Kláštore p/Zn. 1910 profesor náb. na preparandii v Turč. Tepliciach, 1913 doktor teol., 1915 farár v T. Michale, 1928 VAD, 1940 AD turč. Z. 16.X.1945.

Jungwirth Anton

Ako štvrtoročný teológ 1726 stal sa farárom v Grinave, 1728 v Handlovej, kde z. 22.XI.1741. NSP.

Juračka Ján

1645 farár v Jastrabej, 1647 vizitátor M. Schlegel o ňom napísal: 30 ročný. Má všetky knihy, vo farnosti je druhý rok. NSP.

Juračka Jozef

N. 6.II.1725 v Dojči. Po ord. 1752 farár v Badíne, 1769 v Očovej, 1770 vo Zvolene. Po založení BBB stal sa kanonikom kantorom. 1777 opát B.M.V. de Koppan Monostor, 1787 stal sa správcom diecéz. fondov a penzijného fondu kňazov, keď tieto fondy vypustil BÚ do správy kapitule. Ešte zdravý si kúpil rakvu, nad ktorou meditoval. Z. 18.XII.1793, v stredu, v ktorý deň sa od mladosti postil na prípravu dobrej smrti. – 1765 postavil kaplnku P. Márie v Badíne. Vo Zvolene kúpil na dražbe lúku za 1000 zl, ktorú venoval xenodochiu.

Juraj

Spomína sa 1331 v listine palatína Matúša ako rektor kostola P. Márie de Monte. Tento kostol bol vtedy vypálený. NSP

Juraj

Medzi rokmi 1332-1337 plebán de Tocz /Kláštor p/Zn./, ktorý prísažne cenil svoje benefícium na 5 mariek a zaplatil pol marky. Theiner MV

Juraj

Medzi 1332-1337 „Georgius S. Nicolai de Duledi /Dubová/ est in Archidiaconatu de Solio“. Za benefícium výnosu 2 marky zaplatil. J. Trochta: Zoznam stredovekých fár.

Juraj

1351 plebán de Babasecki /Babiná/ NSP

Juraj

1406 farár v Prievidzi. Spomína sa v transakcii decimy medzi mestom a archidiakonom. NSP

Juraj

1417 beneficiát de Keresztur /Sv. Kríž/. Matunák: Hr. Sv. Kríž, rukopis.

Juraj

1446 farár v Prievidzi a VAD. NSP

Juraj

1518 sa spomína ako farár v Mošovciach vo funkcii svedka v testamentárnej veci.

Juraj

Spomína sa 1519 ako plebán v Necpaloch. TZF

Juraj

1521 farár v Slov. Pravne. NSP. – Tento sa spomína už r. 1504 v testamentárnej veci „Georgius plebanus de Prona Slavonicali“. Zdedil vtedy 5 fl. 1518 vystupuje ako svedok v majetkovom spore „Georgius Thurányi de Thottprona“. TS-10

Juraj

1522 farár a VAD vo Zvolene.

Juraj

1525 farár v Sl. Ľupči. /Listina privilégia Poník/

Juraj

1561 ako farár v M. Kršteňanoch sa zúčastnil na trnavskej synode. NSP

Jurčak Matej

N. sa v Rabčiciach. Ako svetský bol graduovaný v Trnave 1722 za bakalára, 1723 za magistra filozofie. Teol. skončil v sem. sv. Vojtecha, o. 1726. 1728 farár v H. Mičinej, 1735 v D. Merašiciach, kde z. 1742.

Jurčák Vojtech

Zo Zubrice. 1678 farár v Necpaloch, t. r. v Námestove. Od 1690 do 1697 mal tam administrátora Severína Steblického. CV sa o ňom vyjadruje: 46 r., obrátil 1623 nekatolíkov. Faru si vystaval na vlastný náklad.

Jurikay Lazar Ján

Z Krštenian, 1680 farár v Oslanoch.

Jurina Ján

Teol. skončil v 3.roč. 1651 farár v Jastrabej. NSP

Juriss Michal

N. 16.IX.1825 v Hlohovci, o. 1853. 1866 ho prijali z ostrih. AD a inštalovali za farára do Prievidze. 1870 D, 1872 VAD, 1878 HCEN. 1895 ho vyvolili pri voľbách za ablegáta. Z. 1.VII.1901. Bol kňaz vzorného života. V Prievidzi s kaplánom A. Truchlým založil 1872 sporiteľňu Első privigyei takarékpenztár, veľmi dobre prosperujúcu. 1896 po založení ľud. strany Zichyho bol zvolený ako prvý ablegát do snemu.

Jurkovics Martin

Jeden z prvých alumnov Pázmánea, farár v Lovči. Ako taký bol 4. a 5. okt. 1630 na synode v Trnave. NSP

Jurkovich Jozef

N. 21.IX.1834, o. 1866, kaplán v Podkoniciach, Č. Balogu, Chrenovci. 1869 ako deficiens bol poslaný na St. Hory. 1871 bola mu poskytnutá penzia. Z. 11.XII.1910 vo V. Levároch.

Justh Ján

N. 3.V.1790, o. 1812, prebendát. 1814 SF vo Zvolenskej Slatine, potom vo Vígľ. Hute, 1815 farár v H. Mičinej, 1823 na Šp. Doline. VAD, 1839 AS, 1841 farár v Kláštore p/Zn. 1845 vrátil sa na Šp. Dolinu. 1853 prosynodálny examinátor, 1854 HCEN. Z. 9.II.1856.

K

Kacina Július

N. 7.VIII.1888 v Bánovciach, o. 1911, kaplán v Detvianskej Hute, Zvolene, Podkoniciach, Martine, Prievidzi. 1921 farár v Radvani, 1929 vo V. Uherciach, 1938 D, Z. 30.IV.1942. Silnej atletickej postavy, výraznej tváre. Vystupovanie mal hurtovné. Veľmi nadaný človek na reči. Rád cestoval. Precestoval skoro celú Európu. V povinnostiach nemiloval poriadok. Bol flegmatický. Kazateľ priemerný. Dobrý hospodár a ovocinár. Rád sa zabavil.

Kačka Jozef

N. 3.III.1865 v Likavke, o. 1887, kaplán vo V. Uherciach a Trubíne, 1894 SF v Rudne, K v Č. Balogu, K v Brezne, St. Horách, Chrenovci, Bojniciach. 1898 farár v Lazanoch, 1904 v Donovaloch. 1914 uväznený. 1918 ho biskup donútil zrieknuť sa fary. Po návrate zo žalára sa stal prof. náb. na reálnom gymn. v Žiline. 1921 SF v Hájnikách. 1932 v. v. Z. 20.III.1938. Pochoval ho A. Hlinka.

Kain Dávid

Zeman z Hlohovca, o. 1752. 1755 farár v Necpaloch, t. r. tiež v Preseľanoch, kde 1764 bolo proti nemu zavedené vyšetrovanie, pre nedbalosť. Zriekol sa fary a stal sa kaplánom. 1766 deficiens, potom kaplán vo Vrábloch, potom zase na deficiencii. Z. 1773. NSP

Kahay Ján

N. 25.VI.1889 v Horňanoch, o. 1912, kaplán v Oslanoch, Č. Balogu, Bojniciach, Brezne. 1915 SF v H. Lehote, 1923 farár v Brezne, 1924 v Budči, a spolu SF v Bacúrove, 1928 D, 1933 farár v Žarnovici, 1934 SF, 1940 farár v Medzibrode, VAD. Z. 30.VI.1945 na týfus donesený vo vojne. – Dobrý kňaz, veselého ducha, dobrý kamarát, príjemného chovania.

Kallina Ján

N. 30.X.1879 v Uľanke, o. 1904, kaplán v Č. Balogu, Jastrabej, Detve, 1908 SF v Medzibrode, 1909 K v Krupine, 1912 SF v Močiari, 1913 na zdravotnej dovolenke, 1918 SF v Sáse, 1919, SF, 1921 farár v Motyčkách, 1939 D. Z. ……… Nízkej zavalitej postavy, veľmi skromný človek, zádumčivý, málovravný. Zbožný kňaz, chudobný na chudobnej fare. Dobrý priateľ. Za vojny veľmi pomáhal partizánom a Židom, mnohých zachránil pred smrťou.

Kalmančok Andrej

N. 29.VI.1883 v Kostiviarskej, o. 1905, prefekt a špirituál m. seminára a exhortátor na gymn. 1910 kaplán v Handlovej, Kremnici, 1916 SF v J. Lehote, 1919 farár v Slaskej, 1921 VAD, 1928 SF v Hliníku, VAD, 1929 farár v Hliníku, 1936 par. konzultor, 1937 AD tekovský, 1944 SF v Lovči, 1945 farár v Lovči. 1951 konzultor. Z. 15.VI.1954. – Vysoký, chudý, delikátneho vystupovania. Bol dobrý ľudový kazateľ, veľmi obľúbený. Usporadoval ľudové misie. Kázaval na púťach a iných slávnostiach. Kázne, ktoré si napísal, vydal tlačou v 5 zväzkoch. Bol dlhoročným redaktorom diec. Časopisu „Náš Priateľ“.

Kalocsay Ján

O. 1804, kaplán vo Zvolene a 1806 v Bojniciach. Z. 17.XI.1806

Kamaszy Matej

N. 17.II.1817, o. 1840, kaplán v Jastrabej, Skl. Tepliciach, Kremnici. 1842 prof. gramatiky na gymn. v BB, 1846 prof. humanistiky, 1849 dočasný riaditeľ gymn. 1852 farár na St. Horách, 1858 D, 1863 VAD, HCEN a farár na Hájnikách, prosynodálny examinátor, 1866 farár v Brezne, 1876 CEN, 1877 komisár pre gymn. v BB, hl. diec. Škôldozorca. 1879 opát sv. Abraháma sub Valle Hebron, 1886 prorektor VŠB. Z. 22.I.1894. Bol priateľ Slovákov.

Kamečánsky Juraj

Prievidžan, 1715 farár vo V. Uherciach, 1718 v H. Hámroch. NSP

Kameny Juraj

1559 plebán in Zarnocha. Vizitátor J. Derecskey o ňom píše: Ord. v Bratislave od Fr. Pestiho. Ženatý. V kostole nemá žiadne posvätné veci okrem krstiteľnice, aj tá je bez krizmy. Je heretik, podobný plebánovi z Levíc. Má heretické knihy, je neposlušný a stýka sa s kňazmi banských miest. NSP

Kaminszký Michal

1776 bol kaplánom V BB. Zo zrušenej SJ. Z. 1799.

Kankovský Štefan

N. 26.XII.1848, o. 1871. Ako diakon bol profesorom na gymn. v Kláštore p/Znievom. Z. 13.IX.1872, 24 r.

Kanjovicz Matej

1720 farár v Kláštore p/Zn. 1734 bol adjunktom VAD na predsynodálnej kongregácii v Trnave. /Péterffy CE II, s. 424/ Faru spravoval za 44 roky a 3 mes. Bol turčianskym konventuálom. Z. 10.I.1765. /HD Kláštor p/Zn./

Kapray Martin Rudolf

Pochádzal z Kríža, alebo Lovčice. 1722 farár v Lúčkach a Kunešove. Fary sa musel zriecť pre neznalosť nemčiny. 1725 v Žemberovciach. 1739 kaplán v Bodiciach. Z. 10.II.1742.

Kapri Ján

1634 farár v Šarfii. Vizitátor J. Solnay o ňom píše: „Ma mladého farára, milovníka pijatiky, čo sa nemodlí breviár. Počul som, že bol v obci na tanci. Matriku nemá. Žiadneho chorého nepomazal. Keď som sa ho pýtal, prečo to nerobí, povedal, že ho nik nevolá. Nota bene, našiel som ho opitého.“ 1647 ho katalóg Lippayho vedie ako farára v Jacovciach. 1667 v Oslanoch, do 1674. 1683 v Bátovciach, kde ho 1684 rebeli tak vyrabovali, že išiel po žobrote. NSP

Kapriny Ján

1697-1699 farár v Kremnici. Matunák CDK.

Kárász Imrich Kristián

Teol. skončil v Ríme, kde bol ord. na titul misionára v Uhorsku. 1685 farár v Piešťanoch, 1687 v Krupine, 1690 v Börzsönyi, skade v dec. prešiel do N. Bane. 1699 bola mu zverené „kaplánska“ stanica vnútornej časti Ostrihomu, ako aj Parkan, Sv. Tomáš a Zelené Pole. 1701 tam vízitoval J. Jezerniczky, on o ňom napísal: „Má 46 rokov, 17 rokov v službe. Pozná reči lat. maďar. slov. nem. franc. tal. poľskú, vlašskú a rusínsku. Knihami je zaopatrený. Bolo by mu treba viacej prudencie a skromnosti a viac zdržanlivostí vo víne. Potrebné by bolo, aby zmenil pôsobisko a tak nemal príležitosť ku spoločnosti s vojakmi.“ 1703-1706 v Meleku, 1718-1819 v Koši.

Karacsay, či Karácsonyi Ján

1694 farár v Turč. Sv. Petre, kde za tököliovcov prežil veľkú biedu, takže musel ísť po žobrote. NSP

Karátsonyi Ján

1758 farár v Eözdöghe, 1764 v Komjatiaciach, 1769 vo Sv. Kríži. Z. 1770. /HD Sv. Kríž./

Kardoss Ján

Študoval v sem. P. Márie. Od 1683 pre vzbury tököliovcov, Turkov a Tatárov bola škola zavretá. Tak bolo aj 1684 a 1685. 1688 bol farárom v Necpaloch a Belej. 1697 vo Sv. Michale, kde mal 1727 nástupcu. NSP.

Karkuš Ján

Trubínsky rodák. Teol. absolvoval s kurzom morálky a bol 1710 ord. na titul arcibiskupa ostrihomského. T. r. sa stal farárom vo Vieske, odkiaľ ešte toho roku odišiel do Jastrabej. 1734 v Trubíne. Z. 11.III.1747. NSP.

Katona Štefan

N. v Brestove, o. 1718. 1719 farár v Koši, 1722 v Sľažanoch, 1728 v Jaklovciach, kde z. 12.VIII.1738. NSP

Katrenčík Mikuláš

N. 30.XI.1913 v Prievidzi, o. 1937, kaplán v Kremnici profesor náb. na gymn. V Prievidzi, kde z. 6.X.1945.

Kausek Adam

Pochádzal v Čiech. 1630 farár v Kopernici, 1638 vo Sv. Kríži, 1642, keď bol handlovsky kostol odobratý z rúk evanjelikov, ostal tam prvým farárom. Pôsobil tam do 1643, 1645 v Bojniciach.

Kayling Ignác

1754 farár v Skl. Tepliciach. BSP

Keberhard Michal

1487 farár v Bojniciach. Tuho si bránil miestne dôchodky z obcí, v ktorých bola zriadená nová farnosť a ktoré predtým patrili k Bojniciam. NSP

Kebey Juraj

1711 farár v Bélaháze, 1716-1718 vo V. Poli. /HD V. Pole/

Kekát Jozef

N. 24.I.1862 v Ružomberku, o. 1886 kaplán vo Zv. Slatine, SF v Prochoti, K v Sučanoch, Zvolene, SF vo Zvolene, SF v Hájnikách, SF vo Zvolene, 1900 SF, 1901 farár v Ponikách, 1913 v Ľubietovej, 1927 čestný D, z. 16.III.1934. – Za boľševického vpádu bol internovaný spolu s 8 inými občanmi v Terezíne ako „boľševik“. Udal ho poštmajster Franta Kincl, Čech a iní meškania „národovci“. Bol nízkej postavy.

Kellner Henrik

1787 ho prijali zo zrušenej rehole paulínov a stal sa SF v Moštenici, 1789 kaplán v Tajove, 1789 miestny kaplán v Riečke, kde z. 13.II.1794.

Kemenyth Juraj

1559 bol farárom vo Sv. Kríži. CV 1559 píše: „Viceregens, ord. v Krakove. Ženatý, má 4 synov. Má dva filiálne kostoly Nagh Locha a Lutunda. Tieto dva kostoly dobre obsluhuje./CV 1559 J. Derecskey/

Keniczky Gašpar

1665 farár v Krupine. Tu účinkoval za ťažkých podmienok. Už 1518 tu ev. odbavovali bohoslužby, najprv geberhardovskej kúrii, od 1544 už vo farskom kostole. Katolíci boli vyradení. 1665 bola pre nich otvorená kaplnka v dome zemana Bóryho, ale nie dlho, lebo bola čoskoro profanizovaná. NSP

Képessy Michal

V CV sa píše Kypissy. 1675 farár v Prenčove. Prišiel po predikantovi, ktorého poslali do vyhnanstva. Bol tu prvý katol. farár. Obsluhoval aj Sv. Antol. 1679 v M. Kršteňanoch. 1690 mal 40 r. Z. 17.IX.1704

Keresztúri Valentín

„De Krezthur“, 1560 farár v Handlovej, M. Szegedy o ňom v CV píše: „Mladý, ženatý, ord. v Trnave od Zondina. Jeho pobyt v predošlých rokoch v banských mestách neostal bez následkov, lebo sa vrátil napáchnutý bludom, lebo Eucharistiu a svätenú vodu nedrží. Prijímať dáva pod obojím spôsobom. Ceremónie odbavuje tak, ako mu napadne. Nič-menej, keďže sa chová ľudsky, ľud ho chváli. Sľubuje poslušnosť a bude robiť jednotne, ak tak budú robiť aj ostatní. Teraz tvrdí, že si nemôže osobitne počínať medzi ostatnými.“ NSP

Kern Peter

O. 1805, bisk. kaplán a protokolista, 1807 prefekt sem. 1808 profesor VŠB, 1812 vicerektor sem. 1823 farár v Lovči, 1826 AS, 1828 D, 1839 VAD. Z. 27.XI.1841.

Khern Ignác Ján

O. 1779, kaplán a prebendát v BB, 1786 farár v Tajove, 1809 vo Valaskej, 1823 v Medzibrode, 1829 slávil sekundície. 1835 v. v. Z. 9.III.1836.

Kernyacsek František

1665-1673 farár vo Sv. Kríži. NSP

Kessereö Jozef Ernest

N. 17.I.1850, o. 1874, kaplán v Chrenovci, N. Pravne, BB, 1884 na zdrav. dovolenke, z. 16.I.1885, 35 r. Urobil posmrtné legáty na rozličné ciele v sume 289 zl.

Kevický Anton

N. 1796, o. 1819, prebendát, kaplán v N. Pravne, Handlovej, BB, SF v Ponikách, K v BB, 1832 farár v Malinovej. 1841 rezignoval na faru propter ebrietatem a ostal K. 1852 v Prochoti, 1852 v. v. v dome dôchodcov, kde z. 20.V.1873.

Kianička Stanislav

N. 11.XI.1873 v Martine. Pochádzal z remeselníckej rodiny. Rodičia mali 8 detí, najstaršieho Stanislava určili na kňazský stav. O. 1897. Kaplán v Medzibrode, V. Poli, V. Uherciach, Bojniciach, Trubíne, Kremnici. 1903 farár v Necpaloch, 1914 vo Valči, 1922 D, 1931 AD turč. Z. 7.XII.1940, pochovaný je v rodinnej hrobke v Martine. Prispieval článkami do katol. tlače a uverejňoval hodne kázní.

Kidoncsek Martin

Novobančan, o. 1720, 1721 farár v Bodiciach, 1724 v N. Bani. NSP.

Kincel Michal

1697 farár v Zl. Moravciach, 1702 vo Sv. Petre.

Kiovszký Michal

N. v Sp. Podhradí, 1727 skončil teológiu a bol promovaný za doktora, o. 1727, kaplán v Poprade, Strážach a Nálepkove, spolu za 5 1/2 r. 1733 farár v N. Bani, 1737 v Sklenom, 1739 v Kremnici. Mal titul prepošta P. Márie de Almád. CV 1755 píše: „Slavus et Germanus“, teol. doktor, apoštolský protonotár. Protestoval proti tomu, ked si Kremničania chceli zväčšiť kostol. Aj proti tomu, ked františkáni chceli pred kostol postaviť predsieň, že to bude na ujmu farskému kostolu a protiví sa to kánonom. Zbavil františkánov vedenia slovenskej fary, faru zrušil a spojil s mestskou. Zaviedol vyšetrovanie proti bojnickému prepoštovi Majthényimu, ktorý bol hlavným celebrantom, ked františkáni prenášali sochu P. Márie Loretánskej z Kremnických Baní do kaplnky, ktorá postavili pri svojom kostole. Pri tejto slávnosti kázali jezuiti. Farár dokazoval, že porušili zákaz gen. vikára. /Pozri pri mene Majthényi./ Z. 21.II.1763.

Kirksman Ján Jakub

1694 farár v H. Opatovciach. NSP

Kiszely Martin

N. v Trnave, o. 1781, prebendát, 1786 farár v Kláštore p/Zn., 1787 miestny kaplán v Budči, 1789 farár v Lazanoch, kde bol len dva mesiace. Pre nervovú chorobu ostal v. v. Býval v penzijnom dome na St. Horách a vypomáhal pri púťach. Bol básnicky nadaný. Vedel slov. maď. nem. a horvátsky. Z. 6.III.1816. A. Hromádka má básnické a lat. dielo 3 zväzky vo vlastnom archíve v rukopise.

Kisska Rudolf

1833 farár v Necpaloch.

Klega Ján

1802 prebendát, kaplán v Kremnici, SF vo V. Uherciach. Z. 17.VII.1807.

Klein Anton

N. 31.X.1864 vo Viedni, o. 1887, prijatý bol r. 1898 z rehole sv. Františka, kaplán, 1901 farár v Malinovej, 1921 vo V. Poli. Z. 29.X.1932.

Klein Emil

N. 28.I.1867 na Detv. Hute, o. 1891, kaplán v Podkoniciach, Trubíne, Sučanoch, Kláštore p/Zn., 1899 SF tamže, K v Hronove. 1901 SF v Bojniciach, 1901 farár v Mošovciach. Z. 16.IX.1925.

Klein Ján

Rodák z B. Štiavnice. Najprv bol farárom v Belej. Odtiaľ ho Krištof Thurn prefekt povolal 1534 do Zvolena. 1537 sa chcel dostať do Štiavnice, čo sa však neuskutočnilo. 1538 sa stal farárom v Kremnici. 1542 odišiel do Krupiny, kde však bol len pol roka a vrátil sa. V Kremnici mal na začiatku týždenný plat 1 zl, neskoršie 1,5 zl, keď sa vrátil z Krupiny, 2 zl. Bol už nasledovníkom novotárov. Matunák CDK

Klein Ján

1784 kaplán na Šp. Doline, Zvolene. 1786 vo V. Poli, 1791 cathedralis eccl. mansionarius. Z. 1793.

Klein František

O. 1809, kaplán v N. Bani, Sv. Kríži, prebendát, 1810 aktuár, 1813 poľný kurát pluku Colloredo Mansfeld, 1826 farár v Krupine, 1828 D, 1834 VAD, 1838 prepošt de Moyk, 1839 AS. Z. 3.I.1846.

Kleinhans Ignác

N. 18.III.1813, o. 1837, kaplán v N. Pravne, Handlovej, 1839 prefekt sem. 1840 katedr. kazateľ, 1841 kaplán, 1847 farár v Krahuliach, 1852 v Kunešove, 1858 D, 1859 VAD, 1867 bisk. komisár pri reálke v Kremnici. Z. 2.IX.1876.

Kleinhans Kristián

N. 1776 v BB, 1800 prebendát, 1801 SF v Očovej, 1802 farár v Tŕní, 1811 v Sáse, 1811 VAD. Z. 4.VIII.1828.

Klimo Ján

1762 kaplán v Čachticiach, 1765 farár vo Sv. Mare, 1766 v D. Rišňovciach, kde postavil za 3000 fl a s prácou farníkov kostol. Nesmrteľný v diele, z. 24.XII.1772.

Klózik Ignác

N. 19.I.1861 vo Vyšnej Lipnici, o. 1886, kaplán v Sl. Ľupči, Detve, 1894 SF, 1902 farár v Podkoniciach. 1917 bol zbavený fary a poslaný do penzie. Z. 19.IX.1918. – Pri zaopatrovaní v jednom dome sa udrel hlavou o horný prah dverí a odvtedy bol chorý na nervy a stal sa neschopný práce.

Kluch Ján

N. 20.V.1827 v Kláštore p/Zn., o. 1853, kaplán vo V. Poli, V. Uherciach, Detve, Prievidzi, Žarnovici, Brezne, BB, 1863 SF na St. Horách, 1864 farár na Šp. Doline, 1867 D. Z. 11.XI.1902. Známy a obľúbený kňaz. Navštevovali ho význačné osobnosti.

Kluch František

N. 21.IX.1845 v Kláštore p/Zn., o. 1868, kaplán v Jastrabej, N. Bani, Detve, Bojniciach, 1876 SF, 1879 farár v Lazanoch, 1887 v Koši, 1905 D. Z. 1.IV.1914. Národovec, horlivý Slovák. Pre slov. presvedčenie mal nejednu trpkú chvíľku pred maď. súdmi. Svojím farníkom, ktorí pracovali väčšinou ako poľnohospodárski robotníci na dolnej zemi, posielal slovenské noviny a knihy a tak v nich udržoval slovenského ducha. R. 1924 nad jeho hrobom usporiadali pietnú slávnosť. /HD Koš./

Kmethy Juraj

O. 1672, 1673 farár v H. Opatovciach, 1676 kaplán v Trnave, 1677 farár v Hájnikách, 1679 v Prenčove, 1695 aj v Lovči. Vizitátor o ňom píše: „Pečlivo sa stará tak o kostol ako aj o farníkov. Mal povolenie dvakrát celebrovať.“ Od 1696 do 1701 spravoval aj H. Ždaňu. Z. 10.II.1703. /HD Lovča./

Kmeť Anton

CV 1821 N. Pravno píše: „27 r, n. na Šp. Doline, otec Jakub Kmeth, baník. O. 1817, kaplán v Prievidzi, Jastrabej, N. Pravne, 1822 prebendát, K v Kr. Baniach, 1827 znova prebendát, 1833 v. v. Z. 1.V.1846.

Kmeth Jozef

N. 17.IX.1872 na Šp. Doline, kaplán vo Zvolene, BB, 1802 miestny kaplán v Močiari, 1807 farár v Ľubietovej, 1816 zbavený benefícia, prebendát, potom v. v. Z. 4.VII.1823. Vedel rovnako slov. ako nem.

Kmeť Martin

1822 bol prijatý to satmárskej diec. 1826 vychovávateľ v rodine vicežupana tekov. Jána Boronkaya, 1827 kaplán v Č. Balogu, Jastrabej, D. Nive. Z. 2.IX.1829.

Dr. Kmeť Štefan

Knapovský František

N. 18.X.1767 v Oslanoch, syn chirurga. Študoval v Gyöngyösi, Budíne, Prievidzi, Nitre, filozofiu v Pešti. 1788 prijatý bol do seminára a teol. skončil v 4. ročníku v gen. sem v Bratislave. 1793 prebendát, kaplán v Prievidzi, 1798 farár v Šimonovanoch, 1800 v M. Kršteňanoch, 1811 D, 1821 HCEN, prosynodálny examinátor, AS súdnej tabule župy tekov. Z. 7.VIII.1827. – Bol nitr. AD. Jeho brat bol profesorom histórie vacovskej VŠB. V M. Kršteňanoch začal obšírne písať HD.

Knihár Ambróz

1561 a 1568 spomína sa ako farár v Oslanoch. Viz. Konfalvy o ňom píše: „Ženatý, nosí bradu, nemá tonzúru. Prijímať dáva pod obojím spôsobom, ľud ho chváli. Bol ord., má o tom listinu.“ NSP

Knopp Anton

N. 2.XII.1836 v B. Štiavnici, o. 1860, ceremoniár a aktuár, 1868 sekretár, 1872 farár v J. Lehote, 1880 D, 1881 VAD, 1881 v Lutile, Z. 6.II.1891. Bonus odor Christi, parochus zelozus, VAD exactissimus. /Krššak v HD Lutila./

Knopp Otto

N. 1834, o. 1837, kaplán v Tužine, Brezne, Žarnovici, kde z. 20.I.1862. Bol chorý za dva týždne a nezaopatrený zomrel, 28 r.

Kocák Michal

N. 26.IX.1880 v Gbeloch, o. 1903, kaplán vo Vrútkach, Kremnici, Detv. Hute, Beňuši. 1909 SF v H. Mičinej, 1914 farár vo Vieske, 1921 D, 1922 centrálny správca bisk. majetkov, 1949 HCEN, 1952 v. v. Z. 29.IX.1953 v Ľubietovej, pochovaný je vo Vieske. — R.1927—1928 postavil kostol Krista kráľa vo Vieske. Bol mu sám veľkým mecénom. Usiloval sa zaviesť pokrokové vynálezy do dedinského života, ktoré dedinčania odmietali, alebo nechceli pochopiť. Napr. dal si zaviesť elektriku do fary, a inštalácie iným občanom išli potom od farskej prípojky. Vždy sa cítil mladým, až do konca života. Deformácie politiky, ktoré postihovali mnohých ľudí, postihli aj jeho. Musel zriecť fary a odísť z dediny, ktorej sa venoval a pre ktorú pracoval celý život. Odišiel do BB, kde začas býval u gen. vikára Briedoňa, potom aj tento byt musel opustiť a odišiel k synovcovi Kolárovi do Ľubietovej, kde zomrel na rakovinu. Usilovný, zbožný kňaz, dobrý pomológ.

Kocziany Michal

N. v D. Kalníku, teol. skončil v 2.r. 1736. 1740 farár v Budíne, 1745 v Lutile, 1747 v H. Hámroch, 1758 v. v. Z. 1.I.1761. NSP

Kočner Jozef

N. 16.III.1889 v N. Pravne, o. 1913, kaplán vo V. Poli, St. Horách, 1916 SF v Moštenici, 1917 v Lúčkach, 1918 v Kopernici, 1925 farár v Kopernici. 1945 evakuoval do Čiech. 1946 sa vrátil a stal sa farárom v Prochoti. 1949 čestný D. 1959 v. v. Z. …. – Malej postavy, okrúhly. Veľmi živej letory. Dobrý poľnohospodár. Založil po prvej vojne družstvo roľníkov v Kopernici, ktoré speňažovalo poľnohospodárske produkty a strojovým zariadením pomáhalo roľníkom. Družstvo prosperovalo až do konca druhej vojny. Zväčšil o jednu loď kostol v Kopernici a zadovážil veľký organ. V Prochoti postavil novú farskú budovu, na mieste starej, ktorá bola vypálená počas vojny.

Kohúth Ján

N. 12.V.1852 v Ústí, o. 1876, kaplán na St. Horách, 1877 prefekt seminára a prof. VŠB, 1878 doktor teológie, 1890 AS, 1898 farár v BB, 1919 gen. vikár bisk. 1921 kanonik a apošt. protonotár. Z. 6.III.1930. — Vysoký, veľmi chudý, charakteristickej rustikálnej tváre. Vážny, málokedy sa zasmial. Až do krajnosti ortodoxný, neoblomnej viery o ktorej vždy hovoril, že jej má toľko, koľko mu zaštepila jeho matka. Človek otvoreného charakteru, priamy, pred nikým sa neskrýval, ani nikomu nepochleboval. Učený v teológii. Bol dobrý Slovák. Ako farár bol oddaný svojím veriacim. Keď bol boľševický vpád a mnohí mužovia, ktorí sa cítili zainteresovaní v národnom hnutí utekali, on zostal prehlásiac, že ostane verný svojím farníkom. Pri tom bol veľmi skromný a jednoduchý. Bol štedrým podporovateľom klerikov, pre ktorých skoro všetku knižnicu zakúpil. Podporoval aj sirotinec. Ako dušpastier bol prísny, priamy niekedy aj drsný. Kazateľ bol dobrý, ale jeho kázne boli zdĺhavé a rozvláčne. Spovedník bol prísny, preto mal spovedelnicu prázdnu, hoci bol vždy ochotný. Pre nedostatok kňazov slúžil až do smrti.

Koch Ján Krištof

1700 ordinovaný a poslaný za farára do Kľačna. 1709 v Börzsönyi, t. r. v B. Belej, keď bol kostol vrátený katolíkom. 1711 mal tam nástupcu. 1722 vo Vysokej, 1734 v. v. Z. 18.IV.1752. NSP

Kollarovics Štefan

N. 1737, teol. skončil v 2.r. 1764 kaplán v Sl. Ľupči, 1766 farár v Ľubietovej, 1783 vo Sv. Ondreji, 1794 vo Valaskej, 1800 VAD. Z. 2O.IV.1809. V starobe oslepol.

Kolcsvay Štefan

1680 farár v Sl.Pravne. NSP

Koleštík Pavel

N. 11.XI.1878 v Hájnikách, o. 1902, kaplán, 1907 SF v Močiari, 1912 SF v Jalnej, 1914 aj v Močiari, 1919 kaplán v Č. Balogu, 1922 SF, 1922 menovaný, 1927 inštalovaný farár v Necpaloch. Z. 19.V.1927. — Bol tichý a skromný kňaz, ktorý vo svojom živote niesol ťažkú kalváriu /propter poculum/. /HD Necpaly/ Zomrel 49 r.

Koller František

1740 farár v N. Pravne. CV 1755 N. Pravno píše: „Vie nemecky, maďarsky a čiastočne slovensky. 4 roky študoval v seminári sv. Apolinára v Ríme, 2 roky kaplán v Trnave.“ Z. 14.VIII.1756.

Koloni Michal

N. 1648, skončil 3 r. teol. v Pázmáneu. 1675 farár v Trubíne, CV píše: „Príkladný, dobrý, starostlivý. Faru vystaval na vlastný náklad, takže nemá páru. Aj kostol, zaopatril oltármi, paramentami z prostriedkov biskupa Jána Hašku, miestneho rodáka.“ Nástupcu mal 1698.

Kolossy Ján

Ako klerika ho vydržiaval AD zvolenský, o. 1676, kaplán vo Zvolene. 1677 farár vo V. Suchej a Fiľakove, 1679 na neznámej fare, 1681 v Soóshartány, 1684 v Detve, kde pracoval do 1688.

Kolossy Juraj

1677 farár Drégelypalánku a Hidvéghu. 1679 v Očovej a Detve. Keď celebroval v kostole zajali ho tököliovskí sateliti a doviedli do hôr. Po dlhom pochode ho oslobodili cisárski vojaci, ktorí túto tlupu prenasledovali. Avšak toto kruté zaobchádzanie ho poznačilo na celý život, jeden chlap mu sadol na hlavu, druhý na nohy a ostatný ho bili po hrudi a bruchu a tak sa snažili od neho dostať výkupné. /Z protokolu AD zvol./ Jeho investitúra bola opakovaná 1680 pre Očovú. 1682, počas vyhnanstva jezuitov za tri mesiace  spravoval faru a školu v BB. S jezuitmi sa veľmi priatelil. Jeho investitúra bola opakovaná pre Detvu r. 1680. 29.XII.1693 odcestoval P. Domanský SJ z BB do Detvy, aby pochoval farára. /Diarium SJ v BB/

Kolossy Juraj

O. 1680. 1681 farár v Háji, 1691 v Kološi a N. Vsi, 1693 v Očovej, 1697 v Necpaloch. NSP

Komora Alexej

N. 29.I.1790 v Hodruši, civilis conditionis, študoval v B. Štiavnici, Bratislave, Trnave a BB. O. 1813, ako diakon bol nemeckým kazateľom v BB, kaplán v BB, Handlovej, Kľačne, znovu v Handlovej. 1817 farár v Kľačne. /CV Kľačno/ 1827 koadjútor v Tužine, v BB, 1829 v Jastrabej, 1830 vo V. Uherciach, 1830 sa vrátil na svoju faru do Tužiny. 1847 zriekol sa benefícia. 1851 bola mu priznaná penzia od r. 1848. Z. 25.XII.1853.

Komora Ján

N. 3.IV.1866 v Teplom, o. 1888, kaplán vo V. Poli, SF v Píle, K v Prievidzi, SF vo Vrícku, K a katechéta preparandie v Turč. Tepliciach, 1895 farár v Necpaloch, 1903 vo Vrútkach, 1904 VAD, 1922 HCEN. Z. 9.III.1930. Muž krásnej postavy, milý Bohu i ľuďom. Štedrý podporovateľ chudobných.

Konáry Andrej

1694 farár v Ľubietovej. NSP

Konček Adam

N. vo Sv. Kríži. Zo seminára 1737 išiel rovno za farára do Krnišova. 1739 vo Sv. Antone, 1747 v Sáse, 1763 v D. Nive, na ktorú rezignoval 1766. Z. 31.VIII.1766 v Skl. Tepliciach. Jeho pozostalosť činila 4269 zl, pre ktorú zaviedol štátny fiškus pravotu.

Konôpka Andrej

N. 17.I.1914 v Očovej, o. 1936, kaplán v Hriňovej, Kr. Baniach, Detv. Hute, Č. Balogu, Detv. Hute, V. Poli, 1938 suspensus a divinis propter ebrietatem. 1940 K vo Vrútkach, Handlovej, t. r. opäť suspendovaný, 1942 K v Oslanoch, suspensus. 1944 v Sl. Ľupči, 1945 SF v Očovej, suspensus, 1947 miestny kaplán v Dúbravách. Potom bol definitívne suspendovaný až do smrti. Z. 19.X.1956. — Veľmi nadaný človek, dobrý rečník, športovec, ľahký atlét. Potom sa oddal pijatike, nebolo mu pomoci, robil verejné pohoršenia, až to bolo príšerné. Zomrel pre neusporiadaný život pre totálnu vyčerpanosť.

Kontil Mikuláš

Z Papradna, n. 1670, o. 1699, 1705 farár v Sl. Pravne, 1706 v Novákoch, 1710 v Trubíne, do 1734. Pre františkánsky kláštor v Kremnici urobil fundáciu 1000 zl./CV Trubín/

Konťoš Ján

N. 16.V.1769 v Chyžnom, rodičia boli slobodníci, 1794 kaplán v Šimonovanoch, Šp. Doline, 1800 farár v Riečke, 1803 v Podkoniciach, 1831 vo Sv. Ondreji, 1833 v Motyčkách, 1836 v. v. Z. 25.I.1841 vo Zvolene. - Za neho bol postavený kostol v Podkoniciach.

Kopcsányi Juraj

1630 farár v Rybníku, 1647 v Žarnovici. NSP

Kopcsányi Štefan

1634 farár v Rohove, t. r. tam uviedol AD Ján Solnay nového farára, lebo predošlý bol nedbalý voči farníkom a nepripravoval si kázne. T. r. bol v Detve. 1647 v katalógu Lippaya je vedený ako farár v D. Krupej. NSP

Kordani Martin

Po o. 1676 farár vo Sv. Ďure.

Korec Pavel

N. 15.I.1827, o. 1851, kaplán vo Sv. Kríži, 1853 ceremonár, 1855 K v N. Pravne, 1857 farár v H. Ždani, 1877 vo Zv. Slatine, AS, 1880 v Žarnovici. Z. 12.IX.1881, infelici morte. Pochovaný je vo Zv. Slatine.

Koriary Andrej

1696 farár v Predajnej. 1705 bol od rebelov vyhnaný. Za ten čas vyučoval na kolegiátnej škole v BB. Na faru sa vrátil r. 1709.

Korillyi Anton

N. v Teplici, 1801 kaplán v Krupine, Detve, N. Pravne, Sv. Kríži, 1808 farár v H. Vsi, 1813 K v Oslanoch, 1815 v Tajove, Bojniciach, 1817 v Jastrabej a Predajnej, 1818 SF v Beňuši, 1819 K v Predajnej a Valaskej, 1820 vo Zvolene, 1821 v Chrenovci, 1825 vo Valaskej, 1826 v Podkoniciach, Valaskej, 1828 prebendát, 1829 K vo V. Uherciach, 1831 v Tajove a vo Zvolene, 1831 SF v Donovaloch, 1837 na deficiencii, 1838 v. v. Z. 22.V.1839.

Koron Žigmund

Teológiu skončil 1740 a stal sa farárom v H. Šipiciach, 1754 vo Vysokej, 1758 vo Sv. Ondreji, 1765 vo Valaskej, 1771 v Hliníku. Z. 1785.

Kossányi Gejza

N. 18.V.1879 v Radošinej, o. 1904, kaplán v Detv. Hute, Detve, Selciach, Krupine, N. Bani, 1911 SF, 1914 farár v H. Lehote. Z. 19.V.1915, 36 r.

Koszornay Andrej

1662 farár v Trubíne, kde začal viesť matriky. NSP

Kostka Ján

1667 farár v Zeleniciach, 1681 vo Velčiciach, 1687 v Lovči, 1692 v Radošinej, 1705 v Rosindole, do 1709. NSP

Kostoláni Adam

1667 farár v Žarnovici.

Kostoláni Ján

1560 bol ako trubínsky farár na Oláhovej synode. NSP

Koszczal Peter

1562 farár vo Sv. Kríži. Lutilčania sa na neho ponosovali u arcib. Oláha, že je nedbalý. Ten ho napomenul, aby si držal kaplána. Keď tak neurobil a aj naďalej nedbalo obsluhoval Lutilčanov, začali mu títo dávať iba polovičné obvyklé dávky, pri čom tvrdili: Keď je len polovičná práca, bude len polovičná pláca. Ale ani to nepomohlo. Zdá sa, že nemal času, ani možnosti ich dostatočne obslúžiť. Arcib. preto v Lutile erigoval faru.

Košík Tomáš

O. 1783, kaplán v N. Bani, 1785 SF, 1786 farár v Hliníku. Z. 1796.

Kostán Mikuláš

N. 1826, o. 1849. Odišiel do Viedne do inštitútu sv. Augustína na prehĺbenie štúdií. 1852 kaplán vo Vyhniach. 1883 prof VŠB, 1856 prosyn. examinátor, doktor teol. , mimoriadny profesor maďarčiny na gymn. v BB, 1859 člen kolégia fakulty v Budapešti, 1861 farár v Sl. Ľupči, AS. Z. 26.XII.1866, 40 r. Bol malej postavy, živej letory, hodný dlhšieho života. /HD Sl .Ľupča./

Kováč Matej

N. 15.II.1790 v B. Štiavnici, o. 1811, doktor teol. aulikus, prefekt sem., prof VŠB, 1820 bisk. sekretár, AS, 1824 farár v BB, 1826 HCEN, 1830 VAD, 1832 riaditeľ bb gymn. 1840 CEN a rektor seminára. Z. 7.IX.1848. — Bol básnického nadania, skvelý rečník, publicista. Napísal Acta visitationis canonicae parochiae Neosoliensis anni 1829, Tu zhrnul mnohé veci na objasnenie histórie fary. Uverejňoval kázne v Radlinského Pokladoch kazateľ. Rečníctva.(12)

Kovácsi Matúš

N. v Brodskom. 1747 kaplán v Stupave, 1749 farár vo Sv. Mare, 1750 v Devín. N. Vsi, 1753 v Lábe, 1766 v Stupave, VAD. Z. 2.X.1781. NSP

Kováčik Juraj

N. 24.IV.185O v Lipt. Trnovci, o. 1875, kaplán v D. Nive, SF v Detv. Hute, Donovaloch, K v Badíne, 1883 SF v Badíne, 1883 farár v Necpaloch, 1890 D, 1895 v Babinej, 1925 čestný D, 1930 v. v. Z. 7.III.1932 v Sl. Ľupči.

Kovačich Andrej

N. v Rovenskom, 1665 farár v Krakovanoch, 1671 v Bzovíku, odkiaľ ho vyhnali 1686 kuruci a kostol mu vyrabovali. 1686 v Brezne, kde však nebol vítaný, lebo fara bola zverená piaristom, ktorých tiež kuruci vyhnali. NSP

Kováčovský Róbert

N. 17.X.1852 v Bystrej. Bol synom notára, o. 1878, primície mal na Č. Balogu, kaplán v Jastrabej, Krupine, 1890 farár v Tŕní, 1897 vo Vieske. Z. 17.IV.1914.

Kovácsy Juraj Štefan

1711 farár vo V. Uherciach, 1715 v Šandorfe, 1721 v Keresztúre, kde z. 5.VII.1741. NSP

Kovalčík Martin

N. v Sihelnom r. 1763, slobodník, o. 1791, kaplán vo Vyhniach a BB, 1795 farár v Šp. Doline, 1800 na St. Horách, 1802 VAD, 1805 v Predajnej. Z. 9.IX.1830. /HD St. Hory./

Kovalský Samuel

N. v Sl. Ľupči, teol. skončil za 3 roky v 1737, t. r. farár v Litave, 1738 v Ponikách, kde zadovážil hlavný oltár, 1748 v Predajnej. Z. 17.IX.1757. /CV Predajná: 1754 mal 41 r./

Kováry Ján

N. 28.IV.1812 v Krupine, o. 1835, kaplán v N. Pravne, prof. na gymnáziu v BB, 1847 farár v Sl. Ľupči, 1851 D. Z. 10.VIII.1860 po dlhej chorobe, 48 r. — Prostrednej postavy, poznačený kiahňami. Muž skvelého nadania, usadlý a učený. Advokát beznádejných prípadov, horlivec, rád mal, keď sa mu odporovalo. /HD Sl. Ľupča./

Kozáček Jozef

N. 2.júla 1807 vo Zvolene, o. 1830, kaplán v Oslanoch a vo Sv. Ďure. Prefekt sem. 1833 vo Viedni na ďalších štúdiách, doktor teol. 1834 vrátil sa do sem. 1838 supl. prof. VŠB, 1839 defensor vinculi, 1843 direktor kanc. vikariátu, 1844 farár v D. Nive, čestný kaplán cisársky, 1845 VAD, 1847 farár vo Zvolene. Vyvolili ho pozvaním, pred 4 uchádzačmi, hoci sa sám nehlásil. Pre vernosť cisárovi 1849 musel ujsť zo Zvolena pred Košútovcami, ktorým bol odporcom. 1849 šk. inšpektor voj. obvodu bratisl. 1850 zriekol sa fary vo Zvolene, 1852 opát, 1856 kanonik vo V. Varadíne. Z. 26.IV.1877. Nadanému chlapcovi stal sa mecenášom kanonik Fuchs. Študoval v Selciach, BB, Zvolene, Kremnici, Leviciach, Trnave a teológiu v Pázmáneu. Keď sa stal doktorom teol. mal nádej, že sa stane profesorom dogmatiky na fakulte v Pešti, ale smrťou Františka I. táto nádej padla. Bol profesorom civilného práva. 1835-1839 nemecký kazateľ v katedrálke, 1838 prednášal dogmatiku. Keď ochorel, požiadal o faru v D. Nive. To mu tiež veľmi nepomohlo, lebo našiel všetky budovy v dezolátnom stave. /Sám o sebe v HD Zvolen./ AS súdnej tabule župa zvol. — Bol vynikajúci národovec. On dopomohol Ľ. Štúrovi, že ho za mesto Zvolen vyvolili za poslanca do snemu. 1870 predseda Matice Slov. 1876 predseda patronátneho gymnázia v Kláštore p/Zn. Popredný národný buditeľ. Napísal brožúru k zmene ústavy r.1848 s názvom Slowák urownopravněný budessli ssťastný?

Koza Baltazár

1543 zaplatil mimoriadnu daň 2 fl. 1558 a 1560 sp. sa ako farár v Dubovej. Mal interesantnú kauzu proti Rafaelovi Stegerovi, rektorovi xenodochia v BB, do ktorej záležitosti zasiahol listom sám OAB Oláh. 1561 tam poslal vizitátora Bl. Zathaya, ktorý píše: „Farnosť spravuje dobre, vysluhuje všetky sviatosti. Prijímať dáva pod obojím spôsobom. Všetci vravia, že dobre káže, ani nechcú iného pastiera. Ak sa Rafael chce sem dostať, tak to nebude bez nebezpečenstva smrti. Má síce u seba svoju starú manželku, ale sa od nej odlúčil. Knihy a výzdobu kostola má v náležitom poriadku.“ — Bol však posledný kat. farár, po ňom nasledovali ev.

Kozáry, Kozár, či Koháry Ignác

1727 farár v Babinej. Z. 1736. NSP

Kozík Ján

O. 1700, 1702 farár v Liskovej, odkiaľ odišiel ako vyhnanec. 1706 farár v Martine. Ani tu sa nemohol uchytiť, 1709 vo Sv. Ondreji, kde začal písať matriky. 1711 v Tŕní. Z. 25.III.1725, keď vo Zvolene spadol zo schodov a zabil sa. NSP

König, či Kinik Jakub

Trnavčan, 1638 farár v Kopernici, /v katalógu Lippaya sa píše „Kenek“. /1654 v J. Lehote. 1656 sa spomína v metalizačnom procese medzi Lutilou a J. Lehotou. NSP

Köntös Štefan

N. 4.IV.1819, o.1844, kaplán vo Vrícku, Bojniciach, prebendát, K v Budči, H. Hámroch, Detve, Šp. Doline, N. Bani, 1857 SF 1859 farár v Prochoti, 1861 v H. Hámroch. Z. 28.X.1891.

Körmendy Juraj

Zeman z Gbelov, 1671 farár v Jablonici, 1673 vo Sv. Michale. NSP

Köszegi Anton

Mošovčan, 1729 farár v Endrefalve, 1730 v Čelovciach 1743 v Necpaloch. Z. 13.IX.1744.

Kracson Matej

O. 1691. 1696 farár vo Zv. Slatine, 1702 v Babinej, 1705 vo Valči. NSP

Kracson Jozef

1730 farár v Martine. 1734 bol na prosynodálnej kongregácii v Trnave./Péterffy CE II.424 /v HD Martin sa píše „Kracsóny“. Vyštudoval v Pázmáneu za 3 r. Hungaro-slavus. 1737 v Sučanoch, 1741 vo Sv. Beňadiku, 1747 v Tesároch, kde z. 29.IX.1748, 45 r.

Kraisz Ján

Ordinovaný okolo 1780. Exhortátor na akadémii v Trnave. Po jej zrušení vychovávateľ v rodine Eszterházych. NSP

Krajacsics Tomáš

1760 kaplán, 1762 farár v Kľačne, 1773 v Handlovej, kde z. 1774. /Ictu appoplectico. HD J. Lehota/

Krajčovič Ján

1777 prijatý z ostrih. diec. 1778 farár v N. Bani, 1795 v Háji, 1800 v J. Lehote. Z. 18.XI.1807.

Krajcsovics Ján

Prijatý z vacovskej diecézy na žiadosť kamergrófa A. Grassalkovicha. 1771 farár vo Vyhniach, 1733 v Hodruši. 1774 boli proti nemu vznesené ponosy a preto sa prihlásil do BBB. 1777 farár v N. Bani, 1795 v Háji, 1800 v J. Lehote. Z. 19.XI.1807. (Zdá sa, že je to ten istý---)

Krakoviczer Jozef SJ

Od 1770 bol na špaňodolinskej misii pridelený ako páter pre nemeckú národnosť. Po zrušení SJ ostal kaplánom. Po smrti J. Lehockého dúfal, že ostane tu farárom, ale nestalo sa tak, preto bol na vlastnú žiadosť za kaplána „Gaczinum“. Predtým ako jezuita bol od 1768 učiteľom nižšej školy a vychovávateľom chudobných študentov. Diarium SJ Šp. Dolina.

Kralinovič Matej

1700 farár vo Sv. Helene, za Rákoczyho nepokojov bol zosadený a prešiel za farára do Nyerges Ujfalu. 1708 vo Zvolene, 1709 vo V. Šenkviciach, 1712 v Ujlaku, 1715 vo Zvolene, po druhý raz.

Kramár Karol

N. 1.I.1893 v Cíferi, o. 1916 v Albaregii. 1924 bol prijatý do diecéze a stal sa správcom sirotinca v Kláštore p/Zn. 1929 SF vo Sv. Ďure. Z. 23.X.1930 pri autonehode, 37 r.

Krasnec Jozef

N. v Dražkovciach, o. 1747, 1748 farár v Moravanke, 1750 v Bacúrove, 1751 v Chrašťanoch, 1757 v Hr. N. Vsi, kde dokončil stavbu kostola, ktorú začal jeho predchodca. Z vlastných prostriedkov zriadil v nej kryptu, do ktorej bol aj sám pochovaný. NSP

Kraus Ferdinand

1789 prebendát, kaplán v Šimonovanoch, 1791 farár v Turanoch. Zažil to nešťastie, že keď sa 11.III.1796 vracal domov zo Štiavničky, našiel svoj kostol, o ktorého krásu sa horlivo staral, ľahnutý popolom. /HD/ 1801 ho prepustili do spišskej diecézy.

Kraus Adam

1678 vymenovaný za farára do Kremnice od AB Szelepcsényiho. Matunák CDK

Krausz Ján

Kremničan, 1776 farár v Kľačne, 1801 D, 1812 VAD. Z. 6.VII.1817.

Kraus Michal

Kremničan, o. 1748, t. r. farár v Sklenom, 1750 v Kopernici, kde z. 8.IV.1769. NSP

Kraus Tobiáš

1674 farár v Grinave, 1677 v H. Ždani, 1681 v Prochoti a t. r. v J. Lehote. NSP

Kraus Vilibald

1665 v N. Pravne. NSP

Krébes Július

N. 3.IV.1903 v Hiadli, o. 1929, kaplán v BB, 1949 AS. Z. 9.XI.1958. — Strednej postavy, slabej telesnej kondície, poloslepý. Pôvodne študoval za inžiniera. Keď stratil zrak, dal sa na duchovnú dráhu. Ordinovali ho s pápežskou dišpenzáciou. Bol veľmi horlivý kňaz, Pánu Bohu oddaný, svätého života. Býval doma u rodičov a odtiaľ vykonával duchovnú službu. Hoci bol tak telesne postihnutý, predsa vykonával skoro všetky duchovné funkcie.

Kredich Leopold

1848 farár v Sebedraží.

Kreiser Karol

N. 24.I.1853, o. 1876, kaplán v Kr. Baniach, Brezne, Zv. Slatine, Handlovej, N. Pravne. 1879 odišiel do viedenskej diecézy.

Kreislig, Crysling Ján

1525 sa spomína ako farár farnosti sv. Juraja v Budíne. Spolu s Konrádom Kordátom propagovali Lutherovo učenie. Kard. Compeggio zakročil u OAB Zalkána a ten ho dal uväzniť v Ostrihome. Na zákrok banských miest bol prepustený. Keď ďalej šíril Lutherove tézy, dal ho uväzniť Várday, ale zase zaň orodovali banské mestá a keď sľúbil, že propagande dá pokoj, bol oslobodený. Keď sa heréza ďalej šírila, poslal AB vizitátorov, aby na mieste vec vyšetrili. Potom ho citovali do Trnavy, ale banské mestá chránili svojich farárov a pod rozličnými podmienkami ich nepustili ku arcibiskupovi, aby ich nemohol potrestať. Potiaľ NSP. Tu sa uvádza, že K. bol farárom v Kremnici. Matunák však zistil, že Kremničania síce K. podporovali na štúdiách, ale farárom tu v skutočnosti nebol. Bol žiakom Lutherovým a ako takého ho uväznili. Keď sa oslobodil zo žalára, odišiel do Sliezska. Odtiaľ, z Krnova ho pozvali za farára do Krupiny a z Krupiny 1541 do B. Štiavnice, keď zosadili farára Jána Panicula. Tu ostal do 1549. Mal 4 zl v striebre týždenného platu.

Kremnicskay Michal

N. v St. Kremničke. Ako svetský študoval filozofiu v Trnave a stal sa 1676 bakalárom, 1677 magistrom. Teológiu skončil vo 4. ročníku so špekulatívnym kurzom v Pázmáneu. 1681 bol vysvätený na titul grófa Št. Zichyho st. 1690 farár v Mošovciach. 1697 vizitoval tu I. Pongrác, ktorý o ňom napísal: „40-ročný. Vystaval novu faru.“ HD a matrika pokrstených má o ňom poznámku, že 1705 za búrok rákoczyovských ho akýsi lut. mládenec Glós zabil a nechal nepochovaného ležať. Takého ho našlo cisárske vojsko a dalo ho pochovať. V CV Sv. Kríža som však našiel tento zápis: „Michaelis Kremnicskay parochi condam Mossoczensi A. 1694 fl 333. Capitale istud elocatum est Civitati Cremniciensi erga 4%pcentum. Michaelis Kremnicskay parochi condam in Mossócz et Trubín.“ CV 1731 Kremnica uvádza, že farár mal dôchodok 52 zl zo základiny Jána Kremnicskaya, za čo slúžil omše. — Kremnicskay zomrel v Trubíne za moru 1710.

Krentzer Martin

1643 farár v Handlovej. Mal to nešťastie, že mu rákozcyovskí povstalci okyptili nohu. Od 1645 farár v Lovči, kde vizitátor M. Schlegel o ňom napísal: „Moravan, Brňák, laicus casista, 38 r, 12.r. kňaz.“ NSP

Krcho de Trubín et Szulina Pavel

N. v Trubíne, 1740 farár v H. Šipiciach, t. r. aj vo Vysokej, 1746 v Rosindole, 1760 v Jastrabej. 1766 v. v. Z. v dome defic. v Trnave 26.III.1767.NSP

Kristian Václav

1699 farár v Kopernici, 1702 v Martine, 1703 v Zl. Moravciach, 1706 v N. Bani. NSP

Krizsanóczy Ján

1701 farár v H. Ždani, pri čom 1703-1704 spravoval aj Lovču. Potom aj H. Opatovce. 1709 v Skl. Tepliciach, pri čom si podržal aj Opatovce. 1723 v Bátovciach, ktoré nezaujal, lebo toho roku dostal Hont. Nemce, kde bol do 1727.

Krnáč Ján

Detvan, ako teológ prvého ročníka bol v sem. sv. Vojtecha mimoriadne proklamovaný za magistra filozofie. 1709 farár v Čajkove, t. r. v Hájnikách, 1710 v Lovči a H. Ždani. Z. 22.V.1716, 34 r./HD Lovča./

Krncsek Adam

Teol. skončil v 3. ročníku r. 1766. 1767 farár v Koši, 1771 v Chrenovci. Z. 1791.

Kroboth Ján

CV 1559 spomína ho ako farára v Trubíne. Ord. vo Viedni od Nausea. Mal ženu, syna a dcéry.

Krommer Ján

N. 1778 v Prievidzi, 1804 kaplán v Jastrabej, N. Bani, Sv. Kríži, SF v Lovči, miestny kaplán v Bystričanoch. 1807 farár v Kamenci p/Vtáčnikom, 1831 v Babinej. 1838 vydal knižočku: Considerationes de ecclesia cath. et oppositis protestanticis, ktorú Ordinár aproboval, ale št. cenzúra pre neznášanlivosť voči inovercom v 2.vydaní zhabala. Z. 11.IX.1843.

Kroner Jakub

1764 farár vo Veselom, 1769 v Sedl. Dubovej, 1770 v Námestove, tak bol inkorporovaný do spišskej diec. Odtiaľ však prišiel do BBB a stal sa farárom v Ľubietovej. Tú zanechal odíduc do ostrih. AD. Stal sa farárom v Otrokovciach, kde účinkoval do 1794, kedy ostal mimo službu. Kam potom odišiel, neni zistené. NSP

Krššák Ján

N. 10.VIII.1844 v Tvrdošíne, o. 1867, prefekt sem. 1868 prof. VŠB, 1877 farár v Rudne, 1891 v Lutile, VAD, 1899 AD tekovský, 1907 prosyn. examinátor. Z. 7.VII.1919. Muž veľkých zásluh na poli cirkevnom a slovenskom. Bol literárne činný. Uplatňoval pokrokové metódy v gazdovstve.

Kršák Simeon

1733 farár vo Sv. Michale, t. r. vo Sv. Mare, 1745 v Mošovciach, 1749 vo V. Levároch, 1760 tam prišiel misionár anabaptistov P. Ignác Zann. Z. 6.VI.1763.

Krsznyavi Mikuláš

1676 z Belej odišiel za farára do Sv. Mary, Príboviec a sv. Barbory. 1684 v Sl.Pravne. NSP

Krudl Lucián

1788 bol prijatý zo zrušenej rehole paulínov a ustanovený za miestneho kaplána do Sebedražia. 1797 v. v. Z. 17.III.1807.

Krupa Pavel

N. 11.X.1843 v Hlohovci, o. 1869, kaplán vo Sv. Kríži, Krupine, aktuár vikariátu v BB, 1872 aktuár BÚ, profesor VŠB, väzenský kurát, 1877 farár v M. Kršteňanoch, 1897 VAD, 1897 menovaný za farára v Bystričanoch, ale prezentu neprijal. Z. 8.V.1902. — Strednej postavy. Veľmi mu záležalo na poriadnom živote v obci, preto židovských krčmárov, od ktorých nič dobrého nečakal, znemožňoval tak, že krčmy vyárendoval za vlastné peniaze vysokou cenou a dosadil tam dôveryhodných svojich ľudí.

Krupicz Matej

O. 1670, kaplán, 1672 farár v Koši, do 1674. 1678 v N. Pravne s filiálkou Tužinou. 1679 bol zavedený do matkocirkvi ev. farár, preto musel prestať účinkovať. 1691 stal sa farárom v Tužine. 1697 CV Pongráca píše: „58 r, 28 r. kňaz, v mieste je 6 r. Káže ku spokojnosti veriacich, Má 2700 duší, všetko katolíkov, ako si panstvo praje. Ako fília bol teraz pripojený Gajdel, kde kostol na novo pokryli.“ CV 1700 píše: „Horvát, 60 r. V Gajdli sa stavia fara. Pýtali si farára, sľúbený im bol tužinský. Toho roku bola farnosť zriadená, ale tužinský tam neprešiel, zostal v Tužine do 1709, kedy zomrel 69 r. HD Tužina.

Krutek František

N. v Žiline, 1820 mal 30 r. O. 1817, kaplán v T. Ďure, Lovči, Sv. Kríži, Detve, Valaskej, Lovči, Jastrabej, Žarnovici, Chrenovci, V. Uherciach, Tajove, 1827 na korekcii, 1828 K v Sl. Ľupči, Detve, Očovej, Badíne, Č. Balogu, 1831 na korekcii, 1834 poslaný k Milosrdným bratom do Bratislavy. 1836 sa vrátil a bol v Trubíne, 1838 na korekcii, 1842 v. v. Z. 15.V.1844 v dome dôchodcov na St. Horách.

Kubányi Alojz

N. 15.IX.1836 v Tvrdošíne. Zo zemianskej rodiny. O. 1860. Kaplán v Kr. Baniach, Zv. Slatine, V. Poli, Krupine, SF v Brehoch,K v Krupine. 1869 farár v Tajove, 1882 D, 1897 VAD, 1901 bol zbavený dekanstva, 1902 v. v. Býval u synovca Gašpara v Dubovej, kde z. 2.III.1906.

Kubanček Ignác

O. 1835, kaplán v Badíne, Podkoniciach, SF vo Sv. Ondreji, Medzibrode, 1837 K v Podkoniciach a Č. Balogu. Z. 12.V.1838. Pochovaný je v Č. Balogu.

Kubanček Jozef

N. 9.III.1778 v Selciach. Študoval v Kremnici, Brezne, BB a Jágri. Vstúpil do rehole služobníkov Márie. Keď necítil povolanie, vstúpil do bb sem. tu skončil teol. O. 1803, prebendát, kaplán v Jastrabej, Krupine, SF v Sáse, K v Sl. Ľupči, 1807 farár v Ľubietovej, 1809 farár vo Sv. Mare, AS súdnej tabule župy turč. Z. 2.1.1824, 46 r, pri novoročnej kázni bol ranený mŕtvicou.

Kubina Anton

1738 farár v Bacúrove 1741 v Lipt. Sv. Jáne, skade sa vrátil do Bacúrova. 1748 v Báhoni, kde z. 19.III.1751. NSP.

Kubíni Andrej

Kaplán v Trubíne, 1734 farár v Jastrabej, 1740 v Skl. Tepliciach a H. Opatovciach, kde z. 25.VIII.1758. CV 1755 píše, že má 51 r.

Kubisch Ignác

N. 1820, o. 1846, prebendát, kaplán v BB, 1850 aktuár vikariátu, 1851 ceremonár, 1853 farár v Tekov. Breznici, 1861 v Jastrabej, 1867 D, 1876 VAD, 1880 farár v Hliníku, z. 27.9.1890.

Kubovič Andrej

1722 farár v Babinej, 1727 v Očovej, 1732 vo V. Modrovej, 1737 v Zavare. Z. 19.VIII.1743. NSP

Kubovič Juraj

Bratislavčan, študoval v Trnave, 1714 farár v Grinave, 1723 v Koši, do 1731. NSP

Kucser, alias Kucserius Daniel Ján Krstiteľ

1681 farár v Senici, 1685 v Perneku, 1689 dostal aj Jablonicu. 1690 v Krupine, skade ešte toho roku odišiel do Dojča. 1701 v Sáse, kde bol od rákoczyovcov dosadený ev. farár.

Kučera Adam

1778 bol prijatý z nitr. bisk. a stal sa prebendátom. 1779 farár v H. Ždani, 1781 prepustený z biskupstva.

Kúdelka Anton

N. 17.I.1868 v Bystrej, o. 1891. Kaplán v Selciach, Valaskej, tam aj SF, K v Tajove, Dubovej, Chrenovci, Sáse, tam aj SF, K v Sučanoch, Detve, Detv. Hute, H. Lehote. 1900 SF, 1902 farár v H. Lehote, 1902 v Detv. Hute, 1907 D, 1909 v Detve, 1913 páp. komorník, 1918 opát sv. Juraja de Szerencs, 1921 sa zriekol fary, odišiel na svoj majetok. Potom sa stal SF v T. Ďure. 1924 v. v. 1926 farár v Mošovciach. Z. 25.XI.1927. — Vysoký, silnej postavy, prísneho vystupovania. Služobné povinnosti duchovného pastiera vykonával veľmi prísne a bol skoro postrachom pre niektorých ľudí. Pre známych bol veselý a výborný spoločník, ktorý spevom a hudbou vedel zabávať priateľov. Voči neznámym sa choval drsno. Bol výborný hospodár. Choval kone, ktoré predával aj biskupskému hospodárstvu. Detviansku faru dostal ako odmenu, lebo bol korunným svedkom proti Pitroffovi, ktorý začal štvavú kampaň proti biskupovi Rimelyimu a aule. Bol tiež dobrý včelár. J. Pánik v HD T. Ďura napísal o ňom: „Bol človek nevšedných vlastností, dobrý kňaz, horlivého účinkovania. Prísny karhateľ všetkých neporiadkov. Výborný kazateľ, ktorého reči boli plné humoru, ale aj mnoho ráz drsného sarkazmu. Mal vlohy pre vedenie spoločenských pohybov, bol dobrým organizátorom. /Za vojny založil sirotinec pre vojnové siroty v Detve./ V politike bol založený silne nacionalisticky. Bez sporov nevedel účinkovať. Súdnych pravôt mal za svojho života toľko, že nevedel snáď ani sám o ich počte. V styku v spolubratmi bol rigorózny, drsný,až hranatý. Jeho pevná vôľa hraničila s hlavatosťou. Bol dobrým hospodárom a nahromadil si toľko prostriedkov, že si mohol kúpiť slušný majetok. Väčšiu čiastku z neho venoval na cirkevné ciele. Pre svoju povahu mal ťažkosti s patrónom. Robil mu ťažkosti s opravami.

Kúdelka Jozef

N. 25.XI.1804, o. 1834, kaplán v Dubovej, H. Hámroch, Bojniciach, Kláštore p/Zn, SF v Turanoch, K v Kláštore, SF vo Valči, K v BB. 1841 špirituál malého seminára. 1844 farár v Čiernom Balogu, 1873 v. v. Z. 22.X.1884.

Kudlička Ján

N. 3.XI.1841 v Lúžnej, o. 1867, kaplán na St. Horách, Kláštore p/Zn, BB, St. Horách. 1876 SF v Kunešove, 1877 v Lúčkach, 1880 v Medzibrode, 1889 na Donovaloch, 1891 farár na Motyčkách. 1891 zbavený fary /propter solicitationem/ 1897 prepustený do Neoeborackej diecézy. Z. 1900.

Kudlík Rafael

1801 prijatý z vacovskej diecézy, kaplán v Sv. Kríži, SF v Radvani, 1803 miestny kaplán v Sebedraží, 1804 a nasl. roky viedol súkromný život. 1806 ho uväznili v Kremnici, kde na žalári vybúral dvere a ušiel. 1810 zbavený fary a stal sa prebendátom, 1813 kaplán voj. nemocnice, odkiaľ sa po niekoľkých mesiacoch vrátil a bol ďalej prebendátom. 1816 v. v. Z. 27.VII.1836.

Kuhajda Andrej

N. 11.X.1777 v Brezne z meštianskej rodiny. Školy skončil v Brezne a BB, teol. v Bratislave. O. 1800. Hovoril slov. a nem. Prebendát, kaplán v Bojniciach, 1806 SF v Bojniciach, 1806 farár v Tužine. /CV Tužina/ 1821 D, 1829 VAD. Z. 9.X.1831 v 6.týždni trvania cholery. Pochovaný bol so 104 obeťami epidémie. /HD Oslany./

Kuchárik Ján

Pomaďarčil si meno na Körey, n. 23.V.1883 v Prievidzi, o. 1906, kaplán v Beňuši, Detve, Jastrabej, Martine. 1914 SF, 1915 farár v Ponikách, 1922 v H. Vsi, 1936 vo Zv. Slatine, 1940 v Šimonovanoch. 1945 VAD. Z. 30.III.1955.

Kuchtík Martin

1719 farár v Rabčiciach, 1722 v Očovej, do 1727. 1730 v Ponikách, 1731 v Lelovciach.

Kulifaj Tadeáš

N. 1767 v Pov. Bystrici, 1792 kaplán vo Vyhniach, 1793 miestny kaplán v Kľaku, 1797 v Prochoti farár. Z. 12.III.1850 V Prochoti. /CV Prochot/

Kumpán Andrej

1747 sa stal klerikom, 1749 kaplán v Trstenej, 1752 farár v T. Petre, 1755 v Sučanoch, kde z. 22.V.1775. NSP

Kundi Martin

1658 farár v Kopernici. NSP

Kunic Ján

1684 farár v D. Nive.

Kunschneider Ján

Okolo 1596 farár v Kopernici. Jeho meno je zapísané v kódexe farskej knižnice. SchH.

Kútik Matej

1673 farár v Nádaši, 1675 v Tŕní, 1679 v Lutile.

Kytkay Jozef

N. 19.XI.1852, o. 1878, kaplán v Hliníku, V. Poli, Brezne. SF v Lutile. Z. 11.IV.1888, 36 r. Nakazil sa pri zaopatrovaní chorého. Bol rodák z Lutily, syn kostolníka.

L

Lábay Ferdinand

N. 12.III.1868 v Skalici, o. 1892, kaplán v Motyčkách, Chrenovci, V. Uherciach, Sučanoch, Trubíne, V. Uherciach, 1899 SF, 1902 farár v Turanoch. Z. 8.VIII.1931, pri havárii motocykla.

Lacko Matej

Bojničan, o. 1726, kaplán, 1727 prom. za dokt. teol., farár v Brestovanoch, 1729 v Radvani, 1733 v Selcach, 1735 v Dubovej, VAD, 1742 v Sl. Ľupči. Z. 29.IX.1748, 45 r. Xenodochium zveľadil základinami. NSP

Lacko Michal

1776 kaplán biskupa Krištofa de Réva v Priekope. Z. 1779.

Lacko Štefan

N. v Liborča Dvorci, hovoril len slov. o. 1822, kaplán vo Valaskej, T. Ďure, H. Hámroch, Detve, Šp. Doline, Vyhniach, 1833 SF na St. Horách, v Selcach, 1834 v D. Nive, 1835 v Motyčkách, 1837 farár v Podkoniciach. Z. 17.1.1848.

Ladislav

Medzi 1332-1337 plebán de Liptheu (Ľupča) in AD Zoliensi. /Sl. Ľupča/. Zaplatil páp. decimátorom marku a poldruha fertona.

Ladislaus Luce de Nesati

Rector parochialis ecclesiae S. Martini in Boynae, Strigon. Dioec. žiada r. 1430 pápeža o udelenie plnomocných odpustkov.

Ladislav

Spomína sa r. 1437, keď dal súhlas, aby sa zriadila farnosť v Brezanoch, pod farárom v Bojniciach.

Ladislav

1464 sa spomína ako farár vo Zvolene v súvislosti oslobodenia dávok panstvu od Mateja Korvína.

Ladislav

1561 plebán v Sielnici. CV Zathay píše: „Dobrý muž, vysluhuje všetky sviatosti, je celebs. Beniczky, správca kláštorského dŕžavia mu nechce vrátiť mlyn, ktorý potrebuje na výživu, lebo má slabé dôchodky.“ Bol jediný, ktorý bol v celom zvol. AD celebs.

Ladislav

Parochus in Jwanka /Ivančiná/, ženatý, ktorý si však kostol drží ozdobený, vysluhuje sviatosti a ceremónie. /CV 1562, Bucko: Reformné hnutie./

Laho Matej sen.

N. 18.11.1787 v Brezne. Študoval v Nitre, Kecskeméte, teol v Trnave a BB. O. 1810, prebendát, kaplán, N. Bani, BB, 1818 farár v Rudne, 1824 v Badíne. Bol chorľavý a držal si na vlastný náklad kaplána. 1838 v. v. Býval v Sielnici, kde aj zomrel.

Laho Matej jun.

O. 1826, primície mal na Šp. Doline, kaplán v Sklenom, Valaskej, Oslanoch, Bojniciach, Oslanoch, SF v Bystričanoch, K v Oslanoch, Krupine, SF v D. Nive, Sáse, K v BB, /1827 SF v Badíne/. Z. 25.I.1837.

Lampert

Spomína sa 1400 ako rector paroch. kat. BMV do Bystrichia s kaplánom Mikulášom.

Langerholcer Matúš

Pochádzal z akvilejskej diecézy. 1716 farár v B. Belej, 1717 v Skl. Tepliciach. NSP

Langner Augustín

1668 farár v Handlovej, 1699 v J. Lehote, CV ho chváli, že na vlastný náklad postavil oltáre. Odišiel do Ompitálu. NSP

Landmann, Ladtmann Valentín

1584 farár v Kopernici. Kremnica ho zvábila, aby apostatoval a dali mu faru v H. Štubni. 1600 odišiel ho Bojníc. Matunák CDK s.95.

Langner Ján Augustín Ignác

Teol. skončil v Kolíne n/Rýnom. 1679 farár v Kopernici, t. r. v Kr. Baniach, 1685 v Tužine, 1690 v N. Pravne, 1691 v Sklenom a H. Štubni, 1694 v J. Lehote, 1699 v Börzsönyi. CV o ňom píše: „57 r, 32 r. kňaz. Vo vojenských táboroch strávil 17 rokov, na farách 15, v mieste 3. Skoro všetkých Böržönčanov priviedol do Cirkvi, ale za Rákocz. II ho všetci vierolomne opustili. 25.X.1705 za kázne násilne vnikli do kostola, obsadili ho, vyrabovali a jeho vyhnali.“ Od toho času kaplnka slúžila bohoslužobným cieľom. Z jeho pamätí jesto zápis: „3.nov bol som zajatý od Izraela Mártonffyho a odvedený do Jágru. Odtiaľ bol odvlečený do Mukačeva.“ Keď sa vrátil bol potešený, že sa kostol 1710 kr. dekrétom vrátil katolíkom. Zomrel za moru 1710. NSP

Lanič Ján

O. 1826, kaplán v T. Ďure, Podkoniciach, Detve, Kremnici. 1854 vo Sv. Ondreji. Z. 18.IX.1855.

Lányi Jozef

O. 1786, kaplán, 1788 miestny kaplán v Porube — Lazanoch. Keďže nemal bytu, vrátil sa do Žarnovice. 1790 farár v Skl. Tepliciach, 1797 v Hliníku. Z. 14.III.1812.

Lányi Jozef

N. 29.VI.1868 v N. Pravne, o. 1891, kaplán v Tužine, Trubíne, 1892 aktuár, 1893 ceremonár, 1894 doktor teol. 1895 riaditeľ vyššej školy v Krupine, 1898 farár v J. Lehote, AS, prosyn. examin., 1899 prof VŠB a špirituál. Direktor náb. spolkov. 1900 prof. maďarčiny v aule Frant. Ferdinanda. 1902 monsignor, AS, 1903 protonotár, 1904 opát Najsv. Spasiteľa de Lekér, 1906 kanonik vo V. Varadíne a tit. biskup tinnienský, s čím bol prepustený z BBB. — Muž svätého života. Sociálne zmýšľajúci. Horlivý a obetavý farár v J. Lehote. Veľmi mu záležalo na duchovnom rozvoji farnosti. Aby zamedzil ochudobňovanie rodín, zaviedol, aby sa svadby odbavili v jeden deň a nie viac dní, ako bolo dovtedy zvykom. V deň atentátu na Františka Ferdinanda mal o tom videnie.

Lanzer Ján Štiavničan

O. 1752. Už koncom 1750 bol poslaný za kaplána do Divína a Bojníc. 1752 koadjútor v H. Hámroch, 1755 farár v Osade, 1758 Kaplán vo Zv. Slatine, 1763 vo Vysokej, 1771 farár v H. Hámroch. 1791 v. v. Z. 20.VII.1798.

Lanzer Ján

1735 miestny kaplán v Kľaku.

Lassovszký František

N. 10.X.1764 v BB, študoval teol. v Jágri a Budapešti. O. 1788, prebendát, 1790 farár v Kamenci p/Vtáč. 1807 vicerektor sem. 1810 SF v Detve, 1812 farár v Kláštore p/Zn. 1813 AS súdnej tabule župy turč. Z. 18.VI.1826 z porážky behom dvoch hod. — 1820 písal prímasovi Rudnayovi list, v ktorom ho žiada, aby mu dopomohol ku kan. štalu v BB.

Lassovszký Ján

N. 15.V.1789 v BB. Študoval v BB, Jágri, Trnave, teol. v BB. Vie slovensky a čiastočne nemecky. O. 1812, prebendát, kaplán v Detve, Kláštore p/Zn, T.Ďure, Zvolene, Sv. Kríži, 1819 farár v Močiari. Bol telesne slabý, preto požiadal o penziu, ktorú dostal r. 1845 a odišiel bývať k sestrám do BB. 1846 prebendát. Z. 13.I.1867.

Lasáb Karol

N. 9.XI.1835 v B. Štiavnici, o. 1861, kaplán, 1872 farár v Malinovej, 1882 v Sebedraží. Z. 18.XII.1899. Bol známy v diecéze po menom „Karolko“ a vo farnosti „Dobrý pánko.“

Latečka Adam

N. v Čachticiach, teol. skončil 1743. 1745-1755 farár v Bojniciach. 1758 v Bošanoch, čím bol inkardinovaný do nitr. diec. NSP.

Laťák Daniel

N. 1815, o. 1842, kaplán v Selciach, Chrenovci, Detve, Prievidzi, 1850 SF v Prievidzi, 1851 v Ponikách, 1852 v Lazanoch. Z. 14.II.1879. Veľmi nadaný človek. Veľa vytrpel od patróna Majthényiho.

Lauko Ernest

N. 29.III.1876 v Budapešti, o. 1901, kaplán vo V. Poli, Kr. Baniach, 1904 SF v Krahuliach, K v Handlovej, Kr. Baniach, Beňuši, Bojniciach, BB. 1908 farár v Jastrabej, 1925 D, 1926 SF, 1941 farár v Skl. Tepliciach. Z. 16.XI.1944.

Laurinec Andrej

1795 bol prijatý ako kňaz za prebendáta. 1799 farár v H. Mičinej, 1801 D. Z. 18.IX.1807. — Nadaný človek, snažil sa vyriešiť rozličné majetkové záležitosti fary, ale zomrel predčasne.

Lavotta Ján de Filipovce

N. v Kalamenoch, 1771 kaplán v Martine, 1772 SF tamže, 1773 kaplán v Senici, 1774 farár v Sokolci. Z. 6.II.1806.

Lebed Melchior

1559 spomína sa ako farár vo Vieske. CV píše: Ord. vo Viedni. Má manželku. Je málo nasiaknutý herézou od kňazov banských miest. 1561 ho však pre herézu vypovedali a fara ostala prázdna.

Lédl Jakub

N. v Neusiedli, župa mošonská, člen rehole paulínov. Trinásť rokov nem. kazateľ v Trnave. 20.III.1786 zrušil Jozef II. rehoľu. On dostal penziu 300 zl. Chcel bývať doma, ale dostal výzvu, že sa musí hlásiť do služby v BBB, ináč stratí penziu. 1788 farár v Malinovej, 1789 v Kopernici.

Lehocký Ján

N. v Pukanci, o. 1747. 1749 farár v Lutile, 1750 v H. Žemberovciach, 1754 tam postavili kostol. 1761 bol udaný, že nechcel ovádzať ženu, ktorá si dala krstiť dieťa od predikanta. 1773 postavil faru. Z. 3.III.1801.

Lehotkay, alias Lehocký František Ignác

Zeman z Lehôtky pri Poluvsí. Táto osada zanikla. Po o. 1697 farár v Očovej, 1703 v Ponikách a Ľubietovej, odkiaľ ho vyhnali Rákoczyho povstalci. 1705 bol v Kemenczi, 1707 v Chrenovci, 1711 v Sl. Pravne, 1729 v Sučanoch, kde z. 14.VII.1737. NSP

Lehocký Ján

Od 1771 superior misie na Šp. Doline. Po zrušení SJ bol administrátorom fary do 1775, kedy v júli zomrel. /HD Š. Dolina./

Leitmann Anton

N. 19.III.1833 v N. Pravne, o. 1858, kaplán na St. Horách, BB, T.Ďure, SF v Malinovej, 1864 SF v Sklenom, K v Krupine, 1866 SF v Brehoch, 1868 farár na Píle, 1876 vo Valaskej, 1879 v Kláštore p/Zn., D, 1885 v J. Lehote per cambium. Z. 2.II.1889, 56 r. Trpel pľúcnou chorobou.

Lehner Alexander

N. 14.I.1893 v H. Štubni, o. 1916, kaplán v Krupine, Handlovej, Detve, V. Uherciach. 1926 ušiel do Ameriky a stal sa čsl. farárom. Apostata a fide.

Lelkes Juraj

1673 farár v Kovarciach a t. r. aj v Hliníku. 1681 v Detve, 1683 v H. Orešanoch, skadiaľ odišiel do Modry. Z. 29.V.1695.

Lenner Adam

1678 farár vo V. Uherciach. NSP

Leonard

1524 sa sp. ako dedinský duch otec. Matunák CDK.

Leonard

1560 farár v T.Ďure. CV Szegedy píše: „Je ženatý, dobrý a pravý kresťan, vysluhuje všetky sviatosti a ceremónie. Sťažuje sa na Beniczkého, ktorý ho sužuje. Mieni odísť, aby sa vyhol jeho záškodníctvu.“ BRH-177. (Benický bol úradník panstva)

Lepp František

N. na St. Horách, o. 1809, kaplán v Oslanoch, Detve, BB. 1815 farár v Detv. Hute. Z. 28.II.1827.

Lepáček Štefan

O. 1833, kaplán v Badíne, Valaskej, Zvolene. Z. 20.I.1836.

Lepiny František

N. vo Zv. Slatine, 1724 farár v D. Nive, 1732 vo Zvolene, VAD. Z. 9.IV.1747. /CV 1829 Zvolen/ Za neho bol zavedený do Zvolena kaplán.

Lepényi Martin

N. 14.X.1798, o. 1822, vychovávateľ v rodine Simonyi, 1827 kaplán, 1828 prof. gramatiky a exhortátor na gymn. v BB, 1842 farár na St. Horách, 1845 v Selciach, 1847 VAD, 1853 prosyn. examinátor, 1854 farár v Dubovej, 1865 HCEN. Z. 24.V.1868.

Lepieš Andrej

Vlkanovčan, o. 1833, kaplán v Č. Balogu, Kláštore p/Zn., Detve, Šp. Doline. 1841 SF v Lopeji, 1842 v Badíne, t. r. farár na Donovaloch. Z. 29.VII.1855, 46 r. Písal lat. básne. Ob falsas delationes contra s. tribunal tendentes, excogitatas, atque delationes iniquissimorum parochianorum moerore animi confectus, vera victima cecidit. Post 3 mensium infirmitatis. / HD Donovaly./

Lepieš Ján

N. 15.III.1838 vo Vlkanovej, o. 1861, kaplán v T. Ďure, Bojniciach, V. Poli, N. Bani, 1865 SF v Ľubietovej, Radvani, K v BB, Predajnej, Chrenovci, Žarnovici. 1869 farár v Koši. Z. 27.III.1886, 48 r. na TBC. Prispieval do náb. časopisov.

Leporis Ignác

N. 1.VIII.1876 v Prievidzi, o. 1899, kaplán v H. Opatovciach, Jastrabej, N. Bani, BB, 1909 SF v H. Lehote, 1911 kaplán v Kláštore p/Zn., 1915 SF vo Vyhniach, 1922 farár v Sl.Pravne, 1941 v Sebedraží. 1946 v. v. Z. 4.I.1954.

Letovits Alexander Jozef

N. 1759 v Nitre, zo zemianskych rodičov, o. 1792. Kaplán v Jastrabej, Sv. Kríži, Buči. 1798 farár vo Vieske. 1824 v. v. Z. 10.IV.1825. — 1794 ho prijali ako vysväteného kňaza. HD Vieska o ňom píše: Pre svoju dobrotu vyšiel na psotu.

Letovanec Ján

CV 1713 Babiná píše: Teologus moralis ex sem. B.M.V. Sacerdos a.4, aetatis 28, in parochia Babiná a.2. 1711 farár v Babinej.

Liczey Ján

N. v Prievidzi, 1693 farár v Bzovíku, 1704 v Prievidzi. V nasledovných rokoch sa zaoberal spisovateľskou činnosťou a knihy vydával v Trnave. 1708 sa menuje ako vyslúžilý farár v Krakovanoch. Z. 1714. NSP

Liegerhoffer Jozef

N. 9.I.1823, o. 1847, kaplán v Beňuši, Krupine, SF v Babinej, K v Krupine, 1856 farár na Donovaloch, 1857 per cambium v Rudne, 1863 vo Valaskej, 1870 D. Z. 10.II.1876. Rodák bol z Radvane.

Lieskovský Juraj

1673 farár v Dobrej Nive. Zajali ho tököliovci spolu so sáskym farárom a za výkupné prepustili. 1691 vo V. Šúre, skade prešiel do Bohuníc. Z. 12.XI.1697. NSP

Lindauer Jozef

1743 farár vo Valaskej. Z. 1749. NSP

Listšák Andrej

N. 30.III.1792 v D. Lipnici, o. 1816, kaplán v Dubovej, Očovej, T.Ďure, Kláštore p/Zn. 1827 SF v T. Petre. 1829 farár v Sl.Pravne, 1841 v T.Ďure, 1845 D. Z. 19.IV.1856.

Líška Ján

1758 farár v H. Opatovciach, kde z. 11.IV.1776. NSP

Liszkovics Ján Anton

N. v Lovčici, 1721 prijatý do alumnátu a t. r. ordinovaný. Hneď sa stal farárom v D. Merašiciach, 1723 v H. Mičinej, 1728 v Lopeji, kde z. 15.III.1740.

Loviškovič Štefan František

Chynorančan, 1685 v Pl. Sv. Mikuláši, 1688 VAD a farár v Sučanoch /HD Háj/ CV J. Pongrácz píše: „Nedávno bol menovaný prepoštom de Adon. Vie tal., maď. a slov., 38 r. V domácnosti má príbuzných.“ 1706 v BB, odkiaľ pre rákoczyovské nepokoje musel odísť ešte toho roku. Potom bol spišským kanonikom. NSP

Lubenský Juraj

Prišiel z olomouckej diec. 1677-1679 farár v Selciach. NSP

Lucký Ignác

N. 19.I.1868 v Trstenej, o. 1892, kaplán v Trubíne, Beňuši, Zv. Slatine, Podkoniciach, D. Hute, Selciach, Krupine, Detve, SF v D. Hute, Detve, SF v H. Lehote, K v Brezne. 1904 SF, 1910 farár v Hronci, 1922 D. Z. 21.VI.1938. – Rázovitá, patriarchálna postava celým svojím životom. Vysoký, silnej konštrukcie, ťažkej váhy. Tvár široká, telesný zjav impozantný. Vystupovanie mal sebavedomé, plné však láskavosti. Povahu mal krištáľovú, otvorený, jednoduchý, skromný. Vynikal dobrosrdečnosťou. Pravý kňaz, ktorý skôr spoločenskými cestami ako okatou nábožnosťou kráčal za svojimi pastoračnými cieľmi. Farský kostol mal vo vzornom poriadku. Kantori tiež vzorní. Miništranti vydržali u neho až do dospelého veku. Familiárni mužovia chodili na výročité sviatky, aby miništrovali v kostole aj inde na verejných náb. slávnostiach. Aby uľahčil pastoráciu v Podbrezovej, pristúpil na dismembráciu farnosti. V posledných rokoch pred smrťou ešte dal postaviť kostol v Osrblí, čo bolo v najhoršej hospodárskej kríze, keď nebolo skoro žiadnych finančných prostriedkov. Voči veriacim bol láskavý, trpezlivý a zhovievavý. Prostredie nebolo ľahké. Praktická nevera bola vo farnosti bežným zjavom, lebo to bolo robotnícke prostredie a bol tam silný vplyv politiky, ktorá sa zameriavala aj na protináboženský kurz. Kázaval málo, len na sviatky, alebo, keď to vyžadovala naliehavá potreba farnosti. Ináč kázali kapláni. Jeho kázne neboli nabubrené, jednoduché, ale snažil sa s nimi zlomiť ten protináboženský kurz, ktorý sa stále tlačil do popredia. Raz sa ponosoval na kancli na tvrdosť srdca farníkov: „Veru by som aj od vás odišiel, lebo si inšie nezaslúžite, ale takú radosť vám neurobím. Či chcete, či nie, ostanem, aby som od vás stiahol to prekliatie, že za toľko rokov trvania farnosti nemáte tu pochovaného ani jedného kňaza. Ja budem prvý.“ Vie sa, ako za ním všetci plakali. V jednaní s patrónom bol fenomén. To bolo umením jeho života. Každá jeho žiadosť sa splnila, či sa obracal na okres, krajinu, alebo ministerstvo. Keď prišiel na úrad, kde ho už poznali, úradníci si telefonovali, aby sa dekanovi nič neodoprelo. Potom ich zavolal na uctenie do reštaurácie. Vo veľmi chudobnej filiálke postavil nielen kostol, ale aj školu. Nato využil veľkoobchodné ceny materiálu, ktorý dostal v nadmernom množstve a potom zaplatil s ním aj staviteľa a remeselníkov. Na to bolo niečo šomrania aj preto, že si staval dom v mieste. Všetko však zhaslo, keď dom legoval cirkevnej obci. Jeho reči a spôsoby zdali sa niekedy, že prekračujú medze dovolenosti a zaužívaného spoločenského vyjadrovania, ale ukázali sa účinné a s praktickým výsledkom. Komentoval M. Mišík.

Lučánsky Juraj

1687 farár v H. Otrokovciach, 1706 v BB, kde nastúpil do vyhnaných jezuitoch, ale 1709 zase musel odísť, keď sa vrátili jezuiti.

Ludáni Peter Pavel

1695 farár v Nižnej. CV Pongráczova píše: „26 r, celebruje veľmi často, obrátil 27 nekatolíkov. Zachováva všetky sviatky. Fara je novopostavená.“ 1697 v Tvrdošíne, 1701 v Radvani, t. r. v Háji, 1702 v Lipt. Mare, 1714 v D. Kubíne, 1719 v Nem. Ľupči.

Ľudevít

1445 spomína sa v listine Mikuláša de Odra, olom. kanonika a rektora altárie sv. Mikuláša v Kremnici, ako kremn. farár. Matunák CDK.

Ludvigh Gejza

N. 18.III.1877 v M. Kršteňanoch, o. 1903, kaplán v Jastrabej, D. Nive, N. Bani, Č. Balogu, Selciach, 1907 SF v Sl. Ľupči, K v Žarnovici. 1909 SF, 1915 farár v H. Hámroch, 1928 SF, 1929 farár v Brezanoch, 1937 v Lovči. Z. 16.XI.1944

Ludwig Adolf Alojz

N. 8. II.1835 v Březovej na Morave, 1935 kaplán v Handlovej. Z. 1937.

Luft Alojz

N. 1.I.1827, o. 1850, kaplán v N. Pravne, Kr. Baniach, Detve, BB, 1859 SF, 1861 farár v Krahuliach, 1870 v Háji. Z. 18.X.1873, 46 r.

Luchs Ján Ev.

N. 1762 v Gödöllő /podľa CV 1803 v Bratislave/, o. 1786, kaplán bisk. auly. 1788 K v BB, 1793 farár v Handlovej, 1801 v BB, 1802 D, 1804 HCEN, 1816 CEN, 1821 prvý katedrálny AD, 1823 opát P. Márie de Tünye, AS súdnej tabule župy zvol. Z. 25.III.1851, skoro 90 r., pričom sa zachoval čerstvo a povinnosti vykonával do smrti.

Lux Ján

1808 prebendát, 1809 adjuratus konsist. 1811 farár v Lúčkach, 1812 v Píle, 1816 per cambium v Močiari. Z. 30.VI.1819. Jeho trpezlivá smrť ako mladého človeka je opísaná V HD Močiar.

Lukáč Ignác

N. 12.VII.1854 v Topoľčiankach, o. 1878, kaplán v H. Hámroch, Bojniciach, SF v Bojniciach. 1887 farár v Lazanoch, 1890 v Brezanoch. Z. 14.IX.1916. Sám o sebe píše v HD Lazany: „Filius neosoliensis“. – Vyššej strednej postavy. Vystupoval povedome svojmu stavu. K ľuďom sa choval milo, ale aj strmo. Miloval všade poriadok a s ľuďmi sa hašteril, keď ho porušovali. Farníci museli chodiť na spoveď na určitý čas a podľa stavov. Povinnosti si konal, ale v lete nekázal a do školy málo chodil. Viacej sa klonil k patronátnemu panstvu, ako k veriacim. Kazateľ bol slabší. Na sviatky kázaval po roky tú istú tému, takže ľudia napred vedeli, aká bude kázeň. Mal rád spoločnosť z vyšších kruhov. Bol dobrý gazda, mal pekné kone a extra kočišov. Komentoval A. Kmeť

Lukáč Štefan

N. 23.II.1896 v Topoľčiankach, o. 1921, kaplán v Jastrabej, Detve, Č. Balogu. Detv. Hute, Oslanoch, V. Uherciach, St. Horách, 1926 na korekcii, t. r. K v H. Hámroch, 1928 suspend. 1929 na korekcii v Kainbachu, potom odišiel do súkromného života do Bratislavy.

Lukačovič Juraj František

O. 1690, 1693 farár v Kerestúre, 1697 v Háji, 1702 vo V. Belej, 1710 v D. Rykynčiciach, 1719 v M. Bábe. NSP

Lulják Karol

N. 12.III.1816 /v Prievidzi?/ o. 1839 Kaplán v Oslanoch, Vrícku, Kláštore p/Zn., Č. Balogu, Tajove, Detve, Bojniciach, St. Horách, Podkoniciach. 1849 SF v Oslanoch a vo Sv. Ondreji, 1854 v Moštenici, t. r. vo Sv. Helene, 1867 D, 1890 v. v. Z. 10.III.1890, náhle v Prievidzi.

M

Mackovič Jozef

N. v Almáši. 1728, keď skončil teol., stal sa farárom v Bohdanci, 1733 v Smoleniciach, VAD, 1741 v Čachticiach, 1750 v T. Ďure, 1751 vo Veľbachoch, kde z. 21.IV.1764.

Mácsy Juraj

1685 v T. Ďure, keď skončil teol. v malom seminári, 1689 v Krásne, 1693 v Sl. Pravne, t. r. v Bošanoch. NSP

Madočáni František

1758 kaplán vo Zvolene, 1760 farár v T. Petre, 1761 v Kvačanoch, 1770 v Sedl. Dubovej, 1775 vo Veličnej. NSP

Magyar Jozef

1776 SF na Šp. Doline, 1777 prešiel do rožňavskej diecézy, za farára do Polomy, odkiaľ sa vrátil a z. 1788.

Magyarits Mikuláš

N. 18.IX.1911 v BB, o. 1937, kaplán v Tajove, t. r. SF v H. Mičinej. Z. 8.IV.1938, 27 r. Bol horlivý pracovník v skautskom hnutí.

Macháček František

N. l7.IX.176O v Skalici, študoval v Skalici, Bratislave, Prešove, teol. v Jágri a Pešti 5 rokov. Vie slov. a stredne nem. Kaplánom bol v Jastrabej, 4 a pol r. vicarius oeconomus v H. Opatovciach, kde sa stal 1793 farárom a VAD. Z. 24.IX.1828. /CV H. Opatovce/

Machovič Izidor

N. 16.V.1852 v Topoľčiankach, o. 1875. 1874 ako diakon bol prebendátom, 1875 aktuár a ceremoniár, 1878 vicerektor sem. a kurát väznice, 1886 farár v Krupine, VAD, 1893 hl. cirk. škôldozorca, 1893 opát de Dei Benedicto Nomine, 1908 CEN, 1909 rektor sem. 1912 prodirektor VŠB. Z. 2.III.1915. Človek mohutného tela, vysoký vyše 200 cm, silnej konštrukcie. Mal mohutný hlas, aký sa zriedkakedy vyskytne. Takej postavy kňaz sa sotva nájde. Bol prísny človek, dobrý kňaz.

Mainx Michal

N. v B. Štiavnici, o. 1729, kaplán, 1730 farár v Hodruši, 1732 v H. Ždani, 1741 v B. Belej, kde z. 9.VI.1748, 43 r. NSP

Maixner Ignác

O. 1786, kaplán, 1794 miestny kaplán v Krahuliach. 1799 bolo proti nemu zavedené vyšetrovanie pre urážku magistrátu a farníkov, ktorých nazval nekresťanmi. 1802 v. v. Z. 4.IX.1819.

Majda Martin

1630 spomína sa ako farár v M. Kršteňanoch, ktorý sa zúčastnil na Pázmányovej synode v Trnave. NSP

Majer Ondrej

N. 7.XI.1797, o. 1823, kaplán vo V. Uherciach, Bojniciach, Zvolene, Sv. Kríži, Žarnovici, N. Bani, BB. 1833 SF v Podkoniciach, 1834 farár v Medzibrode, 1835 v Ľubietovej. Z. 16.I.1865.

Mayer Jakub

Trnavčan, nar. 1776, Nemec, o. 1799 Frant. Fuchsom, ako diakon kaplán v Detve, SF v Handlovej, Sebedraží, 1803 farár v Radvani, 1807 v Necpaloch, 1821 v Mošovciach, AS súdnej tabule župy turč. Z. 16.IV.1829.

Majerský Eduard

N. 11.IX.1877 v Uľanke, o. 1902, kaplán v Jastrabej, Brehoch, Detve, Vígľ. Hute, Prievidzi, Brezne, 1909 SF v Č. Balogu, V. Uherciach, 1910 K v Žarnovici, 1911 SF v H. Vsi, 1913 SF v Mošovciach, 1914 farár v Tajove, 1925 v Predajnej, 1933 D, 1935 VAD. 1947 zriekol sa VAD, 1957 v. v. Z. 5.XI.1960 v Charitnom domove v Pezinku. – Strednej, zavalitej postavy, prísnej tváre, zádumčivý. Vystupoval prísne a odmerane. Povahove bol panovačný, rád diktoval a vyžadoval si patričnú úctu. Voči veriacim bol prísny a neprístupný, pre jeho povahu sa ľudia od neho odvracali a želali si iného. Bol dobrým hospodárom, kým bol mladší. Včelár a milovník kvetín, ktoré pestoval. Viac ako bolo treba sa staral o svoje hmotné veci. Postavil si v Lučenci dvojbytový dom, do ktorého sa však nedostal a musel sa uchýliť do charitného domova, kde zomrel.

Majno Juraj

N. v Lovči, 1684 farár v Divíne, 1685 v Senohrade, 1692 v St. Haliči, 1698 v Detve, NSP

Májovský Anton

N. 9.II.1819 v Brezne, o. 1843, kaplán v Kr. Baniach, BB, aktuár kap. vikára, 1845 ceremonár, 1846 sekretár, 1850 farár v H. Opatovciach, 1852 D, 1857 v Brezne, 1859 prepošt sv. Kríža de Keresztes Komlós, 1866 farár v BB, 1868 rytier radu Frant. Jozefa, 1872 CEN, 1879 prelát, Z. 16.VI.1897. Vo svojom život venoval na dobročinné ciele 70.000 zl. Založil tiež fundáciu 20 zl do penzijného fondu kňazov.

Majthán Karol

N. 2.X.1869 v BB, vyštudoval v centr. sem. v Budapešti. O. 1894, kaplán v Handlovej, Brezne, Trubíne, Hronci, Detve, Zv. Slatine. 1900 SF, 1901 farár v Brehoch, 1902 riaditeľ industriálnej školy v Krupine, 1906 SF, 1907 farár vo Vígľ. Hute, 1909 D, 1912 v Očovej, 1920 VAD, 1932 HCEN, 1937 v. v. Z. 5.IV.1949. Nízkej postavy, nordickej tváre, sebavedomého vystupovania. Povahy otvorenej, jednoduchej, dobrosrdečný, svätého života. Priateľský. Ako dušpastier bol príkladný, svedomitý, starostlivý, svojím veriacim oddaný, Človek veľkej viery a veľkej nábožnosti. Faru mal rozsiahlu, ale snažil sa, aby veriaci boli obslúžení. Voči vrchnosti bol poslušný a ako VAD oddaný kňazom aj vodca, ktorý sa staral, aby všetko bolo v poriadku. Kazateľ obyčajný, ale presvedčivý a jeho kázne všetky boli z viery a z lásky. Bol dobrým vodcom farníkov, ktorých bolo veľmi treba povzbudzovať ku viere, ktorá v inovereckej obci bola vždy v akomsi úpadku. Bol pilierom farníkov. Ako mladší miloval spoločnosť a hru, ako starší stačil sám sebe. Veriaci ho ctili a vážili. Bol dobrým hospodárom, venoval sa chovu rožného statku. Bol dobrým radcom aj v hmotných veciach, ale zvlášť v duchovných. Ľudia mali k nemu veľkú dôveru. Komentoval Zarevúcky.

Majthényi de Kesseleőkeő Imrich

N. v Novákoch. Zo seminára sa stal 1686 farárom v H. Opatovciach, 1688 vo Sv. Mare, 1689 v L. Sliačoch, 1698 v Polomke, 1712 ostr. kanonik, 1714 AD hont. 1719 AD nitr. a opát sv. Michala juxta Budam. Z. 25.I.1720.

Majthényi Jozef

N. 14.IV.1790. 1832 prišiel z vacovskej diec. a stal sa farárom v Bojniciach. 1836 prepošt de Báč, 1838 AS. Z. 12.I.1876. V HD Lazany má charakteristiku: Turecký baša, trápiteľ ľudu. Nechcel ani počuť o stavbe kostola v Lazanoch, ktorému bol patrónom.

Majthényi slob. barón de Kesseleőkeő Ladislav

Nitrančan, 1729 farár vo Füssi, 1730 v Ponikách, 1732 v Ľubietovej, 1733 v Senici, 1755 v Bojniciach. Veľmi sa zaslúžil o okrášlenie a zväčšenie farskej budovy. Postavil kaplánske byty. – 1734 bol na prosynodálnej kongregácii v Trnave. Pre nejakú sochu v Kremnici, ktorú františkáni prenášali do kostola, ho udal kremn. farár vikárovi. Musel sa vzdať benefícia 1776 a odišiel do BB, kde z. 1779.

Malik, či Malich Gašpar

Pochádzal z L. Sv. Kríža, CV 1559 spomína ho ako farára 10 r. v Brezne. 1560 bol vyšetrovaný pre podozrenie z herézy. Priznal, že je ženatý, má dve deti, ale ženu prepustí, ak neni dovolené mať kňazovi manželku. Uznal, že v niektorých veciach chybil, ale chce byt pravoverný a všetko zachovávať podľa predpisov cirkvi. /Bucko: Oláh a jeho doba, s. 133./

Mandeli Ignác

1736 farár v Tužine. 1739 rezignoval a stal sa farárom na Ostrih. Hrade. Zomrel v Bratislave. /HD Tužina./

Marcus Imrich

1688 farár v Babinej. NSP

Marček Samuel

1776 kaplán v Sl. Ľupči, 1777 farár v Šp. Doline. Z. 12..1792, 42 roč.

Marečák Andrej

N. 20.III.1876 v Betlanovciach, o. 1904, kaplán vo V. Poli, Handlovej, Č. Balogu, Tužine, Detve, 1909 odišiel do Ameriky, suspendovaný. 1910 prepustený do chicagskej diec.

Márik Pavel

N. 17.I.1854 v Slopnej, o. 1877, kaplán na St. Horách, Detve, Chrenovci, Sučanoch, T. Michale, 1887 farár v Budči. Z. 5.IX.1923.

Markuš Imrich

N. 31.X.1835 v Brezne, o. 1858. Ako diakon bol aktuárom, 1860 prefekt sem. 1861 supl. prof. VŠB, 1862 archivár BÚ, 1865 farár v Ľubietovej, 1885 prosyn. examinátor, 1900 D. Z. 22.VI.1902. – Patril ku obrodeneckej inteligencii. Praktizoval bratské spolunažívanie s väčšinou evanjelickou v Ľubietovej, preto bol obľúbeným človekom.

Marassik Ján

1673 farár v Turanoch a D. Kubíne.

Mariássy Ján

1680 farár v D. Kubíne, 1688 v Sučanoch, t. r. sa vrátil do D. Kubína a stade t. r. do Mošoviec. 1691 v Jedľových Kostoľanoch, 1691 v H. Opatovciach, odkiaľ spravoval aj S. Teplice. NSP

Mariássy Štefan

cca 1680 farár v Turanoch. O ňom píše J. Szelepcsényi vo svojej informácii: „Zo strachu pred rebelmi ušiel do hôr. Aj tak ho chytili a dostal viac ako 50 palíc. Nechali ho ako mŕtveho, ale z milosti Božej ožil.“ NSP

Marschalko Alojz

N. 25.IX.1873 v Žiline, o. 1896, kaplán vo Zv. Slatine, BB, 1904 farár v Trubíne, 1914 v Hájnikách, 1921 odišiel na liečenie do Maďarska, 1924 výpomocný duchovný vo Vígľ. Hute, skoro za tým odišiel definitívne do Maďarska ako valetudinarius.

Marsalits Ján

N. v Trnave. Pri zriadení diec. bol kaplánom v Sl. Ľupči, 1773 farár v Bacúrove, 1777 v. v. Odišiel do Badína. Z. 23.XII.1794, 49 r.

Martin

Medzi 1332-1337 plebán de Arania i AD nitr./Turany/, ktorý ocenil svoje benefícium na 2 marky a zaplatil 11 gr. Theiner MV

Martin

Spomína sa 1464 ako farár v Gajdelhote. NSP

Martin

1517 farár v BB. NSP

Martin

1559 spomína sa ako farár v Sl. Pravne, ktorý je ženatý, ale sviatosti vysluhuje po katolícky. B-155

Martin

1564 sp. sa ako farár v Lutile. Prezentoval ho Oláh. NSP.

Martinides

Moravan, 1673 farár v Gajdli.

Martinček Jozef

N. 15.VIII.1855 vo Varíne, o. 1879, kaplán v Trubíne, H. Ždani, Trubíne, 1881 SF v J. Lehote, N. Lehote, 1882 K v N. Bani, BB, 1892 farár v Lopeji. 1904 zriekol sa fary a odišiel do Ameriky. Bol veľmi súci človek tak v pastorácii, ako aj v hospodárstve. Zavádzal pokrokové metódy do gazdovania. Založil mliekárske družstvo v Lopeji, ktoré pomáhalo speňažovať mlieko ako najobyčajnejší roľnícky výrobok. Prispieval do časopisov. Ako slovensky zmýšľajúci človek sa však nevedel uplatniť v šovinistickom prostredí vedúcej smotánky, preto odišiel do Ameriky, kde sa otvárali možnosti pre podnikavých ľudí.

Martinkovič František

Ord. bol ku stolu arcib. a t. r. 1680 sa stal farárom vo Vrútkach a Veľkých Uherciach, 1682 v Rosindole, 1685 v Sološnici, kde z. 11.V.1716.

Martinovich Maxmilián

N. 2l.XII.1844 v BB, o. 1868, kaplán v Tužine, Bojniciach, N. Bani. 1874 farár v Gajdli. Z. 29.VII.1908.

Martiššovič Pavel

N. 26.I.1816 v Bohdanovci, o. 1844, kaplán v Podkoniciach, Sv. Ondreji, Detve, Bojniciach, Č. Balogu, Brezne. 1855 farár v Polhore, 1889 v. v. Z. 22.III.1901, 85 r.

Martoni Juraj

cca 1640 farár v Žarnovici. CV Schlegelia píše: „… tieto veci boli z kostola spolu s farárom od Turkov odvlečené, čiastočne s kostolom spálené. Farár bol počas tejto vizitácie zajatec.“ NSP

Maruška Ľudevít

N. 24.VIII.1913, o. 1939, kaplán v Žarnovici, St. Horách, Sl. Ľupči, T. Petre. 1942 SF v T. Petre. 1945 odišiel do Rakúska, kde z. 1949.

Marsalič Ján

1776 farár v Brezanoch, 1778 kaplán v Sl. Ľupči, 1779 prepustený zo služieb diecézy.

Masarovič Arnold

N. 1.VIII.1853 v Zohore, o. 1879, kaplán v Sl. Pravne, Handlovej, Kr. Baniach, 1883 SF v Močiari, 1887 kaplán v Chrenovci, Detv. Hute, J. Lehote. 1887 na zdrav. dovolenke, 1889 trvalo v. v. pre duševnú chorobu. Z. 29.VI.1934.

Massík Michal

O. 1709. 1710 farár vo Vieske, 1711 v Chrenovci. NSP

Matej

1425 spomína sa ako „sacerdos capellanus de Ponyk“. Listina zo 14.VII.1425 Prep. de Turócz.

Matej

Medzi 1431-1437 farár v Krupine.

Matej

Spomína sa 1543 ako farár v Tŕní, zaplatil mimoriadnu daň 1 fl na obranu štátu.

Matej

Spomína sa 1543 ako farár v Budči, zaplatil mimoriadnu daň pol florénu na obranu štátu

Matej

1551 spomína sa ako farár v Hájnikách. NSP

Matej

1640-1647 farár v M. Kršteňanoch. /HD M. Kršteňany./

Matejčík Ján

N. 27.I.1855 v BB, o. 1880, kaplán v Tužine, Zv. Slatine, Sučanoch, Zv. Slatine, Tužine, Koši, SF v Koši, K v Bojniciach. 1888 farár v Malinovej, 1892 v H. Hámroch, 1909 bez dovolenia Ordinára odišiel do Ameriky.

Matejka Ján

N. 21.IV.1849, o. 1880, kaplán v Tajove, Zv. Slatine, Detve, Jastrabej, T. Ďure, V. Uherciach, Chrenovci, kde z. 7.I.1887, 38 r.

Mateovich Martin

N. 1734 v Kuklove, vyštudoval v trnav. sem. Kaplán, farár v Sobotišti a VAD, 1776 kanonik CEN, opát sv. Juraja de Lyssacz, 1783 causarum auditor, 1784 veľprepošt, 1793 kapit. vikár, 1801 gen. vikár. Z. 27.VII.1803. Vynikajúci muž na poli cirkevnom i národnom. Bol členom Učeného slov. tovarišstva. Na kraj. snemoch zastupoval Kapitulu. Od prímasa kard. Batthyána bol menovaný ako právny znalec na urovnanie sporov, ktoré vznikli medzi spišským kňazstvom. Ako kapitulný vikár si dobre počínal a 7 r. viedol diecézu k všeobecnej spokojnosti, takže Kapitula žiadala, aby bol biskupom. Jej žiadosť však nebola vypočutá. Na všetkých miestach, kde účinkoval, zanechal po sebe krásnu pamiatku v dobročinných základinách.

Matheovich Eliáš

1718 farár v H. Opatovciach a Skl. Tepliciach, 1727 v Topoľčiankach, 1750 v. v. Z. 1751. NSP

Matuláni Ignác

N. v Nádaši, 1804 má 42 r., 1787 kaplán v BB, 1789 farár vo Zv. Slatine, 1792 v Jastrabej. Z. 24.X.1807, 46 r. /CV 1804 Jastrabá./

Matulník Jakub

1657 farár v Perneku, 1663 v Búr. Sv. Jure, 1668 v Šandorfe, 1676 v Lančáre, 1680 v Tŕní, 1687 v Dev. N. Vsi, 1688 v Dlhej. NSP

Matunák Michal

N. 17.VII.1866 vo V. Šuranoch, o. 1891, kaplán vo Zv. Slatine, Sučanoch, 1893 vychovávateľ v rodine P. Kissa de Nemeskér, 1898 riaditeľ industriálnej školy v Krupine, 1902 farár v Brezne, 1908 D, 1922 zriekol sa fary a stal sa archivárom mesta Kremnice. Z. 5.XII.1932 náhle, 66 r. Vyššej postavy, trocha tučný, rázovitý. Zjav príťažlivý, ale až po hlbšom poznaní. Vystupovanie sebavedomé. Povahou bol málo prístupný, uzavretý, zložitý k neznámym, k známym však dobrosrdečný. Veľmi citlivý. O jeho dušpastierskej činnosti je menej známo. Fresková úprava breznianskeho kostola však hovorí za jeho horlivosť. Ťažko povedať, čo ho dohnalo k tomu, že sa zriekol fary a ako laicizovaný slúžil svojej záľube: histórii. Prostredie v Brezne bolo delikátne. Malomeštiacka namyslenosť, stále podpichovanie a navádzanie na nepríjemnosti, akými vždy breznianski kňazi boli traktovaní, iste nebolo príjemné ani jemu. – Jeho učenosť bola veľká. Hovoril slov., nem., maď., cigánsky. Archiválne dobre ovládal latinčinu, turečtinu, zo slovanských jazykov chorvátčinu a poľštinu. Osobitnou záľubou bola história a v nej obdobie tureckej okupácie od 1526 do konca 17. st. Touto tematikou sa zaoberá väčšina jeho prác do r. 1918. /Nagy Surány a török uralom Allat, Végles vára, Korpona várkapitányai, Felsőmagyarország a török uradalom allat. /Toto vyšlo aj slovensky v 90 r. v Sl. Pohľadoch./ - Keď sa stal archivárom v Kremnici, zaoberal sa regionálnou históriou. Napísal: Dejiny slovenského a hlavného banského mesta Kremnice. Dejiny Hr. Sv. Kríža, Cirkevné dejiny Kremnice a okolia. Posledné dve ostali v strojopise. Za života bol považovaný za najlepšieho turkológa na Slovensku. Vzorne usporiadal a katalogizoval archív Kremnice. Zasiahol aj do sporu o pôvode Slovákov. Napísal brožúru Pôvod a juhoslovanskosť slov. národa. V tom nebol odborníkom, preto mu nevyšlo dobre. Rád sa porozprával s cigáňmi, ktorých reč poznal veľmi dobre. Zostavil aj gramatiku tejto reči a preložil do nej Otčenáš. Jeho práce vyznievajú v hlbokej odbornosti a znalostiach, ale jeho reč je zvláštna. Stavba viet a vyjadrovanie je niekedy až bizarné, nášmu spôsobu vzdialené. Bol samotárom a uťahoval sa ku svojej zaľúbenej robote. Preto ho ľudia aj málo poznali. K ľuďom, ktorí sa rozumeli do histórie a vedeli oceniť jeho práce, k tým mal veľkú dôveru a vedel im otvoriť svoje srdce a prípadne pomôcť aj pri svojej najvyššej zaťaženosti. Bol veľmi citlivý na nespravodlivosť a prázdnu, namyslenú kritiku. V takých prípadoch vedel ťažko odpúšťať. Nehonosil sa vedomosťami, ale bol si ich vedomý, preto sa aj tomu primerané správal v debate o veciach, v ktorých bol doma. Jeho samotárska povaha bola na príčine, že ho ľudia málo poznali, zatláčali do ústrania ku spisom a rukopisom, nad ktorými ustavične sedel a pri ktorých aj skonal. /Komentoval M. Mišík./

Matúš

1530 sp. sa ako farár v Budči. /Archív mesta BB f.168, u.15./

Matúškovič Martin

N. 3.XI.1851 v Slovanoch, o. 1875, kaplán v Handlovej, prebendát, katechéta na dievčenskom lýceu v BB, 1878 supl. prof VŠB, 1882 riadny prof VŠB, fiškus konzistória, 1890 farár v Hájnikách, 1898 D, 1900 farár vo Zvolene, 1901 HCEN, 1902 AS, Z. 7.I.1919 náhle, 68 r.

Mátyás Ján

1824 ho prijali ako skončeného teológa za ostrih. AD, o. 1824, bibliotekár a ceremonár, 1824 notár konzistória, 1829 farár v Mošovciach, 1834 v Podkoniciach, D, 1836 v Lopeji, 1841 po strate fary SF v Budči, 1842 SF v Bacúrove. Z. 25.X.1843.

Matyasovics Ján

N. 6.V.1856 vo V. Bytči, o. 1881, kaplán v Tajove, Trubíne, Detve, 1888 SF v Detve, 1891 SF, 1892 farár v Rudne, 1896 SF v Hronci, 1902 SF, 1903 farár v Trubíne. Z. 25.I.1904.

Mattyasovszky Imrich

1692 farár vo Felbáre, 1693 doktor teol. 1694 farár vo Féli, 1696 v Krupine, 1696 vo Veľ. Šarluhách, jágerský kanonik. 1697 odišiel do Košíc. Svoju knižnicu venoval fare.

Matzko Ján

N. 27.XII.1792 v N. Bani, o. 1815, aktuár, prebendát, 1819 ceremonár, 1821 farár na Píle, 1825 v H. Hámroch, 1827 v Skl. Tepliciach, 1830 AS, 1833 D, 1838 v Sl. Ľupči, 1847 v D. Nive, 1855 prosyn. examinátor, 1856 HCEN. Z. 18.VIII.1880. Bol prostrednej postavy, silnej konštrukcie. Vynikajúci, kultivovaný a príjemného chovania. V spoločenskom styku bol milý, svojim príjemným chovaním si vedel získať všetkých. Až do smrti bol zdravý a čulý. /HD Sl. Ľupča, Novosad v HD D. Niva./

Maurer Andrej Ignác

1678 kaplán v Kremnici. Pre nejaké priestupky ho vyšetrovali a OAB ho preložil. 1691 ho ako hosťa spomína Diarium SJ v BB, 1679 farár v Tŕní, t. r. v Krnišove, 1680 v Kopernici, skade spravoval aj Slaskú. 1689 v J. Lehote, kde bol do 1694.

Mayer Ján

N. v Kremnici, 1478 spomína sa ako farár v Kopernici. Bol pisárom kódexov. Podpisoval sa: Manu Joannis Mayer de Kremnicio 1478. SchH.

Mazoch Ján

N. 11.VII.1775 vo Vysokej /Trenč./ z rodu slobodníckeho. Študoval v Žiline, Bratislave, Segedíne, BB. O. 1801, kaplán v Kláštore p/Zn. Sučanoch, SF v Necpaloch, T. Michale, K v N. Bani, Šp. Doline, Vyhniach. 1805 farár v Riečke, odkiaľ odišiel do Tajova a od neho riečanskú farnosť spravovali až do 1940 tajovskí farári. 1823 v Motyčkách; 1833 vo Sv. Ondreji. Z. 15.XII.1836. AS súdnej tabule župy zvol.

Meczler

Parochus de Bystricia. Zápis r. 1401 v účtovnej knihe Zvolena. J. Trochta: Zoznam fár.

Mažár Krištof

1686 farár vo Zvolene.

Mednyászky de Megydes Ignác

z Medného, o. 1754, kaplán, 1755 farár v Krnišove, 1760 prvý farár vo Vyhniach, 1763 v Hrádku, 1766 v Šandorfe, 1788 v Radošovciach. Z. 11.XI.1809.

Mednyánszky de Megydes Jonáš

1681 farár v Sučanoch, t. r. v Piešťanoch, 1685 v Kovarciach, 1689 v St. Turej, 1698 vo Sv. Jure, 16 98 v Dioseku, 1700 v Oslanoch, 1703 v Martine, odkiaľ ho vyhnali Rákoczyovci 1706 a ušiel do St. Turej. Do Martina sa chcel vrátiť, ale sa mu to nepodarilo. 1715-1719 v Pobedime. Tam aj zomrel a zanechal pre kostol lúku. NSP.

Mednyánszky de Megydes Jozef

1760 kaplán, 1761 farár na H. Mičinej, kde z. 1764.

Medzihradský Daniel

N. v Lipt. Sv. Kríži, 1766 kaplán v Trstenej, 1768 farár v Turanoch, t. r. v Komjatnej, 1772 znova v Turanoch, kde z. 3.V.1774. NSP

Medzihradský Jonáš

O. 1836, kaplán v Jastrabej, Sl. Ľupči, Detve, Tajove, V. Uherciach. 1841 na korekcii, odkiaľ zatvrdilo odišiel. Z. 1.III.1841 vo V. Uherciach.

Medvecký Karol

N. 8.VI.1875 v Orav. Podzámku, ako 4.r. bohoslovca ho prijali z rehole OFM, o. 1899. Kaplán v Detve, Krupine, Jastrabej, V. Poli, Beňuši, Detv. Hute. 1904 SF v Donovaloch, t. r. v Brehoch, 1905 v Prochoti, 1909 v Bacúrove. 1918 vládny referent pre cirkevné záležitosti v Bratislave. 1920 farár v Bojniciach, 1922 prepošt sv. Jána de Huncovce, 1931 AD nitr. Z. 11.XII.1937. – Vysoký, plnoštíhlej postavy, počerný, výraznej tváre, na ktorej jazva na líci mu prinášala výraz veľkej prísnosti. Taký aj bol, ale spravodlivý. Voči kaplánom bol nedostupný, voči veriacim ochotný, dobrý spovedník, pedantný dušpastier, ktorý si presne konal povinnosti. U dedinských veriacich mal obľubu, Bojničania ho nemali v láske. Ako človek činný vo vysokých kruhoch a žijúci medzi pospolitým ľudom prekonával delikátnu situáciu, v ktorej nenachádzal mnoho lásky, preto mu bolo treba konať podľa rozumových pohnútok. – Ako mladý kňaz bol ambiciózny, ale vyhlásený za pansláva bol odstrkovaný a posielaný na fary, ktoré boli vhodné pre priemerného kňaza. Jeho koníčkom bola etnografia a história. Ako politik stál pri zrode ČSR, podpísal 30.X.1918 Martinskú deklaráciu o odtrhnutí Slovákov od Maďarska. Bol členom Revolučného národného zhromaždenia. V Šrobárovej vláde ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska sa stal vládnym referentom pre katolícke záležitosti. Vláda táto bola od počiatku „pokrokárska“, ktorá započala éru nevraživosti voči Cirkvi. On ako jej významný činiteľ mal nepriamu účasť na tejto činnosti, preto ho významní katolícki činitelia verejne vyzývali, aby sa vzdal, ale on ostal neoblomný. Vo vernosti novej vláde dal sa aj na taký úkon, že osobne vyhnal za asistencie českých vojakov biskupa Radnaia a s jeho pobočníkom kanonikom Groschom ho odprevadil až na hranice. To bola úloha vlády, ktorá chcela očistil vysoké miesta cirkevnej hierarchie od ľudí, ktorí sa exponovali za maďarónčenie. Tento čin mu kňazstvo nikdy neodpustilo a ako mladí, tak aj starí kňazi ho jednoznačne preto odsudzovali. Mal preto medzi kňazmi veľa odporcov, aj otvorených a aj mlčanlivých. Za druhé gravamen mu pričitovali, že dostal od svojich priateľov v politike prezentu na bojnickú faru, ktorá bola považovaná za najbohatšiu v BBB. Pri tom si ponechal aj svoj úrad referenta. – Bol plného čechoslováckeho zmýšľania a podporoval politiku Dr. Martina Mičuru. Ako taký mal veľmi široké známosti medzi vynikajúcimi osobnosťami. – Bol spisovateľom a napísal: Monografiu Detvy /1905/, Životopis Andreja Kmeťa /1912/, Krátke dejiny katolíctva na Slovensku /1920/, Sto slovenských ľudových balád /1923/, Slovenský prevrat, štvorzväzkové dielo /1931/ a životné memoáre: K mojím 65. narodeninám. – Hodne cestoval v zahraničí. – Zachránil pred vydaním do rúk nacistom prof, kňaza Riedermattera, ktorý ušiel do ČSR pred nacizmom, ktorého bol odporcom, a tu sa skrýval. Pred smrťou navštívil všetkých svojich odporcov a zmieril sa s nimi. Bol považovaný za bohatého, ale po smrti sa všetko stratilo. Boli ťažkosti s úhradou pohrebu.

Meglity Ján Anton

Nar. v Lamači. 1700 farár v Háji, kde sa nemohol pre protestantizmus trvalo usadiť. 1701 v Radvani, skade bol tiež vyhnaný. 1705 v Strede n/Váhom a Brunovciach, 1709 v Piešťanoch, 1710 v Bystrici, 1713 v H. Zeleniciach, 1713 v Lakšárskej N. Vsi. NSP

Melcer Juraj

N. 27.II.1814 v Krupine, o. 1836, kaplán v Beňuši, Sl. Ľupči, Vyhniach, SF v Kláštore p/Zn. 1847 SF v Turanoch, K v Kláštore p/Zn, BB, 1849 SF vo Vígľ. Hute, 1852 v Kľaku, čoskoro zase vo Vígľ. Hute, kde sa stal 1854 farárom. Z. 28.II.1869, 55 r.

Melcer Valentín

1560 spomína sa ako farár v Mošovciach. CV Szegedyho má o ňom správu: „Mladý, delikátny, ženatý, heretik. Kostol drží na spôsob maštale bez sviatostí, hoci ho má ozdobený obrazmi. Bohoslužby koná bez liturgického rúcha v reči ľudu. Niekedy užíva aj superpelíciu. Ostensorium nemá. Pre prijímajúcich celebruje, pre nemocných konsekruje, keď to vyžaduje potreba. Podáva po obojím spôsobom. Pôsty nevyhlasuje žiadne, sviatky podľa ľúbosti. Chová sa ľudsky a prívetivo.“

Melchior

V listine Matúša de Vicedominis et Placentia, ostr. vikára zo dňa 16.XII.1420 sa o ňom hovorí, že sa dostavil pred kapitulu s listom kráľa Žigmunda, v ktorom prísne nariaďuje, aby nikoho iného za farára do BB nemenovali iba jeho. Fara bola po smrti Lamperta uprázdnená. Vikár, keď videl, že Melchior má požadované kvality, menoval ho farárom. Jeho menovanie oznámil aj susedným farárom, a síce: „Symonidi de S.Nicolao, Demetrio de OOSS, Johanni de Radonao, Stephano de Antiquozolio“ a požiadal ich, aby ho uviedli do úradu. Listina v archíve Kremnice, Tom. I. Fons 19, Fasc. 1. No 6.

Melchior

1559 spomína sa ako farár v Mošovciach. CV píše: „Narodený v mieste, u farníkov je v chvále počestného života. Je ženatý. Všetky sviatosti po katolícky vysluhuje. Sviatosť oltárnu podáva pod obojím spôsobom.“

Melchior

CV 1559 spomína ho ako farára v Novej Bani. Keď ho vizitátor napomínal, odvolával sa, že všetko koná tak, ako iní farári banských miest. Dr. Bucko: Reformné hnutie v arcib. ostr. r. 1564.

Melchior

1560 sp. sa ako farár v Gajdli. CV píše: „Plný fantázie, ženatý, podľa svedectva všetkých nestály a neposlušný. Jedným slovom môžem povedať: heretik.“

Melicher Rudolf

N. 7.VII.1877 v Bánovciach, o. 1901, kaplán vo Vrútkach, Kláštore p/Zn, Zvolene, 1902 katechéta a učiteľ slovenčiny na preparandii v Kláštore p/Zn, 1907 K vo Zvolene, 1908 ceremonár, 1909 SF, 1910 farár v Medzibrode, 1927 v Martine, AS, 1940 páp. komorník. Z. 3.X.1848. – Strednej, útlej postavy, jemného, elegantného vystupovania. Srdečný, skromný, jednoduchý, priateľský. Veľmi chúlostivý na zdravie. Svedomitý dušpastier, voči veriacim taktný, dobrý kazateľ. Pre chúlostivosť viazal sa len na kostol a kanceláriu. Bol záhradkárom.

Mellyus Anton

1795 kaplán v Detve, 1796 miestny kaplán v Detv. Hute, 1798 farár v Tŕní, 1801 v Očovej. Z. 8.III.1824. V Očovej sa dostal do sporu s vígľašskými kastelánmi pre svoje dôchodkové záležitosti. Tí mu ich odpierali a okrem toho ho obžalovali na BÚ z nedbalosti vo vykonávaní povinností.

Menšík Gerhard Augustín

Prijatý z reh. eremitov sv. Augustína. 1688 farár v H. Mičinej. Keď jednej noci spal v záhradnom domčeku, niekto ho podpálil a on ušiel sotva so životom. 1691 vo V. Suchej, 1698 v Babinej, kde pracoval medzi roztržkami do 1702. NSP

Mertinger Jozef

1725 kaplán v Bratislave, 1729 farár v Sl. Pravne. Keď začal mať spory s farníkmi, odišiel radšej za kaplána na ostrih. hrad. /CV 1731, HD Sl. Pravno./

Messey Jakub

O. 1657 po jednoročnom kurze v seminári. 1622 farár v Handlovej, 1663 bakalár teol. NSP

Mészáros Jozef

N. 19.XI.1776 vo Zvolene. Jeho otec bol zvol. richtár. Študoval vo Vacove, teol. v gen. seminári v Bratislave hovoril slovensky a nemecky, maďarsky málo, „lebo táto reč bola pod Jozefom II. pochovaná.“ O. 1709, kaplán v N. Bani, Šp. Doline, Zvolene. 1802 farár na Píle, 1805 vo Zvolene, 1828 v Sáse, 1835 v D. Nive, 1844 v Babinej. Z. 14.VII.1850. Zaoberal sa históriou Zvolena.

Mészáros Štefan

/ml. brat Jozefov/ O. 1809, prebendát, kaplán v BB, 1815 SF a 1816 farár v Ľubietovej. Z. 28.I.1823, keď išiel navštíviť do Zvolena sestru Zuzanu Kozáčekovú. Tam ho aj pochovali.

Mészárovics Adam

1744 kaplán grófa Eszterházyho vo Zvolene, 1746 v Holiči, 1750 farár v Babinej, kde z. 1792.

Mesner Jozef

N. 2.XI.1789, o. 1812, kaplán v Handlovej, BB, 1819 SF vo V. Poli, neskôr v H. Štubni, 1822 farár v Martine, 1829 D, 1838 VAD, 1845 HCEN. Z. 1.IV.1861.

Mesík Andrej

N. 2.VII.1792 v Selciach, o. 1815, kaplán v Tajove, D. Nive, Selciach, Vyhniach, Sáse, Šp. Doline, Budči, Sp. Doline, Prievidzi, Bojniciach, 1827 SF v Bystričanoch, M. Kršteňanoch, 1828 SF v Lazanoch, K v Bojniciach, 1829 SF v H. Hámroch, 1830 v Rudne, 1831 farár v Rudne, 1837 v Medzibrode, 1842 v Ponikách, 1851 v H. Lehote. Z. 3.VI.1866.

Mesík Vajda František

N. 24.X.1880 v Selciach, o. 1904, kaplán v Žarnovici, St. Horách, Žarnovici, 1908 SF v H. Opatovciach, K v N. Bani, Kremnici, 1911 na zdrav. dovolenke, po návrate vicerektor seminára. 1914 SF v H. Mičinej, 1919 rektor sem., vicekancelár kúrie, inšpektor nad školami, 1921 páp. komorník, 1922 riaditeľ dievč. kláštornej meštianky, 1927 AS, 1933 kanonik a gen. vikár, prodirektor VŠB, 1936 protonotár. Z. 22.II.1941. – Strednej, peknej postavy, príjemnej tváre, dôstojného vystupovania. Bol nevšedný muž, na ktorého sa lepili rozličné funkcie a tituly. Ako rektor bol veľmi obľúbený medzi klerikmi. Viacej ešte vynikal vo svetských funkciách. Bol za dlhší čas mešťanostom BB, hoci v politike nehral veľkú úlohu. Ako taký bol tiež obľúbený, lebo chcel vyjsť so všetkými občanmi, aj s takými, ktorí boli iného zmýšľania. Bol populárny medzi občanmi. Náruživý rybár. R. 1935 založil časopis „Naše noviny“, ktoré boli pokračovateľom Bobokových „Našich novín“.

Mialtro Juraj

N. vo Sv. Kríži. Malý seminár za šesť rokov skončil v Trnave, špekulatívnu teológiu za tri roky, o. 1731, kaplán v Sl. Ľupči, 1734 farár v Badíne, 1744 v Selcach. Z. 29.IV.1762 /CV 1754 Selce./

Mialtro Pavel

N. vo Sv. Kríži, brat Juraja, 1742 dostal investitúru na faru v Dubovej, kde bol VAD, Z. 4.IV.1754.

Mierka Karol

N. 2.XII.1822, pochádzal z učiteľskej rodiny, o. 1847, kaplán v Podkoniciach, Bojniciach, Chrenovci, Trubíne, Kláštore p/Zn., Chrenovci. 1858 SF v Chrenovci, t. r. v Predajnej a v Beňuši. 1860 SF v Kamenci pod Vtáčnikom, 1863 farár tamže. Z. 24.IX.1880, 58 r.

Mihalovič Andrej

N. v Oslanoch, o. 1786, kaplán v Jastrabej, 1787 miestny kaplán v Prochoti, 1794 farár v Slaskej. Z. 18.VII.1842.

Mihalovič Ignác

1772 kaplán v Bal. Ďarmotách, 1776 farár v H. Opatovciach, /CV 1778 píše, že mal 38 r./ 1792 v. v. 1795 prebendát, 1799 v. v. 1803 SF, 1804 farár v Budči. 1822 v. v. Z. 30.IV.1826.

Mihalovič Jakub

1689 farár v N. Bani.

Mihalovič Jozef

O. 1806, kaplán v Jastrabej, BB, 1808 SF v Jastrabej. Z. 14.V.1810, 29 r.

Michal

Medzi 1332-1357 plebán de Antiquo Zolio, ktorý sa prísažne osvedčil, že jeho benefícium nemá hodnotu nad 13 mariek a zaplatil 1 marku a 17 gr. Theiner MV.

Michal

1360 plebán de Suchan /Sučany/ a vikár de Turchi (Turiec). NSP

Michal

1360 plebán de villa s. Mariae

Michal

Medzi 1332-1337 plebán B.M.V. de Monte, ktorý prísažne ocenil svoje benefícium na 100 gr a zaplatil 10. Theiner MV

Michal

1391 farár v T. Michale.

Michal

1406 farár v Martine. NSP

Michal

1529 sa spomína ako plebán S. Crucis de Keresztúr, ktorého vyzval gen. vikár Damian de Zewdwn, aby si držal kaplána. Stalo sa tak na žiadosť Lutilčanov.

Michal

1559 bol farárom v Gajdli. CV o ňom píše: „Ženatý, ale sviatosti vysluhuje po katolícky.“

Michal

CV 1560 M. Szegedyho Sklené o ňom píše: „Poliak, ženatý, nenašiel som ho doma, lebo išiel do hôr. Hovoria, že je otrhaný a že je ako holub, ktorý miluje voľnosť pitia a chovania. Prijímanie dáva pod obojím spôsobom.“ BRH-178

Michal

Počas CV B. Zathaya bol farárom vo Sv. Ondreji. „Dobre spravuje kostol, má však manželku a dcéru.“

Michal Bradatý /Barbatus/

CV 1560 ho sp. ako farára v Necpaloch: „Neučený, ženatý, poriadneho života. Sv. prijímanie dáva pod obojím spôsobom, ostatné obrady koná podľa Cirkvi.“ BRH 177

Michenbach Juraj

Prijatý z rehole benediktínov. 1673 farár v Sklenom a H. Štubni, 1680 v J. Lehote. NSP

Michna Matúš

1731 farár v Závade, 1735 v H. Mičinej, 1737 v Očovej. Z. 16.II.1769. Rodák bol z Detvy. Vydal knižočku Swětlo we tmách, poučenie o katol. viere, preklad z nemčiny. Bol VAD slávny muž svojej doby.

Mika Michal

N. 21.IX.1868 v Ústí, o. 1892, kaplán v Sl. Ľupči, Detve, Hronci, 1902 SF, 1903 farár v H. Lehote. Z. 13.II.1904, 36 r.

Mikel Pavol

1690 farár v Ardanovciach, 1692 v H. Opatovciach, 1693 v Kopernici. NSP

Miko Juraj

N. 11.VIII.1874 v Slovanoch, o. 1897, aktuár, kaplán v Trubíne, 1899 SF v Dubovej, katechéta v BB, 1902 sekretár kapit. kancelárie, 1908 SF, 1914 farár v Tŕní, 1920 D, 1930 farár vo Vrútkach, 1936 HCEN, 1941 v. v. Z. 5.II.1955. Vysokej, asketickej postavy, príjemného chovania. Dobrý, usilovný kňaz. Viacej sa hodil na dedinu, ako do mesta. Dobrý gazda.

Mikovič Juraj

1670 farár v Divíne, 1672 v Derečke, 1672 v Pukanci, 1675 v Leviciach, 1681 vo Valaskej, odkiaľ ho vyhnali Tököliovci. Ostatné jeho osudy sú neznáme. NSP

Mikovič Michal Tomáš

N. v Rosindole, 1673 farár v Brezanoch, 1681 v Tisovci, 1680 v Mošovciach. NSP

Mikuláš

Medzi 1332-1337 „Nicolaus plebanus de Esen (AD Nitriensis)“, fara výnosu 1 marky, Horné Jaseno, farnosť Sv. Helena.

Mikuláš

Medzi 1332-1337 plebán Sv. Kríža. Doznal, že jeho beneficium nevynáša viac ak 20 mariek. Zaplatil 1 marku a 56 groší. Theiner MV

Mikuláš

Medzi 1332-1337 plebán de Lipche, doznal, že jeho fara nevynáša viac ako marku. Zaplatil poldruha fertona. Theiner MV.

Mikuláš

Medzi 1332-1337 plebán Sv. Jána z Turca, doznal, že jeho fara nevynáša nad marku. Zaplatil 6 groší. Theiner MV

Mikuláš Jakub

Medzi 1332-1337 plebán S. Georgii de Tocz /Turócz, T. Ďur/. Ocenil faru na 100 groši, zaplatil 6. Theiner MV

Mikuláš

1360 farár v T. Petre.

Mikuláš

Spomína sa ako farár Všechsvätých /Ladomerská Vieska/, ktorému 1391 nariadil vikár Leonard de Pensauro, aby inštaloval kňaza Jána za rektora altárie sv. Žigmunda v Kremnici. Matunák CDK

Mikuláš de Odra

1446 sp. sa ako farár plebán do Körmöczbánya. Bol rektorom altárie sv. Mikuláša a kanonik olomoucký a vratislavský. Slávny literát, spisovateľ a zhotovovateľ kódexov, ktoré sú teraz vlastníctvom kremnickej farnosti. Keď bol inštalovaný za kanonika, nechal svoj vzácny poklad kremnickej farnosti.

Mikuláš zo Sabinova

1521 farár v BB. Odporca reformácie. Na synode 1525 v Ostrihome líčil tmavými farbami šírenie reformácie a za hlavných propagátorov označoval Konráda Kordáta a Jána Cryslinga. Mal dôchodok 24 mariek. Za baníckeho povstania mu vzbúrení baníci vyrabovali faru, všetko cenné odniesli a budovu zapálili. /Dr. Ratkoš: Dokumenty k baníckemu povstaniu, s. 20, 86 a 213/ Z. 1529 alebo 1530.

Mikuláš

CV 1559 píše o ňom ako o prievidzkom farárovi: „Starý muž. Archidiakon, dobrého života. Povedal, že je prinútený dávať prijímanie pod obojím spôsobom.“

Mikuláš

CV 1559 píše, že je Poliak, farár v Necpaloch, ženatý, ktorý sviatosti vysluhuje po katolícky.

Mikuláš

Plebanus de Briznae r. 1543 zaplatil mimoriadnu daň 1 fl 40 den. na obranu štátu.

Mikuláš

CV 1561 B. Zathaya píše, že je farárom v Budči, vysluhuje všetky sviatosti, ale je nedbalý. Dlažba kostola je plná jám, strecha deravá. Má manželku, synov a dcéry. Žije biedne, lebo má slabé dôchodky v jalovom pôsobisku.

Mikuláš de Spinis (asi Tŕnie)

R. 1561 svedčil pri výsluchu kňaza Rafaela Stegera.

Mikulka Juraj

N. 24.IV.1815, o. 1838, kaplán v Tužine, 1838 ceremonár, 1840 sekretár vikára, 1845 bisk. sekretár, 1846 farár v Krupine, 1853 prosyn. examinátor, 1852 opát P. Márie de Monostor non procul a Vámos Györk, 1858 D, 1863 VAD, 1871 vyznamenaný radom Františka Jozefa I. 1876 menovaný za kanonika, neprijal štallum a ostal v Krupine, kde z. 18.II.1886.

Milberger Jozef

1711 farár v Koši, 1715 v N. Bani, kde mal nástupcu 1724. Potom bol kaplánom v M. Obdokovciach, kde z. 1738. NSP

Miller Ján

N. v Trnave, bol kaplánom v Kremnici a Pešti. 1776 ho prijal Berchtold za svojho kaplána. 1778 bisk. sekretár, 1784 farár v N. Lehote a VAD, 1792 CEN, 1804 veľprepošt, 1801 opát de Boól. 1794-1801 spravoval diecezánsku kasu a penzijný fond kňazov. Na krajinských snemoch zastupoval kapitulu r. 1802 a 1808. Z pozostalosti založil dobročinné fondy. Z. 13.XII.1810.

Millick Andrej Ignác

Prišiel zo Sliezska. 1693 farár v Hodruši. Za rákoczyovskej éry, predvídajúc, že lut. budú chcieť na Veľký piatok zvoniť, dal vybrať zo zvonov srdcia a iný človek zahlobil dvere na zvonici. Keď toto našli, zúrili a chceli farára prehodiť cez plot, ale niektorí ich od toho odradili. – 1709 v Koši, 1711 v Sklenom, 1717 v B. Belej, 1731 bol poverený previesť vyšetrovanie ohľadne kostolov a zabitia P. Jána Kothurszkého, ktoré sa stalo v júni 1683 od rebelov. Z. 7.VII.1737. NSP

Minárik

Minczer Michal

O. 1783, prebendát. Z. 7.X.1814.

Miriss Mikuláš

Rodák v Trenč. Domaniže. Keď skončil teológiu, bol poslaný do Tŕnia. 1665 farár v Kovarciach, 1674 v Ľubietovej, t. r. v Tisovci, 1675 v Sklenom, 1678 vo Valaskej, 1681 v Tisovci, t. r. zas vo V. Suchej, 1683 znova vo Valaskej, kam sa mohol vrátiť, keď sa utíšili búrky povstalcov, 1689 v Lutile, 1690 v H. Beňadiku, 1693 v D. Nive, 1695 v Skl. Tepliciach, 1696 mu pripojili aj H. Opatovce, CV o ňom píše: „Správa sa dobre, sú s ním spokojní.“ - Významný muž pre Slovákov. Napísal dnes nezvestné dielo o slovenskom jazyku. Z. 1703.

Misskay Michal

1667 farár v Prašiciach a Závode, 1671 v Ardanovciach, 1677 v Ivanke, t. r. v Selcach, 1684 v Sľažanoch, 1689 vo Valaskej, t. r. v Sielnici, 1690 v Hájnikách. Táto fara mu osožila, lebo sa vyliečil v sliačskych kúpeľoch. 1692 znova vo Valaskej, kde 1695 dostal nástupcu. NSP

Miškovič Ernest

O. 1793, prebendát,, kaplán v Kremnici, 1798 farár v T. Michale, 1804 D, 1813 VAD, 1821 HCEN a examinátor prosyn. 1827 v Kláštore p/Zn., AS súdnej tabule župy turč. Z. 26.VIII.1840.

Missúth Anton

N. 19.XI.1866 v Donovaloch - Mistríkoch, o. 1891, kaplán v Jastrabej, Prievidzi, N. Bani, Chrenovci, Jastrabej, Donovaloch. 1897 SF, 1898 farár v Radvani, 1920 D, 1921 farár v Prievidzi, 1925 páp. komorník. Z. 3.II.1935.

Missuta Štefan

N. v Topoľčiankach, 1730 skončil teol. 1732 farár vo Vieske, 1740 v Solčanoch, kde z. 4.VI. 1765. NSP

Mitis Ján Juraj

Teol. skončil vo Viedni, odkiaľ bol priamo farárom v Gajdli, 1688 v Sklenom, kam ho inštaloval Ján Robík, spišský kanonik, od 1691 aj v Handlovej. Táto bola od rebelov podpálená r. 1703, kostol fara a väčšia časť obce ľahli popolom.

Móczay Jozef

N. 1780 v BB, 1803 prebendát, 1804 miestny kaplán, 1806 farár v Bystričanoch, 1806 v Martine, 1808 v Mošovciach, 1811 v Detve, 1829 per cambium v Žarnovici. Z. 28.II.1842.

Modray Ján

1696 farár v T. Petre. 1696 vizitoval tu I. Pongrácz, ktorému sa ponosoval, že je tu ako novokňaz a veriaci mu porušujú sviatky a hnusne hrešia. Faru má na spadnutie. 1697 vo Sv. Helene, 1701 v M. Bábe, 1703 v Brodskom, 1706 v Ohaji, 1708 v Nemciach, 1709 má investitúru na nejakú uprázdnenú faru v Novohrade, t. r. je však v Nádaši, 1712 vo Vysokej, 1713–1721 v Pukanci. NSP

Mogyory Jozef

1808 kaplán v BB, 1810 farár v Krahuliach, 1812 v Lúčkach, 1817 rezignoval na faru a ostal kaplánom v Tužine a Handlovej. 1820 prepustený do ľwovskej diecézy.

Molitor Konrád

1679 farár v Mischdorfe, 1680 v Gajdli, t. r. v Limbachu. NSP

Molnár František

N. 4.VII.1765 v Szegváre. 1801 prišiel z vacovskej diecézy spolu s biskupom Zerdahelyim a ostal pri ňom v aule ako čestný kanonik a latere. 1802 CEN, 1807 rektor sem., prepošt P. Márie de Albei, 1819 prodirektor VŠB, asesor súdnej tabule župy zvol. Na liečení v Skl. Tepliciach 12.V.1822 náhle zomrel. Jeho telo v najväčšej tichosti v noci odviezli do Sv. Kríža, kde ho v krypte biskupov pod dlažbou pochovali, lebo boli už iba tri voľné miesta. /HD Sv. Kríž./

Molnár Jozef

N. 26.I.1864 v Ényi, o. 1888, kaplán v Selciach, Beňuši, Detv. Hute, Hronci, Detv. Hute, 1894 SF, 1895 farár v Detv. Hute. Z. 11.II.1902, 38 r.

Mondok Ján

N. 10.XII.1813. 1852 bol prijatý zo záhrebskej diecéze a ustanovený za farára do Lovče. Z. 1.I.1872.

Morvay Štefan Martin

1716 farár v Zavare, 1718 vo V. Uherciach. NSP

Moringer Michal

1789 bisk. kaplán, K v Žarnovici, 1792 farár v Šp. Doline, Z. 19.6.1795, 35 r.

Motús Štefan

N. v Solčanoch, 1743 farár v Ľubietovej. Z. 18.VI.1744 NSP

Mózer Teodor

N. 8.IX.1841 v Sp. Podhradí, o. 1868, kaplán vo V. Poli, Oslanoch, Kláštore p/Zn., Sl. Pravne, 1872 farár v Sl. Pravne, 1879 per cambium v Jalnej, 1880 v Mošovciach, 1889 D, 1899 VAD, 1901 farár v Prievidzi a HCEN. Z. 4.XII.1920.

Mozor Jozef

N. 13.XII.1787, o. 1811, prebendát a supl. prof. VŠB, 1812 prefekt sem., 1817 fiscus konzistória, 1822 AS, 1824 doktor filozofie a teológie, rektor sem. 1831 farár v Predajnej, 1852 HCEN, 1853 prosyn. examinátor, 1854 apošt. protonotár, 1857 v. v. AS súdnej tabule župy zvol. Z. 28.IX.1861. - Za revolúcie zostal verný cisárovi, preto mal nepríjemnosti s komorskými úradníkmi.

Mrva Juraj

N. 2.IV.1824, o. 1854, kaplán vo Vyhniach, Tajove, Šp. Doline, St. Horách, Č. Balogu, Detve. 1859 na korekcii, 1860 K v Oslanoch a V. Uherciach, 1864 na korekcii, 1866 K v Beňuši, prebendát, 1876 redukovaný do laického stavu.

Mrva Vincent

N. 25.XI.1901 vo Voderadoch, o. 1925. Po likvidácii reholí bol prijatý z rehole OFM do služieb diecézy a 1950 poslaný za SF na St. Hory. Z. 5.VI.1960.

Mucina Tomáš

N. 1722. Študoval v Komárne, Bratislave, Trnave a teol. vo Viedni. 1748 kaplán v Oslanoch, 1749 farár v H. Ždani, s ktorou bol inkardinovaný do BBB. Kúpil si zemiansku kúriu v Bernátovciach, ktorú však skoro zanechal a 1779 vrátil sa do ostr. AD. Živoril v Trnave. Z. 24.VIII.1800. /HD H. Ždaňa/

Munkay Jozef

N. 1825 vo Veličnej, z učiteľskej rodiny, o. 1848. Kaplán vo Valaskej, Zv. Slatine, 1850 prefekt sem., supl. prof. VŠB, 1852 riadny prof. VŠB, 1856 profesor na preparandii, 1863 AS, 1864 farár v Očovej. Z. 14.XI.1877 z apoplexie, 52 r.

Murgaš Ignác

1706 farár v N. Bani, 1710 vo Zvolene, 1712 v Krásnej Hôrke a Dlhej Lúke, 1720 v Solčanoch. NSP

Murgaš Ján

N. 2.V.1875 v Jakube, o. 1898, kaplán v Beňuši, Detve, Detv. Hute, St. Horách, Prievidzi. 1904 farár v Lazanoch, 1924 v D. Nive, 1934 VAD, 1941 v. v. Z. 20.XI.1948, 73 r. v Jakube. Strednej zavalitej postavy. Veľmi dobrý gazda. Spolupracoval s agrárnou stranou, ktorá mu umožnila postaviť v D. Nive moderné hospodárske staviská. Do kostola zaopatril dobrý organ.

Murgaš Jozef

N. 17.II.1864 v Tajove, o. 1888, kaplán v Dubovej, 1889 odišiel do Budapešti, neskoršie do Mníchova na štúdium maliarstva, 1893 K v Sl. Ľupči, D. Hute a Chrenovci. 1894 odišiel do Ameriky. Vynikajúci muž slovenský. Vynálezca bezdrôtovej telegrafie. Maliar. Jeho obrazy sú zachované. Má múzeum v rodnej obci Tajove. Jeho život a dielo sú dostatočne vyzdvihnuté v mnohých prácach a publikáciach. Zomrel v Amerike.

Muska Mikuláš

1776 prijatý zo zrušenej SJ, stal sa kanonikom a veľprepoštom novozaloženej kapituly. N. 3.XII.1713 v Pov. Bystrici. Študoval v Trnave, Viedni a stal sa doktorom teol. Neskoršie bol generálnym prefektom štúdií v reholi a pozdvihol ich na veľkú výšku. Bol asistentom provinciála a po ňom sa stal provinciálom, posledným pri zrušení. Potom žil ako penzista vo Viedni, s titulom prepošta sv. Mikuláša de Alba Regalis. Pri zriadení kapituly menovala ho Mária Terézia za veľprepošta. Vynikal miernosťou a láskavosťou. Z. 11.IX.1783.

Mussanszký Tomáš Anton

1719 farár v Očovej, 1724 kaplán. NSP

Mutňanský Ábel

1793 kaplán v Detve, Zvolene, 1795 farár v T. Petre, 1798 miestny kaplán vo Vígľ. Hute, 1804 miestny kaplán v Sebedraží, 1808 farár vo Vrícku, 1821 po vizitácii rezignoval na faru a ostal kaplánom v T. Michale, 1822 v Predajnej. Z. 29.VIII.1831 na choleru.

Mužík Félix

Expaulín, Zerdahelyi si ho doviedol ako domáceho kaplána. 1813 bol prepustený.

Mužík Ján

N. 11.VI.1836, o. 1859, kaplán v Kr. Baniach, Kremnici, BB, Prievidzi. N. Bani. 1869 farár v Beňuši, 1878 rezignoval na faru a bol v. v. Z. 27.III.1879 v Beňuši, 43 r.

Mülperger Jozef

1715 farár v N. Bani.

N

Nágel František

Moravan, rehoľný kanonik, 1690 farár v N. Bani, t. r. v B. Belej. NSP

Nágel František

N. 11.III.1810, o. 1834, kaplán vo Zv. Slatine, Vyhniach, Č. Balogu, V. Uherciach, Bojniciach, BB, 1844 farár v Necpaloch, D, 1867 VAD. Z. 26.VII.1872.

Nagy Andrej

1694 farár v Jastrabej, kde začal písať matriky. NSP

Nagy Andrej

O. 1701, 1705 farár v St. Haliči, 1710 v Hliníku. NSP

Náther Ľudevít

N. 7.III.1902 v Podbrezovej, o. 1938. Rehoľník SJ do 1944, potom kaplán v Košiciach. 1957 SF v Lopeji, 1963 správca kapitul. kostola. Z. 5.X.1968.

Navrátil Bartolomej

N. 22.VIII.1825, o. 1852, prebendát, kaplán v Detve, Kremnici, BB, N. Pravne. 1860 voj. kaplán ppl č. 70 v Itálii, 1863 prešiel ku 29. ppl, 1869 kaplán voj. okruhu v Gráci, 1875 voj. kaplán I. tr. 1878 voj. kurát nemocnice v Budíne, vyznamenaný voj. medailou, 1880 v Záhrebe, 1882 vo Ľvove, neskoršie v Černoviciach. 1883 v. v. býval v Gráci (Štajerský Hradec).

Neander Anton

1769 farár v Kopernici, 1774 v Handlovej. Za neho bola postavená murovaná fara, ktorá bola dovtedy drevená. 1780 vrátil sa do ostr. AD a stal sa farárom v B. Štiavnici, prvý zo svetského kňazstva. Z. 4.XII.1783.

Nécsey Juraj

N. 19.IV.1791 v Oslanoch, o. 1817, kaplán v M. Kršteňanoch, Vyhniach, Žarnovici, 1821 vychovávateľ v rodine Kvassayovskej v Broďanoch, 1822 K v Lovči, 1823 SF, 1825 farár vo Vieske, 1828 v H. Opatovciach, t. r. per cambium znova vo Vieske. Z. 14.I.1856.

Nedecký de eadem Adam

N. 1706 v Oslanoch, 1731 farár v Badíne, 1734 v Ponikách a Ľubietovej, 1739 v Sáse, 1747 v Ružomberku. 1750 ho žiadala banská komora, aby vydal ženu, ktorú skrýval v azyle a ktorá bola podozrelá z vraždy. 1752 kanonik v Bratislave. 1757 kanonik v Ostrihome, Z. 4.X.1761, keď v Trnave mal slovenskú kázeň.

Nehnevaj František

N. 15.I.1895 v Brehoch, o. 1927, kaplán v Krupine, Brezne, Bojniciach, Kláštore p/Zn., 1933 SF v Brehoch. 1936 prepustený do trnavskej diecézy.

Nemecskay Michal

1674 farár v Jedľových Kostoľanoch, 1675 v H. Opatovciach, 1686 v Hliníku, kde sa asi dlho nezdržal, lebo 1687 dostal investitúru na nejakú uprázdnenú faru vo zvol. župe. NSP

Némethy Bonaventúra

N. 29.X.1835, o. 1858, ako subdiakon bol aktuárom škôldozorcu, potom kaplán, 1867 farár v Handlovej, 1873 D, Z. 9.V.1879, 44 r.

Nemky Štefan

O. 1815, kaplán v Predajnej, H. Hámroch, 1822 SF v Chrenovci, K v H. Hámroch, N. Bani. 1827 farár v Brehoch, 1831 v Č. Balogu, 1839 v Badíne, 1842 v Lopeji, kde z. 20.VI.1848.

Neumann Jozef

O. 1833, kaplán v D. Nive, Jastrabej, N. Pravne, Tajove, 1835 vychovávateľ v rodine komorského grófa, 1836 ceremonár, 1837 voj. kaplán bakonského pluku, 1840 K v Krupine, Beňuši, Bojniciach, Prievidzi, 1842 SF, 1843 farár v Koši. 1846 odišiel na veľkú radosť košanských farníkov za farára do Bicske v stolnobelehr. diecéze.

Neuwirth Andrej

1792 bol prijatý zo spiš. diecézy. 1792 miestny kaplán v Kľaku, 1793 kaplán v Hronci, 1797 farár v Podkoniciach, 1803 miestny kaplán v Riečke. 1804 v. v. Z 4.II.1828. Bol chorľavý človek, v. v. býval na St. Horách.

Névedi Anton SJ

Ako profesor gymn. v Levoči prišiel do BB r. 1776. Bol študijným prefektom na gymn. a kaplánom. Z. 1794.

Nichta Jozef

N. 12.III.1783 v Čajkove, o. 1806, prebendát, kaplán v Badíne, BB, H. Hámroch, Sv. Kríži, 1809 SF v Babinej, 1811 farár v Moštenici, 1830 v Hliníku. Z. 14.XII.1856.

Nikasius

1487 bol farárom v N. Pravne. Vo veci neplatenia lektikálií bojnickému farárovi, v ktorej veci už predchodca začal pravotu, on pokračoval, ale na všetkých fórach prehral. Preto on sám, aj sestra predchodcu a dedička Zuzana museli trovy tohto procesu v sume 137 zl. florénov zaplatiť. NSP

Nikodém

1626 farár v Skl. Tepliciach, CV o ňom hovorí: Je legitímne ordinovaný, celebs. NSP

Nimnický Ján Mikuláš

O. 1674, farár v Závode a Prašiciach, t. r. v Piešťanoch, 1675–1677 v Lovči, 1679 v Bošanoch, 1688 v Badíne a Sielnici, kde jeho investitúry boli opakované v máji a októbri 1689, lebo tu musel neustále znášať protiveň od ev. 1690 v Dobrej Vode, 1696 v Otrokovciach. NSP

Nizsnynászky Melchior Ignác

N. 30.VI.1747 v Bojniciach, o. 1770, viceprefekt seminára v Trnave, 1772 sekretár spišského vikára, 1775 farár v Markušovciach, 1781 bol prijatý zo spišskej diecézy a poslaný za kaplána do Bojníc. 1784 farár v Krupine, 1800 CEN, 1804 opát sv. Jakuba na ostrove Dunaja. 1811 veľprepošt. Z. 8.III.1813. Ako krupinský F usporiadal farský archív a napísal dielo: Historia domus parochiae corponensis, v ktorom zachytil tak cirkevné, ako aj svetské dejiny. Bol muž železnej trpezlivosti pri písaní.

Noga Jozef

N. 9.XII.1910 v Sp. Štiavniku, o. 1937, kaplán v Detve, Prievidzi, Oslanoch, Prievidzi, St. Horách, Zvolene, 1940 na voj. službe, po návrate K v N. Bani. 1941 curatus expositus v Uľanke. Z. 27.XII.1953, 43 r. Pochovaný je v Štiavniku.

Novacký Štefan Imrich

N. v Oslanoch, 1733 farár v Lipt. Sv. Anne, 1734 v Liskovej, 1741 v Martine, 1750 v Lovči, Z. 25.VI.1760. NSP

Novák Andrej

N. v Pekelniku 1.XI.1772, 1798 kaplán vo Zvolene, Bojniciach. 1801 farár v Brezanoch. 1815 rezignoval na faru pred konzistóriom. 1816 kaplán v Krupine, t. r. v. v. Z. 6.VIII.1837.

Novák Ján

O. 1807, kaplán v Kláštore p/Zn., Sv. Kríži, 1811 SF v Mošovciach, t. r. farár v Mošovciach, 1818 per cambium vo Sv. Helene, 1829 rezignoval na faru a stal sa SF v Ponikách, t. r. v H. Lehote, 1831 v Kľaku. 1844 v. v. Z. 6.VIII.1849.

Novák Juraj František

O. 1674 a poslaný za farára do Ľubietovej, 1675 v Koši.

Nováky Ján

1647 farár v Kvačanoch, 1655 v Brodskom, 1663 bol poslaný do Spiša, 1667 v H. Ždani, 1684 v Nadliciach. NSP

Nováky Juraj

1638 farár v Trubíne, 1747 v Hlohovci.

Novatius Ján

1713 farár v N. Bani. Za neho posledný kazateľ Ján Pileatoris a senátor Andrej Fischer konvertovali. 1715 v Hodruši, 1720 vo Vysokej, 1722 vo Sv. Beňadiku. Tu bol už skorej konventuálom. Kostol sv. Egídia znova vystaval a zväčšil. 1741 v. v. Z. 8.IX.1744. NSP

Novosad Juraj

N. 18.V.1836 v Žiline, o. 1852, kaplán na Šp. Doline, St. Horách, BB, 1865 profesor VŠB, 1867 aj katechéta na preparandii, 1872 farár v Motyčkách, 1880 v D. Nive, 1868 čestný D. Z. 11.VI.1904.

Novosad Štefan

N. 15.VIII.1854, o. 1878, kaplán na viacerých miestach, naposledy v BB. Z. 27.VII.1887, 33 r.

Nuber Juraj

1643 farár v Kopernici.

O

Obonay Martin

/CV Brezany píše „Obonya“/, o. 1676, kaplán, 1682 farár v Brezanoch, kde začal písať matriky. Postavil murovanú faru, dovtedy bola drevená. Z. 20.II.1720, 68 r. Pochovaný je v kostole pri oltári P. Márie.

Očenáš Karol

Kaplán v Selciach po ord. 1840. Potom vo Valaskej, prebendát, K v Predajnej, Kláštore p/Zn, Sl. Ľupči, Zvolene, 1849 SF v M. Kršteňanoch, 1850 v Prochoti. Z. 4.V.1853. /TBC/

Očovský Anton

N. 6.I.1824 v Pukanci, o. 1847, kaplán v Bojniciach, Handlovej, Vyhniach, H. Hámroch, St. Horách, N. Pravne, Tužine. 1856 farár v Kľaku, 1862 v Tek. Breznici, 1883 D, 1900 v. v. Z. 1903, 4. júla.

Očovský Juraj

N. v Krupine, teol. skončil v 2. roč. 1760 kaplán v Kremnici, 1761 farár v Lutile /za mesiac/, K v Bratislave, 1763 farár v Kremnici, kde skoro začal spory s františkánmi a potom aj s magistrátom. Spory urovnal biskup pri CV 1778. 1772 prepošt de Topissa. Z. 25.XI.1794.

Odložil Ján

N. 10.XII.1839 v Holešove, o. 1870, kaplán vo V. Poli, Detve, 1879 SF v Očovej, K v Detve, 1881 farár vo Vígľ. Hute. Z. 9.V.1906.

Ohrival Juraj

N. 17.VII.1868 v Ohaji, o. 1894, kaplán vo Zv. Slatine, Beňuši, Selcach, V. Uherciach, BB, 1900 SF in spiritualibus v Detve. 1902 farár v Tajove, 1910 D, 1913 VAD, 1914 farár v Badíne. Z. 21.VI.1925, 57 r. Pochovaný v Sielnici.

Okolicsányi Anton de eadem

1774 farár v Detve, 1784 CEN. Vyštudoval ako jezuita, stal sa kazateľom. Pri zrušení SJ mal 33 r. a ostal kaplánom v BB. 1794 opát de Zám. Z. 17.XII.1799.

Olasz Pavel

N. v Györi. Ako laik skončil filozofiu na trnavskej univerzite a stal sa 1692 bakalárom, 1693 magistrom. Teol. štud. v sem. sv. Štefana a tretí ročník skončil už ako kaplán kapituly. O. 1695. Maďarský kaplán v Trnave. 1695 farár v Krupine. V tom čase on bol jediný kňaz Maďar vo zvol. župe. V Krupine si získal veľké zásluhy na obnove katolicizmu. 1699 vzal si kaplána a sám chodil po celom Uhorsku zbierať milodary na obnovu kostola, ktorý bol vyše 30 rokov v ruinách. Priateľskou dohodou s mestom získal farské dôchodky. Dohoda bola 1700 legalizovaná a platí doteraz. 1705, keď začali vládnuť rákoczyovci, ev. žiadali kostol katolíkom odobrať, /bol už skoro obnovený/. Vtedy sa odobral na széchényiovský konvent a tam mužne bránil za tri týždne katolícku vec. Keď sa rozpory zväčšovali, 23.X.1708 ho zajali a obvinili zo spolupráce s Nemcami. Musel sa vykúpiť za veľkú cenu. Kostol pri ústupe s mestom vypálili. 1710 stal sa MEC. Aj v tomto novom úrade neprestal horliť za vec Krupinčanov, 1715 sa chcel vzdať kanonie a vrátiť sa na faru, ktorú aj tak ovplyvňoval, lebo nástupca Ján Bellay držal na jeho pokyny. Arcibiskup jeho demisiu neprijal a ustanovil ho za prefekta bzovíckeho panstva. Skoro po tom celú obec D. Rykynčince spolu s vdovou ev. farára a jeho synom Jakubom Orlichom priviedol do kat. Cirkvi. R. 1712 stal sa prepoštom sv. Kríža de Aszód. 1713 AD komárňanský. 1719 tit. biskup almienský a farár v Trnave. R. 1720 do Krupiny uviedol piaristov, zaopatril ich hmotne, aby si mohli otvoriť školu. 1723 prepošt sv. Juraja a AD katedrálny. 1724 usporiadal dôchodkové zabezpečenie svojich kaplánov a r. 1727 altárie sv. Doroty, čiže nemeckého kazateľa. 1729 mal na starosti fond deficientných kňazov. Bol protonotárom a kráľovským radcom. Z. 18.XII.1730. Pochovaný je v novej krypte kostola sv. Mikuláša poblíž oltára P. Márie, ktorý dal postaviť. Základinu AD, založenú 1725, zveľadil sumou 1000 zl. NSP

Oleram Klétus OSF

Nar. v B. Štiavnici 1749, o. 1781. 1797 miestny kaplán, 1806 SF na Donovaloch.

Opatovský Ján

1756 miestny kaplán v Kľaku. NSP

Ortler Móric

Tirolčan, 1787 prijatý zo zrušenej rehole hieronymitánov. 1787 prvý farár na Píle, 1788 vo V. Poli, 1796 prepustený do diec. Sv. Hypolita v Rakúsku.

Országh Ján

N. 16.V.1816 v Lazanoch. O. 1839. Ako diakon bol kaplánom v Kláštore p/Zn, potom vo V. Poli, Skl. Tepliciach, Bojniciach, Šp. Doline, BB. 1844 prefekt malého seminára a prof. VŠB, 1849 SF v Kunešove, 1850 farár vo Sv. Mare a D, prosyn. examinátor, 1856 v T. Ďure, 1858 AD turč. Z. 22.X.1888, náhle.

Országh Emil

N. 30.XII.1882 v Ležiachove, o. 1907, kaplán v Predajnej, Dubovej, Detve, 1910 SF vo V. Uherciach, 1911 SF v Detv. Hute, 1912 vo Vígľ. Hute. 1924 v. v. Z. 17.V.1927, 45 r. Žil príkladným životom. Trpel na pľúcnu nemoc, posledné roky trávil u svojich rodičov na invalidite.

Osádka Juraj

O. 1778, kaplán v Kláštore p/Zn., 1780 farár v Sl. Pravne. Z. 1789.

Osvald

R. 1543 platil 1 fl mimoriadnej dane na obranu štátu, 1548 farár v Očovej. Krištof a Turri et Cruce v mene kráľovnej Márie mu daroval kopaničné polia, čo potvrdil Wolfgang Puchaim, zvol župan. 1552 potvrdil to aj kráľ Ferdinand. Ev. spisovatelia počítajú ho za reformátora tohto kraja.

Osvald Vojtech

N. 18.IV.1846 v BB, o. 1870, kaplán v H. Hámroch, N. Bani, Bojniciach, V. Uherciach, Kremnici. 1882 farár v Krahuliach, 1889 v Kr. Baniach. Z. 30.V.1902.

Ostrolúcky Baltazár

Okolo 1696 bol farárom v Tŕní. Vo filiálke Budíčke zaujal decimu podľa práva zemepána. NSP

Ostrovinus Martin

1647 farár v Martine. NSP.

P

Paar Tomáš

Levočan, teol. skončil 1736. Od 1739 bol farárom v Tužine, kde z. 24.III.1772. Bol dobrý kazateľ. Nesmrteľnú zásluhu má o tužinský kostol, ktorý bol postavený skoro len z jeho legáty. Zanechal ju v sume 2500 zl. Za 16 rokov vzrástla natoľko, že mohli postaviť krásny barokový kostol. Jeho kosti pri zbúraní starého kostola, kde bol pochovaný v krypte, vyzdvihli a slávnostne ako dobrodinca zlatého srdca preniesli do nového kostola, kde ich pod chórom pochovali.

Pajeritz Juraj Ambróz

1718 farár v J. Lehote, 1731 v Dev. N. Vsi, 1734 v Lúčkach, ale o mesiac dostal znova Dev. N. Ves, kde z. 1739. NSP

Pajerpek Jozef

1778 bol prijatý z ostr. AD a ustanovený za farára do Žarnovice. Bývalý jezuita. Z. 15.V.1802.

Palič Ignác

1776 bol kaplánom v BB. Zo zrušenej SJ. Z. 2.II.1777.

Pálik Jakub

N. 15.XII.1875 v Prievidzi, o. 1901, kaplán v Bojniciach, St. Horách, Brezne, 1907 vicerektor sem. a kurát väznice, 1904 SF v H. Lehote, 1907 SF, 1914 farár v Žarnovici, 1924 D. Z. 1.XII.1932, 57 r. v Tatrách, pochovaný v Prievidzi. Kňaz vážneho chovania, nekompromisný, keď bolo treba aj bojovný. Z cirkevného zmýšľania nepopustil ani jotu. Ako verný učeník Majstra mal život tŕnistý, majúc nepriateľov aj medzi svojimi. Od protivníkov nenávidený, ale aj obávaný. /HD Žarnovica/

Palits de Palojta et Hartenfels Karol

N. v Sedmohradsku, 1758 kaplán, 1767 farár v Žarnovici, kde kostol od základov opravil, 1773 v Sl. Ľupči, 1775 D, 1776 CEN, 1787 rektor seminára. 1794 pri požiari kapitulských budov prišiel bezmála o život. Z. 1.X.1799. – Bol veľký ctiteľ P. Márie. Každoročne sa zúčastňoval na púti na St. Horách, kde ohnivo kázal.

Palinóczy Pavel

O. 1834, kaplán v Badíne, Sl. Ľupči, Tajove a Detve. Z. 11.III.1839.

Pálka Ján

N. 6.V.1893 v Babinej, o. 1918, kaplán v Beňuši a Krupine. 1920 apostata, stal sa farárom čsl. cirkvi na Morave.

Palkovič Lukáš

N. vo Sv. Kríži, 1699 po ord. farár v D. Merašiciach, 1702 v Krásne, 1704 v Slaskej a Lutile, kde 1713, 36 r. prestal účinkovať.

Palumbini Matej Tobiáš

N. v Kvačanoch, ord. 1724. 1725 sa stal farárom v rodnej obci, 1737 v D. Lelovciach, 1738 v Kamenci p/Vtáč. 1741 v Ľubietovej, ktorej sa zriekol a odišiel do Bučian, kde z. 1.IV.1744. NSP

Pamer František

Zeman z Modry, o. 1706. 1709 farár v D. Lelovciach, t. r. vo V. Uherciach, 1712 v Bogdanci, 1713 v Šandorfe, 1715 v Suchej, 1717 v D. Ludaniciach, 1718 v Lad. Vieske. NSP

Pánik Jozef

N. 24.IV.1885 v Trstenej, o. 1908, kaplán na St. Horách, Brezne, N. Bani, 1914 SF v Trubíne, 1919 notár kúrie, 1920 SF v Dubovej, 1924 farár v T. Ďure. Z. 25.II.1929. Bol zákerne zastrelený na ceste do fary, keď sa vracal z návštevy na svätomarskej fare. Zastrelil ho z väzenia sa navrátivší človek menom Skuhra. Tento sa pred časom vlámal do kostola v Políku, kde z kasičky ukradol nepatrný obnos. Keď bol zistený políciou, bol odsúdený do žalára. Z pomsty spáchal tento zločin, hoci sa pomsta mala týkať jeho predchodcu, ktorý už bol mŕtvy. Vrah potom o niekoľko hodín spáchal sám samovraždu. - Bol dobrý kňaz, dobrý pozorovateľ života. O kňazoch, ktorých poznal, napísal veľmi výstižné nekrológy. /pri pokladničke vypadla mu legitimácia a tú farár odovzdal četníkom/

Papánek Imrich

Zo zrušenej rehole paulínov. 1787 farár v Trnavej Hore, 1792 v Slaskej, 1795 v. v. Z. 16.IV.1830.

Parlachin Abrahám

Trnavčan, 1558 farár vo Sv. Kríži. NSP

Paskovi, či Paschovius Ambróz

1663 farár v Závode, 1665 vo Zvolene, 1677 v Pribyline a Dovalove. T. r. 9. aug. ho prepadli rebeli, ktorí žiadali od neho živnosť. Potom ho zajali a odviedli do svätojánskych hôr. 13.aug. ho zavraždili neďaleko dediny a jeho mŕtvolu nechali ležať. 14. aug. bola mŕtvola donesená do Sv. Jána, a 17. aug. pochovaná v kostole vo Sv. Mikuláši za prítomnosti mnohých kňazov s vojenskými poctami.

Pastierik Štefan

N. 14.X.1832, o. 1856, kaplán vo V. Poli, Bojniciach, Kláštore p/Zn, Brezne, BB, 1864 SF v Moštenici, K v Kremnici. 1867 farár v Šimonovanoch, 1881 D. 1886 zriekol sa fary. Z. 24.III.1886.

Pásztvay Michal

Keď skončil štúdiá v Pázmáneu, 1752 stal sa kaplánom v Bojniciach. 1754 farár v Brezanoch. Tu postavil poschodie fary. Z.6.1.1785, 60 r.

Pátek František

O. 1810, kaplán na St. Horách /Výrečný a výborný kazateľ HD Tajov; Horlivý a veľmi zaslúžilý o St. Hory, HD Donovaly./ K v Krupine, Detve, Zvolene, H. Hámroch, Tajove, 1817 SF v Lazanoch, K v Bojniciach, St. Horách. 1821 farár v T. Petre, 1827 zbavený fary. K v Kláštore p/Zn, Sv. Kríži, 1833 SF v H. Ždani, K v Jastrabej. 1838 uväznený, 1838 poslaný do domu deficientov na St. Horách, 1840 protokolista BÚ, 1841 SF v Brehoch. Z. 10.VII.1846. Bol latinský básnik. Vedel krásne písať.

Patis Martin

N. v Kys. N. Meste, o. 1759, kaplán, 1764 farár v Martine, 1765 v Ružomberku, kde z. 30.XII.1766.

Patrik Ján

N. 27.X.1715 v Púchove, teologus speculativus 2.a. Za 22 rokov bol farárom v Kapnik-Bányi v Transylvánii. 3 r. ako domáci kaplán komorského grófa v B. Štiavnici. 1767 prvý farár v Trnavej Hore. /CV 1778 Trnavá Hora./

Pauer Juraj

O. 1783, bisk. kaplán, v N. Lehote, BB, 1787 farár v Ľubietovej, 1807 v T. Ďure, 1811 HCEN. Z. 25.IV.1813.

Pauchner Vít

N. v Sáse, kaplán, 1735 farár v Lančáre, 1746 vo Vrbovom, 1750 v Bodiciach, 1753 vo Valaskej. Z. 17.V.1765. NSP

Pauljar Juraj

O. 1831, kaplán v Dubovej, Vyhniach, Žarnovici, BB. Z. 11.IV.1834.

Paulíny Andrej

N. v Trubíne, o. 1685. 1687 farár vo Zv. Slatine, 1689 v Očovej, 1693 v Dubovej, 1706 v Trubíne. NSP

Paulovič Jozef

N. 19.I.1834 v Pažiti, o. 1859. kaplán vo V. Uherciach, St. Horách, V. Uherciach, BB, Kr. Baniach, N. Bani, SF v Prievidzi, K v Kláštore p/Zn. 1867 farár v Sučanoch, 1872 D, 1878 HCEN. 1889 v. v. Z. 5.III.1905. Dávali ho za vzor lojálneho občianskeho chovania a posielali k nemu za kaplánov tých, ktorí cítili po slovensky, aby ich preškolil na maďarónov.

Paulšovič Štefan

1701 farár v Tŕní. NSP

Pausch František

O. 1783, kaplán v Jastrabej, BB, 1788 farár v Moštenici. Z. 1790.

Pausch Karol

N. 23.VIII.1817, o. 1841, kaplán vo Vrícku, Hájnikách, N. Pravne, Detve, Chrenovci. 1847 farár v Turanoch , 1872 v T. Michale, Z. 14.IV.1891.

Pavčo Andrej

N. 3.XI.1863 v Habovke, o. 1886, kaplán vo V. Poli, Detv. Hute, J. Lehote, Handlovej, Brezne, Handlovej. 1892 farár v Malinovej, 1897 prepustený z diecézy.

Pavel

Medzi 1332-1337 plebán de Prauna, ktorý dosvedčil, že jeho benefícium nemá výnos nad marku. Zaplatil 6 gr. Snáď je to ten istý Pavel, ktorý sa vyskytuje r. 1360. /MS Dipl. str. 35 a 192./

Pavel

1360 farár v Sl. Pravne.

Pavel

1360 spomína sa ako plebán de Ujeszen (V. Jaseno)

Pavel

Presbyter de Kremnicia. Spomína sa v listine konventu Sv. Beňadika z 30.3.1392, ktorou potvrdil hodnovernosť listiny Leonarda de Pensauro, gen. vikára, ktorou bol menovaný altaristom sv. Žigmunda. Matunák CDK.

Pavel

Po 1430 stal sa farárom v Martine, kde mal nástupcu 1441.

Pavel

„De Chrenowicz eccl. Plebanus“,1448 spomína sa ako farár v Chrenovci.

Pavel

1560 farár v Brezanoch. CV Szegedyho píše o ňom: Decrepitus, bonus, romanae fidei professor, cum ecclesia, coemeterio, sacramentis et ceremoniis consuetis, hoc unico dempto, quod uxoris amplexibus seniles consuetus est favere artus. Bucko: Reformné hnutie, s. 180.

Pavel

1518 z Krupiny prešiel do Babinej, kde bol asi posledný katolícky kňaz.

Pavel

Farár Sv. Ondreja v Turci. /Sebeslavce./

Pavel Felix

1559 farár v Koši. 1560 CV Szegedyho píše: „Je šľachtického pôvodu. Vzal si za manželku matku Pána Rafaela, rektora kremnického xenodochia, staršiu osobu. Kostol má pekne ozdobený, nemá však Sviatosť, nekoná ceremónie, v krstiteľnici nemá vodu, ani oleje. Dáva prijímač pod obojím.“

Pavel

1580 bol farárom v Sielnici. T. r. podpísal na synode v Kremnici konfesiu banských miest a bohoslužobný poriadok. Matunák CDK s. 83.

Pavlovský Ján

1689 farár vo Valaskej, 1690 v Selciach. CV 1691 o ňom píše: Slovák, špekulatívny teológ, 32 r, 6 r. kňaz, Pázmanista. 1692 vo Sv. Helene, t. r. v Tŕní, 1693 v Krušovciach. NSP.

Payer Michal

Teol. skončil v sem. sv. Štefana, skade bol 4.VII.1709 poslaný za farára do Tužiny. 20.X. ho ordinovali s dišpenzom 5 mesiacov. 5.XII. bola jeho investitúra obnovená. 1713 v J. Lehote, 1717 v Börzsönyi, kde mal nástupcu 1724. NSP

Pažitný Ján

N. v Grobe. 1674 farár v Széplaku, 1665 v Lakošovciach (Lukáčovciach), 1667 v Urminciach, do 1680. 1690 v Myjave, kam ho „vierolomní heretici nepripustili“, ako hovoria aktá. 1691 v Kološi, 1693 v Háji. NSP

Pažitný Ján

N. v St. Bystrici, štud. v Nitre, Žiline, teol. v Nitre a BB. 1815 vikariátny aktuár, kaplán vo Sv. Kríži, Skl. Tepliciach, Bojniciach, Valaskej, V. Uherciach, T. Ďure, Zv. Slatine, Žarnovici, Jastrabej, 1824 SF v Badíne, t. r. v Šp. Doline, 1827 v H. Hámroch, 1828 v Tajove /CV 1829 Tajov/, 1830 vo Valči, Hájnikách, 1831 vo Sv. Ondreji a Podkoniciach, 1831 farár v Kamenci p/Vtáč. 1838 D. Z. 1.IV.1852.

Peller Matej

1730 farár vo V. Poli, 1731-1740 v Častej.

Pernička Jozef

1776 kaplán vo Zvolene, 1777 farár v Babinej, kde 1792 postavil faru. Z. 1798.

Pereszlényi Jozef

Vyštudoval v Pázmáneu. 1769 kaplán v Trnave. 1773 farár v Žarnovici, s ktorou bol inkardinovaný do BBB. 1778 mal 31 r. 1781 sa vrátil do do arcidiecézy a stal sa kaplánom v Chtelnici. 1782 farár v Ompitáli. Z. 8.VI.1786.

Perina Ladislav

1559 sa spomína ako farár v Kláštore p/Zn. CV o ňom píše: Mladý, slobodný. V kostole má Sviatosť a má ho ozdobený. NSP

Perticz Gabriel

1674 farár vo V. Uherciach.

Petanek Ján

Trnavčan, o. 1677, t. r. farár v Krušovciach, 1679 v Lieskovom, 1683 v D. Dioši, 1684 vo V. Kostoľanoch, 1686 v H. Ždani, 1689 v Egegu.

Peter

Magister plebanus de Zolum /Zvolen/, kanonik vacovský. Vo veci testamentu Imricha de Vrus bol vyslaný od kapituly.

Peter

Administrátor zvolenského archidiakonátu, MEC, plebán vo Zvolene. /Zakl. listina fary v Ponikách./

Peter

Medzi 1332-1337 plebanus S. Michaelis Strigoniensis dioecesis et archidiaconatus de Solio. Za benefícium hodnoty 6 mariek zaplatil 36 gr. Je domnienka, že je to Mičiná. Inde niet kostola sv. Michala. Výnos benefícia je však privysoký. J. Trochta: Zoznam…

Peter

Medzi 1332-1337 plebán de Geletnek /Hliník/, on prísažne vypovedal, že jeho benefícium nevynáša nad dve marky. Zaplatil 12 groší. /Theiner Mon. Vat./

Peter

Plebán de Guan /Guay, Háj/. Prisahal, že jeho benefícium nevynáša nad marku. Zaplatil 6 gr. /Theiner M. V./

Peter de Solio

Plebanus S. Martini. Medzi 1332-1337 farár v Čeríne.

Peter

Plebán sv. Kríža de Solio, AD de Solio. Za benefícium 4 marky zaplatil decimu.

Peter

1360 farár v Necpaloch.

Peter

1381 spomína sa ako farár v Brezne. /Fejér C. D. IX. V. 462./

Peter

1401 sa spomína ako kňaz kostola sv. Martina de Bojmocz. Podal si sťažnosť ku Gregorovi, synovi, a Helene, vdove Leustacha de Ilsva, niekdajšieho uhorského palatína, že má stratu v zosype, ofere a štóle od poddaných „in Berzen et Nadosyr“, kde bola založená fara. Jeho sťažnosť vyriešili, že mu ich vymenili za 11 zlatých, ktoré mal odvtedy dostával pod pokutou duplicity. NSP

Peter

1418 farár v T. Michale.

Peter

V diplomatári rodiny Vladárovej sa spomína ako farár v Martine, r. 1430.

Peter

V diplomatári r. Vladárovej sa spomína 1440 ako kňaz v T. Michale.

Peter

Plebán v N. Pravne. 1464 mal jednanie o poplatkoch bývalej filiálky s bojnickým farárom.

Peter /Petráš/

Slovenský farár v Kremnici. Spomína sa v pokladničných knihách 1489 a 1493. Býval na Hundsmarke. Matunák CDK

Peter

1560 spomína sa ako farár v Sl. Pravne. CV M. Szegedyho o ňom píše: Zdá sa dobrý, lebo má v kostole Sviatosť, slúži s ceremóniami, aj kostol má ozdobený. Ale niektorí tvrdia, že je len naoko rímsky. Ani on neni celebs. V chovaní má chválu od všetkých. Najnovšie bolo zistené, že omšu slúži len v kabáte. B-179

Peter

1550 farár v Necpaloch.

Petic Peter

N. 6.VI.1901 v Nedožeroch, o. 1924, kaplán v Č. Balogu, Detve, 1926 SF v Skl. Tepliciach, 1926 vo V. Hute kaplán, 1930 SF v Podbrezovej, 1932 SF, 1937 farár v Oslanoch. Z. 15.I.1938. /Suicídium/ v domnení, že má nevyliečiteľnú chorobu? Vzdelaný!

Peťko Andrej

N. 31.I.1763 vo Valči, štud. v Jágri, Vacove, Budíne, Košiciach a teol. v Bratislave. O. 1789, kaplán v N. Bani, Rudne, BB. 1791 miestny kaplán v Rudne, 1792 farár v Háji, 1795 v N. Bani, 1818 D, AS súdnej tabule tekovskej župy. Z. 2O.VI.1844.

Peťko Andrej

N. 10.XII.1823. 1853 bol prijatý zo spišského biskupstva na 4 roky, kaplán v Podkoniciach, Dubovej, Č. Balogu, BB. 1857 SF v Lopeji, K v N. Bani, Detve, 1860 SF v Sl. Ľupči, kaplán na St. Horách, 1861 SF v Motyčkách, 1863 SF, 1864 farár v Rudne, 1865 v Moštenici. Z. 11.VIII.1873. HD Sl. Ľupča píše: Zelozus parochus, 50 annos natus sclopeto semet trajiciendo. Qua de causa? Turbulatis phasibus erat subjectus, inconstans, impatiens.

Peťko Izák

O. 1845, kaplán v Jastrabej, Detve, Kláštore p/Zn., naposledy v Sebedraží, kde z. 3.XII.1847, 26 r.

Peťko Alexius

N. 6.VIII.1822 v Pečeniciach, o. 1845, kaplán vo V. Poli, Sv. Kríži, BB. 1854 farár v Slaskej, 1859 v N. Bani, 1865 D, 1874 HCEN, 1895 tit. prepošt, 1897 v. v. Z. 17.IV.1903. Vynikajúci pomológ. Bol členom učenej spoločnosti prírodných vied v Uhorsku a záhradníctva vo Frauendorfe.

Peťko Jozef

1740 farár vo Vieske.

Peťko Juraj

N. vo Valči, syn kostolníka Jána Peťku, o. 1789, kaplán v Detve, BB, 1793 farár v Medzibrode. Z. 20.IV.1797. Člen Učeného tovarišstva.

Petrák Karol

N. 29.II.1827 v B. Bystrici, syn kostolníka farského kostola v BB. O. 1851, kaplán vo V. Poli, Podkoniciach, Č. Balogu. Šp. Doline, Kr. Baniach, Prievidzi. 1862 SF v Kľaku, 1863 farár v Kľaku, 1864 v Sklenom. Z. 1.XII.1886.

Petráš Lukáš

Petriczovitz

Po 1660 bol farárom v Kľačne. /Regestum animarum Dominii Bajmócz./

Petro František

1784 farár v T. Breznici.

Petrovich Ján

Špekulatívnu teol. skončil v 3.r. Kaplán v Temešváre, Stupave. 1750 bol prijatý z čanádskeho biskupstva a ustanovený za farára do Skleného. CV píše, že sa n. 1721. Faru spravoval horlivo, mnoho ľudí konvertovalo. Za 28 r. zo Skleného 149, z H. Štubne 133. Z. 31.X.1782 v H. Štubni pri oltári. Tam ho aj pochovali.

Petrovič Ján

1803 prebendát, kaplán v Chrenovci, Jastrabej, N. Bani, 1806 SF v Lovči, 1807 vo Sv. Kríži, 1807 farár v Bystričanoch, 1821 zriekol sa fary a bol ďalej kaplánom v Predajnej, Dubovej, H. Hámroch, T. Ďure, Dubovej, Tajove, Zv. Slatine, D. Nive, Krupine, Detve, Chrenovci. Z. 11.IX.1832.

Petrovič František

N. 3.XII.1810 vo Zvolene, o. 1833, kaplán v Tajove, Podkoniciach, Kláštore p/Zn., BB, 1841 SF v H. Hámroch, K v Bojniciach, 1841 SF na St. Horách, t. r. v N. Bani, 1846 SF v Tajove, 1846 farár v Sl. Pravne. Z. 18.III.1867, 56 r.

Petrovský Adam

1686 farár v H. Ždani, kde sa farníci po jednom vracali do cirkvi, keď im ostal prvým farárom. Začal písať matriky. 1687 v Lovči, 1699 v Žarnovici, kde o ňom píše CV: „Dobrý, priameho srdca, ktorý sa bojí Boha. Nič som nevidel, čo by zasluhovalo výčitky. Ani v kostole, ani na fare. Robí všetko, ako mu úrad káže.: NSP

Petruch

Petruš Štefan

N. 29.XI.1783 vo Sv. Kríži, o. 1806, kaplán v Dubovej, Kremnici, Valaskej, 1808 SF v Sl. Ľupči, 1810 farár v Č. Balogu, 1818 v H. Lehote, 1829 v Ponikách. Z. 17.IV.1831, na choleru. Napísal obsažnú HD Č. Balogu, ktorá je prameňom histórie handelského života a osadníckych zvykov. Napísal aj divadelnú hru „Rajnoha“ zo života drevorubačov. Dej sa odohráva v r. 1664-1670 pod Klenovským Veporom. Robil aj vykopávky na vrchu Hrádok pri H. Lehote.

Peverelly Hieronym

Kremničan, šľachtic, teol. skončil vo 4. ročníku. 1720 farár v Kr. Baniach, 1721 bola fil. Kunešov oddelenia a vytvorená z nej samostatná farnosť. 1722 v Doroghu, 1725 v Ostrihome, 1734 MEC, 1737 AD komárňanský, 1743 prepošt sv. Juraja a AD katedr. Z. 23.III.1751. Založil omšovú fundáciu pre farárov levického dištriktu.

Philadelphus Anton

Najpred sabinovský, potom banskobystrický farár od 1532. Bol ženatý, ale aj tak musel mnoho vytrpieť od nasledovníkov nového učenia. Vytrvalo im odporoval. Akýsi potulný predikant z Moravy Andrej Vischer, ktorý podľa zvyku náboženských novotárov provokoval verejné dišputy, ho doniesol do takého pomykova, že sa utiekal ku arcib. Várdayovi, ktorý mestu nariadil: „Nech sa náboženstvo podľa starého poriadku a zvyklostí zachová a evanjelium nech sa ohlasuje bez podfuku.“ Keďže komisári podľa nariadenia kráľa urgovali, aby sa heretickí a ženatí kňazi nevolili a netrpeli, a svoju vec nepovažoval sa istú, 1538 sa fary vzdal. NSP.

Piaček Anton

1716 farár v Krásne, 1717 v Bátovciach, 1722 v Nemciach, 1727 v Prievidzi. Epitaf jeho hrobu je vo f. kostole v Prievidzi.

Piaček Imrich

Nar. v Klobušiciach, 1755 mal 28 r., teológiu skončil v 4. r. v sem. sv. Štefana v Trnave. Kaplánom bol rok v Novom Meste n/V. 1754 farár v M. Kršteňanoch, 1759 v Prievidzi, kde z. 5.V.1765.

Piaček Ján

Z Pov. Bystrice, 1751 farár v Necpaloch, 1752 v T. Ďure, VAD, 1763 v Martine, 1773 v D. Ludaniciach, kde z. 1774. NSP

Piaček Ján

Z Pov. Bystrice, o. 1762, kaplán, 1763 farár v Tŕní, 1773 vo Val. Belej. NSP.

Piaček Michal

1709 farár v Hr. Beňadiku. Tu bol aj konventuálom. 1718 v Prievidzi. NSP. Má epitaf na stene kostola v Prievidzi.

Pierič Pavel

Horvát, n. vo Franzdorfe, 1717 farár v Kopernici, 1735 v Kremnici, ktorej sa 1739 zriekol. Pripočítaný bol medzi vyslúžilých farárov. 1749 SF v Sklenom. Matunák CDK píše ho „Pierschitz“ a že do Kremnice prišiel z „Johanesbergu“. Z. 5.III.1754.

Piffko Karol

N. 25.XI.1845, o. 1870, kaplán v Handlovej, bisk. archivár a bibliotekár. Z. 4.III.1875, 30 r. Bol správneho chovania, nepoškvrnených mravov, veľmi nadaný, v pridelenej práci ochotný a dobrý služobník diecézy. Vnuk E. Flessku. HD Lutila.

Pichl Január

N. 1751 v B. Štiavnici ako syn haviara. O. bol v reholi sv. Hieronyma. 1788 bol prijatý do služieb BBB a ustanovený za miestneho kaplána do Budče. 1792 farár v Hronci, 1793 v Jalnej, 1808 vo Sv. Ondreji, 1820 v. v. Z. 8.IV.1838, 87 r.

Pichlmayer Filip

Bol jezuitský klerik a učiteľ v Skalici. Od 1779 profesor na gymn v BB, 1789 farár v Jastrabej, 1792 v Kopernici. Z. 1792.

Pigethy Pán

1754 kaplán, 1755 farár v Kost. Vsi, 1762 vo Sv. Petre. Stadeto po 8-dňových exercíciách bol poslaný za kaplána do Stupavy. 1766 odišiel do Spiša. NSP

Pilarik Hieronym /Jeremiáš/

Ako alumnus sem. sv. Vojtecha bol ord. 1678. 1680 farár v Kunešove, potom v Lúčkach, kde mal nástupcu 1680. Diárium SJ píše, že 1682 bol ako farár zo Skleného na návšteve v BB.

Pilárik Michal

1681 licenciát v Radvani, 1688 v Babinej.

Pillarik Štefan

N. 3.VIII.1867 vo V. Kosmálovciach, o. 1890, kaplán, 1897 SF, 1898 farár vo Sv. Mare, 1928 vo Vyhniach, 1933 v. v. Z. 21.XI.1941 v Leviciach. Bol dobrý, horlivý, pedantný kňaz. S ľuďmi jednal veľmi jemne a otcovsky. Poslúžil dobrou radou a bol veľmi pohostinný. /J. Pánik v HD T. Ďur./

Pilko Ján

1688 po vypovedaní ev. farárov sa stal farárom v Martine, odkiaľ však 1701 jeho vypovedali. NSP

Pinka Ignác

Bakalár, teol. skončil 1742. 1744 farár v Necpaloch, 1749 v Senohrade. Z. 1774. NSP

Pinka Ladislav

N. 23.11.1917 v Lutile, o. 1944, novokňaz, z. 11.II.1945 v Žiari n/Hr.

Pinka Michal

Pri zriadení diecézy bol farárom v Lutile. Z. 30.III.1777.

Pinka Lukáš

Prievidžan, o. 1796, kaplán v Kláštore, 1797 SF v Prievidzi, 1808 farár v Chrenovci, 1816 VAD. Z. 15.XII.1822.

Pintér Michal

1789 kaplán v Sl. Ľupči, 1791 farár v Lazanoch. Z. 21.X.1812.

Pisch Ignác

Špaňodolinec z rodiny slobodníka, o. 1792, kaplán v Sl. Ľupči, 1793 SF v Hronci, 1794 v Riečke, 1794 farár v Sl. Pravne. Z. 10.II.1806. O jeho smrti je zapísané v HD Kláštora: VAD bol už veľmi starý, ale sa vyslovil, že nezomrie skorej ako pochová ešte jedného kňaza z Turca. Na to Pisch poznamenal: „A kto mu u nás zomrie, ja mu neumrem, lebo ja sem zdravý, ništ mi nechybí, aj šeci farári turčianski sú zdraví.“ A hľa, zdravý a milovaný od všetkých, milujúci oltárnych bratov, zástanca proti ohováračom zomrel 42 r.

Pitroff Štefan

N. 27.VI.1850 v Bratislave, o. 1874, prefekt sem. 1875 prof. VŠB, 1877 špirituál, 1884 AS, 1888 farár v Detve. Z. 2.II.1907. Namyslený, nedostupný človek, s kaplánmi jednal ako s miništrantmi. Začal akciu na odstránenie biskupa Rimelyiho ako starého a neschopného, ale stroskotal.

Platthy Adam

1762 farár v Radvani, 1766 v D. Nive. Z. 8.VIII.1795. štyri roky ležal postihnutý porážkou.

Platthy Matej de Diviaky et V. Paludza

N. 2.II.1725 v Paludzi /matka bola ev./, študoval v Košiciach, Trnave, Budíne a Györi. Doktor teol. Ako jezuita bol profesorom v Košiciach, Trnave a inde. Prednášal gréčtinu, logiku a metafyziku. Po zrušení SJ obhajoval fiškus pre štát. 1776 CEN, riaditeľ gymnázia, AD turčiansky, 1784 prepošt P. M. de Liptov. Z. 24.II.1801. Napísal Primordia S. Ecclesiae catholicae, vyd. v Budíne 1790.

Plavec Mikuláš

1716 farár v T. Petre, 1725 v Martine, 1730 v T. Ďure, 1733 v Mošovciach, 1743 v Ľubietovej. Z. 3.XI.1755.

Pleskay Pavel

1788 bol prijatý zo zruš. rehole hieronymitánov a ustanovený za miest. kaplána do Rudna, 1791 v. v. Z. 1792.

Plošic Július

N. 22.V.1819 v Budči, o. 1844, kaplán v Beňuši, Kunešove, Kremnici, V. Uherciach, N. Bani, BB. Farár v Selcach, 1864 vo Vieske, 1883 v H. Opatovciach. 1897 v. v. Z. 19.V.1899 náhle. Pochovaný je v Kremnici. Bol národným buditeľom, dobrým vodcom pospolitého ľudu, uplatňoval pokrokové metódy v poľnohospodárstve. Bol literárne činný, bádal po pôvode slov. slov a mien.

Podhorský Jozef

N. v Beniciach, 1760 farár v T. Petre, kde z. 4.III.1760.

Podivínsky Ján

N. 11.XII.1842 v Žiline, o. 1866, kaplán v H. Hámroch, V. Poli, Bojniciach, V. Uherciach, D. Nive, Kláštore p/Zn., N. Bani. 1878 SF, 1879 farár v Beňuši. 1910 v. v. Z. 6.III.1911.

Podivínsky Pavel

Ako kaplán v Kláštore p/Zn. bol od Rákoczyovcov chytený a po zaplatení výkupného 59 zl prepustený. 1719 farár vo Sv. Mare, 1733 v T. Ďure, 1743 v. v. v Kláštore p/Zn. kde z. 30.XII.1749. NSP. Bol chýrny pomológ, vypestoval slivku veľkosti slepačieho vajca, jabloň, ktorá rodila dvakrát. Pestoval liečivé rastliny.

Podluzsányi de Balás Žigmund

Jezuita, profesor trnavskej univerzity. V Ostrihome bol maďarským, v Košiciach slov. kazateľom, tu bol prof. filozofie, neskoršie v Jágri učil etiku. 1719 sa dal sekularizovať. V jágerskej diec. dostal faru v Liszke, potom bol inkardinovaný do ostr. AD a 1725 sa stal farárom v Cséve. 1726 prišiel do Krupiny, kde sa stal prvým farárom. /Po piaristoch/ Vystaval novu farskú budovu, najviac vlastným nákladom. 1727 ju benedikoval kanonik Olasz. Aj kostol reštauroval. Bol apoštolským protonotárom. Z. 20.I.1758.

Podolányi, či Podolay Ján

1720 farár v Brezanoch, 1735 v Prievidzi. Tu 19.VIII.1753 vikár Pavel Révay posvätil kostol piaristov. Z. 16.VI.1755. Jeho pozostalosť zadala príčinu ku dlhému procesu. NSP

Poláček Ján

N. 28.XII.1864 v Ružomberku, o. 1878, kaplán v Tajove, Chrenovci, 1881 SF v Chrenovci, 1882 SF v Malinovej, 1883 SF vo Valči, K v Sl. Ľupči, Detve, Trubíne, Kremnici, 1886 farár v Prochoti, 1894 v H. Ždani, 1898 VAD. Z. 29.I.1933, pochovaný je vo Sv. Kríži.

Poláky Pavel

1797 bol prijatý z jáger. diec. Bol kaplánom na viacerých miestach. 1754 farár vo Sv. Helene, 1755 sa zriekol. Z. 2.II.1756. NSP

Poléczy Peter

Syn Šimona z Bojníc. Spomína sa 1483 ako farár v Oslanoch a do 1485 rektor altárie v Bojniciach. 1488 ho kráľ Matej prezentoval podľa patronátneho práva katedrálnemu AD Tomášovi de Ibafalva, aby ho inštaloval. NSP

Polerecký Jozef

O. 1825, kaplán v Tužine, Handlovej, BB. 1831 SF v Gajdli, 1833 v N. Pravne, Z. 8.IV.1839. Pochovaný je krypte.

Poliček Karol

N. 17.IV.1864 v Smolníku, o. 1888, kaplán v N. Pravne, Kremnici, V. Poli, V. Uherciach, Handlovej. 1897 SF, 1898 farár v Malinovej, 1901 v Handlovej, 1903 odišiel do Ameriky. Keď sa hlásil o Handlovú, stal sa z Pavla Šavel, lebo sa kvôli patrónovi pridal na stranu liberalizmu. /HD Koš/

Polóni Alojz

1788 prijatý z rehole piaristov. Kaplán v Bojniciach, 1789 farár v Lazanoch, 1791 vrátil sa do rehole.

Polóni Ignác

N. v Prievidzi, o. 1767, kaplán, 1773 farár v Sklených Tepliciach, 1779 prebendát, 1793 miestny kaplán v Detv. Hute. Z. 14.IV.1796.

Polóni Ján Václav

1679 kaplán, 1687 farár v Piešťanoch, 1690 v Kvačanoch a Matiašovciach, 1694 v Suchej, 1696 v Perneku a Almáši, 1697 apošt. protonotár, 1699 vo V. Levároch, 1703 v Holiči, kde dostal hodnosť opáta de Monte Regali, 1706 na Šp. Doline, kde mal hodnosť prepošta sv. Michala. 1709 znovu v Holiči, kde bol do 1711. NSP

Pongrácz Anton

N. vo Vadičove zo zemianskych rodičov, o. 1824, kaplán v Handlovej a Tužine. 1827 SF v Kľačne, 1841 farár v Brezanoch, 1841 VAD, 1853 AD nitr. Z. 31.XII.1853.

Portitoris Juraj

Spomína sa 1664 ako farár v Háji, ktorý bol od inovercov zajatý. Kruto s ním nakladali, zabili a nechali tri mesiace nepochovaného. NSP

Posmann, či Potmann Štefan

Teologus moralis. 1704 farár v Kr. Baniach a Kunešove, 1716 farár v Handlovej. Zadovážil kalich „pro ablutione communicantium“, tiež nový organ za 50 zl od Martina Zorkovského z Kremnice. Z. 1728.

Pottich Jozef

N. 17.III.1760 v Bratislave, 1788 kaplán v N. Lehote, 1793 farár v Lutile, 1825 AS. Z. 2.XII.1842.

Poturnay Adam

1735 farár v Háji, 1746 kaplán baróna Jána Tolvayho, 1762 SF v Karve, 1765 v Lučivnej. NSP

Porubský Ján Ignác

N. v Prievidzi, o. 1815, prebendát, aktuár vikariátu, kaplán v Chrenovci, Šp. Doline, kde z. 5.I.1822.

Presits Apolón

1788 prijatý z rehole sv. Františka, kaplán v Kunešove, Kremnici, 1791 miestny kaplán v Krahuliach, 1794 v. v.

Prilenský Andrej

O. 1812, kaplán v Bojniciach, Detve, 1817 SF v Rudne, K v Šp. Doline, BB, 1821 SF v Lopeji, zase K v BB. 1822 SF, 1823 farár v Budči. Z. 18.III.1828.

Privitzer František

O. 1819, doktor kán. práva. 1819 kaplán kniežaťa In. Odeschalchiho, 1824 v BB, 1828 farár vo Vieske, t. r. v H. Opatovciach. 1830 fiškus konzistória, 1833 v J. Lehote, 1841 v Lovči, VAD, 1852 vo Sv. Kríži, AD tekov. Z. 1.III.1853. Keď vypukol požiar, tak sa naľakal, že z toho zomrel.

Privitzer Štefan

O. 1803. bisk. kaplán, K v Detve, Chrenovci, 1806 farár v Tek. Breznici, D, Z. 24.VIII.1853.

Prochácka Ján

N. 1783 v B. Štiavnici. Študoval v Pešti a Trnave. O. 1807, kaplán vo Zvolene, BB, Dubovej, 1812 farár v Beňuši, 1818 zriekol sa benefícia a ostal kaplánom vo V. Uherciach, 1819 SF v H. Vsi, 1821 SF v Sl. Pravne, 1829 SF, 1835 farár vo Sv. Helene. Z. 20.IX.1854

Prochotský Juraj

N. v N. Bani, o. 1752, kaplán, 1755 miestny kaplán v Kľaku, t. r. farár v Žarnovici, 1758 v H. Hámroch, 1771 v Lopeji.

Prokša Ján

N. 19.IV.1816, o. 1842, kaplán v Sl. Ľupči, V. Uherciach, Č. Balogu, Bojniciach, Tajove, 1849 SF v Badíne, K v N. Bani, Jastrabej, 1851 SF vo Sv. Ondreji, kaplán v Prievidzi, BB, SF v Kľaku, K na St. Horách, 1857 SF v Predajnej, 1858 v Detv. Hute. 1860 farár v Detv. Hute, 1878 v Ponikách, 1879 vo Valaskej. Z. 15.XI.1891. - Robustný muž, vysoký, zavalitý, až do smrti zdravý, chodieval rýchlo. Aj v starobe prevyšoval výkonom všetkých robotníkov na poli a v kosbe na lúkach. Bol výborný hospodár, volmi starostlivý. /A. Kúdelka v HD Valaskej /

Prossy Ambróz

1599 farár v Sučanoch.

Prúnyi Samuel

1807 preb., kaplán v N. Bani, BB, 1810 SF v Jastrabej, 1812 SF v Sl. Ľupči, 1813 farár na Šp. Doline, 1823 v Badíne. Z. 11.VIII.1824, 34 r.

Prúnyi Ján

N. 8.I.1782 v Brezne. Študoval v Jágri, BB, teol. v Bratislave a Trnave. Hovoril maď., slov. a nem., čiastočne tal. a franc. O. 1805, archivár a ceremonár, 1806 fiškus konzistória, 1807 bisk. Sekretár, 1810 farár v Jastrabej, 1818 D, 1818 v Kremnici,1821 AS. Z. 14.VII.1827. – Žiadal magistrát, aby mu cestou biskupa sprostredkoval od panovníka na ozdobu kostola titulárne prepošstvo alebo opátstvo. Nestalo sa tak, hoci mesto si jeho žiadosť osvojilo. Matunák CDK

Pružinský Imrich

N. v Teranoch. 1747 farár v Štítniku, 1760 v Bacúrove, 1763 v Ponikách, 1768 v Lipt. Sv. Kríži. Musel sa zrieknuť fary a ostal v. v. Z.23.XII.1785. NSP

Psotka František

N. 14.X.187O v BB, o. 1892, kaplán vo V. Poli, Oslanoch, Lovči, N. Bani, Bojniciach, V. Uherciach. 1900 farár v Chrenovci. Z. 19.IV.1918, 48 r. Mal neobyčajne silný hlas. Pridal sa na stranu liberalizmu.

Ptachelius, Ptacher Vavrinec Peter

Čech, či Moravan. Farár v Ľubietovej. Na deň sv. Vavrinca bol od insurgentov sťatý. Muž veľmi horlivý, chvályhodného života, ktorý sa mohol vyhnúť prenasledovaniu Tököliho, ale ako obetu za vieru podstúpil radšej smrť. Mučeník za vieru. Z. 1O.VIII.1678.

Pudmay Matej

1682 farár v Szölösi, 1683 sa uvádza ako farár v Španej Doline, keď vypovedali ev. farára Balneatorisa. V Diáriu rezidencie SJ v BB sa píše: 26.IX.1684 iniit D. Tricemisator, cum VAD et R. D. Pudmay in Hajnik et posuerunt D. Pudmay ad parochiam. 27.IX. fuerunt predicti in Veterosolio, ibique installarunt D. Pudmay. 1687 v Tŕní, 1690 v Dubovej, 1693 v Kološi, t. r. zase vo Zv. Slatine, 1694 v D. Orešanoch, kde dostal nástupcu 1718 za moru.

Pudmerický, či Pudmericzay Pavel

1657 farár v Piešťanoch, CV o ňom píše: „Príkladný, ale biedny, nemá fary, býva v želiarskom byte. Nemá učiteľa, keď niekto zomrie, sám musí zvolať žiakov. Živorí z milosti zemepána. Od doby, čo prišiel, obrátilo sa 45. Ostatní heretici sú veľmi zlí. Zatvrdzujú ich predikanti, ktorí po strate kostola kážu po stodolách.“ 1663 farár vo Sv. Beňadiku, odkiaľ spravoval aj Nemce. Býval v kláštore. 1675 v Pukanci, 1677 v M. Kršteňanoch, 1679 v Lopašove.

Puliss Juraj

Ladomerčan, 1691 farár vo Sv. Ondreji, 1692 v Tŕní, t. r. v Sielnici. Keď Sielničania nechceli plniť voči farárovi povinnosti, odišiel do Hájnik. 1695 v Lutile, spolu 1698 v Slaskej, To sa veriacim nepáčilo, preto mu začali dávať iba polovicu dávok. Žiadal si bináciu, aby mohol obe fary naplno obslúžiť. 1704 v Krásne, 1708 v Necpaloch.

Purganliter Tomáš

1559 spomína sa ako farár v J. Lehote.

Purgics Juraj

1734 farár v Kunešove.

Puskailer Vincent

N. 11.V.1888 v Dúbrave, o. 1913, kaplán vo V. Poli, Brezne, V. Poli, Detve, Handlovej, Detve, Kláštore p/Zn., Chrenovci, 1918 SF v Chrenovci, 1919 SF v Predajnej, 1920 SF, 1933 farár v Sáse, 1941 VAD. Z. 20.V.1959. – Vyššej, plnej postavy, príjemnej usmievavej tváre. Príjemného, pozorného chovania. Dobrý, nábožný kňaz, dobrý dušpastier. Veľmi sa znášal s inovercami.

Puzonyi Jozef

N. 1827, o. 1851, kaplán v Trubíne, Beňuši. 1852 opustil stanicu a zdržoval sa v Topoľčanoch. 1857 sa vrátil a bol kaplánom v Č. Balogu a BB. Z. 5.V.1862, 35 r.

Puzonyi Štefan

N. 8.XII.1824, o. 1848, kaplán v Jastrabej, V. Uherciach, 1852 farár vo V. Uherciach, D, 1877 VAD. Z. 23.VI.1892.

Püspöky Štefan

1686 farár v Tŕní, 1689 v Hliníku, 1695 vo Sv. Kríži. O ňom píše CV: „Bedlivý je vo všetkom, čo sa týka kostola a fary, a niet proti nemu ponosy. Keďže však spravuje faru aj vo Vieske, ponosuje sa na veľkú prácu, hoci nič nezanedbáva. Praje si sám, i veriaci, aby bola viešťanská fara obsadená vlastným kňazom.“ Rákoczyovci ho 1705 odvliekli do Holiča, kde zahynul. 1689 sa spomína jeho meno v sielnickej matrike. Do krížskeho kostola venoval kalich, ktorý je tam aj teraz.

R

Raab Martin

Koperničan, teol. skončil 1715, 1718 farár v Častej, 1724 vo V. Poli. NSP

Rácsay, Ricsányi Ján

O. 1679, farár vo Sv. Helene, 1683 vo Vaďovciach, 1695 nitriansky kanonik, ďalej bol opátom,, tit. biskupom a gen. vikárom. NSP

Radossani alebo Leey alias Matejička Michal Leopold

Z Radošinej. O. 1666, potom presbyter a konventuál P. M. v Turci, 1668 bakalár teol. 1672 farár vo Sv. Ďure, 1676 v Moravskom Lieskovom, 1680 na Myjave. NSP

Rády Pavel

1730 farár v Sl. Pravne. CV 1754 píše: „Slovák, trocha rozumie nem. a maď. Špekulatívnu teol. študoval dva roky, potom v Pázmáneu morálnu.“ Za neho sa začali písať matriky.

Ragulík Štefan

O. 1784, 1786 farár v Beňuši. Z. 1792

Rahay Ján

Pred r. 1694 v Turanoch podstúpil martýrium. /M. Sion 1868, 761/

Raindl František

1678 ho vymenoval Szelepcsényi za druhého farára do Kremnice. 1679 v Handlovej. Za neho protestanti znova obsadili kostol a za pol roka ho držali.

Rais Ján

O. 1804, bisk. kaplán a protokolista, 1806 kaplán v Chrenovci, 1807 SF v J. Lehote, 1808 farár tamže, 1833 farár v Trubíne, 1839 D, Z. 30.IV.1847.

Raischl Ján

1789 na príkaz MR bol prijatý zo zruš. rehole paulínov. SF, 1790 farár v Malinovej. 1794 v. v.

Raitsits František

N. 3.VIII.1873 v Budapešti v lekárskej rodine. O. 1895, kaplán v Handlovej, N. Pravne, 1897 na zdrav. dovolenke, 1898 v Tužine, N. Pravne, BB. 1908 SF v Kľačne, 1911 SF, 1916 farár v N. Pravne, 1912 VAD, 1925 HCEN. Z. 23.III.1932

Rajecký Ján

N. v Moškovci, o. 1727, t. r. farár v Bacúrove, 1729 v D. Lelovciach, 1730 v Kamenci p/Vtáč. 1736 v Babinej. NSP

Rajecký Ján

O. 1710, t. r. farár v Diviakoch, 1713 v Turanoch, 1719 v Radvani, Z. 2.VI.1738 NSP

Rák Matej

O. 1825 kaplán v Selciach, Krupine, preb. K v Selciach, Sv. Kríži, N. Bani, H. Hámroch, N. Bani. 1831 SF v Brehoch, 1837 SF v Rudne, 1839 farár v H. Vsi. Z. 2.I.1848.

Rákoczy Ján

1770 miestny kaplán v Kľaku.

Rakovský de eadem Ján

O. 1827, kaplán v Dubovej, 1829 SF vo Valaskej, vrátil sa do Dubovej, 1830 SF v Predajnej, 1831 farár v H. Lehote, 1833 per cambium vo Zvolene, 1838 prepošt de Rochenitz, 1839 AS, 1847 farár v Dubovej. Z. 4.X.1853

Rakovský de eadem Matej

N. 18.I.1832, o. 1856, kaplán v Jastrabej, Podkoniciach, Jastrabej, 1861 SF v Jastrabej, t. r. v T. Breznici, K v N. Bani, 1863 SF v Hájnikách, 1863 SF, 1864 farár v H. Mičinej, 1881 v Žarnovici, 1895 VAD, Z. 7.V.1904. Bol veľký maďarizátor. /HD Žarnovica./

Rakovský Pavel

1776 farár v Hájnikách. Z. 1791.

Raksányi Pavel

1709 farár vo Sv. Helene, keď vypovedali ev. farára, ktorého dosadili rákoczyovci. Inštalovali ho iba 1729, kedy prestal účinkovať. NSP.

Rassovský Pavel

1746 kaplán, 1747 farár v Radvani, 1748 v Ponikách, 1750 v Hájnikách. NSP

Raukay Matej

N. vo Sv. Kríži, o. 1699 na titul prepošta v Bojniciach. 1702 farár v Kopernici, 1704 v J. Lehote, 1713 v H. Opatovciach a Skl. Tepliciach, 1718 v Predajnej. NSP

Raukay Štefan Ignác

1690 farár vo Sv. Jure, 1692 v Kostolnej, t. r. aj v Podolínci, 1698 v Detve, 1699 vo Vrbovom, kde začal písať matriky. Ak sa luteráni nevyspovedali, boli pochovávaní bez zvonenia. 1703 v Oslanoch, 1706 SF prepozitúrnej kaplnky v N. Meste n/V. 1709 farár v Šarfii, 1712 vo Velčiciach, 1723 v Moravanoch, nakoniec 1728 v Pobedime, kde z. 1729. NSP

Rauch Ignác

Po zrušení SJ ostal v BB nem. kaplánom. 1779 farár v BB. Z. 12.III.1799

Rayss Ján

O. 1804, bisk. kaplán a protokolista, K v Chrenovci, 1807 SF, 1808 farár v J. Lehote, 1833 v Trubíne, 1839 D, Z. 30.XI.1847. Zbožný kňaz a horlivý dušpastier. Založil 1000 zl fundáciu pre chudobných a inú fundáciu na vydržiavanie kaplána v Trubíne a fond na 5 urien omšového vína.

Regius Izák František

1667 farár v Modre, 1673 v Nemeckom i Slovenskom Pravne. NSP

Reguli Abrahám Štefan

Zeman z Pliešoviec. Teol. vyštudoval na vlastný náklad 1679 farár v Hájnikách. 1684 v Sebechleboch, 1687 vo V. Belej, 1688 v Martine, kde konvertovalo 300 duší, 1701 v Pukanci, 1710 v N. Bani, 1711 vo Sv. Kríži. Z. 1718. Diarium SJ v B. Štiavnici uvádza: „H. a. /1683/ Schemnicium nostri coacti sunt deserere... cemmendatur curae ARD Abrahamo Stephano Reguli, tunc plebano in Dobroniva.“ Jankovič: Dejiny SJ.

Reiprich Anton

N. 30.V.1836 v Hodruši, o. 1860, kaplán vo V. Poli, Kr. Baniach, Prievidzi, N. Bani, Brezne, SF v Beňuši, 1869 farár vo Vígľ. Hute, 1878 v T. Petre, 1884 v Č. Balogu, 1893 v. v. Z. 8.I.1910.

Reisch Ján

1660 spomína sa ako prvý farár v N. Pravne, keď faru zaujali katolíci. /Regestum animarum Dominii Baymocensis a. 1675./

Remenár Martin

N. 20.X.1764 v Radošovciach, condit. ignobilis, 1791 kaplán v Kremnici, 1795 farár v Kunešove, 1811 v Háji. Z. 16.VI.1830. Člen Učeného Tovarišstva.

Remenka Michal

1718 farár v Ujlaku, 1721-1722 SF v M. Bábe, 1728 farár v H. Ždani, a Lovči, 1732 v. v. v dome defic. v Trnave, kde z. 18.I.1756. NSP

Renisz Andrej

1401 spomína sa ako kňaz v N. Pravne. Tento kostol mu zveril Juraj, syn Leustacha de Jolsva, niekdajšieho uhor. palatína. Proti tomu podal sťažnosť Peter, plebán sv. Martina z Bojníc. Pravniansky kostol si prisvojoval ako svoj filiálny a na Andreja mal sťažnosť, že odpiera poslušnosť, protiví sa a uráža ho. Juraj odpovedal, že nebol o veci informovaný, že nechce robiť proti farárovmu právu. /Fejér C.D.X.IV.81./

Repp Dominik

1700 prijatý z rehole minoritov za farár do V. Poľa, 1703 v J. Lehote. NSP

Repkay Pavel

Po o. 1680 farár u Sv. Ondreja /Sebeslavce/. Za tököliovských nepokojov s inými ho hľadali na smrť. Ukryl sa na hrade Blatnica a počkal, kým nenastal pokoj. Potom sa vrátil na faru, hoci mu v tom bránila župná vrchnosť. 1691 v Jedľových Kostoľanoch, 1692 v Krušovciach, 1693 v Štiavniku. Po jeho smrti na jeho miesto heretici dosadili Ján Szapícia, tkáča, ktorý bol síce nevzdelaný, ale súci na pradenie intríg proti katolíkom. NSP

Reuth Alojz

N. 15.VIII.1789 v BB v rodine komor. úradníka, vychovaný bol v B. Štiavnici, kam odišiel otec za profesora. Študoval v B. Štiavnici, Jágri a teol. v BB. Hovoril nemecky, slovensky a niečo maďarsky. O. 1812, kaplán v Krupine, N. Pravne. 1820 farár v Malinovej 1831 v Tužine. Z. 28.IV.1838.

De Réva František

1639 farár v Sučanoch.

De Réva Štefan

1671 poslaný do Sučian, 1672 v Püspekoch, 1679 V Hájnikách. NSP.

De Réva L. B. Tomáš

1706 farár v Topoľčiankach, 1710 vo Sv. Kríži. Z. 1712, keď sa nakazil pri zaopatrovaní.

Ribini Adam Jozef

O. 1702. 1704 farár v M. Kršteňanoch, 1727 v Pezinku, kde 1730 vznikla medzi farou a kapucínmi roztržka, ktorá trvala veľmi dlho. VAD. Z. 20.II.1731. NSP

Riedl Alojz

N. 26.I.1820, o. 1844, kaplán v Hájnikách, 1845 SF v Kunešove, K v Bojniciach, BB, Kremnici, 1855 farár v T. Petre, 1867 v Sl. Pravne, 1872 v Necpaloch. Z. 20.VIII.1883.

Riedl Ľudevít

N. 10.VII.1852 v Topoľčiankach, o. 1879, kaplán v H. Hámroch, Žarnovici, H. Hámroch, V. Uherciach, Oslanoch, Detve, Žarnovici, 1890 farár v Sl. Pravne, 1914 v Rudne. Z. 14.IV.1920.

Riesner Fidél

N. 1836 v Slovanoch, z učiteľskej rodiny. Po otcovej smrti sa ho ujal Ferd. Fürbier, ujec po matke, farár v T. Ďure, ktorý ho dal vyštudovať. Teol. študoval v Pešti a Viedni a stal sa doktorom teol. Bol chorľavý, trpel pľúcnou chorobou. Ako kaplán v Tužine upadol tak, že bol blízky smrti. Keď sa uzdravil, ustanovili ho za špirituála do sem. 1877 farár v Kláštore p/Zn. 1879 odišiel do kongregácie lazaristov.

Richter Anton

N. 21.III.1861. v N. Pravne, o. 1884, kaplán v Handlovej, Kr. Baniach, N. Pravne, prebendát. 1889 katechéta na reálke v Kremnici, 1892 prefekt sem. a prof. VŠB, 1895 katechéta na dievč. lýceu v BB, 1897 fiškus konzist. 1898 vicerektor sem. 1902 AS, 1907 examin. prof. nábož. 1907 znova vicerektor seminára, 1909 diec. bibliotekár, 1915 rektor sem. a kanonik, 1916 oslobodený od rektorstva. Z. 14.II.1942. Dobrý vynikajúci kňaz, veľmi obetavý. Od 1929 trpel nehybnosťou nôh. Na vlastný náklad dal postaviť v N. Pravne kalváriu, najkrajšiu v BBB.

Richter Štefan

N. 8.XII.1827, o. 1856, kaplán v Brezne, BB, Žarnovici, preb. 1856 prof. latinčiny a náb. na reálke v Kremnici, neskoršie riaditeľ. Z. 5.X.1866, 39 r.

Riššák Ján

N. 22.IX.1792, o. 1819, kaplán v Lovči, Vyhniach, BB, 1830 SF v Tajove, 1831 v Hronci, Č. Balogu a Podkoniciach, 1832 v Moštenici, 1836 rezignoval na faru a ostal SF v Motyčkách, 1837 SF v Radvani. Tu ho pozbavila ofícia sentencia konzistória. 1842 SF v Šimonovanoch, 1848 farár tamže. Z. 5.I.1867.

Rišško Martin alias Huško

1745 kaplán, 1752 farár v Budči, 1749 farár v T. Petre. Z. 20.III.1779.

Robík Ján

Stupavčan, 1679 farár v Perneku, 1685 v Kremnici, 1692 bratislavský kanonik, 1700 MEC, 1701 daroval do domu sv. Martina oltár za 2000 zl. Z. 22.XII.1701, 53 r. NSP

Roháč Bartolomej

N. 21VIII.1859 v Prievidzi, 1898 bol prijatý z rehole sv. Františka, kde predtým účinkoval ako lektor a učil kňazský dorast 11 rokov. 1894 bol gvardiánom kláštora v Kremnici. Keď reholu reformovali, odišiel do BBB a stal sa kaplánom na St. Horách, Detv. Hute, Selciach. 1903 farár v Bacúrove, 1906 na St. Horách, 1919 zriekol sa fary a ostal SF v Chrenovci. 1924 farár tamže, 1932 č. dekan, 1939 v. v. Z. 8.I.1944 v Prievidzi. – Postavou najmenší kňaz v BBB. Vystupoval sebavedomo, panovačne, ale aj srdečne. Bol otvorený, duchaplný, vtipný, priateľský. Niekedy zlostný. Povinnosti si konal pedantne, voči veriacim bol dobrý, ale vyžadoval od nich všetky hmotné dávky, ktoré boli podľa starých zvyklostí povinní dávať, a preto ho nemali radi, nevedel si ich získať. Kazateľ bol rozvláčny, ale reálny. Spovedník prísny. Bol ľudový lekár, kneipovec, zelinkár. Starožitnosti ho zaujímali.

Róm Róbert

N. 29.X.19O6 vo Sv. Kríži n/Hr., o. 3.III.1929. 1928 ako subdiakon bol v Č. Balogu, 1929 kaplán v Kláštore p/Zn., 1931 SF tamže. T. r. odišiel do rehole piaristov. 1932 sa vrátil a stal sa kaplánom v Beňuši, 1932 na St. Horách. 1933 farár v Slaskej, 1935 v Dubovej, 1942 v H. Ždani, 1945 zriekol sa benefícia, 1946 aplikovaný v kancelárii BÚ, 1947 SF v Bacúchu, 1950 v žalári, 1958 kaplán v Žiari n/Hr. 1959 duchovný správca Charitného domova v Sl. Ľupči, 1961 na zdrav. dovolenke. Z. 12.XII.1966. – Bol strednej štíhlej postavy, výraznej tváre, človek vynikajúceho rečníckeho nadania. Volali ho Róbert Zlatoústy. Duchovné reči sám dobre písal a uverejňoval v homil. časopisoch. Ako kazateľ bol vynikajúci. Ako dušpastier nešťastný. Zničila ho neprekonateľná náklonnosť ku pitiu. Napísal monografiu Hronca.

Rosarius Juraj

1563 farár v Handlovej.

Rosenberger Ján

N. 23.VIII.1915 v Handlovej, o. 1940 v Prahe. T. r. SF v Malinovej. 1945 odsunutý do Nemecka. Z. 22.XII.1969 v Magdeburgu.

Rosina Ján

O. 1811, kaplán v Detve, preb. K v Dubovej, 1813 SF v Babinej, 1815 vo Vígľ. Hute, 1816 v Sl. Ľupči, Z. 17.III.1818.

Röthling Ignác

O. 1827, kaplán v Kremnici, vychovávateľ v rodine Boronkay, K vo Valaskej, Tužine, Chrenovci, 1836 farár v Kopernici, 1842 zbavený fary, kaplán v Tužine, 1845 v. v. Z. 19.I.1846.

Roys Ignác

1773, keď bola zrušená SJ, stal sa kaplánom v BB. Z. 1777.

Rózsahegyi Ľudevít

/predtým sa volal Šustrík/, o. 1839, kaplán vo Valaskej, 1840 SF v Mošovciach, 1845 kaplán, 1850 SF v Močiari. Z. 26.XII.1851, od kopnutia vlastného koňa.

Rozboril Juraj Jozef

N. vo Valdiciach, o. 1702. 1703 farár v Očovej, 1706 v M. Bábe, 1707 v Jablonici, 1711 v Predajnej a Lopeji, 1718 v Dobrej Nive. Z. 6.III.1724, 46 r. Pochovaný v krypte. Bol licenciát teol.

Rubesch Ignác

O. 1808, preb. kaplán v Kremnici, Bojniciach, Jastrabej, 1814 farár v Hronci, 1823 D, 1831 farár v Tajove, VAD. Z. 3.I.1846.

Rudnay Alojz

N. 27.VIII.1859 v Div. N. Vsi. O. 1882. 1901 bol prijatý z rábskej diecézy a ustanovený za farára do Bojníc, 1902 prepošt de Drozó, 1920 v. v. Z. 4.III.1930. Bol prívržencom liberálnej strany.

Rudnay Juraj

1698 farár v Turanoch, 1701 vo V. Ludaniciach, kde našiel kostol bez strechy. 1702 opustil faru a vstúpil do rehole sv. Benedikta. 1712 sa spomína ako farár v Karancsságu. NSP

Rudolffy Pavel Jakub

1740 farár v Lovči, od 1750 bez benefícia. Z. 15.IV.1751, 38 r.

Rus Ján

O. 1839, kaplán vo Vrícku. Z. 23.I.1640. Vnuk J. Justha

Rusbáczky Alexander SJ

Supresia rehole ho zastihla v rožňavskej rezidencii, kde bol sviatočným kazateľom, exhortátorom pre pôstne a kántrové dni, slovenský katechéta a správca bratstva Olivovej hory /pre agonizujúcich/. 1774 farár v Kopernici, 1780 prebendát, 1782 farár v Sklenom. Z. 23.VII.1792. Bol veľmi prísny človek. Koňmo chodil po poliach s korbáčom a odháňal tých, ktorí si tajne chceli voziť úrodu domov.

Rusko Rudolf

N. 28.III.1877 v Krupke, o. 1889, kaplán v Oslanoch, 1895 SF v Háji, K v Sučanoch, Zv. Slatine, Hronci, Chrenovci. 1896 SF, 1897 farár v Brehoch, 1900 v T. Breznici, 1921 D, 1922 v Novej Bani, 1927 AD tekovský. 1937 v. v. Z. 14.IX.1951.

Ruttkay Pavel

1776 kaplán v Kláštore p/Zn., 1777 farár v Turanoch, 1788 vo Sv. Michale. Z. 1793.

Ruttkay Štefan Alojz, de eadem

1779 mal 31 r., hovoril slov. a troška nemecky. 1772 kaplán v Kremnici, 1775 farár v Sučanoch, Z. 1801. Latinský básnik.

Ryvolovich Peter

1716 farár v H. Mičinej, 1724 v Sielnici, 1725 v Hájnikách, 1736 rezignoval na Hájniky a ostal kaplánom a konventuálom sv. Benedikta. Z. 6.I.1749. NSP

S

Sadliš Ján

N. 12.VII.1790 v Tvrdošíne, z rodičov, ktorí mali zem. armáles. Študoval v Kremnici, B. Štiavnici, Sečanoch, Jágri a v BB. O. 1815, kaplán v Jastrabej, Bojniciach, 1818 farár v Lazanoch, 1828 v Bystričanoch, 1830 vo Valči. Z. 14.VII.184O.

Sagasser de Salasen Kristián Ignác

Prišiel z Prahy a keď preukázal zákonité dimissoriálky, 1717 sa stal farárom v Kopernici a Lúčkach. 1718 v Kr. Baniach a Kunešove. Pre vymáhanie kostolných lúk mal spor s kremn. magistrátom. NSP. Už 1718 ho magistrát nechcel do Lúčok pripustiť. Vikár napomenul mesto, že stav kňazstva je momentálne taký, že nemôže menovať dvoch farárov. Stav beneficiátnych dôchodkov bol v Lúčkach veľmi biedny, takže museli byť spravované dočasne z Kopernice.

Sághy Albert

1670 farár v Egegu, 1686 v H. Ždani, 1687 vo V. Šarluhách. Z. 1690. NSP

Salamín František

O. 1819, 1820 prof. VŠB, 1829 AS. Z. 26.VIII.1830.

Salixy Ján

1695 farár v H. Mičinej.

Salman Pavel

1626 spomína sa ako farár v Lutile

Sándory Július

N. 2.X.1845 v BB, o. 18568, kaplán na St. Horách, N. Bani, Krupine. 1860 farár v Jastrabej, 1895 D, 1897 SF, 1899 farár v Sl. Ľupči, VAD, 1900 farár v Hájnikách, 1901 VAD, 1913 v. v. Z. 7.III.1930 v BB. – Zemianskeho pôvodu. Výborný hospodár. Vysokej, štíhlej postavy, zachoval si čerstvosť tváre až do smrti.

Sanicius

1620 – 1628 farár v T. Ďure.

Sartoris Jozef

N. v Sl. Ľupči, o. 1789, kaplán v Jastrabej, Bojniciach, 1791 farár v Chrenovci. Za neho bola 1792 postavená fara. 1808 v Prievidzi, 1815 D, 1818 VAD. Z. 9.III.1833.

Sartoris Ľudevít

N. 4.IX.1814 v Kremnici v rodine učiteľa. Študoval v Kremnici, Vacove, filoz. v Nitre, teol. v BB. O. 1837, kaplán v Turč. Ďure, Sl. Ľupči, Zvolene, BB. Katedr. kazateľ, 1844 farár vo Sv. Mare, 1848 v Sklenom, 1858 VAD, 1864 v Kláštore p/Zn. 1874 HCEN, Z. 24.II.1877.

Sartoris Mikuláš Štefan

O. 1699, t. r. farár v Liesku, 1702 v Háji, 1706 v M. Oponiciach. NSP

Sásik Vojtech

N. 12.IV.1821 na Šp. Doline, o. 1837, preb., kaplán v Č. Balogu, Podkoniciach, SF 1846 vo Zvolene, v D. Nive, K v Kláštore p/Zn, 1849 SF vo Valaskej, 1850 v H. Mičinej, St. Horách. 1852 farár vo Sv. Ondreji, 1853 v Tŕní, 1870 čest. D. 1890 v. v. Z. 18.V.1891.

Sásik Ignác

N. 19.1V.1846 na Šp. Doline, o. 1846, kaplán v Jastrabej, V. Poli, 1846 SF tamže, 1850 SK v Bystričanoch, K vo V. Poli, 1851 SK v Píle, K v Č. Balogu, Detve, Hliníku, 1817 SF vo V. Poli, 1858 K v Prievidzi, 1859 SF tamže. 1860 farár v Radvani, 1865 vicerektor seminára, 1873 farár v Sáse, 1895 v. v. Z. 29.XII.1896.

Sasinek František

N. 11.XII.1830 v Skalici, o. 1853. 1863 prijal ho Moyzes z rehole kapucínov, ustanovil za prof. VŠB. Bol pri tom spoluredaktorom časopisu „Cyril a Metod“. 1865 exhortátor na gymn. v BB, 1864 kazateľ v katedrálke, 1868 archivár BÚ, 1869 prestal byť prof. VŠB, 1870 dopisujúci člen ved. spoločnosti v Prahe. Krátko pred zatvorením kat. gymnázia v Kláštore p/Zn. stal sa jeho profesorom a pracoval o jeho zachovanie, tak ako pracoval za jeho otvorenie pri jeho zrode. 1897 sa stal spovedníkom v Marianke. Z. 17.XI.1914 v Eggenbergu v Štýrsku. Vynikajúci človek, slovenský buditeľ. Bol tajomníkom Matice Slovenskej, ktorej stál pri kolíske. Vynikajúci kazateľ, ktorý kázaval už ako bohoslovec, potom ako rehoľník na púťach a iných príležitostiach. Písal a uverejňoval kázne. Bol dobrým historikom, ktorý pracoval v archívoch a uverejňoval staré listiny, najviac v Letopisoch MS. Pre diecézu bol spolupracovníkom na známom Historickom schematizme, vydanom z príležitosti 100. výročia založenia BBB. Ako osvedčenému Slovákovi prišla k nemu delegácia, ktorá išla ku cisárovi žiadať samosprávu pre Slovákov. Boli v nej Kuzmány, Kozáček, Országh, Rózsahegy, Gotsiar a Záborský. Žiadali ho, aby aj on išiel s nimi do Olomúca ku cisárovi. Odoprel s tvrdením, že nechce robiť rozbroj medzi Slovákmi a Maďarmi. Napísal a vydal: Dejiny drievnych národov na území terajšieho Uhorska /1863/, Dejiny kráľovstva Uhorského /1869/, Dejiny Slovákov/1895/, Dŕžava Veľkomoravská /1896/. Napísal ďalej mnoho iných štúdií, článkov a príspevkov na objasnenie cirkevnej a národnej histórie.

Saulus

Plebanus de Rut… [est Nitriensis archidyecesis] Výnos fary 1 m, d 6 gr. Medzi 1332-1337 farár vo Vrútkach.

Selecius Klement

Plebán špitála v BB. Nastúpil po smrti Jána r. 1514. Dostal prezentu od Juraja, Jána a Alexa Thurzovcov ako patrónov a dal si ju potvrdiť od kráľa Ľudovíta II. Zomrel 18.V.1533 v Miloslaviciach v Poľsku. Dr. Peter Ratkoš: Dokumenty ku baníckemu povstaniu.

Schaupius Anton Martin

O. 1665, t. r. farár v Kľačne, kde bol do 1668. / Regestum Animarum Dom. Bajmoc. 1675./

Scheichl Valentín

N. 24.X.1803 v Brezne, o. 1827, vychovávateľ v rodine Simonyich, kaplán v H. Hámroch, 1829 bisk. kaplán a ceremonár, 1830 archivár a notár, 1832 bisk. Sekretár, 1835 farár v Hájnikách, 1838 AS, 1842 fiškus konzistória. Z. 7.I.1851, 48 r. – Bol veľmi súci človek, v dlhom spore hájil právo fary na slobodnú ťažbu dreva a zber žaluďov v lese až na fóre kráľovskom. /HD Podkonice, HD Hájniky./

Scherer Ján

N. 1790 v Ladomeri, o. 1811, archivár, 1819 bisk. sekretár, 1820 farár vo Sv. Kríži, 1821 AS, examinátor prosyn. 1823 VAD, 1833 AD tekov. 1857 opát sv. Jakuba de Heremo, 1858 CEN. Z. 1.VII.1869

Scherer Jozef

N. 18.I.1792 v Sl. Ľupči, o. 1813, kaplán v Kremnici, 1822 farár v H. Vsi, 1825 na Píle, 1831 v H. Hámroch, 1842 v Skl. Tepliciach. t. r. v Žarnovici. Z. 23.IV.1866.

Schentel Žigmund

1428 sa spomína ako rektor altárie sv. Mikuláša v Kremnici. NSP

Schestáky Jozef

Nar. v Ružomberku, 1776 kaplán v Prievidzi, 1778 farár v Kamenci p/Vtáč. Za neho bola fara. 1790 v Oslanoch, VAD, 1802 HCEN, 1819 CEN, AS súdnej tabule župy zvol. Z. 2.I.1823. Muž jasného ducha a príjemného chovania. Napísal krátku históriu Oslian.

Schifferdecker František

N. 6.III.1848 v Trstenej, o. 1873, kaplán v Jastrabej, Oslanoch, 1877 SF v M. Kršteňanoch, K v Oslanoch, Brezne, V. Poli, 1882 SF, 1884 farár vo V. Poli. Z. 1.II.1919.

Schimo Jozef

N. 3.II.1803, o. 1829, preb., kaplán vo Vrícku, Handlovej, 1833 SF v Kľačne, K v Bojniciach, Handlovej, Šp. Doline, 1838 SF v T. Ďure, 1838 farár v Sučanoch, 1863 v. v. Z. 5.VII.1864.

Schira Adam

O. 1777, kaplán v Kláštore p/Zn., 1779 farár vo Sv. Petre, 1782 v Háji, 1792 vo Zvolene, 1793 v D. Nive, 1800 D, 1806 VAD, 1811 HCEN. Z. 29.X.1817.

Schlegel Matúš

1627 prišiel do BB ako kráľovský kaplán pre katolíckych úradníkov Komory. Bohoslužby konal v kaplnke komorského domu. Katolíkov mal skromne. Nemali však kostola. Pázmány v starostlivosti o správu duší v BB pokúšal sa o vrátenie kostolov a založenie rezidencie SJ. Bol duchovným správcom aj pre katolíkov v B. Štiavnici. Od r. 1640 rozšíril svoju aktivitu aj na N. Baňu a navštívil aj iné banské mestá. 1643 ako tekovský AD vizitoval svoj dištrikt. 1644 pre nepokoje sa utiahol do beňadického kláštora. Potom odišiel do Kremsmünsteru v Rakúsku. Duchovnú správu prevzali jezuiti.

Schluga l. b. Ignác

N. 14.VIII.1797 v BB, o. 1820. Študoval v BB, B. Štiavnici a Vacove. Ako diakon bol pomocníkom farára v Hájnikách. Po primíciách 1820 býval doma a vykonával funkciu kaplána v BB. 1821 farár v Lopeji. Z. 17.III.1826, 29 roč.

Schmauchler Gotfríd

Nar. 1688. Študoval v Pázmáneu vo Viedni. Vedel nemecky a slovensky. 1712 farár v Radvani. 1718 mal roztržku s ev. farárom Pavlom Szeverínyim. 1719 farár v Sklenom. Tam dostal hodnosť infulovaného prepošta sv. Augustína in Insula Leporum. Z. 7.VII.1737.

Schmelcer Ignác

1776 kaplán v BB zo zruš. SJ. Z. 1793.

Schmidt Peter Ján Jozef

Študoval vo Freiburgu im Breisgau. 1689 farár v Krautpruchku a Mischdorfe, 1690 v Börzsönyi, 1695 v B. Belej, 1696 v N. Pravne, do 1701. NSP

Schnierer, Snierer Ján

N. v J. Lehote, o. 1791, kaplán v Bojniciach, BB, 1800 farár v Krupine. Z. 22.II.1806.

Schneider Ján

N. v Šp. Doline, 1759 prijatý za klerika, 1761 kaplán, 1765 farár v Slov. Grobe, 1766 v Slov. Pravne. Tu postavil murovanú faru. 1789 v Pukanci, kde z. 26.V.1791. NSP

Schramek Štefan

N. 3.VI.1877 v Trstenej, o. 1899, kaplán v Bojniciach. Prijali ho ako bohoslovca u OFM. 1901 na zdrav. dovolenke. Z. 27.X.1905, 29 r.

Schreiner Karol

O. 1831, kaplán v N. Pravne, Handlovej, 1834 farár v Šimonovanoch. Z. 13.III. 1842.

Schretter de Wohlgemütsheim Karol Juraj

1702 farár vo V. Poli, 1704 v Kopernici a Lúčkach, 1716 v Kremnici. Pre nedbalé vykonávanie povinností hrozilo mu odstránenie z úradu, čo ho tak dojalo, že onemocnel a zomrel 11.V.1720. Matunák CDK

Schultheis František

N. 17.XII.1839 v Brezne. Študoval v BB, Rožňave, B. Štiavnici, teol. v BB. O. 1865, kaplán Detve, Tajove, BB, Nitr. Pravne, SF v J. Lehote, K v Chrenovci, SF v Turč. Michale, Turanoch, K v Oslanoch, SF v Háji, Krahuliach, K v Handlovej. 1875 farár v Bacúrove, VAD, 1878 v N. Lehote, 1881 v J. Lehote, 1885 v Kláštore p/Zn., 1886 D, 1889 VAD. Z .23.II.1899

Schumichrast de Prilesz Pavel

N. v N. Vsi n/Váhom, o. 1800, 1803 vo V. Uherciach, 1804 kaplán v Detve, SF vo Vígľ. Hute. 1805 mal 29 r. 1805 SF v H. Vsi, 1804 kaplán v Bojniciach, BB, Brezne, N. Pravne, 1812 farár v Bacúrove, 1828 v Budči. Z. 28.VII.1831.

Schumann Karol

Exjezuita, 1776 prijatý z ostrih. arcid. Prebendát. 1777 farár v Dubovej. Z. 13.X.1787.

Schwandtner Ján

Nar. 25.XII.1776 v Brezne z rodičov mešťanov. Študoval humanistiku v BB, filozofiu a teológiu v Bratislave na hrade, o. 1801. Kaplán vo Vyhniach, miestny kaplán v H. Vsi, Predajnej, Dubovej, 1805 farár v H. Lehote, 1818 v Č. Balogu. 1824 zriekol. sa fary a ostal kaplánom vo Zvolenskej Slatine, Jastrabej, Sv. Kríži. 1827 farár v Detv. Hute, 1829 v. v. Z. 7.III.1848.

Schwandtner Štefan

N. 20.XI.1820 vo Valaskej, o. 1844, kaplán v Selcach, Jastrabej, 1845 SF vo Valči, Medzibrode, K v Č. Balogu, 1848 SF v Lopeji, K v Č. Balogu, Kremnici, N. Bani, 1851 SF v Žarnovici, K v Prievidzi, Bojniciach, 1856 SF vo Vyhniach, Lopeji. 1857 profesor VŠB, 1860 farár v Slaskej. Z. 5.V.1901.

Schwarz Jozef

N. 4.III.1880 v Donovaloch - Mišútoch, o. 1904, kaplán v Hronci, V. Uherciach, Beňuši. 1910 SF, 1911 farár v Beňuši. Z. 2.VIII.1932, 52 r. – Vysokej postavy, príjemného chovania, samotár. Dobrý a starostlivý dušpastier, v horách prežil celý svoj život.

Schwarzl Benedikt

O. 1803, kaplán v Kremnici, N. Pravne, Detve, Dubovej, Sv. Kríži, 1806 vojenský kaplán na Hrade v Alonci, 1812 farár v Hronci. Z. 20.IV.1814.

Schwelner Ján

1776 bol kaplánom v Kremnici. Zo zrušenej SJ. Z. 1783.

Sculteti Juraj

N. 1741 v Turč. Ondrašovej. Prijatý bol z rehole trinitárov, ktorú Jozef II. zrušil 20.XI.1784. 1787 miestny kaplán vo Vrícku, 1790 farár v T.Ďure.

Sebestyén Štefan

N. 12.VII.1865 v Medzibrode, o. 1888, kaplán vo Zv. Slatine, H. Hámroch, Žarnovici. 1897 SF, 1899 farár v Tŕní, 1908 v Sl. Ľupči, 1912 VAD, 1929 páp. komorník, 1935 v. v. Z. 12.III.1943.

Selecký František

N. 2.IV.1869 v Priechode, študoval v BB, Budapešti a teol. v BB, o. 1894. Kaplán v Chrenovci, Dubovej, Detve, Prievidzi. 1902 farár v M. Kršteňanoch, 1918-1922 bol aj SF v Šimonovanoch, 1924 VAD, 1929 farár vo Zv. Slatine. 1935 v. v. Z. 12.III.1943.

Senček Koloman

N. 10.IX.1889 v BB, o. 1912, kaplán v Tajove, Detve, Č. Balogu, N. Bani. 1916 SF v Predajnej, 1919 K v Žarnovici, 1922 v Krupine. 1925 SF v Tajove. Z. 12.IV.1940, 51 r. Strednej, vyššej postavy, inteligentnej tváre. Pekne sa obliekal a choval sa príjemne. Bol dobrým dušpastierom, staral sa o všetkých svojich farníkov usilovne a starostlivo. Spravoval aj Riečku. Šíril úctu Božského Srdca. S mládežou pracoval veľmi rád. Bol dobrým hudobníkom, hral na organe a husliach. To mu bolo pomocou pri kultúrnych podujatiach, divadlách a pod. Táto práca bola veľmi potrebná vo farnosti, ktorá je vlastne predmestím BB. Bola tu stará hutnícka tradícia a ľud si to aj žiadal, lebo napodobňoval bystrické zvyklosti. Bol Slovák, ale obdivoval maďarskú kultúru, z ktorej čerpal pre svoju prácu. Odmlada trpel chorobou srdca a reumatizmom, ktoré mu nielen strpčovali život, ale ho aj obmedzovali v potrebnej činnosti a život skončil predčasne. Bol spoluorganizátorom stavby kostolíka v Kordíkoch.

Seniglovič Juraj Ján

1676 farár vo V. Levároch, 1682 per cambium v Mor. Sv. Jáne. Za rebélie musel aj s farníkmi ujsť do hôr, kde sa 14 týždňov skrýval. 1692 v Sobotišti, t. r. vo V. Poli. 1695 bolo proti nemu zavedené vyšetrovanie. 1695 v Maduniciach. Pri CV 1697 mal 56 r. Účinkoval do 1710. NSP

Sidor Andrej

O. 1809, preb., kaplán v Detve. Z. 15.IX.1809.

Sikula Pavel

1693 prišiel z olomouckej diec., farár vo Zv. Slatine.

Silvester Roman

N. 16.1.1844 v Sp. Podhradí, o. 1871, kaplán v N. Pravne, 1876 SF v Trnavej Hore, 1877 SF v Lúčkach. 1877 farár v Lúčkach, 1888 v Sklenom, 1892 D, 1891 farár v Háji, 1919 v. v. Z. 1.V.1923 v Turč. Tepliciach.

Sima Michal

1682 farár v Bacúrove, odkiaľ sa musel vysťahovať, ako uvádzajú poznámky arcib. Szelepcsényiho.

Simonffy Mikuláš

Teológiu skončil 1715, t. r. farár v Sáse, kde z. 20.II.1738.

Simonyi Ján

N. 7.1.1775 v N. Bani, študoval v Bratislave, o. 1798, kaplán na St. Horách, Sv. Kríži, 1799 miestny kaplán v H. Lehote, 1805 farár v Píle, 1807 v Badíne, 1819 v Selcach, VAD, 1828 AS, 1833 HCEN, 1831 farár v D. Nive, 1834 znova v Selcach, 1844 v Jastrabej, 1847 v Trubíne. Z. 23.XI.1852.

Simunyi Juraj

N. 17.IV.1786 v Rybanoch, o. 1810, kaplán vo Zv. Slatine, N. Bani, Bojniciach, Žarnovici. 1815 SF v Sl. Ľupči, 1816 v Oslanoch, 1820 v Sl. Ľupči, 1821 farár v Necpaloch, t. r. v Martine, 1822 v Bystričanoch, 1825 v Rudne, 1830 v H. Hámroch, 1831 rektor seminára, 1839 AS, 1852 HCEN, 1865 CEN. Z. 27.XI.1877.

Sinkovič Ján

1693 licenciát v Bacúrove. NSP

Sipéky Alexander

1716 farár v Zbehoch, 1718 vo Sv. Kríži, 1740 vo V. Uherciach. Z. 29.XII.1749. NSP

Sixty Štefan

1700 farár v Sedl. Dubovej, 1703 v Lipt. Mikuláši, 1706 v Krásne, 1709 v H. Žemberovciach, t. r. v Radvani. NSP

Skačáni Martin

1630 po o. sa stal farárom v Jastrabej. Zúčastnil sa na Pázmányovej synode v Trnave. 1633 farár vo Sv. Kríži. 1635 v Hlohovci. 1636 zaviedol proti ne mu vyšetrovanie Ján Telegdy, pretože ho ovrával. NSP

Skala Ján

1673 farár v Chrenovci. Jednej noci ho dubovskí luteráni vyhnali z postele, pri hulákaní a bití ho zaviedli do mošovských hôr, kde ho uviazali o strom. Keď už pre hlad a smäd porúčal dušu Stvoriteľovi, našli ho cisárski vojaci, ktorí ho oslobodili a zaviedli nazad na faru. Udalosť bola zvečnená na obraze vo fare. /Regestum animarum I. Dom. Baymocz/

Skalák Augustín

N. 23.VIII.1887 v Sl. Pravne, o. 1910, kaplán v Detve, Brezne, 1911 prebendát, 1919 prof. nábož. na chlapč. gymnáziu v BB, 1936 inšpektor kat. škôl, 1939 riaditeľ gymnázia, 1945 v. v. 1950 ho vysťahovali do Priechodu, kde 28.VI.1961 zomrel. Pochovaný je v krypte v BB. – Vysokej postavy, inteligentnej tváre, vždy vážny. Dobrý pedagóg. Uzavretej povahy. Ako penzista vypomáhal pri duchovnej správe v BB.

Skalečka Ján

N. 16.I.1827 vo Vsetíne, o. 1856, kaplán v Tužine, Oslanoch, N. Pravne, Chrenovci, Sl. Ľupči, Bojniciach. 1862 špirituá1 seminára. 1867 farár v Hronci. 1886 D. 1896 degradovaný.

Skorubský Jakub

Slezák, o. 1689, farár v Maduniciach, 1694 vo V. Kostoľanoch, 1701 vo V. Belej, 1701 v Turč. Sv. Ondreji, 1703 Rákoczyovci po dobytí hradu Blatnica kostol v Sebeslavciach zaujali a farára, ktorého meno neni poznačené, zajali a v gaderskej hore zabili. To sa netýka Skorubského, ktorého meno sa aj neskoršie uvádza. 1711 v Klíži, t. r. v Malženiciach, 1712 v Zeleniciach. NSP

Skorubský Ján

1706 farár v N. Bani, 1709 vo Sv. Ondreji /Sebeslavce/.

Slavkovský Ján Tomáš

Licenciát v Bacúrove r. 1669.

Sliačan Leonard

N. 27.x.1901 v Černovej, o. 1927, kaplán v Detv. Hute, Brezne, Martine, Zvolene, 1935 farár v Krupine, 1941 D, 1945 uväznený, 1952 SF v T. Michale, 1958 znova uväznený. Po prepustení zo žalára v. v. Z. 17.X.1969, pochovaný v Černovej.

Slobodný Eugen

N. 29.VII.1846 v Kopanici, o. 1872, kaplán v Jastrabej, Kr. Baniach, Kľačne, 1874 SF v Kľačne, K v N. Bani. 1886 farár v Moštenici. Z. 23.XI.1912.

Slobodný Imrich

N. 4.XI.1841 v Kopanici, o. 1867, kaplán v Jastrabej, Kr. Baniach, Vígľ. Hute, D. Nive, Žarnovici, Kremnici. 1879 SF, 1888 farár v Ponikách, 1894 v Č. Balogu. Z. 4.XII.1908. /Obaja Slobodnovci, bratia, boli vnukmi E. Flessku. U ktorého si odbavili primície./

Slobodník Jozef

N. 1.II.1902 v Šp. Doline,o. 1926, kaplán na St. Horách, Žarnovici, Brezne, Zvolene, Martine. 1934 profesor náb. na gymnáziu v Martine. 1940 v Prievidzi, 1943 vo Zvolene. 1945 výpomocný duchovný v Sl. Ľupči, 1949 kaplán v Krupine. Z. 20.IV.1951, pochovaný v BB.

Slotta Juraj

R. 1854 bol prijatý z brnenskej diecézy, kde slúžil 9 rokov. Ustanovený bol za profesora a katechétu na kat. gymnáziu v BB. Redaktor časopisu Cyril a Metod. 1861 farár v Tužine. 1876 bol prepustený do ostrih. arcid. Básnik, rečník, národný buditeľ. Význačná osobnosť národného a kultúrneho diania svojho veku.

Slovík Jakub

Teol. skončil v 3.ročníku. 1718 farár v Martine. 1725 v Bzovíku, 1729 v Urminciach, účinkoval do 1733. NSP

Sluka Štefan

1696 v Opatovciach n/Žit., 1701 v Turanoch, 1706 v Bzenici, 1709 mal investitúru na nejakú faru v Liptove, t. r. bol investovaný do Babinej, 1710 v St. Haliči. Odtiaľ ešte t. r. odišiel do Keresztúru. NSP

Smida Jozef

N. 27.IV.1888, o. 1910, kaplán, 1915 voj. kurát, 1919 kaplán, 1919 znova u vojska. 1920 prof. náb. na gymnáziu v Prievidzi, 1920 farár vo Zvolene. 1924 redaktor časopisu „Národný denník“. 1927 degradovaný ako apostata.

Smizek Hieronym

1674 farár v Limbachu, 1675 v Sl. Pravne, kde ho za Tököliho povstania zbili, po zranení zakrátko zomrel. NSP

Smolen Jozef

N. 2.II.1834, o. 1858, kaplán v Podkoniciach, Oslanoch, H. Hámroch, 1860 SF v H. Hámroch, K v Turč. Ďure, Kláštore p/Zn., 1863 SF v Kláštore p/Zn., K v Detve, Tajove, Prievidzi, 1869 SF v Koši, K v Prievidzi. 1870 SF, 1871 farár v Bacúrove, 1874 v Medzibrode, 1878 v Martine. Z. 8.VI.1890.

Smrečáni Peter

N. 1. júla 1855 v Smrečanoch, o. 1880, kaplán, prebendát, 1885 vojenský kaplán, 1896 voj. Kurát. Z. 3.XII.1899

Smutko Michal

1630 farár v Radošovciach. Bol na synode v Trnave 4.-6. októbra. R. 1647 v Štefanovej. V tejto funkcii ho uvádza katalóg kňazov J. Lippaya. T. r. farár v M. Kršteňanoch. Keď bol okolo r. 1678 farárom v Očovej, tamojší zeman Juraj Holec, v ktorého kúrii katolíci po odobratí kostola odbavovali bohoslužby, P. Václava piaristu preoblečeného do občianskych šiat, previedol ako svojho sluhu cez tábor tököliovcov, a tak ho zachránil.

Soblahovič Juraj

Trnavčan, 1712 farár v Háji, prvý po prevzatí fary od nekatolíkov. 1713 v Kláštore p/Zn. 1714 doktor teol. D Kláštor p/Zn. zv.II. s.1./

Sobovič alias Sovovič Martin

N. vo Sv. Kríži, o. 1732, kaplán, 1735 farár vo Sv. Ondreji, kde sa postaral o zaklenutie kostola. 1757 v Dubovej. Z. 9.I.1759. NSP

Sófa Karol

N. 24.X.1835 v Kroměříži, o. 1869. Prijatý bol z rehole sv. Františka. Kaplán v BB, Detve. 1871 farár v  Krahuliach, 1874 v Háji, 1877 VAD, 1889 AD turč. 1891 farár v Turč. Michale. Z. 14.III.1915 náhle v nedeľu, keď odbavil bohoslužby. – Bol kňaz, ktorý svoje povinnosti odbavoval presne, plný bratskej lásky, všetkým milý.

Solčánsky Juraj

1771 farár v M. Kršteňanoch, 1777 vo Sv. Mare. Nešťastný človek. Kršteňanská fara mu vyhorela dvakrát za 7 mesiacov. Od žiaľu odišiel do Sv. Mary, kde nasledujúceho roka zomrel.

Solčík Martin

Teol. skončil v 3.r. v Mariánskom seminári. 1710 farár v Háji. /HD Háj/ 1712 v Bélaháze, 1714 v Podolí, 1732 v Gerencsére. kde z. 2.VIII.1747. Deň smrti si predpovedal.

Soldáth Štefan

O. 1712, 1714 farár v Rosindole, 1719 vo V. Uherciach.

Soos Ján

1760 farár v Koši, 1766 v Pust. Fedýmeši, 1770 v Dombove, kde z. 25.VIII.1773.

Solnensis Ján

1618 farár vo Sv. Kríži. Za neho sa Lovča oddelila od Kríža. Neskoršie sa stal ostrih. kanonikom. Matunák: Hr. Sv. Kríž, strojopis.

Sopeni

N. v Trstenej /1804 mal 85 r./ O. 1782, kaplán v Sl. Ľupči, Bojniciach, St. Horách, 1787 farár v Podkoniciach, 1795 vo Sv. Ondreji, 1808 v Lopeji. Z. 23.XI.1812.

Sorman či Schorman Pavel

1638 farár v Kopernici, 1639 v J. Lehote.

Spevák Albín

N. 22.V.1878 v Uľanke, o. 1900, kaplán v H. Opatovciach, V. Uherciach, Prochoti. 1902 na zdrav. dovolenke, 1924 degradatus. Oženil sa. Od Sv. Stolice si vyžiadal dišpenz.

Spevák Jozef

O. 1789, kaplán v Detve, 1793 miestny kaplán vo Vígľ. Hute. 1797 na vlastnú žiadosť preložený za kaplána do Žarnovice. 1800 farár v Rudne. Z. 14.X.1801.

Spettinger Štefan

1525 farár v Nem. Ľupči. Pre apostáziu a poburovanie ľudu bol obžalovaný a synodou odsúdený do žalára. 1530 sa vrátil na slobodu a odišiel na vlastnú žiadosť do BB. Podľa nariadenia arcib. Pavla Várdaya, aby kňazi, ktorí šíria herézu, boli uväznení v Ostrihome, sa dostal do väzenia jeho kaplán Anton, on však nie. 1532 zamenil bb faru s krakovskou.

Spiššák Ján

O. 1818, vychovávateľ v rodine Ľud. Beniczkého, kaplán v N. Bani, Podkoniciach, Tajove, Šp. Doline, BB. 1831 SF v Č. Balogu, 1831 farár v Hronci. Z. 12.I.1834.

Spišák Ján

N. 7.XII.1803, o. 1829, kaplán v Badíne, N. Bani, 1831 profesor VŠB, 1843 SF, 1844 farár vo Vrícku. 1876 po rezignácii fary v. v. Z. 24.VII.1885.

Spišák Pavol

1766 miestny kaplán v Kľaku

Splényi Jeremiáš

1648 farár v N. Bani. Začal písať matriky.

Stanek Ján

1736 farár v Radvani, 1739 v Selciach, 1744 v Rybníku. Z. 29.VIII.1770.

Stanislav

CV 1559 spomína ho ako farára v Belej. „Senex, uxoratus, bonus, integer Christianus, in nihilo aberrat ab Ecclesia. Cerebrum tamen habet impeditum et ab minimo meri et cerevisiae potu inebriatur, tunc ludit, saltat et clamat, nemini tamen est ut dicitur ofensus.“

Stanislav

SchH spomína ho podľa listiny Vladárovského archívu ako farára v Ivančinej.

Stanislav

Poliak. CV 1559 uvádza ho ako farára v Sebeslavciach. Je ženatý, sviatosti vysluhuje po katolícky. B-152 CV 1560 ho spomína ak farára vo Sv. Ondreji /Sebeslavce/ „Ord. Tirnaviae per G. Tompa. In religionis conditione est integer, sine uxore, verum in moribus totus dissolutus, tabernarum visitator, contentiosus et luxuriosus, anno elapso per mulieres factus fuerat fatus, nunc parum convaluit non tamen sine strepitu cerebri.“

Stankovič Andrej

Kuklovčan, o. 1688. 1704 farár v H. Kamenci, 1705 v D. Lelovciach. NSP

Stauder Ján

1776 kaplán vo V. Poli, 1779 farár v Skl. Tepliciach, 1787 vo Vyhniach, 1804 VAD, 1811 HCEN. Z. 24.VII.1818.

Stechan Pavel

1661 farár Kopernici.

Steinhübl Jozef

N. 3.X.1808, o. 1832, kaplán v Podkoniciach, Sl. Ľupči, Kremnici, 1838 SF v Kľačne, 1843 farár v N. Pravne, 1853 D, 1866 VAD, 1867 AD nitr. Z. 19.III.1870.

Steinlechner František

N. 6.X.1772 v B. Štiavnici, o. 1795, kaplán v BB, 1802 farár v Sučanoch, 1821 VAD, 1833 HCEN. Z. 26.VII.1838.

Stephani František

1775 farár v Motyčkách zo zrušenej SJ. Z. 22.II.1798.

Stephani Martin

1784 kaplán v BB, 1785 farár na St. Horách, 1800 v Dubovej. Z. 16.III.1807. Brat predošlého. Vstúpil do SJ. Študoval v Košiciach a Trenčíne. Po zrušení rehole študoval teológiu v Trnave. Ochorel na oči a musel zanechať štúdiá. Býval u brata na Motyčkách. Na prímluvu Starohorskej P. Márie ďakuje za uzdravenie. Štúdiá dokončil v Budíne a vysvätený bol v Kaloči.

Stephanoczy Andrej

O. 1663. 1666 farár v Krupine. 1655 bola postavená kaplnka v Bóryovskej kúrii pre katolíkov. Ale ani tá nebola dlho prístupná. 1672 sa musel stade vysťahovať. 1674 farár v Radvani. 1677 v Čachticiach, kde z. 1578.

Stephanoczy Imrich

1694 farár v Čelovciach, 1698 vo Sv. Antone, 1698 v Žarnovici, 1700 v Kološi, t. r. v Krnišove. 1710 v Pukanci. NSP

Stiffel Ján

N. 11.1V.1872 v N. Pravne, o. 1896, kaplán v Trubíne, 1897 aktuár, 1897 K v BB, 1903 sekretár ekonóm, 1911 AS, 1919 farár v Háji, 1931 VAD, 1940 HCEN, 1947 v. v. Z. 18.VIII.1954.

Stiffel Ladislav

N. 4.IX.1877 v N. Pravne, o. 1900, kaplán vo Vrútkach, Kremn. Baniach, BB, 1907 katechéta na reálke v Kremnici, 1913 katechéta na gymn. v BB, 1919 SF, 1922 farár v Lutile, 1928 D, 1936 VAD, 1946 zriekol sa VAD, 1952 uväznený. Po prepustení musel sa vzdať fary a bol v. v.

Stokker Štefan

Šľachtic z Raidingu, o. 1747. R. 1748 farár v Handlovej, t. r. v B. Belej. 1773 v. v. Z. 1776.

Stokker Tomáš

Z Raidingu, o. 1727, 1731 farár v J. Lehote. Z. 28.II.1757.

Straka Juraj

N. 20.IV.1812, o. 1834, kaplán vo Valaskej, Tužine, Bojniciach, Zv. Slatine, Zvolene, N. Bani. 1837 prof. na gymnáziu v BB a exhortátor. 1842 farár v Háji, 1846 v Kunešove, 1849 uväznený. Po prepustení 1853 kaplán, neskoršie SF v Beňuši. Tam pokračoval 1854 ako kaplán. 1855 v BB. 1860 farár v Beňuši, 1868 v Selciach. Z. 20.III.1881. HD Selce píše o ňom, že bol malomyseľný a apatický človek. Po uväznení mu hrozil trest smrti, ktorý bol zmenený na väzenie a nakoniec amnestovaný. Zomrel opustený a v núdzi.

Stranovský, Stranauský Imrich

CV 1803 Sl. Ľupča píše, že sa narodil v Žiline zo zemianskej rodiny. 1783 kaplán v Sl. Ľupči, BB, 1788 SF v Medzibrode, 1792 farár v Sl. Ľupči. 1801 ochorel nervovou chorobou. Faru mu síce ponechali, ale dostal administrátorov in spiritualibus. Z. 29.II.1824.

Striss Leopold

N. 1825, o. 1850, kaplán v Beňuši, Jastrabej, Chrenovci, H. Hámroch, N. Pravne, N. Bani, 1859 SF v N. Bani, SF v Radvani, K v BB, Kremnici. 1861 farár v Martine, 1878 v Medzibrode, 1880 v H. Ždani. Z. 2.XII.1893.

Subka Melchior

CV 1559 ho uvádza ako farára vo Sv. Helene. Píše o ňom: „Žena mu dávno zomrela a hneď si doviedol druhú. Nevysluhuje žiadne sviatosti. Svätenú vodu nemá, nepoužíva ani krizmu. Omšu neslúži, iba heretickým spôsobom liturguje. Náčelník heretikov.“

Sumrák Ján

N. 21.VI.1823 v Selciach, o. 1846, kaplán vo V. Uherciach, Jastrabej, Šp. Doline, 1850 aktuár kapit. vikára, 1853 špirituál sem. 1856 farár vo Sv. Ondreji, 1895 AS, 1903 v. v. Z. 27.V.1907, 84 r.

Svačina Tobiáš

N. 12.XII.1848 o. 1875, kaplán v Kremn. Baniach, Sučanoch, prebendát, 1878 supl. prof. VŠB, 1882 riadny prof. prosyn. examinátor, doktor teol. 1883 notár konzist. A kazateľ C.E.N. Z. 1.I.1885, 37 r.

Svetnický Jakub

1753 prvý farár v Lipt. Revúcach s Osadou a Lúžnou, 1755 v Lipt. Trnovci, 1762 v Ľubietovej, 1766 vo Sv. Ondreji. Z. 1782.

Szabados Ján

CV Predajná píše, že r. 1698 mal 38 rokov a v duch. správe bol 16 r. O. 1681. R. 1683 farár v Lopeji a Predajnej. 1681 len v Predajnej, odkiaľ ho však vypovedali a vrátil sa len po utíšení nepokojov, r. 1687. 1696 farár v Novej Vsi nad Žitavou.

Szabó Anton

O. 1812, kaplán v BB. Z. 14.XI.1816.

Szabó František

1776 kaplán v Dubovej, 1779 farár v Bacúrove, 1794 v. v. Z. 30.I.1799.

Szabó Ján

Z Ecsegu, teol. skončil v 2.ročníku v r. 1716, t. r. farár vo Vieske, 1731 v Salgó Tarjáne, 1736 v Sklabini, kde z. 2.III.1751. NSP

Szallóky Martin

1723 farár v Predajnej.

Szamarjay Martin Adam

1697 farár v Lúčkach a Kunešove. 1700 farár v Kremnici, kde účinkoval do 1711, kedy zomrel na mor. Matunák ho uvádza pod menom Šamarjay. Matunák CDK

Szászkay Vojtech

Licenciát v Sáse 1670.

Szatfell Anton

O. 1816. 1818 odišiel do ľvovskej diecézy.

Szécsényi Pavel

N. v Číži, o. 1752, kaplán, 1759 farár v H. Šipiciach, 1760 kaplán, 1763 farár v Bacúrove, kde z. 9.II.1773.

Szécsi Štefan

N. 13.VIII.1867 v Topoľčanoch, o. 1899, kaplán v Žarnovici. 1900 odišiel do rehole OFM, odkiaľ sa 1903 vrátil. Bol K v Hronci, SF v Lopeji, K vo Zvolene. 1905 SF v Bystričanoch, 1907 kaplán. 1909 ušiel. Suspendovaný. Maďarizované meno, predtým sa volal Vlčko.

Szedélyi Jozef

N. v Brodskom. 1730 farár vo Vieske, 1732 v H. Ždani, t. r. vo V. Brestovanoch, 1735 v Hrádku, 1741 v Kamenci, p/Vtáč., 1755 v Zázrivej, 1757 v Ľubietovej. Z. 16.VI.1762.

Székely Ján Bernard

N. 8.II.1878 v Sekuliach, o. 1901. Sekularizovaný rehoľník z OFM. 1913 bol prijatý do BBB a stal SF v Močiari, potom kaplánom v Jastrabej. 1914 SF v Slov. Pravne. Z. 14.X.1919 z úrazu pri páde zo stromu pri oberaní ovocia. Rodné priezvisko mal Mráz. Maďarizoval si ho r. 1906 v kláštore v Belehrade.

Szendrei, Szendrey Ján

1898 bol prijatý z rehole OFM. Kaplán v N. Bani, Prochoti, Jastrabej, Beňuši. 1900 prepustený z diecézy.

Szentandrássy de Szent András et Hadusfalva Štefan

O. 1791, kaplán v Kremnici, 1792 v Sklenom. Z. 17.II.1807.

Szentiványi de eadem Imrich

N. 15.XII.1785 vo Sv. Jáne. Otec bol lipt. podžupan, matka Judita Okolicsányi. Mali 17 detí, traja z nich boli kňazi. Študoval v Levoči, N. Meste pod Šiatrom, Trnave a Pešti. O. 1807, archivár a protokolista, 1808 fiškus konzistória, 1810 bisk. sekretár, 1811 SF, 1813 farár v Oslanoch, 1826 D. V rokoch 1812-1814 organizoval postavenie fary, pri čom upadol do dlhov a zasekvestrovali mu dôchodok na 5 rokov. 1827 v Kr. Baniach, 1830 AS, AS súdnej stolice župy tekov. lipt. a zvol. Bol muž učený a veľmi dobrý kazateľ. Zomrel, keď bol na liečení v kúpeľoch na Štiavničke 10.XII.1832, 47 r.

Szentkereszty Jozef

1718 farár v Sielnici a Hájnikách, 1723 v Detve, t. r. v Pust. Fedýmeši, kde z. 1748. NSP

Szentpéteri Dávid

1469 plebán v Sučanoch.

Szepessy de Négyes Jozef

N. 7.VI.1814 v Kremnici, o. 1838, prebendát, kaplán na St. Horách, BB, Sklenom, H. Hámroch, N. Bani. 1845 kazateľ C.E.N. 1846 farár v Kopernici, 1852 D, 1859 farár v Trubíne, 1872 AD tekov. 1903 v. v. 1908 vyznamenaný krížom za zásluhy Pro Eccl. et Pontifice. Z. 28.XI.1913. Žil 99 a pol roka. Kňazom bol 75 r. Nestor všetkého kňazstva BBB. Od panovníka bol vyznamenaný radom železnej koruny III. tr. Stál na výške teol. vzdelania. Zaoberal sa záhradníctvom a choval vtáky. Do 90. roku čítal bez okuliarov. Keď ho kapláni upozorňovali, aby sa šetril a chránil si zdravie, odpovedal: Starý človek sa už môže drať, mladý nech si šetrí silu. Ako mladý človek bol taký slabý, že ho nechceli vysvätiť. Bol chudý a malej postavy. Pochádzal z maďarskej zemianskej rodiny, vychovaný bol v nemeckom prostredí kremnickom. Keďže účinkoval stále na slovenských staniciach, cítil slovensky a odsudzoval národnostný šovinizmus. Bol duchovným vodcom kňazstva v jeho dobe.

Szerdahelyi Ján

Zeman zo Stráže. 1682 farár v Dojči, 1684 v Selciach, 1685 na neznámej fare v Honte, 1688 v Ponikách, t. r. v Detve, 1689 v Ponikách, 1690 vo Valaskej, 1693 v H. Opatovciach, kde 1694 od streľby cis. vojska vznikol požiar, ktorý postihol celú obec, pri čom zhorel aj kostol. Ten pri reštaurácii stratil gotický štýl. 1694 v Rybníku.

Szilhácsek Ján

Skaličan, 1736 farár v Bacúrove, 1738 vo Zv. Slatine, 1745 v Báhoni, kde z. 17.VI.1748. NSP

Szilhácsek Ján

N. v Trenčíne, teol. skončil v Pázmáneu. 1757 kaplán v Bojniciach. 1758 farár v Krásne, 1765 v Oslanoch, 1767 v Prievidzi, VAD. Do Prievidze sa dostal na príhovor provizora Juraja Husára u patróna Jána Pálffyho. Stalo sa to však proti vôli Prievidžanov, ktorí mu odopierali dávať dávky. To bola príčina známej vzbury žien v Prievidzi, ktorou sa musela zaoberať aj vojenská vrchnosť. Mnohé ženy sa dostali do žalára v Nitre. 1790 sa zriekol benefícia, bol v. v. v Šaštíne a tam t. r. zomrel. /HD Oslany/

Szilhácsek Pavel

1776 kaplán v BB zo zruš SJ. Z. 1787.

Szilágyi Ján

CV 1783 uvádza, že vtedy mal 52 rokov. Bol jezuita a vykonával dva roky prácu misionára v Turci, pol roka v povodí Ipľa. Dva roky bol kazateľom v Prešove, 10 rokov pôsobil v B. Štiavnici. 1777 farár v Sl. Ľupči. 1792 odišiel na penziu do Prešova, kde z. 19.V.1802. /CV Sl. Ľupča/

Szimmer Martin

N. 10.XI.1806, o. 1832, kaplán vo Zv. Slatine, Bojniciach, Kremnici, Vyhniach, BB. 1842 farár v Kopernici, 1846 v Tajove, 1850 kazateľ C.E.N. 1853 prosyn. examinátor, 1854 AS, 1867 VAD. Z. 1.II.1868.

Szimon

1420 sa spomína ako plebán S. Nicolai - Dubovej. Pozri Melchior bb farár.

Szirmai Ján

N. 16.VII.1886 v B. Štiavnici, o. 1909, kaplán, 1914 vojenský kurát, 1918 apostata, degradatus.

Szlaszkay Vavrinec Leopold

O. 1675, t. r. farár v Slaskej, 1677 v M. Teranoch, 1678 v Jastrabej, kde CV píše: „Správa sa dobre, čo sa týka povinností, ale sa ponosuje, že už dávno nedostáva zosyp. Zdá sa však, že je tomu sám na príčine pre svoju prílišnú familiárnosť.“ – 1687 v H. Ždani a Lovči.

Szlatínyi Anton

N. 13.I.1807 v Kotešovej, o. 1831, kaplán v Badíne, Predajnej, Lopeji, Chrenovci, Bojniciach, Prievidzi. 1835 SF v Sebedraží, K v Šp. Doline, St. Horách, 1837 SF, 1839 farár na Donovaloch, 1842 v Badíne. Z. 12.XII.1882. Zemianskeho pôvodu. Postavil v Badíne novú farskú budovu, nové hospodárske budovy, niektoré na vlastný náklad. Po zrušení poddanstva zachránil v dlhom procese kostolný majetok, ktorý si niektorí Badínčania chceli privlastniť. 9 rokov ležal porazený a mal kaplánov.

Szmetanay Ján

N. 1806 vo V. Slatine, o. 1830, kaplán v Chrenovci, Detve, St. Horách, BB. 1836 farár v Sebedraží, 1841 v N. Pravne, 1842 v Lutile. 1854 musel rezignovať na benefícium a bol v. v. začas prebendát. Z. 11.I.1855. Pochádzal zo zemianskych rodičov. Non semper sanae mentis ... in insania tristem vitae suae finem posuit in seminario. /HD Lutila/

Szmrecsányi Peter

N. 1.VII.1855 v Smrečanoch, o. 1885, kaplán v Trubíne, prebendát, katechéta klášt. Školy, vojenský kurát v Sarajeve, 1891 kurát voj. nemocnice v Badene. 1890 prepustený do rožňavskej diecézy. Z. 2.XII.1899, 44 r.

Szójózsef Vojtech

Szomolányi Juraj

1666 farár v H. Ždani, 1674 v Div. N. Vsi, 1676 v Klátovej Novej Vsi, 1679 vo V. Šúre. NSP

Stanyák František

N. 10.III.1856 v Kunešove, o. 1882, prefekt seminára a exhortátor na gymnáziu. 1885 profesor VŠB, 1886 aj vicerektor sem., 1898 rektor seminára. 1901 CEN, 1904 prodirektor VŠB, 1907 prosyn. examinátor, 1908 tit. prepošt sv. Petra de Monte Varadino. Z. 1.VII.1911, 55 r. Štíhly, vysoký, útlej konštrukcie. Bol sebavedomý a vedel ukázať, čím je.

Sztrányay Juraj

/HD Kláštor píše „Stranaj“/ O. 1688, 1689 farár vo Sv. Mare, 1699 v Turč. Ďure. Za časov náb. nepokojov sa skrýval a faru tajne spravoval J. Jaszlóczy SJ. 1712 v Kláštore p/Zn. NSP /HD Kláštor st.150 uvádza jeho príchod na r. 1704./

Szuchínyi Peter

1557 farár v Bojniciach. Je o ňom mienka, že sa neskoršie stal heretikom. 1569 dal potvrdiť listinu z r. 1485 vydanú Konventom prepozitúry P. M. v Turci o hraniciach majetku v Lazanoch. NSP

Szunogh de Jeszenicz Pavel

Doktor teológie. 1691 farár v Šali, 1693 v Nadsegu, 1695 v N. Zámkoch, 1697 v Egyházfalve, 1699 vo Vámoši. 1709 v Mošovciach. NSP

Szüts Šimon

N. v Tvrdomesticiach. 1787 kaplán na Šp. Doline, BB, 1791 farár v Hájnikách, 1798 v Babinej. V rokoch 1822 – 1828 bol chorý a mal na výpomoc kaplánov. 1828 v. v. býval na St. Horách. Z. 4.IV.1831.

Szuray Martin

1727 farár vo V. Šúre, 1747 v Trubíne. Z. 22.III.1760.

Š

Šafarovič Pavel

1684 licenciát v Hájnikách.

Šalát Anton

N. 13.VI.1892 v Necpaloch, o. 1916, kaplán v Detve, 1920 profesor náb. na gymnáziu vo Zvolene. 1929 poslanec Národného zhromaždenia v Prahe. 1932 SF v Hájnikách, 1934 D. Z. 17.IX.1944 zastrelený a hodený do Hrona povstalcami! Pravdepodobne politická pomsta alebo lúpež, popravde najskôr oboje. Pochovaný na Sliači /bývalé Hájniky/.

Šaštínsky Mikuláš

Trnavčan, 1693 farár v Tŕní, 1695 v Malženiciach, 1698 v Kerestúre. NSP

Šidlovič Martin

N. vo Sv. Kríži, 1742 farár v D. Merašiciach, 1744 v Badíne, 1748 vo Zv. Slatine, kde z. 2.I.1760. NSP

Šeffčík Michal SJ

Rektor kolégia v BB a farár. Po zrušení SJ pokračoval vo funkcii bb farára do svojej smrti r.1788.

Šimalčík Juraj

N. 13.XI.1895 v Slanici, o. 1.XI.1919, kaplán v Martine, 1921 notár BÚ, K v BB, 1922 notár tribunálu, 1923 doktor teológie, 1924 profesor dogmatiky a filozofie VŠB a prefekt veľkého seminára, 1934 AS, 1936 profesor dogmatiky na teol fakulte v Bratislave. 1947 páp. komorník, 1958 v. v. Z. 5.II.1961. Strednej postavy, počernej tváre, inteligentného výzoru. Veľký ctiteľ P. Márie. Putoval do Lurdu a napísal knihu o lurdských zjaveniach a púťach: Zázračný Lurd, ktorú vydal vlastným nákladom. Písal rozličné články filozofického a nábož. zamerania do časopisov.

Šimek Peter

N. 6.VII.1853 v Kuklove, o. 1880, kaplán v Sučanoch, Oslanoch, N. Bani, Brezne. 1889 farár v Polhore. 1923 v. v. Z. 10.III.1925.

Šimičák Jozef

N. 23.I.1904 v Zuberci, o. 1928, kaplán vo V. Poli, Vrútkach, Kremnických Baniach, 1932 SF in spiritualibus v Sl. Ľupči, 1933 SF v Píle, 1934 farár v Ľubietovej, 1937 farár na St. Horách, 1943 D, 1945 SF, 1946 farár v Bystričanoch, 1956 SF v Necpaloch, 1957 SF v Prochoti. Z. 1.III.1964.

Šimkay, Simkay Andrej

1689 farár v Ponikách, 1696 – 1702 aj v Ľubietovej, 1703 vo Valaskej, 1704 v Dubovej, 1710 VAD. CV v Ľubietovej 1722 píše o ňom: …qui ob insidias et saevitiam acatholicorum sub veste opinionis annis plus-minus 12 apostolicum opus exercuit. Ad mortem saepius quaesitus, trucidandus erat, procul dubio, nisi ossario coemeterii ortuorum ossibus per quondam Samuelem apiari alias Fescelnik dictum tectus et abditus fuisset. Ad parochiam duboviensem subinde promotus. Benefactoribus ad dies vitae quotannis 12 cubulos frumenti in signum gratitudinis dare solitus.

Šimončič Jozef

1760 kaplán vo Zvolene, 1761 farár v Lutile, 1763 v Hont. Nemciach, 1770 vo Sv. Kríži. Z. 1793.

Šimoni František

Predtým Šimuník. N. 14.IX.1885 v Brehoch, o. 1909, 1910 aktuár, 1914 SF v Skl. Tepliciach, 1926 farár v Tek. Breznici, 1928 D, 1937 VAD. Z. 8.VIII.1940.

Šimoni Ján

1799 miestny kaplán v H. Lehote, 1805 v Píle, 1807 v Badíne, 1819 v Selciach, 1834 v D. Nive, 1844 v Jastrabej. Z. 22.XI.1852.

Šimonovič Ján Imrich

N. v Čároch. Zo seminára sv. Štefana 1717 farár vo V. Belej, 1727 v M. Kršteňanoch, VAD osliansky. Z. 26.VI.1754. NSP

Šimuni Jozef

N. 19.VI.1892 v Rybanoch, o. 1915, kaplán vo Zvolene, BB, 1919 SF v Moštenici, 1920 špirituál, 1921 prefekt malého seminára, 1924 SF v Predajnej, 1925 SF, 1927 farár v Šimonovanoch, 1936 v Brezne, 1937 AS, 1942 vo Sv. Kríži. Z. 2.I.1954. Vysoký, asketickej postavy a výzoru tváre. Výborný kazateľ. Veľmi prísny a energický človek. Našli ho zomretého po novom roku.

Šinkovič Ján

1693 licenciát v Bacúrove. Bol muž horlivý, ale ženu mal evanjeličku a rodinu tiež.

Šinkovič Vincent

N. 20.I.1899. 1953 prijatý z nitrianskej diecézy na službu u ustanovený za SF v Lutile, 1955 vo Vrícku. Z. 28.IX.1962.

Šišan Emil

Šipoš Ignác

Zeman, n. v Lopeji, 1792 bisk. Kaplán, 1793 miestny kaplán v Močiari, 1797 farár v Medzibrode, 1812 v H. Ždani. Z. 15.V.1833.

Šiško Július

N. 19.X.1883 v Košiciach, o. 1906, kaplán v Detv. Hute, Prievidzi, 1908 aktuár BÚ, 1909 ceremonár, 1916 bisk. Sekretár, 1919 farár v Trubíne, 1931 AS, 1934 farár v H. Opatovciach. Y. 31.VII.1957. Vyššej postavy, asketického výzoru. Vystupoval milo a prívetivo, ale s patričným odstupom. Bol otvorený, skromný, svätého života, dobrosrdečný a pedantný. Povinnosti si konal veľmi prísne a dôsledne, ako dušpastier, ktorý dôsledne vedie ovečky ku Kristovi. Bol výborný a obdivovaný kazateľ. Nefajčil, nepil, prísny bol k sebe i k veriacim. I pri prísnosti bol milovaný. Všetky úspory venoval na ozdobu kostolov a pre kláštory. Veľmi podporoval košických dominikánov, kde chcel dokončiť svoju starobu, ale zomrel v kruhu svojich farníkov. /Komentoval I. Mokroš./

Škoda Ján

N. 12.XI.1798 v Bzovskej Lehôtke, o. 1822, kaplán v Sáse, SF v Sáse, SF v Tŕní, K v D. Nive, SF v Sáse, K vo Zvolene. 1832 farár v Radvani, 1837 v Motyčkách. Z. 18.VII.1861.

Školka Juraj

Rodičia sa menovali Ján a Katarína Jakubej. Nevie sa, prečo si zmenil meno. N. 27.III.1708 v Modre. 1735 farár v Oslanoch, VAD, 1755 v Prievidzi. Z. 18.V.1759, 51 r.

Školkay Augustín

O. 1806, prebendát, kaplán vo Zvolene, Jastrabej, BB, Kláštore p/Zn., Zv. Slatine, Žarnovici, 1812 farár v Kľaku. Z. 20.VII.1820.

Škrabák Juraj

Zeman zo Záskalia, n. v Turanoch z ev. rodičov. 16-ročný sa stal katolíkom. 1763 kaplán, 1766 farár v Tisovci, 1767 sa písomne dožadoval, aby nekatolíci platili mu štólu. 1767 v M. Kršteňanoch, 1771 v Nadliciach. Z. 29.VII.1787.

Škultéty Lazár

Extrinitarius, prijatý 1785. R. 1787 prvý farár vo Vrícku, 1791 vo Sv. Ďure, Z. 13.IX.1806.

Špačinský Juraj

1767 prebendát v Bratislave, 1770 farár vo Zv. Slatine, 1790 v Detve. Z. 1793.

Špánik Ján

N. 23.III.1822 v Kremnici, o. 1845, kaplán v N. Pravne, BB, 1851 SF v Kunešove. 1852 farár v Krahuliach, 1858 v Kremn. Baniach, 1859 D. Z. 4.VIII.1889.

Štanga Ján

N. 18.XI.1814 v Kamenci p/Vtáč. O. 1838, kaplán v Badíne, Chrenovci, Predajnej. 1839 SF v Ponikách, 1842 v Medzibrode, 1842 supl. prof. na gymn. V BB. 1852 farár vo Vígľ. Hute, t. r. v Kamenci p/Vtáč., VAD, 1856 v Oslanoch. Z. 13.X.1866 na choleru, 52 r.

Štanga Štefan

N. 23.VI.1822 v Kamenci p/Vtáč. Študoval v Prievidzi, Nitre, filoz. v Jágri, teol. v BB. O. 1848, kaplán v Bojniciach, Detve, Zvolene, vicarius oeconomus v Detv. Hute adm. in temporalibus et cooperator in spiritualibus v Prievidzi, K v Chrenovci. 1860 SF, 1866 farár v H. Vsi, 1881 v Lutile, t. r. v Chrenovci. 1897 in perpetuum suspensus ab omnibus functionibus e celebr. Missae. 1900 v. v. Z. 7.VII.1904. Pochovali ho do hrobu býv. kaplána Matejku, s ktorým sa za života neznášal.

Štefan

1303 farár v BB. Uzavrel t. r. dohodu s Petrom Karolim o dotácii špitála, ktorý Peter založil pre starých baníkov, aby špitál mal troch kaplánov, ktorí by sa starali o špitál. Dotácia znela na osem poddaných a jatku, z ktorých sa mal špitál vydržiavať. Dohodu potvrdil na ľupčianskom zámku ostrih. arcibiskup na vigíliu Nanebovzatia P. Márie.

Štefan

Medzi 1332-1337 bol plebánom „de Zuchan“ /Sučany/. Prísažne potvrdil, že jeho benefícium nevynáša viac ako 7 a pol marky. Zaplatil 3 fertony. Theiner M. V.

Štefan

Medzi 1332-1337 plebán de Bodona /Rodona/ Soliensis doznal páp. decimátorom, že jeho benefícium nevynáša viac ako 5 mariek. Zaplatil pol marky. Theiner M. V.

Štefan

Farár v Radvani. 6.V.13f5 ho Mikuláš, zvolenský archidiakon, zbavil benefícia pre spor, ktorý mal s komesom Tomášom, synom Dionýzia z Radvane. Knauz: Mon. Eccl. Strigon. III. s.65.

Štefan

1420 spomína sa ako plebán vo Zvolene. Pozri Melchior, farár BB.

Štefan

1427 spomína sa ako plebán v Krupine s kaplánom Pavlom.

Štefan

Plebán de Loppey. 1543 zaplatil 1 fl mimoriadnej dane na obranu štátu.

Štefan

CV 1561 ho uvádza ako farára vo V. Poli. /Altum Pratum/ Bol starý, nemal manželku, breviár recitoval a mal vysvedčenie o ordinácii. /Kath. lelkipásztor 1926, s.376/

Štefan

CV B. Zathaya 1561 ho uvádza ako farára v H. Mičinej. Bol predtým kaplánom u Rafaela Stegera. Na svojho principála vypovedal obťažujúce okolnosti.

Štefan

1681 bol farárom v Rybníku a t. r. v Oslanoch.

Šteffko Juraj

N. 1796 v Ležiachove, o. 1819, kaplán vo Vyhniach, Lovči, Zvolene, Zv. Slatine, Prievidzi,. Sl. Ľupči, Zvolene. 1828 SF vo Zvolene, 1829 farár vo Valči, 1830 per cambium v Bystričanoch, 1850 rezignoval na faru a ostal v. v. Z. 27.VIII.1868.

Štekláč Jozef

1760 farár vo Sv. Kríži, 1763 v T. Ďure, 1772 v Dubovci. Z. 6.VII.1775. NSP

Štrba Ján

1760 farár v Závode, 1763 v Slaskej. Z. 1792.

Štrba Ján

N. 19.VII.1787 v Púchove, o. 1809, prebendát, kaplán, 1813 SF, 1814 farár vo V. Poli, 1819 v Žarnovici, 1824 D, 1826 AS, 1829 farár v Detve, 1833 prepošt de Grába, 1862 vo Zv. Slatine, 1876 v. v. Z. 14.X.1881, 94 r. Slávny muž v stolici, stoličný septemvir. V Detve vystaval faru na poschodie, farskú sýpku a skleník. Zvýšil vežu o jedno poschodie a dal ju zakryť meďou. Pre aktuálny odpor proti Košútovcom a vernosť cisárovi musel z Detvy ujsť.

Štrba Jozef

N. 11.IX.1816, o. 1839, kaplán vo Vyhniach, V. Poli, Kremnici, N. Bani, Prievidzi, Šp. Doline, Žarnovici, Tajove, BB. 1852 farár v Píle, 1857 v H. Hámroch, Z. 19.VII.1860, 44 r.

Štrba Štefan

O. 1791, kaplán v Prievidzi. Z. 1792.

Štrbáň Ján

N. 23.VI.1878 v Trstenej, o. 1901. Prijatý z OFM. 1901 kaplán v Trubíne, 1902 vrátil sa do rehole, ale t. r. ju znova opustil a ostal K v Č. Balogu, 1902 SF v Šp. Doline, 1903 SF v Kamenci p/Vtáč., K vo Zv. Slatine, 1906 SF v Jastrabej, 1908 kaplán v Bojniciach, 1909 farár v H. Opatovciach, 1920 D, 1921 farár v Detve, 1934 pápežský komorník, 1937 VAD. Moderator unionis apostolicae cleri. 1951 SF v Bacúrove, 1958 v. v. Z. 11.XII.1960

Štrelovič Ján

Teol. skončil v 2. roč. 1690 farár vo Vrbovke, 1693 v Klíži, 1694 v Diviakoch, 1697 v Sučanoch. CV 1702 píše, že mal 38 r. Účinkoval do 1709.

Štubňa František

N. 16.IV.1840, o. 1863, kaplán v Tajove, Sv. Kríži, 1866 katechéta na reálke v Kremnici. Z. 22.V.1874 v Gleichenbergu, kde sa liečil, 34 r.

Štvrták Imrich

1539 farár v Ivančinej.

Šujanský František

N. 1.IV.1832 v Rajci, o. 1856, kaplán v H. Hámroch, Oslanoch, Podkoniciach, 1859 SF v Podkoniciach, K v Kláštore p/Zn. 1861 SF v Martine, K v Kremnici, Detve, BB. 1865 farár v Radvani, 1869 D, 1869 farár v Selciach. Z. 20.V.1907. Pochovaný v Selciach. – Zaoberal sa poľnohospodárstvom gazdoval podľa nových metód. Ďalej sa zaoberal slov. filológiou a kultúrnou históriou. Pátral po pôvode slov. slov. Zbieral porekadlá a príslovia. Písal články do Slov. pohľadov. Knižne vydal: Povesti a bájky /1892/, Osobne a rodné mená slovenské /1893/. Bol národným buditeľom.

Šuman – Hreblay Vojtech

N. 20.IV.1910 vo Vértésszölös /Maďarsko/, o. 1932, kaplán vo Vyhniach, Č. Balogu, Brezne, 1936 SF vo Valaskej, 1937 v Lopeji, 1940 pracovník Katolíckej kancelárie, 1941 curatus expositus v Baťovanoch, 1941 farár vo Vyhniach, 1942 SF v Podbrezovej, 1942 redaktor časopisu „Náš priateľ“, 1942 farár v Podbrezovej, 1945 farár v Hronci, 1947 apostata.

Šumický Ján

Zo SJ. 1661 farár v Brezanoch, 1667 v Chrenovci, 1672 SF v Sl. Ľupči, 1674 farár v Selciach. Za tököl. éry sa musel skrývať v lesoch. Z. 1679 na mor.

Šváral Ján

N. 21.VIII.1911 v Brehoch, o. 1936, kaplán v Detv. Hute, 1936 SF vo Sv. Helene. Z. 12.XII.1941, 30 r.

Švarda Ján

1727 farár v Ľubietovej a Ponikách. Z. 1736 NSP

Švehlík Jozef

N. 1.XII.1884 v Lovči, o. 1909, kaplán na St. Horách, Žarnovici, Kr. Baniach, 1916 SF v Donovaloch, 1926 farár v Jastrabej, 1937 v Brehoch, 1940 v Tek. Breznici, 1943 D, 1945 VAD, 1952 mimo službu, 195... v. v. Z. 8.VIII.1960.

T

Takáč František

N. 10.X.1823, o. 1853, kaplán v Tajove, Jastrabej, Detve, H. Hámroch, Oslanoch, Č. Balogu. 1957 prepustený do vacovskej diecézy. Predtým sa volal Tkáčik.

Takáč Ján

1693 farár v Ľubietovej, kde ho nekatolíci iba rok trpeli. 1695 v Očovej, 1697 v Rybníku a Čajkove. NSP

Takáč Jozef

N. 1.I.1806 v B. Štiavnici, o. 1829, kaplán v D. Nive, Chrenovci, Tužine, BB, Detve, Bojniciach, Chrenovci. 1833 prof. na gymnáziu v BB. 1838 farár v Oslanoch. 1859 sa musel zriecť fary a bol SF v Oslanoch a H. Vsi. 1860 v. v. Z. 31.V.1873. –1834 dostal prezentu na faru v Ľubietovej proti intenciám biskupovým, preto sa jej musel zriecť a ísť za kaplána do Detvy. Ako farár v Oslanoch dostal sa do sporu s farníkmi a preto sa musel fary zriecť. Začas bol administrátorom, ale potom ho poslali do penzie.

Takáč Koloman

N. 29.VI.1847 v Tajove, o. 1870, prebendát, kaplán v Sl. Ľupči, D. Nive, 1871 na zdrav. dovolenke, t. r. kaplán v Handlovej, Brezne, 1876 SF v Brezne, 1879 SF vo Valaskej, K v Brezne, BB, 1880 SF v Medzibrode. 1880 farár v Kamenci p/Vtáč. 1892 vo V. Uherciach, VAD, 1897 AD nitr. 1897 CEN, 1901 AD katedr., 1902 prodirektor VŠB, opát sv, Juraja de Ajak, 1904 prosyn. examinátor. Z. 17.IV.1920.

Tamáškovič Jozef

N. 2.II.1827 v Broďanoch, o. 1850, 1882 bol prijatý z nitr. diecézy, keď ho patrón Pálffy prezentoval na bojnickú faru. 1884 prepošt de Gajdel, 1890 D. 1901 v. v. Z. 18.IV.1901.

Tarhay Michal

1720 farár vo V. Poli, 1724 v Krušovciach, 1728 v Topoľčanoch, 1740 bol posvätený kostol, ktorý postavil. CV píše: „Dekan, veľmi zaslúžilý, muž nepoškvrneného života, plný zásluh. Z. 1.VI.1757. NSP

Taub Matúš

N. 1740, kaplán vo Sv. Jure pri Bratislave, Stupave, Tisovci. 1770 farár v Ponikách. Z. 20.IV.1800.

Telsing Ferdinand

O. 1832, kaplán v Jastrabej a Medzibrode. Z. 25.VIII.1B3O.

Teml Ján

N. v Šp. Doline, o. 1797, kaplán v Šp. Doline, 1797 miestny kaplán v Močiari, 1802 farár v Skl. Tepliciach, 1807 v Žarnovici, 1818 v Dobrej Nive, 1828 VAD. Z. 25.VIII.1830. Vedel klasicky latinu, ktorou začal písať HD v Močiari. Takisto začal písať HD v Žarnovici. V D. Nive zaviedol bohoslužby v plnom rozsahu.

Tencer Andrej

N. 12.XI.1890 v N. Pravne, o. 1914, kaplán v Kr. Baniach, 1915 prefekt seminára a špirituál malého seminára. 1917 kaplán v Handlovej, 1924 SF v Handlovej. 1934 SF v N. Lehote. Z. 17.XI.1940.

Tenczel Peter

Spomína sa v listine zo 4.nov.1457 ako farár v Kremnici. Pred ním a magistrátom sa zaviazal Klaudius Lemmel, že dá zo založeného obnosu polovicu farskému kostolu a polovicu Bratstvu Tela Kristovho v Kremnici. Matunák CDK.

Tencer Anton

CV píše: „Narodený 7. mája 1780 v N. Pravne. Meštianskeho pôvodu. Študoval v Prievidzi, Stol. Belehrade, Vacove, teol. v Bratislave a Trnave. Nemecky a slov. vie perfektne, maďarsky polovične. 1804 prebendát, katechéta, kaplán v Šp. Doline, N. Pravne, Detve, BB, Kremnici.“ 1807 farár v Sklenom, 1815 v Brezanoch, 1817 v N. Pravne, 1833 v Prievidzi. VAD, AS súdnej tabule turč. a zvol. 1838 zriekol sa fary a ostal špirituálom malého seminára. Z. 26.I.1841 v BB.

Tencer Ján

N. 9.X.1844 v N. Bani, o. 1870, kaplán v Trubíne, Badíne, BB, Žarnovici. 1879 SF v Žarnovici. 1888 farár v H. Vsi. Z. 15.III.1911.

Tencel, Tenzel Peter

1423 sa spomína ako rektor altárie sv. Vavrinca v Kremnici. NSP

Tepey Ján

1673 farár v Bacúrove.

Tergina Pavel

N. 25.I.1814 vo Sv. Kríži, rodičia boli sluhovia na bisk. majetku. Študoval v N. Bani, Leviciach a Jágri. Potom sa stal kancelistom pri bisk. lesoch v Tek. Breznici. 1836 vstúpil do seminára. O. 1840, kaplán v Detve, Sl. Ľupči, SF v Tŕní, K v N. Bani. 1849 SF in spiritualibus vo Zvolene, 1850 et in temporalibus. 1852 farár vo Zvolene, 1870 D, 1886 VAD. Z. 19.II.1888.

Terpalík Ján

1711 SF v T. Ďure, t. r. v Hrnčiarovciach, 1712 v Šandorfe, 1713 v Smolinskom. Pri vypuknutí moru nedbal na nebezpečenstvo a venoval sa službe lásky nemocným.

Tertianus Ján

1684 licenciát v Ponikách po vypovedaní ev. farára.

Thaller Martin

Kaplán v Bojniciach, 1733 farár v Turanoch, 1737 v Sučanoch, kde z. 16.V.1750. NSP, HD Turany.

Themel Gregor

1559 farár v Hliníku. CV píše: „Ordinovaný v Krakove. Mám manželku, dvoch synov a dcéru.“

Theodorik

Medzi 1332-1337 plebán de Corpona. Prísažne potvrdil, že jeho benefícium nevynáša nad 25 mariek a zaplatil desiatok. Bol pod priamou jurisdikciou arcibiskupa. Theiner: M. V.

Tholt František

N. v Lipt. Štiavnici, o. 1743. 1744 farár vo Sv. Helene, 1746 v T. Ďure, 1750 v Strede n/Váhom. Z. 29.X.1752.

Tholt Štefan

N. 6.IX.1795 v Lipt. Štiavnici, o. 1819, prebendát, kaplán v Detve, 1826 SF v Detve, K vo V. Uherciach, 1829 SF v T. Petre, K v Krupine, SF v D. Nive, K v BB, 1834 SF v Hronci. 1834 farár v H. Mičinej, 1851 vo Valaskej, 1853 D. Z. 4.I.1863.

Tholt František

1789 bol prijatý z rehole OFM za SF do Sl. Pravna. Prvý popísal dôchodky fary, pri čom poznamenal, že tu ani jeden kňaz nebol bez dlžôb. Zomrel v rudnianskom kostole 1794 počas kázne.

Thomalík Alojz

N. 21.VI.1825, o. 1848, kaplán, 1854 vojenský kurát v Itálii. 1863 v. v. Z. 23.IV.1880, 55 r.

Thorányi Ján Alexej

N. v Laclavej. 1694 farár v Radvani, 1696 v Radvani a Badíne, 1701 vo Zvolene. Tu mu bola investitúra opakovaná 1703. V tom čase pod vodcovstvom gen. Bercsényiho bol zvolenský kostol spálený. Rákoczyovci uviedli ev. farára. – 1696 žiadal si povolenie od notára ostrih. kapituly Fr. Kollera, aby boli z konventu sv. Benedikta vydané listiny týkajúce sa radvanského kostola. NSP

Thron Jakub

N. v BB, o. 1759. 1764 farár vo Vrbovciach, kde 1764 postavil kostol. 1767 v Ponikách. Z. 20.V.1770. Pochovaný je v krypte.

Thun Andrej

Canonicus regularis, Suevus. 1668 farár v Kľačne, 1681 vo Vesteniciach.

Thuránszky Andrej

O. 1801, domáci kaplán v šľachtickej rodine, prebendát, 1804 kaplán v Žarnovici, 1806 SF v Lopeji, 1808 SF vo Sv. Ondreji, 1809 SF v Trnavej Hore, 1826 farár v Lopeji, 1832 D. Z. 12.II.1836.

Thurn Michal

Po skončení teol. v széchényiovskom seminári bol kaplánom v St. Budíne a Kremnici. 1753 farár v Háji, 1758 v Handlovej, 1766 vo Sv. Mare, 1778 býval 8 mesiacov u svojej sestry v Kremnici, t. r. miestny kaplán v Kľaku, 1781 farár v Trnavej Hore, 1787 zriekol sa fary, 1788 v. v. Z. 6.III.1791.

Thuróczy František

1630 farár v Lutile. Bol na synode v Trnave.

Tichý Ján

1816 prebendát, kaplán v Žarnovici. 1819 prefekt seminára, 1819 poslaný na ďalšie vzdelanie do Viedne. 1824 profesor VŠB, 1829 SF v Hliníku, 1830 v Moštenici, t. r. v H. Vsi. Z. 16.IX.1832. Je to prvý farár pochovaný v H. Vsi.

Tillesch Anton

N. 22.V.1804, o. 1827, bisk. kaplán, 1828 bibliotekár, 1829 ceremonár. T. r. prof. VŠB, 1829 archivár a notár konzistória. 1840 farár v BB, AS, 1841 HCEN, 1842 riaditeľ gymnázia v BB. 1866 v. v. Z. 1872.

Tillesch František

N. 15.VII.1810 v Kr. Baniach, o. 1833, kaplán vo Vyhniach, V. Uherciach, N. Pravne, 1837 SF v Kľačne. 1838 farár v Tužine, 1850 v Prievidzi, 1852 VAD, 1854 AD nitr., 1865 CEN, rektor seminára, 1869 kurátor bisk. majetkov, riaditeľ domu kňazov deficientov, prosyn. Examinátor. 1872 opát de Monte Regali. Z. 18.III.1889.

Tiszóczy Pavel

1678 licenciát v Štítniku, 1691 v Hr. Kosihách, 1692 v Rudne. NSP

Tmák Jozef

N. 6.VII.1834 v Tvrdošíne, o. 1860, kaplán v Detve, Beňuši, Č. Balogu, Chrenovci, Bojniciach, Oslanoch, Žarnovici, 1870 SF v Žarnovici. 1872 farár v Babinej, 1893 D, 1894 vo Zvolene, 1897 HCEN, 1898 VAD. Z. 13.XII.1899. Bol neobyčajný silák.

Tomalík, Thomalík Alojz

N. 21.VI.1825, o. 1848, kaplán v Kremnici, Trubíne, N. Bani, 1850 SF v Kunešove, K v BB, 1854 voj. kurát v Taliansku. 1863 v. v. Z. 23.IV.1880.

Toman Juraj

O. 1815, kaplán v Bojniciach, BB, 1821 archivár a ceremonár, 1823 farár v Ľubietovej, 1831 D. Z. 31.III.1834.

Tománek Michal

N. 23.IX.1781 v Uníne, študoval v Komárne, Jágri, Bratislave a Trnave. O. 1807 na titul voj. kuráta. Hovoril slov. a nem. prostredne maďarsky. Bol kurátom v Komeáte dva roky. Potom bol inkardinovaný do BBB. /CV/ Kaplán v Detve, BB, Selciach, Zvolene, Bojniciach. 1811 na zdrav. dovolenke, potom kaplán a SF v N. Pravne. 1813 SF v Babinej, Močiari. 1817 na Píle, 1821 vo Sv. Ondreji, 1831 v Hájnikách, 1836 v Medzibrode, 1837 znova vo Sv. Ondreji. Z. 11.II.1851.

Tomanóczy Jozef

O. 1813, kaplán v N. Bani, Zvolene, T. Ďure, 1818 v Očovej, K v Mošovciach, 1819 SF v Mošovciach, 1825 farár v Očovej, 1829 D. Z. 24.IV.1849.

Tomáš

Medzi 1332-1337 plebanus S. Nicolai, archidiaconatus Nitriensis. Hodnota fary 70 gr., zaplatil 7 gr. – Turany n/Váhom.

Tomáš

1360 plebán v T. Michale.

Tomáš

Syn Štefana de Leleuch, 1395 plebán v Oslanoch.

Tomáš de Lypch (Ľupča)

R. 1514 sa spomína ako kaplán špitála v BB. Dr. Peter Ratkoš: Dokumenty baníckeho povstania, s. 449.

Tomáš

1538 sa spomína ako farár v Hájnikách.

Tomáš

Farár v Chrenovci. CV 1559 píše: „Ženatý, mladý, dobrej povesti. Koná podľa cirkevných zvyklostí. Prijímať dávať pod obojím spôsobom.“

Tomáš

Farár v Turanoch. CV 1659 píše, že je ženatý, má všetko po katolícky: krstiteľnicu, krizmu a olej.

Tomáš

Zeman, farár v Brezanoch. CV 1559 píše: „Neni ženatý, ale robia na neho nátlak, aby sa oženil. Sviatosti vysluhuje po katolícky.“

Tomáš

CV 1561 ho spomína ako farára v N. Bani. Bol zo Sv. Kríža, ord. bol v Trnave P. Zondinom, biskupom. Má o tom listinu. Tonzúru nenosí, má manželku a nosí bradu. Prijímať dáva pod obojím spôsobom.

Tomáš

Farár vo Sv. Kríži. CV J Kónyafalvayho píše: „Má svedectvo o ordinácii. Nemá tonzúru, za to má ženu a bradu. Prijímať dáva pod obojím spôsobom.“

Tomáš

1561 bol farárom v Badíne a Hájnikách. B. Zathay o ňom napísal: „Vysluhuje všetky sviatosti. Má manželku, synov a dcéry. Dobrý kazateľ. V jeho škole sa učí základným poznatkom a hudbe. Veľkomožný pán Ján Balassa mu uložil povinnosť chovať psov a kone, pri čom sa mu vyhráža, ak budú chudé. Preto nemôže ostať na fare.

Tomassovic Ondrej

N. v Podskalí, o. 1709. 1711 farár v Oslanoch. Z. 17.XII.1734.

Tomcsányi Peter

N. 1857 vo Valči, o. 1883, kaplán v Sučanoch. 1883 na zdrav, dovolenke. Z. 23.V.1884.

Tomeček Vincent

N. 14.XI.1891 v Gbeloch, o. 1914 v reholi OFM. Účinkoval v Malackách, Ostrihome, 1916-1918 poľný kurát, nakoniec kaplán v Beckove. 1921 bol sekularizovaný a prijatý do BBB. Kaplán na St. Horách, BB, Zvolene, Detve, Detv. Hute, N. Bani, Oslanoch. 1927 SF, 1933 farár v Necpaloch. 1939 SF, 1940 farár v Oslanoch, 1952 SF v Ponikách, odkiaľ bol uväznený. Ked sa vrátil 1954, bol v. v. Z. 30.XI.1956. Bol vysokej, silnej postavy. Mal modré oči, plavé vlasy a orlí nos, príjemnú tvár. Bol veľmi prívetivý, uhladeného vystupovania. Mal krásny tenor, v speve vynikal, že mu medzi kňazmi nebolo páru. Spevom vedel zabávať aj spoločnosť, ktorá ho veľmi obľubovala. Kňazské povinnosti si vykonával svedomito. Bol dobrý kazateľ, ktorý vedel nadchnúť aj povzbudiť. Poslali ho do Oslian, keď tam boli pomery viac než rozhárané, ktoré vedel konsolidovať. U biskupa Škrábika bol veľmi obľúbený. Ten sa zdržiaval najradšej doma, ale keď konal birmovky v nitr. kraji, ubytoval sa u Tomečka a odtiaľ konal cesty. Posielal tiež k nemu chorľavých kaplánov na zotavenie. Bol dobrý patriot, pracoval ako matičiar a propagoval slov. literatúru. Držal si malé gazdovstvo. – Veľa rozprával a každému vedel do očí povedať pravdu, čo ho stálo odvedenie do tábora v Močenku. Tam sa nezmenil. Keď ho prepustili, nedostal št. súhlas a bol v. v. Býval v Necpaloch, kde mal domček. Prekladal listiny pre Maticu Slov. a tak sa živil. Zomrel na infarkt.

Tomka Ján

1709 farár v Turč. Petre. 1721 v Čifároch, 1730 v Turanoch, 1734 vo Sv. Helene, 1741 v Necpaloch. Z. 25.I.1743. NSP

Tomkuliak Peter

N. 15.VI.1839, o. 1863, kaplán v Jastrabej, Kremnici, 1868 SF v Kremnici, 1869 profesor VŠB. 1878 farár v Detv. Hute. Z. 30.VII.1894. Vynikajúci muž. Pre svoje slov. presvedčenie musel opustiť katedru a nedostal iné miesto, iba na lazoch.

Tomša Pavel

Prišiel z olomouckej arcidiecézy a 1720 sa stal farárom v Ponikách.

Tondassy František

1716 farár v Martine. HD Martin uvádza tradíciu starších ľudí, podľa ktorej r. 1718 vypukol v Martine katastrofálny požiar, pri ktorom zhoreli aj matriky a všetky písomnosti. Farára našli zaduseného vo dverách kostola.

Tóth Ján

N. 2.III.1912 vo Zvolene, o. 1935, kaplán v Trubíne, Krupine, BB. 1938 archivár BÚ a notár, 1941 ceremonár, 1943 bisk. sekretár, 1949 direktor kancelárie, 1948 AS, 1950 SF v Podbrezovej, 1953 SF v Budči. Z. 14.IV.1954. Pochovaný je v Sáse, kde jeho strýko bol farárom. – Teológiu študoval v Štrasburgu vo Francúzsku, poslaný biskupom. Inteligentný, vzdelaný, horlivý a verný kňaz. Za obsadenia našich krajín pri návšteve u spolubrata zrazilo ho ruské vojenské auto a dolámalo mu nohu. Odvtedy kríval a liečil sa. Na operácii v Prahe mu dobre pomohli. Kríval a chodil o paličke. Bol statočný a veľmi priateľský ku kňazom a nedal sa zlomiť ani lichotením ani prenasledovaním ani vyhrážkami. Prenasledoval ho okresný tajomník v BB i vo Zvolene, bývalý vojenský brigádnik v Španielsku proti Frankovi, kde prišiel o prsty na ruke. Nikdy nemal pokoja od štátnych úradov. Dobrý spoločník kňazov, múdro si počínal. Hodne vystál pri vyšetrovaniach ako biskupský tajomník. Podozrievaný, ale neoblomný. Kňazov povzbudzoval a mal rád. Vážený milý spoločník. Informátor kňazov v čase útlaku. Nebojácny, horlivý. Ako SF v Budči prenasledovaný tajnou políciou. Hľadali u neho dedičstvo biskupa Škrábika. Často vypočúvaný bezvýsledne. Naposledy v BB. Vo Zvolene pri návrate znovu zajatý na stanici a ráno ho našli obeseného na fare. Vraj samovražda. Simulovaná. Lekár vystavil svedectvo o samovražde. Nikto tomu neveril. Nesmeli mu ani zvoniť. Na jeho pohrebe zúčastnilo sa málo verných spolubratov. Po rokoch a páde komunizmu na žiadosť príbuzných Najvyšší súd v Bratislave uznal jeho zavraždenie. Priznal sa tajomník obce Budča, že ho zavraždil, o čom sa šuškalo od počiatku. Súd neuviedol okolnosti ani osoby vzadu. Stal sa obeťou komunizmu. Milovaný veriacimi; a všeobecné presvedčenie od počiatku bolo, že bol zavraždený. Okolnosti tomu nasvedčovali. Až súdny nález v Bratislave bol nútený to uznať a tak dovolili opraviť zápisy matričné. Obhliadajúci lekár podľahol nátlaku štátnych úradov a úmrtný list vystavil ako samovraždu. Lekár nechcel o príčinách ani hovoriť a ani sa nepriznal. Svedectvá veriacich sú jednoznačné, ale každý sa bál o tom hovoriť. Podrobnosti a okolnosti zostali utajené. Z kňazov nikto nechcel uveriť, že šlo o samovraždu. (Št. P.) Verus Izraelita, mučeník.

Tölgyi Július

Predtým sa volal Duba. N. 11.IX.1845, o. 1864, prebendát, vychovávateľ v rodine gr. Št. Pálffyho v Bratislave. Od 1873 žil privátnym životom.

Trenchányi, Trencsányi, Trencháni František Ján

Zeman z Pruského. 1740 farár v Turč. Petre, 1745 v Háji, 1753 v Ardanovciach, 1754 v D. Ludaniciach, 1761 posvätil kostol, ktorý postavila Terézia Berényiová. Z. 9.VII.1773.

Troj Jakub

N. v Ružomberku, o. 1792, kaplán vo Zvolene, N. Bani, Sl. Ľupči. 1801 farár na Šp. Doline, 1813 v Lopeji, 1821 pozbavený fary a poslaný za kaplána do Bojníc. 1827 SF v Brehoch. Z. 26.III.1830. Vedel 4 reči. Bol členom Slov. učeného tovarišstva.

Trokan Matej

1768 kaplán v Turanoch, 1770 farár v T. Petre, 1773 v Martine. Z. 11.IX.1799. CV 1779 píše, že mal vtedy 35 r. Vyštudoval v Budíne. Vedel slovensky, polovične maďarsky a trocha nemecky. Bol VAD hornoturčiansky, AS súdnej tabule turč. Zachránil zvony záturčianskeho kostola, ktoré si chceli evanjelici privlastniť. Mnoho vykonal pre náboženstvo a keď očakával odmenu svojej práce, kanonické štalum, zomrel. HD Martin.

Troszt Jozef

N. 19.III.1813 v Pešti, o. 1840, prebendát, kaplán v Detve, Zv. Slatine, N. Pravne, Krem. Baniach, Handlovej, St. Horách, N. Bani. 1849 farár v Očovej, 1857 D, 1859 VAD, 1864 farár v Detve. 1888 v. v. Z. 16.I.1890.

Trsztánszky Ladislav

O. 1763, 1764 SF v Sl. Pravne, 1765 kaplán v Krušovciach, 1766 prepustený do nitrianskej diecézy. NSP

Truchlý Andrej

N. 9.XI.1841 vo Sv. Antone, o. 1867, kaplán v Tajove, 1868 SF v Tajove, K v Prievidzi, Oslanoch, Prievidzi, Detve. 1878 SF, 1880 farár v Bacúrove, 1895 SF, 1897 farár v Sáse. Z. 28.X.1916. Bol vynikajúcim filológom slov. Reči, uznávaným na najvyššom fóre. Bol literárne činný. Zredigoval perikopár pre nedele a sviatky. Napísal: Legenda, či čítanie o svätých a vyvolených Božích. (V 10 zväzkoch vydal SSV ako podielovú knihu.) Ďalej: Dejiny sv. Cirkvi. Zaoberal sa botanikou. 1842 mu SSV dal postaviť náhrobný pomník v Sáse.

Turaz Michal

O. 1687, kaplán, 1688 farár v Jacovciach, 1691 v Malženiciach, 1695 v Tŕní, 1699 vo V. Ripňanoch, 1706 v Sl. Grobe, 1715 v Kerestúre, 1721 v Zavare. NSP

Turcsányi Juraj

1776 kaplán v BB zo zrušenej rehole SJ. Z. 22.II.1777.

Turek Karol

N. 2.XI.1854 v Smolníku, o. 1879, kaplán, 1886 SF v Sklenom, 1890 farár v Krahuliach, 1892 v Sklenom. Z. 9.I.1925.

Turkovič Ján Alexej Ignác

O. 1657. 1662 farár v Bojniciach. Inštalovaný bol 1667. V trnavskom seminári urobil základinu na výchovu dvoch kňazov pre svoju farnosť. Z. 1691. Kňazom v Brezanoch, Kľačne, Chrenovci a Koši legoval omšové fundácie.

Turnay Martin

1668 farár vo V. Belej, 1672 v Lutile, 1679 v Čachticiach. Odtiaľ odišiel na neznámu faru, ale zase sa vrátil a 1695 dostal novú investitúru. 1697 sa ponosoval pri CV I. Pongráczovi na filialistov, ktorí si sami svojich mŕtvych pochovávali. Dostal poverenie, aby zostavil komisiu, ktorá mala na čachtickom panstve prevziať kostoly, ktoré boli v držbe evanjelikov. O tom podal správu r. 1699, že ich na Myjave, Brezovej, Vrbovom a Krajnom pre nezlomný odpor nemohol získať. Vo svojej farnosti viacej nekatolíkov previedol na starú vieru. Z. 16.IV.1710. NSP

Tvrdý Ján

N. 15.IX.1885 vo V. Bytči. O. 1910, kaplán v Tužine, Tajove, Brezne, N. Bani, Vrútkach, Bojniciach. 1917 poľný kurát na rumunskom fronte. 1918 SF v Koši, 1925 farár tamže. 1942 čestný D. 1945 výpomocný duchovný v Prievidzi, potom v. v. Z. 5.III.1957 v nemocnici v Trenčíne. Pochovaný je v Hlohovci, kde žil u svojej sestry.

U

Ujvári Matej

Predtým sa volal Zuskin. N. 10.II.1852 v Lipt. Hrádku, o. 1877, kaplán v Detve a BB. 1887 farár v Bystričanoch, 1897 v Oslanoch. 1927 čestný D, Z. 1.V.1932. – Vysokej postavy, veľkopanského vystupovania. Obľuboval si spoločnosť popredných ľudí.

Uhliarik Ján

N. 2.III.1837 v Kamennej Porube, o. 1861, kaplán v …… 1874 farár v Č. Balogu, 1884 v Turč. Petre, 1892 v H. Kamenci. 1902 prepustený do Ameriky, kde sa stal farárom v Pittsburgu Allegheny. HD T. Peter píše: „J.U., qui ultimo anno /1892/ paupertate pressus fuit hic loci desperatissimus tantopere, ut semetipsum voluit sclopeto trajicere.

Uhliarik Jozef

N. 18.III.18012 v Rajci, o. 1837, kaplán v Jastrabej, Detve, Sl. Ľupči, Prievidzi, 1841 SF v Prievidzi, K v Kláštore p/Zn., SF v N. Bani, K v Kremnici, 1848 SF vo Sv. Mare, 1850 SF, 1851 farár v Bystričanoch, 1861 v Koši. Z. 15.VII.1869.

Uhlárik Jozef

O. 1763, kaplán, 1787 farár vo V. Belej. Tej sa zriekol a odišiel za kaplána. 1775 farár v T. Petre. S touto farou bol inkardinovaný do BBB, ale skoro ju zanechal a ostal farárom v Soóshartány a 1788 SF v Tesároch, kde z. 20.XII.1788.

Uhrín Ján

N. 31.V.1874 v Kostiviarskej, o. 1898, kaplán v Č. Balogu, Detve, Č. Balogu, BB, Č. Balogu, 1902 SF v Ľubietovej, K vo Vrútkach. 1905 SF, 1910 farár v Sučanoch, 1924 D, Z. 1.VI.1938.

Uhrín Jozef

ThDr., prof. teológie v BB na VŠB a potom profesor v Bratislave.

Ulmann Anton

N. v Mošovciach, vychovaný v Kremnici, o. 1829, K v Č. Balogu, Vyhniach, Bojniciach, Prievidzi, 1833 SF v Prievidzi, SF v Necpaloch, K v Č. Balogu, Detve, N. Bani. 1838 farár vo Vrícku, 1842 v H. Hámroch. Z. 15.I.1849.

Urami Michal

N. 1730 v Bobrovci. Ako jezuita učil na mnohých katedrách v Uhorsku a Sedmohradsku. Zrušenie rehole zastihlo v B. Štiavnici, kde bol riaditeľom školy. Potom vypomáhal pri duchovnej správe. 1778 prešiel do BBB a stal sa farárom v Selciach. 1790 v. v. Z. 21.XI.1812. Bol výborným kazateľom, a kázaval na St. Horách, kde býval na penzii a vypomáhal pri duch. správe. Skladal aj piesne. Niektoré s kázňami vydal tlačou. Bol maleus hereticorum. Pre Boha odporoval aj cisárovi. Vedel slov. a maď. HD St. Hory.

Urbanec Martin

N. v Trenčíne, o. 1789, kaplán vo Zv. Slatine, Detve, 1790 miestny kaplán v Detv. Hute, 1796 farár v Radvani, 1801 rezignoval na faru v Radvani a stal sa SF v Sl. Ľupči. Z. 3.XII.1805, 50 r. Sl. učené tovarišstvo.

Urbáni Adam

N. 1775 v Beharovciach, zeman. 1783 kaplán v Kláštore p/Zn., 1783 SF, 1787 farár vo Sv. Helene. 1818 per cambium v Mošovciach. 1821 v. v. Z. 11.III.1833.

Urbanovský Bonifác

N. v Hlohovci, OFM, kaplán v Kremnici, 4 roky kaplán v Dubovej, 1791, 39 ročný sa stal SF vo Vrícku. /HD Vrícko/, 1797 SF v Turč. Petre, 1799 opäť vo Vrícku. 1806 sa vrátil do kláštora v Kremnici.

Urbanský Jozef

O. 1786, kaplán v Kláštore p/Zn., Sl. Ľupči, H. Lehote. 1789 farár v H. Mičinej, 1793 v Turč. Michale, 1798 vo Vrícku na príkaz cisára. 1799 v Lovči, 1806 v. v. Z. 1808.

Uzseróczy Matúš Žigmund

Skaličan, 1682 farár v Trstíne, 1684 v Rohove, kde začal písať matriky. 1694 vo Sv. Jure, 1692 v Hochštetne, 1694 v T. Ďure, 1699 v Stupave. CV 1714 píše: „Kúpil za 20 zl lúku. Z jej výnosu majú farári slúžiť sv. omše karmelskemu bratstvu, ktoré založil. Zadovážil aj zvon. Kostol zväčšil o dve kaplnky a zriadil pod kostolom kryptu. 1709 požiar strávil väčšinu obce. Na Kalvárii boli spálené kríže lotrov, ale kríž Kristov ostal neporušený, čím sa zväčšila viera v kalváriu.” 1715 sa stal bratislavským kanonikom. Bol posledný kňaz, ktorý nosil bradu. Bol poeta, literát a matematik.

V

Vaborník Hieronym

Licenciát posvätnej teológie, farár v Markušovciach a VAD dištriktu Hornádskeho. 1731 farár v Kremnici, /Matunák ho píše „Voborník”./

Vadányi Jozef

N. 15.XI.1776 v Ľubietovej. Študoval v Bratislave. O. 1801, kaplán v Predajnej, BB, 1807 prvý farár v Močiari, 1813 v Ponikách, 1829 vo Valaskej, 1832 D, 1836 AS, 1841 HCEN, Z. 14.IV.1849. Pochovaný je v kaplnke sv. Františky pri kostole, ktorú sám dal postaviť. Bol vynikajúci kňaz. Cestovateľ. Cestopis do Viedne a druhý do Prahy napísal do HD.

Vágner Benedikt

N. 1750 v Kremnici, ordinovaný 7.sept. 1777, ako prvý novokňaz pre BBB. Prebendát, biskupský kaplán, K v Bojniciach, 1785 farár v Brezanoch, 1801 v Kremnici, 1804 D, 1811 HCEN, 1818 farár v BB, 1819 AS. 1824 v. v. Zo žiaľu, že nedostal miesto akt. kanonika, požiadal o penziu a odišiel ku arcib. Rudnayovi, kde zastával miesto aulického špirituála. Keď Rudnay 1831 zomrel na mor, prijal radšej faru v Buda-Orši, ako by sa vrátil do BBB. Po troch rokoch pastorácie z. 3.IV.1834. /HD Brezany/

Vagner František

N. 3.XII.1817 v Kremnici, o. 1844, kaplán vo V. Poli, Tužine, Jastrabej, Trubíne, Č. Balogu, Podkoniciach, Kremnici, 1854 SF v Polhore, K na St. Horách. 1858 farár vo V. Poli. Z. 14.IV.1884.

Vagner Ferdinand

N. v Kremnici, o. 1801, kaplán v Handlovej, N. Pravne, Kr. Baniach. 1819 farár v H. Štubni, 1827 D, Z. 20.XI.1831, na choleru. Na faru v Štubni ho mesto prezentovalo nepotisticky, pretože bol rodák z Kremnice. B Makay proti tomu protestoval, ale ho investoval. V H. Štubni si otvoril výčap, proti čomu zas protestovalo mesto.

Vagner Ján

1801 prebendát, kaplán v Handlovej, N. Pravne, Kremnici, 1806 farár v Krahuliach, 1810 v Kopernici, t. r. prvý farár v Lúčkach. 1836 v. v. Z. 19.XII.1837.

Vajay Pavel

N. v Kopčanoch, po skončení teológie 1738 SF v Zohore, 1740 farár v Rosindole, 1741 vo Sv. Helene, 1744 v Turč. Michale. Z. 31.III.1755. NSP

Vajcík Alexander

N. 8.II.1887 v Šp. Doline, o. 1914, kaplán v Beňuši, Jastrabej, Žarnovici, BB, Žarnovici, Jastrabej, Detve, BB, Detve, 1922 farár v H. Opatovciach, 1934 AS, 1934 farár v BB, 1937 VAD, 1942 páp. komorník, 1942 CEN, 1950 v. v. Z. 9.VI.1964. Statočný kňaz v rokoch útlaku komunistickej nadvlády. Zriekol sa voľby za vikára po smrti biskupa Škrábika.

Valach Mikuláš

Valášek Ján

N. 1773 v Trenč. Tepliciach, ako píše CV, ktorá pokračuje, že bol občianskeho pôvodu, ovládal latinčinu, slovenčinu, nemčinu dobre, maďarčinu na polovicu, ďalej rozumel poľsky, francúzsky a cvičil sa v gréckej, talianskej a anglickej reči. O. 1796, kaplán v N. Bani, Zvolene, Sv. Kríži, SF vo Vieske, SF na St. Horách a Kremnici. 1801 farár v Sučanoch. 1801 prepustený do čanádskej diec.

Vallaschek Ján

N. 13.VII.1820, o. 1844, kaplán na St. Horách, 1851 farár v H. Mičinej. 1851 dostal citáciu na súd do Bratislavy pre účasť na košútovskom povstaní. Dostavil sa tam s mičinským ev. farárom Sam. Ilitsom a župným prísažným Sztrakoniczkým. Vo väzení bol 9 mesiacov, ale bol oslobodený. Tvrdil, že ho udali dvaja kňazi. 1863 farár v Motyčkách. Z. 1871.

Valent Andrej

1748 farár v Bacúrove, t. r. v Hájnikách, 1750 v Jedľových Kostoľanoch. Z. 25.I.1752. NSP.

Valenta Juraj

1740 farár v Liesku, 1745 v Štefanove, 1749 v Dojči, 1756 v Turč. Petre, kde z. 10.II.1760. NSP

Valentín František

N. 5.II.1892 v Hlohovci, o. 1915, kaplán, 1918 SF v Detv. Hute, 1920 opustil faru a odišiel na technické štúdiá do Prahy. Pius XI. mu dal oslobodenie od záväzkov kňazského stavu.

Valentín Simonides

Farár v Radvani. Spomína sa, že 1543 zaplatil 2,50 fl mimoriadnej dane na obranu. 1557 vo funkcii VAD, 1561 znovu ako VAD a farár.

Valentíni Ján

N. v Turč. Michale, syn kožušníka, zemianskeho pôvodu, ktorý však na to nedbal. O. 1782, kaplán v Sl. Ľupči, Prievidzi a Bojniciach. 1787 farár v Kláštore p/Zn. Z. 4.IV.1812. Napísal v rukopise Historia parochiae Znyováraliensis. 1789 vydal v Budíne: Lucubrata opuscula J. Valentini. Bol človek zvláštneho nadania, ale neobyčajný flegmatik. Celý život mal spory s niektorými farníkmi a kaplánmi, ktorí ho očierňovali a udávali u biskupa, ale každý spor vyhral. HD Kláštor. Člen Slov. učeného tovarišstva.

Valentíni Jozef

1786 prijatý z jágerskej diecézy, kaplán v N. Bani, 1789 farár v Turanoch, 1791 vo V. Uherciach. Z. 6.X.1803, náhle. Člen Slov. učeného tovarišstva.

Valentovič Ján

1665 farár v St. Turej, 1670 v Lutile, 1672 v Haliči. Tam bola zhotovená 1673 drevená zvonica, na ktorej nebolo použité ani kúska železa. Ako farára v Lutile ho spomína fundačná listina, ktorej odpis sa nachádza v sielnickej matrike.

Valentovič Ján Anton

1710 farár v Sl. Pravne, 1711 v Jablonici, 1714 vstúpil do rehole paulínov. NSP.

Valerián Edmund

N. v Skalici. Ked mal 13 rokov skončil gramatické štúdiá v Brne, rétorické tamže. 17-ročný začal filozofiu v Prahe. Po návrate do Uhorska ho kard. Forgách ustanovil za magistra v ostrih. seminári. 21-ročný, 1611 odišiel študoval scholastickú teológiu do Štajerského Hradca, kde postupne dosiahol hodnosť magistra filozofie, 1613 bakalára a neskoršie licenciát. 1614 bol ord. 1616 stal sa ostrih. kanonikom a novohradským AD. 1623 sa stal farárom v Chtelnici, kde pracoval do 1625. Potom bol slov. kazateľ v Trnave. Za nejaký čas bol farárom v Bytči a od 1632 v Bojniciach. T. r. bol od Ferdinanda II. ustanovený za gemerského AD. V Bojniciach bol kostol odobratý ev., keď Michal Thurzo od nich odstúpil. Z. 1639. NSP

Valiček Teofil

O. 1833, kaplán v Podkoniciach, Sl. Ľupči, H. Hámroch, Handlovej, BB. 1842 farár v Medzibrode, 1845 v Tŕní, 1853 vo Sv. Ondreji. Z. 7.12.1853.

Valiček František

Pri zriadení BBB bol profesorom humanistiky v BB. 1777 farár v Očovej, 1788 v Dubovej, 1800 CEN, 1813 kapitulný vikár, veľprepošt, 1819 gen. vikár. Z. 19.IV.1828.

Valkovič Michal

1647 študoval fyziku na Pázmáneu, kde skončil aj ostatné disciplíny. Najprv bol farárom v M. Kršteňanoch, potom v Dechticiach, 1659 v Radošovciach, 1664 v Radošinej, 1666 v Podolí, kde 1690 dostal nástupcu. NSP

Valovič Michal

1733 farár v D. Ďúrade, 1737 v N. Bani. Bol pravý apoštol, ktorého horlivosťou ostala N. Baňa celkom katolíckou. 1777 dostal kaplána. Z. 1777. NSP

Vallo Ján

O. 1845, kaplán v Podkoniciach. Z. 1.V.1847.

Vallovits František

N. 7.I.1797, 1822 vychovávateľ v rodine Beniczkých, 1823 kaplán v Tužine, Kr. Baniach, Kremnici, 1827 SF v Kunešove, 1830 farár v Krahuliach, 1833 v Lúčkach. Z. 3.VII.1875.

Vályi Imrich

De eadem et de Csalticz, n. 2.XI.1815, o. 1839, kaplán vo V. Uherciach, Detve, Tajove, Beňuši, Žarnovici, Vyhniach, Podkoniciach, Hájnikách, 1851 SF v Hájnikách. 1852 odišiel do privátneho života na svoj majetok v Šúrovciach. 1855 sa vrátil a bol K v Prievidzi, 1856 SF v Sebedraží, 1858 farárom tamže. 1882 v. v. Z. 4.IV.1886 v Prievidzi.

Várady Ladislav

Nar. v Križovanoch n/Bodrogom, 1742 prijatý klerika do Budína. 1745 mimoriadne menovaný za magistra a bakalára filozofie. 1747 kaplán vo Vadkerte, 1748 farár v Kozáre, 1774 farár v Alsó Nyárasd, 1779 v Bojniciach, keď ho prijali z ostrih. AD. Z. 1794. Prepošt de Tereske.

Váray Michal

1762 SF v Sl. Pravne, 1763 farár vo Vieske. Od jeho účinkovania sú matriky riadne vedené. 1783 v H. Ždani. Z. 29.III.1798. CV 1778 píše, že mal vtedy 40 r.

Varga Tomáš

N. 8.XII.1784 v Zem. Kostoľanoch, študoval v Kecskeméte, Segedíne a Trnave. O. 1809, kaplán v Žarnovici, 1812 SF v Hliníku, t. r. v H. Hámroch, 1813 SF v Sl. Ľupči, 1815 SF v H. Vsi. 1819 farár v Beňuši. Z. 20.IV.1850. Veľmi sa staral o zveľadenie biednej fary v horách. Založil záhrady, vysadil cintorín ovocnými stromami. Bol súci človek po každej stránke.

Varíni Ján Imrich

1698 ordinovaný na titul bojnického prepošta. 17O0 farár v H. Mičinej, 1709 v Selciach. NSP

Várnai Vojtech

N. 22.XI.189O v Kr. Baniach, ord. 1913, kaplán v Beňuši, Tužine, Hronci, Žarnovici, 1918 farár v Lúčkach, 1924 v N. Lehote, 1934 v Kr. Baniach, 1943 v T. Ďure, 1945 VAD, 1946 komisár pre školy, 1949 SF v Mošovciach, t. r. oslobodený od funkcie VAD, 1952 SF v T. Michale, 1952 v Sklenom. 1950 AD turč. 1957 SF v Rudne, 1959 vypomáhal v žarnovickej filiálke D. Hámroch, 1960 v. v. Z. 6.IV.1966 v N. Bani. Horlivý kňaz, ľudový misionár. Príjemného, jednoduchého chovania. Bol známy pod menom „Bélinko“. Dobrý hospodár, veľký milovník koní.

Vároš Ignác

N. 14.IX.1765 v Kláštore p/Zn. 1791 kaplán na St. Horách, 1798 farár v Motyčkách, 1806 na St. Horách. Z. 2.IV.1833, 68 r. Kňaz vynikajúcich čností, horlivý. Veľký ctiteľ P. Márie, ktorej na pútnickom mieste slúžil skoro celý život. Postavil kaplnku sv. Anny.

Varzell Ján

Nar. v Podvlku na Orave r. 1785 z poddanských rodičov. Študoval v Kremnici, filozofiu v Bratislave. Dva ročníky teológie v Trnave a dva v BB. O. 1811, kaplán vo Zvolene, T. Ďure, St. Horách, BB. 1819 farár v Radvani. Z. 20.X.1830, 45-ročný. CV 1829 Radvaň.

Vashideghy Michal

Ord. 1647, 1652 farár vo Felbáre, 1663 vo Zv. Slatine. NSP

Vaškovič Adam

O. 1673. 1674 bakalár teol. a farár v Bátovciach, 1677 v Necpaloch, 1678 v D. Krupej, 1679 v Dioseku, 1682 v Báhoni. 1684 v Seredi. NSP

Vavrinec

1416 spomína sa ako farár v Dobrej Nive. Odišiel s mestskými vyslancami ku kráľovi Žigmundovi, aby potvrdil výsadné listiny. NSP

Vavrinec

1447 spomína sa pri metácii ako plebán z vrchu Socoviec. NSP

Vavrinec

1464 plebán v Prievidzi.

Vavrinec

1492 plebán v Ponikách.

Vavrinec

1538 plebán v Ľubietovej.

Vavrinec

1556 a 1559 bol farárom v Martine. Nesprávne o nom hovorilo, že je luterán. NSP

Vavrinec

De Moskovych a farár v Zelke (Slaskej). Spomína ho CV 1559.

Vavrinec

CV 1561 B. Zathaya píše: „Má Najsv. Sviatosť v cibóriu. Krizmu, oleje a krstnú vodu. Počúva ušné spovede veriacich a dáva prijímať pod obojím spôsobom. Má manželku a famíliu. Kázal a ľud dobre učil.“ Bol farárom v Sl. Ľupči.

Vavrinec

1518 ako farár v Martine vystupoval ako svedok v dedičskej veci. TZF

Vavrinec

1563 farár v Martine. Bol naklonený novátorom, ako svedčí AD M. Novák.

Vavrinec Andrej

N. 1788 v Kys. N. Meste. Študoval v Žiline, Tate, filozofiu vo Vacove, teol. vo Vacove, Alba Regii a BB. O. 1812, kaplán v N. Bani, Detve, Jastrabej, Kláštore p/Zn., Valaskej, Bojniciach, Tajove. 1824 farár vo V. Hute. Z. 22.VII.1849 náhle, keď sa chystal v nedeľu do kostola, 65 r.

Vavrovič Štefan

CV 1783 píše: 46 r, teol. skončil v 3. r. v Pázmáneu. Nemčinu a maď. ovláda dobre, slovenčinu výborne. 1760 miestny kaplán v Kľaku, 1766 farár v Hliníku, 1771 vo Valaskej, VAD. 1794 CEN. Na krajinských snemoch zastupoval kapitulu. Z. 5.II.1802.

Vazán Juraj

O. 1639, 1642 farár vo Vieske. CV píše: „Má skončenú filozofiu a 1 r. teol. Má potrebné knihy. Veriacich má 200 a niekoľko.“ Administroval aj H. Opatovce a Skl. Teplice. 1648 farár v Suchej. NSP

Večerek Štefan

N. 2.VIII.1894 v Zakameno Kline, o. 1918. Najprv bol klerikom v Hradci Králové, odkiaľ ho inkardinovali do BBB. 1918 SF v Bacúrove, kaplán, 1924 prepustený do rehole OSB v Rajhrade. Po návrate SP vo Vígľ. Hute, 1826 SF v Donovaloch, skadiaľ znova odišiel do rehole Sv. Benedikta. Po návrate bol kaplánom až do suspenzie.

Veisz Ján Nep.

N. 2.V.1777 v B. Štiavnici, 1798 protokolista kap. vikára, 1800 kaplán v BB, 1802 SF v Rudne a Skl. Tepliciach, 1806 farár v Krupine, 1807 profesor VŠB. 1808 sa vrátil na faru do Krupiny. 1826 VAD, 1827 CEN, 1833 rektor sem. 1836 prepošt de Ságha, 1840 prodirektor VŠB. Z.30.VIII.1864.

Veis Jozef

N. 1775 v BB, o. 1800, kaplán v N. Bani, 1803 miestny kaplán v Rudne. Z. 14.V.1811, 36 r.

Veisz Ignác

O. 1801, prebendát, kaplán v Kremnici, 1803 SF v H. Štubni, 1804 farár v Krahuliach. Z. 16.V.1806 v kvete mladosti z nákazlivej choroby.

Veisz Ignác

1794 prijatý z ostrih. AD, farár v Bojniciach. Opát de Scepusio. Z. 20.V.1806.

Veisz Karol

O. 1806. Primície mal pri príležitosti posviacky zákl. kameňa svätokrížskeho kostola. Bol rodným bratom Jána Veisza, krupinského farára. 1806 vychovávateľ v rodine grófa Adam Pongrácza, 1807 aktuár, 1808 profesor VŠB, 1811 fiškus konzistória. 1816 bol vyvolený za farára do BB, ale investitúru neprijal. 1819 prepustený do rábskej diecézy.

Vendrinský Ján

1804 prijatý z nitr. diec. 1804 prebendát, 1805 v Kláštore p/Zn., N. Bani, BB. 1808 farár v Sebedraží. Z. 19.II.1810.

Veronáč, Voronáč Ján

N. 11.VII.1836, o. 1861, kaplán v Chrenovci, Bojniciach, V. Uherciach, N. Bani. 1869 SF v Brehoch, 1872 SF v Kľaku, 1874 v Prochoti. Z. 15.X11.1888, 52 r. – Priateľský, veselý v spoločnosti, žoviálny. Dobrý hudobník, otca mal Čecha. Komentoval A. Beluš v HD Kľak.

Veselý Adam

O. 1789, prebendát, protokolista, kaplán v BB. 1795 farár v Podkoniciach, 1797 v Selcach, 1807 VAD. Z. 2.III.1819. On začal písať HD Seliec. Bol horlivý bojovník za práva fary a prísny mravokárca farníkov. Na pomník mu dali nápis: Vir egregius, cordatus, firmus et zelosus. CV 1804 píše, že sa narodil v N. Bani z meštianskeho pôvodu. Mal vtedy 41 r.

Veselý Ľudevít

N. 28.IX.1910 v Budapešti. O. 1933, kaplán vo Vrútkach, N. Bani, aktuár BÚ, 1936 voj. kurát, 1940 SF vo Zv Slatine. Zastrelený bol nemeckou políciou pre aktívnu účasť na povstaní. Zajatý v BB po filmovom predstavení. Pred smrťou ukrutne mučený. Na chrbte mu vyrezali kríž.

Veselský Fridrich

N. v Holíči, o. 1706. 1709 farár vo V. Uherciach.

Vianini Michal

N. 1761 v B. Štiavnici, 1786 prebendát, notár konzistória, 1793 farár v N. Lehote. Z. 6.II.1838. Vir pietate in Deum, fidelitate in regem, obedientiae erga superiores notissimus. HD N. Lehota.

Vetzel Štefan

N. 26.XII.1854 v Rajci, o. 1878, aktuár, 1886 bisk. hosp. sekretár, 1891 AS, 1896 farár vo Sv. Kríži, 1900 D, 1901 HCEN, 1908 prepošt sv. Jána de Szabolcs. Z. 22.V.1913.

Vicen Michal

1772 farár v T.Ďure.

Viednicsek, tiež Versidnicsek Blažej

1669 farár v Kopernici, vypovedaný od protestantov.

Vieskay Jakub

N. vo Vieske, 1647 farár vo Vozokanoch. Tu o ňom píše CV: „Chorľavý človek, 32 r. Nemá žiadneho heretika, ale farníci mu porušujú nedeľný kľud, sú neposlušní. Dôchodok má slabý, kostol na spadnutie. Farská sýpka a samá fara sú skoro zničené.” 1656 sa spomína v H. Opatovciach. Vtedy však bol skorej vo Vieske, lebo tie dve fary boli v tom čase spojené. 1673 vo Zv. Slatine. Za čias prenasledovania tököliovcov bol už šedivý starec. Vtedy ho prepadli a zranili. Keď tri razy pokľakol, aby mu bola sťatá hlava, bol prepustený. Účinkoval do r. 1674. Jeho meno je v listine, ktorej odpis je v sielnickej matrike.

Vietoris Chereninus Martin

1595 farár vo Sv. Kríži. /Košikár z Čerenian!/

Villiam Štefan

O. 1839, prebendát, 1840 kaplán vo Zv. Slatine. Z. 12.III.1842.

Viltsek Jozef

Zeman n. v Podvlku, o. 1827, kaplán v Selciach, Podkoniciach, kde z. 26.IV.1831.

Villiger Štefan

N. 26.XII.1770 v Predajnej, o. 1794, kaplán vo Vyhniach, 1797 miestny kaplán v Kľaku, 1805 farár v Motyčkách, 1817 v Skl. Tepliciach. Z. 17.XI.1823. 53 r. – Bol Slovák, pochádzal z rodiny krajčíra a krčmára, slobodníka.

Vilpasz Hieronym

1668 farár v N. Pravne, 1671 v Handlovej. NSP

Vince Ján

Zeman zo Sobotišťa, o. 1767, kaplán, 1768 farár v Závade, 1771 na Spiši na neznámej fare, 1774 v Turanoch. 1778 prepustený z diecézy.

Vincent Michal

N. 26.IX.1884 v Trubíne, o. 1908, kaplán, 1914 SF, 1928 farár v Brezanoch. Z. 6.V.1928, 42 r.

Viola Ondrej

1675 farár vo Vrútkach.

Višňovský Juraj

N. 7.VI.1787 v Ladcoch, o. 1812, prebendát, SF v Ponikách, kaplán v Chrenovci, Krupine, Detve, Valaskej, BB. 1824 farár vo Sv. Mare, 1841 v Kláštore p/Zn. 1842 VAD. Z. 10.XII.1865.

Višňovský Ladislav

N. 27.VI.1843 v M. Divine, o. 1870, kaplán v Chrenovci a N. Bani. 1872 prefekt seminára, 1873 vicerektor, 1874 rektor sem. a profesor VŠB, 1879 AS. 1880 farár v Hájnikách. 1889 CEN, 1893 prepošt, 1894 rektor seminára. 1894 AD katedr. 1897 gen. vikár, 1901 veľprepošt, 1903 prelát, 1905 predseda exam. prosyn. komisie. Z. 9.II.1915. – Bol schopný muž, ktorý mal hlboko vštepenú potrebnú opatrnosť pri službe diecézy, ktorú opustil ako gen vikár. Tej službe sa venoval horlivo. Nikdy neutekal od výkonu svojich povinností. Pri posudzovaní bol ohľaduplný, pri radách priamy, tvrdosť úprimného slova miernil dobrotou srdca. Pamätal zo svojich prostriedkov na diecézu a jej ustanovizne: seminár, katedrálku a zvlášť sirotinec. Za kanonika ho menovali za to, že bol dobrý hospodár v Hájnikách, aby tieto svoje skúsenosti uplatnil aj pri kapitulskom hospodárstve.

Visnóczy, Višňovský Štefan

Diárium SJ v BB píše „Bisosky“/, zeman zo Sobotišťa, 1674 farár v N. Bani, t. r. aj vo Valaskej, kde za árendu decimy platil kapitule 7 zl. R. 1677 bol od tököliovcov zajatý aj s kostolom ozbíjaný a po zaplatení 300 imperiálov výkupného v Klenovci prepustený, výkupné musel s biedou pozbierať. Kremnica mu dala podporu 1,80 zl. Matunák CDK. Z. 11.VII.1678 v BB, pochovaný je vo farskom kostole.

Vittko Ignác

N. 9.I.1819 vo Felső Péteri, o. 1842, kaplán v Č. Balogu, V. Uherciach, Tajove, BB. Profesor gramatiky, neskoršie biológie, fyziky a maďarčiny v BB. Keď bolo gymnázium rozšírené na 8-triedne, odišiel na faru. 1851 farár v M. Kršteňanoch, 1866 VAD, 1872 AD nitr. 1877 farár v Brezne a VAD. Z. 13.II.1902.

Vlčák Juraj

N. 12.IV.1855 v Zakameno Kline, študoval v Biale, Levoči, Gyöngyösi, Vacove, Jágri a teol. v BB. 0. 1881, kaplán v Tužine, Sučanoch, BB. 1889 farár v H. Mičinej, 1897 v N. Bani, 1899 D, 1903 HCEN, 1922 v Tek. Breznici, 1926 v. v. Z. 6.I.1927.

Vodilovský Tomáš

1691 licenciát v Babinej.

Vogislavský Eustach

1680 farár v Piešťanoch, 1691 v Babinej.

Vohland, Wohland Jozef

N. 17.III.1831 v Handlovej, o. 1856, kaplán v Kr. Baniach, 1858 SF tamže, K v Kremnici, N. Pravne, 1866 SF v Oslanoch, 1867 SF v Sučanoch, K v Kláštore p/Zn. 1867 farár v Turč. Petre, 1871 v N. Pravne, 1898 D, 1899 VAD, 1903 AD nitr. Z. 23.IX.1911. Zorganizoval postavenie kostola v N. Pravne.

Vojtuššák Karol

N. 25.IV.1858 v H. Lipnici, o. 1884, kaplán v Č. Balogu, T. Ďure, 1888 SF tamže, 1891 farár vo Valči, 1901 D, 1911 AS, 1913 VAD, 1914 v Kláštore p/Zn. 1915 AD turč. Z. 29.I.1931. Jeho najväčšia zásluha je, že od Najvyššieho súdu v Prahe vymohol oživotvorenie kat. gymnázia. Ostal mu až do smrti dušou. Bol štedrý podporovateľ študentov.

Volkober Ján

CV 1821 píše, že mal vtedy 27 r. a narodil sa v N. Pravne. O. 1820, kaplán v Jastrabej, Oslanoch, Handlovej, vo Sv. Kríži, Jastrabej, Kr. Baniach, 1827 SF v Kr. Baniach, K v Turč. Ďure, Tužine, Chrenovci, Kremnici, Šp. Doline, prebendát, K v Predajnej, Č. Balogu, 1836 SF v Lopeji, K v Č. Balogu, Valaskej, Zvolene. 1840 na korekcii. K vo Valaskej, kam nenastúpil. V Podkoniciach. 1844 na korekcii, t. r. na dočasnej penzii. 1850 znova na korekcii. 1851 v dome deficientov na St. Horách,kde z. 23.I.1852.

Vozár Michal

N. 12.X.1912 v Rybníku, o. 1939, kaplán vo Zvolene, N. Bani, Handlovej, Brezne, Prievidzi. 1957 SF v Prievidzi, 1960 SF v Hronci. Z. 15.VI.1964, 52 r.

Vozáry Karol

N. 11.VIII.1811 v BB, o. 1834, prebendát, aktuár, kaplán v Badíne, N. Bani. 1842 farár v Radvani, 1859 v Predajnej. Z. 13.XI.1866, 55 r. po dlhej nemoci.

Vranovič Martin Ignác

Zeman z Lopašova, 1695 farár v Turanoch, 1697 v Necpaloch, 1704 v Radošinej, VAD. 1719 v Hlohovci, ktorého sa zriekol a vrátil sa do Radošinej. 1722 bratisl. kanonik, opát sv. Margity de Béla. Z. 13.I.1740.

Vratanay Anton

1729 farár vo Vieske, 1732 v Slov. Mederi, 1733 v M. Bábe. Z. 22.XII.1747. NSP

Vrbas

Prepošt de Požega, farár vo Sv. Kríži a Trubíne. Po smrti farára Gellérta ho na tieto dve fary investoval sám pápež Urban IV. dňa 12.IV.1264 týmto prípisom: „Urban IV...Pozorujúc tvoje bezúhonné zásluhy a s ohľadom na nášho velebného brata biskupa prenestenského, strýca tvojho, chcejúc ti urobiť zvláštnu milosť, cirkvi sv. Kríža v Sušole a sv. Márie Magd. /Trubín/, ktoré sú bez duchovného pastiera, v ostrih. diecéze a ktoré nebohý magister Gellért z Parmy obdržal, skrze jeho smrť uprázdnené, ktorý nedávno zosnul, tebe udelíme a nimi ťa zaopatríme a do nich skrze prsteň investujeme.“ Matunák: Hr. Sv. Kríž, rukopis v archíve Kremnice.

Vrtík Jozef

N. 10.VI.1910 v Sl. Pravne, o. 1933, kaplán na. St. Horách, Vrútkach, Koši, 1938 SF v Močiari, 1941 v Prochoti, 1943 v Bacúchu. 1947 na zdrav. dovolenke, Z. 8.III.1948.

W

Walitzek, Valiček František

N. 3.II.1743 v B. Štiavnici. 1759 vstúpil do SJ. Pri zrušení rehole bol profesorom v Prešove. 1776 profesor rétoriky v BB, 1777 farár v Očovej, 1788 v Dubovej, VAD, 1800 CEN, 1813 po smrti Zerdahelyiho kapitul. vikár, 1813 veľprepošt, 1819 gen. vikár. Bol posledný kňaz zo zrušenej rehole SJ. Z. 29.IV.1828.

Wagner /Bogner/ de Leutscha Ján

V testamente Aug. Langenfeldera sa spomína ako svedok vo funkcii farára v Kremnici. Matunák CDK

Walter Ján

1758 kaplán, 1760 farár v Krnišove, 1762 v Babinej, kde z. 5.IV.1763. NSP

Watthofer Pavel

O. 1691, t. r. farár v N. Pravne. NSP

Watrál Juraj

Licenciát, 1693 v Budči, 1703 v Bacúrove. NSP

Weitterschütz Jozef

N. 20.VI.1887 v Podbrezovej, o. 1911, kaplán v Kr. Baniach, N. Bani, 1916 voj. kurát, 1918 SF, 1922 farár v J. Lehote, 1937 D. Zomrel pri bombardovaní Sv. Kríža, kde bol náhodile na nákupe pred svojím odsťahovaním do Nemecka.

Willmann Andrej

N. 10.X.18O5 v Hanušovciach, o. 1831, kaplán v Kr. Baniach, 1832 SF v Lúčkach, K v Detve, Zvolene, St. Horách, BB. 1841 SF, 1842 farár v Malinovej. Z. 18.VII.1863.

Wittinger František

Trnavčan, o. 1671, t. r. farár v Očovej. 1673 za éry Tököliho ho jeho stúpenci zajali a chceli ho zhodiť z veže. Farníci ho však vykúpili za 600 zl, ktoré im musel neskoršie vrátiť. 1673 bol v Chtelnici, 1674 v Divíne a Dobroči. 1789 v Bučanoch a Malženiciach. 1684 dostal novú investitúru na Chtelnicu. Začal tu stavať dolný kostol.

Z, Ž

Zábrecký Andrej

CV H. Kamenec píše: Creatus doctor in Tyrnavia. 1731 farár vo Velikej, 1742 v Kamenci p/Vtáč. Z. 25.IX.1757.

Zábrecký Juraj

1751 farár v Ponikách, 1754 v Lopeji, 1771 v Dubovej. 1761 Diárium SJ v BB ho spomína ako VAD. Z. 1777.

Zagolík Mikuláš

1786 ho prijali na príkaz Miestodržiteľskej rady zo zrušenej rehole kamaldulských a ustanovili za miest. kaplána v M. Čausi. 1793 v Sebedraží. 1801 v. v. Z. 1806.

Zabel Jakub

Jezuita. Keď zrušili SJ, 1773 bol kaplánom v BB.

Záhora Ján

N. 27.IV.1881 v Jablonke, o. 1906, kaplán v Detve, Beňuši, V. Uherciach, Bojniciach, Chrenovci. 1911 SF v Kľaku, 1929 SF vo Valaskej, 1932 v Č. Balogu, 1937 v Lazanoch. Z. 29.XI.1943. Bol dobrý Slovák, národne uvedomelý aj za národnostného šovinizmu. Dobrý hospodár a chovateľ dobytka.

Záhorský Štefan

N. 14.IV.1817 vo Sv. Kríži, o. 1840, kaplán v Handlovej, 1841 prefekt seminára a profesor VŠB. 1852 farár v Hájnikách, 1853 prosyn. examinátor, 1855 D, 1856 VAD. Z. 25.II.1863, 46 r. Vynikajúci muž svojho veku v okruhu svojej pôsobnosti. Zakladajúci člen Matice Slovenskej a jej právny poradca. Obranca slovenčiny na župe. Redaktor časopisu Cyril a Metod. Priateľ Sládkovičov, podporovateľ Boženy Němcovej. Príkladne svorne nažíval s evanjelikmi.

Zachar Ján

N. 8.XII.1861 v Rim. Sobote, o. 1886, kaplán v Jastrabej, Krupine, Radvani, Chrenovci. 1896 prepustený do rehole trapistov, skade sa vrátil t. r. 1897 SF v Chrenovci. 1900 vicerektor seminára. 1903 farár v H. Mičinej, 1909 v Č. Balogu, 1932 č. D, 1932 v. v. Z. 14.XI.1941. Vysokej postavy, vážnej tváre a vážneho chovania. Dobrý dušpastier. Národnosť maďarská.

Zachej Samuel

N. 30.I.1782 v Šp. Doline, študoval v BB, Bratislave a Trnave. O. 1806, kaplán v Bojniciach, BB. 1810 farár v Sebedraží, 1830 v Moštenici, 1831 v Budči, 1841 v H. Ždani, 1856 v. v. Z. 16.XI.1859.

Zajac, Zádor /maďarizované/ Jozef

N. 25.II.1893 v Bobrovci, o. 1918, kaplán v Kremnici, 1919 na zdrav. dovolenke, 1920 prebendát, 1921 dočasne v. v. Z. 8.VIII.1924, 31 r.

Zamboy Vojtech

N. 26.IX.1877 v B. Štiavnici. 1894 bol novicom v SJ, ale zo zdravotných dôvodov musel vystúpiť. O. 1900, v Selciach, SF v Lúčkach, K v Žarnovici, SF v Žarnovici, K vo Zvolene, Kláštore p/Zn. 1910 farár v Kopernici. 1908 zložil prof. skúšku. 1916 farár vo Vyhniach. Z. 25.VIII.1916 na liečení v Poděbradoch, 39 r. – 1907-1908 bol administrátorom Bobokových „Našich novín“. Do nich prispieval aj článkami náb. spoločenského obsahu.

Záni Ján

N. 28.IV.1872 v Prievidzi, o. 1896, kaplán v Beňuši, Tajove, SF v Lovči, K v N. Bani, SF v Tek. Breznici, K vo Zv. Slatine. 1903 farár v Kamenci pod Vtáčnikom. Z. 21.VI.1944.

Závodný Andrej

O. 1711, t. r. farár vo Vieske, 1714 v Hliníku, VAD, 1740 zriekol sa benefícia a 1741 zomrel. NSP

Zaymus Gabriel

N. 24.III.1843 v Rajci, o. 1866. Vyštudoval vo Viedni a Budapešti teológiu, filozofiu a literárne vedy s vyznamenaním. Kaplán v BB, 1868 supl. profesor na preparandii v BB. V tom čase bol tu taký kurz, že slov. prejav bol bezohľadne potláčaný. On ako uvedomelý Slovák radšej odišiel do Kláštora p/Zn., kde sa 1872 stal profesorom. Po jeho zatvorení ostal bez miesta a býval u brata Romualda v Bytčici. 1877 sa stal prof na gymn. v Mukačeve, 1879 v Prešove, nakoniec v Levoči. Z. 29.I.1894, 52 r. – Písal učebnice pre školy: Prvá čítanka pre 1. tr. poč. škôl, Slovenská čítanka pre 4. tr. poč. škôl, Mluvničná čítanka pre 2.tr. prostonárodných škôl, Praktičná mluvnica slov. pre 1. a 2 tr. prostonár. škôl, Náučná čítanka pre 3.tr. prostonár. škôl, Ústavopis pre všetky školy, Cvičebník mluvnice pravopisu a slohu pre národné školy. Veniec katolíckych piesní /pre kostolní potreby/. Publikoval mnohé články a básne. Bol oduševnený slov. Národovec. Pre slovenskú vec obetoval svoju prácu a svoje sily. Hľadal spôsob, ako pomôcť slovenskému životu a proti stále sa stupňujúcemu maďarizačnému tlaku. Vyučoval latinčinu, slovenčinu, maďarčinu a francúzštinu. Pre svoj slov. postoj bol často v spore so svojimi kolegami.

Zeisel Anton

O. 1830, kaplán, ceremonár, bibliotekár, archivár, 1837 bisk sekretár, 1840 farár v Skl. Tepliciach. Z. 1841.

Zeisel Ignác

N. 30.III.1815, o.?, kaplán v Tužine, Kláštore p/Zn., St. Horách, Kremnici. 1846 farár v Háji. Z. 19.VI.1871, 56r.

Zeisel Ján

O. 1850, kaplán v Kunešove, Tužine, Beňuši, V. Poli, Handlovej. 1854 na zdrav. dovolenke. Z. 2.I.1855.

Zeisel Vincent

N. 26.III.1825 v N. Pravne, o. 1851, kaplán v Trubíne, Tužine, Sl. Pravne, Tužine, protokolista BÚ, K v Brezne, 1856 SF v Brezne, 1857 SF v H. Hámroch, 1857 SF v Píle, 1859 farár v Píle, 1867 v Hájnikách, 1873 AS, 1878 VAD, 1880 v BB, 1882 HCEN, 1896 tit. prepošt. 1898 v. v. Z. 25.II.1901. Založil viacerá menšie fundácie. Do penzie odišiel s 500 zl dôchodku. Svoj dom poručil pre špitál.

Zelenák Tomáš

O. 1811, 1815 farár v Kunešove. Z. 16.V.1827.

Zelina Fridrich

N. 10.IX.1912 v Lipt. Teplej, o. 1937, kaplán v N. Bani, Koši, Zv. Slatine, Kláštore p/Zn., Krupine. 1942 SF, 1943 farár v Beňuši. Z. 30.X.1955. Postavil novú faru v Beňuši.

Zguricz Ján SJ

Turčiansky konventuál, 1669 spomína ho Frant. Hanacius ako farára v Prievidzi.

Zermegh Pavel

1740 farár v Radvani, 1744 vo Zv. Slatine, 1748 v Sl. Ľupči, 1760 v Polomke. Z. 12.XII.1766. CV Sl. Ľupča píše, že vedel len slovensky. Dva roky bol kaplánom a v Sl. Ľupči bol VAD.

Žilka Ján František

N. v Čereňanoch z plebánskeho rodu, o. 1678, t. r. farár v Jedľových Kostoľanoch, 1689 v Prievidzi. 1691 v Bojniciach, kde bol aj prepoštom sv. Antona. CV 1715 píše: „Farárom je sám osv. p. tit. biskup skutarský a miestny prepošt. Všetky úlohy určené od Emin. horlivo vykonáva podľa predpisu. O nemalú krásu domu božieho sa stará a nešetri pri tom vlastných prostriedkov. Keď bol kostol od rebelov spálený, od prepošta Turkoviča bol reštaurovaný. Oltáre postavil Žilka. Založil xenodochium v Lazanoch.“ Účinkoval do 1718.

Zilkay Ján

Zo Sv. Kríža, o. 1721, t. r. farár v Lipt. Sv. Anne, 1724 v Bodiciach, 1734 vo Sv. Ondreji, 1735 v Selciach.

Zilkay Lukáš

N. vo Sv. Kríži, o. 1743. 1746 farár vo Sv. Helene, 1750 v Martine, 1764 v Merašiciach, kde z. 5.IV.1770.

Ziman Ján

O. 1688, 1694 farár vo V. Uherciach, 1708 v Lukášovciach. Tu žiadal úľavu, že nemôže toľko obcí obslúžiť. NSP

Zimáni Ján

O. 1806, kaplán v Detve, N. Bani, Chrenovci, Bojniciach, Zv. Slatine, Predajnej, 1812 SF v Lopeji, 1813 SP v Šp. Doline, Ponikách, K vo Vyhniach, prebendát, K v BB, 1818 SF v Sl. Ľupči, K v Žarnovici. 1821 na zdrav. dovolenke, K v Tajove, Kláštore p/Zn., prebendát, K vo Zvolene, Bojniciach, Chrenovci. 1828 SF v Babinej, 1831 SF v Sebedraží, K v Predajnej, Šp. Doline, Tajove, Turč. Ďure, Zvolene, Beňuši, Bojniciach. 1841 SF v Brehoch, 1842 v. v. Z. 3.III.1844 na St. Horách. Bol slabého zraku.

Zimmermann Jozef

N. 25.V.1815, o. 1841, kaplán v Selcach, Lutile, Zv. Slatine, 1843 SF v Bacúrove. K na St. Horách, Tajove, BB, Krupine. 1848 SF v Beňuši, potom v Babinej. K v H. Hámroch, 1851 SP v H. Mičinej, 1852 v Chrenovci, 1853 farár v Močiari. 1883 v. v. Z. 3.III.1901. Postavil si domček, v ktorom býval v. v. Po smrti ho aj s pozemkami poručil fare.

Zlatnický František

1727 farár v Háji, 1735 v Lovči, 1740 v Jastrabej, 1760 sa jeho investitúra do Lovče opakovala. Z. 13.V.1773. Toľko NSP. CV 1755 z 9.mája v Jastrabej píše: Parochus F. Szlatniczký, 62 an, 3.anni teol. Vrátil sa teda z Lovče do Jastrabej.

Zlínsky Ján Ignác

Teol. študoval v Olomúci. 1694 v Turanoch, 1695 farár v Sklenom. HD Sklené píše: 11.júla 1710 popoludní okolo 1. hod. na farskej lúke pri studničke bol zajatý J. Zlínsky, teraz kremnický, pretým sklenársky farár. Povstalci, ktorí ho zajali, ho viedli cez obec ku lesu. Z nenávisti ku viere ho bili a žiadali od neho 200 zl výkupného. Keď ich zaplatil, bol prepustený. – 1706 v Šp. Doline, 1707 v Kľačne, 1709 znova v Sklenom. 1711 v Kremnici. CV 1713 Kremnica píše: „Slavo germanus, an 48, filos. absolutus, teol. anni 3, parochus annis 20, hujus loci 3.“ 1718 sa vzdal fary pre slabosť.

Zobelius Matej

Moravan. 1671 farár v Kľačne, 1672 v Handlovej. Tu odstránil z kostola klavichord a od Ig. Rogelmayera v Kremnici zadovážil organ za 60 imperiálov, ktoré pozbieral od veriacich. 1675 v N. Pravne. NSP, Regestum animarum Dom. Bajmócz 1675.

Zolnensis Ján

1618 farár vo Sv. Kríži. Za neho bola Lovča oddelená a zriadená na farnosť. 1630 MEC. Bol stály slov. Kazateľ. 1634 AD nitr. Z. 1639. Svoj dom poručil kapitule.

Zolnay Ján

Nobilis, 1780 mal 42 r. Po o. 1761 bol prebendátom brat. kapituly, bratisl. kaplánom 3 roky a K v Pešti 8 mesiacov. 1766 farár v N. Pravne, 1804 HCEN. Z. 18.X.1812. Pochovaný jav kostole pod oltárom P. Márie, ako si sám určil. Bol kňaz naozaj veľký, ktorý pre kostol zadovážil všetok lesk a ľud viedol k tomu. Bol dlho VAD. 1780 ho chceli zlí susedia na čele s VAD zbaviť fary a navymýšľali klebety. Keď sa ukázalo, že je to zlomyseľné, stratil VAD benefícium a ofícium. HD N. Pravno.

Zrubec Ján

Čachtičan, o. 1758, kaplán, 1760 farár vo Sv. Mare, 1764 v Bohuniciach. Tu sa ponosuje, že jeho fara je malá, biedna, podobná krčme. Z. 1788. Zanechal veľa prostriedkov, o ktoré sa uchádzali obce, aby za ne mohli postaviť školu. NSP

Zsambokréthy Michal

1743 farár v Maduniciach, 1746 vo Sv. Kríži n/Váhom, 1761 v Necpaloch. Z. 18.III.1768. NSP

Zubrický Matej

1682 farár vo V. Uherciach.

Zubrický Andrej

N. 29.XI.1886 v D. Zubrici, o. 1910. Kaplán v Jastrabej, Tajove, Chrenovci, 1915 poľný kurát, 1918 kaplán v Oslanoch. 1919 farár v Moštenici, 1935 D, 1940 v. v. 1943 vrátil sa do duch. správy a stal sa SF v Prochoti, 1944 farár tamže. 1945 v Medzibrode. 1956 v. v. Z. 13.X.1963.

Zvarík Vincent

N. 18.VI.1887 v Bystrej, o. 1910, kaplán v Oslanoch, Č. Balogu, Detve, Vrútkach. 1913 za zdrav. dovolenke. Z. 8.II.1915, 28 r.

Zvolenský Mikuláš

1638 ako teol. kazuista dostal po 2. roč. faru v Trubíne.

Žembery Jozef

N. 2O.II.1862 v Radvani, o. 1885, kaplán v H. Hámroch, Zvolene, 1888 SF vo Zvolene, katechéta na dievč. lýceu v BB. 1894 farár v Ponikách, 1900 SF, 1901 farár v Sl. Ľupči. 1902 D, 1904 VAD, 1907 farár v Selciach, 1933 HCEN, 1944 v. v. Z. 24.IV.1950. Pochovaný je v Radvani. Vysokej postavy, dobrý kňaz a dobrý gazda.

Žídek Gašpar

CV 1804 píše: 43 r. vedel slovensky a trocha nemecky. O. 1790, kaplán v Kláštore p/Zn., 1791 miestny kaplán v Hronci, 1792 v Beňuši, 1808 v Skl. Tepliciach, 1817 per cambium v Motyčkách, 1823 v Donovaloch, 1831 v Podkoniciach. Z. 23.III.1833.

Žigmund

1503 farár v BB. Spomína sa v listine deľby medzi ním a Jánom, rektorom xenodochia v BB pred vikárom A. Chergonom.

Žilinský Adam

O. 1815, kaplán, 1827 farár v Turč. Michale, 1833 D. Z. 5.I.1840. Značne zlepšil farské benefícium.

Žilkay Štefan

1763 farár v Sl. Pravne, 1765 v Kláštore p/Zn. Po troch rokoch teológie ho poslali do duch. správy za kaplána do Jelšavy. Potom bol aulikom. Z. 16.V.1778.

Živný Ján

N. 12.X.1861 v Prievidzi, o. 1884, kaplán v Trubíne, Zv. Slatine, Sučanoch, Kremnici, N. Bani, V. Uherciach, 1902 SF v M. Kršteňanoch, K v Handlovej, 1903 SF v Hronci, K vo V. Poli, Bojniciach, Beňuši, V. Poli, Č. Balogu, St. Horách. 1909 na dočasnej penzii. 1921 K v Kremnici, 1923 v. v. Býval v Kainbachu, kde z. 24.VII.1923. Bol choromyseľný, potator.