SV. OTEC, PIUS XI.
KATOLÍCKE SLOVENSKO
NA PAMIATKU TISÍCSTOROČNÉHO JUBILEA BLAŽENÉHO ZVESTOVANIA KRISTOVEJ VIERY NÁŠMU NÁRODU SLOVENSKÉMU, KEĎ ZALOŽIL PRVÚ KRESŤANSKÚ SVÄTYŇU SLOVENSKÝ KNIEŽA PRIBINA V NITRE
833-1933
VYDAL SPOLOK SV. VOJTECHA TRNAVA
N I H I L OBSTAT Dr. Josephus Janda m. p. prael., censor N. 3536/1933 IMPRIMATUR Tyrnaviae, 15. Maii 1933 Dr. Paulus Jantausch m. p. eppus, admin. apostolicus.
Copyright by Spolok S v. Vojtecha, Trnava.
PREDHOVOR
1100 ročná pamiatka založenia prvého kresianského chrámu na našich krajoch knieža-iom Pribinom a jeho posvätenia Adalramom, solnohradským arcibiskupom nie je len lokálneho významu nasej staroslávnej Nitry, ale je pamiatkou plného uctenia hodnou v našom národe. Iniciatívou J. E. Dra Karola Kmeiku, biskupa nitrianskeho sa oslavuje táto pamiatka dnes v celom našom štáte, najmä však na Slovensku a dostáva popri cirkevnom i ráz celoštátny, všeslaviansky a slovensko-národný.
Pamiatka deja historicko-kultúrneho významu pre nás, nadchla slovenskú katolícku verejnosí, aby bola zvecnená i v tejto knihe.
Od blaženého závit ania sv. Evangelia v našom národe prešlo 1100 rokov, plných bor by, útrap, mučeníctva a práce za duševnú spásu a za kultúrne povznesenie nášho národa. Naša generácia je v šiastnom položení, že môže verejnými prejavmi nášho katolíckeho a národného presvedčenia uctii túto pamiatku, a Spolok Sv. Vojtecha v tomto diele môže podai obraz katolíckej aktivity na Slovensku. Toto dielo sleduje dvojaký ciel: poznai, čo máme my katolíci a oduševnii sa na ďalšiu činnosi, aby sme na podklade už jestvujúcich hodnôt sa vyvíjali čo najintenzívnejšie. Naša Katolícka Akcia sa týmto ukazuje na vonok nielen pre zaslúžené uznanie, ale i pre vzájomné povzbudenie.
Dielo sa sostavovalo pričinením všetkých složiek nášho katolíckeho verejného života. Spolok Sv. Vojtecha vyzval všetkých našich verejných činiteľov po všetkých obciach na spoluprácu a vytvoril z nej túto knihu. Sme presvedčení, že toto dielo, na ktorom sme dva roky pracovali, nie je natoľko úplné, že by nám poukázalo na všestrannú aktivitu nášho katolíckeho života v celej oblasti nášho Slovenska, lebo — i pri tom, že sme neobišli nikoho — jednako sme, čo do štatistického výkazu, z viacerých miest nevedeli dostai presnejších dát. No, dielo ostane i tak obrazom a to mohutným nášho katolíckeho života a vdačíme sa ním pamiatke našich sv. vierozvestcov, našich kultúrnych a národných dejateľov. Spolok Sv. Vojtecha ako vydavateľ praje tejto knihe šiastné putovanie, aby vzbudzovala lásku k sv. cirkvi a bola pohnútkou vytrvalej, nenáročnej kultúrnej práce za spásu duší a za kultúrne povznesenie nášho národa slovenského.
Trnava, na deň sv. Vojtecha, 1933.
JÁN POSTÉNYI
správca Spolku S v. Vojtecha
MARIAN BLAHA
biskup
PRÍVET
Verní Synovia a Dcéry v Kristu!
Prečítajte si s pozornosťou toto dielo. Nájdete v ňom drahocenné poklady náboženského, vedeckého a spoločenského života. Nielen sv. Vojtech, ale sám Spasiteľ Ježiš Kristus by s vďačným srdcom ďakoval za práce tak velebného a mužného rázu. Ktorá svetská akcia prekonáva svoje úlohy obetavejším a vzdelanejším spôsobom? A to v čase ozaj hroznej biedy a spoločenskej rozháranosti!
Ťažká bola úloha katolíckej akcie prvého mučeníka mladého diakona sv. Štefana. Starať sa musel o chlieb a šaty chudobných bedárov, kázal veľkolepe, ba vtiahnutý často do dišputy s gréckymi a židovsko-farizejskými filozofami, víťazil nad nimi žiarou Ducha Svätého. Závistní, rozsrdení nepriatelia vyhodili Štefana z mesta a kameňovali. On pokľakol na kolená a zvolal: »Pane, nepokladaj im to za hriech!«
Podobne riadil katolícku akciu sv. Vojtech. Kniežacou rodinou svedomite vychovaný, vzdelával sa výborne pod vedením magdeburgského arcibiskupa Adalberta. Po deväťročnom skvelom postupe, tichého karakteru hrdinský a vrelenábožný Vojtech zvolený bol jednohlasne za pražského biskupa po Ditmarovi. Ľud jasal od radosti. Sv. Vojtech ale v skromnom odeve, pešo kráčal do svojej katedrály. Nehral úlohu kniežacieho veľmoža, hromadu žobrákov stravoval každodenne, horlivým, galilejským spôsobom vychovával duše českého národa, od východu slnka do polnoci bdel nad rodinným a občianskym životom svojich polopohanských rodákov. Prácou umorený na zemi spával, s kameňom pod hlavou. Najtrápnejšie záležitosti vybavoval ľahodnosťou Ježišovou, mužná pravo-vernosť jeho svietila, ako betlehemská hviezda, celému sboru kňažstva českej vlasti. Bola to akcia skutočne archanjelského rázu. A predsa, čo sa stalo? Po toľkých krvopotných prácach mal menej úspechu ako Kristus v Jeruzaleme. Praha sa stala Vojtechovi Kalváriou. Dľa dejepisu väčšina kňažstva a občianstva voviazla do bahna nemravnosti. V beznádejnom, zúfalom stave sv. Vojtech vybral sa na púť do Svätej Zeme. Cestou navštívil kláštor Monte Cassino. Rehoľní bratia radili mu samotu, ako jediný blahobyt. On ale poslúchnul staručkého pustovníka Sv. Nilusa a šiel do Ríma. Tu živoril päť rokov u opáta Leva, pokorne vykonával nielen náboženské a karitatívne povinnosti, ale tiež práce obyčajného druhu.
Medzitým osirotená Praha a jej vodcovia poslali dvoch mníchov ku moguntínskemu arcibiskupovi. Úpenlive prosili o návrat svojho biskupa Vojtecha, sľubovali pokánie, poslušnosť a všemožnú nápravu života. Arcibiskup zakročil v Ríme. Na rozkaz Sv. Otca vrátil sa Vojtech do Prahy. Veriaci vyhrnuli sa mu v ústrety a s poníženou oddanosťou bozkávali jeho nohy. Sv. Vojtech použil všetky lieky Sv. Pavla k duševnému uzdraveniu
Korinťanom podobných Pražanov: modlil sa, kázal, prosil, karhal, písal, hrozil, plakal. Lenže úspechu nebolo; satan pokušiteľ privolal sedem duchov horšich od seba — ľud padal, Vojtech chránil a bránil, trpel, odpúšťal, čakal. Keď ale zúriví občania vborili sa do chrámu sv. Víta, vyrvali od oltára kajúcnych zbehov a ukrutne ich katovali, — sv. Vojtech odišiel do Ríma a prosil o poverenie k evangelizovaniu cudzich národov. Sv. Otec síce súhlasil, ale predsa nahovoril Vojtecha, aby ešte raz zkúsil, či Praha bude bohabojnou a poslušnou. Obetavý biskup sa poddal; keďže však na zpiatočnej ceste, v kruhu cisára Otta III. sa dozvedel, že v Prahe vybúšila hrozná borba, v ktorej zavraždení boli jeho bratia kniežatá Slavníkovci — sv. Vojtech ďakoval Bohu, že rozlámal jeho pražské putá: »Dirupisti vincula mea, Tibi sacrificabo hostiam laudis!« — potom odcestoval s kňazom Radimom do Uhorska, kde nielen Maďarov, ale Slovákov, Rusinov a za Karpatmi Poliakov vyučoval v Kristovej viere a trpezlivosti. Kráľ poľský, Boleslav I. Chrabrý, bratanec sv. Vojtecha, prijal ho s veľkou úctou a radosťou. Po odumretí Róberta stal sa Vojtech v Gniezdne arcibiskupom. Neskoršie kráľ vyhovel horlivému apoštolovi a vyslal ho loďou po Visle na sever, pod ochranou čaty rytierov. Tak priplával Vojtech do Gdanska, odkiaľ len s dvoma tovarišmi putoval do Pruská. Bývalo tam pri Baltickom mori pohanské plemä, pokrvné s Litvinmi. Sv. Vojtech rozsieval semeno Božie. No, barbárski modlári so svojimi čarodejmi prepadli dobrého biskupa, usmrtili a hlavu jeho na žrdi nosili po kraji, 23-ho apríla 997. roku.
Katolícke Slovensko! Z cirkevného dejepisu načrtal som Vám katolícku akciu českého biskupa sv. Vojtecha. Mohol som Vám predstaviť katolícke dielo Gréka, sv. Jána Zlatoústeho, alebo Francúza sv. Bernarda de Clairvaux, Angličana sv. Tomáša Becketa, Taliana sv. Františka z Assisi, Španiela sv. Ignáca z Loyoly. Boli to sluhovia Boží anjelskej ctnosti, zázračného rozumu a oceľovej vôle. Lenže osobne nepracovali na Slovensku, ale v Carihrade, Paríži, Londíne a Ríme. Sv. Vojtech však, najvzdelanejší český Slovan a obetavý biskup, neúnavne chodil po slovenských rovinách a horách a cyrilometodským, mierumilovným spôsobom vychovával našich úbohých pastierov a roľníkov. Preto vštepila sa do sŕdc pokolenia slovenského tradičná vďaka našich pradedov; ako poľský národ, pred 936 rokmi, uložil relikvie sv. mučeníka do katedrály gniezdnenskej a velebí Sv. Vojtecha aj dnes sťa nebeského Patróna svojej hlavnej diecézy, tak v Slovenskej Krajine slávime sv. Vojtecha nielen ako ochrancu trnavského biskupstva, ale ako náboženského, kultúrneho a chlebového Vojvodu Svätovojtešského Spolku. Stotisíc verných druhov stúpa dnes pod Jeho veliteľstvom pokojným, ale udatným krokom: »Odhodili skutky temnosti a vzali na seba zbroj e svetla, sú v modlitbe vytrvanliví, v súžení trpezliví, v nádeji veselí, láska ich je bez pretvarovania, radujú sa s radujúcimi, plačú s plačúcimi, dobrorečia a nepreklínajú, o telo nemajú starosti, aby bujnelo, neprotivia sa vrchnosti, obliekli si Pána Ježiša Krista« (list sv. Pavla Rimanom). Tento stotisícový pluk Spolku Sv. Vojtecha ratoval Katolícke Slovensko pred boľševizmom svojou medzinárodnou láskou k Bohu a blížnemu.
Ĺ VAriKANSKEHO MESTA: i. Chrám sv. Petra. 2. Pápežská bulla, ohlasujúca 1900 ročné jubileum nášho vykúpenia. 3. Sv. brana v chráme sv. Petra. 4. Nová vatikánska' obrazáreň. 5. Partia z vatikánskej obrazárne. 6. Collegium Nepomucenum bohoslovcov z CSR. 7. Chodba, ktorá spojuje vatikánske múzeum s obrazárňou.
DR. KAROL KORPER
SPRÁVA RÍMSKO-KATOLÍCKEJ CIRKVI
Rímsko-katolícka Cirkev je spoločnosť pokrstených ľudí, ktorí za svoju duchovnú hlavu uznávajú rímskeho pápeža.
Pápež ako Kristov námestník je teda viditeľnou hlavou Cirkvi katolíckej. Tento primát prechádza na každého rímskeho biskupa, ako na nástupcu sv. Petra apoštola, ktorému prvenstvo udelil sám Spasiteľ. Primát rímskeho pápeža spočíva na Božom práve, jeho všeobecné biskupstvo bolo na vatikánskom sneme vyhlásené za dogma. Moc jurisdikcie pápežovej je najvyššia a proti nej niet odvolania k inej moci.
Pápež ako hlava Cirkvi má v medzinárodnom práve dvojakú suverenitu: duchovnú a svetskú. Duchovná suverenita mu prislúcha jako najvyššej moci cirkevnej, svetská suverenita pápežova je spojená s pápežským štátom, ktorý bol vyhradený v luteránskej smluve dňa 11. febr. 1929, uzavretej medzi Sv. Stolicou a Talianskom. Svetské panstvo pápežovo je potrebnou zárukou pre také trvalé právne položenie, ktoré mu zabezpečuje plnú a viditeľnú neodvislosť pri plnení vznešenej úlohy vo svete. Taliansky t. zv. garančný zákon z r. 1871 pre túto záruku nebol dostatočný pre jeho jednostrannosť.
Pápeža volia kardináli v budove od vonkajšieho sveta prísne oddelenej, konklave zvanej, dvojtretinovou väčšinou, a to najneskôr 19. deň po smrti pápežovej. Zvoleného pápeža korunuje najstarší kardinál — diakon.
Terajší pápež je
PIUS XI.,
hlava rímsko-katolíckej Cirkvi, nástupca sv. Petra, najvyšší arcipastier Cirkvi svätej všeobecnej, patriarcha Západu, prímas Talianska, arcibiskup rímskej provincie, suverenný panovník Vatikánskeho mesta. V rade nepretrhnutom rímskych pápežov je Sv. Otec dvesto-šesťdesiatyprvý. Jeho rodinné meno je Achilles Ratti. Narodil sa v Desio pri Miláne 31. mája 1857. Bol vysvätený za kňaza v Ríme 20. decembra 1879. Najprv bol kaplánom v Barni. Potom je profesorom bohoslovia v Miláne v rokoch 1882—1888. Od roku 1888 sa stane strážcom knihovne Ambroziánskej v Miláne. Roku 1907 bol vymenovaný za kanonika tamtiež, dostal titul preláta a stal sa riaditeľom knihovne. Roku 1912 sa presídlil do Ríma jako viceprefekt vatikánskej knihovne, neskôr sa stáva r. 1914 prefektom tejto bibliotéky, taktiež kanonikom Svätopeterskej baziliky a dostáva titul apoštolského proto-notára. V posledný rok svetovej vojny r. 1918 je apoštolským vizitátorom Poľska a Ruska, v nasledujúci rok apoštolský nuncius vo Varšave s titulom arcibiskupa. Od roku 1921 sa vrátil do Milána jako arcibiskup milánsky. V ten istý rok bol kreovaný za kardinála. Po smrti pápeža Benedikta XV. zvolili ho kardináli dňa 6. februára 1922 za pápeža.
Dňa 12. februára potom bol slávnostne korunovaný. V siedmy rok svojho panovania 20. decembra 1929 mal zlatú omšu čo 50 ročné jubileum vysvätenia.
Vatikánske mesto.
Vatikánske mesto úradným názvom »Citta del Vaticano« bolo dňa 11. febr. 1929 na základe lateránskej smluvy, v ktorej taliansky štát sa zriekol svojej suverenity nad vatikánskou štvrťou, proklamované Sv. Otcom Piom XI. za neodvislý slobodný štát, ktorého suverenným panovníkom je pápež. Štát tento má 44 hla pôdy, obyvateľov má nateraz vyše 700. Je teda tým najmenším štátom sveta, avšak jeho panovník patrí medzi veľmoci podľa svojho postavenia. Pápež je absolútnym monarchom tohoto štátu. Na čele štátnej správy stojí pápežom vymenovaný a len jemu zodpovedný guvernér, ktorý má pri sebe generálnu štátnu radu, tiež pápežom sostavenú.
Policajnú službu konajú pápežskí žandári. Vojsko má iba čestnú funkciu a pozostáva zo švajčiarskej gardy, ktorá tvorí telesnú stráž pápežovu, z gardy šľachticov a z palatinskej gardy, ktorá funguje len pri väčších slávnostiach. Vatikánske mesto má svoje samostatné správne odvetvia a svoj vlastný peniaz. Má svoju železničnú trať, poštovú, telegrafnú, telefonnú a rádiovú stanicu, ktorými sa bezprostredne spája s ostatným svetom.
Mimo štátu vatikánskeho sú ešte niektoré kostoly a budovy, ktoré majú exteritorialitu jako majetok pápežského štátu.
Pápežská diplomacia.
V diplomatických stykoch zastupujú Sv. Stolicu v iných štátoch nunciatúry a delega-túry. Diplomatický charakter majú predne nunciatúry.
Nunciatúry sú dvojakého stupňa: 1. triedy a 2. triedy. Nunciatúry 1. triedy sú v Paríži, Madride, Berlíne, Varšave, Lisabone (predtým aj vo Viedni, teraz aj v Ríme u talianskej vlády), toto sú kardinálske postavenia. Ostatné nunciatúry sú 2. triedy.
Menom internunciatúry sa označujú všetky stále zastupiteľstvá pápežove diplomatické, ktoré sú v štátoch menšich.
Po vojne pápežské zastupiteľstvo sa dožilo neobyčajného rozvoja v štátoch sveta, takže dnes má Sv. Stolica na 34 diplomatických staníc, asíce 23 nunciatúr a 11 internunciatúr.
Nunciatúry majú tieto štáty: Argentína, Bavorsko, Belgicko, Bolivia, Brazília, Chile, Československo, Nemecká ríša, Francúzsko, Kolumbia, Jugoslavia, Maďarsko, Rakúsko, Paraguay, Peru, Poľsko, Portugalia, Prusko (person. únia s nem. ríšou), Rumunsko, Švajčiarsko, Španielsko, Taliansko, Venezuela.
Internunciatúry majú: Haiti, Holandia, Litvania, Luxemburg, Str. America atď.
Nuncius je všade starešinom, doyenom diplomatického sboru. Jeho politickou úlohou je prostredkovať diplomatické styky medzi Sv. Stolicou a štátom, u ktorého je akreditova-
ný, cirkevnou úlohou však dozerať nad cirkevnými pomerami štátu a informovať Sv. Stolicu, bez toho, žeby obmedzoval právomoc biskupov. Pomocní úradníci nunciusov sa menujú uditormi.
Dotyčné štáty majú zas vyslancov u Sv. Stolice, alebo aspoň poverencov (chargé d'affaires).
Apoštolským nunciusom v Prahe je jeho excelencia ndp. arcibiskup titul.
PETER CIRIACI.
<
Narodil sa v Ríme 2. dec. 1885, je doktorom filozofie, bohoslovia a kanonického práva. Vysvätený bol za kňaza r. 1909- Najprv bol profesorom bohoslovia v Ríme, ale pritom zastával úrady aj v Kúrii. Neskôr sa stal podsekretárom Kongregácie pre mimoriadne cirk. veci. R. 1927 bol poslaný do Prahy, aby urovnal spory medzi Sv. Stolicou a vládou čsl. Výsledkom jeho práce bolo uzavretie dočasnej dohody, t. zv. »Modus vivendi«. Msgr. Ci-riaci bol nato vymenovaný za apošt. nunciusa a 18. marca 1928 vysvätený za titul, arcibiskupa farského.
Kardináli.
Kardináli sú radcami a bezprostrednými spolupracovníkmi pápeža vo spravovaní Cirkvi. Boli to pôvodne rímski správcovia fár a kostolov (kardináli-presbyteri), sedem diakonov rímskych, sociálno-karitatívnou prácou poverených (kardináli-diakoni) a sedem biskupov z okolia rímskeho (kardináli-biskupi). Teraz ich počet nie je nikdy nad 70. Tvoria sbor kardinálov, ktorého predstavený je dekan, ktorý j e naj starší kardinálskou hodnosťou medzi t. zv. suburbikárnymi kardinálmi.
Kardinálov menuje pápež. Teraz asi polovica kardinálov pozostáva z Talianov, druhá z iných národností. Ich oslovenie je, ako skutočných kniežat Cirkvi: »Eminentissime princeps!« Titul: »Vaša eminencia!«
Najvýznamnejšie právo kardinálov je voľba pápeža. Okrem toho majú mnoho čestných práv a výsad.
KURIA.
Kúria, Curia Romana, rímska kúria je súbor ústredných úradov, ktoré stoja pápežovi vo spravovaní Cirkvi k dispozícii. Kúria pozostáva z 11 kardinálskych kongregácií, z 3 súdov a z iných úradov.
A. Kardinálske kongregácie.
Sú to akoby ministerstvá, určené pre jednotlivé odbory cirkevné. Pozostávajú z kardinálov, zpomedzi ktorých jeden je prefekt (akoby minister) kongregácie. Okrem kardi-
nálov sú v každej rímskej kongregácii assesori, konzultori a notári s potrebným personálom.
1. Congregatio sancti Officii. Je určená pre ochranu vierouky a mravouky. Jej prefektom je sám pápež.
2. Congregatio Consistorialis = Kongr. konzistoriálna pripravuje veci pre konzistóriá. Sem patria rozdelenie, tvorenie nových biskupstiev, navrhovanie nových biskupov, osobné veci vysokej cirkevnej správy. Ona vykonáva najvyšší dozor nad spravovaním biskupov. Aj tejto kong. prefektom je sám pápež.
3. C. de disciplína Sacramentorum = Kongregácia pre sviatosti. Sem patria veci ohľadom vysluhovania sviatostí, dišpenzácie od manželských prekážok atď.
4. C. Concilii, ktorej je sverená najvyššia správa disciplinárna svetského duchovenstva a laikov, taktiež najvyšší dozor nad klérom, počnúc od kanonikov nižšie.
5. C. de religiosis = Kongr. pre rehoľníkov, ku ktorej patria všetky veci, týkajúce sa rehoľného života.
6. C. de propaganda fide = Kongr. pre rozširovania viery, do kompetencie, ktorej sú zadelené všetky veci misií.
7. C. Rituum = Kongr. pre obrady. Táto kongregácia sa zaoberá bohoslužbami a má na starosti vyhlásenia za blahoslavených a svätých.
8. Congregatio Caeremonialis je určená pre bohoslužby a ceremónie v pápežskom dvore.
9. Congr. pro negotiis ecclesiasticis extraordinariis = Kongr. pre mimoriadne cirkevné veci. Toto je veľmi významná kongregácia, nakoľko sem patria všetky cirkevno-politické veci, najmä vyjednávania so štátmi ohľadom zakladania nových biskupstiev, vymenovania nových biskupov atď. Prefektom tejto kongregácie je kardinál štátny sekretár.
10. Congr. de Seminariis et Universitatibus = Kongr. pre semináre a univerzity, ktorá má najvyšší dozor a správu nad vysokými školami cirkevnými aj rehoľnými.
11. Congr. pro Ecclesia Orientali = Kongr. pre východnú cirkev, ktorej prefektom je sám pápež, pojednáva veci všetkých sjednotených východných cirkví.
Popri týchto kongregáciách funguje ešte C. Fabricae S. Petri, t. j. majetková správa Svätopeterského chrámu, ďalej tri pápežské komisie:
a) pre autentický výklad cirkevného zákonníka,
b) pre veci biblického štúdia,
c) pre revíziu textu sv. písma, Vulgáty.
B. Rímske cirkevné súdy. (Tribunalia.)
1. Sacra Poenitentiaria je súd, určený výlučne pre čisto internú, duševnú oblasť, (fórum internum), zvl. pre veci, ktoré sa vybavujú za ochrany spovedného tajomstva.
2. Rota Romana je najvyšším riadnym civilným súdom Cirkvi, ktorý pracuje s 12 audi-tormi-sudcami pod jedným dekanom. Súdi v trojčlenných turnusoch, alebo v plénu.
3. Signatúra Apostolica je najvyšším kasačným súdom, pozostávajúcim z kardinálov. Je kompetentný vo veciach nullity a reštitúcie proti výrokom Roty Romány. Jej výroky sú konečnoplatné.
C. Rímske cirkevné úrady. (Officia.)
1. Apoštolská kancelária expeduje pápežské nariadenia a bully.
2. Apoštolská datária odbavuje vymenovania vyšších beneficiátov, zvl. kanonikov, ktoré sú rezervované Sv. Stolici.
3. Apoštolská komora je najvyššou hospodárskou vrchnosťou cirkevnou. Jej prednostom je kardinál-komorník Sv. rímskej Cirkvi.
4. Štátny sekretariát je jeden z najdôležitejších úradov pod vedením kardinála-štát-neho sekretára. Má tri oddelenia: pre mimoriadne cirk.-politické veci, pre riadne veci, (diplomatické styky, pomer ku štátom, rády a vyznačenia) a pre expedíciu brév pápežských.
5. Sekretariát pre listy (bréve) k panovníkom a pre listy latinské.
DR. KAROL KORPER
BISKUPSKÉ ORDINARIÁTY A DIECÉZY
NA SLOVENSKU
KOSTOLY Z BISKUPSTVA BANSKOBYSTRICKÉHO: i. Lopej. 2. Valca. 3. Biskupský kostol v Banskej Bystrici. 4. Románsky
kostol Dobrá Niva. 5. Hájniky (XIII. st.) 6. Kremnica.
BISKUPSTVO: BANSKO-BYSTRICKÉ
Dejiny banskobystrickéj diecézy.
Banskobystrická diecéza je nová. Bola vykrojená z arcidiecézy ostrihomskej. Na začiatku roku 1776 bola nová diecéza erigovaná bullou pápeža Pia VI. Dotačnú listinu vystavila Maria Te-rezia, v ktorej určila za dotáciu nového biskupstva panstvo svätokrížske a zároveň vymenovala aj prvých banskobystrických kanonikov. Dorast diecézy sa mal zpočiatku vychovávať v Ostrihome. Prvým biskupom za stal trnavský barón Frantiíek Berchtold, ktorému sa nepodarilo prvé ťažkosti novej diecézy zdolať a preto II. Jozef zamýšľal diecézu zrušiť, ponúkajúc Berchtoldovi iný biskupský stolec. Avšak Berchtold vtedy v záujme jestvovania diecézy vytrval na svojom mieste a radšej sa zriekol hmotnej pomoci erárnej, aby zachránil diecézu, ktorú chceli sliať alebo s rožňavskou alebo so spišskou diecézou. Jeho nástupca Zerdahelyi založil v Banskej Bystrici seminár a vo Sv. Kríži n. Hronom krásnu knihoveň. Neskôr po nešťastlivom biskupovi Rudňanskom (1844—1850), ktorý pre nadŕžanie pohybu maďarskej neodvislosti musel sa zrieknuť biskupstva, zaujal biskupský stolec chľúba slovenského katolicizmu, biskup Štefan Moyses, národovec slovenský. Po ňom nasledoval lpolyi-Stummer, neskôr Imrich Bende, potom Karol Rimely a Vlk Radnay. Tento posledný po prevrate sa utiahol do Maďarska. Prvým biskupom banskobystrickým v oslobodenej vlasti sa stal terajší arcipastier Marian Blaha.
Kapitula je tak stará ako diecéza. Ako dotáciu obdržala r. 1776 polovicu šahskej prepozitúry (druhá polovica bola pririeknutá rožňavskej kapitule). Má šesť členov, štyroch dignitárov a dvoch kanonikov. Za byt dostala kapitula veľké staviská bývalého jezuitského kollegia. Kanonici sú dekorovaní čestným krížom Ferdinanda V.
Ordinárius:
J. E. Msgr. MARIAN BLAHA, narodený 11. júla 1869 v Liptovskom Hrádku. Za kňaza vysvätený 29. júna 1892, za biskupa bansko-bystrického menovaný 13. novembra 1920, prekonizovaný 16. dec. 1920, za biskupa vysvätený 13. febr. 1921 v Nitre. Intronizovaný 1. marca 1921. Predseda Matice Slovenskej, predseda Literárno-vedeckého Odboru Spolku Sv. Vojtecha, predseda odboru Slovanského ústavu pre výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi, veliteľ rytierov Božieho Hrobu atď.
Generálny vikár:
Zoltán Halko, páp. prelát, kanonik.
Členovia kapituly:
Jozef Gurtler, veľprepošt, fán Havran, Adolf Grosch, Anton Richter, Karol Hôlszky, Zoltán Halko.
Biskupská kancelária:
Tajomník: Daniel Briedoú; archivár a cere-monár: Gaípar Baíovský; aktuár: —
ťľrad cirk. diec. škôldozorcu:
Mons. Frantiíek Mesik Vajda; výpom. fán favorka.
Profesorský sbor bohoslovia:
Prodirektor: Zoltán Halko; profesori: Karol Hôlszky, fán favorka, Dr. Augustín Dokúpil, Dr. furaj Šimaltík, Jozef Anner.
Predstavení seminára:
Rektor: Frantiíek Mesik Vajda; vicerektor:
Štefan Paldauf; spirituál: Ján Javorka; prefekti: Dr. Juraj Šimalcík, Klement Longauer.
Kňazi penzionovaní:
Emil Čerei, Štefan Čerei, Arnold Masarovií, Ján Zachar.
i
s
Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:
Andrej Brogyányi, penz. poľný kurát v Budapešti; Laurinec Černý v Amerike; Jozef Dlugo-polský, prof. nábož. v Banskej Bystrici; František Finda, poľný kurát, Ružomberok; Ľudovít
Gaál, penz. poľný kurát, Bratislava; Frantľsek Haspra, prof. nábož. v Kremnici; Pavel Her-mann, duch. správca škol. bratov Močonok; Ján Janovják, prof., Prešov; Jozef Katka, prof. vo výsl., Hájniky; Lukáí Petráí, prof. nábož., Prievidza; Augustín Skalák, prof. nábož. v Banskej Bystrici; Anton Šalát, poslanec, prof. nábož., Hájniky; Benedikt Zeisel, prof. nábož., Nové Zámky.
Počet teologov:
Na V. ročníku —, na IV. ročníku —, na III. ročníku 12, na II. ročníku 9, na I. ročníku 22.
A. Archidiakonát Katedrálny.
Archidiakon: Karol Holszky.
Dekanát Banská Bystrica. Dekan Adolf Bóry.
1. Banská Bystrica.
Okres: Banská Bystrica Pošta: Banská Bystrica Železnica: Banská Bystrica Fara: od roku 1255 Patrón: Mesto Banská Bystrica Filiálky: Hermanec Dolný a Horný, Hermanecfabrika, Kostiviarska, Kyncelová, Majer, Nemce, Rudlová, Sá-sová, Sv. Jakub, Ulmanka Počet veriacich: 8450 Reč: slov., nem., maď. Faru spravuje: Ján Javorka,
prof. bohosl. Kapláni: Jozef Anner, prof., Klement Longauer, Dr. Peter Vajcík a Julius Krébesz
2. Badin.
Okres: Banská Bystrica Pošta: v mieste Železnica: Vlkanová Fara: od XVI. stor. Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Sielnica a Vlkanová-Peťová Počet veriacich: 1250
Reč: slov.
Správca fary: Karol Janeíek
3, Donovaly.
Okres: Banská Bystrica Pošta: Motyčky Železnica: Ulmanka Fara: od roku 1806 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Bully, Hanesy, Mi-striky, Mišuty, Polianka, Sliačany
Počet veriacich: 985 Reč: slov.
Adm.: Frantiíek Sliva
4. Hájniky.
Okres: Zvolen Pošta: v mieste Železnica: Sliač Fara: od roku 1556 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Hronsek, Kopec, Kováčová, Lukovo, Rybáre, SliaČ, Trebula, Triduby, Veľká Lúka Počet veriacich: 900 Reč: slov. Adm.: Anton Šalát
5. Hôrni a Mičina.
Okres: Banská Bystrica Pošta: Banská Bystrica Železnica: Banská Bystrica Fara: od roku 1484 Patrón: Komposesorát Filiálky: Bečov, čačin, Čerený, Dolná Mičina, Lukavice a Môlča Počet veriacich: 220 Reč: slov.
Faru spravuje: Štefan Paldauf, vicerek. semin.
6. Motyčky.
Okres: Banská Bystrica Pošta: v mieste Železnica: Ulmanka, alebo Korytnica Fara: od roku 1754 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Bukovec, Jergaly, Môce, Štubne, Šturec, Dôvodné
Počet veriacich: 591
ReČ: slov.
Farár: Ján Kallina
7. Radvaň nad Hronom.
Okres: Banská Bystrica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1309 Patrón: lib. coll. Fi'iá'ky: Eliáš, Horné Pršany, Dolné Pršany, Horný Raky-tovec, Dolný Rakytovec, Kráľová, Kremnička, Mala-chov a Ortúty, Skubín Počet veriacich: 1657 Reč: slov. Farár: Jozef Búda
8. Riečka.
Okres: Banská Bystrica Pošta: Banská Bystrica Železnica: Banská Bystrica Fara: od roku 1807
Patrón: Min. zemedeľstva Počet veriacich: 441 Reč: slov.
Spravuje farár z Tajova. 9. Staré Hory.
Okres: Banská Bystrica Pošta: v mieste Železnica: Ulmanka Fara: od roku 1776 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Dolná Turecká, Dolný Jelenec a Jelenská, Horná Turecká, Horný Jelenec a Jazero, Podkanová, Prašnica, Rybô, Rychtárová, Valentová, horáreň
Počet veriacich: 1823 Reč: slov., nem, maď. Farár: Adolf Bóry Kaplán: Luka jf Drozd
10. Spania Dolina.
Okres: Banská Bystrica Pošta: Banská Bystrica Železnica: Banská Bystrica Fara: od roku 1254 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálka: Piesky Počet veriacich: 810 Reč: slov.
Adm.: Anton Kmet
11. Tajov.
Okres: Banská Bystrica Pošta: Banská Bystrica Železnica: Banská Bystrica Fara: od roku 1778 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Jabriková, Kordíky, Králiky, Podlavice Počet veriacich: 1238 Reč: slov.
Adm.: Koloman Sencek
Dekanát Brezno nad Hronom. Dekan fán Gregor.
1. Beňuš.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: v mieste Ze'eznica: Beňuš Fara: od roku 1780 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Bacúch, Bravacô, Filipovo, Gašperovo, Podholie, Pobi šovo, Srnkovo Počet veriacich: 3614 Reč: slov.
Adm.: Anton Lednický Kaplán: —
2. Brezno nad Hronom.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1380 Patrón: Mesto Brezno n. H.
Fi'iálky: Bujakovo, Jarabová, Mýto
Počet veriacich: 3345 Reč: slov.
Farár: Msgr Au g. Feldmajer Kapláni: Alojz Gocník, Andrej Pľsko
3. Čierny Balog.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1786 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Dobroč, Dolina, Faj-tovo, Jánošovka, Jergovo, Krám, Komovo, Lalky, Med-ved'ovo, Pusto, Vydrovo, Závodie
Počet veriacich: 5887 Reč: slov.
Adm.: fán Záhora Kaplán: Jozef Hanuska
4. Dubová.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: Nemecká Železnica: Nemecká Fara: z XIII. stor. Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Nemecká, Ráztoka, Zámostie
Počet veriacich: 2181
Reč: slov.
Adm.: Ján Gregor
5. Hornia Lehota.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: Podbrezová Železnica: Podbrezová Fara: od roku 1692 Patrón: Min. zemedeľstva
Filiálka: Jazero Počet veriacich: 751 Reč: slov. Adm.: Emil Dlhý
6. Hronec.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1787 Patrón: Min. verejných prác Filiálky: Hrončok, Kamenistô, Osrblie, Smaltovňa, Trivody Počet veriacich: 2422 Reč: slov. Farár: Ignác Lucký Kaplán: Anton Veselovský
7. Lopej.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: Podbrezová Železnica: Lopej Fara: od XV. stor. Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Dolnia Lehota, Va j sková
Počet veriacich: 1731 Reč: slov.
Farár: Rudolf Málik
8. Podbrezová.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1911 Patrón: Min. verejných prác Počet veriacich: 2217 Filiálky: Chvatimech, Piesok, Skalica (Kameňolom), Štiavnička Reč: slov.
Adm.: Sprav, kaplán z Hronca
9. Polhora.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1808 Patrón: mesto Brezno n. Hronom
Filiálka: Michalová
Počet veriacich: 2500
Reč: slov.
Farár: Ján Ferjanec
10. Predajňa.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1673 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Jašenie, Kramlište Počet veriacich: 2140 Reč: slov.
Farár: Eduard Majerský
11. Valaská.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: Podbrezová Železnica: Podbrezová Fara: od roku 1612 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálka: Bystrá Počet veriacich: 1638 Reč: slov.
Adm.: Andrej Grôbl
Dekanát Krupina. Dekan Pavel Hutyán; zástupca Ján Kahay.
1. Babina.
Okres: Zvolen Pošta: Dobrá Niva Železnica: v mieste Fara: od roku 1254 Patrón: Min. zemedeľstva Počet veriacich: 100 Reč: slov.
Administruje sa zo Sásy
2, Bacúrovo.
Okres: Zvolen Pošta: Ostrolúka Železnica: Budča
Fara: od XIV. stor. Patrón: lib. coll. Počet veriacich: 332 Filiálky: Breziny, Dubovo, Gunda, Kozelník, Ostrolúka Reč: slov.
Administruje farár z Budče
3. Dobrá Niva.
Okres: Zvolen Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1254 Patrón: Min. zemedeľstva Počet veriacich: 940
Filiálky: Dubrav-Kráľová, Michalková, Podzámčok Reč: slov. Farár: Ján Murgas
4. Krupina.
Okres: Krupina Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1244 Patrón: mesto Krupina Počet veriacich: 3998 Reč: slov
Farár: Pavel Hutyán Kaplán: Jozef Huika
5. Sása. Železnica: Pliešovce-Sása Lomno, Podskalka, PlíeŠovce
Fara: od roku 1254 Počet veriacich: 742
Okres: Zvolen Patrón: Min. zemedeľstva Reč: slov.
Pošta: PlieŠovce Filiálky: Bzovská Lehôtka, Adm.: Vincent Puskailer
Dekanát Lubietová. Dekan Jozef Kekát.
1. Lubietová.
Okres: Banská Bystrica Pošta: v mieste Železnica: Lučatín Fara: od roku 1379 Patrón: obec Lubietová Filiálky: Povrazník, Šajba, Trivody
Počet veriacich: 470
Reč: slov.
Farár: Jozef Kekát
2. Medzibrod pri Hrone.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: v mieste Železnica: Brusno kúpele l'ara: od roku 1787 Patrón: Min. zemedeľstva Počet veriacich: 1218 Reč: slov.
Adm.: Dr. Štefan Kmet
3. Moštenica.
Okres: Banská Bystrica Pošta: Slovenská Ľupča Železnica: Slovenská Ľupča Fara: od roku 1877 Patrón: Min. zemedeľstva Počet veriacich: 1387 Filiálka: Hiadel
Reč: slov.
Farár: Andrej Zubrický
4. Podkonice.
Okres: Banská Bystrica Pošta: Slovenská Ľupča Železnica: Slovenská Ľupča Fara: od roku 1787 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Baláže, Kalište,
Priechod Počet veriacich: 2242 Reč: slov. Adm.: Jozef Hudec Kaplán: —
5. Poniky.
Okres: Banská Bystrica Pošta: Poniky Železnica: Šalková Fara: od XIV. stor. Fatrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Dubravica, Oravica, Ponická-Huta Počet veriacich: 716 Reč: slov. Farár: Jozef Jekkel
6. Selce.
Okres: Banská Bystrica Pošta: Banská Bystrica
Železnica: Banská Bystrica Fara: od roku 1886 Fatrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Šalková, Senica Počet veriacich: 1420 Reč: slov.
Farár: Jozef Zembery
7. Slovenská Ľupča.
Okres: Banská Bystrica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XIII. stor. Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Arx, Lučatín, Ľup-
čianska ulica Počet veriacich: 1745 Reč: slov.
Farár: Štefan Sebestyén Kaplán: Anzelm Kapitán
8. Sv. Ondrej pri Hrone.
Okres: Brezno n. Hronom Pošta: v mieste Železnica: Brusno kúpele Fara: od roku 1503 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Brusno, Bukovec Počet veriacich: 1802 Reč: slov.
Adm.: Ignác Chladný
Dekanát Zvolen. Dekan Karol Majthán.
1. Budča.
Okres: Zvolen Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1807 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálka: Turová
Počet veriacich: 598 Reč: slov. Farár: Ján Kahay
2. Detva.
Okres: Zvolen Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1634 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Za Priechody, Bar-jacká-Stavanisko, Kostolná, Chrapková, Pod Pôjdy, Pol-janky, Majerovo, Zlatno, Pod Syroň, Kriváň, Korytárky, Piešť, Stožok, Sliacková Poľana, Krivec Počet veriacich: 8800 Reč: slov. Farár: Ján Štrbáň Kaplán: Rudolf Lehotský
3. Detvianska Huta.
Okres: Zvolen Pošta: v mieste Železnica: Kriváň-Detva Fara: od roku 1804 Patrón: Nábož. fond Filiálky: Mangúrovo, Stolian-sko, Zihlava, Býkovo, Čechán-ky, Látky, Novýsvet, Paseky, Táňovo
Počet veriacich: 5194 Reč: slov.
Adm.: Karol Chovanták Kaplán: Jozef Feranec
4. Hriňová. (expozitúra)
Okres: Zvolen Pošta: v mieste Železnica: Kriváň Detva Fara: od roku 1909
B. Archidiakonát
1. Bojnice.
Okres: Prievidza Pošta: v mieste
Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Brátková, Bratkovský Most, Hriňová, Jasenovo, Slanec, Skalisko, Uhlisko, Snohy, Záhorská Počet veriacich: 5215 Reč: slov.
Expozit. Kur.: Jozef Bundzel
5. Očová.
Okres: Zvolen Pošta: v mieste Železnica: Zvolenská Slatina Fara: od roku 1514 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Breziny, Dúbravy, Holcové majere, Hrchoŕ, Želobudza
Počet veriacich: 2263 Reč: slov.
Farár: Karol Majthán
6. Tŕňa.
Okres: Zvolen Pošta: Budča Železnica: Budča Fara: od XIV. stor. Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Budička, Hrabiny, Huta, Kaša-Lehotka, Železná Breznica Počet veriacich: 1194 ReČ: slov.
Adm.: Jaktib Šefcík,
7. Vígľašská Huta.
Okres: Zvolen
Pošta: Zvolenská Slatina
Železnica: Prievidza-Bojnice Fara: od roku 1400 Patrón: Panstvo bojnické Filiálky: Dolné Sutovce, Dub-
Zeleznica: VígľaŠ Fara: od roku 1800 Patrón: Nábož. fond Filiálky: Častobrezia, Klkoč, Stožok, Slatina, Plešovce Počet veriacich: 2058 Reč: slov.
Adm.: Benedikt Mravík
8. Zvolen.
Okres: Zvolen Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1244 Patrón: mesto Zvolen Filiálky: Dúbrav-Kráľova, Lieskovec, Morava Počet veriacich: 7256 Reč: slov.
Farár: Štefan ĎurkoviČ Kaplán: Leonard Sliatan
9. Zvolenská Slatina.
Okres: Zvolen Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1560 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Hajníkova, Krnô, Pastruša, Sámpor, Sebedín, Slatinka, Stožok, Vígľaš, Zolna
Počet veriacich: 1843 Reč: slov.
Farár: František Selecký Kaplán: —
nica, Horné Sutovce, Kocúr, Kúty, Opatovce, Ukrnisko Počet veriacich: 3204 Reč: slov.
Nitriansky. Archidiakon: Karol A. Medvecký.
Dekanát Bojnice. Dekan Dr. Ján Czeizel.
Farár oltámik: Karol A. Med-vecký
Kapláni: František Nehnevaj, Ondrej Kliman
2. Brezany.
Okres: Prievidza Pošta: Nedožery Železnica: v mieste Fara: od roku 1457 Patrón: Panstvo bojnické Filiálky: Nedožer, Polus, Pravenec
Počet veriacich: 2398 Reč: slov.
Farár: Gejza Ludvigh
3. Cech.
Okres: Prievidza Pošta: Nemecké Pravno Železnica: Nemecké Pravno Fara: od XIV. storočia Patrón: Náboženský fond Filiálka: Chvojnica Počet veriacich: 2137 Reč: nem.
Spravuje sa z Nemeckého Pravna
i. Gajdel.
Okres: Prievidza Pošta: v mieste Železnica: Kláštor pod Znio-vom a Nemecké Pravno Fara: od XIV. storočia Patrón: Panstvo bojnické Počet veriacich: 2598 Reč: nem.
Farár: Dr. Ján Czeizel 5. Handlová.
Okres: Prievidza Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od XV. storočia. Patrón: Panstvo bojnické Filiálky: Uhoľné Bane Počet veriacich: 9661 Reč: nem. a slov. Farár: Vilhelm Fe gy ver e s Kaplán:- Ondrej Tencer
6. Chrenovec.
Okres: Prievidza Pošta: Veľká Čiauša Železnica: v mieste Fara: od XVI. storočia Patrón: Panstvo bojnické Filiálky: Brusno, Jalovec, Lipník, Malá Čiauša, Morovno, Veľká Čiauša Počet veriacich: 4118 Reč: slov.
Farár: Bartolomej Roháí Kaplán: Vojtech Kamhal
7. Koš.
Okres: Prievidza Pošta: Prievidza Železnica: v mieste Fara: od XV. storočia Patrón: Panstvo bojnické Počet veriacich: 1458 Reč: slov. Farár: ]án Tvrdý
8. Lazany.
Okres: Prievidza Pošta: Nedožery Železnica: Nedožery cez Prievidzu
Fara: od roku 1788 Patrón: oltárnik bojnický Filiálky: Kanianka, Poruba Počet veriacich: 2358 Reč: slov. Farár: Peter Brťska
9. Nemecké Pravno.
Okres: Prievidza Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XV. storočia Patrón: Panstvo bojnické Filiálky: Majzl, Solka Počet veriacich: 2922 Reč: nem. a slov. Farár: Jozef P e truc h Kaplán: —
10. Prievidza.
Okres: Prievidza Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Panstvo bojnické Filiálky: Hradec, Malá Lehôtka, Necpaly, Veľká Lehôtka Počet veriacich: 5704 Reč: slov.
Farár: Mons. Anton Missúth Kaplán: Emanuel Šubert
11. Sebedražie.
Okres: Prievidza Pošta: Prievidza Železnica: v mieste Fara: od roku 1804 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Cigel Počet veriacich: 1432 Reč: slov.
Farár: Matej Griegeľ
12. Tužina.
Okres: Prievidza Pošta: Nemecké Pravno Železnica: Nemecké Pravno Fara: od roku 1686 Patrón: Panstvo bojnické Počet veriacich: 3010 Reč: nem. Farár: Jakub Bauer Kaplán: —
Dekanát Oslany. Dekan Ján Brezina.
1. Bystričany.
Okres: Prievidza Pošta: v mieste Železnica: Chalmová Fara: od roku 1808 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Chalmová Počet veriacich: 1192 Reč: slov. Farár: Ján Brezina
2. Hornejsa.
Okres: Topolčany Pošta: Oslany Železnica: Oslany Fara: od roku 1807 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Radobica Počet veriacich: 1434 Reč: slov.
Farár: Ján Kuchárik
3. Horný Kamenec.
Okres: Prievidza Pošta: Zemanské Kostolany Železnica: Zemanské Kostolany
Fara: od roku 1654 Patrón: lib. coll. Filiálky: Dolný Kamenec, Zemanské Kostolany Počet veriacich: 1862 Reč: slov. Farár: Ján Záni
4. Malé Kršteňany.
Okres: Topolčany Pošta: Šimunovany Železnica: Veľké Uherce Fara: od roku 1332 Patrón: Kapitula nitrianska
a Jo2ef Salzberger Filiálka: Veľké Kršteňany Počet veriacich: 964 Reč: slov.
Farár: Lukáí Berényi
5. Oslany.
Okres: Prievidza Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: 1332
Patrón: prof. univ. Dr. Nemec Filiálka: Čereňany
Počet veriacich: 2470 Adm.: Peter Petic Kaplán: —•
6. Šimunovany.
Okres: Topolčany Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: 1332
Patrón: Rodina Simonyi a náp. Jozefa Salzbergera Filiálka: Malé Uherce Počet veriacich: 993 Reč: slov. Farár: Jozef Šimur/i
7. Veľké Uherce.
Okres: Topolčany Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Rodina Thonet Filiálky: Kolačno, Pažiť Počet veriacich: 2652 Reč: slov.
Farár: Ju/ius Kacina Kaplán: —
C. Archidiakonát Tekovský. Archidiakon: Rudolf Rusko.
Dekanát Kremnica. Dekan Alexander Buocz.
1. Blaufuss.
Okres: Kremnica Pošta: Kremnica Železnica: Kremnica Fara: od roku 1807 Patrón: mesto Kremnica Filiálky: — Počet veriacich: 672 ReČ: nem.
Adm.: Vojtech Felix
2. Jalná.
Okres: Kremnica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1767 Patrón: Čsl. ministerstvo
medeľstva Filiálky: Hronská-Brez-nica, Ladno a Trnavá-hora
ze-
Počet veriacich: 1514 Reč: slov.
Adm.: František Horátek
3. Jastraba.
Okres: Kremnica Pošta: Kremnica Železnica: BartoŠ-Lehotka Fara: od roku 1300 Patrón: biskup banskobystrický
Filiálky: BartoŠ-Lehotka, Ihráč, Kľačany, Nevoľno, Pitelová Počet veriacich: 3186 Reč: slov.
Farár: Jozef Švehlik Kaplán: —
4. Kopernica.
Okres: Kremnica
Pošta: Kremnica
Železnica: Kremnica
Fara: od roku 1440
Patrón: biskup banskobystrický
Filiálky: —
Počet veriacich: 1616
Reč: slov.
Farár: Jozef Kotschner
5. Kremnica.
Okres: Kremnica Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: 1200
Patrón: mesto Kremnica Filiálky: Horná Ves, Šváb
Počet veriacich: 4515 Reč: slov., nem. Farár: Ladislav Jozif Kaplán I.: Chrysostom Haverle Kaplán II.: —
6. Kunešovo.
Okres: Kremnica Pošta: Kremnica Železnica: Kremnica Fara: od roku 1400 Patrón: mesto Kremnica Počet veriacich: 2006 Reč: nem.
Farár: Anton Danko
7. Lúéky.
Okres: Kremnica Pošta: Kremnica Železnica: Kremnica Fara: od roku 1810 Patrón: mesto Kremnica Počet veriacich: 925 Reč: nem.
Farár: Ambróz Steinhiibl
8. Piargy.
Okres: Kremnica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: 1200
Patrón: mesto Kremnica Filiálky: Dolný Turček, Horný Turček
Počet veriacich: 2542 ReČ: nem.
Farár: Alexander Buocz Kaplán: František Rusnák
Dekanát Nová Baňa. Dekan Ondrej Kalmaníok.
1. Brehy.
Okres: Nová Baňa Pošta: Nová Baňa Železnica: Nová Baňa Fara: 1865 Patrón: polit. obec Počet veriacich: 956 Reč: slov.
Administruje sa z Tekovskej Breznice
2. Hliník n. Hronom,
Okres: Nová Baňa Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: 1332
Patrón: Čsl. ministerstvo zemedeľstva
Filiálky: Bzenica, Záhorčie Poče< veriacich: 2129 Reč: slov.
Farár: Ondrej Kalmaníok
3. Hornie Hámry.
Okres: Nová Baňa Pošta: v mieste Železnica: Žarnovica Fara: 1715
Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva Počet veriacich: 2764 Filiálky: Hrabičov, Zarnovická-Huta, Zúbkov Reč: slov.
Adm.: Ján Polerecký
4. Klak.
Okres: Nová Baňa Pošta: Hornie Hámry Železnica: Žarnovica Fara: od roku 1787 Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva
Filiálka: Ostrý Grúň Počet veriacich: 1199
Reč: slov.
Adm.: Ondrej Sojíak
5. Nová Baňa.
Okres: Nová Baňa Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1230 Patrón: mesto Nová Baňa Filiálky: Bukovina, Stará Huta, Záhrb Počet veriacich: 5148 Reč: slov.
Farár: Rudolf Rusko Kapláni: Mikuláš MiŠik, Ján Skladan
6. Píla.
Okres: Nová Baňa Pošta: Hornie Hámry Železnica: Žarnovica Fara: od roku 1787
2J
Patrón: čsl. ministerstvo zeme-deľstva
Počet veriacich: 2901 Reč: nem. a slov. Adm.: Jozef Šimicák
7. Rudno n. Hronom.
Okres: Nová Baňa
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: od roku 1807
Patrón: čsl. ministerstvo zeme-
deľstva Počet veriacich: 715 Reč: slov. Adm.: Jozef Záň
8. Tekovská Breznica.
Okres: Nová Baňa Pošta: Nová Baňa Železnica: v mieste
Fara: od roku 1784 Patrón: biskup banskobystrický Počet veriacich: 1230 Reč: slov.
Farár: František Šimoni
9. Veľké Pole.
Okres: Nová Baňa
Pošta: v mieste
Železnica: Žarnovica
Fara: od roku 1619
Patrón: pol. obec Veľké Pole
Počet veriacich: 3876
Reč: nem.
Adm.: Ondrej Sojták
10. Vyhne.
Okres: Nová Baňa Pošta: v mieste Železnica: Bzenica - Vyhne Fara: od roku 1760
Patrón: mesto Banská Štiavnica Filiálka: Windischleuten Počet veriacich: 1432 Reč: slov.
Farár: Štefan Pillárik Kaplán: Vojtech Schumann-Hreblay
11. Žarnovica.
Okres: Nová Baňa
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: od roku 1400
Patrón: čsl. ministerstvo zeme-
deľstva Filiálky: Dolnie Hámry, Hvozdnica, Lukavica, Podzámčie
Počet veriacich: 4048 Reč: slov. Farár: —
Kaplán: Michal Balko
Dekanát Sv. Krié nad Hronom. Dekan Ján Longauer.
1. Hornia Ždáňa.
Okres: Nová Baňa Pošta: Hliník n. Hronom Železnica: Hliník n. Hronom Fara: od roku 1668 Patrón: čsl. ministerstvo zeme-
deľstva Filiálky: Bukovina, Dolnia Ždáňa, Trnavka Počet veriacich: 1516 Reč: slov.
Adm.: Pavel Majer t ák
2. Hornie Opatovce.
Okres: Kremnica Pošta: Sv. Kríž n. Hronom Železnica: Sv. Kríž n. Hronom Fara: 1643
Patrón: Kapitula v Ostrihome Filiálka: Lehôtka pod Brehy
Počet veriacich: 1630 Reč: slov.
Farár: Alexander Vajci k
3. Janolehota.
Okres: Kremnica Pošta: v mieste
Železnica: Sv. Kríž n. Hronom Fara: od roku 1630 Patrón: biskup banskobystrický Počet veriacich: 2699 Reč: nem.
Farár: Jozef Weiterschiitz
4. Lovca.
Okres: Kremnica Pošta: v mieste
Železnica: Sv. Kríž n. Hronom
Fara: od roku 1623
Patrón: biskup banskobystrický
Filiálka: Dolnia Trnavka Počet veriacich: 1164 Reč: slov.
Farár: Ján Longauer
5. Lutila.
Okres: Kremnica
Pošta: Sv. Kríž n. Hronom
Železnica: Sv. Kríž n. Hronom
Fara: od roku 1563
Patrón: biskup banskobystrický
Filiálka: Chlnok
Počet veriacich: 1106
Reč: slov.
Farár: Ladislav Stiffel
6. Močiar.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: Banská Štiavnica Železnica: Hronská Breznica
Fara: od roku 1782 Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva Počet veriacich: 521 ReČ: slov.
Adm.: Mikuláí Valach
7. Nová Lehota.
Okres: Kremnica
Pošta: Sv. Kríž nad Hronom
Železnica: Sv. Kríž n. Hronom
Fara: od roku 1780
Patrón: biskup banskobystrický
Počet veriacich: 1486
Reč: nem.
Farár: Adalbert Várnai
8. Prochot.
Okres: Nová Baňa Pošta: Hliník n. Hronom Železnica: Hliník n. Hronom Fara: od roku 1807 Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva
Počet veriacich: 906 Reč: slov.
Administruje sa z Hornej Ždáňe
9. Sklenné Teplice.
Okres: Nová Baňa Pošta: v mieste Železnica: Hliník n. Hronom Fara: od roku 1695 Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva
Filiálka: Repište Počet veriacich: 904 Reč: slov.
Adm.: Ernest Lauko
10. Slaská.
Okres: Kremnica
Pošta: Kremnica
Fara: od roku 1616
Patrón: biskup banskobystrický
Filiálka: Kosorín
Počet veriacich: 1200
Reč: slov.
Farár: Róbert Róm
11. Sv. Kríž n. Hronom.
Okres: Kremnica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332
Patrón: biskup banskobystrický Filiálky: Kupča, Ostráhora, Kremnička, Stará Kremnička Počet veriacich: 1975 Reč: slov.
Farár: Daniel Br i e doň
12. Trubín.
Okres: Kremnica
Pošta: Sv. Kríž n. Hronom
Železnica: Sv. Kríž n. Hronom
Fara: od roku 1575
Patrón: biskup banskobystrický
Filiálky: Lovčica, Prestavlk
Počet veriacich: 2234
Reč: slov.
Farár: Julius Šiíko
Kaplán: —•
13. Vieska.
Okres: Kremnica
Pošta: Sv. Kríž n. Hronom
Železnica: Sv. Kríž n. Hronom
Fara: od roku 1851
Patrón: Kapitula ostrihomská
Filiálky: Ladomer, Podhradie,
šašovské Podhradie Počet veriacich: 1128 Reč: slov.
Farár: Michal Kocák
D. Archidiakonát Turčiansky.
Archidiakon: Stanislav Kianička.
Dekanát Dolný Turiec. Dekan ]án Stiffel.
1. Háj.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: Štubnianske Teplice Železnica: Štubnianske Teplice Fara: od roku 1434 Patrón: mesto Kremnica Filiálky: Bartoška, ČremoŠno, Dolná Štubfia, Mutník, Štubnianske Teplice, Tristudne a Žarnovica Počet veriacich: 499
Reč: slov. Farár: Ján Stiffel
2. Hornia Štubňa.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1788 Patrón: mesto Kremnica Filiálka: Hornia Štubňa Počet veriacich: 3271
Reč: nem.
Farár: Ľudovít Holbay 3. Jasenovo.
Okres: Turčiansky sv. Martin
Pošta: Slovenské Pravno Železnica: Malý čepčín Fara: od roku 1808 Patrón: čsl. ministerstvo zemedeľstva
Filiálky: Konček, Dvorec, Budiš Počet veriacich: 365 Reč: slov.
Administruje sa zo Slovenského Pravna
4. Kláštor pod Znievom.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1250 Patrón: Univ. základina Filiálka: Lazany Počet veriacich: 1438 Reč: slov. a nem. Farár: Ján Bar únik Kaplán: Dr. Jozef Straka
5. Sklenné.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1500 Patrón: mesto Kremnica Počet veriacich: 3058 Reč: nem.
Farár: Dr. Karol Bitterer
6. Slovenské Pravno.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: v mieste
Železnica: Malý Cepčín Fara: od roku 1332 Patrón: lib. coll. Filiálky: Briešťa, Hadcviga, Liešno, Kalamenová, Rudno, Trhanová
Počet veriacich: 989 Reč: slov. a nem. Farár: Ignác Leporis
7. Svätá Maria.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: Kláštor pod Znievom Železnica: Kláštor pod Znievom Fara: od roku 1252 Patrón: Univerz. základina Filiálky: Blážovce, Bodovice, Borcová, Jazernica, Karlová, Lehôtka, Príbovce, Rakovo, Locovce, Stariny, Vachoto-vice, Valentová Počet veriacich: 525 Reč: slov.
Admin.: Julius Felix
8. Svätý Jur.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: Kláštor pod Znievom Železnica: Kláštor pod Znievom
Fara: od roku 1322
Patrón: Univerz. základina Filiálky: Abrahámová, Lacla-vá, Ležiachov, Moškovec, Ondrášová, Polerieka, Slo-väny
Počet veriacich: 1113 Reč: slov.
Farár: Jozef Grnácik
9. Valca.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: Príbovce Železnica: Príbovce Fara: od roku 1787 Patrón: Univerz. základina Filiálky: Benice, Brčna,
Príbovce Reč: slov.
Počet veriacich: 1484 Farár: Stanislav Kianiíka
10. Vricko.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: Kláštor pod Znievom Železnica: Kláštor pod Znievom
Fara: od roku 1788 Patrón: Univerz. základina Filiálka: Pred-Vricko Počet veriacich: 2215 Reč: nem.
Adm.: Jozef Steinhiibel
Dekanát Hortiý Turiec. Dekan Dr. Sylvester Jung.
1. Mošovce.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: v mieste
Železnica: Štubnianske Teplice Fara: od roku 1332 Patrón: Rosa Cebrian Počet veriacich: 391 Reč: slov.
Farár: Jur Koza Matejov
2. Necpaly.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: v mieste Železnica: Košŕany nad Turcom
Fara: od roku 1222 Patrón: Univerz. základina Filiálky: Belá, Blatnica, Ďa-nová, Dulice, FolkuŠová, Gá-
der, Kostolište, Sebeslavce, Žirová Počet veriacich: 622 ReČ: slov.
Adm.: Vincent Tomecek 3. Sučany.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1115 Patrón: komposesorát Filiálky: KľaČany, Koňské, Li-povec, Podhradie, Štiavnička Počet veriacich: 2018 Reč: slov. Farár: Ján Uhrin Kaplán: Jozef Slobodník
4. Svätá Helena.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: Turčiansky sv. Martin Železnica: Turčiansky sv. Martin Fara: od roku 1487 Patrón: lib. coll. Filiálky: Borová, Diaková, Dolné-Jaseno, Dolný-Kalník, Draškovce, Horné-Jaseno, Horný-Kalník, Podzámok, Sklabiňa, Záborie Počet veriacich: 364 Reč: slov.
Administruje sa z Turčianskeho sv. Martina
5. Turany n. Váhom.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: v mieste Železnica: v mieste
Fara: od roku 1300 Patrón: Ladislav Révay Filiálky: Krpeľany, Nolčovo, Pleso, Ratkovo, Šutovo Počet veriacich: 664 Reč: slov.
Farár: Jozef Polaíek
6. Turčiansky Sv. Martin.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: Turčiansky sv. Martin Železnica: Turčiansky
sv. Martin Fara: od XIV. storočia Patrón: Maria Cebrian a Ladislav Révay Filiálky: Dolina, Košuty, Tom-čany, Záturčie Počet veriacich: 2922 Reč: slov.
Farár: Rudolf Melicher
7. Turčiansky Sv. Michal.
Okres: Turčiansky sv. Martin PoŠta: Štubnianske Teplice Železnica: Štubnianske Teplice Fara: od roku 1284 Patrón: Fridr. Pongrácz Filiálky: Bodorová, Kevice, Ivančiná, Malý-čepčín, Veľ-ký-čepčín, Rakša, Nedozor,
Malá-Vieska, Diviaky, Du-bovo, Dvorec, Zorkovce Počet veriacich: 937 Reč: slov.
Farár: Dr. Sylvester Jung
8. Turčiansky Sv. Peter.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: Turčiansky sv. Martin Železnica: Košŕany nad
Turcom Fara: od roku 1104 Patrón: lib. coll. Filiálky: Bystrička, KoŠťany, Trebestovo, Trnovo, Žabokreky Počet veriacich: 544 Reč: slov. Farár: Matej Bátor
9. Vrútky.
Okres: Turčiansky sv. Martin Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1899 Patrón: r. k. aut. cirk. obec Filiálka: Priekopa Počet veriacich: 4732 Reč: slov. Farár: Juraj Miko Kaplán: Ľudovít Veselý
Nemecký kostol v Banskej Bystrici
BISKUPSTVO: KOŠICE
Dejiny košického biskupstva a kapituly.
Košické biskupstvo je najnovšie medzi všetkými na Slovensku. Roku 1804 erigovala túto novú diecézu Sv. Stolica na území vtedajších žúp Abaujskej, šarišskej a Zemplínskej, ktoré dotiaľ patrily do diecézy jágerskej. Súčasne bola sriadená aj kapitula so 6 Členmi. Neskôr boly kreované ešte dve kanonické štallá. Po prevrate košický biskup Fischer-Colbrie bol jediný biskup na Slovensku, ktorý zotrval na svojom pôsobišti.
Ordinárius:
J. E. JOZEF ČÁRSKY. Nar. 9- mája 1886 v Gbeloch. Za kňaza vysvätený 26. VII. 1909-Kaplán v Monoku a v Košiciach. R. 1915 farár v Širokom. R. 1923 profesor bohoslovia v Košiciach. 14. júna 1925 vysvätený za tit. biskupa thagorského a menovaný za apoštolského administrátora do Rožňavy. 12. nov. 1925 preložený za apoštolského administrátora do Košíc.
Generálny vikár:
Štefan Flartsár.
Členovia kapituly:
Štefan Hartsár, veľprepošt. Kanonici: Dr. Mikuláš Pfeiffer, Barnabáš Tost, Arnold Hoff-mann, Rudolf Prónai, Michal Palyó a Štefan Onderío.
Biskupská kancelária s funkcionármi:
Štefan Sopko, bisk. tajomník; Ján Onderuv, bisk. notár; Ján Tarasovit, bisk. ceremonár a archivár.
Úrad cirk. diec. škôldozorcn:
Štefan Hartsár a viceškôldozorca Dr. Vojtech Wick.
Profesorský sbor seminára:
Rudolf Prónai, rector. Profesori: Dr. Vojtech Wick, Dr. Štefan Demeter, Dr. Alexander
Spesz, Dr. Zoltán Antal, Melichar Zelený, spirituál.
Kňazi penzionovaní:
Jozef Téglási, Štefan Plent, Juraj Galav s ký, Ján Gotál, Eduard Ďaďovský, Jozef Hámbor, Andrej Harsághy, Andrej Sipos, Andrej Síkor-ský, Ferdinand Holub, Ferdinand Kálmán.
Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:
Dr. Štefan Demeter, prof. náboženstva, Košice. Jozef Števek, prof. náboženstva, Košice. Juraj Kováíik, prof. náboženstva, Košice. Tomáš Pálka, prof. náboženstva, Košice. Dr. Štefan Hlaváí, prof. náboženstva, Košice.
Diecezánni kňazi účinkujúci mimo diecéze:
František Kovaltík, voj. kňaz, Bratislava; Augustín Hések, prof. náboženstva, Bratislava.
Počet teoloffov:
Na V. roč. 7, na IV. roč. 7, na III. roč. 12, na II. roč. 10, na I. roč. 19; spolu 55.
Archidekanát: Košice.
Archidekan: Arnold Hoffmann.
Košice.
Okres: Košice Pošta: v mieste Železnica: v mieste
Patrón: mesto Košice Počet veriacich: 34.675 Reč: slov., maď. a nem. Farár: Barnabáš Tost
Kapláni: Štefan Cselény, Tomáš Pálka, Juraj Kmetz, Štefan Sebes, Dr. Aladár Topitzer, Dr. Vojtech Šuhaj
Dekanát Košice. Dekan Michal Árvay.
1. Barca.
Okres: Košice Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fatrón: Náboženský fond Filiálky: Žebeš Počet veriacich: 1300 Reč: slov. a maď. Adm.: Vincenc Kaémár
2. Čaňa.
Okres: Košice Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: — Filiálka: Zdáňa Počet veriacich: 1473 Reč: slov. a maď. Adm.: Michal Árvay
3. Haniska.
Okres: Košice Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: komposesorát Filiálky: Belža, Bočár, Soko-ľany
Počet veriacich: 1594 ReČ: slov. a maď. Adm.: Augustín Rychtártik
4. Kehnec.
Okres: Košice Pošta: Sena Železnica: Sefia Patrón: — Filiálky: Miglec Počet veriacich: 1437 Reč: maď.
Adm.: Dr. Eduard Absolon
5. Košická Nová Ves.
Okres: Košice Pošta: Košice
Železnica: Košice Patrón: mesto Košice Počet veriacich: 1380 Reč: slov.
Farár: Jozef Balogh
6. Všechsvätých.
Okres: Košice Pošta: Čaňa Železnica: Čaňa Patrón: Seminár košický Filiálky: Bernátovce, Buzice, Geča, Gyňov, Koksov, Košické Košŕany Počet veriacich: 1380 ReČ: slov.
Farár: Štefan Šimkovit Kaplán: —
7. Nádošť.
Okres: Košice Pošta: Čaňa Železnica: Čaňa Patrón: — Počet veriacich: 883 Reč: slov.
Adm.: Mikuláš Bodnár
8. Nižná Myšľa.
Okres: Košice Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: —
Filiálky: Bohdanovce, Garbov-ce, Bologd, Skáros, Nižný Čaj, Vyšná Myšľa Počet veriacich: 2474 Reč: slov. a maď. Adm.: Ján Szekeres Kaplán: —
9. Poľanka.
Okres: Košice Pošta: Košice
Železnica: Opátska Patrón: Náboženský fond Filiálky: Nižná Hutka, Vyšná
Hutka Počet veriacich: 873 Reč: slov. Adm.: Jozef Polák
10. Ruskov.
Okres: Košice Pošta: Bohdanovce Železnica: v mieste Patrón: Bar. Alžbeta Wald-
bottová Filiálky: Bidovce, Curkov, Klečenov, Nižná Kamenica, Nové Mesto, Nový Salaš, Olšoviany RákoŠ, Salanc, Salancká Huta, Salančík, Svinka, Vyšná Kamenica, Vyšný Čaj
Počet veriacich: 3165 Reč: slov. a maď. Adm.: Ján BartoŠ Kaplán: Eugen Gazy
11. Krásna n. Hornádom.
Okres: Košice Pošta: v mieste Železnica: Opátska Patrón: Komposesorát Filiálky: Opátska, Opatovce, Zdoba Počet veriacich: 1701 ReČ: slov.
Adm.: Michal Adam
12. Vyšný Olčvár.
Okres: Košice
Pošta: Košice
Železnica: Košice
Patrón: Ostrihomský seminár
Filiálky: Bester, ĎurďoŠík,
Nižný Olčvár, Trstené, Val- Počet veriacich: 1759 kovce Reč: slov.
Farár: Ján Hajtinger Kaplán: Michal Laborczy
Dekanát Moldava. Dekan František Zagolla.
1. Buzita.
Okres: Moldava n. Bodvou Pošta: v mieste Železnica: čečejovce Patrón: —
Filiálky: Nižný Lánc, Rešte, Vyšný Lánc Počet veriacich: 1123 Reč: maď.
Adm.: Jozef Nagyiványi
2. čečejovce.
Okres: Moldava n. B. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Náboženský fond Filiálky: Čestice Počet veriacich: 849 Reč: maď. Adm.: Ale x Raje sák
3. Jánok.
Okres: Moldava Pošta: v mieste Železnica: Moldava n. B. Patrón: Náboženský fond
Filiálky: Pidiari Počet veriacich: 868 Reč: maď.
Adm.: Rudolf Zabavszký
4. Moldava 11. Bodvou.
Okres: Moldava n. B. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: —
Filiálky: Bodolov, Mokrance Počet veriacich: 2429 ReČ: maď.
Farár: Dr. Gejza Fekete
5. Nižný Medzev.
Železnica: Veľká Ida Patrón: Ferdinand Piatnik Filiálka: Hým Počet veriacich: 1128 Reč: maď.
Farár: August Hoczmann
7. Šomody.
Okres: Moldava Pošta: Moldava Železnica: v mieste Patrón: biskup rožňavský Filiálky: — Počet veriacich: 1077 Reč: maď.
Adm.: Ľudovít Tarsovie s
Okres: Moldava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: —
Počet veriacich: 2545 Reč: nem. maď. Adm.: Kornel Kniippl
6. Perin.
Okres: Moldava Pošta: Veľká Ida
8. Veľká Ida.
Okres: Košice Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Julius Schell (Bau
schlott) Filiálka: Komárovce Počet veriacich: 1619 Reč: maď.
Farár: František Zagolla
Dekanát Šaca. Dekan Štefan Bodnár.
1. Hyľov.
Okres: Košice
Pošta: v mieste
Železnica: Košice
Patrón: gr. Jakub Zichy-Mesko
Filiálka: Bukovec
Počet veriacich: 899
Reč: slov.
Adm.: Ján KlobuŠovský
2. Košická Belá.
Okres: Košice Pošta: Košické Hámry Železnica: Košické Hámry Patrón: mesto Košice Filiálky: Košické Hámry, Malý
Folkmár Počet veriacich: 1355 Reč: slov. ' Adm.: Eugen Kovát
3. Myslava.
Okres: Košice Pošta: Košice Železnica: Košice Patrón: mesto Košice Filiálka: Baška Počet veriacich: 1538 Reč: slov.
Farár: Anton Fischer
-■T?''"-' 1
KOSTOLY Z BISKUPSTVA KOŠICKÉHO: i . Vnútro kostola v BVdiove. 2 J&rdiov. 3. Heretník pri Bardiove. 4. Biskupský kostol
v Kpšiciach. 5. iVloldava. 6. Veľký Šariš.
4. Nováčany.
Okres: Moldava n. Bodvou Pošta: ŠemŠa Železnica: Veľká Ida Patrón: Ladislav Semsey Filiálky: Hadkovce, ŠemŠa Počet veriacich: 991 Reč: slov. a maď. Farár: Andrej Fliáí
5. Opaka.
Okres: Košice Pošta: Moldava n. Bodvou Železnica: čečejovce Patrón: ministerstvo zemedeľ. Počet veriacich: 199 Farár: —
6. Paňovce.
Okres: Moldava n. Bodvou Pošta: Moldava n. Bodvou Železnica: čečejovce Patrón: Náboženský fond Počet veriacich: 294
Reč: maď. a slov. Farár: Jozef Damié
7. Poľov.
Okres: Košice Pošta: Košice 2. Železnica: Košice Patrón: Náboženský fond Počet veriacich: 1150 Reč: slov.
Adm.: Štefan Sopko
8. Šaca.
Okres: Košice
Pošta: Buzinka
Železnica: Veľká Ida
Patrón: Com. Ladislav Semsey
Filiálka: Buzinka
Počet veriacich: 842
ReČ: slov.
Farár: František Scholtz
9. Ťahanovce.
Okres: Košice Pošta: Košice
Železnica: v mieste Patrón: mesto Košice Počet veriacich: 1525 Reč: slov.
Farár: Štefan Bodnár
10. Vyšný Tejkeš.
Okres: Košice Pošta: Košice Železnica: Košice Patrón: mesto Košice Filiálka: Nižný Tejkeš Počet veriacich: 929 Reč: slov. Adm.:-—
11. Zlatá Ida.
Okres: Moldava n. B.
Pošta: v mieste
Železnica: Jasov
Patrón: ministerstvo zemedeľ.
Počet veriacich: 730
Reč: slov.
Farár: —
Archidekanát Šariíský. Dekan Anton Levendovský.
1. Bardiov.
Okres: Bardiov Pošta: v rríieste Železnica: v mieste Patrón: mesto Bardiov Filiálka: Bardiovská Nová Ves Počet veriacich: 3851 ReČ: slov., nem. a maď. Farár: Gejza Žebrácky Kapláni: Alojz Kravjánsky a Frant. Horváth
2. Gaboltov.
Okres: Bardiov PcŠta: v mieste Železnica: Bardiov Patrón: komposesorát
Filiálky: Cigelka, Frička, Ku-rov, Nižný Tvarožec, Pitrová, Sveržov, Vyšný Tvarožec, Zlaté Počet veriacich: 868 Reč: slov.
Farár: Anton Levendovský
3. Herctník.
Okres: Bardiov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Náboženský fond Filiálka: Bartošovce Počet veriacich: 1265 Reč: slov.
Adm.: Florián Kofrit
4. Kobylie.
Okres: Bardiov Pošta: Bardiov Železnica: Heretnik Patrón: —
Filiálky: Janovce, Kľušov Počet veriacich: 1277 Reč: slov. Adm.: —
5. Lenartov.
Okres: Bardiov Pošta: Lukov Železnica: Bardiov Patrón: ministerstvo zemedeľ. Filiálky: Gerlachov, Hrabské, Livov, Livovská Huta, Lukov,
Makov, Obručné, Snakov, Venécia
Počet veriacich: 523 Reč: slov.
Adm.: Anton Dujsík
6. Uhorské Raslavice.
Okres: Bardiov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: nástupcovia Sig. Rasz-lavicziho a Alexandra Win-klera
Filiálky: Abrahamovce, Lopu-chov, Slovenské Raslavice, Tročany Počet veriacich: 1254 Reč: slov.
Farár: Jozef Fogarassy
7. Mokroluh.
Okres: Bardiov Pošta: Bardiov Železnica: Bardiov Patrón: mesto Bardiov Filiálky: Kružľová Huta, Rokytov, Tarnov
Počet veriacich: 833 Reč: slov.
Adm.: Alexander Kopcák
8. Osikov.
Okres: Bardiov
Pošta: Uhorské Raslavice
Železnica: v mieste
Patrón: ministerstvo zemedeľ.
Filiálky: Fričkovce, Vaniškovce
Počet veriacich: 1140
Reč: slov.
Adm.: Štefan llenin
9. Rychvald.
Okres: Bardiov Pošta: Bardiov Železnica: Bardiov Patrón: mesto Bardiov Filiálky: Bogliarka, Hervartov, Krivé, Kríze, Kružlov, Šiba Počet veriacich: 1059 Reč: slov.
Adm.: Augustín Renvers
10. Vysnia Vôľa.
Okres: Bardiov Pošta: Bardiov
Železnica: Bardiov Patrón: mesto Bardiov Filiálky: Lukavica, Nižnia Voľa Počet veriacich: 142 Reč: slov.
Adm.: Vendelín Weiss
11. Zborov.
Okres: Bardiov Pošta: v mieste Železnica: Bardiov Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Filiálky: Andrejová, Becerov, Cigla, Dlhalúka, Dubová, Hutka, Jedlinka, Komloša, Niklová, Nižná Polanka, Nižný MiroŠov, Ondavka, Regetovka, Smilno, Stebnicka, Vyšnia Poľanka, Vyšný MiroŠov
Počet veriacich: 910 Reč: slov. Farár: Ján Belií Kaplán: Juraj Ktíidai
Dekanát Sabinov. Dekan Jozef Dobránsky.
1. Fričovce.
Okres: Prešov Pošta: Hendrichovce Železnica: Kluknava Patrón: Alexander Ghilanyi Filiálky: Bertotovce, Hendrichovce Počet veriacich: 1099 ReČ: slov.
Adm..- Vendelín Biíák
2. Hermanovce.
Okres: Sabinov Pošta: Hendrichovce Železnica: Sabinov
Patrón: Alexius Péchy a nástupcovia J. Winklerovej Počet veriacich: 689 Reč: slov. Adm.: Karol Jacko
3. Jarovniee.
Okres: Sabinov Pošta: v mieste Železnica: Sabinov Patrón: —
Filiálky: Daletice, Močidlany Počet veriacich: 1066 Reč: slov.
Farár: Vojtech JanČáry
4. Križoviany.
Okres: Prešov
Pošta: Chmiňanská Nová Ves Železnica: Prešov Patrón: —
Filiálky: Andrašovce, Hrabkov, Chmiňany, Nemecké Jaku-boviany Počet veriacich: 1410 Reč: slov.
Adm.: Jozef Minártik
5. Lipovec.
Okres: Prešov Pošta: Hendrichovce
Železnica: Sabinov Patrón: —
Filiálky: Lačnov, Renčišov, Šingliar, Štefanovce Počet veriacich: 1904 Reč: slov.
Adm.: Lukáí Milon
6. Ňaršany.
Okres: Sabinov Pošta: Sabinov Železnica: Sabinov Patrón: Imrich Péchy Filiálky: Ostroviany, Usovské Pekľany, Usovský Šalgov Počet veriacich: 1647 ReČ: slov.
Adm.: Štefan Onderto
7. Široké.
Okres: Prešov Pošta: v mieste Železnica: Kluknava Patrón: — Filiálky: Ovčie, Vicež Počet veriacich: 1919 Reč: slov.
Adm.: fán Boľanovský
8. Sabinov.
Okres: Sabinov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: mesto Sabinov Filiálky: Jakuboviany, Orkuca-ny, Šoma
Počet veriacich: 3050 ReČ: slov. a maď. Farár: Edmund Schutz Kaplán: Štefan Fetko
9. Svinia.
Okres: Prešov Pošta: v mieste Železnica: Prešov Patrón: Rodina: Merse de Szinye a rodina Ghilányi Filiálky: Chmiňanská Nová Ves, Kojetice, Lažany, Lužany Počet veriacich: 1660 Reč: slov.
Farár: Jozef Dobránsky Kaplán: —
Dekanát Prešov. Dekan Julius Bednár.
1. Bajerov.
Okres: Prešov Pošta: Prešov Železnica: Prešov Patrón: Náboženský fond Filiálky: Bujakov, Rokycany, KvaČany, Žipov Počet veriacich: 777 ReČ: slov.
Adm.: Ján Prokopovich
2. Hanušovce.
Okres: Giraltovce Pošta: v mieste Železnica: Kapušany Patrón: gr. Emilian Dessewffy Filiálky: Bystré, Ďurd'oš, Hermanovce, Pavlovce, Kecerské Pavlovce, Maŕaška, Megeš, Pitrovce, Prosačov, Radva-novce, Vavrinec, Vlača, Zlatník
Počet veriacich: 1359
Reč: slov.
Farár: Jozef Snak
3. Kapušany.
Okres: Prešov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Gejza Sennyei Počet veriacich: 1152 Reč: slov.
Farár: Julius Bednár
4. Michaľany.
Okres: Sabinov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Nástupcovia Gejzu
Pulszkého Počet veriacich: 1626 Reč: slov.
Farár: Alexander Kovát
5. Nižný šebeš.
Okres: Prešov Pošta: Šarišské Lúky Železnica: šarišské Lúky Patrón: Vd. Hugona Wen-gerská
Filiálky: Finčice, Kelemeš, Kereštvej, Podhradík, šarišské Lúky, Vyšný ŠebeŠ Počet veriacich: 2600 Reč: slov.
Adm.: P. Cyril Loffay Kaplán: P. Gabriel Gerhardt
6. Prešov.
Okres: Prešov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: mesto Prešov Počet veriacich: 10.961 ReČ: slov., mad'., nem. Farár: Vojtech Zaborovský Kapláni: Henrich Andruscsa-kevics, Arnold Bakajsa, Vojtech Škripecký
7. Radačov.
Okres: Prešov Pošta: Meretice Železnica: Margecany Patrón: —
Filiálky: Zenov, Janov, Lu-bovec, Meretice, Pekľany Počet veriacich: 926 Reč: slov. Adm.: Štefan Tóth
8. Sedlice.
Okres: Prešov Pošta: Meretice Železnica: Margecany Patrón: —
Filiálky: Klembaroch, Miklu-Šovce, Suchá Dolina Počet veriacich: 384 Reč: slov. Farár: —
9. Svätý Juraj.
Okres: Sabinov Pošta: Terňa
Železnica: Veľký Šariš Patrón: —
Filiálky: Bodolak, Ratvaj, TolčemeŠ, Usovce Počet veriacich: 1127 Reč: slov.
Adm.: Barnabáí Szabó. 10. Terňa.
Okres: Sabinov Pošta: v mieste Železnica: Veľký Šariš Patrón: —■
Filiálky: Balpotok, Gerald, Hradisko, Malý Slivník, Mošurov, Sedikart, Veľký Slivník, Závadka, Zatkovce Počet veriacich: 1187 Reč: slov.
Farár: Anton Mikita Kaplán: ]án Kenedich
11. Veľký Šariš.
Okres: Prešov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Nástupcovia Gejzu
Pulszkého Filiálky: Gergeľak, Medzany Počet veriacich: 3010 Reč: slov., maď. Farár: Edmund Koncz Kaplán: Karol Cirbus
12. Župeany.
Okres: Prešov Pošta: Prešov Železnica: Prešov Patrón: Náboženský fond Filiálka: Malý Šariš Počet veriacich: 1003 Reč: slov. Adm.: —
Dekanát Solivar. Dekan ]án Dobránsky.
1. Brestov.
Okres: Prešov Pošta: Lemešany Železnica: Lemešany Patrón: Komposesorát Filiálky: Bogdanovce, Nižné Merkovce, Varhanovce, Vyšné Merkovce Počet veriacich: 1081 Reč: slov.
Farár: Ľudovít Deák
2. Budimír.
Reč: slov. Adm.: —
3. Cervenica.
Okres: Prešov Pošta: Tuhrina Železnica: Prešov Patrón: ministerstvo zemedeľ-stva
Filiálky: Huvis, Tuhrina Počet veriacich: 484 Reč: slov.
Adm.: Alexander Uhrinovit
Reč: slov.
Adm.: Aurel Uhlárik
5. Obyšovce, miestna kaplánka.
Okres: Prešov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: — Počet veriacich: 246 Reč: slov.
Adm.: P. Bruno Bôhm O. F. M., Prešov
6. Kakašovce.
Okres: Prešov Pošta: Solivar Železnica: Solivar Patrón: ministerstvo zemedeľ-stva
Filiálky: Abranovce, Guľvas, Ordička, Zlatá Baňka, Zegňa
Okres: Košice Pošta: Lemešany Železnica: Kostolany n. Hornádom Patrón: —
Filiálky: Bretejovce, Habžany, Janovík, Seňakovce Počet veriacich: 1081
4. Drienov.
Okres: Prešov Pošta: Lemešany Železnica: Lemešany Patrón: Aladár Széchényi Filiálky: Lemešany, Ličartovce Počet veriacich: 1924
Počet veriacich: 809 Reč: slov.
Adm.: Jozef Kenedich
7. Kavečany.
Okres: Košice Pošta: Košice Železnica: Košice Patrón: mesto Košice Počet veriacich: 809 ReČ: slov.
Admin.: Jozef Sonío
8. Kecerovské Pekľany.
Okres: Košice Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: ministerstvo zeme-deľstva
Filiálky: Bačkovík, Boiarov, Bunetice, Čakanovce, Čiža-tice, Herľany, Kecerovské Kostolany, Lipovce, Mudrov-ce, Opiná, Ptáčkovce, Ran-kovce, Zirovce Počet veriacich: 1139 Adm.: Gabriel Hartíár
9. Kendice.
Okres: Prešov Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Patrón: náboženský fond Filiálky: Drinovská Nová Ves Počet veriacich: 716 Reč: slov. Adm.: —
10. Kostolany n. Hornádom.
Okres: Košice Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: mesto Košice Filiálky: Maloveska, Sokol, Tepličany
Počet veriacich: 1737
Reč: slov.
Farár: Ján Blaíko
11. Petroviany.
Okres: Prešov Pošta: Kendice Železnica: Kendice Patrón: —
Filiálky: Haršag, Močiarmany Počet veriacich: 1086 Reč: slov.
Farár: Viliam Rámer
12. Ploské.
Okres: Košice Pošta: Lemešany
Železnica: Lemešany Patrón: Náboženský fond Filiálky: Chrastné, Kráľovce Počet veriacich: 729 Reč: slov.
Adm.: Róbert Miko
13. Solivar.
Okres: Prešov Pošta: v mieste Železnica: Prešov Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Filiálky: Haniska, Nemecký Soľnohrad, Ruská Nová Ves, Solivar, Šalgov Terakovce Počet veriacich: 3053 Reč: slov.
Farár: Ján Dobránsky Kaplán: Štefan Hotnoky
14. Veľká Lodina.
Okres: Košice Pošta: Malá Lodina Železnica: v mieste Patrón: mesto Košice Filiálky: Kysak, Malá Lodina, Trebejov Počet veriacich: 1180 Reč: slov.
Adm.: Viktor Szalay
Dekanát topľanský. Dekan Mikuláí Hodobay.
1. IJrezov.
Okres: Prešov Pošta: Giraltovce, Lascov Železnica: Kapušany Patrón: Náboženský fond Filiálky: Giraltovce, Lascov, Štefurov, Marhaň Počet veriacich: 1037 Reč: slov.
Admin.: Vojtech Andrassy
2. Duplín.
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Železnica: Bardiov Patrón: Nábož. zákl. Filiálky: Belejovce, Bodružaľ, Dobroslava, Dolhoňa, Gav-rance, Hunkovce, Jurková Voľa, Krajná Poľana, Krajná Porubka KapiŠová, Krajná Bystrá, Krajné Čierne, Keč-
kovce, Korejovce, Medvedzie, Mergeška, Kružlová, Nižnia Pisaná, Vápeník, Tisinec, Vyšný Komárnik, Vislava, Vyšný Orlík Počet veriacich: 836 Reč: slov.
Adm.: Ľudovít Andráíovský 3. Hankovce.
Okres: Giraltovce Pošta: Marhaň
Železnica: Maďarské Raslavice Patrón: Náboženský fond Filiálky: Harhaj, Kabanovce, Nemcovce, OľŠavce, Porubka Počet veriacich: 628 Reč: slov.
Adm.: Štefan Miiller
4. Hažlín.
Okres: Bardiov Pošta: Bardiov Železnica: Bardiov Patrón: Komposesorát Filiálky: Beloveža, Brezovka, Černina, Čarno, Kurimka, Ortutová, Rovno Počet veriacich: 1006 Reč: slov.
Adm.: Ondrej Marton
5. Hrabovec.
Okres: Bardiov Pošta: Bardiov Železnica: Bardiov Patrón: Náboženský fond Filiálky: Komárovce, Polia-kovce
Počet veriacich: 647 Reč: slov.
Adm.: Jozef Kapalla
6. Koprivnica.
Okres: Giraltovce Pošta: Marhaň
Železnica: Maďarské Raslavice Filiálky: Bucloviany, Dukovce, Kručov, Stuľany, Zelmanovce Počet veriacich: 1095 Reč: slov.
Adm.: Imrich Urban
7. Kračúnovce.
Okres: Giraltovce Pošta: Giraltovce Železnica: Kapušany Patrón: Karol a Alžbeta Bošits Filiálky: Babie, KalniŠte, Ko-bulnice, Kuková, Lužany, Mičakovce, íopľanská Lúčka, Zelezník Počet veriacich: 1000 Reč: slov.
Adm.: Mikuláš Hodobay
8. Kurima.
Okres: Giraltovce Pošta: v mieste Železnica: Bardiov Patrón: Komposesorát Filiálky: Dubiné, Kožany, Kučín, Lipová, Mlynárovce, ŠaŠová Počet veriacich: 1170 Reč: slov.
Adm.: Štefan Urban
9. Pušovce.
Okres: Giraltovce Pošta: Chmeľov Železnica: Kapušany Patrón: Náboženský fond Filiálky: Ašgut, Čeľovce, Chmeľov, KomloŠ, Nadvej, Proč
Počet veriacich: 975 Reč: slov.
Adm.: Štefan Čiíilla
10. Radoma.
Okres: Giraltovce Pošta: v mieste Železnica: Kapušany Patrón: —
Filiálky: Beňadikovce, Fijaš, Hrabovčík, Matovce, Mes-tisko, Okrúhle, Rakovčík Počet veriacich: 1055 ReČ: slov.
Farár: Michal Mitro
11. Tulčík.
Okres: Prešov
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Patrón: Massa rodina Ghillányi
Filiálka: Demjata
Počet veriacich: 1182
Reč: slov.
Farár: Julius Szilágyi
Dekanát torysský. Dekan Teodor Balás.
1. Brezovica.
Okres: Sabinov Pošta: v mieste Železnica: Lipiany Patrón: familia Berzeviczy Filiálky: Blažov, Štelbach Počet veriacich: 1132 Reč: slov. Farár: Ján Jacko
2. Dubovica.
Okres: Sabinov Pošta: Lipiany Železnica: Lipiany Patrón: Familia Dobay
a dr. Achilles Baán Filiálka: Petrovenec Počet veriacich: 664 Reč: slov.
Farár: Teodor Balás
3. Hamborek.
Okres: Sabinov Pošta: Brezovica Železnica: Lipiany Patrón: Náboženský fond Fil.: Vysoká Počet veriacich: 714 Reč: slov. Adm.: —
4. Kamenica n. Torysou.
Okres: Sabinov
Pošta: Lipiany
Železnica: Lipiany
Patrón: Miestny komposesorát
Filiálky: Harčar-Lúčka
Počet veriacich: 1070
Reč: slov.
Adm.: Ondrej Mathia
5. Kriviany.
Okres: Sabinov Pošta: Lipiany Železnica: Lipiany Patrón: Ľudovít Bornemissza a miestny komposesorát Filiálka: — Počet veriacich: 915 Reč: slov. Adm.: Ján Grega
6. Lipiany.
Okres: Sabinov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Komposesorát Filiálka: Ďačov Počet veriacich: 1193 Reč: slov., nem., maď. Adm.: JozeJ Zlatohlavý
7. L'ubotín.
Okres: Sabinov Pošta: Sabinov Železnica: v mieste Patrón: —
Filiálky: čirč, Ruská Vôľa Počet veriacich: 581
Reč: slov.
Adm.: Jozef Jankovich
8. Nižný Slavkov.
Okres: Sabinov Pošta: Brezovica Železnica: Lipiany Patrón: Kapitula Spišská Počet veriacich: 1012 Reč: slov.
Adm.: Ondrej Ivanecký
9. Pečovská Nová Ves.
Okres: Sabinov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Rodina Péchy Filiálky: Hanigovce, Jako-viany, Lucina, Olejníkov Počet veriacich: 1053 Reč: slov. Farár: —
10. Plavec.
Okres: Sabinov Pošta: v mieste Železnica: Ľubotina Patrón: Gejza Salamon Filiálky: Legnava, Lipník, Orlov, Pusté Pole, Starina, Sulín
Počet veriacich: 1048 Reč: slov. Adm.:—
11. Plavnica.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: v mieste
Železnica: Ľubotina Patrón: Nástupcovia Atilu Salamona Filiálky: Gromoš, Hajtovka, Matysová, Šambron, Ujak Počet veriacich: 1020 ReČ: slov.
Adm.: Julius Kravarik
12. Roškoviany.
Okres: Sabinov Pošta: Lipiany Železnica: v mieste Patrón: Miestny komposesorát
i rodina Roskovány Filiálky: Červenica, Jakubová Voľa
Počet veriacich: 1128 Reč: slov.
Adm.: Vendelín Genschur
13. Torysa.
Okres: Sabinov Pošta: Zdravce Železnica: Lipiany Patrón: — Filiálka: OIŠ Počet veriacich: 749 Farár: JozeJ Reiner
14. Dravee šarišské.
Okres: Sabinov Pošta: v mieste Železnica: Lipiany Patrón: Rodina Szmrečany Filiálky: Bajerovce, Poloma, Šenviz
Počet veriacich: 1227 Reč: slov.
Adm.: Karol Csicseri
Archidekanát zemplínsky.
Archidiakon: —
Dekanát humenský. Dekan Valentín Bélafi.
Vyšné LadiČkovce Reč: slov.
Počet veriacich: 1534 Adm.: Michal Rovňák
L Dlhé n. Cirokou.
Okres: Snina Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: — Filiálky: Kamenica, Modra, Valaškovce Počet veriacich: 2641 Reč: slov.
Farár: Štefan Filly a
2. Humenné.
Okres: Humenné Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Alexander com.
Andrássy Filiálky: Brestov, Hažin, Jase-nov, Kochanovce, Kudlovce, Lackovce Počet veriacich: 3785 Reč: slov.
Farár: Valentín Bélafi
3. Lieskovec.
Okres: Humenné Pošta: Humenné Železnica: Humenné Patrón: —
Filiálky: Hudcovce, Myslina, Topoľovka, Závadka Počet veriacich: 1263 Adm.: Frantľsek Paskovic
4. Ľubiša.
Okres: Humenné Pošta: Udavské Železnica: Udavské Patrón: —
Filiálky: Dedačov, Hankovce, KoŠkovce, Nižné LadiČkovce,
ReČ: slov.
Adm.: Anton Székely
5. Ohradzany.
Okres: Humenné Pošta: v mieste Železnica: Humenné Patrón: —
Filiálky: Baškovce, Grušovce, Karná, Slovenská Volová, Sopkovce
Počet veriacich: 1943
Reč: slov.
Adm.: fán Bottka
6. Papín.
Okres: Snina Pošta: v mieste Železnica: Udavské Patrón: Rudolf Rottermann a Michal Baich
Filiálky: Čukalovce, Hostovice, Humeniansky Rokytov, Ne-chvál-Poľanka, Nižná Jablonka, Nižná Zbojna, Oľšinkov, Parihuzovce, Telepovce, Vyšná Jablonka, Vyšná Zbojna, Zbudský Rokytov, Zubné. Počet veriacich: 971 Reč: slov. Adm.: Ján Rusňák
7. Ptičie.
Okres: Humenné Pošta: Humenné Železnica: Humenné Patrón: Gejza Gr. Andrássy Filiálky: Chlumec, Kamienka, Porúbka Počet veriacich: 1162
8. Snina.
Okres: Snina
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Patrón: Zemplínske drevárske
družstvo Filiálky: Brezovec, Cirocká Be-lá, Dara, Dúbrava, Hrabko-vá, Inovce, Jalová, Jozefove Hámry, Kalná, Rostoka, Klenová, Kolbásov, Kolonica, Krivé, Ladomírov, Michalov, Novosedlica, Ostružnica, Pichne, Pčoliné, Príslop, Roz-toka, Runina, Ruské, Ruská Bystrá, Ruský Hrabovec, Stakčin, Šmigovec, Topoľa Ubľa, Smolník, Volová, Zvala
Počet veriacich: 4673 Reč: slov.
Adm.: Martin Ondriat Kaplán: Jozef Fialka
9. Strážske.
Okres: Chlumec Kráľ. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Ladislav Szécheny Filiálky: Brekov, Nacina Ves,
Pusté Čemerné, Voľa Počet veriacich: 1813 ReČ: slov. Adm.: Jozef Lukát
10. Udavské.
Okres: Humenné Pošta: v mieste Železnica: v mieste
Patrón: Anna Palay-ová r. Szirmay
Filiálka: Veľopolie Počet veriacich: 998 Reč: slov.
Farár: Dr. Štefan Hések
11. Vyšný Hrušov.
Okres: Humenné Pošta: Udavské Železnica: Udavské Patrón: —
Filiálky: Adidovce, Maškovce, Rovné
Počet veriacich: 800
Reč: slov.
Farár: Ľudovít Fagulya
12. Zbudské Dlhé.
Okres: Humenné Pošta: Koškovce Železnica: Koškovce Patrón: Julius gr. Dessewffy Filiálky: Brestov, Jabloň, Krivé, Nižnia Radvaň, VyŠnia Radvaň, Voliča, Zbudská Belá, Zbudské Hrabovce Počet veriacich: 1281 Reč: slov.
Adm.: Tomáí Pasztor
13. Medzilaborce.
Okres: Medzilaborce Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: —
Filiálky: Borov, Čabalovce, Čertižné, Habura, Kalinov, Krásny Brod, Nagov, Miko-vá, Nižnie Čabiny, Malá Poľana, Palota, Rokytovce, RoŠ-kovce, Sukov, Világy, Vydraň, Výrava, Vyšné Čabiny Počet veriacich: 262 ReČ: slov. Farár: —
Dekanát ostrovský. Dekan fán Hamrák.
1. Bofany.
Okres: Chlumec Kráľ. Pošta: Bél Železnica: Bél Patrón: —
Filiálky: Agcsemyó Bačka, Kapoňa
Počet veriacich: 905 Reč: maď.
Adm.: Ján Gaspárik
2. Streda n. Bodrokom.
Okres: Chlumec Kráľ. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: —
Filiálky: Bodroksek, Borša, Seleška, Slov. Nové Mesto PoČet veriacich: 1300 Reč: maď. a slov. Farár: Štefan Albrecht
3. Boľ.
Okres: Chlumec Kráľ. Pošta: v mieste Železnica: Perbeník Patrón: —
Filiálky: Solnička, Véke Počet veriacich: 1199 Reč: maď. Adm.: fán Hamrák
4. Kráľovský Chlumec.
Okres: Chlumec Kráľ. Pošta: v mieste Železnica: Perbeník Patrón: Rád premonŠtrátov, Jasov
Filiálky: Bodrogsenteš, Malý Gýreš, Veľký Gýreš Počet veriacich: 1235 Reč: maď.
Adm.: Lad. Mártoncsik
5. Leles.
Okres: Chlumec Kráľ. Pošta: v mieste Železnica: Perbeník Filiálka: Bodrogmezô Počet veriacich: 1150 Patrón: Rád premonŠtrátov, Jasov ReČ: maď. Farár: Julius Kende
6. Rad.
Okres: Chlumec Kráľ. Pošta: Somotor Železnica: Somotor Patrón: —
Filiálky: Bodrog sv. Maria, Bodrogvéč, KiŠujlak, Pálfólde, Sinier
Počet veriacich: 869 Reč: maď.
Farár: Vojtech Petrik
7. Veľký Kevešd.
Okres: Chlumec Kráľ. Pošta: Somotor Železnica: Somotor Patrón: —
Filiálky: Malý Kevešd, Orór, Somotor
Počet veriacich: 517 Reč: maď.
Farár: Hadrian Dienes
8. Veľký Tarkan.
Okres: Chlumec Kráľ. Pošta: Bél Železnica: Bél
Patrón: Jozef Mailath Malý Tarkaň, Perbeník Reč: maď.
Filiálky: Bél, Malá Dobrá, Počet veriacich: 1710 Adm.: Alex Szmrecány
Dekanát Michalovce. Dekan Ľudovít Kriítof.
1. Budkovce.
Okres: Michalovce Pošta: Budkovce Patrón: Rudolf Serény Filiálky: Denešovce, Dúbravka Počet veriacich: 1583 Reč: slov.
Adm.: Dezider Schrnidt
2. Kopčany.
Okres: Michalovce Pošta: Malčice
Železnica: Bánovce n. Ondavou Patrón: Náboženský fond Filiálky: Drahňov, Malé Raš-kovce, Oborín, Slavkovce, Veľké Raškovce Počet veriacich: 814 Reč: maď. a slov. Adm.: Koloman Onderko
3. Malčice.
Okres: Michalovce Pošta: v mieste
Železnica: Bánovce n. Ondavou Patrón: Náboženský fond Piliálky: Falku^ovce, Kačanov, Kucany, Markovce, Petri-kovce Počet veriacich: 1596 ReČ: slov.
Adm.: Ľudovít Tomíák
4. Michalovce.
Okres: Michalovce Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Alexander Stáray Filiálky: Krásnovce, Lastomír, Močarany, Petrovce, Topoľa-ny, Strajňany Počet veriacich: 4834 Reč: slov. a maď. Farár: Dr. Alojz Ottó Kaplán: Štefan Feiko
5. Nižný Hrušov.
Okres: Michalovce Pošta: Rakovec n. Ondavou Železnica: Bánovce n. Ondavou Patrón: —
Filiálky: Kladzany, Kolčové Dlhé, Kičin, Lesné, Nižný Hrabovec, Poša, Rakovec n. Ondavou, Suché Počet veriacich: 2073 Reč: slov.
Farár: Eduard Sedlák
6. Staré.
Okres: Michalovce
Pošta: v mieste
Železnica: Strážske
Patrón: Miestny komposesorát
Filiálky: KrivoŠťany, Oreské
Počet veriacich: 1268 Reč: slov.
Farár: Leonard Szkurkay Kaplán: Michal Ruska
7. Trhovište.
Okres: Michalovce Pošta: Bánovce n. Ondavou Železnica: Bánovce n. Ondavou
Patrón: Gejza com. Andrássy ^Počet veriacich: 1260 Filiálky: Bánovce n. Ondavou, Bracovce, Horjovce, Ložín, Murovjany, Pozdišovce, Tu-šická Nová Ves Počet veriacich: 2809 Reč: slov.
Farár: Ľudovít Krištof Kaplán: Ladislav Deák
8. Žbince.
Okres: Michalovce Pošta: Hatalov Železnica: Bánovce nad Ondavou
Patrón: Náboženský fond Filiálky: Fišar, Hatalov, Ša-mudovce Počet veriacich: 967 Reč: slov. Adm.: —
Dekanát Seíovce. Dekan Michal Gergely.
1. Baranč.
Okres: Trebišov Pošta: Ujlak pri Trebišove Železnica: Veľaty Patrón: —
Filiálky: Bodzašujlak, Gerčeľ,
Kožuchov, Kista, Klečenov Počet veriacich: 885 Reč: slov. a maď. Farár: Valér Czifrák
2. Garaň.
Okres: Sečovce Pošta: Ujlak pri Trebišove Železnica: Úpor Patrón: —
Počet veriacich: 501 Reč: slov.
Farár: Jozef Juhász
3. Cejkov.
Okres: Trebišov Pošta: Ujlak pri Trebišove Železnica: Slovenské Nové Mesto Patrón: —
Filiálky: Černahov, Jastrabie, Kašov, Ladmovce, Malá Bara Počet veriacich: 1383 Reč: slov., maď. Farár: Juraj Inczinger
4. Imreg.
Okres: Trebišov
Pošta: Ujlak pri Trebišove
Železnica: Upor
Patrón: —
Filiálka: Sirnek
Počet veriacich: 236
Reč: maď.
Adm.: Ernest Tindira
5. Lastovce.
Okres: Trebišov Pošta: Legiňa-Michalany Železnica: Legiňa-Michalany Patrón; —
Filiálky: Dolné Michalany Veľaty
Farár: Michal Vinczey
6. Parchoviany.
Okres: Trebišov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Gejza Andrássy Filiálky: Božčice, Dvorianky, Kraviany, Sečovská Poľanka, Stankovce
Počet veriacich: 2582 Reč: slov.
Farár: Adalbert Derfinyák Kaplán: Michal Duľa
7. Plechotice.
Okres: Trebišov PoŠta: Upor Železnica: tľpor Patrón: —
Filiálky: Čelovce, Egreš, Malý Ruskov, Veľký Ruskov Počet veriacich: 929 Reč: slov.
Farár: Michal Gergely
8. Sačurov.
Okres: Vranov PoŠta: v mieste Železnica: Vranov Patrón: Komposesorát miestny Filiálky: Banské, Čabovce, Dávidov, Kamenná Poruba, KolČové Dlhé Počet veriacich: 974 Reč: slov.
Adm.: Julius Scheftsik
9. Sečovce.
Okres: Trebišov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Br. Alžbeta Waldbott Filiálky: Bačkov, Dargov, Hriadky, Kahanovce, Trnav-ka, Višňov Počet veriacich: 2474 Reč: slov., maď. Farár: Ľudovít Ry darov s ký
10. Silváš.
Okres: Trebišov PoŠta: Kuzmice Železnica: Kuzmice Patrón: Komposesorát miestny Filiálky: Kalša, Kuzmice Počet veriacich: 1068
Reč: slov.
Adm.: Vojtech Sedlák
11. Trebišov.
Okres: Trebišov PoŠta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Julius com. Andrássy Filiálky: Hardište, Meglišov, Vojčice
Počet veriacich: 3476 Reč: slov., maď. Farár: Jozef Lenz Kaplán: Ján Haríár
12. Uhorský Žipov.
Okres: Trebišov PoŠta: v mieste Železnica: tlpor Patrón: —
Filiálky: Stanča, tlpor Počet veriacich: 801 Reč: slov., maď. Adm.: Rudolf Čupák
13. Vechec.
Okres: Vranov Pošta: v mieste Železnica: Vranov Patrón: Náboženský fond Filiálky: Jusková Voľa, Vranovské Čemerné Počet veriacich: 1218 Reč: slov. Adm.: Ján Tuleja
14. Veľký Kazimír.
Okres: Trebišov PoŠta: Legiňa-Michaľany Železnica: Legiňa-Michaľany Filiálky: Byšta, Čergov, Kol-bása, Legiňa, Malá Toroňa, Veľká Toroňa Počet veriacich: 1207 ReČ: slov. a maď. Adm.: Peter Kunder
15. Veľké Ozorovce.
Okres: Trebišov Pošta: Sečovce
Železnica: Sečovce Patrón: —
Filiálky: Kŕižoviany, Malé Ozorovce, Zbehňov
Počet veriacich: 1287 Reč: slov. Farár: —
Dekanát Stropkov. Dekan Adam Repássy.
1. Hrubov.
Okres: Medzilaborce Pošta: Nižná Radvaň Železnica Vyšná Radvaň Patrón: Náboženský fond Filiálky: Nižná Oľka, Pakostov, Petrovce, Ruská Kajňa, Vyšná Oľka Počet veriacich: 567 Reč: slov.
Adm.: Štefan Capák
2. Jankovce.
Okres: Humenné PoŠta: Ohradzany Železnica: Humenné Filiálky: Černina, Ďapalovce, Girovce, Košarovce, Luka-čovce, Nižná Sitnica, Pisko-rovce, Prituľany, Rafajovce, Rohožník, Vyšná Sitnica Počet veriacich: 1565 Reč: slov.
Adm.: Anton Hudák
3. Matiašovce.
Okres: Vranov PoŠta: Tovarné Železnica: Humenné Filiálky: Beňkovce, Podčičva, Štefanovce, Tovarné, Tovar-ňanská Poľanka Počet veriacich: 1368 Reč: slov.
Adm.: Štefan Thain
4. Miehalok.
Okres: Vranov PoŠta: Slovenský Zipov
Železnica: Vranov Patrón: — Filiálka: Merník Počet veriacich: 460 Reč: slov. a nem. Adm.: Štefan Lipták
5. Skrabské.
Okres: Vranov PoŠta: Slovenský Zipov Železnica: Vranov Patrón: —
Filiálky: Petkovce, Remeniny Počet veriacich: 1401 Reč: slov. Adm.: —
6. Soľ.
Okres: Vranov PoŠta: v mieste Železnica: Vranov Patrón: —
Filiálky: Čeklov, Hlinné Ja-strabice, Komariany, Rudlov, Zamutov Počet veriacich: 1401 Reč: slov. Farár: Ján Madár
7. Stropkov.
Okres: Stropkov PoŠta: v mieste Železnica: Medzilaborce Patrón: Nást. Zigm. Pethó Filiálky: BokŠa, Breznička, Brusnica, Bystrá, Gribov, Havaj, Hoča, Jakubovce, Kruši-nec, Makovce, Malá Driečna, Malé Staškovce, Miroľa, Po-
točky, Pravrovce, Pucak, Re-pejov, Ruská Poruba, Ruská Voľa, Soľník, Suchá, šarišské Bukovce, Varechovce, Veľká Breznica, Veľká Driečnica, Veľké Stažkovce, Veľkrop, Vojtovce, Vyškovce, Vyšná Olsava, Závada, Zemplinské Bukovce
Počet veriacich: 2066 Reč: slov.
Adm.: Frantiíek lnczinger
8. Turiany.
Okres: Vranov Pošta: Kelča Železnica: Vranov Patrón: Náboženský fond Filiálky: Bžany, Hrabovec, Lomné, Miňovce, Mrázovce, Nižná Oľšava, Petejovce, Ruský Kručov, Tokajík Počet veriacich: 504 Reč: slov. Farár: —•
9. Dobrá n. Ondavou.
Okres: Vranov Pošta: v mieste Železnica: Vranov Patrón: Anastazia com. Szé-
cheny com. Zichy Filiálky: Detrik, Kvakovce, Ruský Kazimír, Slovenská Kajňa, Trepec, Valkov Počet veriacich: 1225 Reč: slov.
Farár: Adam Hudák
10. Voľká Domaša.
Okres: Stropkov Pošta: Kelča Železnica: Vranov Patrón: Náboženský fond Filiálky: Giglovce, Holčíkovce, KelČa
Počet veriacich: 975 Reč: slov.
Adm.: Alex. Kazimír
Zborovský r. k. kostol, spustošený vo svetovej vojne
11. Vranov.
Okres: Vranov Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Náboženský fond Filiálky: čičava, Hencovce, Kručov, Majerovce, Sedliská, Vranovské Dlhé Počet veriacich: 2357 Reč: slov., maď. Adm.: Adam Repássy Kaplán: Štefan Benkó
12. Žalobín.
Okres: Vranov Pošta: Tovarné Železnica: Vranov Patrón: Náboženský fond Filiálky: Jesenovce, Malá Domáša
Počet veriacich: 988 Reč: slov.
Adm.: Bartolomej Benkô
BISKUPSTVO: NITRA
Dejiny nitrianskeho biskupstva.
Nitra sa môže pochlúbiť jedinečnou slávou, že knieža Pribina už pred 1100 rokmi vystavil tam na hrade svojom chrám, prvý to kresťanský kostol na našich krajoch vôbec. To znamená, že už od pradávna bola Nitra strediskom cirkevného života zvlášť v časoch, keď sa tu po prvý raz hlásalo Evangelium Kristovo. Avšak formálny dotačný list biskupstva nitrianskeho vystavil iba sv. Ladislav, kráľ uhorský, a jeho nástupca kráľ Koloman vymenoval prvého biskupa nitrianskeho v osobe Gerváza. Neskôr k pôvodnému kostolu sv. Emeráma pristavili druhý chrám sv. Andreja a Benedikta. Kráľovia z rodu Arpadovského sa pomaly postarali o to, aby biskupstvo bolo náležíte dotované.
Biskupský hrad mnoho musel trpieť hneď od počiatku. Vojsko Otakara, kráľa Českého vyplie-nilo hrad a podpálilo aj kostol s biskupskou rezidenciou. Neskôr Matúš Čák sa dostal do hádky s biskupom, ktorému všetko vyrabovalo a zničilo Čákovo vojsko. Nie lepšie sa chovali roku 1431 Prokopovi husiti, ktorí ešte aj roku 1465 znepokojovali obyvateľstvo. Čoskoro zas kráľ Matyáí od Poliakov musel oslobodiť Nitru r. 1472. Po bitke u Moháča sa správa biskupstva dostala do nepovolaných rúk a sotva sa veci daly do poriadku, zas Bocskay dal biskupa a kapitulu vyrabovať. Za utrpené škody daroval kráľ kapitule opátstvo Ludanice.
Na začiatku XVIII. storočia biskup Erdôdy obnovil biskupský hrad a chrám, taktiež vystavil dnešný palác biskupský. Biskup Roskoványi zas r. 1877 obnovil veľký seminár, založený biskupom Mattyasovským, taktiež vystavil malý seminár z fundácie biskupa Palugyaiho.
Jako každá diecéza, tak aj nitrianska mnoho trpela v časoch reformácie. Biskup František For-gách však znamenal silný odpor proti reformácii. On to bol, pod ktorého vedením chýrny Peter Pazman ešte jako jezuita začal svoje horlivé účinkovanie. R. 1645 sa usadili jezuiti aj v Trenčíne, a odtiaľ rozprúdili svoju protireformačnú činnosť. Popri jezuitoch účinkovali aj františkáni. Trenčianske jezuitské kolégium neskôr prevzali piaristi, ktorých Mattyasovsky r. 1702 povolal aj do Nitry. Výhodou nitrianskeho biskupstva je, že je jednej reči slovenskej, čo znamená veľké uľahčenie vo správe biskupstva.
Dejiny nitrianskej kapituly
veľmi úzko súvisia s osudami samého biskupstva. Jestvuje od samého počiatku biskupstva. Na začiatku počet kanonikov bol 12, od XVII. storočia bývalo v Nitre 9 kanonikov, ostatní traja mimo Nitry. Títo vonkajší sa menovali od r. 1730 titulárnymi kanonikmi a ich počet vzrástol na 6. Roku 1780 bola kreovaná veľprepozitúra, takže dnes počet skutočných kanonikov je desať. Kapitula bola spolu hodnoverným miestom, locus credibilis.
Ordinárius:
J. E. Dr. KAROL KMEŤKO, biskup nitriansky, narodil sa 12. XII. r. 1875 v Dolných Drž-kovciach (okres Bánovce n. Bebravou). Gymnáziálne štúdia konal v Nitre, bohoslovecké v Pešti. 2. VII. r. 1899 bol vysvätený za kňaza. R. 1906 promovaný je za doktora bohoslovia. R. 1910 stal sa farárom v Tepličke n. Váhom. 16. XII. 1920 vymenovaný za biskupa a 13. II. 1921 vysvätený.
Generálny vikár:
Dr. Anton Bartoííík, pápežský prelát.
Členovia kapituly:
Štefan Kondor, veľprepost; Dr. Anton Bar-toííík, lector; Dr. Ľudevít Franciscy, cantor; Jozef Turíek, custos; Dr. Jozef Buday, archidia-kon katedrálny; Dr. Michal Beňo, archidiakon trenčiansky; Andrej Cviníek, archidiakon žilinský; Dr. Andrej Škrábik, archidiakon hradňan-ský; Dr. Eduard Nécsey, can. magister senior; Can. magister iunior: uprázdnené.
Biskupská kancelária a funkcionári:
Kancelár: uprázdnené; Dr. Eduard Nécsey, tajomník; Jozef 2atko, biskupský ceremoniár a aktuár; Dr. Ján Baltay, diecézny pravotár.
Ústredný hlavný cirk. škôldozorca:
Msgr. Erantiíek Fillkorn, rektor malého se-menišŕa.
Profesorský sbor seminára:
Rektor: Dr. Michal Beňo. Profesori: Dr. Andrej Škrábik, Dr. Eduard Nécsey, Msgr. Leo Schmidt, Dr. Eugen Filkorn, Dr. Karol Dur-íek, Msgr. Rudolf Formánek.
Kňazi penzionovaní:
Vojtech Keletsényi, Jozef Bossányi, Gejza Kardoss, Ignác Mendel, Karol Civáň, Jozef Ha-
tala, Dr. Ladislav Mihalovit, Karol Kardoss, Martin Števula, ■ Karol Imlauf, Imrich Karsay, Andrej Buíek-Šujanský, Andrej Majer.
Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:
Pavel D ubi k, profesor náboženstva v Žiline; Jozef Gálik, kurát nemocnice v Trenčíne; Jozef Hamaj, riaditeľ a profesor nábož. v Trenčíne; Štefan P e cár, katecheta v Trenčíne; Dr. Albert Stránsky, profesor náboženstva v Žiline; Michal Boleíek, spirituál mal. seminára a riaditeľ v Nitre; František Nemec, prefekt seminára a katechéta v Nitre.
Diecezánni kňazi účinkujúci mimo diecéze:
Jozef Aranyossy, duch. správca Krížových Sestier v Biskupiciach pri Bratislave; Dr. Štefan Bezák, profesor náboženstva v Bratislave; Dr. Eugen Filkorn, riaditeľ Svoradova v Bratislave; Dr. Štefan Hatala, min. radca v Prahe; Dr. Juraj Hodál, profesor náboženstva v Bratislave; Msgr. Ján Pôstényi, správca Spolku Sv. Vojtecha v Trnave; Ladislav Richter, profesor náboženstva v Užhorode; Augustín Solárik, voj. kurát v Prahe.
Počet teologov:
Na V. ročníku 3, na IV. ročníku 14, na III. ročníku 21, na II. ročníku 15, na I. ročníku 16; spolu 69.
A. Archidiakonát Katedrálny. Archidiakon Dr. Jozef Buday, kanonik.
Dekanát Nitra. Dekan —
1. Drážovce.
Okres: Nitra Pošta: Nitra Železnica: Nitra Fara: od roku 1788 Patrón: biskup nitriansky Filiálky: Zobor, Dobrotka Počet veriacich: 1588 Reč: slov.
Farár: Jozef Beness
2. Hrnčiarovce.
Okres: Nitra Pošta: Nitra Železnica: Nitra Fara: od roku 1807 Patrón: Ostrihomská kapitula Filiálky: Dolná Malánta, Horná Malánta, Sólyomhegy Počet veriacich: 1399 Reč: slov. a maď.
Adm.: P. Jakub Vavrek, O. F. M. guardian nitriansky
3. Koleňany.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: Dýmeš Fara: od roku 1737 Filiálky: Štitáry, Baráčke, Bé-majer
Počet veriacich: 1440
ReČ: slov. a maď. Farár: Ján Patrik
1. Nitra, dolnom e s tiská fara.
Okres: Nitra
Pošta: Nitra
Železnica: Nitra
Fara: jestvuje od pradávna, rok
založenia neznámy Patrón: biskup nitriansky Filiálky: Molnos, Kynek, Kajsa, Tekenó'š Počet veriacich: 12.722 Reč: slov., maď., nem. Farár: Koloman Szmida Kaplán I.: Rudolf Lednický Kaplán II.: František Scbottert
2. Nitra, hornomeetská fara.
Okres: Nitra Pošta: Nitra
Železnica: Nitra Fara: od roku 1787 Patrón: —
Filiálky: Malé Janikovce, Se-lencov Potok, Mikovské, Tormoš
Počet veriacich: 5672
Reč: slov., maď., nem.
Adm.: P. Jakub Vavrek, O. S.F.
guardian Kaplán I.: P. Bruno Revay Kaplán II.: —
3. Pogranice.
Okres: Nitra Pošta: v mieste Železnica: Nitra Fara: asi od roku 1075 Patrón: Helena Sedlár
Filiálky: Dol. Obdokovce, Ägoštonhalma, Gesť, Roggeház
Počet veriacich: 2270 Reč: maď.
Adm.: Julius Strucka 4. Žirany.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: Dýmeš Železnica: Nitra Fara: od roku 1788 Patrón: biskup nitriansky Filiálka: Latka Počet veriacich: 1110 Reč: maď.
Admin: Augustín Ploig, farár salakúzsky
Dekanát Moíenok. Dekan Eleutér Cseffalvay.
1. Berenč.
Okres: Nitra Pošta: Ivánka pri Nitre Železnica: v mieste Fara: 1711
Patrón: Kapitula nitrianska Filiálka: Veľká Ves Počet veriacich: 1654 Reč: maď.
Farár: Anton Beúuíka
2. Cabaj—Čápor.
Okres: Nitra PoŠta: Cabaj Železnica: Nitra Patrón: biskup nitriansky Fara: od roku 1787 Filiálky: HruŠŕova, Veľká Dolina, Malá Dolina, Peškodál, Fyzeš, Bagár, Chrček, Nový PereŠ, Horný Pereš, Prostredný Pereš, Birócy Pereš Počet veriacich: 3048
Reč: slov.
Farár: Rudolf Czeizel
3. Dolné Krškany.
Okres: Nitra Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1788 Patrón: Nábož. základina Filiálky: Horné Krškany, Sikár, Cirmán, Moďoroš, Jánošová Studňa
Počet veriacich: 1962 Reč: slov.
Adm.: Jozef Zentay
4. Ivanka.
Okres: Nitra PoŠta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1737 Patrón: biskup nitriansky Filiálka: Gergeľova
Počet veriacich: 1569 Reč: slov., maď. Farár: Eleutér Cseffalvay
5. Ireg.
Okres: Nitra Pošta: Ujlak Železnica: Nitra Fara: od roku 1708 Patrón: biskup nitriansky Filiálky: Fabianska Dolina,
Dvor Košov Počet veriacich: 1490 Reč: slov.
Farár: Jan Šhnoníic
6. Močenok.
Okres: Šaľa n. Váhom Pošta: v mieste Železnica: Šala n. Váhom Fara: od roku 1673 Patrón: biskup nitriansky
KOSTOLY Z BISKUPSTVA NITRIANSKEHO: i. Žilina. 2. Biskupský kostol v Nitre. 3. Dubodiel. 4. Moravské Lieskové.
5. Trenčín. 6. Vnútro kostola v Bohuslaviciach. 7. Teplička.
Filiálky: Királyi, Dvory: Ga- Vlková Dolina, Laciház, Čeh Reč: slov. maď. rázda, Lapoš, Sik, Gátórház, majer Farár: Julius Ludvigh
Vysoké Hrušky, Malá Medza, Počet veriacich: 5908 Kaplán: Koloman Juszka
Dekanát Kovarce. Dekan Jozef Mittuch.
1. Horné Lefantovce.
Okres: Nitra Pošta: v mieste Železnica: Lovásovce Fara: od roku 1217 Patrón: Leopold Edelsheim-Gyulay
Filiálky: Dol. Lefantovce Počet veriacich: 1330 ReČ: slov.
Farár: Jozef Mittuch
2. Nitrianska Streda.
Okres: Nitra PoŠta: v mieste Železnica: Topoľčany Fara: od roku 1821 Patrón: — Filiálka: Čeladince PoČet veriacich: 297 ReČ: slov.
Farár: Koloman Hamar
3. Kovarce.
Okres: Topoľčany PoŠta: v mieste Železnica: Ľudanice Fara: v XVI. stor. už jestvovala
Patrón: Gr. Henrik Apponyi Filiálky: Podlužany Počet veriacich: 1316 Reč: slov.
Farár: Dr. Štefan Cserenyey Kaplán: —
4. Oponice.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: Lovásovce Fara: od roku 1788 Patrón: Nábož. základina Filiálka: Súlovce Počet veriacich: 1465 Reč: slov.
Farár: Štefan Szôllosy
5. Salakúz.
Okres: Nitra Pošta: v mieste Železnica: Lovásovce Fara: od roku 1670 Patrón: rodiny: Kochanovský,
Katscher a Fuchs Filiálky: Bádice, Mehynce Počet veriacich: 1411 Reč: slov., maď. Farár: Augustín Ploig
6. Selčany.
Okres: Topoľčany PoŠta: v mieste Železnica: Topoľčany Fara: r. 1386 už jestvovala Patrón: knieža Livius Odes-calchi
Filiálka: Hubertova Studňa Počet veriacičh: 1898 Reč: slov.
Adm.: Koloman Hamar, farár nitr. stredanský
Dekanát Skatany. Dekan Aloiz Fiebig.
1. Bošany.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: r. 1100 už jestvovala Patrón: Firma Adolf Schmitt a spol. Maria Rudnay (dedič. L. Haupt-Stummer) Filiálky: BaŠtin, Krnča, Práz-novce, Horňany Počet veriacich: 3156 Reč: slov.
Farár: Teodor Quapil Kaplán: Ján Farkaí
2. Chynorany.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1640 Patrón: apoŠt. administrátor
trnavský Filiálky: — Počet veriacich: 2799
Reč: slov.
Farár: Ignác Wohland
3. Klátova Nová Ves.
Okres: Topoľčany PoŠta: v mieste Železnica: BoŠany Fara: 1788
Patrón: Nábož. základina Filiálka: Jánová Nová Ves Počet veriacich: 1572 Reč: slov.
Farár: Alexander Rus
4. Klíž Hradište.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: Bošany Fara: r. 1332 už jestvovala Patrón: Nábož. základina Filiálky: Klíž, Ježková Nová Ves
Počet veriacich: 1821 Reč: slov.
Farár: Jozef Oravetz
5. Žabokreky n. Nitrou.
Okres: Topoľčany
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: v XII. stor. už jestvovala
Patrón: —
Filiálky: —
Počet veriacich: 917 Reč: slov.
Farár: Július Riszner
6. Skačany.
Okres: Topoľčany Pošta: Veľké Bielice Železnica: Veľké Bielice Fara: v XIII. st. už jestvovala Patrón: Kapitula nitrianska Filiálky: Hradište, Navojovce Počet veriacich: 2246 Reč: slov.
Farár: Alojz Fiebig Kaplán: Štefan Chmela
7. Krásno n. Nitrou.
Okres: Topoľčany Pošta: BoŠany
Železnica: Bošany
Fara: v XIV. stor. už jestvovala
Patrón: —
Filiálky: Broďany, Nedanovce, Turčanky Počet veriacich: 2036 Farár: fozef Pokorný Kaplán: —
8. Veľké Bielice.
Okres: Topoľčany
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: v XIV. stor. už jestvovala
Patrón: —
Filiálka: Malé Bielice Počet veriacich: 1204 Reč: slov. Farár: Štefan Paíka
B. Archidiakonát trenčiansky.
Archidiakon Dr. Michal Beňo.
Dekanát Trením predvázsky. Dekan Anton Czeizel.
1. Beckov.
Okres: Nové Mesto n. Váhom
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: v XVI. stor. už jestvovala
Patrón: —
Filiálky: Bodovka-Krivosúd, Kálnica, Rakoluby Počet veriacich: 1327 Reč: slov.
Farár: Anton Czeizel Kaplán: —
2. Omšenie.
Okres: Trenčín
Pošta: Trenčianske Teplice
Železnica: Tr. Teplá
Fara: v XIV. st. už jestvovala
Patrón: —
Filiálky: Dolná Poruba, Baračka
Počet veriacich: 2574 Reč: slov.
Farár: Julius Rektorý
3. Opatová n. Váhom.
Okres: Trenčín Pošta: V. Kubra Železnica: v mieste Fara: od r. 1789 Patrón: Študijná základina Filiálka: Veľká Kubra Počet veriacich: 1916 Reč: slov. Farár: Jozef Pietrik
4. Selec.
Okres: Trenčín Pošta: Sedličná
Železnica: Turná pri Trenčíne Fara: r. 1507 už jestvovala Filiálka: Veľké Stankovce
Počet veriacich: 1106 Reč: slov.
Adm.: Ondrej Sólymos
5. Soblahov.
Okres: Trenčín
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: v XIV. st. už jestvovala
Patrón: —
Filiálky: Mníchová Lehota, Kubrica, Hámry Počet veriacich: 2392 Reč: slov. Adm.: Matej Zboja
6. Trenčianska Teplá.
Okres: Trenčín Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: r. 1675 už jestvovala
Patrón: —
Filiálky: Dobrá, TrenČ. Teplice Počet veriacich: 5460 Reč: slov., maď. a nem. Farár: Rehor Smieíko Kaplán: Andrej Hrabovec
7. Trenčín.
Okres: Trenčín Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: v XIV. st. už jestvovala Patrón: mesto Trenčín Filiálky: Biskupice, Nozdro-kovce
Počet veriacich: 9767 Reč: slov., maď. a nem. Farár: Rudolf Misz Kaplán: Msgre Andrej Marsina
8. Turná pri Trenčíne.
Okres: Trenčín Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: pred r. 1588 už jestvovala Filiálky: Bela, Sedlicná, Malé Stankovce, Rozvadze, Veľké Bierovce, Opatovce Počet veriacich: 2443 Reč: slov.
Patrón: Spoločnosť teplanskej
továrne Adm.: Justín Vríánsky Kaplán: —
9. Váhnovejsa.
Okres: Nové Mesto n. Váhom Pošta: Kočovce Železnica: Nové Mesto n. V. Fara: od roku 1786 Patrón: Nábož. základina Filiálky: Kočovce, Vieska Počet veriacich: 1468 Reč: slov.
Adm.: Ferdinand Frantsik
Dekanát 'ľreníin zavaíský. Dekan Štefan Buíko.
1. Bošáca.
Okres: Trenčín Pošta: v mieste Železnica: Bohuslavice Fara: asi od roku 1500 Patrón: —•
Filiálky: Bohuslavice, Halúzke, Zemanské Podhradie, Štvrtok n. Váhom Počet veriacich: 3763 Reč: slov.
Farár: Augustín Feitscher Kaplán: Jozef Cibuľa
2. Dolná Súča.
Okres: Trenčín
Pošta: v mieste
Železnica: Istebník
Fara: v XIV. st. už jestvovala
Patrón: Gr. Adelh. Kulmer
Filiálka: Hrabovka
Počet veriacich: 2120
Reč: slov.
Adm.: Pavel Kollár Kaplán: —
3. Drietoma.
Okres: Trenčín Pošta: v mieste
Železnica: Istebník Fara: asi od roku 1525 Patrón: biskup nitriansky Filiálky: Kostolná. D. Zarječ, Malá Chocholná, Veľká Cho-cholná Počet veriacich: 2626 Reč: slov.
Farár: Rudolf Oravský Kaplán: —•
4. Horná Súča.
Okres: Trenčín Pošta: v mieste Železnica: Trenčín-Istebník Fara: od roku 1781 Patrón: Gr. Adelh. Kulmer Filiálky: Horná a Dolná Závrska, Vlčí Vrch, Trnava, Krásny Dub, Dolinka, Dúbrava, Repáci Počet veriacich: 3616 Reč: slov.
Farár: František Rybárik
5. Kochanovce.
Okres: Trenčín Pošta: Melčice Železnica: Melčice
Fara: od roku 1499 Patrón: —
Filiálky: VelČice, Adamovce, Zem. Liesková, Melčice, Iva-novce Počet veriacich: 1179 Reč: slov.
Adm.: Pavel Chilko
6. Moravské Lieskové.
Okres: Nové Mesto n. Váhom Pošta: v mieste Železnica: Nové Mesto n. V. Fara: asi od r. 1536 Patrón: —•
Filiálka: Dolné Smie Počet veriacich: 2209 Reč: slov.
Farár: Jozef Kianicka
7. Orechov.
Okres: Trenčín Pošta: v mieste Železnica: Istebník Fara: od roku 1781 Patrón: Gr. Adelh. Kulmer Filiálky: Horné Orechové, Hanzliková, Istebník, Rybáry,
Veľké Záblatie, Malé Zábla-tie, Zamarovce, Zlatovce, Žabinec
Počet veriacich: 3125 Reč: slov.
Farár: Štefan Bucko
8. Skala.
Okres: Trenčín Pošta: v mieste Železnica: Istebník Fara: r. 1224 už jestvovala
Patrón: biskup nitriansky Filiálky: Skala Nová Ves, Ujezdo Počet veriacich: 728 Reč: slov.
Farár: Jozef Púchovský
Dekanát llava. Dekan Jozef Beňák.
1. Dubnica n. Váhom.
Okres: llava
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: v XIV. st. už jestvovala
Patrón: —■
Filiálky: Lieskovec, Veľký Ko-lačín, Malý Kolačín Počet veriacich: 3207 Reč: slov., nem. a maď. Farár: Jozef Beňák Kaplán: Augustín TurČek
2. Horná Poruba.
Okres: llava Pošta: v mieste Železnica: llava Fara: od roku 1830 Patrón: —
Filiálky: Malé Podhradie Ko-Šecké, Kopec
Počet veriacich: 1581 Reč: slov.
Farár: Sylvester Haníinský
3. llava.
Okres: llava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: v XIV. st. už jestvovala Patrón: J. Staňák a spol. Filiálky: Iljavka, Klobušice, Pre j ta Počet veriacich: 2897 Reč: slov., maď. a nem. Adm.: Štefan Bebják Kaplán: —
4. Košeca.
Okres: llava Pošta: llava Železnica: llava
Fara: v XIV. st. už jestvovala Patrón: —
Filiálky: Ladce, Veľké Podhradie, Tunežice, Nozdrovice Počet veriacich: 4078 Reč: slov.
Farár: Dr. Šimon Gallo Kaplán: —
5. Zliechov.
Okres: llava Pošta: llava Železnica: llava Fara: asi z roku 1608 Patrón: Študijná základina Filiálky: KoŠecké Rovné, Gápel, Stredná Počet veriacich: 2764 Reč: slov.
Adm.: Karol Záíkvara, admin. mojtinský
Dekanát Pruské. Dekan Jozef Koloí.
1. Bolešov.
Okres: Puchov n. Váhom Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: r. 1381 už jestvovala Patrón: —•
Filiálky: Kamenčany, Pomi-novce, Podhorie, Slávnica, Piechov, Sedmerovce Počet veriacich: 2320 Reč: slov.
Adm.: Ján Mihályfy Kaplán: Emil Januí
2. Červenkameň.
Okres: Puchov n. Váhom Pošta: Pruské Železnica: Pruské Fara: od r. 1788 Patrón: Nábož. základina Filiálky: Zapechová, Nebrova, Trokanova
Počet veriacich: 1160 Reč: slov.
Farár: Štefan Herodek
3. Horné Srnie.
Okres: Trenčín PoŠta: Nemšová Železnica: zastávka v mieste Fara: od roku 1863 Patrón: Nábož. základina Filiálky: Rajkovce, Čakanovce
Počet veriacich: 1320 Reč: slov.
Farár: Cyril Žembery
4. Lednica.
Okres: Puchov n. Váhom Pošta: Lednické Rovné Železnica: Lednické Rovné Fara: v XIV. st. už jestvovala Patrón: Jozef Schreiber nást. Filiálky: Lednická Lehota, Horná Breznica, Kvášov, Močary, Hlo vo vec Počet veriacich: 2363 ReČ: slov.
Farár: Štefan Miíko Kaplán: —
5. Lednické Rovné.
Okres: Puchov n. Váhom Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: 1789
Patrón: náboženská základina Filiálky: Dolná Breznica, Horenice, Hôrka, Medné Počet veriacich: 2610 Reč: slov., nem. Farár: Jozef Koloí
6. Nemšová.
Okres: Trenčín Pošta: v mieste Železnica: Nemšová Fara: v XIII. storočí už jestvovala
Patrón: Dr. Emil Schlesinger Filiálky: Borčice, Kľúčov, Liborča, Dvorec, Závada Počet veriacich: 3070 Reč: slov.
Farár: Žigmund Martiíí Kaplán: —
7. Pruské.
Okres: Púchov n. V. Pošta: v mieste Železnica: Pruské Fara: 1221
Patrón: Dunajská Banka ÚČ.
spol., Bratislava Filiálky: Bohunice, Dúlov, Nová Ves, Horovce, Krivo-klát, Vršatské Podhradie, MikuŠovce, Tuchyňa, Savči-na, Podvážie Počet veriacich: 5542 Reč: slov.
Farár: Dr. Štefan Gallo Kaplán: P. Emil Jankola O. F. M.
Dekanát Pružina. Dekan Martin Némedy.
1. Beluša.
Okres: llava Pošta: v mieste Železnica: Beluša Fara: v XIV. storočí už jestvovala
Patrón: Dunajská Banka, uČ. spol., Bratislava Filiálky: Hloža, Podhorie, Ma-lenica, Slatina, Reginahof, Rybníky
Počet veriacich: 3801 ReČ: slov.
Admin.: Štefan Fridrichovský Kaplán: —
2. Horné Kočkovce.
Okres: Puchov n. V. Pošta: Púchov n. V. Železnica: Púchov n. V. Fara: od XV. stor. Patrón: —
Filiálky: Dol. Kočkovce, Nosice Počet veriacich: 2392 Reč: slov.
Farár: Martin Némedy
3. Mojtín.
Okres: llava Pošta: Beluša Železnica: Beluša Fara: 1876
Patrón: Nábož. základina Filiálky: — Počet veriacich: 1053 Reč: slov.
Adm.: Karol Záíkvara
4. Podskalie.
Okres: llava
Pošta: Dolný Lieskov
Železnica: Beluša
Fara: v XIV. st. už jestvovala
Filiálky: Trstie, Horný Moš-tenec
Počet veriacich: 925 Patrón: Akciová Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva, Dolný Lieskov Reč: slov.
Adm.: Anton Židek
5. Pružina.
Okres: Hava Pošta: v mieste Železnica: Beluša Fara: 1788
Patrón: Náboženská základina Filiálky: Briestené, Ďurd'ové Počet veriacich: 1879 Reč: slov.
Farár: Štefan Hermann Kaplán: —
6. Slopná.
Okres: llava PoŠta: Dolný Lieskov
Železnica: Beluša Fara: 1751 Patrón: —
Filiálky: Dolný a Horný Lieskov
Počet veriacich: 885
Reč: slov.
Adm.: Jozef Formánek
7. Visolaje.
Okres: llava Pošta: v mieste
át Púchov n. Váhom. Dekan
Železnica: Beluša Fara: od XIV. storočia Patrón: Nábož. základina Filiálka: Sverepec Počet veriacich: 1366 Reč: slov.
Admin.: Ignác Diera an S pusta.
1. Dohnaný.
Okres: Púchov n. Váhom Pošta: v mieste Železnica: Púchov n. Váhom Fara: od roku 1865 Patrón: — Filiálka: Hoštiná Počet veriacich: 592 Reč: slov.
Admin.: Anton Kompánek, farár z Lúk pod Mak.
2. Lazy pod Makytou.
Okres: Púchov n. Váhom Pošta: v mieste Železnica: Púchov n. Váhom Fara: 1788
Patrón: Náboženská základina Filiálka: Dubková Počet veriacich: 1080 Reč: slov.
Adm.: Ladislav Šulgan
3. Lúky pod Makytou.
Okres: Púchov n. Váhom Pošta: v mieste Železnica: Púchov n. Váhom Fara: 1328
Patrón: Ernest Szilányi Filiálky: Dubková, Vydrna, Záriečie, Mestečko Počet veriacich: 655 Reč: slov.
Farár: Anton Kompánek
4. Lysá pod Makytou.
Okres: Púchov n. Váhom
Pošta: v mieste
Železnica: Púchov n. V.
Patrón: Náboženská základina
Filiálky: —
Počet veriacich: 2176
Reč: slov.
Farár: Štefan S pusta Kaplán: —
5. Púchov n. Váhom.
Okres: Púchov n. Váhom Pošta: v mieste Železnica: Púchov n. Váhom Fara: 1506
Filiálky: Hrabovka, Streženice, Nimnica Počet veriacich: 1851 Reč: slov.
Farár: Viktor Kállay
6. Zubák.
Okres: Púchov n. Váhom Pošta: Lednica Železnica: Lednické Rovné Fara: 1788
Patrón: Náboženská základina Filiálky: — Počet veriacich: 1074 Reč: slov.
Adm.: Celestín Tichý
Dekanát Považská Bystrica. Dekan Anton Blaha.
1. Malá Jesenica.
Okres: Považská Bystrica Pošta: Považské Podhradie Železnica: Pov. Podhradie Fara: v XIII. st. už jestvovala Patrón: Majitelia býv. panstva Herminy Popper Filiálky: Beňov, Podvažie, Stupné Počet veriacich: 1626 Reč: slov.
Adm.: Karol Steszkál
2. Malá Udica.
Okres: Považská Bystrica PoŠta: Pov. Bystrica Železnica: Pov. Bystrica Fara: r. 1601 už jestvovala Patrón: —
Filiálky: Veľká Udiča, Prosné, Upohlav, Okrut Počet veriacich: 1752 ReČ: slov.
Farár: Vincent Bednárik Kaplán: —
3. Dolná Mariková.
Okres: Považská Bystrica Pošta: v mieste Železnica: Pov. Bystrica Fara: 1755
Patrón: Majitelia býv. panstva v Pov. Podhradí Filiálky: Hatné, Klieština, Hostina Počet veriacich: 2654 Reč: slov.
Adm.: Ján Porubský Kaplán: —
4. Horná Mariková.
Okres: Považská Bystrica Pošta: Dolná Mariková Železnica: Pov. Bystrica Fara: 1790
Patrón: Náboženská základina Filiálky: — Počet veriacich: 3105 Reč: slov.
Admin.: Jozef Omelka Kaplán: —
5. Papradno.
Okres: Považská Bystrica Pošta: v mieste Železnica: Pov. Podhradie-Teplá Fara: 1734
Patrón: Majitelia býv. panstva v Pov. Podhradí Filiálka: Brvnište Počet veriacich: 4802 Reč: slov.
Admin.: Emil Ján Jurenka Kaplán: —
6. Považská Bystrica.
Okres: Považská Bystrica Pošta: v mieste Železnica: v mieste
Fara: 1250
Patrón: Čsl. št. zbrojovka,
akc. spol. v Brne Filiálky: Dolný Moštenec, Kostelec, Vrtižer, Milochov, Zem. Kvašov, Práznov, Pod-manín, Záskalie, Považská Teplá Počet veriacich: 6101 Reč: slov.
Farár: Štefan Bergendy mladší Kaplán: Dr. Ladislav Nýbl
7. Považské Podhradie.
Okres: Považská Bystrica PoŠta: v mieste Železnica: Považská Teplá,
Podhradie Fara: od roku 1789 Patrón: Náboženská základina Filiálky: Orlové, ŠebeŠťanová Počet veriacich: 1304 ReČ: slov.
Farár: Anton Blaha
8. Prečin.
Okres: Považská Bystrica PoŠta: v mieste Železnica: Pov. Bystrica Fara: od roku 1740 Patrón: Čsl. št. zbrojovka, úč.
spol. v Brne Filiálky: Bodina, Počarová, Zemanská Závada
Počet veriacich: 1284 ReČ: slov.
Farár: Gustáv Zidek
9. Predmier.
Okres: Veľká Bytča Pošta: v mieste Železnica: Veľká Bytča Fara: v XIV. st. už jestvovala Patrón: Spolumajitelia panstva : MarŠovský a Hrabovský, bývajúci v Hrabovom, Jabloňovom a MarŠovej Filiálky: Dolné Hlboké, Jabloňové, Maršová, Hrabové, Plevník, Potoky, Drieňové, Mikšová, RaŠov, Urbanov, Starovec, Pajgerovce, Dzud-zurovce
Počet veriacich: 4043 Reč: slov.
Farár: Dr. Vojtech Janský Kaplán: —
10. Súľov.
Okres: Veľká Bytča Pošta: Predmier Železnica: Veľká Bytča Fara: od roku 1616 Patrón: — Filiálka: Vrch Teplá Počet veriacich: 183 Reč: slov.
Adm.: Alojz Palmann
C. Arcidekanát žilinský.
Archidiakon Andrej Cvincek.
Dekanát Veľká Bytia. Dekan:
1. Dlhépole.
Okres: Veľká Bytča PoŠta: v mieste Železnica: Dol. Hričov Fara: od roku 1514
Patrón: Ján Malobický Filiálka: Zárieč-Kebľov Počet veriacich: 3387 Reč: slov.
Adm.: Tomáš Komár Kaplán: —
2. Kolárovice.
Okres: Veľká Bytča Pošta: v mieste Železnica: Veľká Bytča Fara: od roku 1788
Patrón: Náboženská základina Filiálka: V horách Počet veriacich: 2921 Reč: slov.
Farár: Eduard Tvrdý Kaplán: Ignác Kosmály
3. Petrovice.
Okres: Veľká Bytča Pošta: Kolárovice Železnica: Veľká Bytča Fara: 1789
Patrón: Náboženská základina Filiálky: Petrovská, PŠúrno-vice, Setechov, Plánie, Magale Počet veriacich: 2203 Reč: slov.
Adm.: Rudolf Minarovský
4. Veľké Rovné.
Okres: Veľká Bytča Pošta: v mieste
Železnica: Veľká Bytča Fara: od roku: 1774 Patrón: Panstvo Herminy Hahn
Filiálky: Kopanice Počet veriacich: 4076 Reč: slov.
Farár: Juraj Kempný Kaplán: Felix Mikuí
5. Šťavník.
Okres: Veľká Bytča Pošta: v mieste Železnica: Veľká Bytča Fara: od XVI. storočia Patrón: Lesné družstvo v Šťavniku Filiálka: Hvozdnica Počet veriacich: 4431 Reč: slov.
Farár: Jozef Mendel Kaplán: Albín Blaíek
1. čičmany.
Okres: Žilina Pošta: Fačkov Železnica: Rajec Fara: od roku 1788 Patrón: Náboženská základina
Filiálka: Kopanice Počet veriacich: 1502 ReČ: slov. Adm.: Ján Štrba
2. Domaniža.
Okres: Považská Bystrica Pošta: v mieste Železnica: Pov. Bystrica Fara: od roku 1268 Filiálky: Čelko-Lehota, Kar-doš-Vieska, Malé Lednice, Sádečné
Dekanát Rajec. Dekan: —
Patrón: Melánia Schwaben-Durneiss, r. Reviczký Počet veriacich: 1955 Reč: slov.
Farár: Šebastian Slugeň Kaplán: —
3. Fačkov.
Okres: Žilina
PoŠta: v mieste
Železnica: Rajec
Fara: od roku 1788
Patrón: Náboženská základina
Filiálky: —
Počet veriacich: 1737
Admin.: Fabián Boletek
4. Konská.
Okres: Žilina Pošta: Rajecké-Teplice
6. Veľká Bytča.
Okres: Veľká Bytča Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XIV. storočia Patrón: B. Dolhar Popper Filiálky: Hliník, Malá Bytča Počet veriacich: 3930 Reč: slov.
Farár: Štefan Jantovič Kaplán: František Bartatek
7. Zemanská Kotešová.
Okres: Veľká Bytča PoŠta: v mieste Železnica: zastávka v mieste (Veľká Bytča) Fara: od roku 1421 Patrón: Náboženská základina Filiálka: Veľká Kotešová Počet veriacich: 1507 Reč: slov.
Farár: Jozef Pelikán
Železnica: Rajecké-Teplice Fara: od roku 1228 Patrón: Nástupcovia gr. Bal-
lestrem de Plawniovitz Filiálky: Poruba, Kunerád, Polusie, Stránské, Rajecké Teplice
Počet veriacich: 3785 Reč: slov. Adm.: Ján Rojľcek Kaplán: Jozef Kozinka
5. Rajec.
Okres: Žilina Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XI. storočia Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva Moravská Ostrava-Oščadnica
Filiálky: Veľká Černá, Malá Černá, Ďurčina, Šuja, Jaseňové, Zbyňov, Kľačany Počet veriacich: 5763 Reč: slov. Admin.: Ján Tiso Kaplán: —
6. Trstená—Frývald.
Okres: Žilina
Pošta: Rajec
Železnica: Rajec
Fara: od roku 1698
Patrón: Spoločnosť pre zúžit-
kovanie dreva, Moravská Ostrava-Oščadnica Filiálka: Trstená Počet veriacich: 1565 Reč: slov.
Farár: Julius Horváth
Dekanát 'Žilina. Dekan Ľudovit Blazek.
1. Bytčica.
Okres: Žilina
Pošta: v mieste
Železnica: zastávka v mieste
(Lietava Lúčka) Fara: 1788
Patrón: Náboženská základina Filiálky: Lietava Lúčka, Porúbka
Počet veriacich: 2542 Reč: slov.
Farár: Vojtech Aniítík
2. Dolný Hričov.
Okres: Veľká Bytča Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XVI. st. Patrón: panstvo Herminy Popper a Ludvika Mičuru Filiálky: Horný Hričov, Bytča-Lehota, Horné Hlboké, Pašti-na, Závada, OvČiarsko, Hri-čovské Podhradie, Peklina Počet veriacich: 2419 Reč: slov.
Farár: Ernest Pápay Kaplán: Anton Posluch
3. Lietava.
Okres: Žilina Pošta: Lietava Lúčka
Železnica: Lietava Lúčka Fara: asi od roku 1400 Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva, úč. spol., Mor. Ostrava-Oščadnica Filiálky: Babkov, Bánová, Bre-zany, Bytarová, Hôrky, Pod-horie, Svinná, Závadka-Sune-ková
Počet veriacich: 4568 Reč: slov.
Farár: Jozef Tvrdý Kaplán: Imrich Branikovit
4. Rosina.
Okres: Žilina Pošta: Žilina Železnica: Žilina Fara: r. 1400 už jestvovala Patrón: Komposesorát panstva v Bytčici Filiálky: Trnové, Turo, Brezová a Rosinky Počet veriacich: 3922 Reč: slov.
Farár: Ľudovít Blaíek Kaplán: Dezider Kiss
5. Strečno.
Okres: Žilina Pošta: Varín Železnica: v mieste
Fara: od roku 1788 Patrón: Náboženská základina Filiálky: Stráňavy, Moyš-Lúčka, Zlatné
Počet veriacich: 2194 Reč: slov.
Admin.: Alexander Laudon
6. Višňové.
Okres: Žilina Pošta: Rosina Železnica: Žilina Fara: od roku 1515 Patrón: Nábož. základina Počet veriacich: 1565 Reč: slov.
Farár: Alojz Marsina
7. Žilina.
Okres: Žilina Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XIII. stor. Patrón: Cirk. obec Žilina Filiálky: Stražov, Závodie, Zábava Počet veriacich: 15.938 Reč: slov.
Farár: Tomáš Ruíiíka, páp.
prelát, opát Kaplán I.: JozeJ Hollý, Kaplán II.: Pavel Bezák
Dekanát Kysucké Nové Mesto. Dekan Štefan Kapallay.
1. Brodno.
Okres: Kysucké Nové Mesto Pošta: Budatín Železnica: zastávka v mieste
(Žilina) Fara: v XVI. st. už jestvovala;
znovu sriadená r. 1788 Patrón: Nábož. základina Filiálky: Budatín, Oškerda, Sňažnica, Vranie, Zádubnie Počet veriacich: 3335 ReČ: slov.
Farár: Michal Bélik
2. Kysucké Nové Mesto.
Okres: Kysucké Nové Mesto Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: r. 1305 už jestvovala Patrón: Gejza Csáky Filiálky: Povina, Lodno, Rudi-na Malá a Veľká, Lieskovec,
Budatín-Lehota, Radola Počet veriacich: 6826 Reč: slov.
Farár: Štefan Kapallay Kaplán: Frantiíek Mikloíovit
3. Nesluša.
Okres: Kysucké Nové Mesto Pošta: v mieste Železnica: Kysucké N. Mesto Fara: od roku 1788 Patrón: Nábož. základina Filiálka: Rudinská Počet veriacich: 3875 Reč: slov. Farár: Karol Miíík Kaplán: Imrich Kyjatek
4. Ochodniea.
Okres: Kysucké Nové Mesto Pošta: v mieste Železnica: zastávka v mieste (Kys. Nové Mesto)
Fara: od roku 1789 Patrón: Náb. základina Filiálky: Dunajov, Dolina Suchá, Beľajky, Potok, U Prpy, Za Vodou, Nesluš-ská Suchá Počet veriacich: 2222 Reč: slov.
Farár: Dr. Frantiíek Herodek
5. Divina.
Okres: Žilina Pošta: v mieste Železnica: Žilina Fara: od roku 1771 Patrón: Gejza Csáky Filiálky: Chumec, Svederník, Lúky, Lalinek, Marček, Divinka Počet veriacich: 4116 ReČ: slov.
Adm.: Jozef Omelka Kaplán: —
Dekanát Varin. Dekan Ignác Adámik.
1. Belá pri Varíne.
Okres: Žilina Pošta: Varín Železnica: Varín Fara: od roku 1788 Patrón: Nábož. základina Filiálky: Lysica a kopanice Počet veriacich: 3868 ReČ: slov.
Farár: Rudolf Kunda Kaplán: —
2. Dolná Tižina.
Okres: Žilina Pošta: v mieste Železnica: Varín Fara: od roku 1788 Patrón: Nábož. základina
Filiálka: Stráža Počet veriacich: 1193 ReČ: slov.
Adm.: Andrej Paldan, kaplán varínsky
3. Horný Vadičov.
Okres: Kysucké Nové Mesto Pošta: Kysucké Nové Mesto Železnica: Kys. Nové Mesto Fara: od roku 1788 Patrón: Nábož. základina Filiálky: Dolný Vadičov, Kotržina Lúčka, Pažite Počet veriacich: 2340 Reč: slov.
Adm.: Karol Rumpel Kaplán: —
4. Teplička n. Váhom.
Okres: Žilina Pošta: Žilina
Železnica: zastávka v mieste (Žilina)
Fara: od roku 1300 Patrón: —
Filiálky: Moyš, Zástranie Počet veriacich: 2484 Reč: slov.
Farár: Jozef Kostelný
5. Terchová.
Okres: Žilina Pošta: v mieste Železnica: Varín Fara: od roku 1731 Patrón: pi. Hub. Majláthová
Filiálky: Horná Tižina, Stru- 6. Varín.
hárfia, Biely Potok, Ištvánová, Poddolina
Počet veriacich: 4001 ReČ: slov.
Farár: Juraj Czeizel Kaplán: Viktor Molnár
Okres: Žilina Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1200 Patrón: gr. Rudolf Pongrác
Filiálky: Gbelany, Krasňany,
Nededza, Nezbud-Lúčka Počet veriacich: 3608 Reč: slov.
Farár: Ignác Adámik Kaplán: Andrej Paldan
Dekanát Čadca. Dekan Štefan Krautmann.
1. Čadca.
Okres: Čadca Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1743 Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva úč. spol. Mor. Ostrava-Oščadnica Filiálka: Horelica PoČet veriacich: 7575 Reč: slov.
Farár: Štefan Stolári k Kaplán: Ladislav Laco
2. Čierne pri Čadci.
Okres: Čadca
Pošta: v mieste
Železnica: zastávka v mieste
(Čadca) Fara: od roku 1796 Patrón: Nábož. základina Filiálka: Svrčinovec Počet veriacich: 4243 ReČ: slov.
Adm.: Štefan Gahér
3. Krásno n. Kysucou.
Okres: Kysucké Nové Mesto Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1789 Patrón: Nábož. základina Filiálka: Zborov Počet veriacich: 4825 Reč: slov.
Farár: Matej Burlas Kaplán: Vojtech Magnusek.
4. Lutiša.
Okres: Kysucké Nové Mesto Pošta: Stará Bystrica Železnica: Varín Fara: od roku 1788 Patrón: Nábož. základina Filiálka: — Počet veriacich: 1299 Reč: slov.
Adm.: Vincent Krát
5. Nová Bystrica.
Okres: Kysucké Nové Mesto Pošta: v mieste Železnica: Krásno n. Kysucou Fara: od roku 1789 Patrón: Nábož. základina Počet veriacich: 3462 Reč: slov. Farár: Ján Pabián Kaplán: Jozef Baluí'ik
6. Oščadnica.
Okres: Čadca
Pošta: v mieste
Železnica: zastávka v mieste
(Čadca) Fara: od roku 1788 Patrón: Nábož. základina Počet veriacich: 3731 ReČ: slov.
Farár: Štefan Krautmann Kaplán: Jozef Cisár
7. Riečnica.
Okres: Kysucké Nové Mesto Pošta: Nová Bystrica Železnica: Krásno n. Kysucou Fara: od roku 1788 Patrón: Nábož. základina Filiálky: Havrelka, kopanice Počet veriacich: 2376 Reč: slov.
Farár: Michal Úradník
8. Skalité.
Okres: Čadca Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1749 Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva Čadca Filiálka: Kopanice Počet veriacich: 2785 Reč: slov.
Farár: Jozef Randik
9. Stará Bystrica.
Okres: Kysucké Nové Mesto Pošta: v mieste Železnica: Kys. Nové Mesto Fara: od roku 1667 Filiálky: Klubina, Radvostka Počet veriacich: 4741 Reč: slov. Farár: Ján Svitek Kaplán: Rudolf Števula
Dekanát Turzovka. Dekan: —
1. Makov.
Okres: Čadca Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1796 Patrón: Nábož. základina Filiálky: kopanice Počet veriacich: 2990 Reč: slov. Adm.: Jozef Szôke Kaplán: —
2. Raková.
Okres: Čadca Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1789 Patrón: Nábož. základina Počet veriacich: 3547 ReČ: slov.
Farár: Václav Bauer Kaplán: Štefan Fundárek
3. Staškov.
Okres: Čadca Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1796 Patrón: Nábož. základina Filiálky: kopanice Počet veriacich: 1693 Reč: slov.
Adm.: Jozef Minaroviech
4. Turzovka.
Okres: Čadca Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1694 Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva Mor. Ostrava-Oščadnica Filiálky: Olešná, Podvysoká, Dlhépole, Dlhá-Turkov, Divina-Dlhá, Nesluša-Dlhá Počet veriacich: 15.476 Reč: slov. Farár: Karol Toíík Kaplán: I.: Ignác Kut/s, Kaplán II.: Imrich Kyjatek Kaplán III.: Anton Kocúr
5. Vysoká n. Kysucou.
Okres: Čadca Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1762 Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva Mor. Ostrava-Oščadnica
Filiálky: Kelčov, Zátoka Počet veriacich: 4771 Reč: slov.
Farár: Štefan Leitmann Kaplán: —
6. Zákopčie.
Okres: Čadca PoŠta: v mieste Železnica: Raková Fara: 1749
Patrón: Spoločnosť pre zúžitkovanie dreva Mor. Ostrava-OŠčadnica Filiálka: Petránka Počet veriacich: 4070 Reč: slov.
Farár: Vojtech Dornií Kaplán: —
D. Archidiakonát hradňanský.
Archidiakon Andrej Skrábik.
1. Bobot.
Dekanát hradňanský. Dekan Adam Pelikán.
2. Dežerice. 3. Dolné Motešice.
Okres: Bánovce n. Bebravou Pošta: v mieste Železnica: Svinná Fara: od XIV. st.; znovu sria-dená r. 1712 Patrón: biskup nitriansky Filiálky: Bobot-Lehota, Horňany Počet veriacich: 1508 Reč: slov.
Farár: Adam Pelikán
Okres: Bánovce n. Bebravou PoŠta: Horné Ozorovce Železnica: zastávka v Ruskov-
ciach (Svinná) Fara: od roku 1484 Patrón: —•
Filiálky: Podlužany, Farkaška,
Lutov Počet veriacich: 985 Reč: slov.
Adm.: Marcel Žovic
Okres: Bánovce n. Bebravou Pošta: Horné Motešice Železnica: Jastrabie (Svinná) Fara: r. 1300 už jestvovala Patrón: Olivier Seldern. Filiálky: Horné Motešice, Petrová Lehota, Peťovka, Bošanská Neporádza, Rožno-vá Neporádza Počet veriacich: 2112 ReČ: slov.
Farár: Karol Dúbravský Kaplán: —
4. Dubodiel.
Okres: Bánovce n. Bebravou Pošta: Jastrabie Železnica: Jastrabie Fara: 1782 Patrón: —
Filiálky: Veľká Hradná, Cimenná, Tarabovce Počet veriacich: 1807 Reč: slov.
Farár: Gaípar Koítál
5. Kostolné Mitice.
Okres: Bánovce n. Bebravou Pošta: Jastrabie
Železnica: Jastrabie Fara: roku 1332 už jestvovala Patrón: biskup nitriansky Filiálky: Jastrabie, Zemanské Mitice, Rožfiové Mitice, Červený Hostinec Počet veriacich: 1631 Reč: slov. Farár: Ján Blunár
6. Malá Hradná.
Okres: Bánovce n. Bebravou
PoŠta: Svinná
Železnica: Svinná
Fara: r. 1332 už jestvovala
Patrón: —
Filiálky: Svinná, Ruskovec,
Dolné Držkovce, Horné Držkovce, Čuklasovce Počet veriacich: 2301 Farár: Ľudovít Šimek
7. Slatina n. Bebravou.
Okres: Bánovce n. Bebravou Pošta: v mieste Železnica: Bánovce n. Bebr. Fara: 1331 Patrón: Mikuláš Zay de Csômôr Filiálky: Slatinka, Šípkov, Černolehota, Krásna Ves, Timoradza, Trebichová Počet veriacich: 3004 Reč: slov.
Adm.: Koloman Tóth Kaplán: Ladislav Széllesy
Dekanát Bánovce n. Bebravou. Dekan Dr. Jozef Tiso.
1. Bánovce n. Bebravou.
Okres: Bánovce n. Bebravou Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: roku 1332 už jestvovala Patrón: —
Filiálky: Dolné Ozorovce, Horné Ozorovce, Horné Naštice, Prusy, Miezgovce Počet veriacich: 3945 Reč: slov.
Farár: Dr. Jozef Tiso Kaplán: Štefan Kalina
2. Rybäny.
Okres: Bánovce n. Bebravou Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: roku 1359 už jestvovala Patrón: biskup trnavský Počet veriacich: 1204 Reč: slov.
Farár: Ľudovít Tomanóczy
3. Veľké Chlievany.
Okres: Bánovce n. Bebravou Pošta: Bánovce n. Bebravou Železnica: Bánovce n. Bebr. Fara: v XV. st. už jestvovala Patrón: panstvo Šama Weisza Filiálky: Dolné Naštice, Biskupice, Dvorec, Hreždovce, Ha-láčovce, Malé Chlievany, Pečeňany, Otrhanky Počet veriacich: 2817 Reč: slov.
Farár: Anton Turczyn Kaplán: Dezider Briestensky
4. Veľké Ostratice.
Okres: Bánovce n. Bebravou Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1830 Patrón: —
Filiálka: Malé Ostratice Počet veriacich: 730
Reč: slov. Farár: Ján Čerei
5. Vysočany.
Okres: Bánovce n. Bebravou PoŠta: Veľké Ostratice Železnica: Veľké Ostratice Fara: od XIV. storočia Patrón: Komposesorát panstva
Brogyány Filiálky: Brezoluby, Latkovce, NedaŠovce, Pravotice, Treba-šovce, Čaltice, Jerichov Počet veriacich: 1593 Reč: slov.
Farár: Emil Augustín
6. Uhrovec.
Okres: Bánovce n. Bebravou PoŠta: v mieste Železnica: Bánovce n. Bebr. Fara: od roku 1332 Patrón: Mikuláš Zay de Csômôr
Dolina Karolina, Lajošszálláš Reč: slov. Ujlak Farár: Karol Slauka
Počet veriacich: 991 Kaplán: —
Dekanát Rudno. Dekan Karol Koloí.
Filiálky: Dubnička, KŠiná, Omastiná, Uhrovské Podhradie, Radiša, Závada, Žitná,
1. Čavoj.
Okres: Prievidza Pošta: Valašská Belá Železnica: Nováky Fara: od roku 1789 Patrón: Náboženská základina Filiálka: Temeš Počet veriacich: 1930 Reč: slov.
Adm.: Jozef Dvoní
2. Diviaky n. Nitrou.
Okres: Prievidza Pošta: v mieste Železnica: Nováky Fara: od roku 1331 Patrón: —
Filiálky: Banka, Novejsa, Jež-kovejsa, Máčov, Vrbany, Baš-ŕanka, Besnákovejsa, Somo-rovejsa, Vrchovsky Počet veriacich: 2055 Reč: slov.
Farár: Anton Šmotlák Kaplán: —
3. Dolné Lelovce.
Okres: Prievidza Pošta: Zemanské Kostolany Železnica: Nováky Fara: od roku 1725 Patrón: Bertholda Tarnóczy z D. Leloviec nást. Filiálka: Vieska Počet veriacich: 310 Reč: slov.
Adm.: Vincent Hayek, farár novácky
4. Horné Vestenice.
Okres: Prievidza Pošta: Dvorniky
Železnica: Veľké Bielice Fara: roku 1532 už jestvovala Patrón: Kapitula nitrianska Filiálky: Dvorniky, Račice, Dolné Vestenice Počet veriacich: 2410 Reč: slov.
Admin.: Gejza Kubľcek Kaplán: —
5. Kostolná Ves.
Okres: Prievidza Pošta: Nitr. Rudno Železnica: Nováky Fara: roku 1415 už jestvovala Patrón: —
Filiálky: Dlžín, Dobročná, Nevidzany, Seč Počet veriacich: 1705 Reč: slov.
Adm.: Štefan Zlámal, farár nitr. rudfianský
6. Nitrianske Sučany.
Okres: Prievidza Pošta: Dvorniky Železnica: Nováky Fara: od roku 1760 Patrón: Kapitula nitrianska Filiálky: — Počet veriacich: 1021 Reč: slov.
Farár: Štefan Bergendy starší
7. Nováky.
Okres: Prievidza Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XIV. storočia Patrón: Rudolfa Majthényiho z Podhradia nást.
Filiálky: Veľká Lehota, Horné
Lelovce, Laskár Počet veriacich: 2784 Reč: slov.
Farár: Vincent Hájek Kaplán: fán Lov'ňek-Rapcek
8. Podhradie pri Prievidzi.
Okres: Prievidza Pošta: Nováky Železnica: Nováky Fara: od roku 1806 Patrón: Náboženská základina Filiálka: Malá Lehota Počet veriacich: 1302 Reč: slov.
Farár: Karol Kolo f
9. Nitrianske Rudno.
Okres: Prievidza Pošta: Nováky Železnica: Nováky Fara: od roku 1789 Patrón: Náboženská základina Filiálky: Kršíanovejsa, Rudno-Lehota, LeŠťany, Lomnica Počet veriacich: 1912 Reč: slov.
Farár: Štefan Zlámal
10. Valaská Belá.
Okres: Prievidza
Pošta: v mieste
Železnica: Nováky
Fara: roku 1572 už jestvovala
Patrón: —
Filiálky: kopanice
Počet veriacich: 4866
Farár: fán Briestenský
Kaplán: Ernest Fantovit
BISKUPSTVO: ROŽŇAVA
Dejiny rožňavského biskupstva a kapituly.
So založením rožňavského biskupstva sa zaoberal už kardinál Pazman, ktorý spozoroval, že pre vzdialenosť gemerského kraja od sídla diecézy ostrihomskej reformácia mala voľnú ruku natoľko, že na začiatku XVII. storočia zostali v Gemeri iba traja katolícki kňazi. Avšak Pazmanovi sa ešte nepodarilo dielo uskutočniť. Stalo sa to iba za Márie Terézie, ktorá vymohla r. 1776 od Svätej Stolice bullu erigovania novej diecézy rožňavskej. Táto bulla sriaďuje spolu aj novú rožňavskú kapitulu. Do r. 1815 klerici rožňavskí sa vychovávali v Trnave. V ten rok sa otvoril seminár rožňavský. Rožňavská kapitula dostala roku 1900 čestný odznak. Počet kanonikov je šesť. Jedna čiastka diecézy leží dnes v Maďarsku.
Ordinárius:
J. E. MICHAL BUBNIČ, apoštolský administrátor, vysv. biskup scilitanský. Narodil sa 22. mája 1877 v Pajštúne pri Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 22. júna 1900, od r. 1908 farár v Maduniciach, od r. 1923 farár v Topoľčanoch, r. 1928 stal sa apoštolským administrátorom biskupstva rožňavského, v tom roku bol vysvätený i za biskupa. Je predsedom Krajinskej Katolíckej Akcie na Slovensku.
Generálny vikár:
Jozef Horváth, pápežský protonotár. Členovia kapituly:
Štefan Dittel, Dr. Anton Fábián, Dr. Vojtech Wahlner, Dr. Ján Belický, dr. Julius Privitzký.
Biskupská kancelária:
Dr. Róbert Pobožný, riaditeľ, konzistorný notár; Msgr. Ján Majan; pridelený Jozef Pitko.
Úrad cirk. diec. škôldozorcu:
Dr. Anton Fábián, Dr. Róbert Pobožný.
Profesorský sbor seminára:
Dr. Ján Belický, rector; Dr. Vojtech Wahl-
ner, Dr. Ján Sviekovský, Ján Jalovecký, Dr. Alexander Bodor.
Kňazi penzionovaní:
Ján Barilla, býv. farár v Hrachové. Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:
Frantiíek Toman, duch. radca, kurátor r. k. biskupskej nemocnice v Rožňave; Jozef Pitko, slovenský misionálny kaplán ústredný.
Diecezánni kňazi účinkujúci mimo diecéze:
Počet teologov:
Na V. ročníku 3, na IV. ročníku 7, na III. ročníku 5, na II. ročníku 6; na I. ročníku 6, v Ríme 1, v Strasbourgu 1; úhrnom 29-
Archidiakonát Katedrálny.
Archidiakon Štefan Dittel, kanonik.
1. Bôrka.
Okres: Rožňava Pošta: Drnava
Dekanát Rožňava. Dekan Jozef Erm.
Železnica: Rožňava Filiálky: Hačava, Kováčová,
Fara: od roku 1482 Lúčky
Patrón: Komposesorát panstva Počet veriacich: 789; obyva-
BÔrka-LÚČka teľov: 1831
Reč: maď.
Farár: Jozef Mihály
2. Dobšina.
Okres: Rožňava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1326 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Berdárka, Vyšná Slaná, Gočovo, Vlachovo, Rejdova
Počet veriacich: 2547; obyvateľov: 7466 Reč: slov., nem. Farár: Ján Kontroí
3. Krásnohorské Podhradie.
Okres: Rožňava Pošta: v mieste Železnica: Rožňava Fara: od roku 1366 Patrón: Ľud. Maldeghen Filiálky: Krásnohorská, Dlhá
Lúka, Jólész, Pača Počet veriacich: 2492; obyvateľov: 2716 Reč: maď. a slov. Farár: Jozef Erm Kaplán: —•
4. Hárskút.
Okres: Rožňava Pošta: Drnava
Železnica: Rožňava Fara: od roku 1141 Patrón: Ľud. Maldeghen Filiálka: Drnava Počet veriacich: 1094; obyvateľov: 1135 Reč: maď.
Farár: Ľudovít Štefan
5. Plešivec.
Okres: Rožňava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Hôrka, Vidová, Salo-vec, PaŠková, Ardovo Počet veriacich: 1250; obyvateľov: 4778 Reč: maď. a slov. Farár: Ladislav Perényž
6. Rožňava.
Okres: Rožňava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XII. stor. Patrón: biskup rožňavský Filiálky: Brzotín, čučma, Na-dabuľa, Rudno Počet veriacich: 5602; obyvateľov: 9965 Reč: maď. a slov. Farár: Dr. Julius Privitzky
Kapláni: Ladislav Lesko, Jozef Pitko, Dr. Alexander Bodor
7. Štítnik.
Okres: Rožňava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1753 Patrón: —
Filiálky: Bystré, Čiernalehota, Gecelovce, Genš, Gočaltovo, Hankova, Kunováteplica, Markuška, Ochtina, Petrma-novce, Roštár, Rozložna, Sla-voška, Slavosovce Počet veriacich: 1514; obyvateľov: 7844 Reč: slov., maď., nem. Adm.: Ľudovít Kabla
8. Veľká Poloma.
Okres: Rožňava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Gejza Andrássy Filiálky: Malá Poloma, Betliar, Henckovce, Nižná Slaná, Strakova, Sulova Počet veriacich: 1298; obyvateľov: 3959 Reč: slov. Adm.: Štefan Kiss
Dekanát Hodejovo. Dekan František Nžnger.
1. Kostolná Bašta.
Okres: Feledince Pošta: Hajnáčka Železnica: Hajnáčka Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: Stará Bašta, Večekľov, Almaď, Tajty, Studená
Počet veriacich: 3116; obyvateľov: 3186 Reč: maď.
Farár: Koloman Draveczky Kaplán: —
2. Hodejov.
Okres: Feledince Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Blhovce, Hodejovec, Gemerček, Gortva Počet veriacich: 3343; obyvateľov: 3939 Reč: maď.
Farár: Adalbert Lóska Kaplán: Jozef Hlaváé
KOSTOLY Z BISKUPSTVA ROŽŇAVSKÉHO: x. Biskupský kostol v Rožňave. 2. Kostol s biskupskou nemocnicou v Rožňave. 3. Vnútro kostola v Smolníku. 4. Zvonica a kostolík Šivetice (XIII. stor.) 5. Stará Halič. 6. RákoS.
3. Hostice.
Okres: Feledince Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: —•
Filiálky: Déter, Jestice, Darňa Počet veriacich: 1656; obyvateľov: 2021 Reč: maď.
Farár: Jozef Koítecký
4. Petrovce.
Okres: Feledince Pošta: Hajnáčka Železnica: Hajnáčka Fara: od roku 1811 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Dobfenek Počet veriacich: 742; obyvateľov: 751 Reč: maď.
Farár: Jozef Holczmann
5. Sííreg.
Okres: Feledince Pošta: Hajnáčka Železnica: Hajnáčka Fara: od roku 1396 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Čoma, Hajnáčka Počet veriacich: 2243; obyvateľov: 2385 Reč: maď.
Farár: František Ninger Kaplán: Štefan Sikorsky
Dekanát Tornaľa. Dekan Dezider Kemény.
1. Abovce.
Okres: Tornaľa Pošta: Štrkovec Železnica: Tornaľa Fara: od roku 1920 Patrón: —
Filiálky: Svätý Kráľ, Napraď Počet veriacich: 1113; obyvateľov: 1786 Reč: maď.
Adm.: Koloman Sulyok
2. Čoltovo.
Okres: Tornaľa Pošta: Gemer. Panita Železnica: Gemer. Panita, lebo Lekeňa
Fara: od roku 1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Bretka, Gemer. Panita, Hossusovo, Kečovo, Lekeňa, Meliata, Tyba Počet veriacich: 1294; obyvateľov: 3735 ReČ: maď. a slov. Adm.: Ján Majoros
3. Držkovce.
Okres: Tornaľa Pošta: HrkáČ Železnica: Tornaľa Fara: od roku 1397 Patrón: min. zemedeľstva Filiálky: Levart, Chválová, SkereŠovo, Višňové, Lévárt Počet veriacich: 1189; obyvateľov: 1698 Reč: maď. a slov. Farár: František Fábry Kaplán: —
4. Hrkáč - Šankovce.
Okres: Tornaľa Pošta: v mieste Železnica: Tornaľa Fara: od roku 1632 Patrón: —
Filiálky: Šaj.-Gemer, Behynce, Otročok, Levkeška, Polina, Žiar, Fás Počet veriacich: 1182; obyvateľov: 3607
Reč: maď. a slov. Farár: Imrich Šimon
5. Licince.
Okres: Revúca Pošta: Hucin Železnica: Hucin Fara: od roku 1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: —
Počet veriacich: 639; obyvateľov: 650 Reč: maď.
Farár: Dezider Kemény
6. Mehy.
Okres: Tornaľa Pošta: Tornaľa Železnica: Tornaľa Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: Hubovo, Kesovce, Králik, Štrkovec, Lenka, Oldalfalva, Riečka, Tornaľa Počet veriacich: 2166; obyvateľov: 5171 Reč: maď., slov. Farár: Štefan Fuhrmann
Dekanát Rimavská Seč. Dekan Ladislav Mázik.
1. Barca.
Okres: Tornaľa Pošta: Figa
Železnica: Tornaľa Fara: od roku 1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Dulovo, Figa, Cha-
nava, Nižná Káloša, Vyšná Káioša, Rumince Počet veriacich: 1288; obyvateľov: 2880
Reč: maď. Farár: Ján Hegedíls
2. Dubovec.
Okres: Feledince Pošta: Rimavská SeČ Železnica: v mieste Fara: od roku 1377 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Harmac, Martinová, Šimonovce, Sútor Počet veriacich: 1173; obyvateľov: 2565 Reč: maď. a slov. Adm.: Ján Munka
3. Feledince.
Okres: Feledince Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku-1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Belín, Jánošovce Počet veriacich: 1543; obyvateľov: 3742. Reč: maď. a slov. Farár: Ján Roth
4. Rimavská Seč.
Okres: Feledince Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Cakov, Ivanice, Radnovce, Zádor, Vieska n. Blhom
Počet veriacich: 1204; obyvateľov: 3027 Reč: maď. a slov. Farár: Ladislav Mázik
5. Velkyňa.
Okres: Feledince Pošta: Číz
Železnica: Linhartovce Fara: od roku 1920 Patrón: — Filiálka: Linhartovce Počet veriacich: 773; obyvateľov: 1767 Reč: maď. a slov. Farár: Jozef Laurincz
Dekanát Muráň. Dekan Jozef Hello.
1. Jelšava.
Okres: Revúca Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Kopráš, Chyžné, Lubeň
Počet veriacich: 1675; obyvateľov: 4765 Reč: slov. a maď. Farár: Anton Richter
2. Muráň.
Okres: Revúca Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1797 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálka: Paseky Počet veriacich: 1166; obyvateľov: 1321 Reč: slov. Farár: Jozef Lang
3. Muráňska Dlhá Lúka.
Okres: Revúca Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1728 Patrón: —■
Filiálka: Muráňska Lehota Počet veriacich: 636, obyvateľov: 1205 Reč: slov.
Adm.: farár v Muráni.
4. Ratkovská Lehota.
Okres: Revúca Pošta: Rybník Železnica: Jelšava Fara: od roku 1810 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Brádno, Bystré, Brus-ník, Burda, Dobrý Potok, Filier, Grlica, Kocika, Lipo-vec, Polom Počet veriacich: 483; obyva-ľov: 5580
Reč: slov. Adm.: v Rákoši
5. Rákoš.
Okres: Revúca Pošta: Rákošbaňa Železnica: Jelšava Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: Rákošbaňa, Kameňa-ny, Nandráž, Sirk, Turčok, Červeňany, Sirk Železník, Turčok Železník Počet veriacich: 796; obyvateľov: 3908 Reč: slov. Adm.: Jozef Šoltész
6. šivetice.
Okres: Lučenec PoŠta: Jelšava
Železnica: Jelsavská Teplica Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: JelŠavská Teplica, Migleš, Mikolčany, Mníšany, Nováčany, Hucin Počet veriacich: 380; obyvateľov 1985 Reč: slov. a maď. Farár: Štefan Fodor
7. Veľká Revúca.
Okres: Revúca Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1785 Patrón: —
Filiálky: Revúčka, Muráň Zdy-chava, Makrá Lúka, Mur. Lehota, Umrlá Lehota Počet veriacich: 1626; obyvateľov: 3922 Reč: slov. Farár: Jozef Hello
Dekanát Horehronie. Dekan Jozef Golda.
1. Červená Skala.
Okres: Brezno n. H. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1846 Patrón: —
Filiálky: Zlatno, Vaľkovňa, Švabolka, Nová Masa, Šum-jác, Telgárt, Vernár, Pusté-pole
Počet veriacich: 892; obyvateľov: 4786 Reč: slov. Farár: Ján Páva
2. Helpa.
Okres: Brezno Pošta: Pohorelská Maša Železnica: v mieste Fara: od roku 1742
Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: —
Počet veriacich: 2156; obyvateľov 2189 Reč: slov. Farár: Jozef Golda
3. Muráňska Huta.
Okres: Revúca PoŠta: Muráň Železnica: Muráň Fara: od roku 1810 Patrón: Náboženský fond Počet veriacich: 321; obyvateľov: 331 Reč: slov. Adm.: Nejt Lihan
4. Pohorelá.
Okres: Brezno Pošta: Pohorelská Maša
Železnica: Pohorelská Maša Fara: od roku 1742 Patrón: Min. zemedeľstva Počet veriacich: 2664; obyvateľov: 2705 Reč: slov.
Farár: Pavel Kojnok
5. Polonka.
Okres: Brezno Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1671 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálka: Závadka Počet veriacich: 4162; obyvateľov: 4459 Reč: slov.
Farár: Dr. František Nagy Kaplán: Ján Kováíik
Archidiakonát novohradský. Archidiakon Dr. Julius Privitzky, kanonik.
Dekanát Fiľakovo. Dekan Jozef Nyeste.
1. Boľkovce.
Okres: Lučenec Pošta: Lučenec Železnica: Lučenec Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: Brezina, Pincina, Pustatina Pokorného Počet veriacich: 853; obyvateľov: 889
Reč: maď. Farár: Jozef Nyeste
2. Fiľakovo.
Okres: Lučenec Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: Fiľ. KováČovce, Šid
Počet veriacich: 3928; obyvateľov: 4440 Reč: maď. a slov. Adm.: Salvator Kósa O. F. M.
3. Galša.
Okres: Lučenec PoŠta: Lučenec Železnica: v mieste Fara: od roku 1397
Patrón: —
Filiálky: Nitra, Fiľ. Kľa-čany
Počet veriacich: 982, obyvateľov: 1018 ReČ: maď.
Farár: Ján Cservenka
4. Husina.
Okres: Feledince Pošta: Ožďany Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálka: Uh. Zahorany Počet veriacich: 1060; obyvateľov: 1092 Reč: maď.
Farár: Ľudovít Danics
5. Ožďany.
Okres: R. Sobota PoŠta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: V. Dravce, Kerestury Počet veriacich: 1807; obyvateľov: 2487 Reč: maď. a slov. Farár: Ján Krosnyicky Kaplán: —•
6. Biskupice.
Okres: Lučenec Pošta: Fiľakovo Železnica: Fiľakovo Fara: od roku 1246 Patrón: —
Filiálky: Bena, Čakanovce, Raďovce Počet veriacich: 3081; obyvateľov: 3158 Reč: maď. a slov. Farár: Aladár Sashegyi dr. Kaplán: Julius Kováč s
7. Šávol.
Okres: Lučenec PoŠta: Fiľakovo Železnica: Fiľakovo Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: Bulhary, Prša Počet veriacich: 1087; obyvateľov: 1121 Reč: maď. a slov. Farár: ]án Rónai dr.
Dekanát Luíenec. Dekan Dr. Adalbert Cservenka.
1. Lučenec.
Okres: Lučenec Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1190 Patrón: —
Filiálky: Opatová, Mikušovce, Vidina, Veľká Ves Počet veriacich: 9135; obyva-telov: 15.141 Reč: maď. a slov. Farár: ]ulius Mihalovľc Kapláni: Andrej Puskás, Ján Pivka
Prof. náb.: Julius Molnár
2. Pleš.
Okres: Lučenec PoŠta: Rapovce
Železnica: Rapovce Fara: od roku 1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: M. a V. Romhaň Počet veriacich: 600; obyvateľov: 617 Reč: maď. a slov. Adm.: Juraj Magyar
3. Rapovce.
Okres: Lučenec PoŠta: Rapovce Železnica: Rapovce Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: Kalanda, Muľadka, Terbelovce, Mučín Počet veriacich: 2070; obyvateľov: 2335
Reč: maď. a slov. Farár: Dr. Adalbert Cservenka
Kaplán: Frant: Luíivjanský
4. Veliká p. I.
Okres: Lučenec Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Rodina Forgách Filiálky: JelŠovec, TrenČ, Panické Dravce Počet veriacich: 2578; obyvateľov: 2724 Reč: maď. a slov. Farár: Ľudovít Radány Kaplán: —
Dekanát Halií. Dekan Ondrej Huhra.
1. Breznička.
Okres: Lučenec Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku: 1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Bystrička, České Bre-
zovo, Kalinovo, Hradište, Korna, Málinec, Mládzovo, Ozdin, Poltár, Rovfiany, Lehota, Cinobana
Počet veriacich: 9116; obyvateľov: 17.386 Reč: slov.
Farár: Ernest Šteffko
2. Divín.
Okres: Lučenec Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: seniorát Zichy Filiálky: Budina, Tuhár, Dob-roč, Pila, Kotmanova, Lent-vora, Lovinobaňa, Podreča-ny, Polichno, Ružiná Počet veriacich: 4967; obyvateľov: 9801 Reč: slov.
Farár: Ľudovít Tihányi Kaplán: Pavel Dický
3. Dolná Strehová.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: Lučenec Fara: od roku 1397 Patrón: Imrich Madách Filiálky: Brusnik, Horná Stre-
hová, Chrŕany, Malá Vieska, Luborečka, Pravica, Priboj, Senno, Závada Počet veriacich: 435; obyvateľov: 3087 Reč: slov.
Farár: Augustín Kaminsky
4. Horný Tisovník.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: Halič Fara: od roku 1772 Patrón: seniorát Zichy a rodina Kiss de Nemeskér Filiálky: Ábelova, Dolný Tisovník, Blyskavice, Stará Huta, Lešt, M'adáčka, Veľký Lom, NedeliŠte, Šulia Počet veriacich: 1390; obyvateľov: 6770 Reč: slov.
Adm.: František Šerke
5. Pokriváň.
Okres: Lučenec Pošta: v mieste
Železnica: Kriváň Fara: od roku 1788 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Dolná Bzova, Horná Bzova
Počet veriacich: 2286; obyvateľov: 3002 Reč: slov.
Farár: Gejza Korponai
6. Stará Halič.
Okres: Lučenec Pošta: HaliČ Železnica: Halič Fara: od roku 1350 Patrón: Ján Forgách de Ghy-mes a Gács Filiálky: Gáč, Halič, Lehôtka, Vieska, Lupoč, Maškova, Praha
Počet veriacich: 1985; obyvateľov: 4499 Reč: slov.
Farár: Ondrej Huhra Kaplán: —
Dekanát malohontský. Dekan ]án Kristojíák.
1. Hnúšťa.
Okres: Rimavská Sobota Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1769 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Kyjatice, Hačava, Likier, Rimavské Brezovo, Klenovec
Počet veriacich: 1961; obyvateľov: 8147 Reč: slov.
Farár: Adalbert Petrovský
2. Hrachovo.
Okres: Rimavská Sobota Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1769 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Vyšný Skalník, Baba-luška, Malé Terjakovce, Nižný Skalník, Kozica, Krasko, Veľké Terjakovce, Rimavská Baňa, Zalužán, Lehota, Zahorany, Vrbovce, Rimavica
Počet veriacich: 948; obyvateľov: 3616 Reč: slov.
Farár: Štefan Varga
3. Kokava n. Rim.
Okres: Rimavská Sobota Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Vlkovo, Lesanicka, Groň, Dráhová, Jaseninka, Pereš, Utekáč, Cisársko, Zlat-no, Diel, Rimavica Hámor Počet veriacich: 3376; obyvateľov: 5147 Reč: slov.
Adm.: Ľudovít Bial Kaplán: —
4. Lôrn n. R.
Okres: Rimavská Sobota Pošta: v mieste Železnica: Kokava n. R. Fara: od roku 1799
Patrón: Náboženský fond Filiálky: Drabsko, Drabčenské Polanky, Kysuca, Javorina, Klenovské Vrchy, Chlipnáč-ka, Vrch Dráhová, Kremeno-RadoŠka, Polánky, Čertáž Počet veriacich: 1847; obyvateľov: 1969 Reč: slov.
Adm.: Anton Steidl Kaplán: —
5. Rimavská Sobota.
Okres: Rimavská Sobota PoŠta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1462 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Nižná Pokoráza, Če-renčany, Dušava, Vyšná Pokoráza, Mojim, Tomášova, Zaharovce, Bakta Počet veriacich: 3788; obyvateľov: 8496 Reč: maď. a slov. Farár: Dr. ]án Šándor Kaplán I.: Michal Baláž Kaplán II.: Vojtech Dezsô Prof. náb.: Dr. Jozef Bányai
6. Šoltyska.
Okres: Rimavská Sobota Pošta: Kokava n. Rim. Železnica: Kokava n. Rim. Fara: od roku 1809 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Ďubákovo, Lubena, Salajka
Počet veriacich: 928; obyvateľov: 938 Reč: slov.
Farár: Ernest Liptay
7. Tisovec.
Okres: Rimavská Sobota Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Ministerstvo financií Filiálka: Píla
Počet veriacich: 1507; obyvateľov: 4463 Reč: slov.
Farár: Eduard Kamm
8. Uzovská Panita.
Okres: Feledince PoŠta: Vyšný Blh
Železnica: Rim. Sobota Filiálky: Nižný Blh, Vyšný Blh, Bátka, Budikovany, Drienčan, Padarovce, Rokytník, Luko-vištia, Mihályfalva, Nižné Valice, Vyšné Valice, Grego-rovce, Pápča, Dražice, Ostra-žovce, Meleched, Michalovce, Tomášovce Počet veriacich: 2070; obyvateľov: 7823 Reč: maď. a slov. Adm.: Ernest Novák
9. Veľká Suchá.
Okres: Rimavská Sobota PoŠta: v mieste Železnica: Pondelok Fara: od roku 1399 Patrón: —
Filiálky: Hrnčiarske Zalužany, Sušany, Pondelok, Váľkovo, Setece
Počet veriacich: 1973; obyvateľov: 2760 Reč: slov.
Farár: Ján Kriítofcák Kaplán: —
Archidekanát T urna.
Archidekan Adalbert Wahlner.
Dekanát Turňa. Dekan Alexander Bencsik.
1. Hrhov.
Okres: Moldava n. B. Pošta: v mieste Železnica: Turňa Fara: od roku 1562 Patrón: Náboženský fond Počet veriacich: 349; obyvateľov: 971 Reč: maď. Farár: —
2. Jablouca.
Okres: Moldava n. B. PoŠta: v mieste Železnica: Turňa Fara: od roku 1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Silica, Borzová Počet veriacich: 278; obyvateľov: 1997 Reč: maď. Farár: Jozef Stepan
3. Jablonov n. T.
Okres: Moldava n. B. Pošta: v mieste Železnica: Turňa Fara: od roku 1397 Patrón: Gejza Andrássy Filiálka: Hrušov. Počet veriacich: 487; obyvateľov: 1343 Reč: maď. Farár: Gabriel Béres
4. Turňa n. B.
Okres: Moldava n. B. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1224 Patrón: Ľudovít Sólymossy Filiálky: Dvorníky, Mihyska, Zadiel, Vendégi, Háj
Počet veriacich: 1867; obyvateľov: 2841 Reč: maď. a slov. Farár: Gejza Šimko Kaplán: —
5. Turňa - Nová Ves.
Okres: Moldava n. B.
Pošta: Turňa n. B. Železnica: Turňa n. B. Fara: od roku 1397 Patrón: Ľudovít Sólymossy Filiálky: Žarnov, Horváty Počet veriacich: 608; obyvateľov: 955 Reč: maď.
Farár: Alexander Bencsik
Dekanát Jasov. Dekan Alfonz Novotný.
1. Debraď.
Okres: Moldava n. B. PoŠta: Jasov Železnica: Jasov Fara: od roku 1734 Patrón: prelatúra jasovská Filiálky: —
Počet veriacich: 573; obyvateľov: 589 ReČ: maď.
Adm.: Koloman Oscsenda
2. Jasov.
Okres: Moldava n. B. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1243 Patrón: prelatúra jasovská Filiálky: Jasovské Podhradie, Počkaj, Tapolca Počet veriacich: 1422; obyvateľov: 1553 ReČ: maď. a slov. Adm.: Gerard Lukatovit
3. Poproe.
Okres: Moldava n. B. Pošta: Jasov Železnica: Jasov Fara: od roku 1506 Patrón: prelatúra jasovská Filiálky: —
Počet veriacich: 1234; obyvateľov: 1275 Reč: slov.
Adm.: Rudolf Ujlaki
4. Rudník.
Okres: Moldava n. B. Pošta: Jasov Železnica: Jasov Fara: od roku 1775 Patrón: prelatúra jasovská Počet veriacich: 552; obyvateľov: 564 Reč: slov.
Farár: Ambro Ebergényi
5. Štós.
Okres: Moldava n. B. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1693 Patrón: Ministerstvo zemedeľstva Filiálka: Bodoka Počet veriacich: 757; obyvateľov: 1022 Reč: nem. Farár: —
6. Vyšný Medzev.
Okres: Moldava n. B. PoŠta: Nižný Medzev Železnica: Nižný Medzev Fara: od roku 1300 Patrón: prelatúra jasovská Filiálka: Luciabaňa Počet veriacich: 1291; obyvateľov: 1521 Reč: nem. a slov. Farár: Siardus Sziklay
Dekanát sp'ňský. Dekan Eugen Loja.
1. Gelnica.
Okres: Gelnica PoŠta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: mesto Gelnica
Filiálky: Prakovce, Cehy PoČet veriacich: 2822; obyvateľov: 4478 Reč: nem., slov. a maď. Farár: Rudolf Znak Kaplán: —
2. Jaklovce.
Okres: Gelnica Pošta: Margecany Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Komposesorát
Filiálky: Veľký Folkmár, Margecany, Rolova Huta, Kojšov Počet veriacich: 2433; obyvateľov: 3767 ReČ: slov. Farár: Eugen Loja Kaplán: —
3. Krompachy.
Okres: Gelnica PoŠta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: Nižné Slovinky,
Vyšné Slovinky Počet veriacich: 5082; obyvateľov: 7660 Reč: slov.
Farár: František Horánsky Kaplán: —
4. Mníšek n. Hnilcom.
Okres: Gelnica PoŠta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1338 Patrón: mesto Mníšek Filiálka: Helcmanovce Počet veriacich: 649, obyvateľov: 2575 Reč: nem.
Farár: Róbert Puskás
5. Sinolník.
Okres: Gelnica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1310 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Baňa, Uhorna Počet veriacich: 2797; obyvateľov: 3365 Reč: nem. a slov. Adm.: Dr. František Znak Kaplán I.: — Kaplán II.: —
6. Smolnická Huta.
Okres: Gelnica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: Min. zemedeľstva Filiálka: Píla
Počet veriacich: 1016; obyvateľov: 1134 Reč: nem. Farár: ]án Dôrner
7. Švedlár.
Okres: Gelnica Pošta: Mníšek n. Hn. Železnica: Mníšek Fara: od roku 1338 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Stará Voda, Horné
Hrable, Papierový Mlyn, Píla, Hrable
Počet veriacich: 929; obyvateľov: 2180 ReČ: nem. a slov. Adm.: Ladislav Bartha Kaplán: —
8. Vondrišel.
Okres: Spišská Nová Ves PoŠta: v mieste Železnica: Spišská Nová Ves Fara: od roku 1668 Patrón: —
Filiálky: Henzlova, Štilbach Reč: nem. a slov. Počet veriacich: 1557; obyvateľov: 2429 Farár: ]án Kocsis Kaplán: —
9. Žakarovce.
Okres: Gelnica Pošta: Gelnica Železnica: v mieste Fara: od roku 1768 Patrón: Náboženský fond Filiálky: —
Počet veriacich: 1313; obyvateľov: 1422 Reč: slov.
Farár: Alojz Machay
Starobylý r. k. kostol vo Feledinciach
KOSTOLY Z BISKUPSTVA SPIŠSKÉHO: i. Zakamené. 2. Malá Franková, y Matiašovce. 4. Černová. 5. Spišské Vlachy. 6. Hrabušice. 7. Biskupský kostol v Spišskej Kapitule. 8. Svábovce (XII. stor.)
BISKUPSTVO: SPIŠSKÉ
Dejiny biskupstva spiíského a kapituly spiískej.
V Spiši jestvovala už pradávno prepozitúra, ktorá bola síce podriadená arcibiskupovi ostrihomskému, ale počas dejín mala rôzne privilégia, takže spišský prepošti mali skoro úplnú biskupskú moc na svojom teritoriume. Až do XVI. storočia bola prepozitúra rovno Sv. Stolici podriadená. S prepozitúrou prekvitala už od pradávna aj kapitula spišská a za času prepošta Lukáta r. 1282 bol počet kapitulníkov už desať. Kapitula mnoho trpela od Tatarov a od rôznych revolucionárov, preto po tatarskom vyplienený kostol dala ohradiť pevným múrom. Spišskí Nemci mali čulé styky s univerzitami nemeckými, a preto aj reformácia slávila na území prepozitúry svoje víťazstvá, len horlivosti prepoštov a kapitulníkov možno ďakovať, že sa katolicizmus na tých krajoch udržal.
V prepozitúre boly vždy snahy, aby sa prepoštstvo spišské stalo samostatným biskupstvom. Konečne po 600 ročnom jestvovaní prepozitúry na žiadosť Márie Terezie pápež Pius VI. erigoval na teritoriume spišského prepošta nové biskupstvo, ku ktorému z územia ostrihomskej arcidiecézy boly pribrané ešte aj liptovský a oravský archidiakonát. Prvým spišským biskupom sa stal Karol Szalbek, vacovský veľprepošt roku 1776. On otvoril v Spišskej Kapitule aj seminár. R. 1806 dostali kapitulníci od kráľa Františka I. čestný kríž. Biskup Pyrker, ktorý sa stal r. 1821 patriarchom v Benátkach, sriadil učiteľský ústav. Po prievrate už r. 1921 zaujal biskupský stolec terajší horlivý arcipastier Ján Vojtaííák. Počet kanonikov je 10.
Ordinárius:
J. E. JÁN VOJTAŠŠÁK. Nar. 14. nov. 1877 v Zakamenom, za kňaza vysvätený 1. júla 1900. Farár vo Veličnej (1911), redaktor »Sv. Rodiny«. R. 1919 riaditeľ biskupskej kancelárie a rektor seminára Spišskej Kapituly. 13. febr. 1921 vysvätený za biskupa. Intronizovaný 27. febr. 1921.
Generálny vikár:
Vendelín Húska, páp. prelát, kanonik.
Členovia kapituly:
s
Dr. Martin Kheberich, vysv. biskup, veľprepošt.; Dr. Frid. Rolný, lektor-kanonik, opát; Dr. Ján Jurik, kantor-kanonik, prepošt; Peter Wje-cha, kustos, kanonik, prepošt; Vendelín H/íska, prelát-kanonik; Dr. Ján Seman; Ignác Paúák, farár kapitulský. Magistri-kanonici: Dr. Alex. Horváth; Dr. Jozef Tomanócy a Viktor Milan.
Biskupská kancelária:
Vendelín Húska, riaditeľ; Dr. Jozef Kapala, bisk. notár.
Cirkevný hlavný škôldozorca:
Dr. Jozef Tomanócy.
Profesorský sbor seminára:
Msgr. Dr. Ján Ferencík, rektor; Dr. Štefan Lach; Dr. Štefan Faith, spirituál; Vrán t. Skycák, Dr. Jozef Špirko, Dr. Michal Mrkva, prefekt.
Kňazi penzionovaní:
Ján Korsch, v. farár v Zdiari; Štefan Rovder, v. farár v Liptovskom Sv. Michale; Jozef Vráv, v. kaplán; Štefan Janovíík, v. farár v Likavke; Vendelín Schwarz, v. farár v Námestove; Ladislav Moyí, v. farár v Lúčkach; Roman Pukát, v. farár v Harhove; Štefan Almássy, v. farár v ČenČiciach; Andrej Doránsky, v. farár v Ma-tiasovciach; Innocent Smolko, v. farár v Ružbachoch; Alojz Králik, v. farár v Komjatnej; Karol Kuíera, v. farár v Liptovskom Sv. Ondreji.
Kňazi y rozličných funkciách mimo pastorácie:
Jozef Brandobur, riaditeľ r. k. uČ. ústavu v Spišskej kapitule; Alojz Miíkovit, profesor
r. k. uč. ústavu v Spišskej kapitule; Ignác Liho-sith, katechéta a rektor malého seminára v Levoči; Dr. ]án Briííák, katecheta v Spišskej Novej Vsi; Julius Šunavec, katecheta v Kežmarku.
Diecezánni kňazi, účinkujúci mimo diecéze:
Ján Hvizdoí, prof. náb. v Košiciach; Ambróz Kapitán, správca fary v Amerike; Dr. Vojtech
Kováí, gen. riaditeľ ústrednej Karity v Bratislave; Vojtech Novák, voj. kurát v Užhorode; Valent Vilkovský, voj. kurát v Brne.
Počet teologov:
Na IV. ročníku 3, na III. ročníku 10, na II. ročníku 10, na I. ročníku 13. — Filozofi: 20.-— V Ríme v Nepomucenume 2, v Innsbrucku 3.
Katedrálny archidiakonát. 1. Spišská Kapitula.
Okres: Levoča
Pošta: Spišské Podhradie
Železnica: Spišské Podhradie
Archidiakon: Vendelín Húska, kanonik.
Sivabrada, Rybníček Počet veriacich: 1846 Reč: slov.
Farár: Ignác Panák, kanonik Kaplán: —
Fara: starodávna Patrón: biskup a kapitula Filiálky: Jablonov, Baldovce, Baldovský Kúpeľ, Bugľovce, Katuň, Lúčka, NemeŠany,
Dekanát Spišské Podhradie. Dekan Dr. Pavel Doľák.
1. Biacovce.
Okres: Levoča Pošta: Spišské Podhradie Železnica: Spišské Podhradie Fara: od roku 1502 Patrón: Albína Csákyho potomci Filiálky: Ordzoviany, Pongra-covce
Počet veriacich: 989 Reč: slov. Farár: ]án Vencko Kaplán: —
2. Brutovce.
Okres: Levoča Pošta: SpiŠ. Podhradie Železnica: Spiš. Podhradie Fara: od 1808 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Podproč, Olšavica, Suchý Dol. Počet veriacich: 470
(855 gr. rítu) Adm.: Eduard S kal s ký
3. Chrasť nad Hornádom.
Okres: Spiš. Nová Ves Pošta: Spiš. Hrušov Železnica: v mieste Fara: od 1740 Patrón: Rodina Máriássy Filiálky: Matejovce pri Hornáde
Počet veriacich: 580 Reč: slov.
Farár: ]án Starostovií
4. Spišský Hrušov.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: v mieste Železnica: Markušovce Fara: od starodávna Patrón: —• Filiálka: Vitkovce Počet veriacich: 730 Reč: slov.
Adm.: Prant. Šimonovií
5. Kluknava.
Okres: Gelnica Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1726 Patrón: —
Filiálky: Rychnava, Hrišovce, Kaľava, Opaka Počet veriacich: 2483 Reč: slov.
Farár: Andrej Oravec, okr.
šk. inšpektor Kaplán: —
6. Poľanovce.
Okres: Levoča Pošta: Spišské Podhradie Železnica: Spišské Podhradie Fara: od roku 1497 Patrón: Rodiny Jančo a Balka Filiálky: Harakovce, Korytno Počet veriacich: 444 Reč: slov.
Farár: Matiáí Nemíík
7. Slatvin.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: Spišské Vlachy Železnica: Spišské Vlachy Fara: od starodávna
Patrón: Albína Csákyho potomci Filiálka: Vojkovce Počet veriacich: 500 ReČ: slov.
Farár: Michal Szombati 8. Spišské Podhradie.
Počet veriacich: 2590 ReČ: slov. a nem. Farár: Pavel Doľák, Dr., tit. kanonik, dekan, cirk. sudca, syn. zkúšateľ. Kaplán: Ladislav Hanus
10. Velbachy.
Reč: slov.
Adm.: Andrej Farkaí
12. Vyšný Slavkov.
Okres: Levoča Pošta: Brezovica n. Torysou Železnica: Spišské Podhradie Fara: od roku 1699 Patrón: Komposesorát Filiálky: — Počet veriacich: 600 Reč: slov.
Administruje farár v Nižnom Slavkove
13. Žehra.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: Spišské Podhradie Železnica: Spišské Vlachy Fara: od roku 1245 Patrón: Kolomana Csákyho dedičia
Filiálky: Dúbrava, Beharovce, Grančpetrovce, Olšavka, Hotkovce Počet veriacich: 1444 Reč: slov.
Farár: Frantiíek Hanzély Kaplán: —
Okres: Levoča Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1174 Patrón: Ministerstvo školstva a národnej osvety Filiálka: Kolbachy Počet veriacich: 2700 Reč: slov.
Farár: Štefan Zemantík, páp. komorník Kaplán: fulius Šimko
9. Spišské Vlachy.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1235 Patrón: Ministerstvo školstva a národnej osvety Filiálky: Dobrávoľa, Kolinovce
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: Spišské Vlachy Železnica: v mieste Fara: od starodávna Patrón: Hilarius Csáky Filiálky: Olcnava, Hincovce Počet veriacich: 1200 Reč: slov.
Adm.: Štefan Baňas
11. Vyšné Repaše.
Okres: Levoča Pošta: Toryská nad Levočou Železnica: Spišské Podhradie Fara: od roku 1307 Patrón: Rodina Gôrgey Filiálky: Pavľany, Nižné Re-
pase, Toryská Počet veriacich: 670 (Gr. r. 1400)
Dekanát Levoía. Dekan Matej Pajduííák.
ŕ
1. Abrahamovce.
Okres: Levoča Pošta: Vrbov Železnica: Kežmarok Fara: od roku 1383 Patrón: — Filiálka: Farkašovce Počet veriacich: 500 Reč: slov.
Adm.: Ján Hanuíka
2. čenčice.
Okres: Levoča
Pošta: Spišský Sv. Ondrej
Železnica: Letanovce Fara: od roku 1886 Patrón: — Filiálka: Machalovce Počet veriacich: 200 Reč: slov. Farár: Aladár Papp
3. Harhov.
Okres: Levoča Pošta: v mieste Železnica: Levoča Fara: starodávna Patrón: Hilara Csáky-ho potomci
Filiálky: Domaňovce, Roškov-ce, Doľany, Kolčov Počet veriacich: 1780 Reč: slov.
Farár: Martin Gallovit Kaplán: Ján Didecký
4. Harichovce.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: Nováves Železnica: v mieste Fara: od roku 1809 Patrón: —
Filiálky: Kurimjany, Levočské Lúky
\
Počet veriacich: 1150 Reč: slov.
Farár: Štefan Szalay
5. Hnilčík.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: Spišská Nová Ves Železnica: Spiš. Nová Ves Fara: od roku 1808 Patrón: Min. šk. a nár. osvety Filiálky: Bindt, Jerohuta, Rostoky-Domky Počet veriacich: 1350 Reč: slov.
Adm.: Andrej ]ablonský
6. Hnilec.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: Nováves Železnica: Nováves Fara: od roku 1808 Patrón: Min. Šk. a nár. osvety Filiálky: Hnilec Gemerský, Pusté Pole, Delava, Sikavka, Stupy, DobŠ. Rakovec Počet veriacich: 1030 Reč: slov.
Adm.: Augustín Novajovský
7. Levoča.
Okres: Levoča Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1245 Patrón: mesto Levoča Počet veriacich: 6000 Reč: slov., nem., maď. Farár: Jozef Krssák, tit. kan., okr. Škol. inšpektor, bisk. poradca Kapláni: Viktor Trstenský, Jozef Cehula
8. Spišská Nová Ves.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: starodávna Patrón: Min. šk. a nár. osvety Filiálka: Prednia Huta PoČet veriacich: 8800 Reč: slov., nem., maď. Farár: Dr. Frant. Rolný, opát Kaplán: Pavel Drbják, Frant. Hadri
9. Markušovce.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1280 Patrón: Rodina Mariássy Filiálky: Teplička, Leskoviany, Poráč, Odorin-OlŠe, Zavadka Počet veriacich: 2730 (Gr. r. 1400) Reč: slov.
Adm.: Farár odorínsky
Koterbachy, miestna kaplánka.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: v mieste Železnica: Markušovce Fara: sriadená roku 1920 Počet veriacich: 1500 Reč: slov.
Kaplán exp.: Ján Slodicka
10. Odorín.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: Markušovce Železnica: Markušovce Fara: starodávna Patrón: Marianna Csáky, vydatá Wieland Filiálky: Danišovce, J'amník Počet veriacich: 1275 Reč: slov.
Farár: Michal Štoffko
11. Smižany.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1293 Patrón: Hilára Csákyho potomci Filiálka: Iliášovce Počet veriacich: 2110 Reč: slov.
Farár: Matúí Pajduííák, dekan,
bisk. poradca Kaplán: —
12. Štvrtok.
Okres: Levoča Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1215 Patrón: Hilára Csákyho potomci
Filiálky: Bukovinka, Dravce,
Lengvarty Počet veriacich: 1510 Reč: slov.
Adm.: Dr. Ján Chrappa. kvardián
13. Závada.
Okres: Levoča Pošta: Levoča Železnica: Levoča Fara: od roku 1809 Patrón: mesto Levoča Filiálky: Kúpeľ Levočský, Levočská Dolina, Úloža Počet veriacich: 880 Reč: slov.
Farár: Ján Droboth, býva v UloŽi
Dekanát Štiavnik. Dekan Dr. Ján Rusiňák.
1. Dedinky.
Okres: Rožňava Pošta: Ztratená Železnica: Dobšiná Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Biele vody, Dobšinská Maša, Spišské Mlynky, Palc-manská Maša, Zaif, Ztratená Počet veriacich: 2050 ReČ: slov. Adm.: Ján Butkay
2. Hrabušice.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: starodávna Patrón: Min. zemedeľstva Filiálka: Betlanovce Počet veriacich: 1850 ReČ: slov. Farár: Ludvik Sax Kaplán: Anton Svieíený
3. Hranovnica.
Okres: Poprad Pošta: v mieste Železnica: Poprad Fara: st^odávna
v
Patrón: biskup Filiálky: Dubina, Hámry, Pleso
Počet veriacich: 1300 ReČ: slov.
Farár: Štefan Zahuranetz
4. Kubachy.
Okres: Poprad Pošta: v mieste Železnica: Poprad Fara: od roku 1450 Patrón: biskup
Filiálka: Kravjany Počet veriacich: 2050 Reč: slov. Farár: Ján Domí k Kaplán: Jozef Brnuíák
5. Letanovce.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: Štvrtok Železnica: v mieste Fara: starodávna Patrón: biskup a kapitula Filiálky: Arnutovce, Toma-šovce
Počet veriacich: 1500 Reč: slov.
Farár: Eduard Gazdík Kaplán: —
6. Lučivna.
Okres: Poprad Pošta: Štrba Železnica: Štrba Fara: starodávna Patrón: —
Filiálky: Lučivnianské Kúpele, Nižnia Šuňava, Vysnia Šuňava Počet veriacich: 1560 Reč: slov.
Adm.: Jozef Argay, býva v Nižnej Šuňave
7. Štiavnik.
Okres: Poprad Pošta: Hrabušice Železnica: v mieste Fara: od roku 1601 Patrón: biskup Filiálka: Štiavnik kaštieľ Počet veriacich: 975 Reč: slov.
Farár: Dr. Ján Rusiňák, okr. školský inšpektor
8. Švábovce.
Okres: Poprad Pošta: Svätý Ondrej Železnica: Poprad Fara: od roku 1748 Patrón: —
Filiálky: Filice, Gánovce, Hôrka, Hozelec, Kišovce, Miklušovce, Primovce, Svätý Ondrej
Počet veriacich: 780 Reč: slov.
Farár: Vavrinec Tôkôli Kaplán: —
9. Teplica.
Okres: Poprad Pošta: v mieste Železnica: Poprad Fara: od roku 1389 Patrón: biskup Počet veriacich: 1040 Reč: slov.
Farár: Ján Giirsching
10. Viderník.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: v mieste Železnica: Hrabušice Fara: starodávna Patrón: biskup Filiálka: Janovce Počet veriacich: 708 Reč: slov.
Farár: Frant. Ulmanek
11. Yikartovce.
Okres: Poprad Pošta: v mieste Železnica: Poprad Fara: od roku 1782 Patrón: biskup Počet veriacich: 1312 ReČ: slov. Adm.: Ján Nemec
Dekanát Veľká. Dekan Karol Hudá'ó.
1. Batizovce.
Okres: Poprad PoŠta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1300 Patrón: Rodina Máriássy Filiálky: Gerlachov, Mengu-šovce, Hágy, Stola, Tatranská Polianka Počet veriacich: 378 Reč: slov.
Adm.: ]án Hatiar, dekan v. v.
2. Huncovce.
Okres: Kežmarok Pošta: v mieste Železnica: Veľká Lomnica Fara: od roku 1237 Patrón: —
Filiálky: Lomnica, Matliare, Tatranská Lomnica Počet veriacich: 1550 Reč: nem., slov. Farár: Štefan Hajós
3. Matejovce.
Okres: Poprad
Pošta: v mieste
Železnica: Poprad
Fara: od roku 1231
Patrón: Min. šk. a nár. osvety
Počet veriacich: 910
Reč: nem., slov.
Farár: Ján Odrobina
4. Milbach.
Okres: Poprad Pošta: Veľký Slavkov Železnica: Matejovce Fara: od roku 1245 Patrón: Hilára Csákyho
potomci Filiálky: Stará Lesná, Starý Smokovec
Počet veriacich: 450 Reč: nem.
Adm. : Anton Matiek
5. Poprad.
Okres: Poprad
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: od roku 1245
Patrón: Min. šk. a nár. osvety
Filiálky: Kvetnica, Stráže
Počet veriacich: 3250
Reč: slov., nem.
Adm.: Štefan Mnoheľ
Kaplán: Anton Glatz
6. Spiš. Sobota.
Okres: Poprad
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: od roku 1244
Patrón: Min. šk. a nár. osvety
Filiálka: Studený Potok
Počet veriacich: 850
Reč: slov., nem.
Farár: Frantiíek Slavkovský
7. Veľká.
Okres: Poprad Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1245 Patrón: Min. šk. a nár. osvety Počet veriacich: 1400 Reč: nem., slov. Farár: Alexander Bohartík, dekan v. v.
8. Veľký Slavkov.
Okres: Poprad Pošta: v mieste Železnica: Veľká Fara: od roku 1245 Patrón: Hilara Csákyho potomci Filiálky: Nová Lesná, Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Salvatoris, Hrebienok Počet veriacich: 880 Reč: nem.
Farár: Karol Hudáč, dekan, okr. škôldozorca
9. Žakovce.
Okres: Kežmarok Pošta: Vrbov Železnica: Kežmarok Fara: od roku 1245 Patrón: Hilára Csákyho
potomci Počet veriacich: 205 Reč: nem.
Farár: Adalbert Pataky
Dekanát Kežmarok. Dekan Alexander Borzenský.
1. Bušovce.
Okres: Kežmarok Pošta: v mieste Železnica: v mieste
Fara: od starodávna Patrón: —• Počet veriacich: 200 Reč: nem.
Adm.: farár v Toporci
2. Holumnica.
Okres: Kežmarok Pošta: v mieste Železnica: v mieste
Fara: od starodávna Patrón: — Filiálka: Jurské Počet veriacich: 300 Reč: slov. a nem. Adm.: Bernardín Sommer
3. Kežmarok.
Okres: Kežmarok Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1348 Patrón: mesto Kežmarok Filiálky: Foľvarky, Malý Slavkov, Mlynčoky, Rakusy Počet veriacich: 5100
(Gr. r. 240) Reč: slov., nem. a maď. Farár: Ján Janetko, tit. kanonik
Kaplán: Dr. Ján Čarnogurský a Julius Hromada
4. Lendák.
Okres: Kežmarok Pošta: Slovenská Ves Železnica: Spišská Belá Fara: od roku 1313 Patrón: Kristian Kraft de Ho-henlohe Oehringen Počet veriacich: 1410 Reč: sIqv.
Farár: Alexander Fedor, dekan v. v.
5. Ľubica.
Okres: Kežmarok Pošta: v mieste Železnica: Kežmarok Fara: od roku 1248 Patrón: Min. Škol. a nár. osvety
Počet veriacich: 1870
(gr. 340) Reč: slov. a nem.
Farár: Alexander Borženský,
dekan, okr. škôldozorca Kaplán: —
6. Majerka.
Okres: Kežmarok Pošta: Spišská Belá Železnica: Spišská Belá Fara: od roku 1775 Patrón: Min. Škol. a nár. osvety
Filiálky: Hodermark, Ľubické Kúpele Počet veriacich: 630
(Gr. r. 700) Reč: slov. a nem. Adm.: Aladár Ru&baían
7. Ruskinovce.
Okres: Kežmarok Pošta: v mieste Železnica: Kežmarok Fara: od roku 1264 Patrón: Min. školstva a nár. osvety
Filiálka: Dvorec Počet veriacich: 560 Reč: slov., nem. Farár: Jozef Paf tí k Kaplán: —
8. Slovenská Ves.
Okres: Kežmarok Pošta: v mieste Železnica: Spišská Belá Fara: od roku 1424 Patrón: Komposesorát Filiálky: Krig, Výborná Počet veriacich: 1050 Reč: slov. a nem. Farár: Andrej Háber, dekan v. v. Kaplán: —
9. Spišská Belá.
Okres: Kežmarok Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1092 Patrón: Min. školstva a nár. osvety
Filiálky: Tatranská Kotlina, Krížová Ves, Strážky Počet veriacich: 3200 Reč: slov. a nem. Farár: Dr. Ján Pollák
10. Tvarožná.
Okres: Kežmarok Pošta: Vrbov Železnica: Kežmarok Fara: od roku 1226 Patrón: Min. škol. a nár. osvety
Filiálky: Hradisko, Vilkovce Počet veriacich: 860 Reč: slov.
Adm.: Štefan Huray
11. Vrbov.
Okres: Kežmarok Pošta: v mieste Železnica: Kežmarok Fara: od roku 1222 Patrón: Min. škol. a nár.
osvety Počet veriacich: 540 Reč: slov. a nem. Adm.: zo Žákoviec
12. Ždiar.
Okres: Kežmarok Pošta: Tatranská Kotlina Železnica: Spišská Belá Fara: od roku 1693 Patrón: Kristian Kraft de Ho-henlohe Oehringen Filiálka: Javorina Počet veriacich: 1580 Reč: slov. Adm.: Ján Kuínír
Dekanát Stará Ves. Dekan Andrej Podolský.
4. Lešnica.
Okres: Spišská Stará Ves Pošta: Veľký Lipník Železnica: Spišská Belá Fara: od starodávna Patrón: biskup prešovský s kapitulou Filiálka: Huta
Železnica: Spišská Belá Fara: od starodávna Patrón: Komposesorát Filiálka: Havka Počet veriacich: 600 Reč: slov.
Farár: František Klein, dekan v. v.
1. Haligovce.
Okres: Spišská Nová Ves Pošta: Veľký Lipník Železnica: Spišská Belá Fara: od roku 1781 Patrón: Náb. fond Filiálky: Veľký Lipník, Foľvark Počet veriacich: 652
(Gr. r. 1415) Reč: slov.
Farár: František Otkaják
2. Hanušovce.
Okres: Spišská Stará Ves Pošta: v mieste Železnica: Spišská Belá Fara: od starodávna Patrón: Potomci Kornelie Horváth
Filiálka: Jezersko Počet veriacich: 630 Reč: slov.
Adm.: z Matiašoviec
3. Leclinica.
Okres: Spišská Stará Ves Pošta: Smerdžonka Železnica: Spišská Belá Fara: od roku 1278 Patrón: biskup prešovský
s kapitulou Filiálky: Nižné Šváby, Červený Kláštor a Smerdžonka Počet veriacich: 515 Reč: slovenská Adm.: z Haligoviec
Počet veriacich: 450 Reč: slov.
Adm.: Andrej Kovalský
5. Matiašovce.
Okres: Stará Ves Pošta: Stará Ves Železnica: Spišská Belá Fara: od starodávna Patrón: Komposesorát Filiálka: Gibeľ Počet veriacich: 990 Reč: slov.
Farár: Andrej Podolský, dekan, okr. škôldozorca
6. Reľov.
Okres: Spišská Stará Ves Pošta: Spišské Hanušovce Železnica: Spišská Belá Fara: od roku 1787 Patrón: Náb. fond Filiálka: Hágy Počet veriacich: 525 Reč: slov.
Adm.: Štefan Dudaíko
7. Richvald.
Okres: Spišská Stará Ves Pošta: v mieste
8. Stará Ves.
Okres: Stará Ves Pošta: v mieste Železnica: Spišská Belá Fara: od roku 1200 Patrón: biskup prešovský
s kapitulou Filiálky: Kalenberg, Staré Ma-jere, Vyšné Šváby, Tricátek Počet veriacich: 1140 Reč: slov.
Farár: Ladislav Herbst, dekan v. v.
9. Veľká Franková.
Okres: Spišská Stará ves Pošta: Spišské Hanušovce Železnica: Spišská Belá Fara: od roku 1748 Patrón: biskup prešovský
s kapitulou Filiálky: Malá Franková, Osturňa Počet veriacich: 880
(gr. rítu 1200) Reč: slov.
Adm.: Jozef Vojtas
Dekanát Ľubovňa. Dekan Andrej Trunik.
L Gniazda.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: v mieste
Železnica: Podolinec Fara: od roku 1122 Patrón: Min. škol. a nár. osvety
Filiálky: Forbásy a Kamionka Počet veriacich: 1300
(gr. rítu 1200) Reč: slov. a nem.
Farár: Andrej Trunik, dekan, okr. Škôldozorca
2. Hobgard.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: Stará Ľubovňa Železnica: Stará Ľubovňa Fara: od roku 1315 Patrón: Obec Filiálka: Podsadek Počet veriacich: 780
(Gr. rítu 72) ReČ: nem. a slov. Adm.: Štefan Putanko
3. Kolačkov.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: Stará Ľubovňa Železnica: Stará Ľubovňa Fara: od roku 1809 Patrón: Náb. fond Počet veriacich: 560 Reč: slov.
Adm.: Frantiíek Chraít
4. Lomnická.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: Podolinec Železnica: Podolinec Fara: od starodávna Patrón: — Počet veriacich: 150 Reč: nem. a slov. Adm.: Frantiíek lrányi ť
5. Mnišek nad Popradom.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: Stará Ľubovňa
Oravský archidiakonát.
1. Bobrov.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica: TvrdoŠín
Železnica: Stará Ľubovňa Fara: od roku 1787 Patrón: Náb. fond Filiálky: Pilhov, Káče, Medzi-brodie, Krendželovka, Závodie, Krempach pri Ľubovni, Granastov, Veľký Sulin Počet veriacich: 780
(Gr. r. 1100) Reč: slov.
Farár: Frantiíek Maguth
6. Nová Ľubovňa.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: Stará Ľubovňa Železnica: Stará Ľubovňa Fara: od roku 1308 Patrón: Dedičia Andreja Probstnera Filiálky: Ľubovenský Kúpeľ
a Jakubjany Počet veriacich: 1130
(Gr. r. 1880) Reč: slov. Adm.: z Kolačkova
7. Nižnie Ružbachy.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: Podolinec Železnica: Podolinec Fara: od roku 1300 Patrón: Obec Filiálky: Vyšnie Ružbachy
a Lacková Počet veriacich: 1800 Reč: slov.
Adm.: Jozef Daňko
Fara: od roku 1788 Patrón: Náboženský fond Počet veriacich: 1260 Reč: slov.
Farár: Vladimír Polaíík
8. Podolinec.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1295 Patrón: Min. školstva a nár. osvety
Počet veriacich: 2300 Reč: slov. a nem. Farár: Ján Šterbák
9. Stará Ľubovňa.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: Stará Ľubovňa Železnica: Stará Ľubovňa Fara: od roku 1222 Patrón: Min. školstva a nár. osvety
Filiálky: Ľubovniansky Zámok, Jarembina, Littmanová Počet veriacich: 1730
(Gr. rítu 1900) Reč: slov.
Farár: Michal Stanko
10. Toporec.
Okres: Kežmarok Pošta: Podolinec Železnica: Podolinec Fara: od starodávna Patrón: Rodina Gôrgey Filiálky: Pustovec, Maldur Počet veriacich: 590 Reč: nem. a slov. Farár: Andrej Varsányi
2. Erdutka.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica: Orav. Podzámok
Archidiakon: dr. Ján Seman, kanonik. Dekanát Námestovo. Dekan Ondrej Marhevka.
Patrón: Náboženský fond Fara: od r. 3 787 Počet veriacich: 2368 Reč: slov.
Adm.: Aurel Mihaliak
3. Hruštín.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica: Orav. Podzámok Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Bábin, Vaňovka, Zábava
Počet veriacich: 2510 Reč: slov.
Farár: Frantiíek Nádaíkay Kaplán: —•
4. Krušetnica.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica: Orav. Podzámok Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Lomná Počet veriacich: 1510 Reč: slov.
Farár: Štefan Kubľcár
5. Lokca.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica: Orav. Podzámok Fara: od roku 1666 Patrón: Oravské panstvo Filiálky: Breza, Vasilov,
Ťapešov Počet veriacich: 2740 Reč: slov.
Farár: Julius Slovik, okr. škôl-dozorca
6. Mútne.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste
Železnica: Orav. Podzámok Fara: od roku 1878 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Duľov, Beňadov Počet veriacich: 2240 Reč: slov.
Farár: Ján Koperdán
7. Námestovo.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica: Tvrdošín Fara: od roku 1612 Patrón: Oravské panstvo Filiálky: Slanica, Jasenica, Vavrečka Počet veriacich: 3907 Reč: slov. Farár: Ján Málik Kaplán I.: Peter Makoí Kaplán II.: —
8. Novoť.
Okres: Námestovo Pošta: Zakamenné Železnica: Orav. Podzámok Fara: od roku 1789 Patrón: Náboženský fond Filiálky: — Počet veriacich: 1534 Reč: slov.
Farár: Jozef KubiČár
9. Rabča.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica: Tvrdošín Fara: od roku 1711 Patrón: Oravské panstvo Filiálky: Polhora, Sihelne Počet veriacich: 4234 Reč: slov. Farár: Ján Kecera Kaplán: Pavel Sopko
10. Rabčice.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica. Tvrdošín Fara: od roku 1774 Patrón: Náboženský foncl Počet veriacich: 991 Reč: slov.
Farár: Andrej Marhevka, dekan
11. Veselé.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica: Tvrdošín Fara: od roku 1754 Patrón: Oravské panstvo Počet veriacich: 2013 Reč: slov.
Farár: Viktor Kubaííek Kaplán: Ján Harkabúzik
12. Zakamenné.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica: Orav. Podzámok Fara: od roku 1758 Patrón: Oravské panstvo Počet veriacich: 2010 Reč: slov. Farár: Ján Balara. Kaplán: —
13. Zubrohlava.
Okres: Námestovo Pošta: v mieste Železnica: Tvrdošín Fara: od roku 1770 Patrón: Oravské panstvo Filiálka: Klin pri Námestove Počet veriacich: 1725 Reč: slov.
Farár: Roman Grigeľ Kaplán: Jozef Fitt
Dekanát Oravský Podzámok. Dekan Jozef Slanicay.
1. Biely Potok.
Okres: Trstená Pošta: v mieste Železnica Podbiel Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Počet veriacich: 642 Reč: slov.
Farár: Ján Kapusta
2. Činihová.
Okres: Trstená Pošta: Liesek Železnica: Liesek Fara: od roku 1786 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Vitanová, Oravica Počet veriacich: 1069 Reč: slov.
Farár: Jozef Slanicay, dekan, okr. škôldozorca Kaplán: —
3. Dlhá nad Oravou.
Okres: D. Kubín Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1931 Patrón: — Počet veriacich: 740 Reč: slov.
Farár: Jozef Zastko
4. Habovka.
Okres: Trstená Pošta: Zuberec Železnica: Podbiel Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Zuberec Počet veriacich: 1640 Reč: slov.
Farár: Štefan Kofrit
5. Hladovka.
Okres: Trstená Pošta: Liesek Železnica: Suchá Hora Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Suchá Hora Počet veriacich: 1300 Reč: slov.
Adm.: Jozef Laurinec
6. Chlebnica.
Okres: Dolný Kubín Pošta: v mieste Železnica: Dlhá Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Počet veriacich: 991 Reč: slov.
Farár: Martin Doľák
7. Krivá.
Okres: Dolný Kubín Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1854 Patrón: — Počet veriacich: 606 Reč: slov.
Farár: Jozef Hohol, dekan v. v.
8. Liesek.
Okres: Trstená Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1905 Patrón: cirk. obec Počet veriacich: 1086 Reč: slov.
Farár: Andrej Baží k
9. Nižnia nad Oravou.
Okres: Trstená Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1692 Patrón: Oravské panstvo Filiálka: Zemanská Dedina Počet veriacich: 1054 Reč: slov. Farár: Jozef Tomta
10. Oravský Podzámok.
Okres: Dolný Kubín Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1650 Patrón: Oravské panstvo Filiálky: Dolnia Lehota,
Široká Počet veriacich: 1039 Reč: slov.
Farár: Jozef Michna
11. Podbiel.
Okres: Trstená Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1929 Patrón: — Počet veriacich: 820 Reč: slov.
Farár: Ján Schelling
12. Sedliacka Dubová.
Okres: Dolný Kubín Pošta: v mieste Železnica: Dlhá n. Oravou Fara: od roku 1559 Patrón: Oravské panstvo Filiálka: Hornia Lehota Počet veriacich: 885 Reč: slov.
Adm.: Štefan Schultz
13. Trstená.
Okres: Trstená Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1371 Fatrón: Oravské panstvo Filiálky: Brezovica, Zábidov, Hámričky Počet veriacich: 3224 Reč: slov.
Farár: Štefan Zaják, tit. kanonik, dekan v. v. Kaplán: Ján Hadri
14. Tvrdošín.
Okres: Trstená Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1628 Patrón: Oravské panstvo Filiálky: Krasnahorka, Med-vedzia, Dolný Štepanov, Horný Štepanov, Lavkov Počet veriacich: 3093 Reč: slov.
Adm.: Karol Kauíiarik Kapláni: —
15. Ústie.
Okres: Trstená Pošta: v mieste Železnica: Tvrdošín Fara: od roku 1785 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Osada, Hámry Počet veriacich: 1800 Reč: slov.
Farár: Karol Uhlárik Kaplán: —
Dekanát Dolný Kubín. Dekan Ignác Grebác.
1. Bziny.
Okres: Dolný Kubín Pošta: Dolný Kubín Železnica: v mieste Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Kfiaža, Medzibrodie,
Mokraď, Jelšava Počet veriacich: 1107 Reč: slov.
Farár: Jozef Klocháň
2. Dolný Kubín.
Okres: Dolný Kubín Pošta: Dolný Kubín Železnica: Dolný Kubín Fara: od roku 1380 Patrón: Oravské panstvo Filiálky: Vyšný Kubín, Lešti-ny, Osádka, Jaseňová, Medzi-hradné a Záskalie Počet veriacich: 1175 Reč: slov.
Farár: Jozef Maxián Kaplán: Jozef Mikuíka
3. Malatina.
Okres: Dolný Kubín Pošta: Vyšný Kubín
Železnica: Dolný Kubín Fara: od roku 1808 Patrón: Náboženský fond Počet veriacich: 750 Reč: slov.
Adm.: Štefan Kuíeravý
4. Pučov.
Okres: Dolný Kubín Pošta: Dolný Kubín Železnica: Medzibrodie Fara: od roku 1787 Filiálky: Pribiš, Pokrývač, Srňacie Počet veriacich: 780 Reč: slov.
Adm.: Michal Baran
5. Valašská Dubová.
Okres: Dolný Kubín Pošta: v mieste Železnica: Ružomberok Fara: od roku 1815 Patrón: Náboženský fond Počet veriacich: 622 Reč: slov.
Farár: Jozef Hromada
6. Veličná.
Okres: Dolný Kubín Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1686 Patrón: Oravské panstvo Filiálky: Beňová Lehota, Malý Bysterec, Veľký Bysterec, Poruba Gecel, Revišne, Zábrež, ŽáŠkov, Párnica, Istebné Počet veriacich: 1249 Reč: slov.
Farár: Ignác Grebác, dekan,
okr. Škôldozorca Kaplán: Pavel Matis
7. Zázrivá.
Okres: Dolný Kubín Pošta: v mieste Železnica: Párnica Fara: od roku 1757 Patrón: Oravské panstvo Počet veriacich: 3251 Reč: slov.
Admin.: Ján Pieníák Kaplán: —•
Liptovský archidiakonát.
Archidiakon: Ignác Paňak, kanonik.
Dekanát Liptov. Dekan František Dula.
1. Dovalov.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: Lipt. Hrádok Fara: od roku 1694 Patrón: Ministerstvo orby Filiálky: Kokava, Pribylina Počet veriacich: 320 Reč: slov.
Farár: Martin ValluŠ
2. Hyby.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: Kráľ. Lehota Fara: od roku 1637 Patrón: Ministerstvo orby Filiálky: Východná, Lehota Králová
Počet veriacich: 871 Reč: slov.
Adm.: Otto Holásek
3. Liptovský Hrádok.
Okres: Ružomberok Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1808 Patrón: Ministerstvo orby Filiálky: Fabriky Maša, Po-rubka, Svarin, Čierny Váh, Dikula, Rástoky, Medvedzia
Počet veriacich: 1050 Reč: slov.
Farár: František Duľa, okr. škôldozorca
4. Liptovský Sv. Ján.
Okres: Ružomberok Pošta: v mieste Železnica: Potureň Fara: 1327 Patrón: —
Filiálky: Uhorská Ves, Zaváž-na Poruba, Potureň, Vavri-Šov, Jamník Počet veriacich: 512 Reč: slov.
Farár: Anton C sem y
5. Liptovský Sv. Ondrej.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: Okolično Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš Fara: od roku 1411 Patrón: —
Filiálky: Beňadiková, Veterná Poruba, Konská, Hôra, Jakubovany Počet veriacich: 190 Reč: slov. Adm.: Ján Skrak
6. Malužina.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: Lipt. Hrádok Fara: od roku 1796 Patrón: Ministerstvo orby Filiálky: Dolnia Boca, Hornia Boca, Prostrednia Boca, Taich
Počet veriacich: 214 Reč: slov.
Adm.: Štefan Žakovií
7. Štrba.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: 1222 Patrón: — Filiálka: Važec Počet veriacich: 664 Reč: slov.
Farár: Ladislav Šterba
8. Teplička.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: Lipt. Hrádok Fara: 1766
Patrón: Ministerstvo orby Počet veriacich: 1439 Reč: slov. Farár: Ján KoíiŠ
Dekanát Stredný Liptov. Dekan Leopold Stano.
1. Bobrovec.
Okres: Lipt. sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš Fara: od roku 1200 Patrón: —•
Filiálky: Pavlováves, Bobrov-ček, Trsteno, Jalovec, Smre-čany, Žiar Počet veriacich: 2101 Reč: slov.
Farár: Serafin Roníák
2. Palúdzka.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš Fara: od roku 1200 Patrón: —
Filiálky: Bodice, Paučina Lehota, Benice, Demänová Počet veriacich: 679 Reč: slov.
Farár: Pavel Pobehá
3. Huty.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš Fara: od roku 1787 Patrón: Nábož. fond Filiálky: Novoť, Job Rástoka Počet veriacich: 1025 Reč: slov.
Adm.: Rudolf Scheda
4. Kvačany.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: Sielnica Železnica: Parížovce Fara: starodávna Patrón: Nábož. fond Filiálka: Dlhálúka Počet veriacich: 565 Reč: slov.
Adm.: Leopold Stano, okr. škôldozorca
5. Lipt. Sv. Alžbeta.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: Ľubela Železnica: Vlašky Fara: od roku 1339 Patrón: —
Filiálky: Ľubela, Dúbrava, Gôtoväny
Počet veriacich: 2000 Reč: slov.
Farár: Andrej Gerát Kaplán: Michal Žuffa
6. Lipt. Sv. Kríž.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: Paludza
Železnica: Vlašky Fara: od roku 1200 Patrón: —
Filiálky: Lazisko, Gaľoväny,
Paludza, Černice, Andice Počet veriacich: 2275 Reč: slov.
Adm.: Peter Batkor Kaplán: —•
7. Lipt. Sv. Mara.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: Vlašky Železnica: Vlašky Fara: od roku 1200 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Vlašky, Parížovce, Bobrovník, Nižní Zadiel, Nežitovce, Hliník, Vyšné a Nižné Dechtary, KrmeŠ, Vrbe, Demčiny, Tvarožná, Sokolče, Vlachy, Sestrč, Sokolč Kolitiny Počet veriacich: 760 Reč: slov.
Adm.: Štefan Zerna
8. Lipt Sv. Mikuláš.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: Lipt. Sv. Mikuláš Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš Fara: starodávna Patrón: —
Filiálky: Vrbica, Ondrášová a
Ploštín Ilanová Počet veriacich: 2000 Reč: slov.
Farár: Dr. Jozef Kozár, tit.
kanonik Kaplán: Mikuláí Stukner
9. Nemecká Ľupca.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: Lipt. Teplá Fara: od roku 1242
Patrón: Mesto Filiálky: Tri Malatiny, Sv.
Michal Ľupča Počet veriacich: 1300 Reč: slov.
Farár: Vincent Malinaj Kaplán: —
10. Liptovské Matiašovce.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: Sielnica Železnica: Parížovce Fara: od roku 1787 Patrón: Rodina Maíašovská Filiálka: Vyšnie Matiašovce Počet veriacich: 300 Reč: slov. Adm.: Ján Bukna
11. Okolieno.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: Lipt. Sv. Mikuláš Fara: od roku 1826 Filiálky: Stošice, Vitališovce Počet veriacich: 300 ReČ: slov.
Adm.: Matias Lintovský 1S, Prosiek.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: Sielnica Železnica: Parížovce Fara: od roku 1826 Patrón: —
Filiálky: Sv. Anna, Janošovce Bukovina, Ižipovce, Vyšný Zadiel Počet veriacich: 235 Reč: slov.
Adm.: Andrej Labuda 13. Trnovec.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: v mieste Železnica: Parížovce
Fara: od roku 1200 Patrón: Min. orby Filiálky: Sielnica, Behovalce, BeňuŠovce, Bernice, Beniky, Vyšné Ráztoky, Dolné Ráztoky, Strážnica Počet veriacich: 670
Reč: slov.
Farár: Adalbert Witkovský
14. Veľké Borovô.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: Huty
Železnica: Parížovce Fara: od roku 1827 Patrón: Nábož. fond Filiálka: Malé Borovô Počet veriacich: 1092 Reč: slov.
Adm.: Andrej Juraíko
Dekanát Dolný Liptov. Dekan Albín Maxián.
1. Černová.
Okres: Ružomberok Pošta: Rybárpole Železnica: Rybárpole Fara: od roku 1929 Patrón: —
Filiálka: Nová Černová Počet veriacich: 1428 Reč: slov.
Farár: Andrej Schefjer
2. Goinbáš.
Okres: Ružomberok Pošta: Ľubochňa Železnica: v mieste Fara: od roku 1787 Patrón: Ministerstvo orby Filiálka: šôšov Počet veriacich: 2100 Reč: slov.
Farár: Izidor Kaloíay
'y
3. Hrboltová.
Okres: Ružomberok Pošta: Rybárpole Železnica: v mieste Fara: od roku 1787 Patrón: Min. orby Počet veriacich: 820 Reč: slov.
Adm.: Frantiíek Strojný
4. Komjatná.
Okres: Ružomberok Pošta: Ľubochňa
Železnica: Ľubochňa Fara: od roku 1400 Patrón: — Počet veriacich: 820 Reč: slov.
Adm.: Daniel Árvay
5. Likavka.
Okres: Ružomberok Pošta: Ružomberok Železnica: Ružomberok Fara: od roku 1884 Patrón: — Filiálka: Martinček Počet veriacich: 2905 Reč: slov. Adm.: Jozef Ďaďo
6. Liptovský Sv. Michal.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš Pošta: Lipt. Teplá Železnica: Lipt. Teplá Fara: od roku 1787 Patrón: Nábož. fond Filiálky: Ivachnová, Lazy pri Váhu Počet veriacich: 457 Reč: slov.
Farár: Martin Martinko
7. Lisková.
Okres: Trstená Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1560 Patrón: Min. orby
Počet veriacich: 1529 Reč: slov.
Farár: Martin Pazúrik Kaplán: —
8. Lúčky.
Okres: Ružomberok Pošta: Lúčky Kúpele Železnica: Lipt. Teplá Fara: od roku 1777 Patrón: Min. orby Filiálky: Kúpele Lúčky, Kala-meny
Počet veriacich: 1887 Reč: slov.
Farár: Michal Bacik
9. Ludrová.
Okres: Ružomberok Pošta: Lipt. Štiavnica Železnica: Ružomberok Fara: od roku 1812 Patrón: mesto Ružomberok Filiálky: Zemianska Ludrová, Liptovská Štiavnica, Štiavnič-ka, PuŠŕ-Kút Počet veriacich: 1893 Reč: slov. Farár: Jozef Kodrik
10. Lúžna.
Okres: Ružomberok Pošta: v mieste Železnica: Ružomberok Fara: od roku 1787 Patrón: Min. orby
Filiálky: Magurka, Železno Počet veriacich: 2342 Reč: slov. Farár: Julius Brtko Kaplán: —
11. Liptovská Osada.
Okres: Ružomberok Pošta: v mieste Železnica: Ružomberok Fara: od roku 1752 Patrón: Min. orby Filiálka: Korytnica Počet veriacich: 1363 Reč: slov.
Adm.: Štefan Vaveríák
12. Revúca.
Okres: Ružomberok Pošta: Prostredná Revúca Železnica: Ružomberok Fara: od roku 1787 Patrón: Min. orby Filiálky: Prostredná Revúca, Vyšnia Revúca, Niž. Revúca Počet veriacich: 2159
Reč: slov.
Adm.: Dr. Štefan Barnáí
13. Ružomberok.
Okres: Ružomberok Pošta: Ružomberok Železnica: Ružomberok Fara: od roku 1318 Patrón: Mesto Filiálky: Biely Potok, Vlko-linec, Rybárpole Počet veriacich: 15.746 Reč: slov.
Farár: Andrej Hlinka, pápež.
protonotár, poslanec Kapláni: Eduard Odrobina, Eduard Bugár, Alojz Šimiták
14. Sliače.
Okres: Ružomberok Pošta: Lipt. Štiavnica Železnica: Lisková Fara: od roku 1326 Patrón: Obec
Filiálky: Vyšný Sliač, Nižný Sliač
Počet veriacich: 2123
Reč: slov.
Farár: Albín Maxián, dekan, okr. škôldozorca
15. Stankovany.
Okres: Ružomberok. Pošta: Ľubochňa Železnica: v mieste Fara: od roku 1787 Patrón: Ministerstvo orby Filiálka: Kraľovany Počet veriacich: 1572 Reč: slov.
Farár: Anton Hromada, páp. komorník
16. Liptovská Teplá.
Okres: Lipt. Sv. Mikuláš. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1373 Patrón: —•
Filiálky: Bešeňová, Madača-ny, Turík, Potok Počet veriacich: 1167 Reč: slov. Farár: Jozef Hôhr
Kostol v Žegre (XIII. stor.)
. E. I>. PAVEL JANTAUSCH, BISKUP, APOŠTOLSKÝ ADMINISTRÁTOR TRNAVSKÝ
KOSTOLY Z AP. ADM.TRNAVSKEJ: i. Kostol sv. Heleny (XIII. stor.) v Trnave. 2. Bzovík, hrad s kostolom. 3. Nádszeg. 4. Banská Štiavnica. 5. Farský kostol v Trnave. 6. Ašakert. 7. Vnútro kostola v Novom Meste nad Váhom. 8. Skalica.
APOŠTOLSKÁ ADMINISTRATÚRA V TRNAVE
Dejiny Apoštolskej administratúry trnavskej.
Apoštolská administratúra trnavská je čiastka ostrihomského arcibiskupstva, ležiaca na území Československej republiky, a to ohromná väčšina, natoľko, že teritórium Apoštolskej administrácie trnavskej je vlastne diecézou ostrihomskou. Túto diecézu sriadil sv. Štefan kráľ uhorský, povýšil na arcibiskupstvo a prepustil za arcibiskupské sídlo ostrihomský kráľovský hrad. Prvým arcibiskupom sa stal Astrik, ktorý priniesol údajne od Sv. Stolice pre uhorského kráľa korunu a bullu s rozličnými výsadami. Právomoc ostrihomského arcibiskupa sa rozprestierala cez dlhé storočia ■temer na celé dnešné Slovensko, na územie štrnástich žúp. Katedrálnym kostolom diecézy bol kostol, vystavaný r. 998 ešte panovníkom Gejzom. Kostol tento bol zasvätený úcte prebi. Matky Božej a sv. Vojtecha, pražského biskupa, ktorý sa týmto spôsobom stal aj patrónom celej diecézy ostrihomskej.
Ostrihomskí arcibiskupi boli vždy významní dejatelia, majúci vysoké verejnoprávne postavenie. Boli prvými radcami kráľovského dvora a medzi magnátmi zaujali prvé miesto. Postupne sa v dobro arcibiskupa ostrihomského vyvinul akýsi primát nad ostatnými diecézami bývalého Uhorska, hoci cirkevne len rábsky, jágerský, pätikostolský, vacovský, nitriansky biskupi mu boli podriadení jako sufragáni. To vidieť z toho, že svoláva krajinské synody, na ktorých predsedá. Pri menovaní biskupov neraz je rozhodujúce jeho slovo. Má istú jurisdikciu aj nad rehoľnými osadami celého bývalého Uhorska. Pre tento vyvinujúci sa primát si osoboval ostrihomský arcibiskup niektoré práva aj voči druhému arcibiskupovi v Uhorsku, voči koločskému. Najväčšia výsada ostrihomského arcibiskupa je právo korunovať kráľa. Všetky takzvané primaciálne výsady ostrihomského arcibiskupa boly potvrdené r. 1452 pápežom Mikulášom V. Arcibiskupi boli okrem toho vždy aj hlavnými kancelármi ríšskymi, a jako takí, mali na starosti dvojitú pečať kráľovskú. Od toho času, čo ostrihomským arcibiskupom bolo sasské knieža Christian August, menujú sa ostrihomskí arcibiskupi aj kniežatmi rímskej ríše.
Roku 1543 Turci dobyli Ostrihom. Od toho času ostrihomskí arcibiskupi skoro tristo rokov boli vzdialení od svojho pôvodného sídla a zdržovali sa v Trnave alebo v Bratislave. Arcibiskup s kapitulou len r. 1822 mohli sa vrátiť do Ostrihomu. Teda z toho ohromného času, ktorý uplynul medzi nešťastnou bitkou u Moháča (1526) a utvorením čsl. republiky, 300 rokov okrúhle bola vlastne Trnava sídlom arcibiskupským a kapitulským, a len v posledných 100 rokoch sa stal týmto sídlom opäť Ostrihom. Je síce pravda, že za tých tristo rokov, čo ostrihomská kapitula bola umiestená v Trnave, ostrihomskí arcibiskupi sa radšej zdržovali v Bratislave, kde si vystavili nádherné paláce.
Ostrihomskí arcipastieri po moháčskej bitke museli podstúpiť aj kalváriu reformácie. Najsmutnejšie časy vtedy mala diecéza, keď po arcibiskupovi Vrantitovi cez 23 rokov nebol arcibiskupský stolec zaplnený a z 900 fár padlo 800 do rúk protestantov. Horlivý Peter Pazman, jedna z najmarkantnejších osobností na arcibiskupskom stolci v Trnave a v Bratislave, priviedol temer celú duševne spustošenú krajinu do katolíckej cirkvi zpät.
Nielen prímasi sami, ale aj vlády uznali nemožnosť zdarného administrovania toľkého teritória, preto za prímasa grófa Jozefa Batthyányho previedla sa dismembrácia diecézy, takže r. 1776 boly z nej utvorené diecézy banskobystrická, rožňavská a spišská.
Po utvorení republiky československej sriadila Sv. Stolica pre veľké teritórium ostrihomského arcibiskupstva, ktorého arcipastier s niekoľkými farami a kapitulou zostal v Maďarsku, zvláštnu Administratúru apoítolskú so sídlom v Trnave, kde bývavali aj po návrate ostrihomských arcibiskupov do Ostrihoma, takzv. arcibiskupskí vikári trnavskí. Posledným takýmto vikárom bol náš Fr. R. Oswald, ktorý sa stal potom prvým generálnym vikárom prvého apoštolského administrátora trnavského, ]. E. Dra Pavla Jantauscha. Apoštolská administratúra v Trnave bola sriadená r. 1922 a o osude teritória jej podriadeného má rozhodnúť Sv. Stolica v smysle takzv. »modu vivendi«.
Dejiny bratislavskej kapituly.
Kapitula v Bratislave spolu s prepoštstvom je pradávna. Prepozitúra je spomínaná už v záko-níku kráľa Kolomana (1095—1114). Kapitula pôvodne patrila ku hradnému kostolu Najsv. Spasiteľa, a len okolo r. 1225 bola prenesená ku kostolu sv. Martina do mesta, preto je bratislavská kapitula zvaná podnes o najsv. Spasiteľovi a o sv. Martinovi. Podľa dohody kapituly a mesta z roku 1348 volí sa bratislavský hlavný farár vždy zpomedzi členov kapituly.
Bratislavskí prepoštovia mali až do príchodu arcibiskupov ostrihomských rozsiahlu jurisdikciu natoľko, že v listinách sa menujú Ordináriusami. Dnes je prepošt archidiakonom veľkého územia archidiecézy ostrihomskej.
Kapitula bola od roku 1277 hodnoverným miestom, locus credibilis, kde sa uschovávaly a vy-dávaly verejné listiny. Od doby kardinála Petra Pazmana pozostáva bratislavská kapitula okrem prepozitúry zo 16 samostatných obročí, štallumov, zpomedzi ktorých však sám prepošt užíva štyri. V posledné roky niektoré štallá pre veľmi malý dôchodok jednotlivých obročí neboly zaplnené. Od roku 1830 nosia bratislavskí kanonici čestný odznak.
Dejiny trnavskej kapituly.
Trnavská kapitula je iba 100 ročná. V Trnave totiž skoro cez 300 rokov sídlila kapitula ostrihomská, ktorá sa roku 1820 vrátila do Ostrihomu. Mesto ťažko znášalo túto ztratu, a preto sa usilovalo, aby na miesto ostrihomskej kapituly bola založená kapitula trnavská. Toto sa aj uskutočnilo r. 1831, keď kráľ František I. vymenoval prvých 6 kanonikov trnavských. Avšak títo nezaujali svoje miesto, nakoľko sriadenie kapituly bolo medzitým odročené. Iba roku 1843 bola vystavená konečne erekčná a dotačná listina trnavskej kapituly, ktorej prví členovia boli roku 1844 slávnostne inštalovaní. R. 1854 dostali kapitulníci od kráľa Františka Jozefa I. čestný odznak. Počet kanonikov je 6.
Ordinárius:
J. E. Dr. PAVEL JANTAUSCH, biskup prienenský, apoštolský administrátor trnavský. Nar. 27. júna 1870 vo Vŕbovom. Vysvätený za kňaza 21. sept. 1893. Kaplánoval v Topoľčanoch, v Boj-nej, v Bratislave. R. 1899 farár v Dubovej, 1906 farár v Ludaniciach. 29. mája 1922 je menovaný apoštolským administrátorom trnavským, r. 1923 protonotárom apoštolským a 14. júna 1925 kon-zekrovaný v Trnave za biskupa.
Generálny vikár:
Msgr. Karol Netesálek, pápežský protonotár, kanonik kapituly kolleg. v Bratislave.
Generálny vizitátor:
Dr. Jozef Janda, prelát-kanonik.
Členovia kapituly v Bratislave:
Dr. Koperniczky Frantiíek, páp. prelát, prepošt; Jeszetiák Gabriel, lektor; Drexler Anto-nius, kantor; Blaho Pavel, páp. prelát, kustos; Végh Frantiíek, páp. komorník ad hon.; Dr. Okánik Ľudovít, páp. protonotár, mestský farár; Sziicsy Gejza, hl. cirk. škôldozorca; Dr. Michá-lek Ján, opát; Czaykowski Evarist, páp. komorník ad hon.; Srobár Jozef, páp. komorník ad hon.; Netesálek Karol, páp. protonotár, generálny vikár; Dr. Karol Kôr per, riaditeľ škôl »Notre Dame« a superior. Jedno štallum nezaplnené.
Členovia kolleg. kapituly v Trnave:
Zelliger Alojz, páp. prelát, prepošt, opát-fa-rár; Straka Jozef, páp. prelát, lektor; Dr. Janda Jozef, páp. prelát, kantor; Minarik Jozef, páp. komorník ad hon., kustos; Novotný Ján, canoni-cus magister. Jedno štallum nezaplnené.
Biskupská kancelária:
Dr. Ambróz Lazík, riaditeľ; Mikuláš Viíúov-ský, sekretár; Ladislav Janda, archivár a cere-monár •,■ Jozef Školuda, rytier rádu sv. Gregora, tit. archivár.
Hlavný cirk. škôldozorca:
Karol Netesálek, Gejza Sziicsy.
Profesorský sbor seminára:
Dr. Michal Buzalka, prof. pastorálky a morálky, rektor seminára, páp. komorník ad hon.; Dr. Funczik Emil, profesor cirk. práva a cirk. dejín; Dr. Štefan Zlatoí, profesor biblických štúdií Starého a Nového zákona a východných dialektov; Dr. Dúbrave c Štefan, profesor boho-vedy základnej a dogmatiky, prefekt; Izidor Holovit, suppl. prof. kresť. filozofie, spirituál.
Kňazi penzionovaní:
Breyer Róbert, Trnava; Boíek Peter, Stráže, p. šaštín, okr. Senica; Borbáí Ladislav, Zlaté Moravce; Budaváry Augustín, Pezinok; Buzna Alexander, Piešťany; Čižmár Martin, Levice; Čulák Cyril, Nitra, Čermaň Vinohrady; Deák Anton, Kostolné Korčany, okr. Dun. Streda; Ďurják Ignác, Prievidza; Ernyei Ľudovít, Modra; Fába Šimon, Bratislava, Kapitulská Čís. 2; Dr. Fekete Vincenc, Kráľov Brod; Fellner Frantiíek, Bratislava; Hinfner Vojtech, Nitra, Farská 4; Hollós Julius, Veľký Lapáš; Horváth Jozef, Komjatice, okr. Nové Zámky; Hránek Ján, Bínovce, via NádaŠ; Hruška Vojtech, Zlaté Moravce; Husár Štefan, Dunajská Streda; Dr. Juriga Ferdinand, Karlová Ves, pri Bratislave; Hariss Jozef, Nové Zámky, Komárňanská 52; Gyuricska Peter, Bratislava, Ružová ul. 11; fúrik Jakub, Trnava; Kahlenberger Jozef, Nové Zámky, Šóki ul. 3; Kaján Andrej, Illéšháta, p. V. Máger, okr. Šamor.; Karkecz Ľudovít, Lučenec, Nám. Republiky č. 5; Koptáni Eduard, Petržalka pri Bratislave; Lukács Ján, Hetmény, Šaľa; Mikula Ladislav, Lučenec, Wilsonovo námestie č. 6; Nemec Michal, šaštín, okr. Senica; Nemetkay Ladislav, Dojč, okr. Senica; Noľák Rudolf, Sv. Jur; Platthy Žigmund, Piešťany, Mešťanská ul. č. 3; Pullmann Augustín, Bratislava, kláštor Milosrdných; Richter Ján, Komárno; Sankovits Ladislav, Nové Zámky, Námestie Slobody 6; Šimon Ľudovít, Veľká Paka, p. V. Lég, okr. Šamorín; Smiíár Bartolomej, Pezinok, okr. Modra; Šteklác Nikodem, Cífer; Sztanko-vics Frantiíek, Kamenica n. Hron., okr. Par-kan; Var ju Alexander, Pláštovce, okr. Krupina; Wellner Vavrinec, Drégelypalánk, Maďarsko; Závodský Jozef, Marianka pri Bratislave.
Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:
Dr. Baross Mikuláí, voj. kurát a profesor náb. na voj. Škole v. v. v Bratislave; Bolczek Štefan, profesor náb. na gymnáziu v Leviciach; Dr. Hések Matej, profesor náb. na gymnáziu v Skalici; Lukatovit Jozef, prof. náb. na reál. gymnáziu v Nových Zámkoch; Prochácka Imrich, prof. náb. na gymnáziu v Šahách; Riíavý Michal, prof. náb. na gymnáziu v Trnave; Ro-
zim Jozef, direktor gymnázia št. v Nitre; Sasi-nek Jozef, prof. náb. v št. preparandii v Bratislave; Straka Gaípar, prof. náb. na učiteľskom ústave št. v Modre; Dr. Szyllaba Emil, páp. komorník, prof. náb. v. v., Bratislava; Vanek Imrich, prof. náb. na gymnáziu št. v Nových Zámkoch; Dr. Záleíák Ferdinand, prof. náb. v Banskej Štiavnici na št. gymnáziu; Dr. 2ľska Pavel, senátor, prof. náb. na št. gymnáziu v Trnave.
Diecezánni kňazi, účinkujúci mimo diecéze:
Jozef Rozim, riaditeľ štátneho reál. gymnázia v Nitre.
Počet teologov:
Na I. ročníku 35, na II. ročníku 23, na III. ročníku 18, na IV. ročníku 14, na V. ročníku —, v Olomouci 7, v Ríme 2, v Strasbourgu 2; spolu 101 bohoslovcov.
Dekanát Parkan. Dekan Ladislav Simor.
1. Bart.
Okres: Parkan Pošta: Bíňa Železnica: Bíňa Fara: od roku 1397 Patrón: — Filiálka: Ker Počet veriacich: 2084 Reč: ma J.
Farár: Ladislav Simor
2. Bátorove Kesy.
Okres: Parkan Pošta: Kóbôlkút Železnica: Kôbolkút Fara: od roku 1562 Patrón: Mikuláš Pálffy Filiálky: Maďar, Mudroňovo Počet veriacich: 2857 Reč: maď.
Farár: Štefan Erdôssy
3. Moča.
Okres: Parkan . Pošta: Karva a Radvaň
n. Dun. • Železnica: Kôbolkút Fara: od roku 1208 Patrón: —
Filiálky: Buč, Karva, Radvaň
n. Dun. Počet veriacich: 2304 Reč: maď. Adm.: z Mužle
4. Ebed.
Okres: Parkan Pošta: v mieste Železnica: Parkan Nána Fara: od r. 1730 Patrón: —
Počet veriacich: 1777
Reč: slov.-maď.
Farár: Dr. Anton Herodek.
5. Farnád.
Okres: Parkan Pošta: v mieste Železnica: Bíňa Fara: od roku 1783 Patrón: —• Počet veriacich: 1451 Reč: maď.
Farár: Jozef Bednárik
6. Kamendin.
Okres: Parkan Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1295 Počet veriacich: 2000 Reč: maď.
Farár: Dr. Viktor Gejza Po-rubszký
Bíňa (expozitúra fary).
Okres: Parkan Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1921 Počet veriacich: 2019 Reč: maď. Adm.: Pavel Kuti.
7. Kamenné Ďarmoty
Okres: Parkan Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Filiálka: Libád Počet veriacich: 2127 Reč: maď.
Farár: Dr. Vojtech Prenner Kaplán: —
8. Kóbôlkút.
Okres: Parkan Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Jozef Pálffy-Daun Filiálky: Šarkan, Diva, Nová Vieska
Počet veriacich: 3454 Reč: maď.
Farár: Imrich Marczinka
9. Muži a.
Okres: Parkan Pošta: v mieste Železnica: v mieste
Fara: od roku 1332 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: Belá, Čenke Kengye-les, Svätojurský Chlum, Malá Mužla
Počet veriacich: 4227 Reč: maď. Farár: Štefan Toma Kaplán: Vittek Alexander
10. Parkan.
Okres: Parkan Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332
Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálka: Nána Počet veriacich: 5712 Reč: maď. a slov. Farár: Štefan Medi en. Kaplán: Gejza Kováč s
11. Seldín.
Okres: Parkan Pošta: Kóbôlkút Železnica: Kôbolkút Fara: od roku 1291 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: —
Počet veriacich: 4548 Reč: maď.
Farár: Dr. Koloman Haiczl Kaplán: Štefan Kubiss
12. Veľké Ludince.
Okres: Parkan Pošta: v mieste Železnica: Kôbolkút Fara: od roku 1397 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálka: Kuralany Počet veriacich: 2123 Reč: maď. a slov. Farár: Dr. Gustáv Pécsi Kaplán: —
Dekanát Modrý Kameň. Dekan Jozef Blaschke.
1. Bušince.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1232 Patrón: —
Filiálka: Rárišská Múľaď Počet veriacich: 1627 Reč: maď.
Farár: Frantiíek T or m a
2. Čebovce.
Okres; Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: Šahy n. I. Fara: od roku 1754 Patrón: p. starší Zichy a Vojtech Somogyi Filiálky: Kesihovce, Horné Pribelce Počet veriacich: 1487 Reč: maď. a slov. Adm.: Hugo Pavel Kassay
3. Dolné Plachtince.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste
Železnica: Šahj n. I. Fara: 1337
Patrón: Kapitula rožňavská Filiálky: Dolné Pribelce, Horné Plachtince, Stredné Plachtince
Počet veriacich: 1111 Adm.: Adolf Kejval
4. Nenince.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: Šahy n. I. Fara: od roku 1700 Patrón: —
Filiálky: Lesenice, Opatová
Nová Ves, Charastince Počet veriacich: 2477 Reč: slov. a maď. Farár: Jozef Blaschke
5. Modrý Kameň.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: Lučenec Fara: od roku 1767
Patrón: Náboženský fond Filiálky: Dolné Strháry, Horné Strháry, Suché Brezovo, Selce Počet veriacich: 1883 Reč: slov.
Adm.: Ernest Pastirik
6. Olovary.
Okres: Modrý Kameň Pošta: Želovce Železnica: Lučenec Fara: od roku 1810 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Glabošovce Počet veriacich: 663 Reč: maď. Adm.: —
7. Sklabina.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: Šahy n. I. alebo
Lučenec Patrón: Zichy sen., František Somlyó, Maurus Szilágyi Fara: od roku 1369
Filiálky: Obeckov, Nová Ves, Malý Krtyš, V. Straciny Počet veriacich: 1801 Reč: slov.
Farár: Michal Weber
8. Veľké Zlievce.
Okres: Modrý Kameň Pošta: Bušince Železnica: Lučenec Fara: od roku 1365 Patrón: Dr. Ľudovít Polgár a spol.
Filiálky: Malé Zlievce, Malé Straciny, Slov. Kľačany,
Dekanát
1. Baliská Belá.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1464 Patrón: Magistrát miest Banskej Štiavnice a Belej Filiálky: — Počet veriacich: 1191 Reč: slov.
Adm.: Emil furkovií
2. Banská Štiavnica.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od X. storočia Patrón: Magistrát miest Banskej Štiavnice a Belej Počet veriacich: 6284 Reč: slov.
Farár: Frantiíek fankovit Kapláni:
I. Dr. Martin Csányi
II. Baltazar Moncz
III. Ignác Obrokta, služobne pridelený do Bratislavy, Nové Mesto
Potôr, Žihlava Počet veriacich: 972 Reč: maď.
Adm.: Vojtech Horváth 9. Vrbovka.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: Šahy n. I. lebo
Lučenec Fara: od roku: 1332 Patrón: —
Filiálky: Kiarov, Kovačovce, Borház, Erdóalatti, Kéri, Koplaló, Petó, Rongyos
Banská Štiavnica. Dekan Frantiíek
IV. P. Bartolomej Kocháň O. F. M., služobne pridelený do Bratislavy k sv. Martinovi
3. Banka.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: Banská Štiavnica Železnica: Banská Štiavnica Fara: od roku: 1710 Patrón: Magistrát Banskej
Štiavnice a Belej Počet veriacich: 402 Reč: slov.
Adm.: z B. Štiavnice
4. Hodruša.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: Banská Štiavnica Železnica: Banská Štiavnica Fara: od roku 1387 Patrón: Magistrát miest Banskej Štiavnice a Belej Počet veriacich: 1483 Reč: slov.
Adm.: Štefan Pátkay
Počet veriacich: 1539 Reč: maď.
Adm.: Dr. Ervin Bándl 10. Želovce.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: Lučenec Fara: od roku 1771 Patrón: Zichy seniorát Filiálky: Záhorce-Selešŕany, Slov. Ďarmoty Počet veriacich: 533 Reč: maď.
Adm.: Dr. Žigmund Ghimessy
fankovit.
5. Kolpachy.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: Sv. Anton Železnica: Banská Štiavnica Fara: od roku 1810 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva Počet veriacich: 701 Reč: slov.
Adm.: Ľudovít Zatko.
6. Kopanica.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: D. Hámry Železnica: Žarnovica Fara: od roku 1804 Patrón: — Počet veriacich: 278 Reč: slov. Adm.: z Vysokej
7. Piarg.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: v mieste Železnica: Banská Štiavnica Fara: od roku 1780
Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Filiálky: Horná Roveň, Gali-son, Počuvalský Rybník, Križná, Rychňanský Rybník Počet veriacich: 2290 Reč: slov.
Farár: Mikuláí Schatz
8. Svätý Antol.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: v mieste Železnica: Banská Štiavnica Fara: od roku 1699 Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Filiálky: Ilija, Žibritov Počet veriacich: 1928 Reč: slov.
Farár: Jozef Willmonn
9. Štefultov.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: v mieste Železnica: Banská Štiavnica Fara: od roku 1799 Patrón: Magistrát miest Banskej Štiavnice a Belej Filiálka: Sitnianska Počet veriacich: 2244 Reč: slov.
Adm.: Pavel Takács
10. Teplá.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: Banská Belá Železnica: Banská Belá Fara: od roku 1810
Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Filiálka: Žakyl Počet veriacičh: 745 Reč: slov. Adm.: Viliam Ries
11. Vysoká.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: Piarg
Železnica: Banská Štiavnica Fara: od roku 1778 Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Filiálky: Dekýš, Počúvadlo,
Steinbach Počet veriacich: 781 Adm.: Ján Gála
Dekanát Bzovik. Dekan Alexander Obert.
1. Bzovik.
Okres: Krupina Pošta: v mieste Železnica: Krupina Fara: od roku 1688 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Jalšovik, Dolné Mla-dunice, Čekovce, Kozí Vrbô-vok, Uňatin Počet'veriacich: 2032 Reč: slov.
Farár: Alexander Obert Kaplán: —
2. Čabrad.
Okres: Krupina Pošta: Čabradský Vrbovok Železnica: Krupina Fara: od roku 1823 Patrón: Knieža Filip a Saxo-Coburg a Gotha Filiálky: Opava, Čabradský Vrbovok, Čelovce
Počet veriacich: 205 Reč: slov.
Adm.: z fary Dolný Badín
3. Dolný Badín.
Okres: Krupina Pošta: Čabradský Vrbovok Železnica: Čabradský Vrbovok Fara: od roku 1810 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: Hor. Badín, Drie-
ňovo, Selce Počet veriacich: 612 Reč: slov.
Adm.: Viliam Buchna
4, Hornie Šipice.
Okres: Krupina Pošta: Tesáre Železnica: Tesáre Fara: od roku 1712 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra
Filiálky: Bačovce, Drážovce, Dolné Šipice, Dolné Terany, Dvorniky, Horné Terany, Lišov, Šudince, Tesáry Počet veriacich: 607 Reč: slov.
Adm.: z fary Nemce
5. Krnišov.
Okres: Krupina Pošta: Prenčov Železnica: Krupina Fara: od roku 1718 Patrón: knieža Filip a Josias
Saxo-Coburg Filiálky: Kráľovce, Sitnianska Lehôtka Počet veriacich: 148 Reč: slov.
Adm.: Martin Beneí
6. Litava.
Okres: Krupina Pošta: v mieste
Železnica: Krupina Fara: od roku 1397 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Cerovo, Lackov, Suchaň, Trpin Počet veriacich: 1473 Reč: slov.
Adm.: z fary Senohrad
7. Nemce.
Okres: Krupina Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálka: Domaniky Počet veriacich: 890 Reč: slov. Adm.: Ján Bob.
8. Prenčov.
Okres: Banská Štiavnica Pošta: v mieste Železnica: Banská Štiavnica alebo Hont. Nemce Fara: od roku 1690 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Filiálky: Baďan, Beluj, Klas-tava
Počet veriacich: 492 Reč: slov.
Adm.: Martin Beneí
9. Sebechleby.
Okres: Krupina Pošta: Nemce Železnica: Krupina
Fara: od roku 1686 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálka: Ladzany Počet veriacich: 1067 Reč: slov. Adm.: Ján Kubina
10. Senohrad.
Okres: Krupina Pošta: v mieste Železnica: Krupina Fara: od roku 1693 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: Hor. Mladunice, Da-čolôm, Zemanský Vrbovok Počet veriacich: 1667 Reč: slov.
Farár: Ľudovít Šimúth
Dekanát Šahy n. I. Dekan Dr. Dionys Giirtler.
1. Dolné Rykinčice.
Okres: Krupina Pošta: Plášŕovce Železnica: Šahy n. I. Fara: od roku 1787 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky Horné Rykinčice, Me-
dovarce Počet veriacich: 559 Reč: slov.
Farár: Vojtech Dénes
2. Fedýmeš n. I.
Okres: Krupina Pošta: Ipeľská Nová Ves Železnica: Šahy n. I. Fara: od roku 1788 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Kleňany Počet veriacich: 968 Reč: maď.
Adm.: Ju/ius Bartalos
3. Horné Túrovce.
Okres: Krupina Pošta: v mieste Železnica: Šahy n. I. Fara: od roku 1752 Patrón: —
Filiálky: Stredné Túrovce Dolné Túrovce Počet veriacich: 1289 Reč: maď. Farár: Ignác Tóth
4. Hrušov.
Okres: Krupina Pošta: Nekyje Železnica: Šahy n. I. Fara: od roku 1811 Patrón: Náboženský fond Filiálky: — Počet veriacich: 797 Reč: slov.
Adm.: Hugo Szulik
5. Kamenné Kosihy.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: Šahy n. I. Fara: od roku 1717 Patrón: —
Filiálky: Durkovce, Širákov,
Selany, Trebušovce Počet veriacich: 1433 Reč: maď.
Adm.: Imrich Molnár
6. Nekyje.
Okres: Krupina PoŠta: v mieste Železnica: Šahy Fara: od roku 1727 Patrón: —
Filiálky: Inám, Balog Počet veriacich: 2786 Reč: maď.
Farár: Dr. Dyonis Giirtler Kaplán: Dr. Ján Kuzma
7. Preseľany.
7,
Okres: Krupina Pošta: Šahy Železnica: Šahy Fara: od roku 1787 Patrón: Nábož. fond Filiálka: —• Počet veriacich: 624 Reč: maď. Farár: Gejza Nagy
8. Plášťovce.
Okres: Krupina Pošta: v mieste Železnica: Šahy Fara: od roku 1709 Patrón: — Počet veriacich: 1818 Reč: maď.
Farár: Dr. Žigmund Horváth
9. Sečianky.
Okres: Krupina Pošta: Veľká Ves n. I. Železnica: Šahy n. I. Fara: od roku 1744 Patrón: —
Filiálka: Ipeľská Veľká Ves Počet veriacičh: 887 Reč: maď.
Farár: Frantiíek Naszvetter
10. Šahy.
Okres: Šahy PoŠta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1776 Patrón: Kapitula Rožňavská Filiálka: Tešmag Počet veriacich: 4565 Reč: maď., slov.
Farár: Ondrej Poľcák Kaplán: Julius Halász
11. Veľká Čalomija.
Okres: Modrý Kameň Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1291 Patrón: Nábož. fond Filiálka: Ipeľské Kosihy Počet veriacich: 1572 Reč: maď., slov. Farár: Ján Petressél
12. Hidvég (kuracia).
Okres: Krupina Pošta: Veľká Ves Železnica: Šahy Fara: od roku 1922 Patrón: — Počet veriacich: 950 Adm.: Teodor Bussay
Dekanát Bátovce. Dekan Pavel Kovács.
1. Bátovce.
3. Dolné Semerovce.
5. Hontianske Ďarinoty.
Okres: Levice Pošta: v mieste Železnica: Levice Fara: od roku 1070 Patrón: Gustáv Schoeller Filiálky: Jalakšová, Drenice Počet veriacich: 674 Reč: sloV.
Farár: Cyril Csvirik
2. Demändice.
Okres: Krupina Pošta: v mieste Železnica: Sakáloš n. I. Fara: od roku 1387 Patrón: —•
Filiálky: Maďarovce, Sázdice, Hébec
Počet veriacich: 1439 Reč: slov., maď. Farár: Štefan Pokorný
Okres: Krupina Pošta: Horné Semerovce Železnica: Tompa Fara: od roku 1787 Patrón: Nábož. fond Filiálka: Hor. Semerovce Počet veriacich: 1345 Reč: maď.
Farár: Rudolf Andrisz 4. Hokovce.
Okres: Krupina Pošta: v mieste Železnica: Hokovce-Slatina Fara: od XIV. stor. Patrón: Kapitula v B. Bystrici Filiálky: Slatina, Ďudince, Merovce Počet veriacich: 1168 Reč: maď.
Adm.: Frantiíek Udvardy
Okres: Želiezovce Pošta: v mieste Železnica: Želiezovce Fara: od roku 1769 Patrón: Apoštolská admin. Filiálky: Dolný Feďvernek, Horný Feďvernek, Malý Pesek Počet veriacich: 744 Reč: maď., slov. Adm.: Viktor Mándy
6. Horné Žemberovce.
Okres: Levice PoŠta: Dolné Žemberovce Železnica: Levice Fara: od roku 1716 Patrón: Vojtech Hornýácsek, Ladislav Szegváry, Samuel Pischl
Filiálky: D. Žemberovce, Disznós H. Brhlovce Počet veriacich: 1268 Reč: slov.
Farár: Jozef Várady
7. Hrkovce.
Okres: Šahy Pošta: v mieste Železnica: Levice Fara: od XIV. stor. Patrón: Apoštolská admin. Filiálky: Chorvaty, Tompa Počet veriacich: 1071 Reč: maď. Farár: Pavel Kováč s
8. Nadošany.
Okres: Levice Pošta: v mieste Železnica: Hokovce-Slatina Fara: od roku 1430 Patrón: Kapitula Filiálky: Domadice, Sántov, Kostolné Moravce, Opatové Moravce, Sudovce, Bor
Počet veriacich: 1560 Reč: slov. Farár: Jozef Petrek Kaplán: —•
9. Pečenice.
Okres: Levice Pošta: Bátovce Železnica: Levice Fara: od roku 1639 Patrón: Kapitula b. bystrická Filiálky: Dolný Almáš, Horný Almáš Počet veriacich: 706 Reč: slov. Adm.: z Bátoviec
10. Pukanec.
Okres: Levice Pošta: v mieste Železnica: Levice Fara: od roku 1504 Patrón: —
Filiálky: Bohunice, Horný Prandorf Počet veriacich: 2024
Reč: slov. Adm.: — Kaplán: —
11. Veľké Krškany.
Okres: Levice
Pošta: v mieste
Železnica: Levice
Fara: od roku 1805
Patrón: Nábož. fond
Filiálky: Čankov, Hurša, Malé
Krškany, Varšany Počet veriacich: 1193 Reč: slov.
Farár: Alexander Pataky
12. Vyškovce.
Okres: Krupina Pošta: — Železnica: —• Fara: od roku 1721 Patrón: Dedičia Breunner-
Enkeoverth Počet veriacich: 1142 Reč: maď.
Farár: Štefan Kováč s
Dekanát Salka. Dekan Jozef Jurka.
1. Bajtava.
Okres: Parkan Pošta: Hronská Kamenica Železnica: Hronská Kamenica Fara: od roku 1685 Patrón: Apoštolská admin. Filiálky: Malé Ludince, Hronský Páld, Zalaba Počet veriacich: 1455 Reč: maď. Farár: Jozef Jurka
2. Ďarmotky.
Okres: Parkan Pošta: v mieste Železnica: Zalaba
Fara: od XIV. stor. Patrón: Mikuláš Pálffy Filiálky: Malé Ludince, Hronský Páld Počet veriacich: 1455 Reč: maď. Farár: Peter Rák
3. Helemba.
Okres: Parkan Pošta: Hronská Kamenica Železnica: Hronská Kamenica Fara: od roku 1795 Patrón: Apoštolská admin. Počet veriacich: 1314 Reč: maď. Farár: Juraj Kégly
4. Kamenica nad Hronom.
Okres: Parkan Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1392 Patrón: Apoštolská admin. Filiálka: Kičind Počet veriacich: 2068 Reč: maď.
Farár: Dezider Szalva Kaplán: Ján Pospiech
5. Sakáloš.
Okres: Želiezovce PoŠta: v mieste Železnica: Šahy
Fara: od XIV. storočia Patrón: Tibor Huszár Filiálky: Bielovcc, Lontov, Pastovce
Počet veriacich: 2274 Reč: maď.
Farár: Dezider Balázsy Kaplán: —
6. Setích.
Okres: Želiezovce Pošta: v mieste
Železnica: Sakálos n. I. Fara: od roku 1787 Patrón: Apoštolská admi-nistratúra Filiálka: Haraszt Počet veriacich: 625 Reč: maď.
Adm.: Ondrej Bányász 7. Salka. Okres: Parkan
Pošta: Hronská Kamenica Železnica: Hronská Kamenica Fara: od roku 1397 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra
Filiálka: Malé Kosihy Počet veriacich: 2083 Reč: maď.
Farár: Juraj Ferenczy
Dekanát Levice. Dekan Ondrej Vendégh.
1. Čajkov.
Okres: Levice Pošta: Rybník
Železnica: Veľké Kosmálovce
Fara: od roku 1561
Patrón: biskup
Filiálky: —
Počet veriacich: 1255
Reč: slov.
Farár: Andrej Hric
2. Tekovská Nová Ves.
Okres: Levice Pošta: v mieste Železnica: Levice Fara: od roku 1332 Patrón: —•
Filiálky: Hronská Opatová, Hronský šalmoš, Hronské Kosihy, Podlužany Počet veriacich: 3062 Reč: slov.
Farár: Pavel Bernatovľc Kaplán: —■
3. Levice.
Okres: Levice Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1156 Patrón: Gustáv Schoeller Počet veriacich: 8747
Reč: maď. a slov. Farár: Štefan Mischák Kapláni: I. Augustín Rock II. Jozef Wilde
4. Mýtne Ludany.
Okres: Levice Pošta: v mieste Železnica: Levice Fara: od roku 1332 Patrón: Gustáv Schoeller Filiálka: Ovárky Počet veriacich: 429 Reč: maď. a slov. Farár: August Stihlo
5. Nový Tekov.
Okres: Levice Pošta: v mieste Železnica: Veľká Kálnica Fara: od roku 1809 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Malé Kosmálovce, Marušová Počet veriacich: 1190 Reč: maď.
Adm.: Žigmund Tóth
6. Rybník.
Okres: Levice Pošta: v mieste Železnica: Kosmálovce
Fara: od roku 1397 Patrón: biskup banskobystrický Filiálka: Hronské TlmaČe Počet veriacich: 1821 Reč: slov.
Farár: Julius Spuller
7. Starý Tekov.
Okres: Levice Pošta: v mieste Železnica: Levice Fara: od roku 1332 Patrón: Schoeller Filiálky: Hronské Kľačany, Veľké Kosmálovce Počet veriacich: 3332 Farár: Štefan Ravasz Kaplán: Karol Neururer
8. Žemliary.
Okres: Želiezovce Pošta: Hronský Sv. Jur Železnica: Seča Fara: od roku 1314 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Naďod, Hronský Sv. Jur Počet veriacich: 810 Reč: maď.
Adm.: Ondrej Vendégh
Dekanát Lekýr. Dekan Dr. Jur Bargár.
1. Čaka.
Okres: Vráble Pošta: MálaŠ Železnica: Veľké Šarluhy Fara: od roku 1559 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálka: Fakó Vozokany Počet veriacich: 1245 Reč: slov.
Farár: Imrich Kosec
2. Fajkurt (Dedinka).
Okres: Vráble
Pošta: v mieste
Železnica: Veľké Šarluhy
Fara: od roku 1786
Patrón: Náboženský fond
Filiálky: —
Počet veriacich: 1109
Reč: slov.
Adm.: z fary Čaka
3. Dolný Pial.
Okres: Vráble Pošta: v mieste Železnica: Horný Pial Fara: od roku 1721 Patrón: František Hunyady Filiálka: Horný Pial Počet veriacich: 1370 Reč: slov. a maď. Farár: Leopold Adamtík.
4. Dolný Várad.
Okres: Želiezovce Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1339 Patrón: —
Filiálka: Horný Várad, Turd, Dolná Seč
Počet veriacich: 487 Farár: Gabriel Vibor
5. Lekýr.
Okres: Želiezovce Pošta: v mieste Železnica: Oroska Fara: od roku 1397 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: Čata, Hronský Da-mašd, Oroska Počet veriacich: 3995 Reč: maď. Farár: Adam Zachár Kaplán: Anton Ké dl
6. Ondrejovce.
Okres: Želiezovce Pošta: v mieste Železnica: Várad Fara: od roku 1332 Patrón: — Filiálka: Bajka Počet veriacich: 717 Reč: slov.
Farár: Dr. Jur Bargár
7. Oros.
Okres: Želiezovce Pošta: v mieste Železnica: Veľké Šiarovce Fara: od roku 1774 Patrón: —
Filiálky: Veľký Pesek, Trgiňa Počet veriacich: 1319 Reč: maď.
Farár: Koloman Lovász.
8. Kálna.
Okres: Levice Pošta: v mieste Fara: od roku 1332
Patrón: Gustáv Schoeller Filiálky: Malá Kalnica, Horná Seča
Počet veriacich: 1668 Reč: maď. Farár: Ján Rónay
9. Tekovské Šarluhy.
Okres: Želiezovce Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Tek. Sarlušky, Hul-venky, Málaš, Malý Málaš Počet veriacich: 2191 Reč: maď.
Farár: Michal Tonhaiser Kaplán: —
10. Veľké Šiarovce.
Okres: Želiezovce Pošta: v mieste Železnica: Želiezovce Fara:: od roku 1332 Patrón: — Filiálka: Sudovce Počet veriacich: 922 Farár: Anton Bauer
11. Želiezovce.
Okres: Želiezovce Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Dediči Breunner-Enkevoerth Augusta Filiálky: Agovce, Kerekudvar, Hronské ŠarluŠky, Hronská Mikula, Hr. Vozokany, Nir Počet veriacich: 3611 Reč: maď. Adm.: farár z Lekýru Kaplán: Štefan Mészaros
Dekanát Sv. Beňadik. Dekan Ondrej Dodek.
1. Dol nie Slažany.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: v mieste Železnica: Zlaté Moravce Fara: od roku 1738 Patrón: —
Filiálky: Horné Slažany, Žitavský Sv. Martin, Hos-tovce
Počet veriacich: 1733 Reč: slov.
Adm.: Móric Pôthe
2. Nemce.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: Sv. Beňadik Železnica: Sv. Beňadik Fara: od roku 1397 Patrón: biskup banskobystrický Filiálky: Čaradice, Nemecká Huta
Počet veriacich: 1677 Reč: slov.
Farár: Ondrej Dodek
3. Jedľové Kostolany.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: v mieste Železnica: Topoľčianky Fara: od roku 1332 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva Reč: slov.
Adm.: Karol Jozef Zbranek
4. Ladiee.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: Dýmes Železnica: Zlaté Moravce Fara: od roku 1713 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra
Filiálka: DýmeŠ, Dýmeš-Kos-tolanv, Neverice
Počet veriacich: 2998 Reč: slov. a maď. Adm.: Alex. Országh Kaplán: —
5. Nemčiňany.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: v mieste Železnica: Volkovce Fara: od roku 1250 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Malé Vozokany, Veľké Vozokany, Volkovce, Závada
Počet veriacich: 2545 Reč: slov.
Farár: Vincent Boleíek Kaplán: —•
8. Skýcov.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: v mieste Železnica: Topoľčianky Fara: od roku 1809 Patrón: Náboženský fond Filiálky: — Počet veriacich: 921 Reč: slov.
Adm.: z Topoľčianok
7. Sv. Beňadik.
Okres: Nová Baňa Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XIII. storočia Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: Kozárovce, Psiare, Orovnica Počet veriacich: 3682 Reč: slov. Adm.: Ján Hlubík Kaplán: saleziáni
8. Tesáry nad Žitavou.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1679 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: Slepčany, Mlyňany,
Žit. Nováves Počet veriacich: 4044 Reč: slov.
Farár: Ľudovít Mészáros Kaplán: Pavel Pánik
9. Topoľčianky.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Min. zemedeľstva Filiálky: Hostie, Žikava, Lovce Počet veriacich: 3660 Reč: slov.
Farár: Ján Jakabovií Kaplán: Štefan Halmoí
10. Velčice.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: Dolné Slažany Železnica: Zlaté Moravce Fara: od roku 1723 Patrón: Karol Forgách Filiálky: Mankovce, Zlatno Počet veriacich: 1405 Reč: slov.
Farár- Dr. Alexander Beznák
11. Veľká Lehota.
Okres: Nová Baňa Pošta: Topoľčianky Železnica: Topoľčianky lebo
Nová Baňa Fara: od roku 1809 Patrón: Náboženský fond
Filiálka: Malá Lehota Počet veriacich: 2170 ReČ: slov.
Adm.: z Jedľových Kostolian
12, Veľké Chrašťany.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: v mieste Železnica: Tesáry n. Z. Fara: od roku 1431 Patrón: —
Filiálky: Malé Chrašťany, Beladice, Choča Počet veriacich: 1527
Reč: slov.
Farár: Alojz Černik
13. Zlaté Moravce.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Maria Erdódy Filiálky: Chyzerovce, Čierne Kľačany, Prílepy Počet veriacich: 4574 Reč: slov.
Farár: Dr. Frantľsek Horváth Kaplán: Alojz Zemaník
14. Opatovce n. Žltavou.
Okres: Želiezovce Pošta: Zlaté Moravce Železnica: Zlaté Moravce Fara: od roku 1332 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Žitavské Kňažice, Machulince, Obice Počet veriacich: 3589 Reč: slov.
Farár: Jozef Palovíík Kaplán: —
Dekanát Vráble. Dekan Matej Butek.
1. Beša.
Okres: Vráble Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1733 Patrón: František Hunyady Filiálky: Baračka, Pozba Počet veriacich: 1245 Reč: maď.
Adm.: z Dolného Pialu
2. Bešeňov.
Okres: Vráble Pošta: v mieste Železnica: Udvard Fara: od roku 1809 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: — Počet veriacich: 1614 Reč: maď. Farár: Ján Ozorai
3. Čifáry.
Okres: Vráble Pošta: v mieste Železnica: Vráble Fara: od roku 1332
Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Mochovce, Teldince Počet veriacich: 1234 Reč: maď.
Farár: Koloman Halier
4. Dolný Ďúrad.
Okres: Vráble Pošta: Čifáry Železnica: v mieste Fara: od roku 1234 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra
Filiálky: Horný Ďúrad, De-keneŠ, Tehla Počet veriacich: 1685 ReČ: slov. a maď. Farár: Imrich Jónáí
5. Fiš.
Okres: Vráble Pošta: v mieste Železnica: Máňa Fara: od roku 1332 Patrón: —
Filiálky: Rendva, Belek Počet veriacich: 2589 Reč: slov. Farár: Jozef G ver k
6. Melek.
Okres: Vráble Pošta: Zit. Ďarmoty Železnica: Vráble Fara: od roku 1332 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Lula, Ďarmoty n. Počet veriacich: 1362 Reč: slov. Farár: Karol Ernst
7. Nevidzany.
Okres: Zlaté Moravce Pošta: Malé Vozokany Železnica: Vráble Fara: od roku 1332 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Tajná, VereŠvár Počet veriacich: 1542 Adm.: Eduard Bielik
8. Lót.
Okres: Vráble Pošta: Udvard Železnica: Rendva Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Máriačalád
Počet veriacich: 1724 Reč: slov.
Farár: Ladislav Rehák ml.
9. Dolný Ohaj.
Okres: Vráble Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: — Filiálka: Hul Počet veriacich: 1889 ReČ: slov.
Farár: Ladislav Harangozó
10. Veľká Máňa.
Okres: Vráble Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1744 Patrón: Gejza Fôldváry Filiálky: Valkház, Senča Počet veriacich: 2434 Reč: slov.
Farár: fulius Boíák ÍL Vráble.
Okres: Vráble Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1358 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: Horný Ohaj, Dička,
Kálaz Počet veriacich: 4570 ReČ: slov. a maď. Farár: Matej Buíek Kapláni: I. Vojtech Šulko II. Anton Kelemen, služobne pridelený do Trnov-ca n. V.
Dekanát Komárno. Dekan Jozef Marczy.
1. čičov.
Okres: Komárno Pošta: v mieste Železnica: Tôň Zemianska Fara: od XIII. storočia Patrón: Alexander Kálnoky Filiálka: Kolozsnéma Počet veriacich: 1333 ReČ: maď. Farár: Jozef Király
2. Ekeč.
Okres: Komárno Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1790 Patrón: Alexander Kálnoky Filiálky: AlŠogellér, Apácasza-kállas, Laksállas, Hodžovo, Szilas, Turiszakálas, Bogya Počet veriacich: 3302 Reč: maď.
Adm.: Jozef Mészáros Kaplán: Jozef Jánoí
3. Ekel.
Okres: Komárno Pošta: v mieste
Železnica: Tôň Zemianska, OČa
Fara: od roku 1397 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Aranyos na Žitnom Ostrove, Zemianska Oča, Tôň
Počet veriacich: 3001
Reč: maď.
Farár: Frant. Benye
4. Arcibiskupský Lél.
Okres: Komárno Pošta: — Železnica: Ekel Fara: od roku 1332 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Nagykeszi, Kiskeszi, Nagylél Počet veriacich: 667 Reč: maď. Adm.: z Ekelu
5. Gúta,
Okres: Komárno Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397
Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: — Počet veriacich: 10.627 Reč: maď.
Farár: Gregor Bognár Kapláni: I. Ján Kvasznovszky II. Ignác Úungel
6. Iža.
Okres: Stará Dala Pošta: v mieste Železnica: Komárno Fara: od roku 1332 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Hetin, Pat Počet veriacich: 2562 Reč: maď.
Adm.: Koloman Náday
7. Kesegfalva (Beličná Ves).
Okres: Komárno Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1763 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Megyercs, Bálvány-szakállas, Violin, Szóllós
Počet veriacich: 2268 Reč: maď.
Farár: Alexander Poór
8. Komárno.
Okres: Komárno Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1268 Patrón: —
Filiálky: Orsujfalu, Cserhát, Gadocz, Dunaszentpál Počet veriacich: 12589 Reč: maď. a slov. Farár: Dr. Imrich Majer Kapláni: I. Dr. Štefan Lestár II. Michal Kováč s III. Michal Horváth, fakub Gajdoš, kaplán vo Veľ. Kyri, sem služobne pridelený
9. Veľký Meder.
Okres: Komárno Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Alexander Kálnoky Filiálka: Izsap Počet veriacich: 2501 Reč: maď. Farár: Jozef Marczy
Dekanát Dvory nad litavou. Dekan Anton Felix Siposs.
1. Cúz.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: Perbete Fara: od roku 1397 Patrón: —
Počet veriacich: 2896 Reč: maď.
Adm.: Štefan Ripper
2. Jásová.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: Perbete Fara: od XVI. storočia Patrón: — Počet veriacich: 1474 Reč: slov. a maď. Farár: Štefan Uluíek
3. Kolta.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: Perbete Fara: od roku 1780 Patrón: Náboženský fond Filiálky: — Počet veriacich: 1930 Reč: slov. a maď. Farár: Štefan Eliáí
4. Krátke Kesy.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: Hetényi Fara: od roku 1754 Patrón: Gejza Baranyay Filiálky: Marcelová, Šrobárovo, Vértpuszta Počet veriacich: 2648 Reč: maď. a slov. Farár: Peter Nagy
5. Kerť.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra
Počet veriacich: 5048
Reč: maď.
Farár: Štefan Szuhan
tí. Perbete.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1499 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Počet veriacich: 2401
Reč: maď. Farár: August Klasz Kaplán: —
7. Semerovo.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: Perbete Fara: od roku 1332 Patrón: — Filiálka: Čechy Počet veriacich: 1950 Reč: slov. a maď. Adm.: Jozef Garay
8. Stará Ďala.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1773 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Bagota Počet veriacich: 3307 Reč: maď. a slov. Farár: Eugen Sýkora
9. Svätý Peter.
Okres: Komárno Pošta: v mieste Železnica: Stará Ďala Fara: od roku 1339
Patrón: Arpád Kisdy Vásárhelyi Filiálka: Nová Ďala Počet veriacich: 3085 Reč: maď. a slov. Farár: Štefan Hamvas Kaplán: —
10. Dvory n. Žitvou.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1268
Filiálka: Baromlak Počet veriacich: 5140 Reč: maď. a slov. Farár: Anton Felix Siposs Kaplán: Adalbert Cseffalvay
Dekanát Nové Zámky. Dekan Karol Simko.
1. Ba j č.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1875 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: Farkasd, Chrást:, Szentmihály, Kisharaszt, Mihályvár, Kígyós, Elletó, Szélhalom, Erdészlak Počet veriacich: 1427 ReČ: maď. a slov. Farár: Imrich Kulcsár
2. Bánovská Kesa.
Okres: Nové Zámky Pošta: v mieste Železnica: Veľké Šurany Fara: od roku 1332 Patrón: Náboženský fond Počet veriacich: 2348 Reč: slov. Faraŕ: Ján Molnár
3. Imeľ.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: Stará Ďala Fara: od roku 1332 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: Martoš, Szivattyute-lep, Kingyes, Gyotva, Betyár, Gátórház
Počet veriacich: 1571 Reč: maď. a slov. Farár: Jozef Varga
4. Komjatice.
Okres: Nové Zámky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Ján Nemes Filiálka: Čornok Počet veriacich: 6566 Reč: slov.
Farár: Ľudovít 2ák Kaplán: Jozef Červenka
5. Nasvad.
Okres: Stará Ďala Pošta: v mieste Železnica: Nové Zámky Fara: od roku 1285 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Počet veriacich: 5120 Reč: maď.
Farár: Dr. Karol Wiedermann
6. Nové Zámky.
Okres: Nové Zámky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1546 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálka: Andod Počet veriacich: 18.039 ReČ: maď. a slov. Adm.: Ján Holec Kapláni: I. Ján Holec II. Jozef Molnár
7. Slovenský Meder.
Okres: Nové Zámky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Ľudovít Károlyi Počet veriacich: 4401 Reč: slov. a maď. Farár: Karol Simko Kaplán: Alex. Izákovi c
8. Zemné.
Okres: Komárno Pošta: v mieste Železnica: Kamocsa lebo
Nové Zámky Fara: od roku 1397 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálka: Kamocsa Počet veriacich: 3212 Reč: maď. Farár: Štefan Juhász
9. Tardošked.
Okres: Nové Zámky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1697 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: — Počet veriacich: 6033 Reč: maď.
Farár: Adalbert Haliczky Kaplán: Anton Mikletits
10. Šurany.
Okres: Nové Zámky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1290 Filiálky: Kostolný Sek, Malý Várad, Malomseg Počet veriacich: 8094
Reč: slov.
Farár: František Grátzer Kaplán: Štefan Vachan
11. Veľký Kýr.
Okres: Nové Zámky Pošta: v mieste Železnica: v mieste
Fara: od roku 1332 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálka: Malý Kýr Počet veriacich: 2465 Reč: maď.
Farár: Ľudovít Nagy Kaplán: fakub Gajdoí, služobne pridelený do Komárna
Dekanát Veľký Cetín. Dekan Koloman Červenka.
1. Izdeg.
Okres: Nové Zámky Pošta: Zitva FedýmeŠ Železnica: Zitva Fedýmeš Fara: od roku 1757 Patrón: —
Filiálka: Zitva FedýmeŠ Počet veriacich: 1122 ReČ: slov.
Adm.: Anton Pessek
2. Horný Síleš.
Okres: Nové Zámky Pošta: Čornok Železnica: Komjatice Fara: od roku 1803 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Dolný SíleŠ Počet veriacich: 1241 Reč: slov. Adm.: z V. Cetína
3. Svätý Michal n. Žitvou.
Okres: Nové Zámky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: —
Filiálky: Ďorok, Martinová, Malá Máňa
Počet veriacich: 2126 ReČ: slov.
Adm.: fulius Hollós
4. Vajka n. Žitvou.
Okres: Vráble Pošta: v mieste Železnica: Vráble Fara: od roku 1809 Patrón: Náboženský fond Filiálky: — Počet veriacich: 778 Reč: slov.
Adm.: z fary Vráble
5. Veľké Hyndice.
Okres: Vráble Pošta: Vráble Železnica: Zit. Nová Ves Fara: od roku 1332 Patrón: Eugen Weisz a Gejza Veró
Filiálky: Malé Hyndice, Babin-
dol, Čalád Počet veriacich: 1669 Reč: maď., slov. Farár: Koloman Cservenka
8. Veľký Cetín.
Okres: Nitra Pošta: v mieste
Železnica: Veľký Kýr Fara: od roku 1332 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: Malý Cetín, Paňa Počet veriacich: 2715 ReČ: maď. Farár: Móric Simor Kaplán: Gejza Németh
7. Veľké Janikovce.
Okres: Nitra Pošta: v mieste Železnica: Nitra Fara: od roku 1397 Patrón: — Filiálka: Čestynce Počet veriacich: 1613 Reč: slov.
Adm.: Matej Dreveňák
8. Veľký Lapáš.
Okres: Nitra Pošta: v mieste Železnica: Nitra Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Malý Lapáš, Lapáš-
Ďarmoty Počet veriacich: 1648 Reč: slov.
Adm.: Róbert Kudlitka
Dekanát Šala n. V. Dekan František Janics.
1. Eperješ.
Okres: Bratislava Pošta: TallóŠ
Železnica: Dunajská Streda
Fara: od roku 1826
Patrón: Maria Esterházy
Filiálky: —
Počet veriacich: 1125
Reč: maď.
Farár: Jozef Nagy
2. Farkašd.
Okres: Šala n. V. Pošta: v mieste Železnica: Šala n. V. Fara: od roku 1808 Patrón: Ľudovít Károlyi Počet veriacich: 1877 Reč: maď.
Farár: Gustáv Loczner
3. Hornie Saliby.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: Galanta Fara: od roku 1678 Patrón: Maria Esterházy Filiálka: Dolné Saliby Počet veriacich: 2641 Reč: maď.
Adm.: Mikuláš Boda
4. Kráľov Brod.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: Zsigárd Fara: od roku 1842 Patrón: Ministerstvo školstva Filiálky: — Počet veriacich: 965 Reč: maď.
Adm.: Dr. Vincent Fekete
5. Kráľová n. Váhom.
Okres: Šala n. V. Pošta: Šaľa Železnica: Šaľa Fara: od roku 1332 Patrón: — Filiálka: Fenekes Počet veriacich: 1661 Reč: maď.
Farár: František Janics
6. Nádszeg.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1761 Patrón: Maria Esterházy Filiálky: — Počet veriacich: 2602 Reč: maď.
Farár: Ľudovít Ambruskó
7. Neded.
Okres: Šaľa n. V. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1761 Patrón: — Počet veriacich: 1639 Reč: maď. Farár: Jozef Krištof
8. Pered.
Okres: Stará Ďala
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: od roku 1803
Patrón: Ministerstvo školstva
Filiálky: —
Počet veriacich: 3949
Reč: maď.
Farár: František Révész
9. Šaľa.
Okres: Šaľa Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1251 Patrón: Ministerstvo školstva Filiálka: Hetméň Počet veriacich: 3640 Reč: slov. a maď. Farár: Pavel Machátek Kaplán: Tiburcius Janovic
10. Talióš.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: Galanta Fara: od roku 1672 Patrón: Maria Esterházy,
manž. Virgil Cereseto Filiálky: Vozokany, Gulya-
mezó, Jegenyés Počet veriacich: 3281 ReČ: maď. a slov. Farár: Ján V oros Kaplán: Adalbert Kuklay, sub-sidiar vo Výčapoch Opatov-ciach
11. Žiffárd.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1727 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: — Počet veriacich: 1709 Reč: maď. Farár: Ján Sélley
Dekanát T o poľ rany. Dekan Augustín Hujsa.
1. Bojna.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: Veľké Topoľčany Fara: od roku 1400 Patrón: Viliam Erdódy Filiálky: Blesovce, Hajnovejsa,
Malé Dvorany Počet veriacich: 2579 Reč: slov.
Farár: Štefan Druga Kaplán: —
2. Jacovce.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: Veľké Topoľčany Patrón: —
Filiálky: Kuzmice, Tesáry, Veľké Bedzany Počet veriacich: 2488 Reč: slov. Farár: Karol Jaross Kaplán: Ján Barát
3. Krušovce.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Julius Fôrster Filiálky: Dolné Chlbany, Horné Chlbany, Malé Bedzany, Selčianky Počet veriacich: 1377 Reč: slov.
Farár: Jozef Mucha Kaplán: —
4. Malé Hostie.
Okres: Bánovce Pošta: ŠiŠov Železnica: Ruskovce Fara: od roku 1680 Patrón: Augusta Haupt-Stum-mer
Filiálky: Veľké Hostie, Pocha-bany
Počet veriacich: 2088 Reč: slov.
Adm.: Ján Derényi
5. Nadlice.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: Chynorany Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: Livinské Opatovce, Livina, Rajčany Počet veriacich: 1632 Reč: slov. Farár: Ján Žák
6. Prašice.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: Veľké Topoľčany Fara: od roku 1332 Patrón: Augustína Haupt-
Stummer Filiálky: Tvrdomestice, Nemecky Počet veriacich: 2188 Reč: slov.
Adm.: Viktor Gajdoíik
7. Sišov.
Okres: Bánovce n. Bebravou Pošta: v mieste Železnica: Rybäny Fara: od roku 1780 Patrón: —
Filiálky: Chud. Lehota, Bor-
čany, Libichová, Norovce Počet veriacich: 1261 ReČ: slov.
Farár: Pavel Husárik
8. Topoľčany.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1285 Patrón: Augusta Haupt-
Stummer Filiálky: Nemčice, Továrniky Počet veriacich: 6933 Reč: slov.
Farár: Augustín Hujsa Kapláni: I. Frant. Martiny,
II. Dr. Gašpar Kadoíinský,
III. Andrej Balogh, duchovný v nemocnici
9. Závada.
Okres: Topoľčany Pošta: Prašice Železnica: Topoľčany Fara: od roku 1725 Patrón: Augusta Haupt-Stummer Filiálky: Podhradie, Velušovce Počet veriacich: 1437 Reč: slov.
Adm.: Jakub Teíovic
Dekanát Radoíina. Dekan Alexander Kuczmann.
1. Ardanovce.
Okres: Hlohovec Pošta: Radošina
Železnica: Radošina Fara: od roku 1397 Patrón: biskup nitriansky Filiálky: Šalgovce, Svrbice
Počet veriacich: 1060 Reč: slov.
Farár: Matej Kelemen
2. Hornie Otrokovce.
Okres: Hlohovec Pošta: v mieste Železnica: Hlohovec Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálky: Tekold'any, Orešany Počet veriacich: 1154 Reč: slov.
Adm.: z H. Vašardíc
3. Hornie Vašardice.
Okres: Hlohovec Pošta: Hlohovec Železnica: Hlohovec Fara: od roku 1497 Patrón: —
Filiálky: Dolné Otrokovce, Fornoseg Počet veriacich: 1002 Reč: slov. Adm.: Jozef Satko
4. Merašice.
Okres: Hlohovec Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: —
Filiálka: Kapince Biskupová Počet veriacich: 985 Reč: slov.
Farár: Augustín G r am antík
5. Pastuchov.
Okres: Hlohovec Pošta: Dolné Vašardice Železnica: Hlohovce Patrón: Náboženský fond Fara: od XIV. storočia Filiálka: Dolné Vašardice Počet veriacich: 1008 Reč: slov. Farár: Jozef Soka
6. Radošina.
Okres: Nitra Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: biskup nitriansky Filiálky: Behynce, Bzince
Počet veriacich: 1779 Farár: Rudolf Janik
7. Šarfia.
Okres: Nitra Pošta: Radošina Železnica: Radošina Fara: od roku 1639 Patrón: —
Filiálky: Lipovnik, Vozokany, Krtovce
Počet veriacich: 2560 Reč: slov.
Farár: Alexander Kuczmann
8. Veľké Rypňany.
Okres: Nitra Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od. roku 1397 Patrón: —•
Filiálky: Obsolovce, Malé Rypňany Šarluhy Počet veriacich: 1954 Reč: slov.
Farár: Ján Laurentius Lipka
Dekanát Preseľany. Dekan Ernest Trebatický.
1. Čermany.
Okres: Nitra Pošta: Výčapky Železnica: Rypňany Fara: od roku 1294 Patrón: —•
Filiálky: Horné Oblokovce, Výčapky
Počet veriacich: 1996 ReČ: slov.
Farár: Ján Konštantín Kniha
2. Jagersek.
Okres: Nitra Pošta: Zbehy Železnica: Čakajovce
Fara: od roku 1322 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálka: Lajošová Počet veriacich: 1247 Reč: maď.
Farár: Augustín PetráŠek
3. Ludanice.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XIII. storočia Patrón: Nitrianska Kapitula Filiálky: Chrabrany, Mýtna Nová Ves, Kamanová Počet veriacich: 2622
Reč: slov.
Farár: Štefan Cíntula
4. Preseľany.
Okres: Topoľčany Pošta: v mieste Železnica: Somorová-
Lovásovce Fara: od roku 1322 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Belince, Hrušovany,
Lovásovce Počet veriacich: 1288 Reč: slov.
Farár: Ernest Trebatický Kaplán: Štefan Florián Horváth
5. Šuranky.
6. Urmince.
7. Výčapy Opatovce.
Okres: Nitra Pošta: Ašakert Železnica: Ašakert Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Suľany Počet veriacich: 821 Reč: slov.
Farár: Liborius Štefan Avar
Okres: Topoľčany Pošta: Veľké Topoľčany Železnica: Veľké Topoľčany Fara: od roku 1332 Patrón: Augustína Haupt-
Stummer Filiálky: Horné Štitáry, Veľké Dvorany
Počet veriacich: 2145 Reč: slov.
Farár: Ľudovít Fazekaí
Okres: Nitra Pošta: Lovásovce Železnica: Lovásovce Fara: od roku 1783 Patrón: — Filiálky: — Počet veriacich: 1467 Reč: maď.
Farár: Rudolf Zachar
Dekanát Hlohovec. Dekan Karol Toller.
1. Hlohovec.
Okres: Hlohovec Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Imrich Erdód Filiálky: Koplotovce, Sv. Pet pri Hlohovci Počet veriacich: 8142 Reč: slov. Farár: Pavel Šiíka Kaplán: František Moravtík
2. Hrádok n. V.
Okres: N. Mesto n. V. Pošta: v mieste Železnica: Sv. Kríž n. V. Fara: od roku 1719 Patrón: — Filiálka: Hôrka Počet veriacich: 1226 Reč: slov.
Farár: Ľudovít Czaudt
3. Moravany.
Okres: Piešťany Pošta: v mieste Železnica: Piešťany Fara: od roku 1076 Patrón: —
Filiálky: Banka, Hubina,
Ducové Počet veriacich: 1021 Reč: slov.
Adm.: farár z Piešťan
4. Sokolovce.
Okres: Piešťany Pošta: v mieste Železnica: Piešťany Fara: od roku 1706 Patrón: Štefan Gyulay Filiálky: Jalšové, Ratnovce Počet veriacich: 1459 Reč: slov.
Farár: Karol Toller
5. Stará Lehota.
Okres: Nové Mesto n. V. PoŠta: v mieste Železnica: Piešťany Fara: od roku 1788 Patrón: —
Filiálka: Nová Lehota Počet veriacich: 829 Reč: slov.
Adm.: Rudolf Rummel
6. Modrova.
Okres: Nové Mesto n. V. Pošta: v mieste Železnica: Piešťany Fara: od roku 1157 Patrón: —
Filiálky: Malá Modrovka, Lúka
Počet veriacich: 831 Reč: slov.
Adm.: zo St. Lehoty
Dekanát U j lak. Dekan Augustín Falath.
1. Ašakerť.
Okres: Nitra Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1789
Patrón: Náboženský fond Filiálky: Sila, Čab, Ujlaček Počet veriacich: 1174 ReČ: slov.
Adm.: Jozef Mihalkovií
2. Rišňovce.
Okres: Hlohovec Pošta: Hlohovec Železnica: Rišňovce Patrón: —
Filiálky: Kľačany, Ság Počet veriacich: 2389 Reč: slov.
Farár: Felix Ján Stefanovich
.1 Lukáčovce.
Okres: Hlohovec Pošta: Alakšince Železnica: Andáč-Lukáčovce Fara: od roku 1332 Patrón: Biskup nitriansky Filiálky: Alakšince, Andáč Počet veriacich: 2097 Reč: slov. Farár: Ján Klío
4. Malý Báb.
Okres: Hlohovec Pošta: v mieste Železnica: Rišňovce Fara: od roku 1384 Patrón: Alexander Strasser
Filiálky: Veľký Báb, Ruma-nová, Pusta Kerť Počet veriacich: 3548 Reč: slov.
Adm.: Eugen Kántor
5. Dvorníky.
Okres: Hlohovec Pošta: v mieste Železnica: Hlohovec Fara: od roku 1332 Patrón: Imrich Erdódy Filiálky: Bojničky, Zemianska Kerť, Posádka, Šalgóčka Počet veriacich: 3754 Reč: slov. Farár: Au g. Falath Kaplán: Anton Mikulka
6. U j lak.
Okres: Nitra Pošta: v mieste
Železnica: Nitra Fara: od roku 1332 Patrón: — Filiálka: Lehota Počet veriacich: 3404 Farár: Dr. Tomáš Stollár Kaplán: Tomáš Kovát
7. Zbehy.
Okres: Nitra Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1706 Patrón: Apoštolská Admi-
nistratúra Filiálky: Čakajovce, Šarlužky-
Kajsa Počet veriacich: 3580 Reč: slov.
Adm.: kaplán zo Zbehov
Dekanát JJrm'tn. Archidiakon Rudolf Bilek.
3. Kepežd. 5. Šintava.
1. Dlhá n. V.
Okres: Šaľa n. V. Pošta: v mieste Železnica: Šaľa n. V. Fara: od roku 1390 Patrón: Ministerstvo školstva
a nár. osv. Počet veriacich: 1180 Reč: maď. Adm.: Alojz Tóth
2. Dolný Jatov.
Okres: Nové Zámky PoŠta: Tornok Železnica: v mieste Fara: od roku 1390 Patrón: Lówy a Jozef László,
Maxmilian Schwarz Filiálka: Horný Jatov Počet veriacich: 1102 Reč: slov.
Farár: Juraj Polónyi
Okres: Galanta PoŠta: v mieste Železnica: Sered Fara: od roku 1809 Patrón: Náboženský fond Filiálky: — Počet veriacich: 1429 Reč: slov.
Adm.: Andrej Beregszegi 4, Selice.
Okres: Šaľa n. V. Pošta: MaďarŠok Železnica: Trnovec Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Šok Počet veriacich: 2866 Reč: maď. Farár: Julius Koday
Okres: Šaľa n. V. Pošta: v mieste Železnica: Sereď Fara: od roku 1332 Patrón: Haeredes Ohrenstein
Henrich Filiálka: Svätá Chrasť Počet veriacich: 2411 Reč: slov.
Farár: Štefan Jankovič
6. Šoporňa.
Okres: Šaľa n. V. Pošta: v mieste Železnica: Sered Fara: od roku 1710 Patrón: Dediči Henrika Ohrensteina Filiálka: Pata Počet veriacich: 5540 ReČ: slov.
Farár: Štefan Goreloviťs Kaplán: Jozef Gajdoš
7. Trnovec n. V.
Okres: Šaľa n. V. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332
Patrón: Ladislav Hunyady Filiálka: VeČa n. V. Počet veriacich: 3286 Reč: maď. a slov. Farár: Ján Hanzlik
8. Urmín.
Okres: Nitra Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1691 Patrón: Ladislav Hunyady Filiálka: Šalgov Počet veriacich: 4455 Reč: slov.
Farár: Rudolf Bilek Kaplán: Emil Matuíka
Dekanát Šaítin. Dekan Ján Jehlitka.
1. Brodské.
Okres: Skalica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1163 Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Počet veriacich: 2262 Reč: slov.
Farár: Štefan Fukantik
2. Cáry.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1812 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Počet veriacich: 1314
Reč: slov.
Adm.: Jozef Šafár
3. Doje.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: Šajdik-Humence Fara: od roku 1397 Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Počet veriacich: 1316 ReČ: slov.
Farár: admin. z Bor. Sv. Mikuláša
4. Gbely.
Okres: Skalica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1668 Patrón: — Filiálky: — Počet veriacich: 3275 Reč: slov.
Farár: Ladislav Rehák st. Kaplán: Imrich Reichel
5. Holič.
Okres: Skalica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Filiálky: Kátov, Močidlany, Popudiny
Počet veriacich: 5838 Reč: slov.
Adm.: Dr. Dezider Sztrehár Kapláni: I. Štefan Hudec II. Frant. Klobuínik
6. Kopčany.
Okres: Skalica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1861 Patrón: —
Počet veriacich: 2087
Reč: slov.
Farár: Ján Jehlitka
7. Kúty.
Okres: Skalica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: 1809
Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva Filiálky: — Počet veriacich: 2880 Reč: slov.
Farár: Jozef Käsmayer Kaplán: —
8. Petrova Ves.
Okres: Skalica Pošta: v mieste Železnica: Gbely Fara: od roku 1731 Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Filiálka: Letničie Počet veriacich: 1547 Reč: slov.
Farár: Frant i íek Šafár
!). Radošovce.
Okres: Skalica
Pošta: Holič
Železnica: Holič
Fara: od roku 1634 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva Filiálky: Horný Lopašov, Oreské, Vieska, Vidovany, VlČkovany
Počet veriacich: 2903 Reč: slov.
Adm.: kaplán z Radošoviec Kaplán: Frantiíek Makk
10. Smolinské.
Okres: Senica Pošta: Stráže Železnica: Šaštín Fara: od roku 1809 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Počet veriacich: 1114 Reč: slov.
Farár: František Pušker
11, Šaštín.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Filiálka: Stráže Počet veriacich: 3796 Reč: slov. Adm.: Saleziáni Kapláni:
I. Ladislav Stano S. Sal.
II. Jozef Patúc S. Sal.
12. Štepanov.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: šaštín Fara: od roku 1697 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Počet veriacich: 1593 Farár: Frantiíek Malý
13. Skalica.
Okres: Skalica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: magistrát m. Skalica Filiálky: Mokrýháj, Prietržka, Vrádišť Počet veriacich: 5683 Reč: slov.
Dekan-farár: Dr. Tomáí Ca-ban, prelát
Kapláni:
I. P. Matúí Rehák O. F. M.
II. —
14. Unín.
Okres: Skalica Pošta: Holič Železnica: Holič Fara: od roku 1647 Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Filiálka: Radimov Počet veriacich: 2201 Reč: slov. Farár: Ján Meliíek Kaplán: Ľudovít Svoboda
15. Koválov.
Okres: Senica Pošta: Dojč Železnica: Senica Fara: od roku 1785 Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Filiálka: Smrdáky Počet veriacich: 1170 Reč: slov.
Adm.: Julius Šesták
Dekanát Mor. Sv. Ján. Dekan Alexander Szeder.
1. Biksárd.
Okres: Trnava Pošta: v mieste Železnica: Nadáš-Smolenice Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálky: — Počet veriacich: 920 Reč: slov.
Adm.: Rajmund Klabetek
2. Borský Sv. Jur.
Okres: Dunajská Streda
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Salamon a Artur Czeczowiczka Počet veriacich: 1950 ReČ: slov.
Farár: Alexander Szeder Kaplán: P. Anschar Kubisch O. F. M., služobne pridelený do Bratislavy k Sv. Martinovi
3. Borský Sv. Mikuláš.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: v mieste
Fara: od roku 1397 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Filiálky: Bor. Sv. Peter, Šaj-dik-Humence Počet veriacich: 4011 Reč: slov.
Farár: Augustín Karmaí Kaplán: Michal Uhertik
4. Kuklov.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1767
Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva Počet veriacich: 1119 Reč: slov.
Adm.: Jozef Pospech
5. Lakšárska Nová Ves.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: šaštín Fara: od roku 1769 Patrón: Šalamún a Artur Czeczowiczka Filiálky: Bilka, Humence, Niklašov Počet veriacich: 2060 ReČ: slov.
Adm.: Jozef Lukanťľc
6. Moravský Sv. Ján.
Okres: Malacky Pošta: v mieste
Železnica: v mieste Fara: od roku 1653 Patrón: Dr. Šalamún a Artur Czeczowiczka Filiálka: Sekule Počet veriacich: 3416 Reč: slov.
Farár: Jozef Horáíek Kaplán: Ladislav Mogyorósi
7. Plavecký Sv. Mikuláš.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1224 Patrón: Mikuláš Pálffy Filiálka: Plavecké Podhradie
Počet veriacich: 1563 Reč: slov.
Adm.: Oskar Škrábik
8. Plavecký Sv. Peter.
Okres: Malacky Pošta: Plavecký Sv. Mikuláš Železnica: Plavecký Sv. Mikuláš
Fara: od roku 1397 Patrón: Mikuláš Pálffy Počet veriacich: 609 Reč: slov.
Farár: Makaržus Imrich Majzon
9. Závod.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: V. Leváre Fara: od roku 1630 Patrón: Dr. Šalamún a Artur Czeczowiczka Počet veriacich: 2012 Reč: slov. Farár: Ján Boli
Dekanát Čachtice. Dekan Dr. Fridrich Pongrácz.
1. Čachtice.
Okres: N. Mesto n. V. Pošta: v mieste Železnica: Nové Mesto n. V. Fara: od roku 1332 Patrón: Maria Cecilia Fould-
Springerová Filiálky: — Počet veriacich: 2845 Reč: slov.
Farár: Jozef Jarábek Kaplán: —
2. Nové Mesto n. V.
Okres: N. Mesto n. V. PoŠta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1313 Patrón: Panstvo-Beckov Filiálka: Mnešice-Izbice Počet veriacich: 4434
Reč: slov.
Farár: Dr. Fridrich Pongrácz Kapláni: I. Štefan Herko II. Dr. Felix Mi kul a
3. Piešťany.
Okres: Piešťany Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Imrich Erdódy Filiálky: Malé OrviŠte, Veľké Orvište
Počet veriacich: 9877 Reč: slov.
Farár: Alexander Šindelár Kapláni: I. Z. Štefan Tóth II. Jozef Kubisch
4. Krakovany.
Okres: Piešťany Pošta: Piešťany
Železnica: Trebatice Vŕbové Fara: od roku 1332 Patrón: —
Filiálky: Ostrov, Stráža, Trebatice Počet veriacich: 3522 Reč: slov.
Farár: Adalbert Žilinčan Kaplán: Julián Benedikovií
5. Pobedim.
Okres: N. Mesto n. V. Pošta: Piešťany Železnica: Pobedim-Streda Fara: od roku 1660 Patrón: —
Filiálky: Bašovce, Horná Streda Počet veriacich: 2483 Reč: slov.
Farár: Vendelín Zajac Kaplán: —
6. Podolie.
Okres: N. Mesto n. V. Pošta: Nové Mesto n. Y. Železnica: Nové Mesto n. V.
Fara: od roku 1332 Patrón: Maria Cecília Fould-Springer Filiálky: Častkovce, Korytnč, Očkov
Počet veriacich: 3447 Reč: slov.
Farár: Dr. Frantiíek Štefanec Kaplán: Rudolf Brunclík
7. Sv. Kríž n. V.
Okres: N. Mesto n. V. Pošta: Nové Mesto n. V. Železnica: v mieste Fara: od roku 1700 Patrón: —
Filiálky: Brunovce, Mošovce,
Potvorke, Vieska Počet veriacich: 1608
Reč: slov.
Farár: fán Horváth
8. Vŕbové.
Okres: Piešťany Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Augustín Springer Filiálka: Šípkové Počet veriacich: 2817 Reč: slov. Farár: Juraj Takács Kaplán: Žigmund Melichár
Dekanát Myjava. Dekan Adalbert Kovalik.
1. Brezová pod Bradlom.
Okres: Myjava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1620 Patrón: August Springer Počet veriacich: 251 Reč: slov. Adm.: Václav Vlk
2. Dolnie Bzince.
Okres: N. Mesto n. V. Pošta: Horné Bzince Železnica: Nové Mesto n. V. Fara: od roku 1332 Patrón: —
Filiálky: Horné Bzince, Hru-
šové, Lubina Počet veriacich: 606 Reč: slov.
Farár: Adalbert Kovalik
3. Hrachovište.
Okres: Myjava Pošta: Stará Turá
Železnica: Nové Mesto n. V. Fara: od roku 1857 Filiálky: Krajné, Podkylava, Višňové
Počet veriacich: 755 Reč: slov.
Adm.: Dr. St. Makkay
4. Myjava.
Okres: Myjava Pošta: v mieste Železnica: Brezová Fara: 1665
Patrón: Augustín Springer Filiálky: — Počet veriacich: 755 Reč: slov.
Farár: Arpád Tvrdý
5. Stará Turá.
Okres: N. Mesto n. V. Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1701 Patrón: Rodina Fould-Springer
Počet veriacich: 4156 Adm.: z fary Dolnie Bzince Kaplán: Anton Kubík
6. Turá Lúka.
Okres: Myjava Pošta: Myjava Železnica: Brezová Fara: od roku 1610 Patrón: Dediči Márie Pôck Filiálka: Bukovec Počet veriacich: 211 Reč: slov.
Adm.: z fary Myjava
7. Vaďovce.
Okres: Myjava Pošta: Stará Turá Železnica: Stará Turá Patrón: Rodina Fould-Springer Filiálka: Kostolné Reč: slov.
Adm.: z fary Dolnie Bzince
Dekanát Senica.. Dekan Karol Žeko.
1. Cerová - Lieskové.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: Jablonica Fara: od roku 1787 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Rozbehy Počet veriacich: 1355 ReČ: slov. Adm.: Jozef Danií
2. Cliropov.
Okres: Skalica Pošta: Radošovce Železnica: Holič Fara: od roku 1768 Patrón: Štefan Vagyon a Karol Kuffner Filiálka: Koválavec Počet veriacich: 928 Reč: slov.
Adm.: Pavel Šebesta
3. Hradište.
Okres: Senica Pošta: Jablonica Železnica: v mieste Fara: od roku 1709 Patrón: Jozef Pálffy Reč: slov.
Počet veriacich: 994 Farár: Ernest Bo kor
4. Jablonica.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: v mieste
1. Chtclnica.
Fara: od roku 1677 Patrón: Alfréd Windisch-Graetz a Apponyi de Nagy-appony a Anton Korlátkó Filiálka: Hlboké Počet veriacich: 2041 Reč: slov. Farár: Karol Žeko
5. Osuské.
Okres: Senica Pošta: Jablonica Železnica: v mieste Fara: od roku 1856 Patrón: — Fil.: Veľká Prietrž Počet veriacich: 802 Reč: slov.
Adm.: Ignác Jankola
6. Rohov.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: Senica Fara: od roku 1684 Patrón: Otto Beck Filiálky: Rybky, Rovensko Počet veriacich: 806 Reč: slov. Farár: Ján Gregiäí
7. Senica.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1654 Patrón: Štefan Vagyon a Karol Kuffner
Dekanát Dobrá Voda. Dekan: —
Železnica: Vŕbové Fara: od roku 1332 Patrón: Jozef Pálffy Počet veriacich: 3489
Filiálky: Cáčov, Kunov, Sotina Počet veriacich: 2153 Reč: slov.
Adm.: farár z Jablonke Kaplán: Ferdinand Mondok
8. Sobotište.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Komposesorát Filiálky: Částkov, Podbranč Počet veriacich: 678 Reč: slov.
Adm.: Hilárius Ernest Iviíií
9. Šándorf.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: Jablonica Fara: od roku 1103 Patrón: Alfréd Windisch-Graetz, Apponyi a Anton Korlátkó Počet veriacich: 1103 ReČ: slov. Adm.: z Biksárdu
10. Vrbovce.
Okres: Senica Pošta: v mieste Železnica: Myjava Fara: od roku 1717 Patrón: Komposesorát Počet veriacich: 417 ReČ: slov.
Adm.: Eduard Šándorf i
Reč: slov.
Farár: Dr. Ján Ochaba Kaplán: Viliam Bolomský
2. Dechtice.
Okres: Trnava Pošta: v mieste Železnica: Nádaš-Smolenice Fara: od roku 1668 Patrón: Jozef Pálffy Počet veriacich: 1432 Reč: slov.
Farár: Pavel Kottvan
3. Dobrá Voda.
Okres: Piešťany Pošta: v mieste Železnica: Hradište Fara: od roku 1705 Patrón: Jozef Pálffy Počet veriacich: 1455 ReČ: slov. Farár: Štefan Rácz
4. Doluic Dubové.
Okres: Trnava Pošta: v mieste
Železnica: Trnava Fara: od XIII. storočia Patrón: farár trnavský Filiálka: Dolné RadoŠovce Počet veriacich: 1083 ReČ: slov.
Farár: Vojtech Plechlo
5. Dolný Lopašov.
Okres: Piešťany Pošta: Chtelnica Železnica: Vŕbové Fara: od roku 1677 Patrón: Jozef Pálffy Filiálka: Nižná Počet veriacich: 1626 Reč: slov.
Farár: fozef Makáš
6. Kátlovce.
Okres: Trnava Pošta: v mieste Železnica: Trnava Fara: od roku 1819 Patrón: Jozef Pálffy
Počet veriacich: 954 Reč: slov.
Farár: Štefan Czisztler
7. Lančár.
Okres: Piešťany Pošta: Vŕbové Železnica: Vŕbové Fara: od roku 1382 Patrón: Jozef Pálffy Filiálky: Kočín, Šterusy Počet veriacich: 917 Reč: slov.
Farár: Štefan Chrenko
8. Naháč.
Okres: Trnava Pošta: NádaŠ Železnica: Nádaš Fara: od roku 1554 Filiálka: Horné Dubové Počet veriacich: 867 Reč: slov.
Farár: Jozef Holeksy
Dekanát Veľké Kostolany. Dekan Jozef Janec.
1. Borovce.
Okres: Piešťany Pošta: Rakovice Železnica: Trebatice Fara: od roku 1332 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Kocurice Počet veriacich: 808 Reč: slov. Farár: Ján Ďaďa
2. Dolné Voderady.
Okres: Piešťany Pošta: Drahovce Železnica: Kostolany Fara: od roku 1842 Patrón: biskup nitriansky Filiálka: Horné Voderady
Počet veriacich: 1807 Reč: slov.
Adm.: Julius Gaudnik
3. Drahovce.
Okres: Piešťany Pošta: v mieste Železnica: Kostolany Fara: od roku 1755 Patrón: Náboženský fond PoČet veriacich: 2148 Reč: slov.
Adm.: Emil Oíkovský
4. Horné Zelenice.
Okres: Piešťany Pošta: Siladice Železnica: Siladice
Fara: od roku 1332 Patrón: —
Filiálky: Dolné Zelenice, Siladice Počet veriacich: 1028 Reč: slov.
Farár: Valér Pásztor
5. Leopoldov.
Okres: Hlohovec Pošta: Mestečko Železnica: v mieste Fara: od roku 1556 Patrón: ministerstvo pravo-súdia
Filiálky: — Počet veriacich: 215 ReČ: slov. Adm.: z Mestečka
6. Madunice.
Okres: Hlohovec Pošta: Leopoldov Železnica: v mieste Fara: od roku 1711 Patrón: Vilhelm Erdódy Filiálky: — Počet veriacich: 1070 Reč: slov.
Farár: Dr. Jozef Szombath
7. Mestečko.
Okres: Hlohovec Pošta: Leopoldov Železnica: Leopoldov
Fara: od roku 1710 Patrón: Fould-Springer Filiálky: Beregseg, Verešvár Počet veriacich: 4297 Reč: slov. Farár: Jozef Janec Kaplán: Ladislav Dezsô
8. Veľké Kostolany.
Okres: Piešťany Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Fould-Springer Filiálky: Dolné Dubovany, Horné Dubovany, Pečeňady, Zakostolany
Počet veriacich: 3832 Reč: slov.
Farár: Rajmund Herda Kaplán: Michal Ondriáí
9. Veselé n. V.
Okres: Piešťany
Pošta: Rakovice
Železnica: Veľké Kostolany
Fara: od roku 1707
Patrón: —
Reč: slov.
Filiálka: Rakovice, Tapkové Počet veriacich: 1896 Farár: Dr. Jozef Síepko
MESTO BRATISLAVA
1. Bratislava: Fara sv. Martina.
Okres: Bratislava Pošta: Bratislava Železnica: Bratislava Fara: od roku 1452 Patrón: Mesto Bratislava Filiálka: Petržalka Počet veriacich: 35.514 ReČ: slov., maď. a nem. Farár: Dr. Ľudovít Okánik,
páp. protonotár Kapláni:
I. Dr. Karol Martini
II. Augustín Hladik
III. Dr. Jozef Kôhegyi Pridelení:
P. Celestín Lepáíek O. F. M., kaplán z Devína P. Augustín Bolerázsky O. F.
M., kaplán z Častej P. Anschar Kubisch O. F. M., kaplán z Bor. Sv. Jura P. Alexander Zahradník O. F. M., II. kaplán z Dvorov n. Ž.
P. Bartolomej Kocháú O. F. M., IV. kaplán z B. Štiavnice Jozef Hlavatý, kaplán z Veľ. Šúroviec
2. Bratislava: Fara sv. Trojice.
Okres: Bratislava Pošta: Bratislava Železnica: Bratislava Fara: od roku 1854 Patrón: — Počet veriacich: 8430 ReČ: slov., maď. a nem.
Farár: Nádor Imrich Kaplán: Martin Sándorfy
3. Bratislava: Blumentál.
Okres: Bratislava Pošta: Bratislava Železnica: Bratislava Fara: od roku 1770 Patrón: mesto Bratislava Filiálky: Feriby, Dynamitka Počet veriacich: 23.450 Reč: maď., slov a nem. Adm.: Augustín Pozdech Kapláni: Augustín Zuzák Vojtech Klein Pridelený: Ignác Obrokta, III. kaplán z B. Štiavnice
Mesto Trnava. Farár Alojz Zelliger.
Trnava.
Fara:: od roku 1816 Patrón: mesto Trnava Počet veriacich: 19-376 Reč: slov.
Farár: Alojz Zelliger
Kapláni: I. Augustín Raíka, riadit. r. k. dievČ. učit. ústavu; II. Karol Ševera Pridelený Dr. Anton Gazsó, kaplán zo Suchej n. P.
Dekanát Modra. Dekan Ján Kákoni.
1. Báhoň:
Okres: Bratislava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: — Filiálka: Gocnog Počet veriacich: 1103 Reč: slov.
Farár: Dr. Hermann Herold
2. Častá.
Okres: Modra Pošta: v mieste Železnica: Modra-Šenkvice Fara: od roku 1332 Patrón: Ján Adalbert, Edmund Pálffy
Filiálka: Pila Počet veriacich: 1880 Reč: slov. Farár: Ján Kákoni Kaplán: P. Bernardín Bolerázsky, O. F. M., pridelený do Bratislavy k Sv. Martinovi
3. Dubová.
Okres: Modra Pošta: Modra Železnica: Modra-Šenkvice Fara: od roku 1804 Patrón: Nábož. fond
Počet veriacich: 951 Reč: slov.
Farár: Ľudovít Hotár
4. Modra.
Okres: Modra Pošta: v mieste Železnica: Modra-Šenkvice Fara: od XIII. stor. Patrón: —
Filiálky: Modra-Kráľová,
Trlinok, Piesok Počet veriacich: 2759 Reč: slov.
Farár: Ernest Treskoň Kaplán: —
5. Pudmerice.
Okres: Modra Pošta: v mieste Železnica: Báhoň Fara: od roku 1319 Patrón: Ján Pálffy a Štefan Pálffy Filiálka: Jablonec Počet veriacich: 2415 Reč: slov.
Farár: Ambróz Ostitý Kaplán: —
6. Štefanova.
Okres: Modra Pošta: Pudmerice
Železnica: Báhoň Fara: od roku 1397 Patrón: Ján Edmund Adalbert Pálffy
Filiálka: — Počet veriacich: 468 Reč: slov.
Farár: AMchal Dobrovodský
7. Veľké Šenkvice.
Okres: Modra Pošta: Modra Železnica: v mieste Fara: od roku 1544 Patrón: Emanuel Andrássy Filiálka: Malé Šenkvice Počet veriacich: 2203 Reč: slov.
Adm.: Jozef Psársky
8. Vištuk.
Okres: Modra Pošta: Šenkvice Železnica: Šenkvice Fara: od roku 1332 Patrón: Min. šk. a nár. osvety Filiálky: Fajdal, Silárd Počet veriacich: 1554 Reč: slov.
Farár: Celestín Kubíca
Dekanát Svätý Jur. Dekan Jozef Greguíka.
1. Grinava.
Okres: Modra
Pošta: Pezinok
Železnica: v mieste
Fara: od roku 1390
Patrón: Min. šk. a nár. osvety
Filiálka: —
Počet veriacich: 54i
Reč: slov.
Adm.: Anton Fílkorn
2. Horvatský Grob.
Okres: Bratislava Pošta: Čeklís Železnica: Čeklís Fara: od roku 1618
Patrón: Min. šk. a nár. osvety Počet veriacich: 1220 Reč: slov.
Adm.: zo Slov. Grobu
3. Pezinok.
Železnica: v mieste Fara: od roku 1347 Patrón: Min. šk. a nár. osvety Filiálky: Kučišdorf, Cajla Počet veriacich: 4883 Reč: slov.
Farár: Vendelín Kr'ňtufek Kaplán: Eliáí Pichňa
4. Račistorf.
Okres: Bratislava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1390 Patrón: Mikuláš Pálffy Filiálka: — Počet veriacich: 5460 ReČ: slov.
Farár: Vojtech Rudroff Kaplán: Štefan Michálek
5. Sv. Jur.
Okres: Bratislava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1271 Patrón: — Filiálka: Neštych Počet veriacich: 2931 Reč: slov.
Farár: Dr. Viktor Marko
6. Slovenský Grob.
Okres: Modra
Pošta: Pezinok
Železnica: Grinava
Fara: od roku 1617
Patrón: Min. šk. a nár. osvety
Počet veriacich: 1195
Reč: slov.
Farár: Jozef Greguíka
7. Švajnsbach.
Okres: Modra
Pošta: Pezinok
Železnica: Pezinok
Fara: od roku 1725
Patrón: Min. šk. a nár. osvety
Počet veriacich: 823
Reč: slov.
Farár: Anton Pánik
8. Vajnory.
Okres: Bratislava Pošta: Vajnory Železnica: v mieste Fara: od roku 1279 Patrón: František Sprimcel Počet veriacich: 2386 Reč: slov.
Farár: Filip Bachratý
Dekanát Šamorín. Dekan Ján Ev. Tyukoss.
1. Biskupice pri Bratislave.
Okres: Šamorín
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: od XII. stor.
Patrón: Štefania kr.
Filiálky: Szunyogdi, Vereknye
Počet veriacich: 4078
Reč: maď.
Farár: Ján Tyukoss
Kaplán: Tiburcius Montskó
2. Most na Ostrove.
Okres: Šamorín Pošta: Fberhard Železnica: Biskupice Fara: od roku 1757 Patrón: — Počet veriacich: 1481 Reč: maď.
Farár: Adalbert Zaíc
3. Fél.
Železnica: Misérd Fara: od roku 1720 Patrón: —
Filiálky: Éberhardt, Hideghét,
Kismadarász Počet veriacich: 2585 Reč: maď.
Farár: Eugen Polczer
4. Illéšháza.
Okres: Šamorín Pošta: Nagymagyar Železnica: Senec Fara: od roku 1770 Patrón: Battyány Blanka Filiálky: Tonkháza, Bélvata Počet veriacich: 1261 Reč: maď.
Adm.: Ignác Holczinger
5. Misclidorf.
Okres: Šamorín Pošta: Biskupice Železnica: Biskupice pri Bratislave
Fara: od roku 1730 Patrón: Rudolf Wiener-Welten
Filiálky: Schilldern, Walters-
dorf, Tartschendorf Počet veriacich: 1524 ReČ: maď. Farár: Ján Mészáros Kaplán: —
6. Veľký Lég.
Okres: Šamorín Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1328 Patrón: Nábož. fond Filiálky: Malý Lég, Száz, Eló-patony, Sárrét Počet veriacich: 1986 Reč: maď. Farár: Adam Bliesz
7. Veľký Máger.
Železnica: Senec a Úsor Fara: od roku 1399 Patrón: Blanka Battyány vyd.
Adalbert Pálffyová Filiálky: Alsojányok, Bústelek Csenke, Felsójányok, Nemes-gomba, Kismagyar, Olgya, Vajasvata
Počet veriacich: 3520 Reč: maď.
Adm.: Gejza Csaposs Kaplán: Štefan Szabó
8. Veľká Paka.
Okres: Šamorín Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XIII. stor. Patrón: Senior rodiny Pálffy Filiálky: Csukárpaka, Kispaka, Maczháza Počet veriacich: 823 Reč: maď.
Adm.: Ľudovít Šimon
9. Sv. Anton.
Okres: Šamorín Pošta: Bácsfa Železnica: Veľká Paka Fara: od roku 1781 Patrón: Náboženský fond Filiálky: Bácsfa, Nagyszarva, Tárnok Počet veriacich: 1140 Reč: maď.
Adm.: P. Hermenegild Hradil, O. F. M. Kaplán: —•
10. Šamorín.
Okres: Šamorín Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1238 Patrón: —
Filiálky: Bučuháza, Čôlôstô Királyfia, Mliecno, Úzor Počet veriacich: 4974 Reč: maď.
Farár: Ráfael Bartal Kaplán: Frantiíek Hrabovszky
11. Štvrtok na Ostrove.
Okres: Šamorín Pošta: v mieste Fara: od roku 1390 Patrón: Rudolf Wiener-Welten Filiálky: Béke, Čakány, Miloslava, Hviezdoslava Počet veriacich: 2144 Reč: maď. Adm.: fán Sinkó
12. Vajka.
Okres: Šamorín Pošta: v mieste Železnica: Veľká Paka Fara: od XIII. stor. Patrón: Komposesorát šľachty Filiálky: Doborgaz, Kyselica Počet veriacich: 1579 Reč: maď.
Farár: Frantiíek Sebok
Dekanát Dunajská Streda. Dekan Dr. Eugen Hegyi.
1. Baka.
Okres: Dunajská Streda
Pošta: v mieste
Železnica: Dunajská Streda
Fara: od XVI. stor.
Patrón: Komposesorát Šľachty
Filiálka: Nádašd
Počet veriacich: 1293
Reč: maď.
Adm.: Jozef Schill
2. Baloií.
Okres: Dunajská Streda Pošta: Čilizradváň Železnica: Veľký Máger Fara: od roku 1788 Patrón: Can. Custos Kapitula Jaurin
Filiálky: Medve, Čiliznyárad, Szap, Čilizradváň, Kulcsod Počet veriacich: 2810 Reč: maď.
Farár: Dr. Frantiíek C si ba 3. Bes.
Okres: Dunajská Streda Pošta: v mieste Železnica: Dunajská Streda Fara: od roku 1397 Patrón: Emil Uchtrictz Filiálka: PataŠ Počet veriacich: 3210 Reč: maď., slov. Adm.: Rudolf Bohuss Kaplán: Edmund Janovits
4. Dercika.
Okres: Dunajská Streda Pošta: Csallókôznádas Železnica: Dunajská Streda Fara: od roku 1519 Patrón: Komposesorát šľachty Počet veriacich: 553 Reč: maď.
Adm.: Gustáv Novinszky
5. Dolný Bar.
Okres: Dunajská Streda Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1790 Patrón: Nábož. fond Filiálka: Nagymad Počet veriacich: 650
Reč: maď.
Farár: Mikuláí Jánosovits
6. Dolný Ňáražd.
Okres: Dunajská Streda Pošta: v mieste Železnica: Horný Stál Fara: od roku 1755 Patrón: Fidel a Ladislav
Pálffy, Pálffy-Daun Filiálka: Horný Ňáražd Počet veriacich: 1386 Reč: maď.
Farár: Dr. Eugen Hegyi
7. Dolný Stál.
Okres: Dunajská Streda Pošta: v mieste Železnica: Horný Stál - Dolný Ňáražd Fara: od roku XV. stor. Patrón: —
Filiálka: Bôgelló, Horný Stál, Padány, Tône Počet veriacich: 1215 Reč: maď.
Farár: Dezider Sólymossy
8. Dunajská Streda.
Okres: Dunajská Streda Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1329 Patrón: Sen. rodiny Pálffy Filiálky: Blažov, Csenkesfa, Hegybeneéte, Malé Dvorniky, Lidér-Tejed, Veľké Dvorniky, Ollé-Tejed, Pódafa, Sika-bony, Tôbôréte, Tókés Počet veriacich: 5561 ReČ: maď., slov. Farár: Dr. Gabriel Markivarth
9. Horný Bar.
Železnica: Veľký Lég Fara: od roku 1397 Patrón: Aladár Bethlen a jeho žena Vilhelmina Battyhány Filiálky: Siily, Bodák Počet veriacich: 1620 Reč: maď.
Farár: Pavel Winkler
10. Kerť na Ostrove.
Okres: Dunajská Streda Pošta: Trhová Hradská Železnica: Dolný Bar Fara: od roku 1390 Patrón: — Filiálka: Tájlog Počet veriacich: 850 ReČ: maď.
Farár: Frantiíek Juhász
11. Kostolná Gala.
Okres: Dunajská Streda Pošta: v mieste Železnica: Orechová Potôň Fara: od roku 1253 Patrón: Senior rodiny Pálffy Filiálka: Beketfa Reč: maď.
Farár: Placidius Imrich Miklós Kaplán: Gejza Bús
12. Kostolné Korčany.
Okres: Dunajská Streda Pošta: Kráľovicove Korčany Železnica: Dunajská Streda Fara: od roku 1249 Patrón: Komposesorát zemanov
Filiálky: Korčany Amadeov-ské, Damazérské, Lesné, Etreové, Kráľovicové, Moravské, Pinkové Počet veriacich: 2008 Reč: maď.
Farár: Frantiíek Gaál
13. Svätý Michal na Ostrove.
Okres: Dunajská Streda Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1728 Patrón: Fridrich Pongrácz Filiálky: Potôň Benkova, Dol-nia, ČeČínska, Orechová, Hornia
Počet veriacich: 2242 Reč: maď.
Farár: Alexander Schnitzler Kaplán: —
14. Trhová Hradská.
Okres: Bratislava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1332 Patrón: Kapitula Bratislavská Filiálka: Horné Mýto Počet veriacich: 2187 Reč: maď.
Farár: Eugen Tolgyessy
15. Várkony.
Okres: Dunajská Streda Pošta: Nekyje na Ostrove Železnica: Dunajská Streda Fara: od XII. stor. Patrón: Matej Pfeiffer Filiálka: Nekyje na Ostrove Počet veriacich: 1678 Reč: maď.
Farár: Dr. Michal Varjú
16. Veľký Aboň.
Okres: Dunajská Streda Pošta: v mieste Železnica: Dunajská Streda Fara: od roku 1761 Patrón: — Filiálka: Hodos Počet veriacich: 1113 Reč: maď.
Farár: Marek Michal Mat y i
Dekanát Malacky. Dekan Andrej BrtoĹ
1. Gajary.
Okres: Malacky Pošta: Malacky Železnica: Malacky Fara: od roku 1397 Patrón: Mikuláš Pálffy Filiálka: — Počet veriacich: 3370 Reč: slov. Farár: Ernest Sullo Kaplán: —
2. Hasprunka.
Okres: Malacky Pošta: Malacky Železnica: Malacky Fara: od roku 1688 Patrón: Mikuláš Pálffy Počet veriacich: 1567 Reč: slov.
Adm.: Štefan Alojz Blaho
3. Jabloňové.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1787 Patrón: Mikuláš Pálffy Počet veriacich: 1105 ReČ: slov.
Farár: Adalbert Porubský
4. Jakubové.
Okres: Malacky Pošta: Malacky Železnica: Malacky Fara: od roku 1721 Patrón: Mikuláš Pálffy Počet veriacich: 1763 Reč: slov.
Farár: Karol Lenkei
5. Kuchyňa.
Okres: Malacky Pošta: Rarbok Železnica: Rarbok Fara: od roku 1701 Patrón: Mikuláš Pálffy Počet veriacich: 1763 Reč: slov.
Adm.: Viliam Zakar Kaplán: —
6. Malacky.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1907 Patrón: Mikuláš Pálffy Filiálka: Kiripolec Počet veriacich: 6631 Reč: slov. Adm.: —
7. Malé Leváre.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: Veľké Leváre Fara: od roku 1823 Patrón: Mikuláš Pálffy Počet veriacich: 1471 Reč: slov.
Farár: Julius Privrel
8. Pernek.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: Malacky Fara: od roku 1397 Patrón: Mikuláš Pálffy Počet veriacich: 1079 Reč: slov.
Farár: Ladislav Pitthordt
9. Plavecký Štvrtok.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: Malacky Fara: od roku 1787 Patrón: Nábož. fond Filiálky: Kopča, Valchovna, Kozánek
Počet veriacich: 1173 Reč: slov.
Farár: Andrej fán Brtos
10. Rarbok.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: Rarbok Fara: od roku 1787 Patrón: Nábož. fond Počet veriacich: 1308 Reč: slov.
Farár: Mikuláš Šikuta
11. Sološnica.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Mikuláš Pálffy Počet veriacich: 1300 Reč: slov.
Adm.: z fary Rarbok
12. Veľké Leváre.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1676 Patrón: Anton Wenkheim Počet veriacich: 2329 Reč: slov. Farár: fán Husár Kaplán: I. II. (curatia anabaptistarum)
Dekanát Stupava. Dekan Imrich Hojszik.
1. Záhorská Bystrica.
Okres: Bratislava Pošta: Stupava Železnica: Stupava Fara: od roku 1737 Patrón: Ludvik Károlyi Filiálka: — Počet veriacich: 2530 Reč: slov.
Farár: Anton Flór e k
2. Devín.
Okres: Bratislava Pošta: v mieste
Železnica: Devínska Nová Ves Fara: od roku 1397 Patrón: Mikuláš Pálffy Filiálka: Vydrica Karlová Ves Počet veriacich: 4404 Reč: slov.
Farár: Rudolf Smutný Kaplán: P. Celestín Lepáíek O. F. M., služobne pridelený do Bratislavy k Sv. Martinovi
3. Devínska Nová Ves.
Okres: Bratislava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1713 Patrón: miestna obec Filiálka: — Počet veriacich: 3377 Reč: slov.
Adm.: Hugo Csomor
4. Dúbravka.
Okres: Bratislava Pošta: Lamač Železnica: Lamač Fara: od roku 1807 Patrón: — Filiálky: —
Počet veriacich: 1063 Reč: slov.
Farár: Anton Moyí
5. Hochštetno.
Okres: Bratislava Pošta: v mieste Železnica: Zohor Fara: od roku 1397 Patrón: Ludvik Károlyi Filiálky: —■ Počet veriacich: 2230 Reč: slov.
Farár: František Kolavik
6. Lamač.
Okres: Bratislava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Mesto Bratislava Filiálky: — Počet veriacich: 1772 Reč: slov.
Farár: Frantiíek Belopotocký
7. Láb.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: Plavecký Štvrtok Fara: od roku 1682 Patrón: Ludvik Károlyi Filiálky: — Počet veriacich: 1451 Reč: slov.
Farár: Karol Havran
8. Lozorno.
Okres: Malacky Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1729 Patrón: Ludvik Károlyi
Filiálky: —
Počet veriacich: 2024
Reč: slov.
Farár: Michal Oravec
9. Marianka.
Okres: Bratislava Pošta: Bystrica pri Bratisl. Železnica: Stupava Fara: od roku 1671 Patrón: Apoštolská Admi-nistratúra Filiálky: — Počet veriacich: 996 Reč: slov.
Adm.: P. Ján Polakovit C. C. Kaplán: P. Cyril Renz C. C.
10. Stupava.
Okres: Bratislava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Ludvik Károlyi Filiálky: Mást, Pajštún Počet veriacich: 5184 Reč: slov.
Farár: Imrich Hojszik Kaplán: Jozef Bartoí
11. Uhorská Ves pri Morave.
Okres: Bratislava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1788 Patrón: Náboženský fond Filiálka: Dimburg Počet veriacich: 3327 Reč: slov.
Farár: Ignác Gaíparec
12. Zohor.
Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Ludvik Károlyi
Filiálky: —
Počet veriacich: 2844
Reč: slov.
Farár: Michal Valach Kaplán: —
Dekanát Senec. Dekan Mikuláí Martini.
1. Cífer.
Okres: Trnava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1390 Patrón: Karolína Zichy Filiálka: Pác PoČet veriacich: 2704 ReČ: slov.
Farár: Ludvik Pavetití
2. Čataj.
Okres: Modra Pošta: Báhoň Železnica: Báhoň Fara: od roku 1390 Patrón: Móric Pálffy Filiálka: Nemecký Grob Počet veriacich: 894 ReČ: slov. Adm.: Jozef Révay
3. Ceklís,
Okres: Bratislava Pošta: 'V mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Dr. Michal Eszterházy Filiálky: — Počet veriacich: 2980 Reč: maď., slov. Farár: Julius Szorényi Pridelený duch.: Ján Hudec, kaplán z Voderád
4. Hasvár.
Okres: Bratislava Pošta: Kráľova pri Senci Železnica: Senec
Fara: od roku 1711 Patrón: Gejza Andrássy Filiálky: Hrubý Šúr, Hrubá Borša, Jánošovce, Krmeš, Kráľová, Malý Šúr, Tureň, Zonc
PoČet veriacich: 3486 ReČ: maď. a slov. Farár: Vojtech Štefanov'ľc
5. Ivánka pri Dunaji.
Okres: Bratislava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1397 Patrón: Karol Hunyady Filiálky: — Počet veriacich: 2939 Reč: slov.
Farár: Mikuláí Martini
6. Jelka.
Okres: Bratislava
Pošta: v mieste
Železnica: Senec
Fara: od roku 1322
Patrón: Komposesorát Šľachty
Filiálky: —
Počet veriacich: 2238
Reč: maď.
Farár: Leopold Gregorovits
7. Kaplná.
Okres: Bratislava
Pošta: Báhoň
Železnica: Báhoň
Fara: od roku 1240
Patrón: Ministerstvo Školstva
Filiálka: Igram
Počet veriacich: 1075
Reč: slov. Farár: Michal Žák
8. Maďarský Bél.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1723 Patrón: Vd. Alžbeta Xivkovich Filiálky: Nemecký Bél, Dunajská Nová Ves, Dunajský Šáp
Počet veriacich: 2866 Reč: maď.
Farár: Jozef Horetný
9. Matka Božia.
Okres: Galanta Pošta: Réca Železnica: Réca Fara: od roku 1788 Patrón: Jozef Zichy Filiálka: Réca Počet veriacich: 1097 Reč: maď. Farár: Ján Duffek
10. Pustý Fedýmeš.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1715 Patrón: Dr. Jozef Zichy
a Komposesorát šľachty Filiálky: — Počet veriacich: 1779 Reč: slov. Farár: Viktor Árvai
11. Senec.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XIV. storočia Patrón: Michal Eszterházy Filiálky: — Počet veriacich: 4828 Reč: maď. a slov. Farár: Alojz Károly Pridelený: Štefan Bulka, kaplán z Mostovej Kerti
12. Šarfia.
Okres: Modra Pošta: v mieste
Železnica: Senec (Báhoň, Veľké Šenkvice) Fara: od roku 1720 Patrón: Emmanuel Andrássy
a Maria Lichtenstein Filiálky: — Počet veriacich: 1721 Reč: slov.
Farár: Štefan Czapalay Kaplán: —
13. Veľký Fedýmeš.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: Maďar. Dióseg Fara: od roku 1332 Patrón: Senior rodiny Pálffy Filiálky: —
Počet veriacich: 3201 Reč: maď.
Farár: Štefan Luzsicza
14. Voderady.
Okres: Trnava Pošta: v mieste Železnica: Cífer Fara: od XIV. storočia Patrón: Dr. Jozef Zichy Filiálky: Páld, Slovenská Nová Ves
Počet veriacich: 2358 Reč: slov.
Farár: Hubert Rabenseifer Kaplán: Ján Hudec, služobne pridelený do Čeklísu
Dekanát Sered. Dekan Pavel Troch.
1. Dolná Streda nad Váhom.
Okres: Galanta
Pošta: v mieste
Železnica: Sered
Fara: od roku 1318
Patrón: ApoŠt. Administratúra
Filiálka: Vágovce
Počet veriacich: 3631
Reč: slov. a maď.
Farár: Ondrej Szentgyôrgyi
Kaplán: Alex. Metzner
2. Galanta.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XIV. storočia Patrón: Komposesorát šľachty Filiálky: Brakoň, Hody, Neboj sa Počet veriacich: 4498 Reč: maď., slov. a nem. Farár: Jozef Letocha Kaplán: Vojtech Vermann
3. Kerť Mostová.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: Galanta Fara: od roku 1703 Patrón: Veronika Ester-házy
Filiálky: Vizkelet, Čierne
Nekyje Počet veriacich: 3777 Reč: maď.
Farár: Vojtech Galambos Kaplán: —
4. Kajal.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: Tósnyárasd (Jazerný NáraŠd) Fara: od roku 1791 Patrón: — Filiálka: Tósnyárasd Počet veriacich: 2140 Reč: maď. Adm.: z Galanty
5. Košuty.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: Galanta Fara: od roku 1809 Patrón: Nábož. fond Filiálka: Hegy Počet veriacich: 1458 Reč: maď.
Farár: Vojtech Várady
6. Veľký Diósek.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od XIV. storočia Patrón: Dr. Jozef Zichy (Dió-
sekský cukrovar) Filiálky: Malý Diósek, Malý Máčad Počet veriacich: 5006 Reč: maď., nem. a slov. Farár: Frantiíek Rehánek Kaplán: Štefan Cseri
7. Sered.
Okres: Galanta Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1313 Patrón: Vd. H. Ohrenstein Filiálky: Dolný Čepen, Stredný Čepen Počet veriacich: 5272 Reč: slov.
Farár: Vojtech Puchardt Kaplán: —
8. Takšoň.
Okres: Galanta Pošta: v mieste
Železnica: Galanta
Fara: od XIII. storočia
Patrón: Veronika Eszterházy
Filiálky: —
Počet veriacich: 2145
Reč: maď.
Farár: Pavel Troch
9. Veľký Máčad.
Okres: Galanta
Pošta: v mieste
Železnica: Gáň
Fara: od XIV. storočia
Patrón: Vd. H. Ohrenstein
Filiálky: —
Počet veriacich: 2099
Reč: maď. Farár: Ludvik Stihlo
10. Veľké Šúrovce.
Okres: Trnava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1300 Patrón: dedič. Viliama Singer Filiálky: Horný Čepen, Valta-šúr, Varašúr, Zemianske Šúrovce
Počet veriacich: 2611 Reč: slov.
Farár: Ludvik Nemíovský Kaplán: Jozef Hlavatý, služobne pridelený do Bratislavy
Dekanát Smolenice. Dekan Jozef Sucháň.
1. Bohdanovce n. Trnavou.
Okres: Trnava
Pošta: Bohdanovce-Šelpice
Železnica: Bohdanovce-Šelpice
Fara: od roku 1397
Patrón: Ministerstvo školstva
Filiálka: Šelpice
Počet veriacich: 1441
Reč: slov.
Farár: Jozef Sután
2. Boleráz.
Okres: Trnava
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Fara: od roku 1080
Patrón: Ministerstvo Školstva
Filiálka: Klčovany
Počet veriacich: 1831
Reč: slov.
Farár: Jozef ľJrge
3. Dlhá.
Okres: Modra
Pošta: Ompitál
Železnica: Trnava Fara: od roku 1390 Patrón: Ministerstvo Školstva Filiálka: Borová Počet veriacich: 1088 Reč: slov.
Farár: Jozef Zlatoí
4. Dolné Orešany.
Okres: Trnava Pošta: Horné Orešany Železnica: Boleráz Fara: od roku 1390 Patrón: Ministerstvo školstva Filiálky: — Počet veriacich: 1325 Reč: slov.
Farár: Jozef Sucháň
5. Hornie Orešany.
Okres: Trnava Pošta: v mieste Železnica: Boleráz Fara: od roku 1390 Patrón: Jozef Pálffy Filiálky: —
Počet veriacich: 1765 Reč: slov.
Farár: August Vávra
6. Nádaš.
Okres: Trnava Pošta: v mieste Železnica: v mieste Fara: od roku 1240 Patrón: Alfréd Windisch-Graetz, Mestská sporiteľňa Olomouc, Oldrich Matéjka, Hugo Kirschker Filiálka: Bíňovce Počet veriacich: 2194 Reč: slov.
Farár: Leo Prikazský Kaplán: Viktor Žák
7. Ompitál.
Okres: Modra Pošta: v mieste Železnica: Modra-Šenkvice Fara: od roku 1390 Patrón: Ján i Vojtech Pálffy Filiálky: —
Počet veriacich: 1156 Reč: slov.
Farár: Dr. Pavel Berkes
8. Smolenice.
Okres: Trnava Pošta: v mieste Železnica: NádaŠ-Smolenice Fara: od roku 1390 Patrón: Jozef Pálffy
Filiálky: Lošonec, NeŠtych Počet veriacich: 2937 Reč: slov. Farár: Ján Novák Kaplán: Tomáš Zaňát
9. Suchá nad Parnou.
Okres: Trnava Pošta: v mieste Železnica: Bohdanovce-Šelpice
Fara: od roku 1240 Patrón: Ministerstvo školstva Filiálky: ZvonČín, Košolná, Trnavské Vinohrady Počet veriacich: 2782 Reč: slov.
Farár: Vavrinec Petrovic Kaplán: Dr. Anton Gazsó, služobne pridelený do Trnavy
Dekanát Trnava. Dekan Konštantín Hurban.
1. Abrahám. Reč: slov. Filiálky: —
Farár: Anton T uraz Počet veriacich: 1885
Okres: Galanta Reč: slov.
Pošta: v mieste 4. Bučany. Farár: Pavel Ochaba
Železnica: Maďarský Diósek
Fara: od roku 1904 Okres: Hlohovec 7. Kerestúr.
Patrón: — Pošta: v mieste
Filiálky: — Železnica: v mieste Okres: Trnava
Počet veriacich: 1381 Fara: od XIV. storočia Pošta: v mieste
Reč: slov. Patrón: Nábož. fond Železnica: v mieste
Farár: Michal Tarek Filiálka: Trakovice Fara: od roku 1397
Počet veriacich: 2771 Patrón: —
2. Opoj. Reč: slov. Filiálka: FarkaŠín
Adm.: Ján Zalka Počet veriacich: 2510
Okres: Trnava Reč: slov.
Pošta: Kerestúr 5. Dolná Krupá. Farár: Kamil Kovácsy
Železnica: Kerestúr
Fara: od roku 1804 Okres: Trnava 8. Zeleneč.
Patrón: Obec politická Pošta: v mieste
Filiálky: — Železnica: Boleráz Okres: Trnava
Počet veriacich: 602 Fara: od roku 1390 Pošta: Trnava
Reč: slov. Patrón: — Železnica: Trnava
Adm.: P. Pekarovií Anzelm Filiálka: Horná Krupá Fara: od roku 1807
O. F. M. Počet veriacich: 2590 Patrón: Kapitula bratislavská
Reč: slov. Filiálka: Starý Zeleneč
3.. Bohunice. Farár: Ján Gálik Počet veriacich: 1601
Kaplán: — Reč: slov.
Okres: Trnava Farár: Imrich Klas
Pošta: v mieste 6. Hrnčiarovce.
Železnica: Leopoldov lebo 9. Majciehov.
Trnava Okres: Trnava
Fara: od roku 1397 Pošta: Trnava Okres: Trnava
Patrón: — Železnica: Trnava Pošta: v mieste
Filiálky: Jaslovce, Paderovce Fara: od roku 1215 Železnica: Trnava
Počet veriacich: 1497 Patrón: Mesto Trnava Fara: od XIV. storočia
Filiálka: Gest Počet veriacich: 2115 Reč: slov.
Farár: Konštantín Hurban
10. Malženice.
Okres: Hlohovec Pošta: v mieste Železnica: Leopoldov Fara: od roku 1332 Patrón: James Vogel Filiálka: Ratkovce, Zlkovce Počet veriacich: 1970 Reč: slov.
Farár: Pavel Drgon
11. Modronka.
Okres: Trnava Pošta: Trnava Železnica: Trnava Fara: od roku 1913 Patrón: — Filiálky: — Počet veriacich: 1963
Reč: slov.
Adm.: František Masár
12. Rožindol.
Okres: Trnava Pošta v mieste Železnica: Trnava Fara: od roku 1215 Patrón: Mesto Trnava Filiálka: Biely Kostol Počet veriacich: 1851 Reč: slov.
Farár: Viliam Újhelyi
13. Špačince.
Okres: Trnava
Pošta: v mieste
Železnica: Trnava
Fara: od roku 1332
Patrón: Komposesorát šľachty
Filiálky: —
Počet veriacich: 1734
Reč: slov.
Farár: Kornel Kausek
14. Veľké Brestovany.
Okres: Trnava Pošta: Malé Brestovany Železnica: Malé Brestovany Fara: od roku 1332 Patrón: Mesto Trnava Filiálky: Malé Brestovany, Horné Lovčice Počet veriacich: 1873 Reč: slov.
Farár: František Neuber
15. Zavar.
Okres: Trnava Pošta: Brestovany Železnica: Kerestúr lebo Brestovany Fara: od roku 1390 Patrón: —
Filiálka: Dolné Lovčice Počet veriacich: 1707 Reč: slov.
Farár: Michal Pavlik
GRÉCKO-KATOLÍCKE BISKUPSTVO: PREŠOV
Dejiny prešovského biskupstva a kapituly
Rusíni na Slovensku gr. kat. rítu patrili od pradávna pod právomoc dotyčných diecezánnych biskupov lat. rítu, neskôr, keď bolo sriadené biskupstvo mukačevské, toto biskupstvo spravovalo všetkých gr. katolíkov Rusínov a Slovákov. K tomuto cieľu mukačevský biskup mal biskupského vikára v Košiciach, ktorý si neskôr preložil sídlo do Prešova. Tento vikariát sa stal základom neskoršieho biskupstva prešovského, ktoré sa uskutočnilo roku 1816, keď kráľ Frantiíek I. vymenoval za prvého gr. kat. biskupa prešovského Gregora Tarkoviía, vikára. Prvý biskup ešte nemal rezidenciu, preto na začiatku žil veľmi skromno vo Viedni, len neskôr prišiel do Prešova, keď medzitým kráľ bol vymenoval aj prvých členov prešovskej gr. katolíckej kapituly r. 1820. Tarko-vičov nástupca Jozef Gaganec za pomoci kráľa Ferdinanda V. si vystavil dnešnú rezidenciu biskupskú. Nová kapitula dostala za katedrálu bývalý kostol minoritský. Počet členov kapituly je šesť.
Po prevrate spravoval diecézu na čas juhoslovanský biskup Njáradi. R. 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora a neskôr za biskupa diecezánneho terajší biskup prešovský Dr. Peter Gojdľc z rádu bazilitánskeho.
Ordinárius:
J. E. PAVEL PETER GOJDIČ O. S. B. M. Narodený v Peklanoch na Slovensku 17. júla 1888. Gymn. štúdia končil v Prešove. Teologiu v Prešove a Budapešti. Ordinovaný 27. aug. 1911. Bol katechetom v Prešove, kaplánom v Sabinove. V diecezálnej kancelárii archivárom osnovníkom a direktorom. V roku 1922 vstúpil do rádu bazilitov. Za biskupa vysvätený bol v Ríme dňa 25. marca 1927, na tit. biskupa Harpašského, apoštolského administrátora diecéze Prešovskej.
Členovia kapituly:
Ján Kokiníák, správca; Emil Suchý, sekretár; Michal Molcsányi, osnovník; Pavel Vojtovich, archivár.
Profesorský sbor seminára:
Dr. Mikuláí Russnák, Dr. Jozef Kizak, Jozef Djulai, Imrich Sedlák, Dr. Julius Hriciíak.
Kňazi penzionovaní:
Alexander Baíinszky, Dr. Mikuláí Beskyd, Michal Bisaha, Alexander Petrassovits, Augustín Podhajecky, Teodor Sedlák, Jaroslav Kapi-íinsky.
Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:
Dr. Štefan Gojdics, riad. učit. ústavu; Eugen
Dobov, prof.; Dionýz Zubricky, riad. mešť. školy.
Kňazi účinkujúci mimo diecéze:
Michal Ondrejkovits, Alex Bakajsa, Eugen Berecky, Vojtech Bihary, Emil Burik, Mikuláí Burik, Dezider Dubay, Irenej Dolhy, Metod Gojdií, Teodor Fedas, Jozef Hanu/'a, Teodor Hodobay, Peter Keseľak, Anton Knapik, Orest Koman, Viktor Kovalicky, Štefan Kozák, Miku-láí Kriítoff, Ivan Kruíko, Emil Kubek, Anton Kubek, Teodor Ladomirsky, Michal Lukaí, Pavel Mankovľc, Kornel Mankovit, Mikuláí Mar-iák, Gabriel Marták, Anton Mhlej, Vladimír Michalií, Emil Nevicky, Aurel Petrik, Mikuláí Petrik, Eugen Runtagh, Rudolf Runtagh, Emil
Šemetkovsky, Dezider Šimko, Pavel Stavrovsky, Ivan Taptľc, Alex Vislocky, ]ulius Vojtovich, Dezider Zubricky. — V Prahe gr. kat. farár Bas íl Hopko.
Počet teoIogov:
Na I. ročníku 9, na II. ročníku 10, na III. ročníku 7, na IV. ročníku 7.
Archidiakon: — Dekanát Bardiov. Dekan Emil Mydlik.
Archidiakonát Katedrálny.
1. Bardiov.
Okres: Bardiov Pošta: v mieste Fara: od roku 1890 Patrón: —
Filiálky: Kobyle, Richvald, Hertnik, Mokroluh, Šiba, Bardiovska - Nová Ves, Dlhá Lúka, Kľušov, Zabava PoČet veriacich: 431 Reč: slov., rus. Farár: Alois Kendrovsky
2. Cigelka.
Okres: Bardiov Pošta: Gaboltov Fara: od roku 1816 Patrón: Rodina Štefan Ambrózi
Počet veriacich: 487 Reč: rus.
Admin.: Julius Vislocky
3. Hrabské.
Okres: Bardiov Pošta: Maľcov Fara: od roku 1822 Patrón: — Filiálky: Dujava Počet veriacich: 208 Reč: slov., rus. Adm.: —
4. Kružľov.
Okres: Bardiov
Pošta: Bardiov
Fara: od roku 1882 Patrón: Ministerstvo zeme-
deľstva Filiálky: Boglarka, Krivé Počet veriacich: 938 Reč: slov., rus. Farár: Vojtech Moltan
5. Kurov.
Okres: Bardiov Pošta: Gaboltov Fara: od roku 1814 Patrón: —
Filiálky: Sveržov, Gaboltov, Rokytov, Tarnov Počet veriacich: 525 Reč: slov., rus. Adm.: Kornel Gojdics
6. Livov.
Okres: Bardiov Pošta: Maľcov Fara: od roku 1841 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Filiálky: Križe, Livohuta Počet veriacich: 691 Reč: slov., rus. Adm,: Vítazoslav Michalií
7. Lukov.
Okres: Bardiov Pošta: Maľcov Fara: od roku 1500 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Filiálky: Mlyniska, Sčepanka, Runcina, Venecia Počet veriacich: 738 Reč: slov., rus. Adm.: Štefan Molcsányi
8. Maľcov.
Okres: Bardiov Pošta: v mieste Fara: od roku 1338 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Filiálky: Gerlachov, Mlynisk, Kurnácz, Lenartov, Obručne Počet veriacich: 1416 Reč: slov., rus. Farár: Nikolaj Ladiíinsky
9. Pitrova.
Okres: Bardiov Pošta: Gaboltov Fara: od roku 1819 Patrón: —•
Filiálka: Frička Vyšňa Počet veriacich: 635 Reč: slov., rus. Adm.: Frant i Jse k Halďska
10. Rešov.
Okres: Bardiov Pošta: Bardiov Fara: od roku 1600 Patrón: Mesto Bardiov Filiálky: Nižnia Voľa, VyŠnia Voľa, Hankovce, Koprivnica,
Kohanovce, Lukovica, Oľšavec Počet veriacich: 552 Reč: slov., rus. Adm.: Ondrej Židiíin
11. Snakov.
Okres: Bardiov Pošta: Maľcov
Fara: od roku 1843 Patrón: — Počet veriacich: 475 Reč: slov., rus. Adm.: Jozef Moltan
12. Tvarožec Nižný.
Okres: Bardiov Pošta: Gaboltov
Fara: od roku 1777 Patrón: —
Filiálky: Zlaté, Tvarožec Vyšný
Počet veriacich: 749
Reč: slov., rus.
Farár: Alexander Čabiňák
Dekanát Bukovce. Dekan Deziderij Schudich.
1. Bystrá Krajná.
Okres: Stropkov Pošta: Krajná Poľana Fara: od roku 1791 Patrón: Rodina Thonet Filiálky: Nižný Komarník, Vyšný Komarník, Damianum Počet veriacich: 751 Reč: slov., rus. Adm.: Teodor Priíľák
2. Bodružaľ.
Okres: Stropkov Pošta: Krajná Poľana Fara: od roku 1658 Patrón: Thonet Filiálky: Hankovce, Poľana Krajná, Príkra Počet veriacich: 710 Reč: slov., rus. Adm.: Nikolaj Maďar
3. Bukovce.
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Fara: od roku 1700 Patrón: —
Filiálky: Buková Horká, Z. Bukócz, Hoča, Gribov Počet veriacich: 537 Reč: slov., rus. Farár: Boris Turkiňak
4. Driečna Veľká.
Fara: od roku 1819 Patrón: Nástup. Adolfa Dobransky de Sačur Filiálky: Vladiča, Suchá Počet veriacich: 731 Reč: rus.
Adm.: Viktor Tressa
5. Jedľová Vysnia.
Okres: Stropkov Pošta: Vyšní Orlík Fara: od roku 1828 Patrón: —
Filiálky: Nižnia Jedľová, Nižní Orlík Počet veriacich: 666 Reč: rus.
Adm.: Juraj Nemes
6. Kružlová.
Okres: Stropkov Pošta: Vyšní Svidník Fara: od roku 1923 Patrón: Komposesorát v Kapišovej Filiálka: Kapišová Počet veriacich: 536 Reč: slov., rus. Adm.: Ján Gojdics ml:
7. Ladomirová.
Okres: Stropkov Pošta: v mieste Fara: od roku 1742 Patrón: —
Filiálky: Vagrinec, Čarno-Krajné Počet veriacich: 212 Reč: slov., rus. Adm.: Dezider Schudich
8. Medvedzie.
Okres: Stropkov Pošta: Ladomirová Fara: od roku 1787 Patrón: Rodina Thonet Filiálky: Korejovce, Šarbov,
Krajná Porubka Počet veriacich: 196 Reč: slov., rus. Adm.: —
9. Pisaná Nižnia.
Okres: Stropkov Pošta: Ladomirová Fara: od roku 1610 Patrón: —
Filiálky: Dobroslava, Vyššia
Pisaná Počet veriacich: 393 Reč: slov., rus. Adm.: Jozef Želinsky
10. Pstriná.
Okres: Stropkov Pošta: Krajná Poľana Fara: od roku 1752 Patrón: —
Filiálky: Kožuchovce, Miroľa Počet veriacich: 425 Reč: slov., rus. Farár: —
11. Šemetkovce.
12. Vápeník.
13. Vyškovce.
Okres: Stropkov Pošta: Ladomirová Fara: od roku 1752 Patrón: — Filiálka: Oľšavka Počet veriacich: 638 ReČ: slov., rus. Adm.: —
1. Ďačov.
Okres- Stropkov Pošta: Vyšní Svidník Fara: od roku 1888 Patrón: —
Filiálky: Belejovce, Dolhoňa, Havranec, Svidnička Počet veriacich: 785 Reč: slov., rus. Adm.: Eustach Hlibovecky
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Fara: od roku 1901 Patrón: Julius Berthóty Filiálky: Vislava, Krušinec Počet veriacich: 554 Reč: slov., rus. Adm.: Ondrej Stavrovsky
Dekanát Sabinov. Dekan Hilarion lľkovit.
Okres: Sabinov Pošta: Lipiany Fara: od roku 1777 Patrón: miestna obec Filiálky: Dubovica, Lipiany, Kriviany, Vysoká, Petrove-nec, RoŠkoviany, Slavkov, Torysa Počet veriacich: 510 Reč: slov., rus. Adm.: Emil Ž.edeni
2. Geralt.
Okres: Sabinov Pošta: Terňa Fara: od roku 1695 Patrón: —
Filiálky: Abrahamovce, Mošu-rov, Bartošovce, Janovce, Bu-cloviany, Demjata, Fričovce, Hertník, Lopuchov, Osikov, Raslavice, Malý Slivník, Veľký Slivník, Tročany, Vaniš-kovce, Zatkovce Počet veriacich: 433 Reč: slov., rus. Adm.: ]án Čanda
3. Hradisko.
Okres: Sabinov Pošta: Terňa Fara: od roku 1808 Patrón: Rodina Bornemisza Filiálky: AmbruŠovce, Balpo-tok, Bodolak, Gergelak, Gom-bošovce, Ratvaj, Svätý Jur, Terňa, Uzovce, Závadka Počet veriacich: 396 Reč: slov., rus. Adm.: Teodor Sedlak
4. Lucina.
Okres: Sabinov Pošta: Pečovská - Nová Ves
Fara: od roku 1866 Patrón: Rodina Péchy de Pécsujfalu
Filiálky: Hanigovce, Milpoš, Olejníkov, Pečovská - Nová Ves, Červenica, Jakub Voľa Počet veriacich: 1325 Reč: slov., rus. Adm.: Irenej Bacinsky
5. Renčišov.
Okres: Sabinov Pošta: Sabinov Fara: od roku 1828 Patrón: —
Filiálky: Bertotovce, Daletice, Fričovce, Hendrichovce, Hermanovce, Štefanovce, Jarov-nice, Lačnov, Lažany, Močid-ľany, Singlar, Svinka, Uzovské Pekľany Počet veriacich: 720 Reč: slov., rus. Adm.: Teodor Moltan
6. Šoma.
Okres: Sabinov Pošta: Sabinov Fara: od roku 1811 Patrón: mesto Sabinov Filiálky: Baranč, Sabinov, Ma-jíre, Jakoris, Jakuboviany, Medzany, Naršany, Orkuca-ny, Ostroviany, Uzovský Šal-gov, Michaľany, TolČemes Počet veriacich: 1811 ReČ: slov., rus. Adm.: Ireneus Mankovics
Dekanát prešovský. Dekan Eugen Mizitko.
1. Prešov.
Okres: Prešov
Pošta: Prešov
Fara: od roku 1820 Patrón: —
Filiálky: Cemjata, Dobrá-Voľa, Dúbrava, Sylva Okruhľak,
Haniska, Haršag, Kalnáš, Ke-lemeš, Močarmany, Petrovia-ny, Rovňa a Šalgov, Šariš Malý, Kvasná Voda, Šariš
Veľký, ŠebeŠ Nižný, Solivar a Soľnohrad, Svinia, Vidu-manec, Vilec Hurka, Zupčany Počet veriacich: 2783 Reč: slov., rus., maď., nem. Farár: Miron Petrássovits Kaplán: Nikola] Kapiíinsky
2. Fuľanka.
Okres: Prešov
Pošta: Kapušany pri Prešove Fara: od roku 1800 Patrón: Nástupcovia Ladislava Ghillány de Lázi et Bernice Filiálky: Ažgut, Čeľovce, Fin-čice, Kapušany, KomloŠ, Nadvej, Pušovce, Poroč, Sedikart, Tuľčík Počet veriacich: 533 Reč: slov., rus. Adm.: Hilár Hykovics
3. Kereštvej.
Okres: Prešov
Pošta: Kapušany pri Prešove Fara: od roku 1788 Patrón: Hugo a Viktor Vengersky Filiálky: Hidegkút, Kamienka, Nemcovce, Chmeľov, Ko-kyňa, Lada, Pavlovce, Vyšný ŠebeŠ, Sengetov, Táľka Kapi-vagaŠ, Podhradík Počet veriacich: 746 Reč: slov., rus. Farár: Emil Kelly
4. Kleinbarok.
Okres: Prešov Pošta: Margecany Fara: od XIV. storočia. Patrón: Rodina D. Ghyllány de Lázi et Bernice
Filiálky: AndraŠovce, Bajerov, Rokycany, Bujakov, Hrabkov, Zipov, Nem. Jakuboviany, Kojetice, KaČany, Lužánky, Chmiňany, Križoviany, Chmi-nianská Nová Ves, Ovčie, Veľký Vicež Počet veriacich: 689 Reč: slov., rus. Farár: Jozef Zorvan Karpaty
5. Kráľovce.
Okres: Košice Pošta: Rozhanovce Fara: od roku 1897 Patrón: Ondrej Hadik-Bar-kóczy de Futak et Szala Filiálky: Benakovce, Bretejovce, Bľarov, Hobžany, Budi-mír, Ortáse, Chrastné, Jano-vík, Maloveska, Ploské, Lemešany, Trisčany, Ošice, Rozhanovce, Senakovce, Tepliča-ny, Trebejov, Čižatice, Vaj-kovce
Počet veriacich: 895 Reč: slov., rus. Adm.: Ján Leukánit
6. Ľubovec.
Okres: Prešov Pošta: Meretice Fara: od roku 1794 Patrón: —
Filiálky: Obyšovce, Bzenov, Janov, Kendice, Ličartovce, Pillerpekľany, Radačov, Drienovská Nová Ves, Meretice Počet veriacich: 514 Reč: slov., rus. Farár: Pavel Russnák
7. Miklušovce.
Okres: Prešov Pošta: Margecany
Fara: od roku 1812 Patrón: —
Filiálky: Malá Lodina, Lodina Veľká, Ružín Starý, Phônix-hutta, Suchá, Dolina, Sedlice, Sopotnik Počet veriacich: 1205 Reč: slov., rus. Adm.: Vojtech S c hudie h
8. Ruská Nová Ves.
Okres: Prešov Pošta: Soľnohrad Fara: od roku 1790 Patrón: Ministerstvo zeme-deľstva
Filiálky: Abrahamovce, Zlatá Baňa, Kakašovce, Dúbrava, Ordička, Podhradová a Si-gord, Guľvas, Terjakovce, Zegňa PoČet veriacich: 1053 Reč: slov., rus. Adm.: Dr. Ernest Homickov Kaplán: Bartolomej Kizák
9. Varhaňovce.
Okres: Prešov Pošta: Lemešany Fara: od roku 1837 Patrón: —
Filiálky: Bogdanovce, Brestov, Bunetice, Gimeš, Huviz, Kos-toľany, Lipovec Kecerovský, Kecerovské Pekľany, Merkov-ce Nižné a Vyšné, Mudrovce, Opiná, Dubnik, Červenica, Ptáčkovce, Potočky, Dobaš, Drienov, Tuhrina Počet veriacich: 1142 Reč: slov., rus. Farár: Eugen Mižiíko
Dekanát V f.Uiý-Svidník. Dekan Alexej Kelly.
1. (lokša.
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Fara: od roku 1774 Patrón: —
Filiálky: Šandal, Stropkov, Tisinec, Vidumanec Počet veriacich: 595 Reč: slov., rus. Adm.: —
2. Hrabovčík.
Okres: Stropkov Pošta: Vyšný Svidník Fara: od roku 1812 Patrón: —
Filiálky: Mestisko, Rakovčík Počet veriacich: 451 Reč: slov., rus. Adm.: —
3. Mlynárovce.
Okres: Stropkov Pošta: Kurima Fara: od roku 1877 Patrón: — Filiálka: Rovné Počet veriacich: 873 ReČ: slov., rus. Adm.'Michal Bal až
4. Ortuťová.
Okres: Bardejov Pošta: Kurima Fara: od roku 1842 Patrón: —
Filiálky: Brezovka, Hažlín, Kurima, šašová, Lipová, Po-ľakovce, Dubinné Počet veriacich: 651 ReČ: slov., rus. Adm.: Anton Mintik
5. Šapínec.
Okres: Giraltovce Pošta: Kurima Fara: od roku 1734 Patrón: Hermann Babochay Filiálky: Kučín, Herhej, Okruhlé, Kožany, Nemcov-ce, Tapoly, Porúbka Počet veriacich: 385 Reč: slov., rus. Adm.: Edmund Podhajecky
6. Štiavnik.
Okres: Giraltovce Pošta: Giraltovce Fara: od roku 1773 Patrón: —
Filiálky: Benedikovce, Radoma Počet veriacich: 405 Reč: slov., rus.
Adm.: Anton Adamkovics ml.
7. Soboš.
Okres: Giraltovce Pošta: Giraltovce Fara: od roku 1800 Patrón: Nikolaj Bánó Filiálky: Pod Baňa, Francovce, Fiaš, Matovce
Počet veriacich: 467 ReČ: slov., rus. Adm.: Emil Husár
8. Soročin.
Okres: Stropkov Pošta: Vyšný Svidník Fara: od roku 1901 Patrón: —
Filiálky: Dublin, MergeŠka, Potoky Počet veriacich: 620 ReČ: slov., rus.
Adm.: Ondrej Hodermarsky
9. Štefurov.
Okres: Giraltovce Pošta: Marhaň Fara: od roku 1821 Patrón: Hugo Gyóri Filiálky: Kalnište, Kručov, Lascov, Marhaň, Brezov, Val-kovce Počet veriacich: 402 ReČ: slov., rus. Adm.: Anton Artim
10. Vyšný Svidník.
Okres: Stropkov Pošta: v mieste Fara: od roku 1677 Patrón: Americko-slovenská Banka Filiálky: Nižný Svidník Počet veriacich: 722 Reč: slov., rus. Farár: Alexej Kelly
Dekanát Makovický. Dekan Alexej Midlik.
1, Andrejova.
Okres: Bardejov Pošta: Bardejov Fara: od roku 1763
Patrón: — Filiálky: — Počet veriacich: 402 Reč: slov., rus. Adm.: Anton Kolt
2. Beloveža.
Okres: Bardejov Pošta: Bardejov Fara: od roku 1778
Patrón: —
Filiálky: Komárovce, Poddub-níky, Hrabovec Počet veriacich: 642 ReČ: slov., rus. Adm.: Štefan Podhajeczky
3. Becherov.
Okres: Bardejov Pošta: Zborov Fara: od roku 1793 Patrón: Júlia Erdódy Filiálky: Ondavka, Regetovka Počet veriacich: 777 Reč: slov., rus. Adm.: Juraj Mydlik
4. Čarno.
Okres: Bardejov Pošta: Zborov Fara: od roku 1765 Patrón: Nástupcovia Baltha-sara Villecz Počet veriacich: 445 ReČ: slov., rus. Adm.: —
5. Ccrnina.
Okres: Stropkov Pošta: Kurima Fara: od roku 1805 Patrón: — Filiálka: Kurimka Počet veriacich: 1134 Reč: slov., rus. Farár: Nikolaj Kelly
6. Dubová.
Okres: Stropkov Pošta: Vyšní Orlík Fara: od roku 1845 Patrón: — Filiálka: Cigla Počet veriacich: 682 Reč: slov., rus. Adm.: —
7. Kečkovce.
Okres: Stropkov Pošta: Vyšní Orlík Fara: od roku 1693 Patrón: —
Filiálky: Kuhtovce, Roztoky Počet veriacich: 834 Reč: slov., rus. Adm.: Gabriel Popovit
8. Komloša.
Okres: Bardejov Pošta: Zborov Fara: od roku 1827 Patrón: —
Filiálky: Stebník, Stebníkhuta, Zborov Počet veriacich: 1196 Reč: slov., rus. Adm.: fán Hricov
9. Mirošov Vyšní.
Okres: Stropkov Pošta: Vyšní Orlík Fara: od roku 1805 Patrón: —
Filiálky: Mirošov Nižní, Hutka
Počet veriacich: 1048
ReČ: slov., rus.
Adm.: Nikolaj Kokinták
10. Niklová.
Okres: Bardejov Pošta: N. Poľanka Fara: od roku 1752 Patrón: Nástupcovia Balt. Villecz Filiálky: Jedlinka, Smilno Počet veriacich: 586 Reč: slov., rus. Farár: Alexej Midlik
11. Orlík Vyšní.
Okres: Stropkov Pošta: v mieste Fara: od roku 1793 Patrón: Mendel Lorber Filiálka: Jurková Voľa Počet veriacich: 629 ReČ: slov., rus. Adm.: Ondrej faseníak
12. Varadka.
Okres: Bardejov Pošta: Zborov Fara: od roku 1845 Patrón: Nástupcovia Balt. Villecz Filiálky: Poľanka Nižnia,
Poľanka Vyšnia Počet veriacich: 730 Reč: slov., rus. Adm.: Nikolaj Burik
Dekanát Poprad. Dekan Ondrej Zima.
1, Bajerovce.
Okres: Sabinov
Pošta: Dravce
Fara: od roku 1626
Patrón: —
Filiálky: Dravce, Šenviz Počet veriacich: 756 ReČ: rus.
Adm.: Alexander Čisarik
2. Ciré.
Okres: Sabinov
Pošta: v mieste
Fara: od roku 1243
J. E. PAVEL P. GOJDIČ, T. BISKUP HARPASSK.Ý, AP. ADMINISTRÁTOR V PREŠOVE
KOSTOLY Z GR KAT BISKUPSTVA PREŠOVSKÉHO: ,. Bardiov. * Telgart. 3 Šumiac. 4- Gr. kat. katedrálny chrám KOSTOLY Z GR. NA mmu ^^ rezldenciou v Prešove. s Malá Poľana. 6. Vernar.
Patrón: —
Filiálky: Obručné, Budzova,
Garančo, Ruská Vo ľa Počet veriacich: 1098 Reč: slov., rus. Farár: Emil Leukanics
3. Jestrabie.
Okres: Michalovce Pošta: Ľubotín Fara: od roku 1590 Patrón: — Filiálka: Pusté Pole Počet veriacich: 872 ReČ: slov., rus. Adm.: Michal Sekeí
4. Kyjov.
Okres: Sabinov Pošta: Lipiany Fara: od roku 1908 Patrón: Rodina Dessewffy de Tarkeô et Csernek a Ľud. Bornemisza Filiálky: HarČar - Lúčka, Pomi-kalecz, Pustépole, Putno, Kamenica
Počet veriacich: 731 Reč: slov., rus. Farár: fakub Milly
5. Legnava.
" 't
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: Malý Lipník
Fara: od XVI. stor. Patrón: komposesorát v mieste Filiálka: Starina Počet veriacich: 879 Reč: rus.
Admin.: Eugen Beskid
6. Matysová.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: v mieste Fara: od roku 1832 Patrón: Gejza Šalamon de Alap. Počet veriacich: 421 Reč: slov., rus. Adm.: Teodor Kelly
7. Lipník Malý.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: v mieste Fara: od XVI. stor. Patrón: Gejza Šalamon de Alap. Počet veriacich: 551 Reč: slov., rus. Farár: Ondrej Zima
8. Orlov.
Okres: Sabinov Pošta: PlaveČ Fara: od roku 1366 Patrón: Gejza Šalamon de Alap.
Filiálky: Andrejovka, Ľubotín, Kurčin, PlaveČ
Počet veriacich: 644 Reč: slov., rus. Adm.: Štefan Beskid
9. Šambron.
Okres: Stará Ľubovňa Pošta: Plavnica Fara: od roku 1500 Patrón: —
Filiálky: Gromoš, Kezelec. Plavnica Počet veriacich: 1005 Reč: slov., rus. Adm.: Štefan Vojtovich
10. Ujak.
Okres: Sabinov Pošta: Plavnica Fara: od roku 1866 Patrón: Nástupcovia Attila Šalamon de Alap. Filiálka: Hajtovka Počet veriacich: 655 Reč: slov., rus. Adm.: Vladimír Hromjak
11. Vislanka.
Okres: Sabinov Pošta: Ľubotín Fara: od roku 1842 Patrón: —
Filiálky: Jurkov, OľŠov Počet veriacich: 580 Reč: slov., rus. Adm.: Alexej Čabiňak
Archidiakonát abanovohradský.
Archidiakon Emanuel Bihary, prelát-kanonik
Dekanát Košice. Dekan Nikolaj Haríar.
1. Belža.
Okres: Košice Pošta: Seňa Fara: od roku 1818 Patrón: Eduard Zichy
Filiálky: BoČar, Bernátovce, Buzice, Čaňa, Geča, Gyňov, Haniska, Keňhec, Kokšov, Košéany, Vsechsvätých, Migléc, Nádošť, Seňa, Soko-ľany, Skároš, Žďaňa, Abauj-
vár, Alsókéked, Felsókéked, Hidasnémeti, Pányok, Tor-ňošnémeti, Zsujta Počet veriacich: 1398 Reč: maď. a slov. Farár: fozef Sobota
2. Košice.
Okres: Košice Pošta: Košice Fara: od roku 1851 Patrón: —
Filiálky: Barca, Baška, Hýľov, Bukovec, Košická Nová Ves, Kavečany, Malá Ida, Kupag, Myslava, Paľov, Kostolany n. H., Lorenčík, Opatovce, Sokol, Ťahanovce, Tejkeš Nižní a Vyšní, Šebeš Počet veriacich: 3762 Reč: maď., slov., nem. Farár: Pavel Rokicky Kapláni: Pavel Stuľakovií, Emil Midlik, Vladislav Ma-nojlov
3. Cestice.
Okres: Moldava Pošta: Čecejovce Fara: od roku 1877 Patrón: Julius Schell Filiálky: Malý a Veľký Bodo-lov, Buzinka, ČeČejovce, Bu-zita, Debraď, Hatkovce, Him, Jasov, Podproč, Nováčany, Komárovce, Lánc Nižní, Lánc Vyšní, Mokrance, Moldava, Veľká Ida, Paňovce, Perín, Rudník, ReŠta, Šaca, Šemsa Počet veriacich: 867 Reč: maď., slov. Farár: Michal Stuľakovií
4. Hačava.
Okres: Moldava Pošta: Turňa Fara: od roku 1648 Patrón: —
Filiálky: Háj, Nižný Medzev, Vyšný Medzev, Štós, Bo-dovka
Počet veriacich: 867 Reč: slov., rus., maď. Farár: Alexander Curkov
5. Horváty.
Okres: Moldava Pošta: Turňa Fara: od roku 1648 Patrón: P. Anton Dreher Filiálky: Turňa, Udvarnok, Rožňava, Plešivec, Plešivec-Ardo, Jablonka, Hôrka, Krásna Horká, Barba, Berzeta, Betler, Nadabula Počet veriacich: 291 Reč: maď.
Farár: Teodor Bogdani
6. Klečenov.
Okres: Sečovce Pošta: Bidovce Fara: od XVII. stor. Patrón: —
Filiálky: Bačkovík, Bidovce, Čakanovce, DurďoŠík, Ďur-kov, Herľany, Vyšnia Kame-
nica, Rankovce, Nižnia Kamenica, Svinica, Zírovce Počet veriacich: 845 Reč: slov. a maď. Farár: Viktor Leukan'ľc
7. Slanec-Nové Mesto.
Okres: Košice Pošta: Slanec Fara: od roku 1823 Patrón: Štefan Forgách de Ghymes et Gács Filiálky: Bohdánovcc, Bologol, Garboc, Kalša, Malý Slanec, Vyšnia Myšľa, Veľký Slanec, Rabos, Nový SalaŠ, Slanská Huta, Trebejov, Ruskov Počet veriacich: 822 Reč: slov., rus. Adm.: Štefan Cilly
8. Zdoba.
Okres: Košice
Pošta: Krásna n. Hornádom Fara: od roku 1805 Patrón: miestna obec Filiálky: Byster, Čaj Nižní, Čaj Vyšní, Hutky Nižné, Hutky Vyšné, Opátka, Poľanka, MyŠľa Nižnia, Olčvár Nižní, Olčvár Vyšní, Olšoviany, Krásna n. Hornádom Počet veriacich: 734 Reč: slov., maď. Farár: Mikuláš Haríar
Archidiakonát Gemerský a Spišský.
Archidiakon Teodor Rojkovič.
Dekanát Gemer. Dekan Pavel Karafanda.
1. Telgárt.
Okres: Brezno nad Hronom Pošta: Červená Skala Fara: od roku 1804
Patrón: Knieža Fil. Saxo-Coburg-Gotha
Filiálky: Redava, Brdárka, Cet-nek, DobŠiná, Lehota Čierna, Gočovo, Nižná a Vyšná Slo-
na, Vlachovo, Pusté Vyšný a Nižný Sajo Počet veriacich: 1495 Reč: slov.
Adm.: KonŠt. Turkinák
Pole,
2. Šumiac.
Okres: Brezno nad Hronom Pošta: Červená Skala Fara: od roku 1590 Patrón: Knieža Fil. Saxo-Coburg-Gotha Filiálky: Banská Bystrica, Biskupice, Hronec, Heľpa, Jelšava, Jelšavská Teplica, Kle-novec, Salgó Tarján, Likier, Lučenec, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Muráfiská Huta, Muráňská Lehota, Pohorelá,
Polonka, Rimavská Sobota, Revúca Malá i Veľká, Muránska Zdychava, Hnúšŕa, Tisovec, Závadka, Zlatno PoČet veriacich: 2640 ReČ: slov.
Farár: Pavel Karafanda
3. Vernár.
Okres: Sp. Sobota Pošta: Hranovnica Fara: od roku 1804 Patrón: Knieže Fil. Saxo-Coburg-Gotha
Filiálky: Betlanovce, Cenčice, Velká, Filic, Kiššoc, Komárov, Kubachy, Lučivná, Lipt. Hrádok, Machalovce, Detvianska Huta, Poprad, Pri-bovce, Štiavnik, Švábovce, Slavkovce, Janovce, Grenic, Sobota, Ztratená, Teplica, Vyderník, Vikartovce Počet veriacich: 1147 Reč: slov.
Adm.: Pavel Spľsak
Dekanát Levota. Dekan Demeter Petrenko.
1. Blažov.
Okres: Sabinov Pošta: Brezovica nad Torysou Fara: od roku 1853 Patrón: —
Filiálky: Čertež, Blažovská Dolina PoČet veriacich: 878 Reč: rus.
Farár: Demeter Petrenko
2. Oľšavica.
Okres: Levoča Pošta: Spišské Podhradie Fara: od roku 1308 Patrón: —
Filiálky: Beharovce, Branisko, Granč-Petrovce, Harakovce, Kolbachy, Korstnok, Podproč, Margecany, Poľanovce, Ord-zoviany, Vyšný Slavkov, Bia-
covce, Brutovce, Hotkovce, Spišské Podhradie, Zehra Počet veriacich: 802 Reč: slov. a rus. Adm.: Michal Maílej
3. Repaše Nižnie.
Okres: Levoča Pošta: Toryská Fara: od roku 1789 Patrón: —
Filiálky: VyŠnie RepaŠe, Pav-ľany
Počet veriacich: 589 Reč: slov. a rus. Adm.: Štefan Krong
4. Štelbach.
Okres: Sabinov
Pošta: Brezovica nad Torysou
Fara: od roku 1696 Patrón: Rodina Berzeviczy Filiálky: Brezovica, Ham-borg, Polom Počet veriacich: 630 Reč: slov. a rus. Adm.: Michal Čabiňák
5. Toryská.
Okres: Levoča Pošta: v mieste Fara: od XV. storočia Patrón: miestna obec Filiálky: Dvorce, Lengvart, Levoča, Štvrtok, Dravce šarišské, Úloža, Závada Počet veriacich: 1358 Reč: rus.
Farár: Vojtech Bárdossy
Dekanát Spľsský Nižný. Dekan Viktor Michalií.
1. Helcmanovce.
Okres: Gelnica Pošta: Prakovce Fara: od XV. storočia Patrón: Imrich Csáky
Filiálky: Prakovce, Spišský Mníšek, Smolnická Píla, Smolník Počet veriacich: 1335 Reč: slov. a rus. Farár: Maximil Vislocky
2. Iíojšov.
Okres: Gelnica Pošta: Gelnica Fara: od XV. storočia Patrón: Mesto Košice
Filiálky: Opátka, Zlatá Ida, Košická Belá, Veľký Folk-már, Košické Hámry, Gelnica, Hýľov, Jaklovce, Margecany, Rieka, Nižní i Vyšní TejkeŠ, Zakarovce Počet veriacich: 1188 Reč: slov. a rus. Adm.: Viktor Michalľc
3. Porač.
Okres: Sp. Nová Ves Pošta: Koterbachy Fara: od roku 1775 Patrón: —
Filiálky: Chrasť nad Hornádom, Domanovce, Hincovce, HruŠov, Jamník, Koterbachy, Matejovce nad Hornádom,
Olcnava, Veľbachy, Vítkovce Počet veriacich: 954 Reč: slov. a rus. Adm.: Pavel Russnak jun.
4. Slovinky Nižnie.
Okres: Gelnica Pošta: v mieste Fara: od dávna Patrón: Náboženská základina
Bratislava Filiálky: Kolonia, Turmanec, Vyšnie Slovinky, Gelnická Dolina, Hrišovce, Kaľava, Kluknava, Kolínovce, Krompachy, Spišské Vlachy, Oľšav-ka, Poračská Dolina, Richna-va, Slatvina; Vojkovce, Zakut, Dorothea
Počet veriacich: 1504 Reč: slov. a rus. Adm.: Eugen Hucsko.
5. Závadka.
Okres: Sp. Nová Ves Pošta: VondriŠel Fara: od roku 1775 Patrón: —
Filiálky: Arnutovce, Harikov-ce, Henzlová, Hnilčík, IliaŠo-va, Letanovce, Leškoviany, MarkuŠovce, Odorín, Švedlar, Smižany, Sp. Nová Ves, Sp. TomaŠovce, VondriŠel. Počet veriacich: 958 Reč: slov. a rus. Adm.: Nikola] Russnak ml.
Dekanát Spľsský Vyíný. Dekan Edmund Gulov'ťc.
1. Hodermark.
Okres: Kežmarok Pošta: Holumnica Fara: od dávna Patrón: —
Filiálky: Abrahamovce, Spišská Belá, BuŠovce, Batizovce, Farkašovce, Folvark, Holumnica, Hradisko, Huncovce, Jurské, Kežmarok, Krížová Ves, Krig, Lendak, Ľubica, Ľubické Kúpele, Lomnica Veľká, Lomnica Malá, Les-kovce, Majerka, Maldur, Matejovce, Milbach, Matliare, Nová- Stará Lesná, Pikovce, Pustovec, Rakúsy, Ruskinov-ce, Slovenská Ves, Slavkov Malý, Slavkov Veľký, Smo-kovec, Tvarožné, Strážky, Toporec, Tatranská Polianka, Tatranská Lomnica, Výborná, Vlkovce, Vrbov, Zakovce Počet veriacich: 1704 Reč: slov. a rus. Adm.: Nikolaj Kat par
2. Jakubiany.
Okres: St. Ľubovňa Pošta: v mieste Fara: od roku 1772 Patrón: Nástupcovia Ondreja Probstnera sen. Filiálky: — Počet veriacich: 1653 Reč: rus.
Adm.: Edmund Gulovich
3. Jarembiua.
Okres: St. Ľubovňa Pošta: v mieste Fara: od roku 1803 Patrón: miestna obec Filiálky: Hobgart, Ľubovňa
Stará, Sadek PoČet veriacich: 1490 Reč: rus.
Adm.: ]án Čisarik
4. Kamionka.
Okres: St. Ľubovňa Pošta: v mieste
Fara: od roku 1790 Patrón: miestna obec Filiálky: Forbasy, Gňazdá, Lac-ková, Nižné Ružbachy, Vyšné Ružbachy, Podolinec Počet veriacich: 1559 Reč: rus.
Adm.: Viktor Nevicky
5. Krempach.
Okres: St. Ľubovňa Pošta: St. Ľubovňa Fara: od roku 1777 Patrón: obec Granastov Filiálky: Granastov, Mníšek,
Pilhov Počet veriacich: 418 Reč: rus.
Adm.: Štefan Čanda
6. Lipník Veľký.
Okres: Sp. Stará Ves Pošta: v mieste Fara: od roku 1761 Patrón: Komposesorát v mieste
Filiálky: Lechnica, Haligovce, Foľvark, Stará Ves, Červený Kláštor
Počet veriacich: 1871 Reč: rus.
Farár: Michal Milly
7. Litmanová.
Okres: St. Ľubovňa Pošta: Jarembina Fara: od roku 1570 Patrón: — Filiálky: — Počet veriacich: 815
Reč: rus.
Adm.: Eugen Dudinsky •
8. Osturňa.
Okres: Sp. Stará Ves Pošta: Veľká Franková Fara: od roku 1797 Patrón: —
Filiálky: Nižný LapoŠ, Vyšný Lapoš, Friedmann, Jurgov, Hágy, Malá Franková, Veľká Franková, Repisko, Kacvin, Nedec, Trips, Javorina, Zdiar Počet veriacich: 1873
Reč: slov. a rus.
Adm.: Jozef Petrássovich
9. Sulín Veľký.
Okres: St. Ľubovňa Pošta: Malý Lipník Fara: od roku 1653 Patrón: Komposesorát Filiálky: Kače, Krendželovka, Medzibrodie, Závodie, Malý Sulín Plavecký, Malý Sulín Kvašnavoda Počet veriacich: 1285 Reč: rus.
Adm.: Vojtech Babják
nský. Archidiakon Dr. Nikola] Russnák, prelát-kanoník.
Dekanát Hostovice. Dekan Eduard Vladimír.
Archidiakonát zemhli,
1. Čukalovce.
Okres: Snina Pošta: Pčoliné Fara: od dávna Patrón: —
Filiálka: Parihuzovce Počet veriacich: 646 Reč: rus.
Adm.: Anton Szimkó
2. Hostovice,
'y
Okres: Snina Pošta: Pčoliné Fara: XIV. stor. Patrón: Dr. Karol Škoda a Dr. Alfréd Rappaport Filiálky: — Počet veriacich: 582 Reč: rus.
Farár: Viktor Mártyák
3. Jablonka Vyšná.
Okres: Snina Pošta: Papín Fara: od roku 1766
Patrón: —
Filiálka: Nižná Jablonka Počet veriacich: 718 Reč: rus.
Adm.: Juraj P ár nahá j
4. Pčoliné.
Okres: Snina Pošta: v mieste Fara: od roku 1901 Patrón: — Filiálky: — Počet veriacich: 915 Reč: rus.
Adm.: Alexej Mártyák
5. Pichne.
Okres: Snina
Pošta: Snina
Fara: od dávna
Patrón: Štefan Wenckheim
Filiálky: —
Počet veriacich: 474
Reč: rus.
Adm.: Pantalej Špilka
6. Poľana Vyšná.
Okres: Snina Pošta: v mieste Fara: od roku 1732 Patrón: Sestry Flesch Filiálky: — Počet veriacich: 713 Reč: rus.
Adm.: Vojtech Kostecky
7. Ruská.
Okres: Veľ. Kapušany Pošta: Veľká Poľana' Fara: od roku 1798 Patrón: — Filiálky: — Počet veriacich: 783 Reč: rus.
Adm.: Štefan Kavíák
8. Stakčín.
Okres: Snina Pošta: v mieste Fara: od roku 1772
Patrón: Nástupcovia Štef. Wenckheim
Filiálky: Jalová, Snina, Stakči-
anska Roztoka Počet veriacich: 1460 Reč: rus.
Farár: Edvard Vladimír 9. Starina.
Okres: Snina Pošta: Stakčín Fara: od roku 1775 Patrón: Štefan Wenckheim
Filiálka: Dara PoČet veriacich: 1229 Reč: slov. a rus. Adm.: Vladimír Molcsányi
10. Telepovce.
Okres: Snina Pošta: Papín Fara: od roku 1792 Patrón: — Filiálky: — Počet veriacich: 470
Reč: rus. Adm.: —
11. Zvala.
Okres: Snina Pošta: Veľká Poľana Fara: od roku 1795 Patrón: —
Filiálky: Smolník, Ostružnica Počet veriacich: 990 Reč: rus.
Adm.: Desider Wolosynovich
Dekanát Humenné. Dekan Alexej Toronsky.
1. Humenné.
Okres: Humenné Pošta: v mieste Fara: od roku 1717 Patrón: Alex. Andrássy de Csik-Szentkirály et Krasna-horka
Filiálky: Brestov, Hažín, Jase-nov, Kamenica, Kochanovce, Kudlovce, Lackovce, Myslina, Závadka Počet veriacich: 1331 Reč: slov.
Farár: Alexej Toronsky
2. Maškovce.
Okres: Humenné Pošta: Udavské Fara: od roku 1768 Patrón: Gejza Andrássy Filiálky: Vyšný HruŠov, De-dačov, Udavské Rovné, Ľu-biša, Hankovce, Koškovce, Major Počet veriacich: 284 Reč: rus.
Adm.: Michal Knap
3. Nechválová Poľanka.
Fara: od roku 1788 Patrón: — Filiálka: — Počet veriacich: 421 ReČ: rus.
Adm.: Pavel Martak
4. Porubka.
Okres: Humenné Pošta: Humenné Fara: od roku 1817 Patrón: Gejza Andrássy de Csik-Szentkirály et Krasna-horka
Filiálky: Chlumec, Petiča Počet veriacich: 334 ReČ: rus.
Farár: Alexej Bihary
5. Sopkovce.
Okres: Humenné Pošta: Ohradzany Fara: od roku 1770 Patrón: Alexander Andrássy de Csik-Szentkirály et Krasna-horka
Filiálky: Baškovce, Ohradzany, Gruzovce, N. Ladičkovce, V. Ladičkovce, S. Volová, Tur-covce, Víŕazovce
Počet veriacich: 298 Reč: rus.
Adm.: Roman JankeviČ
6. Štefanovce.
Okres: Vranov Pošta: Tovarné Fara: od roku 1783 Patrón: Andrej Hadik Bar-kóczy de Szala et Futak Filiálky: Topoľovka, Poľanka, Leskovce, Hudcovce, Jesenov-ce, Malá Domaša, Zalobín, Matiašovce, Tovarnianska Poľanka, Karná, Kladzany Počet veriacich: 621 Reč: rus.
Adm.: Štefan Ivanto
7. Valaškovee. Okres: Snina
Pošta: Kamenica nad Cirokou
Fara: od dávna
Patrón: Vd. Ludvika Beňov-
sky a Eberhard Lippe Filiálka: Modra PoČet veriacich: 284 Reč: rus.
Adm.: Jozef Sirko
8. Zubné.
Okres: Snina Pošta: Udavské-Papín
Fara: od roku 1774 PoČet veriacich: 595
Patrón: Emil Dessewffy Reč: rus.
Filiálka: Adidovce Farár: —
Dekanát Laborce. Dekan Ján Staurovsky.
1. Borov.
Okres: Medzilaborce
Pošta: Habura
Fara: od roku 1775
Patrón: Komposesorát v mieste
Filiálka: Kalinov
Počet veriacich: 866
Reč: rus.
Farár: Július Zapotocky
2. Čabiny Vyšnie.
Okres: Medzilaborce Pošta: v mieste Fara: od dávna Patrón: Komposesorát v mieste a rodina Škoda Filiálka: Nižnie Čabiny Počet veriacich: 854 R.eČ: rus.
Adm.: Elemér Gerbery
3. Čertižné.
Okres: Medzilaborce Pošta: Habura Fara: od dávna
Patrón: Komposesorát v mieste
Filiálka: —
PoČet veriacich: 977
Reč: rus.
Adm.: Karol Sziics
4. Habura.
Okres: Medzilaborce Pošta: v mieste Fara: od dávna Patrón: František Gross & comp. i Komposesorát v mieste Filiálka: — Počet veriacich: 1064 Reč: rus.
Adm.: Ján Staurovsky
5. Krásny Brod.
Okres: Medzilaborce Pošta: Medzilaborce Fara: od dávna Patrón: rodina Škoda Filiálka: Rokytovce Počet veriacich: 729 Reč: rus.
Adm.: Aladár Gerbery
6. Medzilaborce.
Okres: Medzilaborce Pošta: v mieste
Fara: od dávna Patrón: Dr. Karol Škoda Filiálka: — Počet veriacich: 880 Reč: rus.
Farár: Juro Nevicky
7. Sukov.
Okres: Medzilaborce Pošta: Vyšnie Čabiny Fara: od roku 1600 Patrón: Karol Škoda Filiálka: Roškovce Počet veriacich: 564 ReČ: rus.
Adm.: Kornel Rokiczky
8. Vydraň.
Okres: Medzilaborce Pošta: v mieste Fara: od dávna Patrón: Dr. Karol Škoda Filiálka: Palota Počet veriacich: 747 Reč: rus.
Adm.: Andrej Janotko
Dekanát Lomná. Dekan Vojtech Šalamon.
1. Ďurďoš.
Okres: Giraltovce Pošta: Hanušovce n. Topľou Fara: od roku 1781 Patrón: —
Filiálky: N. Tarbaj, Babie, Vlača, Hanušovce, Megeš, Radvanovce
Počet veriacich: 375 Reč: slov., rus. Farár: Vojtech Šalamon
2. Kobylnice.
Okres: Giraltovce Pošta: Giraltovce Fara: od roku 1770
Patrón: —
Filiálky: Dukovce, V. Tarbaj, Giraltovce, Kračúnovce, Ku-ková, Lužany, Mičakovce, Topľanská Lúčka, Zelezník, Zelmanovce PoČet veriacich: 219 ReČ: slov., rus. Adm.: Teodor Kelly
3. Lomná.
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Fara: od dávna Patrón: —
Filiálky: Ruský Kručov, Bža-ny, Ruská Voľa Počet veriacich: 714 ReČ: rus.
Farár: Viktor Čisarik
4. Mafaška.
Okres: Giraltovce Pošta: Hanušovce n. Topľou Fara: od dávna Patrón: —
Filiálky: Detrik, Vavrinec
Počet veriacich: 333 Reč: slov., rus. Adm.: Peter Priputen
5. Oľšava Vyšnia.
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Fara: od dávna Patrón: —
Filiálka: Nižnia Oľšava Počet veriacich: 422 Reč: rus.
Adm.: Jozef Haľko
6. Remeniny.
Okres: Giraltovce
Pošta: Hanušovce n. Topľou
Fara: od dávna
Patrón: —
Filiálky: Bystrica n. Topľou,
Prosačov Počet veriacich: 425 ReČ: slov. a rus. Adm.: Juraj Kovat
7. Valkov.
Okres: Giraltovce Pošta: Kelča Fara: od roku 1817 Patrón: Ondrej Hadik-Bar-kóczy de Futak et Szala Filiálky: Petejovce, Hrabovec, Veľká Dobta, Trepec PoČet veriacich: 436 Reč: slov. a rus. Adm.: Kornél Andraíko
Dekanát Stropkov. Dekan Anton Rajkovich.
1. Breznička.
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Fara: od dávna Patrón: —
Filiálky: Veľkrop, Potočky, Stará Hoča, Vojtovce Počet veriacich: 587 Reč: rus. Adm.: Ján Lacko
2. Brusnica.
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Fara: od roku 1794 Patrón: —
Filiálky: Kolbovce, jakušovce, Krišlovce
Počet veriacich: 733
Reč: slov. a rus.
Adm.: Mikuláš Podhajecky
3. Havaj.
Fara: od roku 1825 Patrón: rodina Škoda Filiálky: Makovce, Nižnia Vladiča, Bystrá-Stropkov, StaŠkovce, šarišské, Zempl. Staškovce
Počet veriacich: 881 Reč: rus.
Adm.: Ondrej Azary
4. Miková.
Okres: Medzilaborce Pošta: Havaj Fara: od roku 1760 Patrón: rodina Škoda Filiálka: Polena Počet veriacich: 580 Reč: rus.
Adm.: Mikuláš Zima
5. Miňovce.
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Fara: od roku 1837 Patrón: —
Filiálky: Tokajík, Mrázovce, Veľká Breznica, Turiany Počet veriacich: 510 Reč: slov. a rus. Farár: Ján Haľko
6. Oľka Vyšnia.
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Fara: od dávna Patrón: —
Filiálky: Nižnia Oľka, Krivá Oľka
Počet veriacich: 728 Reč: rus.
Farár: Anton Rojkovich
7. Pakostov.
Okres: Stropkov Pošta: VyŠnia Oľka Fara: od roku 1813 Patrón: —
Filiálky: Černina, Hrubov, Ruské Petrovce, Nižnia Sitni-ca, Jankovce, Vyšnia Kajňa PoČet veriacich: 450
Reč: rus. Adm.: —
8. Poruba Ruská.
Okres: Medzilaborce Pošta: Vyšnia Oľka Fara: od roku 1775 Patrón: —
Filiálky: Prituľany, Rohožník, VyŠnia Sitnica, Závada Počet veriacich: 1025 Reč: rus.
Adm.: Mikulá í Kre jer
9. Pucak, Okres: Stropkov
Pošta: Stropkov Fara: od dávna Patrón: — Filiálka: Salnik Počet veriacich: 300 Reč: rus. Farár: —
10. Rafajovce.
Okres: Stropkov Pošta: Stropkov Fara: od roku 1690 Patrón: —
Fi'iálka: Veľká Domaša, Gig-lovce, Girovce, Ďapalovce, Holčíkovce, Kelčanky, Kelča,
Piskorovce, Košarovce, Luka-čovce Počet veriacich: 767 Reč: slov. a rus. Adm.: August Schudich
11. Repejov.
Okres: Medzilaborce Pošta: Vyšnia Oľka Fara: od roku 1893 Patrón: Škoda Filiálky: Pravrovce, Vare-
chovce Počet veriacich: 542 Reč: rus.
Adm.: Juraj Podhajecky
Dekanát Vranov. Dekan Eduard Šmilňak.
1, Gemerné Vranovské.
Okres: Vranov PoŠta: Vranov n. Topľou Fara: od roku 1797 Patrón: —
Filiálky: Jusková Voľa, Vranov, Vechec Počet veriacich: 1549 Reč: slov. a rus. Farár: Ján Dobransky
2. čičava.
Okres: Vranov Pošta: Vranov Fara: od. dávna Patrón: —
Filiálky: Komariany, Merník, Kručov
Počet veriacich: 461 ReČ: slov.
Adm.: Michal Ďurisin
3. Hlinné.
Okres: Vranov
Pošta: Soľ
Fara: od dávna
Patrón: Min. školstva a národnej osvety, Praha Filiálky: Jastrabie, Zlatník, Hermanovce Počet veriacich: 411 Reč: slov.
Farár: Eduard Šmilňak
4. Kazimír Ruský.
Okres: Vranov Pošta: Vranov Fara: od roku 1780 Patrón: Ondrej Hadik
Barkóczy Filiálky: Benkovce, Kvakovce, Slov. Kajfia Počet veriacich: 299 Reč: slov. Adm.: Ján Bajcura
5. Petkovee.
Okres: Vranov Pošta: Slovenský Zipov Fara: 1807 Patrón: —
Filiálky: Čierne, Skrabské, Slov. Zipov, Michalok
Počet veriacich: 405 Reč: slov. Farár: —
6. Rudlov.
Okres: Vranov
Pošta: Soľ
Fara: od dávna
Patrón: Dr. Ladislav Prochas-
ka, Praha Filiálky: Zámutov, Soľ,
Čaklov Počet veriacich: 889 Reč: slov.
Farár: Mikuláí T a káč
1. Sedliská.
Okres: Vranov Pošta: Vranov Fara: od roku 1784 Patrón: —
Filiálky: Počičva, Majorovce, Hencovce, Vranovské Dlhé Počet veriacich: 400 Reč: slov.
Adm.: Alexej Kubek
Dekanát Világy. Dekan Alexej Molcsányi.
1. Čabalovce.
Okres: Medzilaborce Pošta: Medzilaborce Fara: od roku 1741 Patrón: Dr. Karol Škoda Filiálky: Sterkovce, Ňagov Počet veriacich: 935 Reč: slov. a rus. Farár: Alexej Alolcsányi
2. Belá Zbudská.
Okres: Medzilaborce Pošta: VyŠnia Radvaň Fara: od roku 1730 Patrón: —
Filiálky: Voliča, Valentovce Počet veriacich: 866 Reč: rus.
Adm.: Peter Bunganics
3. Radvaň Vyšnia.
Okres: Medzilaborce Pošta: Nižnia Radvaň Fara: od roku 1790
Patrón: —
Filiálky: Nižnia Radvaň, Zbudzský Brestov, Zbudzský Hrabovec
Počet veriacich: 739 Reč: rus.
Farár: Michal Sabol
4. Rokytov Humenský.
Okres: Humenné Pošta: Koskovce Fara: od roku 1797 Patrón: Michal Baich Filiálky: Zbudzský Rokytov, Jabloň, Krivá, Dlhá PoČet veriacich: 924 Reč: slov. a rus. Farár: Štefan Rokicky
5. Világy.
Okres: Medzilaborce Pošta: Výrava Fara: od roku 1768 Patrón: Komposesorát v mieste a Dr. Karol Škoda
Filiálky: — Počet veriacich: 730 Reč: rus.
Adm.: Gabriel Michalit
6. Výrava.
Okres: Medzilaborce Pošta: v mieste Fara: od dávna Patrón: Dr. Karol Škoda
potomci Filiálka: Oľšinkov Počet veriacich: 695 Reč: rus.
Farár: Michal Michalit
7. Zbojné-Humenské.
Okres: Medzilaborce Pošta: Koškovce Fara: od dávna Patrón: —
Filiálka: Vyšnie Zbojné Počet veriacich: 610 ReČ: slov. a rus. Admin.: —
Portál gr. k. katedrály v Prešove
J. E. Alexander Stojka, biskup mukačevský
Dejiny mukačevského gr. katol. biskupstva.
Toto biskupstvo je starodávné a pravdepodobne jestvovalo už pred sv. Štefanom kráľom, avšak biskupi sa dajú dejinne vykázať iba počnúc od XIV. storočia. Od tohoto času totiž biskupi boli cez storočia príslušníci baziliánskeho rádu, ktorí sa rovnako zaslúžili jako pestovatelia unie a obháj-covia Cirkvi proti protestantizmu. Knieža protestantské Juraj Rákoczy práve pre túto horlivosť proti reformácii vrhol do žalára biskupa mukačevského Bazila Tarasoviča, ktorého potom Ferdinand III. vyslobodil. Sama unia, sjednotenie sa s rímskou Stolicou, uskutočnila dňa 24. apríla 1649, keď kňazi tejto diecézy složili vierovyznanie katolícke. Doterajšiu liturgiu si mohli podržať. Z biskupov sjednotených bol jeden z najhorlivejších Jozef de Camellis, grék, ktorý horlivé konal kanonické vizitácie a veľmi prispel ku konzolidácii pomerov v diecéze mukačevskej, ktorá bola vlastne pod tútorstvom jágerského arcibiskupa. Od tohoto tútorstva sa gr. katolíci len r. 1771 oslobodili, keď Maria Terezia vymohla u Sv. Stolice konečné sriadenie diecézy. Vtedy biskup Bradáč dal základ aj terajšej kapituly. Za biskupa Popoviča 94 beneficií bolo od diecézy odtrhnutých a pripojených k novosriadenému biskupstvu rumunskému, r. 1856. Po Popovičovi nasledoval r. 1866 Štefan Pankovič, ktorý sriadil vikariát hajdudorogský a diecézu administratívne upevnil. Chcel previesť aj sjednotenie kalendára, čo sa mu však nepodarilo. Biskup Pankovič vystavil niekoľko užitočných ústavov diecezánnych, tak internát pre chlapcov a dievčatá kňazské, potom peknú budovu prepa-randie kantorskej. Do prievratu bol biskupom Anton Papp, ktorý sa zriekol biskupstva a jako tit. arcibiskup ešte aj podnes žije v Maďarsku. Na jeho miesto prišiel Peter Gebej, po smrti ktorého r. 1932 nastúpil terajší arcipastier Alexander Stojka.
Gr. kat. katedrála s biskupskou rezidenciou v Užhorode
FARY
GR. KAT. BISKUPSTVA MUKAČEVSKÉHO NA ÚZEMÍ SLOVENSKA
Baíkov. Farár: Ján Nejmet. Banské. Farár: Vasil Lyachovič. Bežovce. Farár: Karol Kompordaj. Blatné ReviŠte. Farár: — Čabov. Farár: Emil Petach. Cejkov. Farár: Andrej Petraškov. Čelovce. Farár: Anton Havrila. Čitarovce. Farár: Eugen Kiss. Choňkovce. Farár: Irenej Kontratovič. Dávidov. Farár: Štefan Puza. Dúbravka. Farár: Michal Zlocky. Dvorjanka. Farár: Alexius Parkanij. Falkuíovce. Farár: Mikuláš Čudakij. HardiŠte. Farár: Edmund Juhás. Hážin. Farár: Andrej Tóth. Hliviíte. Farár: Alex Egrašy. Iňatovce. Farár: Michal Lajner. Jesenov: Farár: Pavel Manajlov. J ovsa. Farár: Ivan Mihalovič.
Kalná Rotoka. Farár: Vasil Lyachovič. Klenová. Farár: Jozef Galamb. Klokotov. Farár: Štefan Ortutay. Kolbaía. Farár: Andrej šimša. Kolonica. Farár: Julius Fircák. Korumľa. Farár: Pavel Karcub. Kraíka. Farár: Anton Kopčaj. Križanovce. Farár: Vasil Kotáň. Kuzmice. Farár: Anton Mihalovič. Laborcvoľa. Farár: Ivan Šeregy. Ladomír. Farár: — Laíkovce. Farár: Michal Ďurišin. Lastomír. Farár: Viktor Krafčík. Lastovce. Farár: Štefan Zeltvay. Malá Topoľa. Farár: Mikuláš Fedák. Aíarkovce. Farár: Alexius Deák. Maíovce. Farár: Alexander Papp. Michalovce. Farár: Ivan Fedorko. Nižné Rybnice. Farár: Andrej Goce.
Petríkovce. Farár: Jozef Šeregy. Podhoroď. Farár: Ivan Chanat. Polaď. Farár: Alexander Seregélyi. Porostov. Farár: — Póía. Farár: Julius Pajkošij. Pusté Čemerné. Farár: Dezider Mitrov. Rakovec n. Ond. Farár: Anton Tink. Ruský Hrabovec. Farár: Ľudovít Malcher. Šamudovce. Farár: Juraj Čudakij. Saturov. Farár: Augustín Hegediis. Set ovce. Farár: Vasil KopČaj. Slavkovce. Farár: Vasil Nevický. Stanta. Farár: Andrej Štilicha. Stankovce. Farár: Teodor Dudinský. Straíské. Farár: Julius Rogovský. Tarhoviíte. Farár: Alex Mirošay. Tamava. Farár: Anton Natoľa.
T o poľany. Farár: Eugen Mihalovič. Trebiíov. Farár: Izidor Saxun. Kaplán: Mikuláš Čudakij. Ubľa. Farár: Alexander Fircák. Úbrež. Farár: Ivan Mihalovič. Uhorský Žipov. Farár: Viktor Damjanovič. Ujlak pri Trebiíove. Farár: Ivan Krafčík. Ulit. Farár: Eugen Chira. Ulií-Krivá. Farár: — Veľaty. Farár: Ivan Zeltvay. Veľký Ruskov. Farár: Konštantín Bačinský. Veľká Toroňa. Farár: Michal Ujhelij. Vojtice. Farár: Vojtech DudiČ. Vyí. Nemecky. Farár: Eugen Leiner. Vy í. Rybnice. Farár: •— Zbehňov. Farár: Daniel Jeney. Zboj. Farár: Juraj Kozub.
FARY
GR. KAT. BISKUPSTVA HAJDUDOROGSKÉHO NA ÚZEMÍ SLOVENSKA
(V AD MINI STRATÚRE MUKAČEVSKÉHO GR. KAT. BISKUPSTVA)
Lelespotan. Farár: František Rákócy. Malá Dobrá. Farár: Eugen Sklár.
Streda n. Bodrogom. Farár: Eugen Sabov. Zemplín. Farár: Andrej Andor.
Ndp. Abrahám Ťahy ap. adm. užhorodský
APOŠTOLSKÁ AD MINI STRATU RA V UŽHORODE
Administratúra je utvorená z tých častí satmárskeho biskupstva, ktoré sú na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Diecéza satmárska bola založená r. 1804 z východnej časti jágerského arcibiskupstva. Na základe rumunského concordatumu od 15. aug. 1930. 45 fár biskupstva satmárskeho ležiacich v ČSR, pripadlo užhorodskej apoštolskej administratúre. Od tohoto času apoštolským administrátorom je ndp. Abrahám Ťahy, pápežský protonotár a užhorodský farár. Narodil sa 15. aug. 1860 v Homoku. 18. okt. 1883 vysvätený bol za kňaza. Od r. 1911 je farárom v Užhorode.
Generálny vikár:
Dr. Alexander Fibiger, p. prelát, t. kanonik, prof. náb. v. v.
Hlavný cirk. škôldozorca:
Msgr. Frantiíek Svoboda, farár v Jenkovciach. Kancelária:
Jozef Podaril, radca, farár v Onokovciach; Dr. Bernard Bujaló, notár Sv. Stolice; Ján Bocskoros, aktuár.
Kňazi pensionovaní:
Julius Buzinkay, Štefan Miiller, Alexander Makár, Ján Braňa, Jozef Havassy, Karol Ágoston.
Kňazi v rozličných funkciách mimo pastorácie:
Mikulálŕ Antal, gymn. profesor v Užhorode, Ján Rónay, gymn. profesor v Berehove, O s kár Hôrni, prof. náb. v Užhorode.
Apoštolská administratúra má 4 archidiako-náty: marmarošský, ugočský, beregský a užho-
rodský, ďalej 7 dekanátov, z ktorých 2 pripadajú na Slovensko, ostatné na Podkarpatskú Rus.
Počet veriacich Apoštolskej Administratúry podľa posledného sčítania ľudu je 92.000 dusí.
Počet teologov:
Na V. ročníku: 3, IV. — 1, III. — 4, II. — 2, I. — 2.
Fary na Slovensku.
Dekanát hornouzský. Dekan Msgr. Frantiíek Svoboda.
1. Čičarovce.
Fara zal. r. 1870 Pošta: Veľké Kapušany Železnica: Veľké Kapušany Patrón: lib. coll. Reč: maďarská
Filiálky: Bes, Iske, Kerész, Mokcsa, Vaján Počet veriacich: 570 Farár: Emil Szmutkó
2. Cop.
Fara zal. r. 1890 Pošta: v mieste Železnica: v mieste Patrón: lib. coll. Reč: maďarská Filiálky: Tiszaásvány, Tisza-salamon, Záhony Počet veriacich: 2600 Farár: Jozef Tóth
3. Dobóruska.
Fara zal. r. 1334 Pošta: v mieste Železnica: Vajkovce Patrón: lib. coll. Reč: maďarská
Filiálky: Budkovce, Selmence, Klačany, Maťovce, Palov, Paláď, TrkŠa, Vajkovce Počet veriacich: 1925 Farár: Bartolomej Glazarovits
4. Jenkovee.
Fara: zal. r. 1810 Pošta: v mieste Železnica: Užhorod Patrón: Náb. základina Reč: slov.
Filiálky: Bežovce, Nižné Nemecké, Vyšné Nemecké, Krčava, Tašoja, Pinkovce, Záhor, Kristy, SentuŠ, Šejkov, Lekárt
Počet veriacich: 1650 Farár: Msgr. Frant. Svoboda
5. Malé Kapušany.
Fara: zal. r. 1330
Pošta: v mieste
Železnica: v mieste
Patrón: Premonštráti v Jasove
Reč: maď.
Filiálky: Veľké Kapušany, Vieškovce, Čepeľ
Počet veriacich: 920 Farár: Konrád Stefáncsik
6. Malé Rátovce.
Fara: zal. r. 1718 Pošta: Sirte Železnica: Sirte Patrón: lib. coll. Reč: maď.
Filiálky: Dobroň, Malé Gejov-ce, Sirte, Veľké Rátovce, Téglas Počet veriacich: 1240 Farár: —
7. Pavlovce n. Uhom.
Fara: zal. r. 1333 Pošta: v mieste Železnica: Veľké Kapušany Patrón: Andrej Hadik
Barkóczy Reč: slov., maď. Filiálky: Bajánháza, Čierne Pole, Vysoká, Tegeňa, Mo-ďoroš
Počet veriacich: 3113 Farár: Anton Lukac Kaplán: Rudolf Halinay
Dekanát stredouzský. Dekan Jozef Pásztor.
1. Remetské Hamry.
Fara: zal. r. 1848 Pošta: v mieste Železnica: Michalovce Patrón: Vanderbild Gladis ReČ: slov.
Filiálky: Veľké Rybnice, Jese-nov, HliviŠte, Nem. Poruba
Počet veriacich: 937 Farár: Augustín Richter
2. Tibava.
Fara: zal. r. 1306 Pošta: v mieste Železnica: Užhorod Patrón: lib. coll.
ReČ: slov.
Filiálky: Baškovce, Malá Ryb-nica, Hunkovce, Orechová, Kolibabovce, Koromľa, Ko-ňuš, Sobrance, Ostrov, Poro-stov, Komárovce, Benatina, Vojnatina Počet veriacich: 2210
Farár: Jozef Pásztor Kaplán: Tibor Závodnyik
3. Senné.
Fara: zal. r. 1322 Pošta: Palín Železnica: Michalovce Patrón: lib. coll. ReČ: slov.
Filiálky: Stretava, Palín, Jes-treb, Stretavka, Kraska, Šoľmoš Počet veriacich: 1790 Farár: Jozef Biloveczky
4. ťlbrež.
Fara: zal. r. 1862
Pošta: v mieste Železnica: Užhorod Patrón: lib. coll. Filiálky: Fekišovce, Jesenov, Gajdoš, Blatné Remety, Závadka, Revište, Bunkovce, Ruskovce, Jovsa, Hnojná, Ku-Šín, Ľuľka, Fogaš Počet veriacich: 2100 Farár: Štefan Granatier
5. Vinné.
Fara: zal. r. 1735 Pošta: v mieste Železnica: Michalovce Patrón: Alexander Sztáray
Reč: siov.
Filiálky: Tarnava, Zbudza, Ungtavas, Hajagoš Počet veriacich: 1600 Adm.: Belo Lorinczy
6. Veľké Zálužice.
Fara: zal. r. 1806 Pošta: v mieste Železnica: Michalovce Patrón: Náb. základina Reč: slov.
Filiálky: čečehov, Malé Zálužice, Vrbovce, Gežeň Počet veriacich: 1430 Farár: —
VOJENSKÉ KŇAŽSTVO NA SLOVENSKU
V armáde československej je systemizované aj vojenské kňažstvo katolícke. Kňazské povinnosti vykonávajú dôstojníci duchovnej služby. Títo dôstojníci sú zadelení do troch skupín: do skupiny katolíckej, evangelickej a československej. Na čele skupiny katolíckej stojí generál duchovnej služby, t. č. Medek Ignác, ktorý je prednostom kat. skupiny pri ministerstve nár. obrany v Prahe.
Na Slovensku sú dvaja prednostovia: plukovník duch. služby Jozef Pospisil, č. kanonik u Zemského voj. veliteľstva v Bratislave, — a podplukovník duch. služby Henrik Hajdin, u Zem. voj. vel. v Košiciach. Okrem týchto účinkujú na Slovensku: podplukovník duch. sl. Ján Rysavý, bisk. notár v Trnave, podplukovník duch. si. Teodor Verný v Trenčíne, major duch. sl. Gustáv Suman v Banskej Bystrici, major duch. sl. Dr. Jozef Sabsa v Spiš. Novej Vsi, major duch. sl. František Finda v Ružomberku, štábny kapitán duch. sl. Jozef $eda v Jelšave, štábny kapitán duch. sl. František Kovalčík v Bratislave, kapitán duch. sl. Albín Krásna v Lučenci, kapitán duch. sl. Dr. Karol Forst v Komárne, kapitán duch. sl. Karol Zhánel v Prešove, kapitán duch. sl. Jozef Kozák v Košiciach.
Ordinárius vojenského kňažstva katolíckeho čsl. armády, ktorej udeľuje cirkevnú právomoc voj. kňazom, je pražský arcibiskup J. E. Dr. Karol Kašpar.
Štátny úrad štatistický v Prahe. C. j. 691/11. - 1933.
NABOZENSKE VYZNANIE OBYVATEĽSTVA NA SLOVENSKU
PODĽA POLITICKÝCH OKRESOV D ĽA VÝSLEDKU SČÍTANIA ĽUDU 2 R.
193°
| Bežné číslo Politický ofcres Obyvateľov spolu Náboženské vyznanie Bez vyznania
Rímsko-katolíkov Gréckokatolíkov Katolíkov spolu Z obyvateľstva je katolíkov SOOlU %> Ceskobrat- ských evanjelikov Nemeckých evanjelikov Evanjelikov aug. vyznania Reformovaných 1 S o d o t >• CM C Českoslove n-ských Izraelitov Ostatných Neudali
1 Baňa Nová 33.767 33.149 32 33.181 98.26 20 1 209 14 7 20 251 3 5 5
2 Bámovce n. Bebravou 34.848 26.953 23 26.976 77.41 U 1 7.024 16 2 21 684 84 — 2
3 Bardejov 39.592 17.972 13.971 31.943 80.63 17 - 3.056 22 893 58 3.460 39 1 10 3
4 Bratislava mesto 123-825 87.442 247 87.689 70.81 1.219 623 10.273 1.443 502 2.412 14.875 490 67 4.232
5 Bratislava vonkov 61.142 53.796 70 53.866 88.09 280 102 4.201 249 108 613 729 151 21 82
6 Brezno nad Hronom 49-397 40.95S 3.458 44.414 89.91 44 4 4.344 61 10 103 292 17 28 77
7 Bystrica Banská 44 733 24.153 75 24.228 54 16 88 21 18.345 85 63 234 1266 123 9 271
8 Bystrica Považská 26-931 26.046 5 26.051 96 73 10 - 459 3 7 23 348 - 6 24
9 Bytča Veľká 28.613 27.216 6 27.222 95.13 13 2 833 8 8 14 484 3 2 24
10 Čadca 44.338 43.510 7 43 517 98.14 11 4 97 2 12 38 570 19 1 67
11 Ďala Stará 52.993 42.497 16 42.513 80.22 11 2 362 8.804 10 8 1.012 92 - 179
12 Feltedince 33-S03 21.959 46 22.005 65.08 39 2 1.276 9.709 14 91 564 3 1 104
13 Galanta 67 701 58.218 39 58.257 86.05 17 6 5.003 777 21 34 3.456 36 13 81
14 Gelnica 28.664 18.699 3.827 22.526 78.58 20 5 4.809 158 58 85 887 33 5 78
15 Giraltovce 18.814 8.926 4.368 13.294 70.66 7 - 4.244 47 2 8 1.196 7 3 6
16 Hlohovec 43.509 39.628 161 39.789 91.45 38 4 2.172 73 44 58 1.204 4 9 114
17 Humenné 23.898 16.983 4.279 21.262 88.96 14 4 82 107 29 79 2.195 12 26 8 8
18 Chluimec Kráľovský 40-164 13.018 7.839 20.857 51.92 37 3 206 15.119 118 194 3.382 40 2 203
19 Ilava 25.166 24.260 69 24.329 96.67 16 3 320 12 24 15 360 14 8 65
20 Kameň Modrý 36 276 21.667 26 21.693 59.79 13 — 13.960 66 14 36 380 52 2 60
21 Kapušany Veľké 20-559 7.485 4.920 12.405 60 33 5 — 51 6.726 4 9 1.330 7 3 19
22 Kežmarok 31.878 19.491 1.499 20.990 65.84 47 26 8.608 92 52 71 1.795 56 141
23 Komárno 66.145 45.037 103 45.140 68.24 67 14 1.206 15.650 106 273 3.202 43 : 429
24 Košice mesto 70.101 44.009 4.703 48.709 69-48 891 115 3.304 2.252 334 1.385 11.159 221 45 1.686
25 Košice vonkov 57.834 40.986 5.926 46.912 81.11 74 6 4.216 5.191 28 127 1.151 43 7 79
26 Kremnica 29.538 27.729 35 27.764 93.99 31 4 1.194 45 4 29 373 18 4 72
27 Krupina 48.058 36.111 49 36.160 75.24 80 5 9.969 182 20 123 1.332 29 9 149
28 Kubín Dolný 20.897 13.754 10 13.764 65.86 23 12 6.443 17 46 91 419 3 1 78
29 Levice 45.036 30.516 55 30.571 67.88 37 12 6.383 6.140 60 36 1.652 29 - 116
30 Levoča 26.758 21.197 2.593 23.790 88.90 25 9 1.552 72 41 72 1.100 12 1 84
31 Ľubovňa Stará 23.208 11.813 9.736 21.549 92.85 33 5 804 10 72 44 648 7 — 36
32 Lučenec 73.457 48.076 115 48.191 65.60 149 15 20.795 659 50 244 2.734 138 30 452
33 Malaciky 50.759 48.897 30 48.927 93.39 74 22 492 34 26 156 793 SO 200
34 Martin Turčiansky Svätý 64.094 31.987 124 32.111 50.09 139 27 29.364 91 142 273 1.377 91 11 468
35 Medzilaborce 20.471 1.749 15.948 17.697 86.49 12 — 29 25 952 9 1.666 14 — 67
36 Mesto Nové Kysucké 32.107 31.864 2 31.866 99.24 9 — 24 4 15 143 13 21
37 Mesto Nové n. Váhom 43.520 25.823 33 25.856 59.41 83 5 15.787 n 11 73 1.581 25 15 72
38 Michalovce 50.232 20.310 17.838 38.148 75.94 51 1 1.754 4.854 303 112 4.752 54 5 198
39 Mikuláš Liptovský Svätý 54.543 19.185 77 19.262 35.30 92 12 33.253 54 37 89 1.260 312 11 161
40 Modra 37.099 27.876 14 27.890 75.17 33 6 8.247 55 36 21 678 33 15 85
41 Moldava n. Bodvou 31.368 22.396 2.141 24.537 78 22 20 1 528 5.216 24 66 842 55 1 iO
42 Moravce Zlaté 37.223 36.117 20 36.137 97.07 17 3 177 61 21 24 722 8 12 4i
Náboženské vyznanie
o m «J c >N V M Politický okres Obyvateľov spolu Rímsko-katolikov Gréckokatolíkov Katolíkov spolu Z obyvateľstva je katolíkov spolu Ceskobrat- ských evanjelikov Nemeckých evanjelikov Evanjelikov aug. vyznania Reformovaných > •a « fr B O í* >> CM C Československých t> o *ä> C8 L. M M Ostatných | Neudali Bez vyznania
43 Myjava 25.818 3.722 9 3.731 14 45 43 3 21554 41 6 33 308 22 12 62
44 Námestovo 23.981 28.541 8 23.549 98 50 25 — 37 2 6 14 319 - — 29
45 Nitra 78.425 70.461 62 70.523 89.92 1C0 15 2 290 152 107 242 4.620 39 10 327
46 Parkan 49.594 40.842 23 40.865 82.39 63 6 899 6.232 37 173 1.013 35 1 2^7
47 Piešťany 42.075 36.936 29 36.965 87.85 72 30 2.396 45 34 143 2.139 30 6 215
43 Poprad 27.852 18.175 1.043 19.221 69.01 66 16 6.770 92 28 157 1.022 223 22 229
49 Prešov 61.264 45.051 8.553 53,604 83 41 104 101 4.914 198 93 116 4.857 55 4 233
50 Prievidza 67.871 66.093 37 66.130 97.43 23 3 481 94 29 47 825 8 - 226
51 Púchov 30.842 24.366 7 24.373 79.02 11 2 5.810 12 9 15 537 2 - 71
52 Revúca 22.284 8.352 158 8 510 58.18 13 5 12.163 721 22 31 548 183 8 75
53 Rožňava 42.904 18.733 264 18.997 44 27 45 9 17.234 5.239 30 54 1.084 25 10 177
54 Ružomberok 39.015 34 603 84 34.637 88.83 76 48 2.327 £6 59 418 991 52 1 350
55 Sabinov 40.158 26 045 11.033 37.073 92.33 29 4 830 '33 554 £6 1.480 28 7 54
56 Senica 34.483 21.724 51 21.775 63.14 31 13 11.553 22 15 55 865 107 5 42
57 Skalica 33.789 30.541 17 30.558 90.43 59 2 2.293 17 16 97 637 4 — 103
58 Snina 32.810 8.121 21.242 29.363 89.49 11 - 25 16 1897 12 1.412 6 - 68
59 Sobota Rimavská 49.446 22.461 208 22.669 45.54 67 2 22.575 2.334 54 146 1.240 140 17 152
60 Sobrance 26.636 7.197 13.445 20.642 77.49 4 - 86 3.832 27 8 1.933 15 2 87
61 Streda Dunajská 45.086 35.129 47 35.176 78.01 61 1 520 5.951 12 57 3.221 8 17 59
62 Stropkov 30.097 7.100 19.538 26 638 88.50 13 3 30 39 1.123 22 2193 8 3 20
63 Šaľa 51.450 41.734 10 41734 81.15 9 2 120 8.143 5 19 1.268 109 4 27
61 Šamorín 35.630 32.025 16 32.041 89.80 146 7 1.353 780 28 100 949 214 3 55
65 Štiavnica Banská 22.426 18.213 23 18.236 81.31 37 2 3.479 55 12 32 432 63 6 72
66 Topoľčany 64.078 58.774 15 58.789 91.74 32 15 2.028 34 17 109 2.992 6 1 48
67 Tornaľa 22.188 9.978 70 10.048 45.23 17 9 3.809 7.297 6 38 288 8 4 64
68 Trebiäov 47.416 20.074 18.463 38.542 81.28 64 3 478 5 028 54 250 2.771 8 3 215
69 Trenčín 57.244 45.480 67 45.547 79.56 147 46 8.516 59 46 257 2.276 23 16 311
70 Trnava 74.026 63.515 26 68.541 92 59 142 35 1.290 117 65 218 3.178 70 16 354
71 Trstená 16.149 15.683 12 15 695 97.18 9 1 53 7 — 23 323 - 8 30
72 Ves Spišská Nová 37.208 30.496 2.212 32.708 87.90 37 2 2.872 148 50 157 1.063 9 4 158
73 Ves Spišská Stará 9.378 6.371 2.474 8.845 94.31 12 — 155 6 19 295 - 2 42
74 Vrábje 35.981 31.221 11 31.232 86.80 4 2 1.073 2 883 20 732 8 19
75 Vranov n. Topľou 29.428 14.452 9.707 24.157 82-08 12 4 3.054 147 131 26 1.837 26 2 32
76 Zámky Nové 62.875 56.822 48 56.870 90.44 161 6 590 631 79 395 3.704 11 7 367
77 Zvolen 56.263 35.841 41 35.882 63.77 89 7 18.734 61 23 292 667 116 4 388
78 Želiezovce 30.750 18.651 10 18.661 63-68 12 4 429 10 824 6 15 751 4 1 43
79 Žilina 71.792 66.167 100 66.267 92.30 170 76 1.584 77 62 219 2.899 55 5 378
SÚHRN OBYVATEĽSTVA D ĽA NÁB. VYZ. NA SLOVENS KU
Rimsko katolíci......
Grécko katolíci......
Ceskobratski evanjelici .
Nemeckí evanjelici.....
Evanjelici augsiburgského vyznania
Reformáti........
Pravoslávni ........
Československí......
Izraeliti........
Ostatní.........
Neudali........
Bez vyznania.......
2,384.146 .
213.701 .
5.941 .
1.496 .
399.867 .
145.743 .
9.067 .
11.572 .
136.615 .
4.185 .
626 .
16.900 -
71-596% 6'417% 0-178% 0*044%
1.2-008% 4-373% 0-272% 0'347% 4-102% 0"125% 0*018% 0*507%
Spolu
3.329.859
99*990%
REHOLE NA SLOVENSKU
SPOLOČNOSŤ JEŽIŠOVA
JEZUITI
Katolícka Akcia má dnes po svete veľa nositeľov, z nich nie malú čiastku zaberajú jezuiti, či už na Slovensku, či už po celom svete. Patrí to k podstate ich ducha, že kde Cirkev potrebuje pomoc, tam sa usilujú zastať patričné miesto. Pod rozličnými menami (Societas, Tovarišstvo, Compag-nie etc.) pohybujú sa jezuiti v rozličných krajinách, ale všade ich vedie a spravuje ten istý duch. Z Ríma vychádza, je dedictvom veľkého ich zakladateľa, pramení v zásade ad maiorem Dei glóriám, a má cieľ rozširovať kráľovstvo Kristovo tu na zemi všemožným apoštolátom. Dnes badáme, že duch Katolíckej Akcie smeruje tiež tam.
Spoločnosť Ježišovu založil sv. Ignác z Loyoly. Bol to mimoriadny človek, najmä po svojom obrátení. Pochádza zo Španielska, zo šľachtickej rodiny, katolíckej z presvedčenia. Od matky zdedil pevnú vieru a úctu k Panne Márii, ktorej ochranu potom po celý život cítil. Otec mu nechal šľachtickú krv a táto sa navonok viacej prejavovala, lebo i okolnosti tak chcely. Ignác mal byť nositeľom slávy pána z Loyoly. Výchovu úplne rytiersku dostal na kráľovskom dvore od otcovho priateľa Velasqueza, najvyššieho kráľovského pokladníka. Ten mu mal zaistiť aj pevnú postať životnú v kráľovskom ovzduší. Po smrti Velasquezovej zanechal Ignác kráľovský dvor a vstúpil do vojenskej služby. Už vtedy sa cítil rytierom telom i dušou, a preto sa chcel vyznačiť v rytierskych činoch. Príležitosti prišly, i vyznačil sa. Jedna z nich rozhodla nad jeho životným povolaním. Na tú čakal sám Boh, lebo práve vtedy potreboval muža takých kvalít vo svojej službe.
R. 1521 Francúzi vtrhli do Španielska a začali obliehať Pampelonu, ktorú Ignác bránil. Ignáca ranili, Pampelona padla. Raneného preniesli do jeho bytu, neskoršie do otcovského hradu Loyoly, a liečili ho francúzski lekári. Aby neztratil nohu, podrobil sa ťažkej operácii. Kým sa mu noha liečila, zatiaľ Boh použil dobrých kníh, aby ho obrátil. Pri čítaní prišla milosť, a premenila jeho smýšľanie. Začal badať rozdiel medzi svätými a hrdinami svetskými. Zhnusil sa mu doterajší márny život a oddal sa Bohu. Keď vyzdravel, odobral sa do Montserratu (pútnické miesto), vyspovedal sa, složil meč na oltár P. Márie, rozdal, čo mal, a dal sa na kajúci život. Zatiaľ prežil veľké duševné boje, prekonal veľa pochybností. Odobral sa do jaskyne Manrezy, aby sa v samote mohol lepšie vhĺbiť do seba a viac rozmýšľať o svojom cieli a o iných pravdách. Z jeho manrezských duševných bojov a rozjímaní vznikla vzácna knižočka »Duchovné cvičenia sv. Ignáca«, ktorá je bázou dnešného exercičného hnutia. Bolo mu jasné, že ho Boh volá a to nielen, aby svoju dušu spasil, ale aby pomáhal aj iným k tomu, lebo to je dokonalejšie a na väčšiu slávu božiu.
Putoval do Palestíny, aby tam previedol svoje rozhodnutie, ale tam mu Boh ukázal, že ak chce ozaj Čosi v tomto smysle zrobiť, musí sa stať kňazom. Vrátil sa do Európy a tridsaťročný chytil sa do štúdií, ktoré prekonal v Španielsku a v Paríži. Ani tu ani tam neustal v horlivosti. Vždy cítil, že od neho Boh žiada viac, preto nezanedbával mu to dávať, až kým sa mu celkom celý neoddal (Suscipe Domine .. .).
V Paríži oboznámil sa so študentami lepšieho smýšľania, ako boli: Laynez, neskorší generál Spol., bl. Peter Faber, mladý a nadaný profesor filozofie sv. František Xavier. Potom Mikuláí Bobadilla, Alfonz Salmeron a Šimon Kodriguez.
Týchto pritiahla k Ignácovi jeho bezpríkladná svätosť života. Urobili úzky priateľský kruh, ktorého vodcom bol sv. Ignác. Každý prekonal duchovné cvičenia. V horlivosti tak ďaleko zašli, že 15. augusta 1534 zaviazali sa sľubom večnej chudoby a čistoty. K tomu pridali ešte tretí sľub,
že budú cestovať do Palestíny, aby tam obracali neveriacich. Pridali však podmienku, ž sa to previesť nedalo, ponúknu sa sv. Otcovi, aby ich využil na apoštolské práce.
Riadením Božím plavba bola znemožnená. Preto skutočne obrátili sa na pápeža Pavla III. Sv. Ignác predložil mu žiadosť, aby ich uznal ako reholu pod menom »Societas Jesu«. Ale v Ríme v tom čase panovala iná mienka. Celý kardinálsky sbor myslel, že hniloba v Cirkvi sa šíri práve z vtedajších rehôľ. Bola to čiastočne oprávnená mienka, lebo Luther, sám mních, strhnul so sebou mnohé mužské a najmä ženské kláštory. Boli teda všetci proti akejkoľvek reholi, ktorá by sa bola Chcela sostaviť. Ale sv. Ignác našiel pomoc v modlitbe. A hľa, kardinál Guiduccioni, ktorému dal sv. Otec žiadosť preskúmať, najväčší zástupca spomínanej mienky, naraz sa zmenil. Nielenže prosbu preskúmal, ale aj vrele odporúčal sv. Otcovi žiadosť potvrdiť. To sa stalo 27. septembra 1540.
Nasledujúci rok v apríli v bazilike sv. Pavla Apoštola v Ríme složili prví Členovia slávnostné sľuby rehoľné. V tom istom mesiaci a roku zvolili sv. Ignáca za prvého generála Spoločnosti, čo on prijal len po veľkom vzpieraní.
Nasledujúcich desať rokov venoval sa sv. Ignác sostaveniu konštitúcií. Tým bola založená Spoločnosť.
Sv. Ignác oplýval neobyčajnou radosťou, lebo videl uskutočnený cieľ svojich túžob a námah. Bolo mu jasné, že nie nadarmo pretrpel toľké trápenia, potupy, hanby, ohovárania a prenasledovania, že vo výsledku jeho trápení je zjavná vôľa Božia.
Doba, aká nastávala, žiadala a potrebovala takého šíku na hájenie a šírenie katolíckej viery. Po Európe sa prevaľovaly cez celú dobu gotickú teologické boje. Na prielome dejín, začiatkom renesancie a humanizmu sa ukázalo, že čoby aj Luther nebol vystúpil s novými tézami, bola by Cirkev potrebovala ochrany. História nám povedala, že Luther tú potrebu zdvojnásobnil. Spoločnosť Ježišova mala sa stať najsilnejšou oporou pápežstva.
Jezuiti sa začali rapídne rozširovať ešte za života sv. Ignáca. Pri jeho smrti (umrel 1556) mali 12 provincií, 100 domov a 1000 členov.
Od počiatku rozvinuli mohutnú činnosť vo všetkých odboroch cirkevného života, kde čoskoro vypestovali celý rad vynikajúcich mužov. Každý v svojom odbore, napomáhaný predstavenými, mohol široko rozvinúť svoju činnosť. Touto rozdelenou prácou rástlo dielo. Jedni pracovali v kostoloch ako kazatelia, iní medzi neveriacimi ako misionári, iní zas medzi mládežou v školách ako profesori, mnohí zas pracovali doma ako spisovatelia, a boli ešte iní (a veru ich bolo hodne), ktorí chceli byť čím menšími vo vinici Pánovej, ale stali sa nejväčsími. Boli to svätí a blahoslavení, lebo vynikali svätosťou života.
Ktorému katolíkovi nie sú známe ctihodné a vážne mená, ako sú: sv. Ignác, sv. František Xavier, apoštol Indie, sv. František Borgia, učitelia Cirkvi: sv. Peter Kanízius a sv. Róbert Belarmín, potom traja patróni mládeže: sv. Alojz, ]án Berchmans, Stanislav Kôstka? Z radu kazateľov najznámejší sú: Bourdaloue, Ravignan, Segneri, Skarga, Hunolt etc. Zo spisovateľov a učencov v odbore teologie a filozofie vynikli: Suarez, Lessius, Lugo, Belarmín, Kornel a Lapide (exegeta), moralisti: Gury, Noldin, Lehmkuhl, v dogmatike: Hurter, Pesch, Wemz, (cirk. právo), Deharbe, (katechetika), vo filozofii: Kleutgen, T. Pesch, v cirkevných dejinách: Bollanden, Pallavicini, Gri-sar. Y matematike a astronomii: A Schall, Verbiest, Guldin, Braun, Secchi, znalcom sanskritu bol Nobili, etc.
Jezuiti svojou neúnavnou prácou a neohroženým bránením Cirkvi docielili veľké úspechy. Že zastavili postup protestantizmu najmä v našich zemiach, je všeobecne známe. Okrem toho usilovali sa obnoviť katolícke smýšľanie u tých, ktorí stykom s inovercami ochladli vo viere.
Nie menšie výsledky dosiahli vo výchove mládeže. Ich školy boly čoskoro známe a navštevované i protestantmi: Protestant Ranke, píšuc o jezuitských školách, tvŕdi, že tam sa mládež viac naučila za pol roka ako inde za dva. Hlavnou vecou im bolo vzdelať aj rozum, tak charakter žiaka. Ich práca bola napred pevno vyplánovaná (»Ratio Studiorum«), preto toľké výsledky.
Dnes má Spoločnosť Ježišova viac univerzít, najmä v Amerike. Okrem toho prednášajú jezuiti na mnohých teologických a filozofických fakultách, vedú kňazské semináre a vyučujú na gymnáziách. R. 1921 bolo na ich školách 93.000 žiakov.
Mariánsku úctu Šíria mariánskymi kongregáciami, ktoré všade zakladajú. Mnohí vynikli i v rozširovaní úcty B. Srdca Ježišovho, čo si Spoločnosť pokladá za zvláštnu povinnosť a výsadu.
Najväčší rozkvet rádu kladie sa do pol. XVIII. storočia. Vtedy si nadobudli jezuiti všade veľkú vážnosť a vplyv. Ale badáme, že práve vtedy sa vzoprely i všetky sily protivných táborov proti nim. Rozličnými ohováraniami pracovaly na jeho zkaze. Konečne pápež Klement XIV. podľahol nátlaku burbonských dvorov, suprimoval jezuitov tam, kde si to svetská vrchnosť žiadala.
Tak zostala Spoločnosť len kde-tu.
Ale čoskoro katolícky svet naliehal na sv. Otca Piusa VII., aby Spoločnosť Ježišova bola obnovená. To sa stalo r. 1814. Vtedy začali jezuiti novou horlivosťou šíriť a brániť vieru Kristovu. Dnes sotva po storočnom ich živote majú vyše 22.500 členov, tedy asi toľko, koľko mali v najväčšom rozkvete pred supresiou. Týmto číslom patrí Spoločnosť medzi najväčšie rády Cirkvi, a vyvíja i naďalej svoju Činnosť po všetkých krajinách a vo všetkých odboroch cirkevnej práce ad maiorem Dei glóriám.
Generálne predstavenstvo Spoločnosti Ježišovej.
Spoločnosť Ježišova ako väčšina rehoľných sdružení má svoje predstavenstvo, čo riadi celú reholu, v Ríme (Borgo S. Spirito, 5). Na čele všeobecného predstavenstva stojí doživotný generál, ktorú úlohu teraz chvalitebne zastáva Vladimír Ledóchowski, blízky Slovákom nielen krvou (je Poliak), ale i priazňou. Ďalšími členmi generálneho predstavenstva sú asistenti (teraz 7), pravá ruka generálova, pretože pomáhajú riadiť a majú v evidencii jednotlivé krajiny alebo skupiny menŠich krajín (asistencie). Slovanskú asistenciu vedie teraz Slovinec Anton Preíeren.
Generálnemu predstavenstvu bezprostredne podliehajú predstavení rehoľných celkov (provincií) v jednotlivých krajinách. Odkedy Slovensko tvorí tiež takýto samostatnejŠÍ celok (od r. 1931), je jeho provinciálnym predstaveným Rudolf Mikuí.
Činnosi jezuitov na Slovensku.
Okrem pastorácie, dobre známej v mestách a v okolí, kde má Spoločnosť kostol (Trnava, Bratislava, Ružomberok), prevádzajú jezuiti:
Činnosi spisovateľská. Na prvom mieste treba spomenúť »Posol Božského Srdca ]ežitovho«, ktorý už vyše 35 rokov chodí po slovenských mestách a dedinách k mladým a starým, k chudobným a bohatým, k vzdelaným a neučeným, a získava si obľuby a porozumenia tak doma ako i u zahraničných Slovákov . . . Ako prílohu Posla začal pred 5 rokmi vydávať terajší jeho redaktor Ján Králiček ^Katolícke Misie«, ktoré tiež našly u slov. obecenstva láskavé prijatie a boly uznané za úradný orgán misiovej akcie a misiových spolkov na Slovensku . . . Pre svoj užší kruh menej je známy dvojmesačník »Mariánska Kongregácia«, (red. v Bratislave, adm. v Trnave), Časopis pre mariánske kongregácie. Pre akciu za obrodenie intenzívnejšieho náboženského života mužov
pomocou úcty B. Srdca (pre Sdruženie mužov B. Srdca) vydávajú jezuiti mesačník »Apostolátu (red. i adm. v Ružomberku). Popri týchto časopisoch uplatňuje sa u nás Spoločnosť Ježišova i vydávaním kníh a brožúr či pôvodných či preložených tak nábožensko-pouČných ako i zábavno-výchovných. (Vydavateľstvo Posla.)
Činnosi misionársku. Otcovia Spoločnosti idú s času na čas na 8dfiové misie. Dávajú exercície, usporadajú mesačné rekolekcie diecezánnym kňazom.
Činnosi v kongregáciách. Vyberanejšich katolíkov hľadia jezuiti sdružiť v mariánskych kongregáciách, ktoré majú Ústredie v Trnave.
Činnosi vychovávateľskú, v ktorej starí jezuiti sa tak vyznačili, prevádzajú teraz pre nedostatok síl len v malej miere (konvikt v Košiciach). No dá Boh, že s Jeho pomocou po pribudnutí nových síl vyhovie sa časom častým žiadostiam mnohých z našej verejnosti o jezuitské slovenské gymnázium.
Stav jezuitskej provincie na Slovensku r. 1932.
Predstavený provincie: P. Rudolf Mikuí. Poradný sbor: P. Ľudovít Eiselle, P. Pavel Takác, P. Koloman Grieger, P. ]án Králiíek.
Domy:
Bratislava (rezidencia Františkánske mestie 2): Predstavený: P. Koloman Grieger. Kňazi: P. Matej Bar, P. Karol Hidvéghy, P. Frantiíek Laczika, P. J. Schweikart. Rehoľní bratia počtom 6.
Košice (konvikt. Komenského 8): Predstavený: P. Pavel Takác. Kňazi: P. Štefan Kra-már, P. Jozef Weber. Rehoľ. klerik 1. Rehoľ. bratia 5.
Ružomberok (noviciát, klerici-gymna-zisti. Námestie 59) : Predstavený: P. Rudolf A1 i-
kuí. Kňazi: P. Ján Gallas, P. Vavrinec Gra-mantik, P. Štefan Polóny, P. Viktor Šichta. Rehoľ. klerici 26. Rehoľ. bratia 13.
Trnava (rezidencia, Štefánikova ul. 45): Predstavený: P. Ľudovít Eiselle. Kňazi: P. Andrej Čambál, P. Ján Guga, P. Ján Králiíek, P. Vendelín Sahuľcík, P. Jozef Weisz Nägel. Reh. klerik 1. Reh. bratia 10.
Vzahraničí či pracujú či študujú: P. Vendelín Javorka, rektor Rusicum v Ríme, P. Ján Grom (Enghien, Belgicko), P. Ján Schmidt (Innsbruck), P. Stanislav Weisz Nägel (Innsbruck). Klerici v zahraničí 11. Rehoľní bratia v zahraničí 5 (z toho traja misionári v Rodézii v Afrike).
Š. KRAMÁR S. J.
Z DEJÍN JEZUITOV NA SLOVENSKU
Spoločnosť Ježišova od svojho prvého príchodu na územie terajšej Slovenskej Krajiny vyvinula činnosť, ktorá sa nedá dakoľkými riadkami a frázami odbaviť. Jezuitov nachádzame v Školách, vo vychovateľských ústavoch mládeže, na kazateľnici, v spovedniciach, v tlačiarňach, lekárňach, na magnátskych dvoroch, v chudobných chatách atď.
Za ich príchodu od Bratislavy až po ostatné končiny terajšej Podkarpatskej Rusi bolo skoro všetko luteránske, kalvínske alebo nesjednoteného ritusu grécko-slavianskeho. Po skoro dvestoročnom ich účinkovaní, za ich supresie 1773, hranice katolíctva boly asi tie samy, ako ich dneska vidíme. — Pravda, na tomto rekatolizovaní Slovenska malo veľkú účasť svetské kňažstvo a aj ostatné vtedajšie rehole na Slovensku bez výnimky.
A tak nasledujúcimi riadkami krátko udávam len ich príchod na Slovensko a tabuľkovo, kde všade boli do 1773. Na konci to samo sa udáva od reštitúcie doteraz.
Prvé trvalé osadenie sa Spoločnosti Ježišovej na Slovensku padá do druhej polovice XVI. storočia, keď Mikuláš Oláb, ostrihomský prímas celú svoju námahu sústrednil na posilnenie katolíckeho života a zveľadenie zanedbaného školstva. Hoci sa on za svojho kancelárstva u kráľovnej Márie klonil k reformácii, predsa čo zagrebský biskup a po 1553-om čo ostrihomský prímas, stal sa pôvodcom boja, ktorý sa volá protireformácia. Sotva totiž dosiahol prímasskej hodnosti, už 1554 sohnal cirkevnú synodu, ktorú potom skoro každý rok za svojho pätnásťročného prímasstva odba-voval. Nariadeniami svojimi veľmi pozdvihol kňažstvo a kázanosť medzi kňažstvom. Na synode 1560 v Trnave veľmi sa zaujal ľudového školstva. On obživil aj Školstvo ostrihomskej kapitule v Trnave, ktorého vedenie sveril na dvoch kanonikov. Za svojho zdržovania sa v cudzine spoznal novú rehoľu: Spoločnosť Ježišovu a videl a zkúsil jej blahodarné účinkovanie vo všetkých smeroch katolíckeho života, preto, aby istejšie dosiahol svoj cieľ, rekatolizáciu Uhorska a zvláŠte svojho prerozsiahleho biskupstva, zaumienil si dostať jezuitov do Uhorska. Už so svätým Ignácom, prvým generálom začal 1555 o tej veci rokovať a neskôr zasa so svätým Petrom Kaniziusom, ktorý bol provinciálom tak menovanej provincie Germaniae. Ale ani jedno ani druhé nemalo reálnych výsledkov. Po rozdelení provincie Germanie na nemeckú a rakúsku, poslednej sa stal provinciálom P. Ján Viktória. Oláh obrátil sa aj na neho. P. Viktória čo provinciál 1561 priviedol troch jezuitov do Trnavy, aby tu začali účinkovať. Jeden z prišlých: P. Ján Seidel, Moravan, bol rektorom domu a kazateľom vo farskom kostole. M. Teodorik Kanizius, brat svätého Petra Kaniziusa, vyučoval v školách a brat Anton Ghusse obstarával domácnosť a hospodárstvo.
Zpočiatku bývali jezuiti v Trnave v prenajatom dome, kým sa pre nich do novembra toho roku postavil kolégium. Prvým novembrom sa aj ich počet zväčšil a začalo sa v Školách riadne vyučovať. P. Tomáš Zdelarit, rodom Hrvät, prednášal rétoriku, M. Gerard Hero, Holandían, poetiku a spomenutý už M. Teodorik Kanizius vyučoval v gramatických a v syntaktických triedach.
Popri Škole nezabudli jezuiti ani na druhú prácu: obrodenie náboženského katolíckeho života. Nielen v meste Trnave, lež aj na iné miesta Slovenska išli misionarovať, tak na pr. do Košíc, Zniova, Šaly atď. Aj v Trnave aj inde, kde ešte čo katolíctva bolo, všetko s radosťou vítalo ich účinkovanie, a bolo im všetko náklonné. No táto blahoprajnosť netrvala dlho; naštrbil ju sám P. Seidel, rektor kolegiumu. V kázni bol totiž ostro vystúpil proti istým zlozvykom a osobne napadol kapitulu, mestského farára Mikuláša Telegdyho, ba ani samého prímasa bez urážky nenechal. Pravda, viedenský provinciál, P. Viktória, keď sa o tom dozvedel, P. Seidla zaraz z Trnavy odvolal a poslal na miesto neho P. Pereza Hurtada. Ale každé namáhanie sa posledného nevedelo urazených nikdy celkom ukojiť. Na túto nehodu došla aj druhá, ktorá viedla ku konečnému rozpusteniu trnavského kolegiumu. 1567 nastal v Trnave veľký oheň; zhorelo 150 domov a medzi nimi aj jezuitský kolégium. Na jeho znovuvystavenie nemali jezuiti možnosti, a z vyššieuvedenej príčiny sa ich priatelia od nich odvrátili. Preto jezuiti na rozkaz svätého Františka Borgiasa, vtedajšieho generála jezuitov, opustili Trnavu. Čo sa bolo málo domácich vecí od ohňa zachránilo, rozdelili dvaja kanonici chudobným, základiny zaujal prímas a tí, ktorí ich boli dali.
Po odchode z Trnavy nemali jezuiti na Slovensku stáleho prebývania a len jednotliví na povolanie cirkevných hodnostárov účinkovali v krátkych dobách Čo misionári po rozličných miestach Slovenska. O ich znovuuvedenie na Slovensko sa zaujal najmä Juraj DraŠkovich, kardinál a kaloč-ský biskup.
Turčianske prepošstvo od smrti Radeciho, biskupa jágerského, bolo uprázdnené. DraŠkovich zadal kráľovi memorandum, aby sa ono oddalo jezuitom na otvorenie kolegiumu. Kráľ skutočne nariadil oddať im turčianske prepoŠtstvo a v júni 1568. roku boli Martinom Pethe, vacovským biskupom a Ladislavom Kubini do neho uvedení. So stránky jezuitov pri tomto odovzdávaní boli P. Mikuláš Donn, rektor viedenského kolegiumu a P. J. Aschermann.
Najprv sa išlo do Šaly. Katolícky ľud prijal ich tu s veľkou radosťou, lebo už druhý rok nemali katolíckeho kňaza. Potom prešli do Kláštora pod Znievom, kde sa im tiež odovzdala majet-nosť. V meste bol síce katolícky kňaz, ale jeho život nie veľmi sa líšil od kazateľov protestantských.
V Šale jezuiti založili rezidenciu, v Kláštore pod Znievom kolégium. Na oboch miestach zpo-čiatku sa zaoberali len povznesením náboženského života a zrekatolizáciou obcí, hlavne poddaných prepoŠtstvu.
Na oboch miestach: v Kláštore a v Šale zdarné účinkovali, ale aj ťažkosti nevystaly, ktoré dom v Kláštore pod Znievom lenže nezničily. Župy, otáčajúce Turiec, boly zväčša protestantské a ťažko znášaly svojich nových súsedov. Pôvodcami zla boli daktorí luteránski magnáti, ktorých veľmi trápilo, že príchodom jezuitov bola im odobratá možnosť zmocniť sa prepoštstva. Ďalej z jezuitov väčšina boli cudzinci, ktorí nevedeli dostatočne reč ľudu a nevyznali sa ani vo zvykoch a ani v práve Uhorska. Preto nastalo medzi jezuitmi uvažovanie, či by nebolo lepšie popustiť moci a nenávisti nepriateľov, keďže u týchto bolo badať, že sa neuspokoja, kým majetky prepoštstva si neosvoja. Už sa všetko to klonilo, že odstúpia nenávidené majetky a prevezmú dačo hoci menej pohodlného, ale spokojnejšieho. Boli však daktorí z jezuitov a hlavne P. Ján Zdanií, rodom Hrvat, ktorí sa všemožne zaujali Kláštora pod Znievom u pátra generála Aquavivu. Dôvody P. Zdaniča boly v krátkosti nasledujúce: Bol by to znak ľahkomyseľnosti a nestálosti, keby sa taká krkolomná zmena robila. A či by bol kolégium inde istejší, keďže moc protestantov zasahuje viac menej na všetky kraje ? A potom veď Spoločnosť nikde neprekvitá tak, žeby nebola mala zpočiatku tvrdé ťažkosti. Trpezlivosti a stálosti nič nie je v ceste a trpezlivým nevystane Božie požehnanie. Pre zväčšenie slávy Božej sa sem do boja pustili a po prvých ťažkostiach dá Múdrosť Božia blažené výsledky, ako to bolo inde a hlavne v Indii. Panonské kraje nie menej potrebujú obrábateľov ako tie ďaleké a nie menej sa treba starať o spásu heretikov ako pohanov; veď zatvrdlivosť týchto je väčšia a pre krst sú nám aj bližší. Ba odchodom by sa luteránstvo len ešte väčšmi zmohlo. A vzdialenie sa jezuitov z turčianskych krajov bolo by škodlivé aj samému ľudu, veď po odchode jezuitov by sa dostal pod moc dákeho luteránskeho magnáta. Konečne kedy budú tak výhodné časy na navrátenie pomýlených do Cirkvi? Kým keď jezuiti ostanú, je o veľa väčšia nádej na udržanie v katolíctve tých, čo ešte neodpadli. P. Zdanič svojimi dôvodami dosiahol, že jezuiti napriek všetkým ťažkostiam predsa len ostali a hlásaná vytrvalosť a trpezlivosť aj priniesly skoro svoje ovocie. Samo mestečko Kláštor pod Znievom, kde boly dotiaľ mravy skazené a zbožnosť skoro už celkom vyhynutá, pomaly nad očakávanie sa celkom zlepšilo; ba vo troch obciach, kde už bolo katolíctvo celkom zmizlo, znovu ožilo a kostoly, ktoré sa boly dostaly do moci luteránov, pre katolíkov sa zpäť vydobyly. Ľudia, ktorí už dávno, alebo nikdy na spovedi a na svätom prijímaní neboli, veľkou zbožnosťou sa sviatostí zúčastňovali, občania, v pomstlivých hnevoch žijúci, verejne v kostole od svojich hnevníkov o odpustenie prosili a sa smerili. Taká horlivosť zaujala veriacich, že v samom Veľkonočnom týždni na obdivenie samých ľudí — lebo sa na také čo ani najstarší nepamätali — tisíci pristúpili k sviatostiam. Ľud, ktorý nie zo svojej viny alebo náklon-
nosti, lež skôr podvodom bol zavedený na bludné cesty, nenašiel konca a kraja opovrhovaním »detestandi« tých, pre ktorých nedbalosť alebo zlosť starú vieru bol opustil. A boli aj takí, ktorí vyznávali, že niekoľkými kázňami jezuitov viac sa naučili o Pánu Bohu a božských veciach, ako od druhých za veľa rokov. Nie málo dodávala sily napomínaniu jezuitov aj nadvážnosť starších občanov, ktorí vravievali, že jezuiti to učia, čo boli sa za detstva, keď ešte v starej viere boli, učili. Preto si začali veľmi vážiť jezuitov a ničoho sa viacej neobávali, ako aby ich neopustili.
Táto vec konečne zlomila aj zúrivosť luteránov, ktorí pocítili, že ich boj zbraňou všelijakých vymyslením zlyhal, a začali skôr na seba myslieť a o svoje veci sa starať.
V Kláštore pod Znievom otvorili jezuiti zaraz po svojom príchode aj stredné školy, kde aj veľa protestantov posielalo svojich synkov. Tieto školy boly 1596 doplnené až po rétoriku. Ale kým náboženský život ľudu mestečka a vidieckych dedín pekne napredoval, školstvo nemalo takého výsledku, aký by si boli želali. Pre odľahlosť miesta a pre zlé cesty žiactvo neprichádzalo do Kláštora pod Znievom v dosť veľkom počte. Preložili preto 1599 Školy z Kláštora do Šaly; odvtedy bola v Kláštore len rezidencia a v Šale namiesto rezidencie kolégium so školami. Pravda, v Kláštore sa aj ďalej vyučovalo, ale len toľko, nakoľko to bolo práve potrebné.
Nádej na väčší počet žiactva v Šale nesklamala; sem sa žiactvo hromadne hrnulo a bývalo ich ročne vyše štyristo. Lenže Šala mala tiež svoju nevýhodu; ležala blízko tureckého územia a bola často napádaná od potulujúcich sa tureckých vôjsk. A tak sa stalo, že viac ráz museli aj profesori aj žiaci zo Šaly do Kláštora ísť a vyčkať zakončenie bojov. No napriek tomu sa aj v Turci aj okolo Šaly začaly veci pre katolíctvo dobre vyvinovať. Lenže jezuitov zastihla nová nehoda na Slovensku. Bočkajovci zaujali prepoštstvo a vyhnali jezuitov najprv z Kláštora pod Znievom a neskôr aj zo Šaly. Bocskay majetky turčianskeho prepoštstva a tak aj Kláštor pod Znievom daroval svojmu človekovi Martinovi Revayovi. Jezuiti sa rozišli. Tým sa končí aj druhá námaha stále sa usadiť na Slovensku.
Za povstania Bocskayho boli jezuiti aj zo Sedmohradska vyhnaní. Daktorí z týchto boli sa utiahli v Makovici, vo Zborové a na vidieku týchto, všetko to majetkoch katolíckeho pána, Pavla Rákocziho, kde odbavovali misie s veľkým zdarom. O čom keď sa bol dopočul Jura] Drugeth de Homonna, tiež si pýtal dakoľko jezuitov na svoje majetky a hlavne do Humenného. Takým činom už 1608, dostali sa jezuiti do Zemplínskej a to do Humenného, kde popri duchovnej náboženskej práci zadali aj vyučovať. Škola čo rok rástla a to tak, že v Humennom už 1612 bola sriadená rezidencia a 1615 kolégium. Ale kolégium v Humennom bolo často pre vojenské ťaženia znemož-ňované. Preto nasledovníci Juraja Drugetha preložili všetky základiny na Užhorod, kde bol otvorený 1644 kolégium a tu aj jestvoval do supresie 1773. Tak teda Humenné bolo začiatkom tretej námahy stále sa usadiť na Slovensku.
Kým sa takto jezuiti usadili na východe Slovenska, za ten čas na povolanie Františka Forgácha, ostrihomského prímasa, znovu sa dostali aj do Trnavy a ona sa stala stredom nielen jezuitov v celom Uhorsku, lež aj centrumom celej vtedajšej katolíckej kultúry Uhorska.
V severnej čiastke starej Trnavy bol kostol svätého Jána Krstiteľa a pri ňom skoro prázdny kláštor dominikánov. Kláštor bol za posledných časov niekoľko razy shorel, bol len na spadnutie a aj kostol bol už od 1580 bez strechy a bez stropu. Prímas forgách s dovolením pápežským a kráľovským, po preložení mníšok dominikánok, ktoré sem z Veľkého Varadína utiekly, do Bratislavy, oddal aj dom aj kláštor 1615 jezuitom. Nasledujúci rok začali jezuiti vyučovať; žiakov sa dostavilo 440, nasledujúci rok vyše 600, 1618 bolo ich už vyše 700. Ku gymnáziumu sa pripojila
1635 od Pázmánya, kardinála založená univerzita. ZpoČiatku mala len fakultu teologickú a filozofickú; základinou Imricha Lósiho, prímasa; dostala fakultu juridickú pre právo Uhorska a základinou Juraja Lipayho, prímasa rozmnožila sa fakulta juridická o katedru pre právo cisárske a kanonické; konečne Maria Terezia obohatila univerzitu fakultou medicínskou.
Mimo vyučovania zaoberali sa jezuiti vyučovaním mládeže aj v rozličných ústavoch. V ulici svätojánskej od kolegiumu na rohu bol ústav pod patronstvom sv. Adalberta pre klerikov a pre svetských. Istý čas boli tam len klerici juhoslovanskí a menoval sa aj preto Collegium Illyricum. Druhý, tomuto súsedný ústav bol: Collegium generale Cleri Regni Hungariae a kde ešte dodnes je nápis: Georgius Lippay Archiepiscopus Strigoniensis, primas Hungariae, Legatus natus, universo Clero regni Apostolici. Tretí ústav bol seminárium od ]uraja Szelepcsényiho, postavený aj pre klerikov aj pre svetských s nápisom: Honori gloriosissimae Virginis, orbis Coelique Reginae, posuit princeps Georgius Szelepcsényi Archiepiscopus strigoniensis. Štvrtý ústav bol Convictus Nobilium. Maria Terezia a daktorí magnáti však celý ústav Nobilium od základu vystavili, tak ako ho ešte dnes vidieť. Podobne rozsiahla bola náboženská Činnosť pre ľud. V meste každú nedeľu a sviatok kázavali v štyroch rečiach: latinsky pre mládež akademickú a maďarsky pre ľud v univerzitnom kostole, nemecky vo farskom kostole svätého Mikuláša, slovensky v akademickom chráme, alebo obyčajne v kostole svätého Michala, ktorý teraz už neexistuje. Pri akademickom kostole bola mariánska kongregácia pre študujúcu mládež, magnátov a zemänov; ďalej spolky pre Nemcov, Maďarov a Slovákov. Na vyučovanie ľudu v náboženstve bola pri kolegiume Schola Catechetica. Boli to, pod vedením jezuitu, inteligentnejší ľudia z ľudu, ktorí lepšie boli poučení v náboženstve a samí zasa sa starali o poučenie druhých. Schola Catechetica mimo toho vydávala nábožensko poučné knižky, spisy vo všetkých rečiach. V každú nedeľu odpoludnia v Trnave študujúci jezuitskí klerici teologi vychádzali do okolitých dedín vyučovať ľud katechizmus. Pre ďaľŠie okolie, ktoré siahalo až po Nitru, Trenčín, bol už kňaz jezuita čo missionarius catecheticus, ktorého vecou bolo z dediny do dediny ľud vyučovať v katechizmuse.
Trnava bola stredom aj pre jezuitských misionárov medzi protestantmi, medzi katolíkmi pod tureckým panstvom a medzi samými tureckými mohamedánmi. Z Trnavy vychádzali misionári po terajšom Slovensku celým Považím až po Štrbu, teda do Trenčianska, Nitrianska, Liptova a Oravy. Ďalej na juh až po mesto Pätikostoly.
O spisovnej činnosti trnavských jezuitov sa už všeličo popísalo. Ich činnosť vedecká bola a je známa v cudzozemsku lepšie a je väčšmi cenená ako doma. Knihy od univerzity trnavskej vydané boly rozšírené po celej Európe.
Usadením sa jezuitov v Trnave dostali sa do víru celého vtedajšieho života v Uhorsku a zvlášte na Slovensku, keďže ich najhlavnejšie domy tu boly. O každom aj čo pár slov prehovoriť prekračovalo by medze krátkeho opisu, preto sa tu teraz len udáva, kde všade jezuiti na Slovensku viac menej dlhší čas boli, kedy sa kam dostali a dokiaľ tam boli.
Bánovce: 1685—1689, misia
Banská Bystrica: 1627—1649, misia (vaga).
1648—1712, rezidencia, fara. 1712—1773, kolégium, fara.
Banská Štiavnica: 1627—1649, misio vaga.
1649—1689, misia, fara. 1689—1773, rezidencia, fara.
Beckov: 1621—1661 (?), misia. Belovec: \6l5—1675, misia.
Bobrovec: 1673—1675, misia.
Bojnice: 1658 (?)—1662, misia. Patrilo sem dovedna 28 obcí. (Na panstve grófky FrantiŠky Pálffy, kde bolo 7 ľut. kazateľov a 1 super-íntendent v Prievidzi).
Bratislava: a) ad S. Martinum 1622—1631, rezidencia. 1631—1712, 22. X., kolégium. 1712 až 1773, rezidencia. — b) ad S. Salvatorem: 1712, 22. X, rezidencia. 1712—1773, kolégium.
Bytia: 1631-1632, misia. 1634-1635, misia.
Bzov'ik: 1685—1689, misia.
Čachtice: 1643—1663, misia.
Galanda: 1636—(?), misia.
Hertnek: 1619— (?).
Hlohovec: 1664—(?), misia.
Humenné: 1608—1612, misia. 1612—1615, rezidencia. 1615—1646, kolégium, preložený do Užhorodu.
Hust: 1604—(?), misia.
Jelšava: 1674—(?), misia.
Kláštor pod Znievom: 1585—1599, kolégium. 1599—1606, rezidencia. 1623—1637, misia. 1637—1773, rezidencia.
Komárno: 1624—1635 misia. 1635—1773, rezidencia so školami.
Košice: 1601—1602, misia. 1604—1605, misia. 1632—1649, misia. Kolégium, akadémia, založil Bened. Kisdy 26. II. 1657, Alex. Keczer de Lipócz 12. I. 1712; seminarium a konvikt založili: Tomáš Pálffy ab Erdód jágerský biskup 4. VI. 1665 a grófka Kristína Mindszenti 20. IV. 1670.
Kremnica: 1627—1649, missio vaga. 1674— (?) misia.
Krupina: 1674—(?), misia.
Leopoldov: 1666—1773, misia.
Levice: 1624—(?), misia, 1630—1644, misia.
Levoía: 1604—1606, misia. 1684—1689, rezidencia. 1689. 23. XI.—1773, kolégium.
Liptovský Sv. Mikuláš: 1636—1773, misia (1636—1637, vaga. 1638—1773, fixa).
Makovica: misia; rozprestierala sa na dve mestá a 83 dedín.
Motyíky: 1746—1773, misia.
Mukatevo: 1632—1668, misia.
Nemecká Ľupía: 1673—1675, misia.
Nižná Orava: 1673—1677, misia.
Nové Zámky: 1602—(?), misia. 1625—(T), misia. 1640—(?), misia.
Novohrad: 1623—(?), misia. 1644—(?), misia.
Palúdzka: 1673—1675, misia.
Pered: 1661—(?), misia.
Pezinok: 1751—1773, misia a gymnázium. Založil Polentáry, veľkovaradínsky kanonik 3. XII. 1751.
Piarg: 1746—1773, rezidencia.
Považská Streda: 1664—(?), misia.
Prešov: 1647—(?). 1673—1699, misia. 1701 až 1773, rezidencia.
Rožňava: 1656—1701, misia. 1701—1773, rezidencia.
Ružomberok: 1673—1677, misia.
Senica: 3. IX. 1673—1674, misia.
SevleŠ: 1651—1668, misia.
Skalica: 1646—1676, misia. 1676—1701, rezidencia. 1701—1773, kolégium.
Skalka: 1646—1647, misia.
SobotiŠte: 1674(?)—(?), misia.
Solivar: 1603—1604, misia.
Spania Dolina: 1689—1773, misia.
Spišské Podhradie: Kapitula 1605—(?), misia (poľskí jezuiti). 1622—1639, misia. 1649 —1677, rezidencia. 1677—1701, misia. 1701— 1773, rezidencia.
Sala: 1585—1599, rezidencia. 1599—1606. kolégium. 1637—1773, misia.
SariŠ: 1617—1682, misia.
Šintava: 1637—1639, misia.
Suranka: 1636—(?), misia.
Stavnik: 1739—1773, rezidencia a misia.
Teplá (Liptovská) 1601—(?), misia.
Trením: 1649—1650, rezidencia. 1651—1773, kolégium, noviciát.
Trnava: 1560—1568, kolégium. 1615—1773, kolégium. 12. V. 1635—1773, univerzita; Seminarium generale Cleri R. Hung. Seminarium Marianum, Seminarium Sti. Adalberti, Convic-tus Nobilium.
Trnovec (Liptov): 1673—1675, misia.
Trstená: 1673—1675, misia.
Turolúka: 1673—1674, misia.
Užhorod: 1615—1644, rezidencia. 1644 až 1773, kolégium.
VigtaŠ a okolité obce: 1644—1647, misia. Na vyklčovanie rozsiahlych hôr založil Ladislav Cháky osadu Detva okolo 1638; duchovnú správu osadníkov viedli jezuiti, kým 1644 bola založená fara.
Vŕbové: 1674—(?), misia.
Zborov: 1617—1682, misia.
Hlina: 1654—(?), rezidencia. 1673—1686, misia. 1686—1773, rezidencia.
Štyria jezuiti mučeníckou krvou pokropili krajinu slovenskú: P. Štefan Pongrác, SedmohradČan, P. Melchior Grodziecki, Poliak, v Košiciach, P. Ján Simonides a Ján Katunský, Slováci zo SpiŠa. Prvý bol umučený v Turolúke a druhý v Banskej Štiavnici. A potom veľa desiatok je tých, ktorí padli v obet opatrovaním chorých na chytľavé choroby, ako na pr. na choleru.
Spoločnosť Ježišova bola 1773 aj v Uhorsku a tak aj na Slovensku suprimovaná, ale supresia, hoci z nariadenia kráľovnej prevedená, nebola štátoprávna. Preto po reštitúcii 1814 mala Spoločnosť krajinské práva tak ako pred supresiou a mohla sa bez všetkého ďaľšieho povolania snemu usadiť. A ako samý prvý dom jezuitov na Slovensku sa stala Trnava, tak aj po reštitúcii najprv došli do Trnavy, kde ich bol povolal 1852 ostrihomský prímas Scitovský. Prímas im chcel odovzdať trnavské gymnázium, preto za prvých rokov aj skutočne vyučovali spolu so svetským kňažstvom ostrihomského biskupstva, ale keďže rehoľa zpočiatku dostatočných členov nemala, vyučovanie zanechali. V Trnave namiesto zamýšľaného kolegiumu, zariadili dom len pre noviciát, ktorý tu bol až do 1930, keď sa bol preložil do Ružomberka a v Trnave ostala len rezidencia. O rok po trnavskom dome bol otvorený dom v Bratislave. Tu mala rehoľa filozofickú školu pre rakúsko-uhorskú provinciu. Po rozdelení tejto provincie na rakúsku a uhorskú a hrvatsku misiu 1909 filozofická škola rehole prešla roku 1911 do Innsbrucku a z bratislavského domu stala se len rezidencia.
Po prievrate 1922 založila rehoľa dom v Ružomberku, kde ako sa už spomenulo, prešiel aj noviciát z Trnavy. Konečne 1930 prevzala rehoľa vedenie katolíckeho Internátu cirkevnej obce v Košiciach.
Tak teda sú teraz jezuiti na štyroch miestach Slovenska: v Bratislave, v Košiciach, v Ružomberku a v Trnave.
RÁD BENEDIKTÍNOV
Rád benediktínov založil sv. Benedikt Nurský. Narodil sa r. 480 v umbrijskej Nursii. Chystal sa na politickú dráhu, ale čoskoro prerušil Štúdie právnické, zarmútilo ho, že vtedajšia doba tak hlboko klesla mravne, nasledoval volajúci hlas Boží a utiahol sa do skalnatého kraja do Subiaco. Tri roky sa tam modlil a držal pokánie a potom sa vrátil do sveta a založil kláštor. Zo Subiaco odišiel do Monte Casina a tu napísal regule rádu r. 529. Veľký jeho duch vycítil, že obrodiť svet môže iba: zákon. Dal teda zákon najprv svojej reholi a tým nepriamo aj celému stredoveku. Zomrel roku 543.
Boh požehnal úsilie tohoto veľkého patriarchu. Zakladaly sa nové a nové kláštory a rád sv. Benedikta prekonal dielo dejinného dosahu pomocou Ducha Sv.: pokrstil davy doby sťahovania národov, ktoré všetko plienily, pálily a vraždily, čo im do cesty prišlo. Pokrstené národy utužoval vo viere, učil ich roľníctvu, remeslu a vzdelával ich. Z veľkého počtu benediktínov apoštolského ducha spomenieme len sv. Augustína, sv. Patrika, sv. Bonifáca a sv. Kolumbána.
Benediktíni zachránili svetu duševné poklady starého sveta svojou často celý život vyžadujúcou prácou (kodexova literatúra), oni založili prvé školy a utvorily podmienky k prekvitajúcemu duševnému, umeleckému, kultúrnemu životu, najmä v terajšom Anglicku.
Keď mravy stredoveku klesly v temnom X. storočí, benediktíni to boli, čo clugnyskou reformou najprv svoju rehoľu a potom celý stredoveký svet spoločensky a politický preporodili.
Benediktíni uskutočnili svoje dejinné poslanie, keď pokrstili národy za časov ich sťahovania.
■
VT á č*tor Y IF7I1ITOV- I Bývalá jezuitská univerzita s kostolom v Trnave, dnes invalídsky kostol s kasárňou. a. Internát KLÁŠTORY JEZUITOV. ^Bývala jezuits^ ^ Ružomberok. $> p. Rudolf Mikuš, prov.naal. 6. Branslava.
KLÁŠTORY PIARISTOV: i. Trenčín, z. Alexander Cserhelyi, provinciál. 3. Sv. Jur. KLÁŠTORY BENEDIKTÍNOV: 4. Komárno. 5. Benediktínske gymnázium v Komárne. 6. Deákovce.
Revolučné pohyby koncom stredoveku skrotily a reformáciu zastavily už rády žobravé a jezuiti. Benediktíni za istý čas akoby boli upadli v činnosti. Ale zo spánku ich vytrhlo veľké preporodenie katolicizmu, ktoré nasledovalo po tridentskom sneme. Na pokyn Klementa VIII. začiatkom XVII. storočia zakladajú sa všade kongregácie. Medzi týmito kongregáciami bola najchýrnejšia francúzska Maurinusova kongregácia. Jej členmi boli vedátori Mabillon, Montfaucon, Martine, Riunart, Bonquet — ktorí dali základ paleografii, kronologii a patrologii.
Zreorganizovanej reholi nemohla uškodiť ani osvietenská doba. Vnútorné náboženské preporodenie pobádalo ju, hľadať si novšie kruhy pôsobnosti. Popri pastorácii a vedeckej práci začala rehoľa stavať školy, ujala sa práce na poli misijnom a najnovšie apoštoluje za liturgiu a pestuje vedu na Písmo Sv. sa vzťahujúcu.
Podľa pravidiel je v reholi benediktínskej každá kongregácia samostatná. Pápež Lev XIII. založil síce Conjoederatio Benedictinorum, sdruženie benediktínov, ale v právach a organizácii svojej sa nezmenily jednotlivé kongregácie, dostaly však abbas prímasa, ktorý sa volí na 12 rokov, ktorý je titulárnym predstaveným spoločným a zástupcom pri Sv. Stolici. On je spolu i opátom kolégia sv. Anzelma v Ríme. Nateraz má túto funkciu barón Fidel Stotzinger beuronský benediktín.
Otto 1. ako nemecko-rímsky cisár, začal svoju ríšu r. 962 rozširovať na východ. Chcel si podmaniť Slovanov a Maďarov. Svoje politické ciele chcel uskutočniť pod rúškom náboženským: hlásal, že ide šíriť kresťanstvo medzi pohanmi. Zakuklené ciele politické jeho ale prezrel Gejza, maďarské knieža, ktorý požiadal cisára, aby vyslal kňazov na obrátenie pohanských Maďarov, zavolal i z Brevnova z Češka rehoľníkov, ktorých tam usadil ešte sv. Vojtech. Títo potom pomocou domáceho kňažstva obrátili pohanských Slovanov a Maďarov. V Gejzovom diele pokračoval z presvedčenia už jeho syn sv. Štefan, ktorý zavolal z poľského Meziriečia mníchov, ktorých tam usadil tiež sv. Vojtech, do svojej krajiny, aby pomáhali celý národ obrátiť na kresťanstvo. Do krajiny prichádzajú i benediktíni z Monte Cassina, Ravenny a Clugný. Na Zobore postavili kláštor okolo r. 880 za časov Svätopluka a toto opátstvo dalo v osobách Svorada a Benedika Cirkvi svätcov. R. 1075 založené bolo benediktínske opátstvo vo Sv. Beňadiku.
Rehoľa veľmi prekvitala do XIV. storočia. Na Slovensku mala viacero kláštorov. Ale od časov pápežstva v Avignone nesmelý opátstva voliť svojich opátov, ale ich vymenúvajú pápeži, Často cudzincov, ba dokonca i laikov, ktorí sa starali len o dôchodky, kým o rozkvet náboženského života im nešlo: Obratom v živote benediktínov bol rok 1500, kedy Vladislav II. ustanovuje svojho kancelára Matúša Tolnayho arciopátom v Pannononhalme, a tomuto arciopátstvu sv. Martina podriaďuje všetky benediktínske kláštory Uhorska. Za časov tureckého nadpanstva a v bojoch proti Habsburgom, kláštory pustnú a ich majetky dostávajú sa do rúk súkromných. Krajinský snem uhorský (1638) vráti svojmu cieľu opátstvo sv. Martina v Pannonhalme a r. 1687 v Bratislave vysloví snem, aby sa obnovily všetky opátstva, čo ale nemalo valného výsledku.
Ani osvietenský duch XVIII. storočia neprial veľmi rozvoju rehoľníkov. II. Jozef rozpustil benediktínov r. 1786. František I. ich roku 1802 znova povolí a nakladá im, aby obsadili svojimi profesormi 10 gymnázií. Popri hesle: »Praedicate« stane sa heslom benediktínov: »Docete«. Tak sa stali benediktíni v Uhorsku vyučujúcim rádom. Od tých čias benediktíni vychovávajú a vyučujú mládež.
R. 1807 dostanú benediktíni gymnázium v Trnave. Do roku 1844 vyučovalo sa tu latinsky. Potom začalo sa vyučovať maďarsky, ale od r. 1851 vyučovalo sa slovensky a nemecky. V tom roku sa premenilo 6 triedové gymnázium na nižšie gymnázium. Ostrihomský arcibiskup však
k tomuto benediktínskemu nižšiemu gymnáziu pričlenil 4 vyššie triedy, ktorých profesormi boli svetskí kňazi. I direktora menoval ostrihomský arcibiskup. Z toho vzniklý nedorozumenia a preto arcibiskup ostrihomský ponúkol benediktínom namiesto trnavského gymnázia ostrihomské, ktoré i prevzali.
R. 1812 prevzali benediktíni aj bratislavské gymnázium. Ale absolutistická éra vzala toto gymnázium benediktínom a zoštátnila ho. R. 1860 mesto obrátilo sa na arciopátstvo so žiadosťou, aby gymnázium prevzal rád. Vyjednávania trvalý do 1881, ale neskončily úspechom.
V smysle reštauračnej listiny dostali benediktíni aj komárňanské 6 triedne gymnázium, kde učili už od r. 1776. Prevzali ho r. 1812. R. 1848 gymnázium a kláštor shorely. R. 1850 vláda uhorská redukovala ho na 4 triedne. Až r. 1906 sa podarilo pretvoriť ho na hlavné gymnázium. Terajšiu budovu gymnázia postavil hlavný opát Hyppolit Fehér r. 1908.
Po prevrate, 4. júna 1920 prišiel do gymnázia zástupca našej republiky. Učebná osnova republiky nadobudla platnosti 25. jan. 1921. Direktorom gymnázia bol Emilian Mórocz, ktorý sa vzdal miesta na výzvu ministerstva školstva 21. jan. 1921. Jeho nástupcom je až doteraz Bonifác Gidró. Z vtedajšieho profesorského sboru teraz len 4 učia. Justin Bódiss zomrel, Emila Mórocza, Ferdinanda Gosztonyiho, Františka Szunyogha dra vykázali z republiky, ostatní alebo zo svojej vôle, zväčša ale pre ťažkosti so štátnym príslušenstvom opustili Republiku. Na ich miesto nastúpili svetskí profesori.
Benediktíni na Slovensku spravujú aj dve fary: v Deákovciach a vo Fiíi. Deákovce majú v správe od r. 1001. Starobylý románsky kostol postavený tam bol r. 1228. Na chóre vidieť po stenách stopy po maľbách z XIII. storočia. Obe farnosti patria do zvláštneho benediktínskeho dekanstva. Rád benediktínsky je patrónom v Misérde a Dénesde.
Na Slovensku žijú títo benediktíni:
Predstaveným kláštora a direktorom je Bonifác Gidró. Na odpočinku a Spirituálom je Euzeb Panghy. Profesormi sú: Anton Csapó, dr. Cézar Horváth, fán Kap. Gôdôr, Attila Sár osy, Maurus Pataki, Márius Boldoghy, dr. Lukát Hajdu, Lucián Bíro, Valter Nemcsik. — Farárujú: vo FÍŠi Bruno Saly, v Deákovciach Fridrik Herczegh.
DR. JURAJ HODÁL
STARÉ BENEDIKTÍNSKE KLÁŠTORY
NA SLOVENSKU
Nemáme nijakých presných dát o tom, kedy sa benediktíni u nás po prvé a už trvalé usadili. No, prvé stopy ich tunajšieho osídlenia a založenia si kláštora ukazujú sa už za doby Cyrilo-Metodskej, za panovania Veľkého Svatopluka1), ktorý — dľa udania Kosmasa, pražského kronikára — dal vystaviť na Zobore pre nejakých pustovníkov chrám, ku ktorému bol pripojený pravdepodobne i nejaký kláštor. Opravdivé ich rozšírenie a spásonosné účinkovanie však spadá až na dobu nadpanstva maďarského, v ktorej mali tu už veľa kláštorov, veľký vliv a moc, a v ktorej pracovali už veľmi mnoho za náš ľud tak na poli kultúrnom ako hospodárskom.
Ich kláštory boly u nás dvojaké. Mali opátstva a rezidencie. Prvé stály väčšmi na osamelých
*) Panoval tu už pred svojím nastolením za moravského panovníka, teda pred r. 870.
Kláštor zoborský pred posledným požiarom
vrchoch, ako hrady a pevnosti, kde pod vedením opáta žilo veľa mníchov, zaoberajúcich sa nielen modlitbou, ale i prácou na poli, v lesoch, rozličnými remeslami, odpisovaním kodexov a pod. Rezidencie mali zväčša v mestách, kde žil menší počet mníchov, ktorí sa venovali duchovnej službe a výchove mládeže mestského obyvateľstva.
A. Opátstva.
1. Opátstvo sv. Hyppolita na Zobore pri Nitre. Toto je bezpochybne najstaršie opátstvo benediktínov na Slovensku. Jeho založenie spadá ešte, ako už spomenuto, do doby ríše veľkomoravskej. Dľa svedoctva Kosmasovho, ktorý koncom XI. storočia chodil osobne v Nitre, zachovalo sa tam ústne podanie, dľa ktorého knieža Svätopluk dal trom zoborským pustovníkom vystaviť na vrchu Zobor chrám, medzi ktorých po zániku svojho kniežatstva i sám vstúpil a tam život svoj dokonal.2) Toto bude asi ohlas pamiatky založenia zoborského kláštora. A stalo sa to asi súčasne so založením nitrianskeho biskupstva, teda asi 880 roku. Vieme, že prvý biskup nitriansky, Wiching, bol pôvodne tiež mníchom benediktínskym, chcel si teda získať v svojich rádových bratoch spolupracovníkov na horúcej pôde ešte pohanských Slovákov a pravdepodobne on nabádal Svatopluka k založeniu tohoto kláštora. Sv. Štefan, kráľ uhorský nezaložil tento kláštor, ale dľa listiny tohoto opátstva z r. 1111, vystavenej pod Kolomanom kráľom a Godofredom opátom, len »obdaroval« ho veľkými statkami. Prvý známy opát jeho spomína sa za Časov Štefana kráľa (1001—38); bol to Filip, za ktorého opátstva zavítali do Zoborského kláštora naši známi národní svätí, sv. Svorad a Benedik a súc od neho medzi rehoľníkov prijatí, žili tam niekoľko rokov. S týmto sa zoborský kláštor veľmi preslávil. Počas nasledujúcich storočí podstúpil kláštor mnoho protivenstva, no, i pri tom jestvoval a ostal v rukách benediktínov až po časy Mateja kráľa. Vtedy ale, a síce v roku
2) Cosmas, Pertz.: Mon. Ger. 5$. IX. 100.
1468. Ján arcibiskup ostrihomský a administrátor biskupstva nitrianskeho opátstvo zaujal, listiny jeho všetky a majetky si prisvojil, následkom čoho rádoví bratia sa rozišli a majetky opátstva z nariadenia Mateja kráľa pripadly nitrianskemu biskupstvu. Na to budova kláštora čoskoro spustla a obrátila sa v rumy. Až v roku 1691 Blažej Jáklin, biskup nitriansky, založil tam nový kláštor na rumoch starého. Neuviedol už sem benediktínov, ale kamaldúlov. Títo žili tu až do roku 1782, keď boli Jozefom II. rozpustení. I budova tohoto novšieho kláštora je už zväčša v rozvalinách, z kostola a z cellí kamaldúlov sú už len rumy, ale stojí ešte predná hlavná časť kláštora, upravená nateraz za tichý hostinec, dávajúci útulok a občerstvenie ta do-chodiacim mnohým výletníkom.3)
2. Opátstvo sv. Benedika nad Hronom. Toto je druhé opátstvo benediktínov na Slovensku. Leží pri Hrone v starej župe tekovskej pri mestečku podobného mena. Založené bolo ešte v roku 1075 Magnusom ači Geyzom, údelným kniežaťom Slovenska, a neskôr kráľom uhorským, ktorý vystavil ho z povďačnosti, že zvíťazil nad kráľom Šalamúnom. — Opátstvo v mo-
Mučeníckasmrt sv. Benedika na Skalke cj mali naši Benediktíni až do roku 1565. Vtedy
(Podľa starého obrazu v archíve kap. nitr.) . , .. , . , , . .
Maximilan 1. daroval ho kapitule ostrihomskej, načo rádoví bratia navždy opustili kláštor. Budova a chrám opátstva sa ešte i dnes majestátne vypína ponad Hronom na pôvodnom jeho mieste. No, chrám nie je už pôvodný. Na miesto starého románskeho chrámu vystavili tu benediktíni okolo roku 1382 chrám nový v štýle gotickom, ktorý i dnes stojí. V rokoch 1880—83 ostrihomská kapitula dala kláštor nákladom 166.970 zlatých nádherne renovovať a odvtedy je opravdu okrasou nášho milého Pohronia.4) — Dnes sú tu Saleziáni.
3. Opátstvo Bl. Panny Márie v Pograniciach. Toto opátstvo jestvovalo kedysi v obci Pogranice, neďaleko mesta Nitry. V obci daroval Geyza I. v roku 1075 opátstvu sv. Benedika nad Hronom 15 domov a 16 viníc a pravdepodobne k vedeniu tunajšieho hospodárstva sriadili tu benediktíni čoskoro takzavnú gangriu, čili expozitúru s kostolom k úcte prebi. Panny Márie. Kostol tento bol v neznámom čase zväčšený a dvoma vežami opatrený a dnes slúži za kostol farský. Kedy opátstvo poťažne gangria táto zanikla, nie je známo. Titul opátstva ale do nedávna darovávali uhorskí králi zaslúžilým kňazom.5)
4. Opátstvo Bl. P. Márie v Széplaku. Rumy tohoto opátstva ešte i dnes vidieť blízo Košíc na kopci, ležiacom pri Hornáde. Založené bolo ono v roku 1143 za panovania Geyzu II., uhorského
*) Srovnaj: Fuxhoffer-Czinár, Monasterologia Regni Hungariae, Vindobonae, 1869, I. 193—195.
4) Monasterologia, l. 217—2x9.; Knauz : A garammelletti szentbenedeki apátság torténete, Bpest, 1890. — Dr. Heiczl: A garamszentbenedeki apátság torténete, Bpest, 1913.
') Monasterologia, i, 220.
kráľa, a malo mnoho statkov (Széplak, Opatová, Dolná Hutka, Zdoba, Rát atď.) v Abaujskej župe. Z opátov sa spomína po prvé v historických prameňoch istý Cyegel a to v roku 1217. Spomínajú sa potom ešte opáti Ján (1286), Peter (1343), ktorý sa pravotil o Supech čili Opatovú, Štefan, a iní. Matej kráľ dal patronátne právo nad týmto opátstvom rodine Rozgonyi; pod Vladi-slavom kráľom ale obdržal toto právo Juraj Szakmáry, biskup pätikostolský, ktorý v roku 1521 daroval opátstvo Jánovi Chewf-oví, po smrti tohoto ale pripadlo ono Ladislavovi Nagyovi. Po bitke moháčskej (1526) statky opátstva rozchvátali okolití zemäni, najmä prívrženci Zápolyiho. No, Ferdinand kráľ vypudiac týchto z opátstva, ktoré mnísi v týchto vzburách už navždy opustili, daroval ho trnavským jezuitom na založenie a udržanie nejakého kollegia k výchove mládeže. Ale v nasledujúcich protestantských nepokojoch a vpádoch tureckých ani jezuiti nemohli si statky tie udržať, preto Maximilián kráľ daroval ich Mikulášovi Oláhovi, arcibiskupovi ostrihomskému, na vydržovanie seminára. Budova opátstva medzitým spustla a padla v rumy a slúži dnes už len za milé výletné miesto košickému obecenstvu. Titul i tohoto opátstva darovávali do prievratu uhorskí králi.6)
5. Opátstvo sv. Benedika na Skalke. Leží na našom malebnom Považí na pravom brehu Váhu naproti Trenčínu. Tu v jednej jaskyni žil v XI. storočí sv. Benedik učeník sv. Svorada, kde ho potom pohanskí zbojníci zavraždili a mrtvého s jednej strmej skaly do Váhu hodili. Na onej strmej skale už v roku 1208 stál kostol sv. Benedika, ku otvoru jaskyne Benedika ale dal postaviť Jakub, biskup nitriansky, v roku 1224 priestranný kláštor a oddal ho rádu benediktínov. Na vydržiavame ich daroval im biskup dedinu Ujezd, potom dve vinice v Nitre, 40 oviec, 100 kôz a iné. IV. Béla kráľ, chodiac v roku 1238 okolo Trenčína a vidiac chudobu kláštora, daroval im ešte dedinu Gesztes, dnešnú Opatovú pri Trenčíne. Neskôr obdržali ešte od uhorských kráľov obec Zliechov a majer Hrabová. Z opátov Skalky známi sú viacerí. Prvý bol z nich Rade-tius. V r. 1272 spomína sa Damján, v roku 1318 Štefan, prívrženec Matúša Čáka, prečo bol i Jánom, biskupom nitrianskym, vyobcovaný z Cirkvi, v r. 1527'Juraj Bordáth, asi posledný regulárny opát kláštora.
V zbúrach totiž po bitke moháčskej i toto opátstvo pomaly zaniklo. V roku 1553 obdržal už opátstvo František Thurzo, biskup nitriansky, po ňom roku
1556 Tomáš Vizkelety, ďalej
V roku 1560 Štefan Radecz Ruiny benediktínskeho-jezuitskeho kláštora na Skalke
biskup jágerský, v roku 1586 Ján Záluzký atď., už len ako benefícium. Konečne Ján Púsky, ktorý mal v majetku Skalku v roku 1630—1634, oddal túto navždy v roku 1644 rádu jezuitov, a to ich trenčianskemu domu. Trenčianski jezuiti spravili potom z kláštora milý letohrádok, ktorý jestvoval až po sotrenie rádu jezuitov. V roku 1773 kláštor i s kostolíkom, pristaveným k jaskyni, ešte v celistvosti jestvoval. Tento rok ale, kláštor súc rozpustený, zariadenie jeho 6) Monast. I. 247—251.
bolo rozpredané a rozchvátané, budova ale začala pustnúť až konečne upadla v rumy. Jej malebné rozvaliny môže vidieť každý, kto cestuje Považím. Po prievrate začalo sa hnutie na obnovenie starobylého kostolíka na skale, odkiaľ shodili sv. Benedika do Váhu. Kostolík tento zásluhou biskupa dra Karola Kmeťku aj obnovili, ale budova opátstva, ktorá ako svätyňa vystavená na počesť našich národných svätých zaslúžila by si lepšieho osudu, tá ešte vždy leží v rumoch. Či ešte povstane kedysi a bude opravdivou našou národnou svätyňou, ako to bolo kontemplované, Boh vie.7)
6. Opátstvo Bl. Panny Márie v Kliíi. V hornej Nitrianskej pri niekdajšej zemskej bráne jestvovalo kedysi tiež starobylé opátstvo benediktínov, a síce v Klíži. O jeho pôvode nemáme nijakých určitých zpráv, ale že je ono prastaré, vidieť z toho, že už v roku 1225 spomína sa jeho opát. Z histórie jeho vieme len toľko, že Matúš Čák majetky tohoto opátstva zaujal, ale Róbert Karol ich opátstvu pod opátom Ladislavom v roku 1327 prinavrátiť rozkázal. Boly to obce Klíž, Glodna, Pechrus, a Krnča, ktoré patrily k nemu. — Prestalo i toto opátstvo v zbúrach reformácie. V nepokojoch týchto mnísi sa rozpŕchli a opustené opátstvo zaujali bratia Podmaniczkovci, páni hradu Považskej Bystrice (Považské Podhradie), ktorí zariadili si v ňom sídlo, kde posnášali si korisť, ktorú v lúpežiach v okolitých obciach popáchaných nashromaždili. Preto na sneme v roku 1547 rozhodnuté bolo, aby kláštor, akožto útočište lúpežníkov, bol zbúraný a len chrám Boží aby bol ponechaný. Po nejakom čase vojsko kráľovské a okolité zemanstvo rozhodnutie toto i previedlo. Od tedy iba starobylý chrám a zbytky rumov ho obkľučujúcich, upomínajú ešte na starodávne klížske opátstvo. — Majetky jeho pripadly najprv mníškam rádu Dominikánov v Trnave, neskôr ale za Jozefa II. pripadly Fondu religionis. Titul opátstva toho nosí teraz zaslúžilý slovenský kňaz TomአRužička, farár žilinský.8)
7. Opátstvo sv. ]ána Krstiteľa v ]anoíov ciach nad Rimavou. I v tejto obci jestvovalo kedysi opátstvo benediktínov. Ale vieme o ňom veľmi málo. V roku 1629 spomína sa jeho opát ako podriadený arcibiskupovi ostrihomskému. Potom Péterffy spomína, že jeho posledný opát zavraždený bol mlynárom v mlyne opátstva, ležiaceho blízo Rimavskej Soboty. Zo starého opátstva jestvuje dnes už len dvojvežový, z tesaných kameňov vystavaný starobylý chrám, reštaurovaný Flórišom Ro-ijierom. Titul opátstva tohoto tiež bol udeľovaný uhorskými kráľmi.9)
8. Opátstvo sv. Kozmu a Damjána v Ludaniciach. Obec leží blízo Veľkých Topolčian. I tu jestvovalo opátstvo benediktínov, a to veľmi staré, lebo spomína sa už počiatkom XIII. storočia, a síce za Imricha uhorského kráľa, na ktorého radu brat jeho Ondrej, ešte ako údelné knieža, veľa dobrodení preukazoval tomuto opátstvu. Jestvovalo a kvitlo ono až po bitku moháčsku, ale v politických a náboženských nepokojoch po nej nasledujúcich s mnoho inými aj ono zaniklo. Statky jeho zaujali členovia rodu Ludányi, od tých potom prešly na rodinu Cseh a iných. Konečne v roku 1656 kráľovskou donáciou pripadly ony konečnou platnosťou nitrianskej kapitule. Budova opátstva zvalila sa už dávno, v neznámom Čase, ale kostolík jeho stál až do roku 1711. Bol on dľa opisu Jána Poludvorného, za ktorého času ešte stál, kostolík nízky, malý, opatrený len drevenou vežičkou a jedným menším zvonom. A keďže v obci bol aj druhý kostol, zasvätený najsvätejšej Trojici, a kostolík opátstva bol už na spadnutie, preto nitrianska kapitula s povolením prímasa Batthyányho dala vo výšspomenutom roku kostolík zbúrať a materiál použitý bol k výstavbe novej fary. Tak teda po opátstve neostalo už v obci nijakej stopy, iba jeho pamiatka a niektoré predmety (oltár sv. Kozmu a Damjána, kazule etc.), ktoré boly prenesené do farského kostola.10)
9. Opátstvo najsv. Spasiteľa v Lekýri. Leží pri Želiezovciach, blízo Hronu a menúva sa v pra-
?) Monast. 1. 258—260. — Wurum, Ep. Nitr. p. 168—191.
8) Monast. I. 262—263, Wurum, Episc. Nitriensis memoria, str. 244—249.
9) Monast. I. 26$.
t(l) Monast. I. 266—267.
meňoch historických i opátstvom Serafína. Uvádza sa už v roku 1340, v ktorom spomína sa jeho opát Štefan. Opátstvo toto je ešte podnes reálnym, má isté statky (Lekýr, Oroska, Opatová), ktoré naň menovaní opáti podnes užívajú. Zo starého opátstva stojí ešte chrám, ktorý v rokoch 1726—59 pekne obnovili Ján Okolicsányi, Ján Galgóczy a Anton Reviczký opáti. Slúži teraz za farský chrám. Opátstvo má aj svoju budovu, ktorú slušne obnovil Jozef Lányi, nedávno odumrevší, posledný opát lekýrsky.11)
10. Opátstvo Ducha Svätého v Hrapkove v Šariši. Je ono prastarého, ale neznámeho pôvodu. Len toľko vieme o ňom, že benediktíni ho už pred rokom 1333 opustili. V tomto roku Mikuláš Perényi budovu opátstva opravil a uviedol do nej miesto benediktínov augustiánov. V stor. XVIII. dané boly jeho majetky jezuitom prešovským, ale neskôr pripadly opäť Fiskusu.12)
11. Opátstvo sv. Kríža nad Hronom. Je tiež starého, ale neznámeho pôvodu. Zaniklo aj ostátné opátstva župy tekovskej po bitke moháčskej a statky jeho pripadly arcibiskupstvu ostrihomskému, neskôr v roku 1776 pridelené boly novosria-denému biskupstvu banskobystrickému. Zo starého opátstva stojí ešte pekný dvojvežový chrám.13)
12. Opátstvo prebi. P. Márie v Stulanoch (de Stohla). Bolo ono menším opátstvom, vlastne len priorátom, a leží v Tatrách v biskupstve spišskom. Založené bolo v r. 1314 Eberlausom de monte Georgii, grófom, a Menyhardom, farárom z obce Sion, ktorí svoju zem menom Stohla vo Spisi'ha tento cieľ obetovali a na nej aj kláštor vystavili. V roku 1333 pridali k tomuto niektorí spišskí šľachtici ešte polovicu obce Mateja (dnes Matejovce), k čomu po päťdesiatich rokoch prikúpil prior Karard kus majetku v Batizovciach, takže opátstvo (ači priorát) mohlo byť slušne zaopatrené. Počas husitských vojen ešte jestvovalo a vtedy (storočie XV.) spomína sa jeho prior menom Michal. Zaniklo pravdepodobne v bojoch Zápolyovských po bitke moháčskej. Statky opátstva dostaly sa do majetku rodiny Mariássy, a budova aj chrám opátstva úplne spustly, tak že dnes niet po nich nijakej stopy.14)
B. Rezidencie.
1. Rezidencia v Deákovciach. V Deákovciach, ležiacich blízo Šaly nad Váhom je zaujímavá kostolná budova, ktorá slúžila spolu za kostol a aj za bydliŠte a tak za rezidenciu benediktínov. Po-
u) Monast. I. 272—273.
") Monast. I. 295.
13) Monast. I. 301—302.
14) Monast I. 310—311.
chádza z r. 1228, vtedy ju vysvätil Jakub, biskup nitriansky. Upravená je tak, že prízemie kostola slúži za chrám, poschodie ale, majúce jednu veľkú sieň a osem cellí, slúžilo kedysi za bydlište tam eksponovaných pannonhalmských benediktínov. Obec ešte sv. Štefan daroval pod menom Vág pannonhalmskému opátstvu, ktoré podnes vysiela ta svojich členov na obstarávanie duševného života obce a vedenia hospodárstva.15)
2. Rezidencia v Trnave. V meste Trnave až po dva razy založili si benediktíni rezidenciu. Prvý raz slúžil im za ňu terajší kláštor františkánov, a síce jeho južná časí, popri terajšom kostole. Terajšia sakristia bola kostolom, nad ním ale vidieť ešte i dnes staré benediktínske celly. Tento kláštor užívali benediktíni asi od XV. storočia. V roku 1634 kardinál Peter Pázmány zväčšil ho a oddal františkánom.
Druhý raz založili si benediktíni rezidenciu v roku 1672 a to v budove terajšieho jezuitského kláštora. Tento dom a tiež i kostol bol pôvodne majetkom evanjelikov (v roku 1666), keď ale ich pastorov z Trnavy vypudili a dom prešiel do majetku arcibiskupa Szelepcsényiho, tento daroval dom benediktínom, ktorí sa tu aj usadili a bývali tu až po časy Jozefa II. V roku 1802 pri reštaurovaní rádu opäť obdržali túto budovu a od roku 1807 do 1852 mali v Trnave aj gymnázium. Vtedy ale Trnavu opustili a kláštor prešiel do majetku jezuitov.111)
3. Rezidencia v Modrej. V tomto mestečku tiež mali naši benediktíni rezidenciu. Keď roku 1674 vypudili odtiaľto evanjelických pastorov, kostol a faru oddali benediktínom, ktorí sotrvali tu až po Časy II. Jozefa. Po reštaurácii rádu roku 1802 opäť ich volali do mestečka, no, nemajúc dostatočný počet členov, pozvanie neprijali.17)
4. Rezidencia v Komárne. Tu pod Máriou Tereziou roku 1780 obdržali benediktíni rezidenciu. Táto kráľovná totiž im dala kláštor a kostol rádu jezuitov pod jej panovaním rozpustených s úlohou, aby tu pastoračnú prácu prevádzali. Jozef II. pridal im potom ešte jedon dom v Komárne a kláštor mohol sa tak pekne vyvíjať, no, v roku 1786 súc rád u nás rozpustený, rezidencia táto na čas prestala. V roku 1802 ale pri obnoverfí rádu i táto rezidencia dostala sa opäť do jeho majetku a benediktíni ako posledné útočište svoje na Slovensku ešte i dnes ju držia a majú tam dobre vedené svoje gymnázium.18)
5. Rezidencia v Bratislave. I v Bratislave obdržali benediktíni kláštor po jezuitoch. V roku 1812 totiž kráľ ponúkol im tu na osadenie sa viaceré domy, ale oni vybrali si bývalý kláštor jezuitov, vystavený voľakedy (roku 1630) Petrom Pázmányom. V ňom sídlili až do roku 1851, vedúc tu šesťtriedne gymnázium. V tomto roku zavedené súc nové systéma gymnáziálneho učenia, gymnázium oddané bolo profesorom civilným, načo benediktíni mesto opustili.19)
Týchto tu uvedených 12 kláštorov a 5 rezidencií mali benediktíni na území nášho Slovenska. Možno, bolo ich aj viac, ale pamiatka ich zanikla, história ich už nespomína. Až do časov reformácie, poťažne bitky moháčskej, kvitly u nich opátstva, potom ale medzi novými pomerami, po-vstalými reformáciou, ujaly sa už len v mestách postavené rezidencie.
Dnes všetky výŠspomenuté kláštory už prestaly a okrem jediného (Sv. Benedik nad Hronom) stoja už v rumoch alebo sú úplne zničené a aj z rezidencií majú už u nás iba dve: rezidenciu v Komárne a malú rezidenciu, vlastne len kostol a k nemu pripojenú faru v Deákovciach. Isteže je to len nepatrný zbytok z ich ešte i dnes mocného rádu jestvujúceho v bývalom Uhorsku a sústredeného v terajšom Maďarsku, ale pre nás i toto je vzácné.
16) Monast. I. 313 - 314. — Ipolyi: A deákmonostori XIII. századbeli román bazilika, Pest, 1860.
16) Monast. I. 314-316.
") Monast. I. 316 317.
18) Monast. I. 317—318.
19J Monast. 1. 324—325.
Môžu ony slúžiť za podklad novému vývinu a obrodeniu sa tohoto kedysi tak slávneho rádu aj na pôde oslobodeného Slovenska a môže ešte rád tento preukázať nášmu národu veľmi veľké služby.
Použité pramene.
Fuxhoffer-Czinár: Monasterologia regni Hungariae. Vindobonae. 1869. — Rupp Jakab: Magyarország helyrajz torténete.— Wurum: Fpiscopatus Nitriensis memoria. Posonii 1835. — Knauz Nándor: A garammelletti szentbene-deki apátság torténete Bpest 1890. — Dr. Haiczl Kálmán; A garamszentbenedeki apátság torténete, Bpest 1913. Ipolyi Arnold: A deákmonostori XI I századbeli román bazilika. Pesten 1860. — Dr. Henszlmann: Magyarország ókeresztény, román és átmeneti stílii miiemlékeinek rôvid ismertetése. Bpest 1876. — a iné.
REHOĽA PIARISTOV
Reholu založil Sv. Jozef Kalazantský a potvrdil ju pápež Gregor XV. vr. 1621. Cieľ rehole je, učiť a vychovávať deti v duchu katolíckom. Zpočiatku iba v Ríme a v Taliansku sa rozširovala, ale už v rokoch 1640 púšťa korene i v strednej Európe. Ešte za života svätého zakladateľa založil sa kláštor so školou v Podolinci (1642). Za týmto nasledovaly kláštory v Prievidzi (1666), v Brezne (1673), a vo Sv. Jure pri Bratislave (1685). V r. 1721 je založená uhorská provincia, ktorá už koncom XVIII. storočia počíta 33 kláštorov, z ktorých polovica je na Slovensku.
Jozef Chura, rektor v Prievidzi Jozef Branecký, rektor v Trenčíne
Piaristi na Slovensku utvorili samostatnú slovenskú provinciu v júli r. 1930 na základe modu vivendi dľa predpisov Kodexa a nanovo vydaných Konštitúcií. Je to zásluhou Alexandra Cserhe-lyiho, vtedy rektora kollegia v Nitre. Bol mu na pomoci rektor Jozef Branecký. Z dobroprajnosti a lásky Svätej Stolice generálny predstavený v Ríme, páter Jozef Del Buono vyhlásil piaristské kolegiá na Slovensku za samostatnú provinciu. Prvým slovenským provinciálom sa stal spomenutý páter rektor A. Cserhelyi, ktorý zaraz sa chytil s húževnatou energiou realizovania veľkej myšlienky, aby slovenskí piaristi čím skôr mohli začať svoje blahodarné účinkovanie medzi našou mládežou. Niet o tom pochybnosti, že potrebujeme dobrých slovenských gymnázií. K tejto práci ich viažu i staré smluvy, ktoré však po prievrate boly na viacerých miestach jednostranne zrušené.
V Prievidzi sriadený bol noviciát pre mladíkov, vstupujúcich do rehole piaristov. Prvým magistrom sa stal páter Jan Lendvay, ktorý však po polročnom účinkovaní zomrel na veľkú ztratu
mladej reholi. Na jeho miesto bol vymenovaný páter Jozef Chura, rodák z Hliníka n. Váhom, ktorý je i teraz ním a zároveň i rektorom kolégia.
Cieľ piaristov na Slovensku je k novému životu vzkriesiť svoje, po prievrate onemelé, gymnázia, aby vychovávali slovenskú mládež nielen vo vedách, ale i naplňovali jej srdce bohabojnosťou a rozličnými ctnosťami, ktoré najmä okrašľujú mládež, s ktorými sa ona stane pevnou oporou Cirkvi, slovenského národa a republiky Československej.
Tento cieľ rehoľa uskutočňuje výchovou svojho dorastu. Ktorí kandidáti jednoročný noviciát zdarné skončia, tí z láskavej ochotnosti J. E. biskupa dr. Karola Kmetku navštevujú teologiu v biskupskom semináre v Nitre, odkiaľ idú na univerzitu do Bratislavy.
Teraz rehoľa prežíva roky siatia. Na žatvu príde len o niekoľko rokov.
Prostriedky na uskutočnenie svojho povolania a svojich záväzkov rehoľa má zo skromných príjmov jednotlivých kolegií a najmä z príjmov nitrianskeho kláštora. Keď nato príde, bude sa uchádzať o podporu Krajiny a jednotlivcov. Takto bude môcť čoskoro aspoň v Nitre vo svojej gymnaziálnej budove utvoriť prvé slovenské piaristské gymnázium.
Organizácia rehole je táto: V Ríme je generálny predstavený všetkých provincií na celom svete. Teraz je ním vysdôst. páter Jozef Del Buono. V riadení týchto provincií je mu na pomoci sbor, pozostávajúci z generálnych asistentov.
Na Čele slovenskej piaristskej provincie stojí provinciál P. Alexander Cserhelyi, asistentmi ktorého sú pátri Lev Kalíok a Jozef Branecký. Jednotlivé kolégia riadia rektori a novicov vychováva magister.
Na Slovensku si rehoľa podržala kláštory v týchto mestách: Nitra, Trentin, Sv. Jur a Prievidza.
Počet rehoľníkov v jednotlivých kolegiách je tento: v Nitre je 1 páter a 3 teologovia. (Dvaja navštevujú teologiu v Nitre a jeden v Banskej Bystrici.) V Prievidzi sú dvaja patri a sedem novicov. Vo Svätom Jure štyria patri a v Trenčíne dvaja patri.
Dorast pozostáva zo 7 novicov a 3 teologov.
Rektorom v Nitre je Alexander Cserhelyi, ktorý je zarovnak aj provinciálom mladej rehole, v Prievidzi rektor Chura, zarovnak i magistrom, vo Sv. Jure Cyril M. Guniš, vicerektor, a v Trenčíne Jozef Branecký.
RÁD PREMONŠTRÁTOV
V dejinách sv. cirkvi vidieť pravidelne zakročovať božskú prozreteľnosť. Keď hrozilo nebezpečenstvo Cirkvi, Boh vždy vzbudil osoby, ktoré sa jeho službe plne venovaly, a Cirkev obhajovaly. K týmto patrí i zakladateľ rádu premonŠtrátskeho sv. Norbert, kanonik, ktorý zreformoval spoločný život kanonikov, aby podľa pôvodného zakladania kanonickej ustanovizne žili v spoločnej domácnosti na základe regúl sv. Augustína. Keď pápež Kalixt II. schválil Norbertove snahy, tento r. 1120 založil prvú takúto spoločnosť kanonikov v Prémontré. Každý kanonik složil rehoľné sľuby, a tak sa stala Norbertova spoločnosť rehoľným rádom kanonikov, pomenovaná po prvom kláštore premonŠtrátskom.
Cirkevné pomery boly v týchto Časoch rozhárané. Dlhé vojny medzi pápežmi a nemeckými cisármi, rozširovanie Abelardovho racionalizmu, nedisciplinovanosť a rozličné bludy ohrožovaly primát pápežský a jednotu Cirkvi. Sv. Norbert postavil svoj rád do služby Sv. Stolice a za hlavný cieľ mu určil: rozširovať hlbokú úctu k Sviatosti oltárnej, prečo sa rád menuje i rádom eucharistickým. Rád sa čoskoro rozšíril a temer po všetkých krajoch mal svoje monasteriá, ktorých bolo r. 1767 uŽ 240. Každé monasterium bolo popri rozširovaní viery i stánkom vedy a umenia a vlívalo na
celé okolie čo do kultúrneho, mravného i hmotného povznesenia ľudu. Cez storočia svojho dejstvo-vania veľa trpel rád vojnami, reformáciou, na našich krajoch husitizmom, vo Francúzsku revolúciou a v Rakúsku jozefinizmom. Tak boly zničené mnohé kostoly, kláštory a kultúrne pamiatky, že v XIX. storočí už len niekoľko opátství bolo v Európe. R. 1883 povolal Lev XIII. všetkých prepoštov a opátov rádu do Viedne, aby porokovali o svojej budúcnosti. Vtedy bol zvolený za generálneho opáta strahovský opát Žigmund Starý a za jeho vedenia sa začína rád znova rozširovať a získavať si ztratené pôsobiská.
Rád má opátstva, prepoŠtstvá a prioráty. Opátstva podľa krajín tvoria cirkária, na čele ktorých je vizitátor a vicarius generalis. V íeskoslovenskej cirkárii sú tieto opátstvá: Jasov na Slovensku, Nová Ríša na Morave a v Čechách: Strahov, Teplá a Želiv.
Na Slovensku má rád dnes dve prepoŠtstvá: v Jasove a v Lelese. Lelesské prepoštstvo založil biskup Boleslav, aby bolo strážcom kresťanskej kultúry na Východe. Bolo ono nielen významným miestom cirkevným, ale i opatrovníkom a strážcom krajinského archívu a právnych listín celého kraja. Kláštor veľa trpel vo vojnách, a pre tieto vojny r. 1567 premonŠtráti aj opustili Leles. Až za Leopolda I. sa vrátili, keď bol opátom František Schôllingen, ktorý ho ale r. 1710 odovzdal opátovi v Lúke, s ktorým opátstvom bol Leles spojený až do zrušenia opátstva r. 1787. Za Jozefa II. bol kláštor zrušený, majetky odovzdané náboženskému fondu, a tak prestal byť samostatným. R. 1802 bol kláštor pripojený k jasovskej prepozitúre.
Prepoítstvo jasovské bolo založené v XII. storočí akiste kráľom Kolomanom. Neskoršie, za kráľa Belu IV. bolo obohatené darmi a kráľovskými výsadami, že malo súd a bolo i overovacím miestom. Pápež Bonifác VIII. ho podriadil priamo právomoci ostromského prímasa. Kláštor a kostol za vpádu Tatarov bol zničený. Po vymretí Arpádovcov zas sa chceli zmocniť jeho majetkov zemepáni a okolité mestá, najmä Košice, Smolník, Gelnica a Moldava. Proti stálym dranco-vateľom prepošt Stanislav III. prebudoval kláštor a opevnil ho, preto sa aj nazýva Castrum de Jasov. No, Jiskrove vojsko ho dobylo r. 1448, ale o 10 rokov nato bol oslobodený, opravený a opevnený. R. 1552 zaniká, a králi darúvajú titul prepoŠtstvá s majetkami vynikajúcim cirkevným hodnostárom. Za Leopolda I. znova ho mal rád v ruke a tak ako Leles, patrilo pod správu opátstva v Luke. R. 1745 sa stane prepoštom Andrej Sauberer, ktorý Jasov r. 1769 osamostatnil. On dal vybudovať aj terajší kostol a kláštor a viac kostolov po dedinách, ktoré k majetkom prepoŠtstvá patrily. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej rád prevzal rožňavské gymnázium. Za Jozefa II. bol rád pozbavený svojich kláštorov, majetky pridelené náboženskému fondu, archív odvedený do Budína a členovia jasovského konventu sa umiestili po rozličných diecézach.
Po smrti Jozefa II. mestá a župy žiadaly obnovenie všetkých zrušených rádov, a kráľ František I. aj obnovil rád benediktínov, cistercítov a premonŠtrátov a poveril ich spravovaním stredných škôl. Zo žijúcich ešte členov obnovilo sa jasovské prepoštstvo, univerzitný profesor Andrej Zasio usporiadal majetky tak, že prepoštstvo mohlo prevziať gymnáziá v Rožňave, v Levoči, Užhorode a vo Veľkom Varadíne. Neskoršie zamenil rád užhorodské za košické gymnázium. Prepošt Zasio vymohol jasovským prepoštom titul preláta. Za Bachovej éry odňaté boly rádu gymnáziá v Levoči a Košiciach, ale košické dostali po niekoľkých rokoch nazad. R. 1867 bol zvolený za preláta Viktor Kacvinský, ktorý sa najmä o výchovu rehoľnú, bohosloveckú a filozofickú medzi členstvom vyznačil. Terajší prelát Dr. Melchior Takáí vybudoval nové domy košickému a rožňavskému gymnáziu a rádový dom Norbertínum v Budapešti.
Po prievrate boly rádu odňaté dve katolícke gymnáziá: v Košiciach a v Rožňave. A tak rád sa dnes venuje jedine duchovnej správe na Slovensku vo svojich dvoch kláštoroch, v Jasove a v Lelese, v košickom a rožňavskom kostole a na 8 farách. Rád svojho práva na dve gymnáziá katolícke sa
nezrieka a usiluje sa novým dorastom, aby mohol i na Slovensku pôsobiť vo svojich Školách a tak byť vážnym kultúrnym Činiteľom.
Generálny predstavený celého - premonŠtrát- ný, tit. prepoŠt-prior v Jasove, Ervín Karsai,
skeho rádu je v Averboode (Belgicko): Gum- subprior, Dr. Róbert Farkas, Teodor Bohinský,
marus Crets. Mikuláš Gedeon, Hadrián Szabó, Ľudovít Mar-
Generálnym vikárom československej cirkárie toníík, Julius Kende, Rudolf Ujlaky, F idei
je: opát Gilbert Helmer v Teple a vizitátorom: Szántó, Alex Gedeon, Dr. Oskar Anisich, Ele-
strahovský opát Metod Zavoral na Strahove. mér Vámos, Eduard Filo, Konštantín Khinal,
Členovia rádu pracujú v duchovnej správe na Siard Sziklay, Julian Kocsis, Gabriel Magyar,
ôsmich farách: Jasov, Rudník, Poproč, Debraď, Anton OŠÍenda, Ambro Ebergényi, Ladislav Vyšný Medzev, Kráľ. Chlumec, Leles, Veľké Martoníík, Vavro Spilka, Gerard Lukovit,
Kapušany. Eugen Tóth, Konrád Stefaníík, František Mi-
Členovia rádu na Slovensku: Dr. Melchior ták, Justín Mancos. Takáé, prepošt- prelát v Jasove, Alfonz Novot-
RÁD SV. DOMINIKA
Ako smutný zjav dvanásteho a začiatku trinásteho storočia býva zaznačené odcudzenie veľkej časti pospolitého ľudu od Cirkvi a takmer úplne bočenie vedeckých kruhov od pravého učenia Kristovho. Bohatstvo opanovalo aj rehoľníkov a kňažstvo, ktoré sa nadmieru staralo o pozemské statky a málo sa zaoberalo ľuďmi. Toto oddalovanie sa od apoštolských ideálov rozširovalo sa v povážlivej miere. Menovite mestské obyvateľstvo, ktorého počet mohutne vzrastal, zostalo duševnými vecmi nezaopatrené. Preto ľud hľadal vyplnenie túžby po náboženstve vo všelijakých sektách.
Tieto sekty sa zakrývaly vonkajšou chudobou a apoštolským životom a pri tom mnoho ráz aj krvavo zúrily oproti všetkému, čo bolo náboženské a katolícke, čiastočne obnovily starodávne bludy manichejské a tými otravovaly veriaci ľud. Vzdelanci sa však pridŕžali učenia Aristotelovho, ale v pohanskom a židovskom duchu vysvetľovaného.
Toto dvojaké hnutie hrozilo Západnej Európe úplným zničením kresťanskej kultúry. Zamedziť toto zhubné postupovanie tak škodlivého kacírstva so zbraňou v ruke, hoci sa i zdalo oprávneným, predsa len tieto otázky nemohly byť takým spôsobom riešené.
Božská Prozreteľnosť si preto vyvolila svätého Františka, aby tento svojou dokonalou chudobou pestoval, apoštolský ideál, pritom ale aby vychoval Cirkvi dokonale oddaných ľudí. Vyvolila však i sv. Dominika, tohoto španielskeho kanonika, aby vychoval ľudí, ktorí by učenosťou a vedomosťou znemožňovali ďalšie ničenie stáda Kristovho. Preto založil r. 1216 reholu, cieľom ktorej by bolo hlásať slovo Božie, či už na kazateľni, Či vo Školách. Je pravda, že tak rehoľa sv. Dominika ako aj rehoľa sv. Františka pestovala aj učenosť aj svätú apoštolskú chudobu; lenže kým František zdôrazňoval viac chudobu, sv. Dominik pestoval viac sväté vedy.
Prvou starosťou sv. Dominika bolo svojich učeníkov poslať na najchýrečnejŠie europské vysoké Školy, ako na parížsku a na boloňskú univerzitu.
Riešením týchto otázok viac alebo menej vždy časových v duchu katolíckom sa podarilo týmto dvom mužom, vlastne ich rehoľám, Cirkvi znovu získať tak rozoštvaný pospolitý ľud ako aj vedecký svet. Hlavne sv. Albertovi Veľkému a sv. Tomášovi Akvínskemu sa podarilo Aristotela súladne s Kristovým učením vysvetľovať a učiniť ho za filozofický podklad kultúry.
Sv. Dominik to urobil prísnou povinnosťou svojich synov, aby dľa príkladu sv. Pavla apoštola kázali a aby každý kláštor spojili aj so školou. Istý moderný francúzsky učenec menuje sv. Dominika prvým europským ministrom školstva. Na univerzitách vyvinul rád sv. Dominika všade veľkolepú
Činnosť tak na katedrách vo vyučovaní ako i v duchovnej správe žiakov. Mnohí nadaní profesori a zbožní žiaci vstupovali húfne do rehole. Títo noví členovia rehole sa zas usilovali rozšíriť túto novú reholu, každý vo svojej vlasti. Do vtedajšieho Uhorska, a tak i na Slovensko, ho priniesol Bl. Pavel, profesor boloňskej univerzity. O usídlenie rehole na pôde našej republiky sa zaslúžili aj sv. Hyacint a jeho brat bl. Česlav, bývalí krakovskí kanonici. Bl. Česlav uvádzal reholu menovite v Čechách, kde mu bola veľmi na pomoci šľachtička bl. Zdislava.
Sv. Dominik sa staral aj o pohanské misie. Pripravoval sa na cestu do Uhorska, aby tam pracoval na obrátení pohanských Kúnov. Zabránila mu však v tom smrť v r. 1221. Na miesto sv. Dominika išiel medzi Kúnov spomenutý už bl. Pavel, ktorý tam podstúpil aj mučenícku smrť.
Rád kazateľský účinkuje v duchu svojho zakladateľa až podnes. Posiela misionárov k pohanom do všetkých dielov sveta. Vydržiava viac univerzít a vysokých Škôl. Tak »Colegio Angelico« v Ríme, univerzitu v Manile so šiestimi fakultami, vo Fribourgu s fakultou teologickou a Škola-sticko-filozofickou, biblickú vysokú Školu v Jeruzaleme. Dominikánmi sú obsadené aj niektoré profesorské stolice na Sorbone, na katolíckych vysokých školách v Paríži, Lyone, v Toulouse, Lille, na katol. univerzite v Lublíne ba i na nekatolíckych univerzitách v Londýne a Amsterodame.
Veľkou starostlivosťou vychováva rehoľa aj svojich členov. Poskytne im trojročné filozofické a Štvorročné teologické štúdium.
A ešte aj po vysvätení sa členovia rehole musia venovať za dva roky Štúdiu komplementárnemu. Dominikánski klerici zo Slovenska študujú v Olomouci a za hranicami v Ríme. Dominikánska bohoslovecká vysoká Škola v ČSR. je v Olomouci, a vydáva vedecké časopisy »Na Hlubinu« a »Filo-sofická Revue«, ktoré svedčia, akým dôležitým ohniskom náboženskej obrody je v našej republike menovaná škola teologická.
Dominikánska rehoľa má od začiatku doteraz nezmenené demokratické zariadenie. Predstaveného si volia sami členovia. Keď je zvolený a riadne potvrdený, jeho úrad trvá tri roky. Po uplynutí tejto doby nemôže byť hneď v tom istom kláštore znovu zvolený.
Provinciálneho predstaveného volia priori a zástupca z každého kláštora. Úrad provinciálneho priora trvá 4 roky a tiež nemôže byť hneď znovu zvolený.
Provinciáli a z každej provincie dvaja zástupcovia tvoria zákonodarný sbor celej rehole a títo volia aj veľmajstra rehole, čiže generála. Jeho sídlo je v Ríme a úrad jeho trvá 12 rokov. Terajší generál je z literárneho sveta dobre známy Francúz: P. Stanislav Martin Gillet. Jeho diela sú skoro do všetkých kultúrnych rečí preložené.
Prvým predstaveným rehole nie je však generál, ale sám Sv. Otec, a to nielen ako najvyšší pastier v Cirkvi, ale aj ako protektor rehole.
Najstarším dominikánskym kláštorom na Slovensku je košický. Bol založený za panovania Ondreja II. kráľa uhorského (1205—35), alebo v prvých rokoch panovania Bélu IV. (1235—70). Tento kláštor bol strediskom misií ďalakých krajov. Počet jeho členov sa odhaduje na 300. O košických dominikánoch je v historických prameňoch naznačené, že vynikali vo sv. vedách a zbožnosti. Vydržiavali slávnu školu. Boli pre ich dobré vlastnosti obľúbení a preto ich veriaci hojne obdarovávali majetkom. Tak potom mohli mnohých statných kňazov vychovať.
V XVI. storočí mestský rychtár, ]án Lippay, nekatolík, z náboženskej nenávisti zbraňami napad-nul kláštor, rehoľníkov vyhnal, niektorých neľudsky strápil, ba aj usmrtil. R. 1556 podľahnul celý kláštor aj s kostolom požiaru. Toto spustošenie potom na dlhý čas urobilo návrat dominikánov do Košíc nemožným. Až r. 1680 sa znovu vrátili. Od tých čias sa častejšie stretávame s dominikánmi, ako kaplánmi na vidieckych farách (Sečovce, Lastovce, Hrubov a i.).
Prvú zprávu o trnavskom dominikánskom kláštore máme z r. 1303. R. 1572 boli v kláštore
už len štyria starí členovia a preto na nariadenie cirkevnej vrchnosti bolo zrobené oddelenie, do ktorého sa sestry dominikánky pred Turkami z Budínsko-Peštianskeho ostrova utekajúce utiahly. Ešte r. 1551 bol priorom Ján Kolosvári, ktorý sa neskoršie ako čanádsky biskup zúčastnil trient-ského snerpu. Konečne r. 1614 gróf Mikuláš Eszterházy adaptuje kláštor pre členov Spoločnosti Ježišovej. Ostatnú stopu dominikánov v Trnave nachádzame stredom XVII. storočia, keď ]án Makripodari, pôvodom Grék, dominikán, ako svätiaci biskup a ostrihomský kanonik tam účinkuje.
O kláštore dominikánskom v Berehove je známo, že r. 1566 boli všetci členovia od protestantov povraždení. O päť rokov neskoršie bol už aj kostol zničený.
O dominikánskom kostole v Komárne vieme, že r. 1637 vládol ním veliteľ hradu.
Ďaľšie stopy po dominikánoch na Slovensku vedú do Gelnice, Štiavnice, Kremnice (»na hornom konci«), V. Šariía, kde však títo rehoľníci Bohu žijúci a o duševné dobro veriacich sa starajúci boli násilne a nemilosrdne vykynožení. Hoci československá provincia počíta viac kláštorov na Morave a v Čechách, predsa máme na Slovensku, žiaľbohu, len jeden kláštor. Tento kláštor so svojimi desiatimi členmi sa usiluje v duchu sv. Dominika za spásu duší a za sv. Cirkev horlivo pracovať.
Košický kláštor vydržiava sv. misie, duchovné cvičenia veriacim, kláštorom a kňazom, zaobstaráva spovedanie v seminári, v kláštoroch a študentských internátoch. Vydržiava bohoslužby vo viacerých rečiach, ktoré sú aj ľudom z vidieku hojne navštevované. Keď kláštor aj nemá faru, predsa vypomáha prácou veľmi preťaženému farnému duchovenstvu v jeho ťažkých povinnostiach, menovite v zaopatrovaní chorých a to v príkladnej shode. Tiež obstaráva aj vyučovanie náboženstva na meštianskych a stredných školách. Zo svojich spolkov vedie III. rád (tento sa vyznačuje karita-tívnou činnosťou), Spolok Sv. Ruženca (vydržiava vlastný starobinec), spolok Mena Ježišovho a spolok »Militia Angelica«.
Vo svojich alebo v cudzích miestnostiach vydržiava večerné kurzy o mravno-náboženských otázkach. V usporiadaní košickej Karity vydržiaval člen rehole pre nezamestnaných a nemajetných teoretický a praktický Šoférsky kurz.
V najnovšej dobe sme dostali od najdôstojnejŠeho Pátra Generála z Ríma prípis, kde nám za povinnosť kladie starať sa o misie medzi nekatolíckym pravoslávnym ľudom v Podkarpatskej Rusi a vôbec na východe Európy.
Bárby dobrotivý Boh povolal do rádu sv. Dominika horlivých slovenských mladíkov, ktorí by v krásnom bielom rúchu tohoto sv. Otca na uskutočnení tohoto plánu pátra generála udatné pracovali!
Próvinciál v Prahe: P. Václav Bubeník. Košice: P. Hilár Haiti, prior, P. Bruno Janeí, P. Vavríne c Pirkl, P. Marine s Unger, P. Mikuláš Lexmann. Bratia 4. Kandidát 1. Dorast: v Olomúci 5 klerikov Slovákov.
Kláštor sv. Dominika v Košiciach
RE DE M PTORISTI
KONGREGÁCIA OTCOV REDEMPTORISTOV
Zakladateľom kongregácie je sv. Alfonz Liguori. Narodil sa 27. sept. 1696 zo šľachtickej rodiny talianskej. Vyštudovaný za právnika a advokáta, išiel študovať bohoslovie a r. 1726 je vysvätený za kňaza. Už 9. nov. 1732 položí základy spoločnosti, čiže kongregácie vo »Scale«, ktorá spoločnosť bola r. 1749 Benediktom XIV. potvrdená a nosila meno: »Kongregácia Najsv. Vykupiteľa«, čiže redemptoristov. Čoskoro sa spoločnosť rozšírila po Európe, najmä pôsobením sv. Klementa M. Hoffbauera. Tento prevezme pre spoločnosť opustený ústav jezuitov vo Varšave, avšak na nátlak slobodnomurárov je čoskoro zrušený a otcovia spoločnosti sa rozídu po Poľsku, Bulharsku a Švajčiarsku a prídu i do Viedne.
Dnes má kongregácia provincie v Rakúsku 12 domov, z ktorých 3 sú v Dánsku. Provincia v Poľsku 5 domov, vo Francúzsku sú 3 provincie: parížska 14 domov, lyonská 16 a štrasburgská 10 domov. V Belgicku má provincia 14 domov, v Hollandsku je provincia s 8 domami, v Nemecku sú 2 provincie: bavorská 9 domov a porýnska 16 domov, v Anglicku 9 domov a v írsku 5 domov, v Španielsku 14 domov.
Okrem týchto má kongregácia rozsiahle misie temer vo všetkých čiastkach sveta, najmä v Južnej Amerike.
Generálne predstavenstvo kongregácie je v Sídlo čs. provincie: Praha III.-192. Ríme Via S. Vito. Generálny predstavený: P. Provinciál: P. Ján Haderka. Patrik Murray. Provincia má 18 domov, z čoho je 6 nemec-
Zástupca čs. provincie: P. ]án Hudeíek. kých.
Redemptoristi prvý raz prišli držať misie na Slovensko 1874 roku, keď prišli do Veľkej Diviny, tu však boli v misiách prerušení žandármi, ktorých naštvali krčmári, lebo ľud na misiách sa zaviazal nepiť pálené. Odňatá im bola jurisdikcia ako Čechom pre Slovensko, ale onedlho mohli zasa prichádzať tak, že patri z Červenky na Morave odbavili do 400 ľudových misií na Slovensku so znamenitými misionármi ako P. Karol NováČek a P. Jozef Tomásek.
Na Slovensku založili prvý kláštor r. 1921, keď prevzali opustený a zruinovaný františkánsky kláštor v Stropkove. Do Stropkova prišli z Červenky a P. Karol Staíik, rodák z Oravy usporiadal kláštor, tak že onedlho mohol pojať dvoch latinských a jedného gr. katolíckeho rítu patra. R. 1922 mali tu 7 pátrov. Štedrými dobrodincami kláštora boli v prvom rade provincia pražská a biskupi Dr. Fischer-Colbrie, Ján Voftaííák a Dr. Karol Kmetko. 20. júla 1922 zaujali bývalý kláštor piaristov v Podolínci, ktorý r. 1924 bol povýšený za rektorát a bývalo v ňom 6 kňazov a 2 frátri-laici. Nakoľko oprava kláštora vyžadovala milionové náklady, peňazí nebolo, redemptoristi počiatkom mája 1927 opustili Podolínec. Presťahovali sa čiastočne na faru v Poprade, aby sa presídlili na stále pôsobisko do blízkej Stráže. V Stráži vybudoval pre redemptoristov J. E. Ján Voftaíiák, biskup spišský krásny kláštor s kostolom a odovzdal im ho 10. sept. 1928.
Do biskupstva nitrianskeho ešte r. 1923 povolal OO. redemptoristov J. E. Dr. Karol Kmetko, odovzdajúc im biskupský kaštieľ v Kostolnej pri Trenčíne a sveril na nich duchovnú správu pútnického miesta a chrámu sv. Benedika na Skalke.
Svojou mimoriadnou usilovnosťou vybudovali si naši redemptoristi i monastir v Michalovciach, do ktorého nastúpili 7. sept. 1931. Odtiaľto vyvinujú svoju blahodarnú činnosť medzi gr. katolíkmi na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi.
KLÁŠTORY PREMONSTRÁTOV: - P— - - ™ ^
I
k
■
KLÁŠTORY REDEMPTORISTOV: i. Podolinec. 2. Kostolná pri Trenčíne. 3. Michalovce. 4. Stráža. 5. KLÁŠTOR DOMINIKÁNOV v Košiciach. KLÁŠTORY TEŠITEĽOV BOŽSKÉHO SRDCA: 6. Mariatál. 7. Ústredný dom vo Viedni.
Dom v Stráži pri Poprade: P. František Sevíík, superior, P. Eduard Súsedík, minister, P. František Lesák, P. František Lambor, P. Fr. Kop a dvaja bratia-laici.
Dom vStropkove:P. Karol StaŠík, superior, P. Dominik TrČka, gr. kat. a 1 fráter-laik.
Dom v Kostolnej: P. Bernardín Čáka, rektor, P. Jozef Grígeľ, P. Emanuel Kováf, P.
Ján Pluhár, P. Rudolf Granát, P. Jozef Novák, P. Anton Okálek a 3 frátri-laici a 1 kandidát.
Bohoslovcov-\a.úm)zov je 20 Slovenska 9 a teologiu študujú v Oborišti v Čechách.
Dom v Michalovciach: P. Kyrill Zakopal, ikumen, P. Joan Kunovjánek, P. Augustín Kliment, P. Leopold Kozelský, P. Vojtech Mu-sil, magister novicov, 3 professi, 6 klerikov, 4 frátri-laici a 1 čakateľ.
SPOLOČNOSŤ TEŠITEĽOV BOŽSKÉHO SRDCA
XX. storočie je storočie vynálezov a pokroku, ale tiež je dobou nevery a odklonu od Boha. V tejto dobe už po svetovej vojne vzniká vo Viedni nová slovanská rehoľa, ktorá sa prispôsobuje potrebám našich časov. Je to Kongregácia Tešiteľov Božského Srdca. Založená bola v roku 1922 a jej zakladateľom a doživotným generálnym predstaveným je P. Jozef Litomiský, kňaz biskupstva pražského, ktorý už od roku 1917 je duchovným správcom katolíckych Čechov a Slovákov vo Viedni v českom kostole na Rennweegu. Cieľ kongregácie je prinášať smieme obeti Božskému Srdcu a misie najmä medzi Slovanmi, a po mestách duchovná správa chudobných v nemoci, ktorí Často bez opatery a bez smierenia s Bohom umierajú. Spoločnosť bola povolená sv. Otcom Piom XI. 12. februára 1922 a jej prví traja členovia už 7. apríla t. r. boli rehoľným rúchom oblečení. Dnes číta spoločnosť už 70 členov a kandidátov, z ktorých je 7 kňazov, 15 bohoslovcov, ostatní novici, bratia laici a kandidáti.
Spoločnosť má mimo generalátu vo Viedni, kláštor v Unter Turnelbachu pri Viedni s noviciátom. Na Slovensku má kláštor na pútnickom mieste v Mariatáli pri Bratislave a teraz sa buduje zasa v PajŠtúne pri Stupave. Vyjednáva sa tiež o stavbu kláštora v Jeruzaleme na Hore Olivovej. Spoločnosť sa dostala na Slovensko 15. júla 1927, keď dostala Marietálsky kláštor, ktorý za II. Jozefa museli opustiť Paulini.
V Mariatálskom kláštore je superior P. Ján Polakovií, ktorému pomáha ešte jeden kňaz spoločnosti.
P. LÉT DANIŠOVIC DR.
RÁD SV. FRANTIŠKA
FRANTIŠKÁNI
Vo veku, v ktorom Cirkev katolícka rapídne sa blížila k zenitu svojej moci a slávy a jednako bola tak interne — ľahkým mravom svojich mnohých stúpencov — jako externe — pestrými a nebezpečnými herezami — ohrozovaná v základoch: v tom »storočí svätcov a heretikov« vzniká v romanticky krásnej Umbrii hnutie sv. Františka z Assisi (1226), ktoré jak originálnosťou, tak jedinečnými rysami a ohromujúcim úspechom — po mienke dánskeho spisovateľa, konvertitu Joergensena náleží k najmohutnejším, akého kresťanstvo uzrelo.
Viac-menej neúspešné dvestoročné križiacke vojny, ďalej neúprosný boj duchovnej moci za politickú slobodu a vymanenie katol. kléru z moci svetskej a za nadvládu nad panovníkmi zeme, potom zvýšený blahobyt, no i ožehavé kultúrne potreby doby vyvlastnily si úplne pozornosť hierarchie i Cirkvi, vyčerpaly značne jej sily a odvrátily ju od prepotrebného svojho interného kultu, uvoľnily
mravy a tak stály sa bujným parenišťom živých sekt rôz-.nych Bogomilov, Arnoldov z Brescie, Chudobných z Lyo-nu, Patarénov a Valdencov — a heretikov XIII. veku par excellence: Katarov-Albigencov, všetko to pohybov a vln reformného a do značnej miery revolučného zafarbenia. Tieto Božie biče na sv. dŕžavu rímsku, taktiež nedávno vzniklé štáty a Cirkev — nemohla odstrániť ani moc svetská, ani moc duchovná a preto na obzore terajšej Cirkvi, nábožne založenej, a vlivom clugniacké-ho hnutia asketický naladenej spoločnosti ľudskej, najmä po novovznikajúcich oikumenách — mestách, zjavovala sa silne napjatá revolučná atmosféra. Assiské hnutie však prichádzalo veľmi vhod sv. Cirkvi, bo — keď i čo súčasný zjav a verné dieťa svojej doby — vo svojich pohnútkach a reformných tendenciách javilo značnú podobnosť so spomenutými zjavmi, nevolalo jednako »preč od Ríma«, ale »do Ríma«, k apoštolskému námest-kovi, priamo k apoštolom samým; nedožieralo jednako koreňov a stĺpov Cirkvi sv. po spôsobe rozzúrených kacírov, ale dodávalo z boja o investitúru slávne vychádzajúcemu nositeľovi Gregorových ideí toho, čoho zpravidla veľkí a mocní víťazi postrádajú, t. j. sebavlády, oduševnenia, disciplíny a vrúcnosti, až vášnivej lásky k ideálom kresťanstva — v tomto prípade: umožnilo v Cirkvi, v lone jej, žiaducný a vtedy tak živelne vytúžený návrat k životu Evangelia, k tzv. »apostolskej chudobe«, a s touto »Paňou chudoby«, ktorá vraj — výrazmi onej doby povedano, od ukrižovania Krista Pána ako opustená vdova žila, slávil nebeské zasnúbenie assiský Poverello — chudáČek sv. František (1207—1209), keď zakladal spoločnosť Bratov meníích, Fratres Minores (značka rádu O. F. M.), založenú na bezpodmienečnej chudobe nielen jednotlivcov, ale i celkov — kláštorov.
Strasburgský protestantský pastor Pavel Sebatier, vynikajúci františkanolog, vhodne poznamenal v úvode k dielu »Vie de S. Frangois d'Assise«, jak mocný otras rozochvel Europou, keď ľudia počuli o »kajúcnikoch z Assisi« (fratres de Poenitentia) — tak sa radi nazývali prví rehoľní bratia Františkovi po programe žitia a obsahu kazateľskej ich činnosti — že žiadali na dvore rímskom neobyčajného privilégia: nemať ničoho, iba súhlas hlásať Evangelium, venovať sa potrebám nového stavu mestského (Franciscus oppida!) a nielen sebe.
Bazom vypučily tri mohutné ratolesti na strome seráfskom, tri totižto typické rády Františkove: mužský (r. 1209), druhý pre jemné pohlavie ženské, tzv. klarisky (r. 1212) a »Treti rád« pre oboje pohlavie v živote laickom, mimokláštornom (r. 1221). V tom istom roku svolal František už svojich päťtisíc duchovných synov zo všetkých strán sveta do Assisi na kapitulu. Veru netušil, že pri vážnom zákaze XII. obecného snemu (IV. snem Lateránsky r. 1215) o zakladaní ďalších rádov už za osem rokov (1223) obdrží hnutie jeho odobrujúcu pápežskú bullu »Solet annuere«, t. j. pravé magna charta libertatum rádu, čiže veľkú listinu svobôd ako sú: Evangelium Pána nášho Ježiša Krista zachovávať, vo všestrannej poslušnosti, v dokonalej chudobe, v čistote nepoškvrnenej, v poníženosti najhlbšej, v jednoduchosti a v láske.
A netušil tento svätec-básnik, že jeho a priateľa Dominika žobravý rád (odtiaľ vedecký názov
P. Lét Danišovič, dr. O. F. M. lektor generálny a profesor, t. č. správca internátu v Malackách
oboch rádov: mendikanti) zmocní sa razom všetkých pevností, z ktorých možno opanovať ľudského ducha: z kazateľní, zo spovedníc, zo školských a univerzitných katedier, kde mendikanti stáli pri kolíske mnohých univerzít, rozvíjali školastiku a pestovali exaktné vedy a celým svojím novým pojatím života kresťanského odzbrojili heretikov a získali si nehynúcich jedinečných zásluh o mravné a kultúrne povznesenie človečenstva.
Časom vzniklý v ráde nedorozumenia ohľadom čo najprísnejšieho zachovávania chudoby až napokon Lev X. povolá do slávneho kláštora Ara coeli na Turice r. 1517 vyslancov všetkých františkánov zo všetkých strán sveta, aby ich sjednotil. Ale na porade stúpencov miernej a absolútnej chudoby nastaly vážnejšie protivy, ktoré primalý pápeža k schváleniu oboch smerov, čo bullou »lte et vos« zo 28. mája 1517 previedol a tak navždy rozdvojil dotiaľ celkove jednotný prvý rád sv. Františka na dve veľrodiny, na minorítov prísnej observancie (to sú františkáni katexochen) menom fratres minores de observantia, zkrátka observanti; a na vetvu miernej observancie, menom fratres minores conventuales, zkrátka konventuáli, ktorým totižto jako stúpencom miernejších zásad pripadly všetky monumentálne konventy (ztadiaľ »konventuales«) a baziliky rádu ako bola i bazilika nad hrobom sv. zakladateľa v Assisi, — alebo veľkolepá paduánska bazilika nad hrobom najznámejšieho svätca rádu Antona Paduánskeho. Po ôsmich rokoch horlivosť splodila i tretiu rodinu v prvom ráde. Vznikli kapucíni, menom fratres minores capucini (F. M. Cap.), zvaní zaiste po zmenšenej kapucní, ktorí boli už r. 1528 pápežom Klementom Vil. potvrdení a r. 1619 Pavlom V. úplne osamostatnení, keďže ich vyňal zpod právomoci generálneho magistra konven-tuálov. Diferencia prvého rádu v rámci troch rodín nezastavila sa ani v časoch odpadu german-ských národov od Cirkvi sv., keď reformácia náležíte zdecimovala počet konventov i členov. Pozoruhodnú štatistiku vykazuje rádová kapitula mantovská z r. 1762. Rád počítal vtedy 167 provincií so 1277 kláštormi a 67.879 členmi. Štatistika z r. 1862 vykazuje už iba 91 provincií a v nich 1266 kláštorov, 226 rezidencií s 20.859 bratmi.
Posledné reformovanie rádu, ktoré bolo vývojom Času potrebné, previedol Lev Xlll. r. 1897.
Všetky tri rády sv. Františka ukazujú podľa štatistiky z r. 1932 určitý vzrast.
Prvý rád po celom svete je sdružený vo 104 provinciách, Čínu a Marokko nepočítajúc do toho, kláštorov, rezidencií a hospicov spolu 1973; kňazov doma je 8884; kňazov na misiách 1373; klerikov má rád 4311; laikov v provinciách je 4420; na misiách 449; nováčkov klerikov 1159, nováčkov laikov 354; rádových postulantov 1923- Všetkých členov prvého rádu je 22.870. V rádových výchovných ústavoch pripravuje sa okrem toho 8622 študentov na rádový kňazský život.
Druhý rád sv. Františka, čiže klarisky, počítajú 620 domov s 12.324 členkami.
Tretí rád sv. Františka sledujú jedni v spoločnom živote kláštornom, druhí však v rodinnom. Mužský rádový Tretí rád počíta 25 kongregácií so 102 domami a 1314 členmi. Ďaleko bohatší je ženský rádový Tretí rád, ktorý je sriadený v 13.563 okresoch a má (nepočítajúc do toho Členov Tretieho rádu, vedených patrami kapucínmi) 1,962.184 členov zo všetkých stavov a hodností.
Generálna kúria v Ríme S. Antonio, Via Merulana 124. Generál Rádu: P. Bona-ventura Marrani.
Provinciálnakúria, Bratislava, Františkánske nám. Č. 1. Minister Provinciál provincie slovenských kláštorov vo vlasti a v Sev. Amerike: P. Mansuet Olíovský. Custos: P. Bartolomej Kochán. Provinciálni definitori: P. Re-mig Školák, P. Libor Mattoíka, P. Dr. Peter
Esterle, P. Vendelín Kuíera. Sekretár: P. Marti n i án Krajčír.
Kláštory:
1. Bratislava: Kvardián: P. Eduard Níž-niansky. Patri: P. Bartolomej Kocháň, P. Fabián Hoffman, P. Martinián Krajtír, P. Alexander Zahradník, P. Julius Tomancík, P. Celestín Le-páíek, P. Tomáí Holubek, P. Akurz fakíií, P.
Bernardín Bolerázsky, P. Valerián Kulla. Bohoslovcov 18. Bratia laici 10.
2. Malacky. Kvardián P. Remíg Školák. Patri: P. Dr. Peter Alk. Esterle, P. Vendelín Kuíera, P. Béda Koíík, P. Sixtus Mikuí, P. Dr. Lét Dan'úovťc, P. Dezider Dubay, P. Róbert Raffesberg, P. Osvald Bednár, P. Vavrinec Fu-redi, P. Ansehár Kubií. Kler. gymn. 26. Bratia laici 10. Laici novici 7.
3. Skalica. Kvardián P. Michal Knechta. Patri: P. Cherubín Kapiták, P. Dominik Valko, P. Karol Koža, P. Gracián Rakús. Kler. gymn. 8. Bratia laici 9.
4. Trnava. Kvardián P. Anzelm Pekarovit. Patri: P. Vincenc Mrva, P. lluminát Smida, P. Izidor Dobrovodský, P. Rudolf Dilong. Klerici novici 12. Bratia laici 17.
5. Nové Zámky. Kvardián P. Gracián Gorny. Patri: P. Demeter fanzso, P. Vilhelm Karíay, P. Engelbert Bartaloí, P. Pacifik Király. Kler. gymn. 4. Bratia laici 7.
6. Žilina. Kvardián P. Irén Petraíovií. Patri: P. Sigismund Gal, P. Agáp Malkuíák, P. Justin Hrčka, P. Alex Tomáš. Bratia laici 6.
7. Prešov. Kvardián P. Klaudius Čulen. Patri: P. Augustín Novický, P. Martin Otahál, P. Kornel Diermek. Bratia laici 2.
8. Hlohovec. Kvardián P. Ján Janík. Patri: P. Rafael Fidrik, P. Matúí Rehák. Bratia laici 6.
9. Nitra. Kvardián P. ]akub Vavrek. Patri: P. Bruno Revay, P. Benignus Stopka, P. Hiero-nym Kubií. Bratia laici 6.
10. Kremnica. Kvardián P. Chryzostom Bardy s. Patri: P. Libor Mattoíka, P. Hyacint Haverla, P. Baptista Chládecky. Bratia laici 7.
11. Trstená. Predstavený P. Justín Loffay. Patri: P. Ludvik Potocký, P. Fridrich Záni, P. Zejyrin Laťs. Bratia laici 3.
12. Filakovo. Predstavený P. Salvátor
Kosa. Patri: P. Bernard Szilágyi, P. Andel Sáha. Bratia laici 3.
13- Pruské. Predstavený P. Oto Orlovský. Patri: P. Emil Jankola, P. Protáz Stefunka. Bratia laici 3.
14. Nižný Š e b e š. Predstavený P. Cyril Loffay. Patri: P. Gábriel Gerhardt. Bratia laici 2.
15. S v. A n t o n. Predstavený P. Hermenegild Hradil. Patri: P. Rogér Pálinkáí. Bratia laici 3-
16. Bardejov. Predstavený P. Vendelín Veiss. Bratia laici 1.
17. Beckov. Predstavený P. Adalbert Ma-cháíek. Bratia laici 3.
18. Oko lieno. Predstavený P. Matej Lin-tovský. Patri: P. Urban Vavro.
19- Rožňava. Predstavený P. Urban Filip.
20. Prešov II. Predstavený P. Bruno Bôhm. Patri: P. Serén Lukáí.
V Spoj. štátoch amerických:
21. Pittsburgh-Avalon. Kvardián P. Sylvester Jankola. Patri: P. Amand Kopáí, P. Dominik Dohánoí, P. Franťňek Vilha. Bratia laici 2.
22. Clifton, N. J. Predstavený P. Pavel Kulka. Bratia laici 1.
23. Valparaiso (Ind.). Predstavený P. Fulgenc Ballun. Patri: P. Ambróz Tomía, P. Honór Fraítacký. Kler. teolog. 9.
Mimo provincie:
P. Lev Izakovií (Pariž). Klerici teolog. 1. P. Teodor Tekely (Praha), P. Víevlad Gajdoí (Praha). Bratia laici 6.
Rád má v našej provincii: 23 kláštorov, 90 rádových kňazov, 28 bohoslovcov, 38 klerikov na gymnáziách, 12 klerikov novicov, 106 rádov, bratov, 7 novicov laikov. Spolu 281.
P. VALERIAN KULLA O. F. M.
STRUČNÝ PREHĽAD DEJÍN A PÔSOBENIA FRANTIŠKÁNOV NA SLOVENSKU
Obrodné snahy sv. Frantiíka, ktoré spôsobilý mohutný duchovný pohyb v XIII. storočí, ešte za jeho života sa rozŠírily mimo Itálie. Už r. 1221 ubierajú sa bratia menší do Nemecka. Odtiaľ na rozkaz provinciáLa Jána Plano-Carpini a azda na popud sv. Alžbety prichádzajú františkáni r. 1228 s nemeckými kolonistami do Uhorska. A tak už pred vpádom Tatarov do Uhier (1241) možno pozorovať blahodarné pôsobenie františkánov v Bratislave, Trnave, Nitre a Ostrihome. Nuž a po vzdialení sa Tatarov, po ktorých ostaly smutné pamiatky plienenia a znivočenia našich krajov, temer sa žiadalo blahodárne pôsobenie rádu. Kráľ Bela IV. ich podporoval, staval nové kláštory a z Členov rádových volil si radcov a vyslancov k Svätej Stolici. Sám vstúpil do III. rádu sv. Františka. Kajúce rúcho III. rádu nosila i jeho sestra Alžbeta, dcéra Ondreja II. a sestrenica blah. Agnešky českej. Vynikala zbožným životom a krátko po smrti bola kanonizovaná (1235). Tiež dcéry Belu IV. Jolanta a Kunigunda žily podľa pravidiel klarisiek, druhého to rádu sv. Františka. Malo to nemalý vliv na vznik ženských kláštorov, klarisiek. Tak bol založený prvý kláštor klarisiek v Trnave 1239, ktorý Gregor IX. potvrdil a Bela IV. hojne dotoval. Neskôr na to vznikol i v Bratislave.
Keďže františkáni prišli z Nemecka, patrili do r. 1239 pod svrchovanosť nemeckého provinciála. Jako prvý pro-vinciál provincie uhorskej sa spomína Ján, brat francúzskeho kráľa Filipa Malého. Bratia menší od svojho vzniku sa zaoberali najmä kazateľstvom. Boli požiadaní kráľom, aby s dominikánmi ešte pred bitkou na Šajave (1241) hlásali Tatarom evanjelium. Avšak čoskoro podstúpili mučednícku smrť.
I kmeň Kumánov môže ďakovať ich činnosti, že prijal učenie Kristovo.
Svojou horlivou prácou získali si šľachtu, ktorá pre františkánov zakladá nové kláštory a tak v prvej polovici XIV. storočia františkáni na Slovensku obývali 5 kláštorov. Priaznivcom františkánov bol i zvolenský župan rytier Doní, ktorý založil kláštor v Okoliínom (1314). No boje medzi Matúíom Trentianskym a Karolom z Anjou maly za následok zánik kláštora v Čachti-ciach. I v tej dobe františkánov si brali panovníci za radcov a spovedníkov a P. Dionýz bol učiteľom a vychovávateľom Ludvika Veľkého.
Prví bratia na Slovensku a v Uhrách časom pristúpili k miernej observancii rehole sv. Františka. V druhej polovici XIV. storočia uchyľovali sa južní Slovania do Uhier zo strachu pred Turkami. S nimi prišli tiež františkáni z Vikárie bosenskej, ktorí u Slovanov, na rozdiel od miernych obser-vantov, sa nazývali »šeri brati«, lebo boli prísnymi observantmi a horlivými misionármi. Pôsobili
P. Valerian Kulla, O. F. M.
Kláštor sv■ Františka v Kremnici
v Sedmohradsku, Multansku a Vlaísku, kde viacerí mučeníckou smrťou zomreli. Kláštorov prísnych observantov časom pribúdalo, hlavne v Potisi a tak sa dostal do Uhier druhý prúd františkánsky, prúd juhoslovanský, vedľa prúdu západného.
Vpády husitských vojsk a panstvo Jiskrovo znemožňovaly činnosť františkánov na Slovensku. Vyplienené boly kláštory v Trnave, Trenčíne, Nitre a úplne zanikly dva kláštory vo Spiši. Takto zanikly významné gotické stavby z doby rozkvetu gotiky na Slovensku, a zachovalo sa iba málo pamiatok z nich.
Už sa pozdávalo, že františkáni na Slovensku zaniknú za panstva Jiskrovho, ale vláda Mateja kráľa znamená pre nich opätovný rozvoj. Zakladajú sa nové kláštory v Solnohrade, Fiľakove, v Skalici a v Hlohovci. Tento rozmach podporovala i obnova rehoľnej kázne pôsobením provin-ciála Fabiana Igala, ktorý staral sa aj o dôkladnejšie vzdelanie bratov, keď nariadil každoročne posielať bratov na univerzitné štúdia na prehĺbenie náboženského života, miesto zanikajúcich bratstiev beguinov, zakladaly sa pri kláštoroch zbožné marianské bratstvá. Vtedy františkán P. Gregor, spovedník kráľa Mateja stal sa biskupom v Nitre (1484—1492).
Ideový pohyb medzi členmi prísnej a umiernenej observancie preniesol sa i do Uhier. Márne bolo úsilie spojiť obe vetve v jednu provinciu. Prísnejšia vetva observantov nadobúdala v Cirkvi väčšiny a snem kostnický ju uznal za pôvodnú rodinu sv. Františka. Preto i prísnejší františkáni v Uhrách, ktorí dosiaľ pracovali na obrátení rozkolníkov paterenov a bogomilov a prináležali k bosenskej provincii, mohli si v XV. storočí samosprávnu vikáriu (časť) observantov založiť, ktorá bola r. 1517 uznaná za samostatnú provinciu salvatoriánsku, a do nešťastnej porážky pri
Kláštor sv. Františka v Nitre
Moháti dosiahla vrcholu svojho rozvoja. A zasa členovia miernej observancie, čiže konventuáli prijali niektoré reformy, a až na generálnej kapitule v Burgos 1523 dostali nové meno: »Provincia S. Mariae«.
Moháčska katastrofa postihla i uhorských františkánov. Mnohí, ktorí boli vo vojsku kráľovskom, padli. Nápor Turkov na sever znamená ztratu veľa kláštorov. K tomu sa pripojuje zápas Ferdinanda 1. s ]ánom Zápoíským o uhorský trón, kedy vyplienené bolo niekoľko kláštorov a zanikly kláštory v Solnohrade, Vranove a v Levoti. Po moháčskej porážke na Slovensku rapídne sa šíriace evanjelictvo s jeho zásadou: čie panstvo, toho náboženstvo, narobilo tiež veľa škôd františkánom. Na konci XVI. storočia boly už len tri obývané kláštory: v Bratislave, Trnave a v Skalici. Za povstania Štefana Boíkayho vyplienený bol i trnavský kláštor a zničila sa knižnica a archív bohoslovia.
Na počiatku XVII. storočia za bojov Gabriela Bethlena bratia museli odísť i zo skalického konventu a uchýlili sa do Uh. Hradišťa, ktoré neskôr bolo pripojené k Salvatorianskej provincii. R. 1602 počítala provincia sotva 36 členov, preto na generálnej kapitule v Tolede (1606) javí sa snaha spojiť obe provincie v jednu pod titulom »Provincia Hungariae«. Marianská provincia sa bráni, dúfajúc, že Uhry sa zbavia tureckej nadvlády a že provincia znova rozkvitne.
V XVII. storočí arcibiskup Peter Pazman započal rekatolizáciu Uhier. Jeho príklad nasledovali i ostatní biskupi. Katolícka šľachta a biskupi zakladali pre františkánov nové kláštory vo Sv. Kataríne, v Nových Zámkoch, Pruskom a Nižnom Šebeíi, aby tak urýchlili katolizáciu zeme. Františkáni i pri všetkých svojich útrapách usilovali sa obnoviť svoju činnosť medzi ľudom. Provinciál Pavel Ťauris postaral sa i o dôkladnejšie vzdelanie rádového duchovenstva reformou bohoslovia
191
rádového v Trnave, ktoré bolo povýšené na »Studium generale theologicum« r. 1642. Nedali sa zastrašiť ani povstaním Rákocziovským, kedy vyplienené boly niektoré kláštory na východnom Slovensku a na Považí. Podobne kláštory na pomedzi tureckého panstva Sevljuš, Fiľakovo, Nové Zámky a Nitra veľa trpely výpadmi Turkov. Za vpádu tureckého r. 1662 bratia neopustili Nitru, ale svojou skromnosťou vedeli si nakloniť novozámskeho bašu Mehemeta, ktorý dekrétom zo dňa 23. XII. 1663 zabezpečil františkánom slobodný pohyb a duchovné pôsobenie na svojom území. Podobne i v Novohrade, keď duchovenstvo svetské utekalo pred Turkami, iba františkáni zostali jedinou duchovnou oporou pod jarmom tureckým stonajúceho ľudu.
Po vestfálskom miere vznikajú nové kláštory v Malackách, Sv. Antone, Komárne, Beckove, Kremnici, Leviciach, Preíove a Bardejove, väčšinou v protestantskom prostredí. Veľa ťažkých chvíľ museli prežiť bratia za vesselényiovského a tôkôlyovského povstania (1660—1686), kedy mnohí bratia stali sa obeťou nenávisti protestantov a žoldnierov.
V polovici XVII. storočia, keďže väčšina kláštorov Salvatoriánskej provincie bola slovenská, dožadovali sa väčších práv a určitej samosprávy. Na kapitule v Hlohovci r. 1653 dosiahli Slováci, že ich kláštory boly uznané jako zvláštna čiastka provincie (pars slavonica) a zavedená bola alternatívna voľba poradcov a provinciála. Nemalú rolu v tomto národnom uvedomení hraly vedľa hradištského tiež primoravské kláštory, ktorých členovia hojne pôsobili na Morave. Napokon Slováci pomýšľali na úplnú odluku od Maďarov, o ktorú sa pokúsil provinciál Ambróz Pode-bradský, ale jeho úsilia o spojenie slovenských kláštorov s českými prekazili Maďari, ktorí prostredníctvom jágerskej katedrálnej kapituly obrátili sa do Ríma, kde vec nesprávne predložili a Klement X. dekretom »Exponi nobis« zo dňa 10. I. 1670 delenie provincie zakázal.
Keďže františkáni Salvatoriánskej provincie pôsobili medzi slovenským ľudom, chceli mu vždy byť blízki i po stránke rečovej. Preto v reči ľudovej písali poučné a náboženské spisy pre bratstvá kordigerov, družiny sv. Antona a sv. Jána Nepomuckého. Od anonymného františkána pochádza slovenská kniha: »Hora zlatta serafinska«, vydaná v Trnave 1674. Významnejšími spisovateľmi tej doby sú: Ján Abrahamfy, Benignus Smrtník a Dionýz Schneider, práce ktorých vedľa vydaných zostaly tiež v rukopisoch.
V XVIII. storočí i pritom, že Slovensko bolo ponorené do rákocziovských nepokojov, bratia plne sa venovali misijnej činnosti. Boli obľúbenými kazateľmi nielen na vidieku, ale i v biskupských sídlach, poučovali nielen mládež, ale i dospelých a odstraňovali povery. O ich práci svedčia početné konverzie, tak v rokoch 1700—1723 ich pričinením konvertovalo 9820 nekatolíkov. Starali sa i o východné misie. Vynikajúcim misionárom bol P. Benedikt Sailer (1738), ktorý dlhé roky pôsobil v Carihrade a v Malej Ázii. R. 1778 P. Vit Lekel sa odobral zo žilinského kláštora na misie do Palestíny. Vedľa kazateľskej a pastoračnej činnosti sa venovali výchove mládeže a Školstvu. Filozofické štúdia pre rádový dorast bol v rozličných kláštoroch. Pre slovenskú Časť Salvatoriánskej provincie bolo sriadené vysoké učilište bohoslovecké v Uh. Hradišti r. 1723. Vedľa Škôl obecných, spravovali tiež školy stredné, jako v Bardejove, Preíove, Lipt. Sv. Mikuláíi, Trstenej, Žiline a v Skalici, kde sa vyučovalo latinsky a slovensky. Venovali sa i hudbe, čoho dokladom sú početné kancionály a pašionály. Niektorí vynikli čo samostatní skladatelia, jako Martin Vaculík, Gerard Hrúza a Gaudenc Destelbach. Vedľa latinských skladieb sú tiež slovenské od hudobných teoretikov Paulina Bajana a Edmunda Paschu. Vzdelávali ľud poučnými, náboženskými spismi Anton Horánsky, Antonin Presl, Anton Beníií, Dominik Mokoí, Damascen Chorvát, Vojtech Gazda a iní. V dobe jozefínskej najvýznamnejším básnikom a spisovateľom bol Hugolin Javlovii.
Slovenskí františkáni pokúsili sa za panovania Márie Terezie utvoriť samostatnú provinciu sv. Jozefa, ale pre nepriaznivé pomery ich úsilie bolo zmarené a dosiahli iba niektorých ústupkov
KLÁŠTORY SV. FRANTIŠKA: t. Žilina. 2. Hlohovec, 3. P. Mansuet Olšovský, provinciál. 4. Prešov. 5. Rožňava. 6. Okolično.
7. Trnava.
KLÁŠTORY SV. FRANTIŠKA: i. Bardejov. 2. Pruské. 3. Komisariát Sv. Zemi v Prešove. 4. Bratislava. 5. Fiľakovo. 6. Sv. Anton.
7. Malacky s r. k. gymnáziumom.
Kláštor sv. Františka v Trstenej
od Maďarov, čo však neskôr uniformujúci jozefinizmus sotrel. Reformy Jozefa II. značne podlo-mily rozvoj slovenských františkánov. R. 1781 bol im zakázaný styk s generálom rádu, zrušené boly filozofické a teologické rádové učilišťa. Nesmeli prijímať nových členov. Členovia rozmetaní po dedinských farách, kláštory sa vyprázdňovaly a šesť kláštorov bolo zrušených. Tretí rád a všetky náboženské bratstvá boly zrušené. Pohromu rád veľmi dlho pociťoval. Až konkordátom z r. 1855 bolo dovolené františkánom zasa stýkať sa s generálom rádu. V druhej polovici XIX. storočia ztratili slovenskí františkáni svoje slovenské školy, lebo podľa nariadenia z r. 1883 mali študovať na maďarských školách, a na univerzite v Pešti, alebo opustiť stredné školy. Aby bol oslabený ich vliv i na ľud, zrušená bola Salvatoriánska provincia r. 1897 a pridelená k provincii mariánskej a kapistŕánskej.
Po prievrate v decembri 1918 utvorila sa v Bratislave delegatúra z bývalej provincie mariánskej a z provincie kapistŕánskej delegatúra v Prešove. Nariadením generála rádu zo dňa 31. I. 1921 obe delegatúry sa spojily so správou v Bratislave. R. 1924 bola obnovená Salvatoriánska provincia s P. Mansvetom Olíovským v čele.
Rád františkánsky na Slovensku je dnes v službách sv. Cirkvi vo všetkých oboroch dušpastier-stva. Stará sa o mládež sriadením gymnázia v Malackách a internátov (v Malackách a Prešove), ďalej vydávaním detského časopisu Priateľ Dietok (red. v Kremnici), organizovaním družín sv. Antona a vyučovaním náboženstva na školách obecných a stredných. Popri výpomoci v duchovnej správe a riadenia niektorých fár, stará sa o misie jednako sriadením slovenského františkánskeho komisariátu pre misie v Amerike, jednako periodickými ľudovými misiami, vedením ktorých je poverený P. Libor Mattoíka.
Na prehĺbenie náboženského života pôsobí Tretí rád (9940 členov) a Časopisy Serafínsky Svet (red. v Kremnici), a Listy sv. Františka (red. v Pittsburghu Pa).
RÁD KAPUCÍNOV
Ako odbočka františkánskeho rádu, založení boli r. 1525 P. Matejom Bas siví, aby prísny duševný život sv. Františka a pôvodný spôsob života tohoto svätého i zovnútorne hlásali svetu. Nosia bradu neholenú — a kapucňové rúcho rehoľné. Po uplynutí storočia rád kapucínov rozšíril sa vo všetkých katolíckych krajinách vo veľkom počte kláštorov a členov. Na území bývalého Uhorska a terajšieho Slovenska prvý kláštor bol založený v Pezinku r. 1674 a druhý v Bratislave r. 1676. Okrem týchto i dnes jestvujúcich kláštorov na území dnešného Slovenska bol ešte kapucínsky kláštor i v Holiči, ktorý však za Času Jozefa II. bol zrušený. Po prievrate dnes jestvujúce dva kláštory na Slovensku (Bratislava a Pezinok), maly zvláštny komisariát. Najnovšie však (1931) patria do Provincie tesko-moravskej.
Hlavný predstavený rádu kapucínskeho je generál, ktorý sídli v Ríme. P. provinciál spravuje obyčajne istý počet kláštorov, jestvujúcich v jednotlivých krajinách, miestny predstavený menuje sa quardián, prípadne superior, v mimoriadnych, obyčajne ešte nesriadených okolnostiach predstavený istého počtu kláštorov menuje sa generálny komisár. Takýto spravuje na tento čas i dva jestvujúce kláštory na Slovensku.
Personálny stav slovenského Komisariátu je teda, najmä v Pezinku, dosť smutný. Kapucíni zdali by sa na Slovensku byť odsúdenými na smrť, lebo slovenskí patri, vekom pokročilí, ťažko vedia, ba pri mnohých svojich povinnostiach ani nestačia sa starať o svoju budúcnosť, o dorast, hollandskí patri však i pri svojej veľkej ochote nemôžu odchovávať mládež dnešným všemožným národnostným a náboženským požiadavkám zodpovedajúcu.
Preto bola predošlý rok podaná žiadosť, podpísaná absolútnou väčšinou všetkých na Slovensku žijúcich kapucínov Pátrovi generálovi, aby dva slovenské kláštory pripojené boly k Česko-moravskej Provincii, v ktorej už krásne začína rozkvitať duch serafínsky vo výchove nového dorastu. Kiežby tento duch serafínsky, františkánskou ideou horlivé Šírený, i v týchto dvoch slovenských kláštoroch pre lepšiu budúcnosť podporoval účinkovanie naše pre slávu Božiu a spasenie duší.
Členovia týchto dvoch kláštorov tu na Slovensku sú dnes: I. Patri z Hollandie, ktorí majú na čas spravovať slovenský Komisariát a vypomáhať aspoň pri službách božích; podľa mena sú to: P. Kres-cencius, generálny komisár, P. Rajner, P. Filibert a P. Walter. II. Členovia, pozostalí z Provincie rakúsko-maďarskej, ako príslušníci republiky Čsl. v Bratislave: P. Kazimír Hasák, quardián, P. Adrián Môzer, P. Jozef Polák, a 4 bratia.
V Pezinku: P. Krizostom Klútnik, a 5 bratov.
RÁD MINORÍTOV SV. FRANTIŠKA
R. 1226 zomrel veľký svätec, ktorého meno naplnilo svet požehnaním, sv. Frantľsek Assiský. Avšak jeho meno a duch žije v ráde ním založenom Menších Bratov, Minorítov Konventuálov. Po celé tri storočia bol rád františkánsky jednotný, ktorá jednota však bola porušená r. 1517. Aby totiž Menší Bratia požehnane, s väčším ovocím môhli pôsobiť v ľude pre obrodu mravov a viery, preto sám sv. František ku koncu života autorizoval v ráde kňazské štúdia, ku ktorému účelu bolo treba zakladať obsiahlejšie konventy. Toto však dľa mienky iných protivilo sa duchu chudoby a tak došlo k rozštiepeniu rádu vyššieuvedeného roku 1517, kedy od pôvodného kmeňa Menších Bratov Oddelil sa formálne Rád Menších Bratov Observantov, s vlastným ministrom generálnym a vlastnou organizáciou. Reforma táto rád rozštiepila, ale ducha neuzdravila. Za
8 rokov od tejto vetvi M. B. Observantov oddelili sa bratia horlivejší, ktorí r. 1619 obdržali vlastného ministra gen. s vlastnou správou a tak vzniklo tretie odvetvie Rádu Menších Bratov kapucínov. Rôzne ďalšie odnože M. B. Observantov spojené boly r. 1897 pápežom Levom XIII. v jedno pod menom: »Fratres Minores de unione Leoniana«. Formálne teda tri sú famílie františkánske: pôvodná M. B. Konventuálov, u ktorých hierarchia rádu bola od počiatku, ďalej M. Br. Observantov a M. Br. Kapucínov.
Rád minorítov od prvopočiatku éry františkánskej obýva tie najstaršie a najslávnejšie italské konventy, založené prvými nástupcami sv. Františka (v Assisi, Padove, Bologni, Florentii atď.), prečo sú nazvaní Innocentom IV. r. 1250 »Menší Bratia Konventuálovia«. V týchto ich slávnych kláštoroch, kde bratia na prianie sv. Otca pestovali hlbokú bohovedu, vznikla sláva rádu — škola františkánska. Každému sú známe mená tejto školy sv. Antona Pad. (zvaného Gregorom IX. »Arca Testamenti«), Alexandra Haleského, »doktora doktorov« na Sorbone, ďalej meno sv. Bona-venturu, doktora serafínskeho, a konečne Dun Scota, prvého dogmatického obhájcu »Nepoškvrne-nej«, a i. Z rádu Minorítov konventuálov vyšla ich učenosť a svätosť, ako aj veľkosť šiestich slávnych pápežov (Mikuláša IV., Alexandra V., Sixta IV., Júlia II., Sixta V., Klementa XIV.). Rád tento oslávil cirkev 17 svätými a 33 blahoslavenými, kultom všeobecným a mnoho inými. Dodnes kvitne Rád Menších Bratov v 27 provinciách v starom i v novom svete, hoci u nás jeho sláva poklesla, vynikajúc vedou, kazateľstvom, všestrannou činnosťou pastorálnou a požehnane pôsobiac na misijných staniciach v Číne a v Afrike. Pôvodne nosili členovia rádu habit popol avý, od francúzskej revolúcie Čierny. Generálne predstavenstvo má svoje centrálne sídlo v Ríme pri bazilike 12 sv. apoštolov. Aktuálny Minister Generális Dominik M. Tavani je v poradí CXI. po serafínskom patriarchovi Františkovi.
Do našej vlasti prišli prví Minoríti za šesť rokov po smrti sv. Františka, t. j. 1232, povolaní súc do Prahy Václavom I., kde im tento vystavil na Starom Meste prvý kláštor a kostol minoritský sv. Jakuba, »perlu pražských kostolov«. Tuná bratia vynikali kazateľstvom a vedou. Ich vlastná kolaj sv. Bonaventuru, založená Ferdinandom II. 1622, závodila s jezuitskou univerzitou Karlo-Ferdinandovou. Z tohoto konventu vyšiel rad slávnych mien kazateľov, spisovateľov a hudobných skladateľov. Asi z 35 konventov v Čechách a na Morave zachovalo sa po vojnách husitských a Jozefovi II. len 7 (Praha 1232, Č. Krumlov 1350, Most 1312, Brno 1231, Jihlava 1241, Opava 1239, Krnov 1274). Pôvodne bola provincia Bratov Menších česko-poľská do r. 1754, potom česká do r. 1925, teraz provincia československá sv. Cyrila a Metoda so správou provincie v Brne. Tam sídliaci Minister provincialis P. Gabriel Lammel je predstaveným celej provincie československej, čítajúcej 10 kláštorov, z ktorých na Slovensku sú tri, vo Spišskom Štvrtku, Levoči, Imregu, ktoré do r. 1925 náležali provincii Uhorskej.
Konventus vo Spií. Štvrtku založený bol 1668 od grófa Frant. Czák pri farskom kostole sv. Ladislava a prvým predstaveným (quardiánom) ustanovený bol Ital Ján Reggiano, (definitor provincie Boloňskej). R. 1684 za Tôkôlyho okupovaný bol konvent nakrátko luteránmi, ale za 3 roky definitívne prešiel do rúk zmienených bratov, ktorí sa tu požehnane zaslúžili o úplné pokato-líčtenie celého kraja. K Spiš. Štvrtku, kde je sídlo fary, náležia dva filiálne kostoly, Dravce a Leng-varty. V tomto konvente má tiež rád svoj noviciát pre celú provinciu československú. Predstaveným je P. Alexander Chrappa, okrem ktorého účinkuje ešte jedon kňaz P. Raimund Tureček. Počet ostatných spolubratov je 4.
Konvent v Levoíi založený bol r. 1679 zásluhou vyššíeuvedeného P. Reggiano. Aj tento konvent za časov Tôkôlyho bol nakrátko v moci protestantov, na to opäť prešiel do správy Menších Bratov až dodneška. Konvent tento má internát pre výchovu gymnaziálnej mládeže, kde takto pôsobí
na poli katolíckej akcie. Predstaveným je P. Ladislav Šurina, ktorému je pridelený P. Bernardín Mráz a dvaja rehoľní bratia.
Konvent v Imregu založený bol r. 1752 br. Emerikom Barkoczym, pôvodne v obci Rad, potom premiestený a pristavaný ku kostolu v Imregu r. 1767, od kedy patrí mu aj duch. správa. Predstaveným je P. Peter Tindira.
SPOLOČNOSŤ SV. FRANTIŠKA SALEZSKÉHO
SALEZIÁNI
Začiatkom XIX. storočia zajagala na jasnej oblohe cirkvi Kristovej nová hviezda kňazskej svätosti. Narodil sa bl. Ján Don Bosco, veľký vychovávateľ i apoštol mládeže a zakladateľ dvoch rehôľ: Saleziánov (Sdruženie saleziánskych spolupracovníkov) a Dcier P. Márie Pomocnice. Narodil sa 16. aug. 1815 z chudobných roľníckych rodičov v dedine Becchi pri mestečku Castel-nuovo d'Asti, v severnom Taliansku. Už ako dieťa bol prinútený opustiť rodičovský dom a vstúpiť do služby za pastiera. Keď sa dostal do mesta Chieri za učňa, navštevoval i verejné gymnázium. R. 1835 bol prijatý za klerika do seminára tamže a r. 1841 stal sa kňazom. Ako mladý kňaz v Turíne, usilovne navštevoval nemocnice a väzenia a prišiel na presvedčenie, že mnohému zlu by sa dalo predísť, keby sa vyvinula väčšia starosť o zanedbanú mládež. Ujal sa tejto myšlienky sám, keď zpočiatku sdružoval pouličných mladíkov, vodil ich do kostola a vyučoval ich odpoludniami na veľkej pažiti pri meste. Keď sa týchto mladíkov shrnul veľký počet, vybudoval pre nich šopu so Širokým dvorom za mestom a tak povstal prvý dom na ochranu mládeže, ktorý bol pomenovaný y>Prvé nedeľné oratorium Don Bosca«. Don Bosco pokračoval ďalej, sbieral peniaze a vybudoval veľkú, 12 krýdlovú útulňu pre učňov a chudobných študentov, v ktorej umiestnil remeselnícku dielňu a školy. Bezmála 1000 mladíkov dostávalo tu stravu a výchovu remeselnícku alebo gymnaziálnu. Vtedy už obrátil na seba pozornosť nielen blízkeho vidieku, ale i ďalekých krajov, a aby jeho práca za spásu duší a mravné vzdelávanie opustenej mládeže čo najväčších rozmerov dosiahla, založil Spoločnosť, ktorú po sv. Františkovi Salezskom pomenoval: Saleziáni.
Boh žehnal jeho prácam, lebo keď umieral, saleziánske domy po svete vychovávaly už vyše 200.000 mladíkov, jeho bratia išli za more a úspešne pracovali medzi pohanmi na misiách. Na záchranu ženskej mládeže založil rehoľnú spoločnosť: »Dcéry P. Márie Pomocnice«. Umrel 31. jan. 1888 v Turíne, oplakávaný státisícimi vďačnými veriacimi, ako pravý otec sirôt a apoštol opustenej mládeže. Cirkev 9. júna 1929 vyhlásila ho za blahoslaveného. Diela, ktoré založil bl. Don Bosco a ktoré doteraz spravujú jeho synovia, sú: Nedeľné a sviatočné »Oratoria«. Denné a večerné remeselnícke dielne, školy: ľudové, meštianky, gymnázie, naukobehy, útulne pre opustenú mládež a internáty pre stredoškolákov, remeselnícke a hospodárske školy,
dielo »Synov P. Marie«, Čiže ústavy pre výchovu dorastu kňazského, mladíkov v pokročilom veku, apoštolát dobrej tlače, starosť o vysťahovalcov, misie medzi pohanmi.
Na prevedenie tohoto vznešeného cieľa utvoril:
Zboíné sdruíenie saleziánskych spolupracovníkov a spolupracovnľciek.
Sdruženie potvrdil Pius XI.
Slováci sa hlásili do Spoločnosti saleziánskej ešte pred prievratom, a boli v maďarskom, najmä však v talianskom ústave. R. 1919 slovenský klerik saleziánsky, Viliam Vagač prostredníctvom poľského provinciála Dra Petra Tironeho poslal memorandum na generálneho predstaveného Spoločnosti saleziánov do Turína, aby sa sriadil osobytný ústav pre Slovákov, ktorí sa venujú povolaniu saleziánskemu. Hlavný predstavený Don Pavel Albera ochotne vyhovel žiadosti Slovákov a ešte roku 1920 sa utvorily slovenské odbočky saleziánskych ústavov v Krakove a potom v Ríme. Vtedy už vyvinuli saleziánski bohoslovci agendu pre založenie saleziánskeho kláštora na Slovensku, v čom ich napomáhali: Rev. Pavel Lisický v Lansford Pa., Rev. Štefan Koíií ako tajomník Sdru-ženia slovenských katolíkov v Amerike a pi. Fr. Jakabcinová predsedkyňa I. slovenskej katolíckej Ženskej Jednoty v Amerike. Na Slovensku sa ich ujali vtedy patri jezuiti s redaktorom J. Králľckom a Spolok sv. Vojtecha so správcom Msgrom Jánom Pôstényim. R. 1921 sústreďujú sa slovenskí saleziánski chovanci v Perose, neďaleko Turína.
Nadišiel čas, že naši bohoslovci doštudovali a tak bolo potrebné, aby sa na Slovensko vrátili a tu započali dielo bl. Don Bosca. J. E. Dr. Karol Kmetko, biskup nitriansky ich volal: »NaČo sa potĺkate po cudzine, keď je na Slovensku veľký nedostatok kňažstva a žatva je hojná ?« Jeho iniciatívou sa zapodieva biskupská konferencia 24. jan. 1924 v Žiline otázkou prvého saleziánskeho domu na Slovensku. Z tejto konferencie vyjde ohlas biskupského sboru na veriacich katolíckych, aby podporovali a tak umožnili vybudovať prvý saleziánsky dom na Slovensku pre výchovu mládeže. Po mnohých nezdarených pokusoch ujíma sa saleziánskej myšlienky Karol NeČesálek, vtedajší farár v Borskom Sv. Mikuláši a píše ím, aby sa obrátili na J. E. Dra Pavla Jantauscha a prosili o prevzatie šaštínskeho bývalého paulínskeho kláštora s vedením tamojšej fary, čo sa i stalo a za riadenia Viliama Vagaía a Jozefa Bokora saleziánskych kňazov dňa 8. sept. 1924 prišli do Šastína. Chovanci prešli so saleziánskym kňazom Ladislavom Stanom už o mesiac do Šastína a hneď v prvom školskom roku mali už 56 žiakov. Založili tu výchovný ústav »Marianum«. K nebývalému rozkvetu priviedli toto staré pútnické miesto, kde svojou usilovnosťou a húževnatosťou vedeli sriadiť veľké katolícke manifestácie, akým bolo valné shromaždenie Spolku sv. Vojtecha r. 1925 za účasti 20.000 ľudí. 31. okt. 1926 posviacajú sa 4 veľké zvony, z ktorých najväčší je zvonom národným. 22. mája 1927 tu sa oslavuje 200ročné jubileum sviatku Panny Márie Sedem-bolestnej a za účasti 40.000 veriacich z celého Slovenska tu holduje národ svojej Patrónke odhalením krásneho reliefu Sedembolestnej, ktorý daroval Dr. Ferdľs Juriga. 29. júna 1930 tu mal veľkú manifestáciu Spolok sv. Vojtecha z príležitosti svojho 60ročného jubilea. A na budúci rok o tomto čase odhaľuje sa nádherný obraz oltárny bl. Don Bosca za okázalých slávností. 24. mája 1929 preberajú saleziáni starobylý kláštor benediktínov v Hronskom Sv. Benadiku. Zanedbaný kláštor si sami opravujú a pritom spravujú faru a jej filiálky. Najnovšie stavajú tretí ústav v Bratislave na Tehelnom poli s kostolom.
Generálny predstavený Spoločnosti saleziánov: Don Peter Riccaldone.
Spoločnosť má: 40 provincií, 13 vik. pref. prelát., 672 domov a 9415 spolubratov a novicov, z ktorých je 3275 kňazov.
Predstaveným na Slovensku je: Dr. Frantiíek Sersen.
Slovenskí kňazi saleziáni: Alojz Hudek, misionár, Viliam Vagaí, misionár, Ladislav Stano, Jozef Bokor, Jozef Psárský, Cyril Gunií, Ján Hlubík, Anton Lednický, Marcel Horniak, Jozef Stafío, Tibor Janovií, Jozef Straka, Jozef Forgáí, Sylvester Taliga, Jozef Babiak, Jozef Patúc.
SPOLOČNOSŤ BOŽIEHO SLOVA (VERBI DIVINI)
MISIONÁRI
Spoločnosť založil P. Arnold Jansen r. 1875. Cieľ spoločnosti je hlásať Slovo Božie v prvom rade medzi pohanmi, preto sa temer úplne venuje misiám zámorských krajov.
Prvý dom spoločnosti bol v Steylu v Hollandsku. Misijná myšlienka sa Čoskoro rozšírila aj v strednej Európe.
Spoločnosť má svoje ústredie v Ríme a 31 domov v Európe. V Československu sú 3 domy a i tie sú na Slovensku: v Nitre, v Štiavniku pri Poprade a vo Vidinej pri Luíenci. Misijné domy má ešte spoločnosť v zámorských krajoch temer vo všetkých zemedieloch. Do týchto misií odchádza ročne asi 100 kňazov a laických bratov. V misiách pôsobí dnes 7 biskupov, 4 apoštolských prefektov, 1 apoštolský administrátor, 480 kňazov a 150 bratov-laikov. Celkove je v spoločnosti dnes 1225 kňazov, 800 bohoslovcov a novicov, 1300 misijných bratov, 410 kandidátov a 4000 chovancov-gymnazistov.
P. Jansen založil aj ženskú kongregáciu: Služobnice Ducha Svätého. Ich materský dom je tiež v Steylu. Na Slovensku majú noviciát v Štiavniku: 6 sestár, 12 postulantok a 4 novicky. Misijné sestry tiež odchádzajú do misií, pomáhajú vo vyučovaní náboženstva a ošetrovaní chorých.
Spoločnosť r. 1922 vyslala P. Alberta Floriána na Slovensko, ktorý sa usadil na fare J. E. Michala Bubniía, vtedajšieho farára v Maduniciach, tým cieľom, aby tu sriadil administráciu kalendára a mesačníka, ktoré v slovenskej reči vydávala spoločnosť v Môdlingu. Z tohoto začiatku sa vynorila myšlienka založiť 3 domy na Slovensku pre provinciu spoločnosti. Misionári našli plného porozumenia v našom nd. biskupskom sbore, keď J. E. Dr. Karol Kmetko, biskup nitriansky dal im k dispozícii svoj kaštieľ v Močenku, odkiaľ ich povolal do Nitry na Kalváriu, odovzdajúc im starodávny kláštor Matky Božej. Tu si vybudovala spoločnosť r. 1928 veľký misijný dom.
J. E. Ján Vojtaííák, biskup spišský, prepustil spoločnosti biskupský kaštieľ v Štiavniku pri Poprade, ktorá si tu sriadila noviciát pre bratov-laikov. Za pomoci J. E. Michala Bubniía, biskupa rožňavského sriadila si spoločnosť ústav vo Vidinej pri Lučenci.
Spoločnosť má na Slovensku 11 kňazov, ktorí pri vyučovaní svojich chovancov usporiadajú duchovné cvičenia pre všetky vrstvy národa a vydávajú Misionársky kalendár, Malého misionára a Hlasy z domova a misií, obrázkový misijný časopis.
Generálny superior: P. Jozef Grendel. Weiner, P. Ignác Škrobánek, P. Ján Rozner, P.
Regionál československej provincie: P. Ján Alojz Lazecký, P. Richard Kalťs, P. Julián Stre-
Paikus. cha, P. Alojz Pohl.
Kňazi: P. Ján Faikus, regionál, P. Albert Flo- 8 teologov, 42 bratov-laikov, 18 bratov-novi-
rián, P. Ján Česla, P. Felix Drevek, P. Alojz cov, 10 postulantov, 214 chovancov.
RÁD MILOSRDNÝCH BRATOV
Rád založil sv. Ján z Boha r. 1540, zariadil v Granade prvý útulok pre chorých a opustených. Zrno zasiate sv. Jánom potešiteľne sa rozrástlo po Španielsku, Francúzsku, Itálii a Nemecku. Pius V. potvrdil spoločnosť r. 1572 a Pavel V. ju povýšil do radu rehoľníkov.
Dnes má rád 130 domov v 14 provinciách s 2069 bratmi a v nemocniciach obsluhuje spolu 23.000 postieľ.
Celý rád vedie generálny prior v Ríme: Fr. Faustinus Calvo so 4 gen. definitormi.
Provincia Československá má 11 domov so 118 bratmi. V nemocniciach majú spolu 1229 postieľ.
Konventy: v Čechách 3, na Morave 5 a na Slovensku 3.
Provinciál: A. R. P. Veremundus Tvrdý.
V Bratislave bol založený konvent r. 1672.
Prior P. Apolinár Hrabal. P. Ján Raíka Phar. Mag. a 7 bratov.
Skalický konvent sa sriadil r. 1796, vstúpiac do uprázdneného kláštora karmelitánskeho.
Prior Fr. Christinus Šanda. P. Petronius Válek Phar. Mag. a 7 bratov.
V S p tiskom Podhradí bol založený konvent poľským kniežatom Stanislavom Lubomírskim.
Prior P. Vendelín Čapek a 5 bratov.
Konventy české, moravské a slovenské boly pápežským dekrétom 12. jan. 1921 slúčené v jednu provinciu Československú.
PAVEL SPIŠÁK
REHOĽA BAZILIÁNOV
Rehoľu založil sv. Bazil (1330—1379) biskup v Cezarei. Rozširovala sa natoľko rýchle, že za života samého zakladateľa dosiahla 80.000 členov, čo sa odôvodňuje i tým, že sv. Bazil bol prvý, ktorý sdružil mníchov a pustovníkov k spoločnému kláštornému životu. Rehoľa mala dôležitú úlohu a dala Cirkvi veľa pápežov a na tisíc mučeníkov. Na jej základe založil sv. Benedik svoju rehoľu pre latinský obrad.
K nám Slovákom prišla rehoľa Baziliánov príchodom sv. apoštolov Cyrila a Metoda. Rehoľa sa udržala i po rozpadnutí veľkomoravskej ríše a chránená a rozličnými výsadami obdarená bola až do kráľa Róberta Karola. Za Arpádovcov, Ondrejom 1. bol vystavený kláštor pri Mu-kačove. Veľa kláštorov zničili Tatari, medzi nimi i kláštor v Hrušove, ktorý sa potom na začiatku XVI. storočia preslávil svojou slovanskou kníhtlačiarňou.
O živote Baziliánov na Slovensku za stredoveku málo vieme'dnes, nakoľko Tatari ich pamiatky spustošili. O veľkom rozmachu Baziliánov dosvedčuje list pápeža Inocenta III., písaný kráľovi Imrichovi, v ktorom sa hovorí: »In regno tuo . . . licet unum sit ibi Latinorum ceonobium, quia ibidem sint multa Graecorum.« Dá sa zistiť, že v tých časoch v Uhorsku mohlo byť do 400 kláštorov baziliánskych. Počnúc panovaním Anjouovcov, usadzujú sa v starom Uhorsku rehole latinského obradu. Takto vytlačení Baziliáni odchádzajú do Ruska, stávajú sa schizmatikmi, ktorých však sv. Jozafát arcibiskup a mučeník sjednocuje s rímskou Stolicou (1617).
Jozef II. zatvoril ešte tých pozostalých 30 kláštorov a tak by bola rehoľa zanikla, až ju Lev Xlll. r. 1882 dekrétom: »Singulare praesidium« obnovil.
Rád Baziliánov medzi Slovanmi rozdelený je na 3 provincie a jednu viceprovinciu. Prvá provin-
cia: »SS. SaIvatoris« je v Galícii. Do druhej provincie »S. Nžkolai« sú pridelené kláštory na Slovensku, v Maďarsku, Jugoslávii a v Rumunsku. Do tretej provincie »SS. Cordis Jesu« patria kláštory v Canade a vo Spojených Štátoch Amerických. V Brazílii je viceprovincÍ£(ť»5. Josepbi«.
Hlavným predstaveným všetkých provincií je generálny superior, ktorého titulujú Archimandri-tom a sídli v Ríme.
Predstaveným provincie je titulovaný: protohegumenus a predstavený kláštora: hegumenus.
Provincia sv. Nikolaja, do ktorej patria baziliánske kláštory na Slovensku, má 27 kňazov, 23 scholastikov a 54 laických bratov.
Protohegumenus: P. Poly karp u s Buly k.
Na Slovensku sú dva kláštory: Krásny Brod a Bukov c e pri Stropkove.
Kláštor v Krásnom Brode je zo XIV. storočia a vybudoval ho z dreva knieža T. Koriatovyč. Kláštor spravuje aj tamojší pútnický chrám. R. 1603 protestant gróf Drugeth dal podpáliť kláštor i pútnický chrám, ale milostivá socha Matky Božej nezhorela. Ťažko chorý Drugeth dal sľub, že ak sa uzdraví, vybuduje nový kláštor s kostolom. A sľub svoj aj dodržal. Avšak i tento kláštor shorel r. 1706 a vybudovaný bol až r. 1752. Vo svetovej vojne sa usadilo v ňom ruské vojsko a kláštor bol zasa podpálený a zničený. I dnes je v rumoch a niet možnosti znova ho vybudovať. Takto ztratilo celé okolie teplé ohnisko náboženského života.
Bukovce. Zakladateľom kláštora je Imrich Joselský r. 1742, ktorý ho pomocou grófa Szirmaya vybudoval. Kláštor bol dohotovený r. 1796. Dnes je kláštor prázdny pre nedostatok rehoľníkov, ale je nádej, že sa čoskoro zaplní.
Oveľa šťastnejšia je táto rehoľa v Podkarpatskej Rusi, kde má kláštory v Mukačove, v Chuste, ImŠtiČeve, v Malej Berezine a v Užhorode.
Sestry sv. Bazila, Baziliánky.
Po prievrate si založily kláštor v Prešove a sú jediné rehoľnice východného obradu.
Sestry sv. Bazila, Baziliánky, majú od prievratu kláštor v Užhorode.
ŠKOLSKÍ BRATIA
Rehoľnú kongregáciu Školských bratov, čiže Bratov kresťanských škôl, založil r. 1680 Ján de La Salle, jeden z najvynikajúcejších pedagogov.
Svätý Otec, pápež Benedikt XIII. potvrdil spoločnosť zvláštnou bullou roku 1725.
Dnes sú Školskí bratia rozšírení skoro vo všetkých štátoch Európy ako aj vo všetkých kontinentoch. Spravuje ich generálny predstavený a jeho dvanásti asistenti. Kongregácia je podelená na 60 provincií, v ktorých je 14.000 rehoľných bratov a 3500 juvenistov, ktorí sa pripravujú stať sa Školskými bratmi.
V mnohých ľudových, meštianskych, stredných, kupeckých, priemyslových a hospodárskych školách, ako aj v sirotincoch, penzionátoch a zvlášť v učiteľských ústavoch atď. poskytujú vyše 300.000 chovancom dobrú a solídnu katolícku výchovu a odborné vzdelanie. V misiách Školskí bratia vyučujú 36.000 žiakov.
Na území ČSR. majú doteraz Bratia kresťanských Škôl 7 domov. Z nich sú na Slovensku Štyri.
1. Na Slovensko prišli Školskí bratia najprv do Urmína pri Nitre. 9. septembra r. 1899 prišli ta 4 Bratia a začali svoju činnosť. Odvtedy spravujú chlapčenskú ľudovú Školu. Keďže už stará budova nevyhovovala, postavili novú, peknú školu. Roku 1931, 13- septembra ju posvätil J. Excel-lencia biskup Dr. Pavel Jantausch.
KLÁŠTORY KAPUCÍNOV: i. Bratislava. 2. Pezinok. KLÁŠTORY MINORÍTOV: 3. Vnútro kostola Minorítov v Levoči. 4. Levoča. 5. Imreg. 6. ipissky StvrtoK.
KLÁŠTORY SALEZIÁNOV: i. Posviacka kláštorského zvona v Šaštíne. i. Chovanci v Šaštíne. 3. Sv. Beňadik. 4. Saleziánska
rodina vo Sv. Beňadiku.
KLÁŠTORY MISIONÁROV SLOVA BOŽIEHO: Misijný dom Matky Božej v Nitre. 6. Misijný dom „Božského Srdca" na
Vidinej. 7. Misijný dom „Annuntiata" v Spišskom Štiavniku.
" • " " H B .
............. . ............................I # ft.6
KLÁŠTORY MILOSRDNÝCH BRATOV: i.Bratislava, i. Lekáreň Milosrdných v Bratislave. 3. Nemocnica Milosrdných v Spišskom Podhradí. 5. Skalica. 6. Spišské Podhradie. BAZ1LIÁNI: 4. Sídlo Baziliánov v Grottaferrata pri Ríme.
L
KLÁŠTORY ŠKOLSKÝCH BRATOV: i. Bojna. 2. Urmín. 3. Školská výstava ľudovej a meštianskej školy Školských bratov v Bojnc. 4. Žiaci meštianskej školy v Bojne. j. Slovenskí bratia vychystaní na misie do Indie.
2. O dva roky po založení ústavu v Urmíne, poslal rakúsko-uhorský vizitátor-provinciál 3 Bratov, aby prevzali správu novosriadeného ústavu v Bojnej, ktorý umiestnili v bývalej vojenskej ozdravovni. Zásluhy o založenie mal jednak farár Ján Boli a jednak Dr. Karol Tóth, ktorý pomáhal založiť i urmínsky dom. V septembri r. 1901 Školskí bratia otvorili už v Bojnej trojtriednu ľudovú školu chlapčenskú. Onedlho založili tam aj juvenát, v ktorom až dosiaľ vychovávajú nádejný dorast kongregácie.
Keďže tamojšie budovy boly dosť rozsiahle, mohli do ústavu prijímať chovancov zo vzdialenejšieho vidieku. Pre týchto zariadili penzionát (internát). Popri ľudovej škole založili ešte dávno pred svetovou vojnou aj meštiansku školu a r. 1927 aj jednoročný učebný kurz.
Katolícka meštianska Škola Školských bratov má svoj význam už i preto, že je azda jedinou katol. chlapčenskou meštianskou školou na Slovensku. Poslala do života celé gardy uvedomelých, v katolíckom duchu vychovaných mladíkov. Jej žiaci sa regrutujú zo všetkých strán Slovenska. Majú v ústave samovzdelávací krúžok, Gardu B. S. J. a Katolícky skauting.
3. Keď sa po prievrate založila nová česko-slovenská rehoľná provincia Školských bratov, bolo treba zariadiť aj vlastný noviciát. Provincia otvorila ho zaraz r. 1920 v Bojnej. Tam bol umiestnený za 8 rokov. R. 1928 24. septembra premiestnili noviciát do Motenkú, kde poskytol preň J. E. biskup nitriansky Dr. Karol Kmetko svoj kaštieľ s veľkým parkom.
J. E. pán biskup odovzdal Školským bratom aj močenskú ľudovú školu, ktorá je teraz sedem-triedna a má do 500 žiakov. Bratia intenzívne pracujú aj okrem školy: majú vzdelávajúce a náboženské prednášky pre chlapcov a mládencov.
4. Po dokončení noviciátu mladí Bratia idú študovať za učiteľov. Veľká dobrota J. E. spišského pána biskupa ]ána Vojtafááka, umožnila našim rehoľným kandidátom učiteľstva vzdelávať sa na rímskokatol. učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule.
Tu Študujú Školskí bratia Slováci, kým Bratia Českej národnosti navštevujú vlastný učiteľský ústav vo Sv. Jáne pri Beroune v Češku.
V prítomnom čase Školskí bratia na Slovensku vo svojich Školách vychovávajú asi 1100 žiakov-chlapčov.
I v zámorských misiách je mnoho Školských bratov Slovákov. V Egypte účinkuje ich 19, v Jeruzaleme 8, v Turecku 5, na Madagaskare 1, na Ceylone v Indii 11, v Birme 5, v Chile 3 a v Argentíne 2. Okrem nich sa ešte mnohí pripravujú v Anglicku (Dover) a vo Francúzsku (Le Rancher).
Misiám venuje sa spolu stodvadsaťpäť slovenských Školských bratov.
Čím viacej kántri detské duše laická morálka v neutrálnych Školách, tým častejšie sa bude volať po Školských bratoch. A najvrelejšou túžbou Bratov kresťanských škôl na Slovensku je, vyhovieť Čím prv tomuto volaniu. Slovensko nadovšetko potrebuje veľa dobrých, naozaj katolíckych škôl. A cieľom Školských bratov je zakladať také školy. Je nádej, že v najbližších rokoch sa počet týchto Škôl zväčší.
SPOLOČNOSŤ MISIJNÝCH KŇAZOV
(CONGREGATIO MISSIONUM. — LAZÁRISTAE)
Spoločnosť založil sv. Vincent z Pauly (1630), veľký milovník chudobného a duševne opusteného ľudu, a veľký horliteľ za svätosť stavu kňazského.
Cieľom Spoločnosti je duševná spása chudobných, a povznesenie kňazského stavu, preto vydržiava misie najmä v krajoch, ktoré by inak pre nedostatok kňažstva duševne boly opustené; ďalej misie
medzi pohanmi, nateraz najmä v Číne, v Abessínii, a v štátoch Južnej Ameriky. Stará sa o výchovu kňazského dorastu v diecezálnych seminároch - vo Francúzsku a v Spojených Štátoch.
Spoločnosť je rozšírená po celom svete v 41 provinciách. Generálny predstavený býva v Paríži, Rue de Sévres 95. Terajší generálny predstavený je František Verdier.
Spoločnosť je už dávno známa na Slovensku a v Československej Republike. Pred vojnou mala tu ľudové misie, a sú nám ešte v dobrej pamäti jej horliví členovia: Beran, Nárožný, Koudélka, Bátora, Hajdusek, Hrebík, a vtedy ešte mladý Kuchár a Danielik.
V roku 1922 poslal generálny predstavený na Slovensko Jozefa Danielika, aby kláštory Mil. Sestier sv. Vincenta v Československej Republike sorganizoval a utvoril z nich samostatnú Československú provinciu, čo sa mu podarilo prekonať už 2. februára 1922.
Danielik sa najväčšou horlivosťou venoval vybudovaniu a zariadeniu sesterskej provincie. V tejto práci mu pomáhal Jozef Haring ako spovedelník Sestier. Po tejto neúnavnej práci pomýšľal oživiť Spoločnosť Misijnú, ktorá ešte len pred nedávnom tak krásne a blahodarne aj na Slovensku účinkovala. V tomto podujatí mu bol na pomoci spolubrat František Kuchár, s ktorým v roku 1929 založili v Banskej Bystrici takzvanú »Apoštolskú Školu«. V tomto ústave sa vychovávajú mladíci vyššieho gymnázia, ktorí majú úmysel vstúpiť do tejže Spoločnosti. Navštevujú verejné gymnázium a po matúre budú poslaní predbežne do cudzozemská, do Francúzska, do Poľska, alebo do Rakúska, aby tam svoj noviciát a čiastočne aj svoje štúdia vykonali. Dnes sú dvaja vo Francúzsku a dvaja v Rakúsku.
Spoločnosť má dnes na Slovensku dva malé kláštory: v Ladcoch, kde je superiorom a riaditeľom Jozef Danielik a Jozef Häring, spovedelník Mil. Sestier, jeden brat a traja postulanti.
Druhý kláštor je v Banskej Bystrici, už spomenutá Apoštolská Škola, v ktorej je František Kuchár, jeden brat a dvaja postulanti. V oboch domoch je daná možnosť konať privátne kňazské exercície.
KLÁŠTORY SV. URŠULY
Trnava. URŠULÍNKY
Trnavský kláštor UrŠuliniek bol založený tým cieľom, aby vychovával ženskú mládež na základe pevnej viery a aby tak dával Cirkvi a štátu hodné členky spoločnosti, ktoré by neskoršie priniesly hojné ovocie pravej zbožnosti a dobrých mravov.
Kláštor v plnej miere uskutočňuje tento svoj cieľ, o čom svedčia jeho dejiny od roku 1724.
Podnet na založenie tohoto kláštora dal námestník kardinála, Pavel Spáczay (okolo roku 1724), ktorý vyzval členku bratislavského kláštora, Mater Maria Alojziu, rod. grófku Eszterházy-ovú, aby prijala návrh založenia trnavského kláštora a aby ho uskutočnila. Predstavená jej to ochotne povolila, a vyslala nielen ju, ale i M. Sebastiánu, M. Antóniu, M. Agathu a M. Eleonóru jej pridelila za spolupracovníčky. Táto hrdinská duša neľakala sa ťažkostí; svojou modlitbou a obetavým duchom temer vynútila od Pána Boha potrebné milosti a mocnú podporu, takže založeniu kláštora predbežne nijaké prekážky nestály v ceste.
Predstavená bratislavského kláštora, s dovolením kardinála-prímasa, Imricha Esterházy-ho, prepustila teda menovanú členku a odovzdala jej aj veno, ktoré vtedy spolu s úrokmi činilo 6.000 zlatých. Táto suma bola základnou istinou nového kláštora. Kúpily za ňu domy okolo kostola rehoľníkov, od Najsv. Trojice menovaných, pravda, len ich rumy. Treba však poznamenať, že územie terajšieho kláštora je zväčšené o súsedné domy, ktoré bolo treba najprv srúcať a až potom vystavať na ich mieste potrebné časti budovy.
Keď M. Alojzia mala už aj súhlas, čiže schválenie samého cisára, 24. septembra r. 1724 i so svojimi už spomenutými spolusestrami prišla do Trnavy. Tu ich veru nečakal nejaký nádherný palác, ale opravdu biedna, prázdna chatrč. Nový domov obetavej zakladateľke odovzdal biskup Kúrtôssy 27. septembra r. 1724.
Netreba azda spomenúť, na koľké obetí sa podujala táta bohumilá rehoľnica. Na nové obyvateľky kláštora naliehala chudoba priamo v hroznej miere. Stavaly sa im do cesty temer neprekonateľné ťažkosti, keďže ako každá dobrá ustanovizeň, i kláštor mal hneď od začiatku svojho založenia neústupných nepriateľov, ktorí sa všemožne usilovali prekaziť prevedenie tohoto diela.
Ale pri veľkom počte nepriateľov azda ešte väčší bol počet úprimných duší, veď celý kláštor a školy vystavaly sa takrečeno len z milodarov veľkodušných veriacich.
Kláštor, aby mohol jestvovať, potreboval nielen peniaze, ale aj vytrvalú prácu, namáhavú, všestrannú starostlivosť, a čo je najhlavnejšie, múdre vedenie domu. Matka Alojzia všetky tieto vlastnosti mala v sebe a preto ju si zvolily spolusestry za predstavenú. Potom daly sa do horlivej práce na väčšiu česť a slávu Božiu so spojenými silami, vediac, že kláštor má veľké poslanie spoločenské i národné aj vtedy, keď jeho neznáma práca svetom nebude hodnotená.
»Keď Boh s nami, kto proti nám?« — bolo ich heslom a presvedčením, a skutočne stavba zázračne napredovala, takže už toho roku, 19- októbra bola slávnostná posviacka kaplnky a 21. októbra prvý sviatok sv. Uršuly slávily už v novej domovine za neopísateľnej povďačnosti a radosti, ba čo viac, o mesiac, 19. novembra, prijala rehoľné rúcho prvá novicka rádu Uršuliniek v Trnave. Bola to sestra Anna, ktorá priniesla domu čo veno 2000 zl., kostolu 200 zl., takže mohly kúpiť prvé omšové rúcho. Od roku 1724 do 1728 počet rehoľníc zväčšil sa o päť členiek, ktoré doniesly domu spolu 12.000 zlatých. Za tieto peniaze kúpily tri domy za 1.500 a 800 zl. a zo zbytku i darovaných 1.000 zl. začaly stavať terajší kostol, základný kameň ktorého položil Imrich'Eszterházy, kardinál-prímas a Pavel Spáczay, námestník kardinála 11. septembra r. 1729. Pre nedostatok peňazí len roku 1776 mohol byť dokončený. Slávnostnú posviacku vykonal Batthányi, kardinál-prímas. Aj stavba kláštora len pomaly napredovala pre nedostatok prostriedkov. Internát bol dostavený okolo roku 1796—98. Stál celkom 18.890 zlatých.
Neúnavná pracovnica ustala: 7. septembra r. 1739 odovzdala svoju krásnu dušu Stvoriteľovi, ktorý ju iste štedre odmenil za nepočetné obete. Jej neoceniteľné zásluhy ľudia nevedeli hodnotiť, náš kláštor však zachová ju vo vďačnej pamäti na všetky časy. Po jej smrti sestry zvolily si za predstavenú M. Antóniu, pravú ruku zomrelej, ktorá mala mimoriadnu dôveru v Prozreteľnosti Božej i vtedy, keď sa už temer všetko zdalo byť ztrateným. V kronike sa dočítame o nej, že pokladňa kláštora bola raz celkom vyčerpaná a peňažná tieseň robila jej nemálo starostí, keď zrazu ktosi veľmi silne zazvonil na porte. Neznámý pán stál vonku a žiadal si hovoriť s predstavenou. Keď táto prišla, neznámy pán jej bez slova odovzdal 200 zlatých a rýchle zmizol s pred očí zadivenej rehoľnice.
Ani M. Antónia sa nedožila dostavania kostola a kláštora. Posledný zo Šiestich pomaly zakú-
pených domov srúcaly roku 1766. V múroch tohoto našli 600 zl. Na radu kardinála Batthányi-ho kúpily za to dva strieborné kalichy a zariadenie školy.
Rehoľnice, vstúpiace do kláštora, od roku 1724 do 1776 priniesly čo veno 107.560 zl.; z milodarov maly 87.662 zl. Najväčšia dobroditeľka kláštora bola kráľovná Maria Terezia, ktorá Často navštevovala tento rehoľný dom a vždy ho hojne obdarila. Na stavbu kláštora a škôl dala spolu 22.900 zl., okrem toho, keď zbadala veľkú chudobu mníšok, nariadila im základinu 8000 zl. na ošatenie.
Čo sa týka Škôl, v XVIII. storočí sa veľmi nevyvíjaly. Zavinil to duch doby. V tomto čase temer jedinou snahou mníšok bolo sverené im deti mravne a zbožne vychovávať a cvičiť ich v čítaní, písaní, počtoch a ručných prácach. Školy pozostávaly z dvojtriednej vonkajšej a trojdielnej jednotriedky ľudovej školy. Internistiek maly hneď v prvom roku najprv 4, potom 19, a ich počet stále sa vzmáhal. Školy sa rozŠírily len roku 1798; vtedy sa totižto jednotriedka stala troj-triedkou.
Od roku 1798 do 1847 kronika domu nezaznačuje nič zvláštneho; od tohoto roku však mnoho zaujímavého. Vtedy zomrela totižto deviata predstavená kláštora a sestry sa rozhodly, že si budú žiadať zas z Bratislavy predstavenú. Vyslaná bola M. Eleonóra Schauerová, ktorá sa ako zornička skveje nad ostatnými mníškami. Jej starostlivosťou školy sa rozšírily a ozaj zo všetkých síl sa namáhala, aby zvýšené požiadavky, ktoré sa kládly školám, vo všetkých ohľadoch boly splnené. Zomrela v 30. roku svojho úradovania, roku 1876. Ona bola deviata predstavená trnavského kláštora, ktorá doživotne zastávala tento úrad. Sv. Otec potom nariadil, aby odvtedy predstavená nezastupovala úrad vyše deväť rokov.
Na poli výučby a výchovy neobyčajnú horlivosť prejavovala M. Angela Schreinerová, a to tým, že starostlivým vyškolovaním kláštorského učiteľského dorastu pripravila možnosť otvoriť Školy pre vyššie vzdelanie ženskej mládeže. A agilným pričinením skutočne sa jej podarilo otvoriť 1. septembra 1891 dievčenskú meštiansku školu, a to na celej západnej oblasti prvú svojho druhu. Dala podnet aj k otvoreniu učiteľského ústavu, avšak tento plán previedla jej nástupkyňa, M. Gabriela Gramantiková, ktorá zadovážila všetky potrebné povolenia nadriadených Školských orgánov k otvoreniu ženského učiteľského ústavu 1. sept. 1894.
Rok 1900 je rokom veľmi dôležitých udalostí. Pápež Lev XIII. vo svojom cirkuláre z 8. augusta 1900 vyslovil želanie, že by sa Uršulínky celého sveta spojily pod vedením jedinej generálnej predstavenej. Trnavský kláštor bol medzi prvými, ktoré ochotne poslúchly hlas Sv. Otca a vstúpily do »Rímskej Únie«. Treba poznamenať, že boly a sú kláštory podnes, ktoré sú samostatné a ne-odvislé od tejto Rímskej Unie. Tie kláštory, ktoré sa spojily s Úniou, sú sdružené v provinciách, ktoré sú priamo podriadené generalátu rádu, so sídlom v Ríme. Generálna predstavená sa volí na generálnej kapitule na šesť rokov. Terajšia generálna predstavená rádu je Mater Maria de Saint Jean Martinova, ktorá bola v auguste minulého roku znovuzvolená na 6 rokov. Je mimoriadnou apoštolskou horlivosťou obdarená a dbá o všestranný blahodarný vývin rádu nielen v Európe, ale rovnakou starostlivosťou venuje sa aj misiám zámorským.
Rád má v Rímskej Unii 240 kláštorov po celom svete; z nich je 66 filiálok, 20 materincov s 284 novickami. Profesiek je 6085, postulantiek 96.
Trnavský kláítor vedie nateraz predstavená Mater M. Ursula Brandlová. Kláštor má filiálku v Cíferi, s ktorým spolu má 76 členiek.
Modranský kláštor bol cirkevnou základinou, v širšom smysle slova aj filiálkou trnavského kláštora, neskoršie však sa osamostatnil.
Uršulínky trnavského kláštora pôsobia v detskej opatrovni v Cíferi, na ľudovej škole dievčen-
skej, na meštianskej Škole dievčenskej v Trnave, v ústave Angelinum pre vzdelanie opatrovateliek v Cíferi, na dievčenskom učiteľskom ústave v Trnave. Žiactvo detskej opatrovne má 110, ľudovej Školy 570, meštianskej Školy 450, ústav pre opatrovateľky 42, dievČ. učiteľský ústav 162 žiačok. Spolu: 1334 žiačok.
Svätá Angela, zakladateľka rádu, iste bedlí nad svojím dielom, keďže sa stará, aby jej dcéry maly hojné pole účinkovania v prospech záchrany duší nábožensko-mravnou výchovou.
Bratislava.
Založený bol r. 1676 z kláštora v Kôlne. Hoci neblahé pomery dorážaly naň stále, jednako nezanikol, ba naopak: Šťastne prežil turecké vojny a mor a postupom času vyvinul sa v takú silu, že z neho sa zakladaly nové životaschopné kláštory a to v Breslau, Košiciach, Varaždíne, Trnave a Brašove. R. 1900 pripojil sa bratislavský kláítor podľa »Motu proprio« Leva XIII. k rímskej unii Uršuliniek. R. 1914 stal sa kláštor provinciálnym domom a Božou pomocou vzmáhal sa natoľko, že mohol vysielať rehoľný dorast do Maďarska, Talianska, Belgicka, Francúzska a do Brazílie. R. 1920 dal kláštor vilu »Marienheim« k dispozícii noviciátu provincie a dnes sa môže tešiť sv. Angela z 26 novíciek v ňom.
R. 1928 sriadila sa československá provincia, ktorá má provinciálny dom v Kutnej Hore.
EŠte za ťažkých pomerov svetovej vojny predal kláštor viaceré role a za utrženú sumu kúpil hospodárstvo vo Veľkých Levároch (Domov sv. Jozefa), ktoré obrábajú sestry a tento domov slúži spolu i za zotavovňu. Kláštor má dnes detskú opatrovfiu, 5 triednu slovenskú a 5 triednu maďarskú ľudovú školu, 3 triednu meštianku s 1 ročným pokračovacím kurzom, ženskú učiteľskú prípravovňu 4 ročnú s 5 triednou cvičnou školou a slovenský i maďarský spolok slúžok.
Školáčky okrem riadnych predmetov môžu sa vzdelávať v hudbe, kreslení a maľovaní a cudzích rečiach.
4 marianské kongregácie starajú sa o prehĺbenie náboženstva dievčat pod vedením sestár kláštora.
Konvent má dnes 89 profesiek, 3 novícky, 4 postulantky, a 4 kandidátky.
Modra.
Kláštor bol založený 6. aug. 1903. Daroval naň arcibiskup ostrihomský Klaudius Vaszary K 120.000.— z čoho na stavbu a zariadenie šlo K 60.000.— a ostatok bol uložený v Ostrihome, z čoho maly rehoľníčky žiť a dom vydržiavať. Kláštor obsadily sestry z Trnavy a preto bol aj filiálkou trnavského kláštora.
29. aug. 1921 kláštor zanikol, a sestry boly povolané do Trnavy. Na žiadosť modranských veriacich, ktorú tlumoČil dekan Ernest Treskoň J. E. Dr. Pavlovi Jantauschovi a predstavenej trnavského kláštora M. Uršule Brandlovej, o 2 roky bol znovu utvorený a zo súhlasu provinciálnej predstavenej a dovolením Ríma zasa bol obsadený sestrami kláštora trnavského. V posledných rokoch jak kláštor, tak i internát sa zväčšil prístavbou vo dvore.
Chovanky Uršulínok, 'študujúce na š t. uč. ústave v Modre
V kláštore účinkujú: M. lgnácia Mal ľs kov á, teľka a M. Berchmana Knapová, učiteľka. Po-predstavená, M. Bonaventura Martiniová, pre- máhajú im 4 sestry a 3 kandidátky.
fektka, M. Mariana Bmdzelová, riaditeľka-uči-
KONGREGÁCIA ŠKOLSKÝCH SESTÁR
DE NOTRE DAME
Školské Sestry de Notre Dame ctia za svojho zakladateľa sv. Petra Forerského (Saint Pier Fou-rier). Tento svätý a učený kňaz narodil sa r. 1565 v Mirecourtu v Lotrinsku, vstúpil do rádu rehoľných kanonikov sv. Augustína a ako farár v Mattaincourtu založil so ctihodnou služobnicou Božou Alxiou (Alix de Clerc) kongregáciu našej milej Panej, ktorá sa venovala vyučovaniu a vycho-vávaniu dietok. Sv. Peter Forerský umrel r. 1640, a za svätého bol vyhlásený pápežom Levom XIII.
Z Francúzska rozšírila sa kongregácia Chudobných Školských Sestier do Notre Dame r. 1734 do Bavorska, kde v meste Stadtamhof pri Rezne mala kláštor, lež tento bol r. 1809 zrušený. Zaniknutie kongregácie v Bavorsku veľmi trpko znášal rezenský farár pri dóme Michal Wittman, ktorý sa začal usilovať o jej obnovenie. To sa mu aj podarilo pomocou žiačky bývalej školy kláš-torskej, učiteľky Karolíny Gerhardinger, ktorá potom v kongregácii dostala rehoľné meno Maria Terezia od Ježiša. Takto obnovená kongregácia Chud. Školských Sestier bola prispôsobená dobe a miestnym okolnostiam. Onedlho bol jej materinec preložený do Mníchova v Bavorsku, odtiaľ sa rýchlo rozširovala do iných miest v Nemecku, Rakúsku, v Uhorsku, do Anglicka a r. 1847 aj do Ameriky.
Do Čiech uviedol Chudobné Školské Sestry do Notre Dame zbožný a horlivý kňaz Gabriel Schneider. Narodil sa 20. marca v Kremži v južných Čechách, za kňaza bol vysvätený r. 1837 a neskoršie bol ustanovený za kaplána v Hiršove u Domažlic, blízo hranie bavorských. Prekonávajúc mnohé a veľké ťažkosti, vyžiadal si v mníchovskom materinci, že mu generálna predstavená prijala niekoľko kandidátok z Čiech do kláštora, aby sa vycvičily v rehoľnom živote a vo vyučovaní.
V Hiršove medzitým sriadil dievčenskú školu a vychovávací ústav a po mnohých ťažkostiach a namáhavých cestách vymohol pre tieto svoje vyučovacie a vychovávacie ústavy aj vládne povolenie. R. 1851 vyjednal s generálnou predstavenou v Mníchove, že hiršovský kláštor obsadila 3 sestrami a 1 kandidátkou z Mníchova. Potom kláštor v Mníchove trpel nedostatkom členov a nebol hmotne zaistený, po dlhom trápnom a nepríjemnom dohadovaní odvolala gen. predstavená už r. 1853 svoje sestry do Bavorska.
Aby dielo s toľkými ťažkosťami započaté neprišlo nazmar, radil arcibiskup mníchovský Gabrielovi Schneiderovi, aby v dôvere v pomoc Božiu začal samostatne s 2 sestrami a kandidátkami, ktoré mal z Čiech v Mníchove. Tejže mienky bol tiež i slávny biskup česko-budejovický Ján Valerián Jirsík.
Dňa 15. augusta 1853 poslal do HirŠova gen. vikára Vojtecha Mokrého, aby z jeho rúk prijalo 6 panien rúcho rehoľné a 2 novicky složily sv. sľuby. Deň Nanebovzatia Panny Márie r. 1853 je dňom založenia samostatnej kongregácie Chudobných Školských Sestier v Čechách. Od tej doby bol život Gabriela Schneidera úplne zasvätený blahu kongregácie ním založenej a zostal jej starostlivým, dobrým otcom až do svojej blaženej smrti r. 1867. Do novej kongregácie hlásilo sa mnoho dievok, takže malý hiršovský kláštor nebol už súci za materinec, preto za pomoci dobrodincov
bol zakúpený starý zrušený minoritský kláštor v Horazďoviciach so spustošeným kostolom a upravený bol za materinec. Tu boly sriadené školy a vychovávací- ústav. Odtiaľ sa potom šírila kongregácia Chudobných Školských Sestier de Notre Dame do mnohých miest v Čechách. Utešeným vzrastom členstva a rozšíreným poľom pôsobnosti kongregácie, začala sa javiť potreba, aby rehoľa mala samostatnú školu — ústav ku vzdelávaniu budúcich učiteliek družiny. Na ten cieľ kúpil Gabriel Schneider pre kongregáciu hostinec »Apollo« v Prahe. V dome tom bol sriadený prvý český ústav na vzdelanie učiteliek vôbec, ďalej päťtriedna ľudová Škola, škola ženských ručných prác a škola pre hudobný výcvik žiačiek. Ústav v Prahe jestvuje dosiaľ pod menom »Uíiteľský ústav u sv. Anny« a je majetkom kongregácie.
Z kolísky horažďovickej rozšírila sa pôsobnosť kongregácie aj do bývalého Uhorska. Podnet k tomu dal arcibiskup kaločský Jozef Kunszt. Vediac, že národu dobre poslúži, kto sa postará o nábožensko-mravnú výchovu mládeže, rozhodol sa sriadiť vo svojom sídelnom meste dva vycho-vávacie ústavy: jeden pre mládež mužskú, ktorý chcel sveriť Jezuitom a jeden pre dievčatá, nebol však rozhodnutý, komu by mal dievčenský ústav odovzdať.
V lete r. 1857 bol na liečení v Mariánskych Lázňach v Čechách. Tam sa soznámil s biskupom Jánom Valeriánom Jirsikom a rozprával mu o svojich plánoch. Boly predstavené dve sestry kongregácie de Notre Dame, ktoré vtedy tam bývalý, a zaumienil si, že táto kongregácia by mohla prevziať ústav v Kaloéi. V jaseni toho istého roku už píše arcibiskup kaločský biskupovi Česko-budejovickému list, v ktorom vyslovuje prosbu, aby menovaná kongregácia prišla do Uhorska a medzi iným spomína » . . . Vaši predkovia poslali nám apoštolov so zbraňou slova Božieho, Vy nám pošlite anjelov s ľaliou panenstva a s palmovou ratolesťou kresťanskej lásky . . .« Tiež poslal z Uhorska 5 panien, ktoré by sa cvičily v živote rehoľnom a učily sa nemčine. V Kaloči bol medzitým postavený pre nich veľký kláštor s krásnym kostolom.
V r. 1910 prevzaly Školské Sestry de Notre Dame české Školy v Lincoln v Nebraske a vo Fen-tone pri St. Louis v Amerike a v r. 1920 prišly na Slovensko.
Za 79 rokov rozšírila sa kongregácia Ch. Školských Sestier de Notre Dame z materinca horaž-ďovického tak, že pôsobí v republike Československej v 112 domoch a v Amerike v 11 domoch. Pre ľahšiu správu bola r. 1930 rozdelená na 4 provincie a to: Prahu, České Budejovice (k nej patrí aj Slovensko), Mariánske Lázne a Omahu-Florence v Spojených štátoch severoamerických.
Počiatkom r. 1932 mala 1338 členov a to: 972 profesorky, 72 novicky, 287 kandidátok. Pracuje v smysle svojich stanov v 2 ústavoch pre vzdelanie učiteliek, v 1 ústave pre vzdelanie učiteliek materských Škôl, v 3 Školách rodinných, v 7 Školách meštianskych, v 21 školách ľudových, v 21 internátoch, v 5 ústavoch pre hluchonemé, v 3 súkromných školách ženských ručných prác, v 36 sirotincoch, v 5 školách materských, v 51 opatrovniach, v 3 detských domovoch, v 1 útulku pre nemluvňatá, v 6 denných útulkoch detských, v 6 útulkov pre starcov a stareny, v 1 útulku pre dievčatá mravne ohrožené, v 4 seminároch kňazských a 3 chlapčenských. V 28 domoch bolo zavedené domáce vyučovanie ženským ručným prácam, v 27 domoch sa vyučovalo hudbe a cudzím jazykom. Niektoré učiteľky pôsobia aj na verejných štátnych školách: v Hradci Králové, v Kladne, v Mar. Lázňach a v Novom Bydžove.
V Unii severoamerickej pôsobia Chud. Školské Sestry de Notre Dame v štáte Nebraska v 8 domoch a v Jove v 3 domoch. V Nebraske v Omahe majú provinciálny materinec s akadémiou a internátom, v ostatných 10 domoch sú české osadnícke školy.
Kongregáciu Chudobných Školských Sestier de Notre Dame spravuje generálna predstavená s generálnou kapitulou. Od r. 1924 je generálnou predstavenou ctihodná Matka Maria Salezia Havlíková. Ku pomoci má 4 asistentky: M. Gerardu Nemcovú, M. Erminu Halmovú, M. Chrysan-
tu Maíkovú, M. Angeliku Stofflovú. Generálnou sekretárkou je M. Chrysanta Maíkovú a generálnou prokurátorkou je M. Paulana Václavovská.
Jednotlivé domy provincií riadia predstavené provinciálne s dvoma asistentkami.
Na Slovensko prišly Školské Sestry de Notre Dame po štátnom prievrate r. 1920. PriŠly na vyzvanie cirkevného referenta min. školstva a národ, osvety v Bratislave, Karola A. Medveckého, aby prevzaly správu ním založeného sirotinca v Kláštore pod Znievom.
Ako pred 60 rokmi prišly do Uhorska, tak zase teraz išly pracovať ku cti a sláve Božej na roľu bratského národa ... Dňa 19. októbra 1920 prišlo prvých 5 sestier do sirotinca a prevzaly výchovu a vyučovanie sirôt v ľudových triedach. Dom, v ktorom je sirotinec posiaľ umiestený, bol až do prievratu maďarskou polepŠovňou, je majetkom »Univerzitnej základiny« (starobylý kláštor jezuitský), ktorá ho veľkomyseľne na opätovnú žiadosť predstavenstva ponecháva pre účely sirotinca. Školské Sestry ho prevzaly po prievrate v stave veľmi biednom. V starom dome, aby vyhovoval účelu, bolo treba previesť veľké a nákladné opravy. Od počiatku bolo tam vždy umiestené mnoho sirôt a aj v terajšej dobe vychovávajú a vyučujú v ňom ročite vyše 100 sirôt od 2—14 rokov. Výživa a celé zaopatrenie detí hradí sa z veľkej čiastky z naturálnych aj peňažitých príspevkov a milodarov slovenského katolíckeho ľudu. Dušou ústavu je jeho zakladateľ prepošt bojnický A. Karol Medvecký; mnoho vykonal pre ústav prvý jeho riaditeľ Karol Kramár.
V prítomnej dobe o hmotné stránky aj vnútorné zariadenie sirotinca pečuje r. 1924 utvorené »Kuratorium«. Výchove, vyučovaniu a správe domácnosti sa tam teraz venuje 13 sestier. Predstavenou je M. Maxencia Konvicková. R. 1920 jednalo sa tiež o to, aby kongregácia prevzala rímskokatolícku materskú a meštiansku Školu v Trenčíne. Jednanie ukončené bolo nasledujúceho roku 1921 a vtedy Chudobné Školské Sestry de Notre Dame dňa 10. augusta prevzaly od biskupa Dr. Karola Kmetku menované školy do svojej správy.
Kongregácia potom poslala do rím.- katol. škôl v Trenčíne sestry učiteľky kvalifikované a to do detskej opatrovne, do školy ľudovej aj meštianskej. Po milosrdných Sestrách bol prevzatý aj internát, ktorého budovu, ako majetok Milosrdných Sestier odkúpil Biskupský úrad v Nitre a pričlenil ju ku školám.
R. 1923 bol ustanovený riaditeľom škôl Jozef Hamaj, ktorý v tomto úrade pracuje v ústave až doteraz. Behom desaťročného pôsobenia vykonal veľmi mnoho pre zveľadenie kostola, ústavu a Škôl. R. 1925 biskup nitriansky dr. Karol Kmeťko dal vystaviť novú budovu rím. katol. meštianskej Školy. R. 1928 vybudovalo tu Ústredie Ch. Škol. Sestier z Horažďovíc novú budovu kláštora a ľudovej školy, lebo počet tried sa každým rokom zväčšoval. Krásna budova novostavby sa dnes majestátne vypína v Trenčíne vedľa kostola do ulice Slobody a je ozdobou ústavu aj mesta.
Dnes pracuje v Trenčíne, ktorý je najväčšou filiálkou Chudobných Školských Sestier na Slovensku, pod vedením predstavenej s. M. Zbislayy Krumpovej 35 sestier a 22 kláštorských kandidátok. Ustav sa značne rozšíril. Je v ňom 10 tried ľudových, 4 triedy meštianske s 2 pobočkami a 1 detskou opatrovňou. Sestry pracujú okrem Škôl aj v internáte a prv už menovaných katolíckych spolkoch, ku ktorým na pokyn najdôstojnejšieho pána biskupa nitrianskeho pribudlo aj vedenie patro-nage služobných, ktorému sa sestry venujú vo voľnom čase v nedeľu a sviatok.
Trenčianske sestry pre vlastnú kongregáciu odchovaly celý rad slovenského dorastu, ktorý zdarné pracuje v rozličných domoch kongregácie i v samotnom Trenčíne a to nielen ako sestry obstarávajúce domácnosť, lež ako sestry literné učiteľky a detské opatrovníčky, ba niektorým slovenským Členkám dopraje kongregácia aj vzdelania univerzitného.
Tretí dom, v ktorom kongregácia Chudobných Školských Sestier de Notre Dame na Slovensku pôsobí, je ústav sv. Jozefa, spojený s dievčenskou ľudovou školou v Novom Meste n. Váhom.
KLÁŠTORY SV. URŠULY: i. Trnava. 2. Modra. 3. „Ängelinum" v Cíferi. 4. Bratislava. 5. Dvor starobylého kláštora v Bratislave.
Sir^t'neí Mar'»nskeho ústavu v Trnave. 2. Siroty pri práci v trnavskom ústave, prľi^í' 0 / "N?™l°AME : 3. Trenčín. 4. Ústav sv. Jozefa v Novom Meste n./Váhom. 5. KLÁŠTOR SALVATO-RIANOK v Bratislave. 6. SESTRY SV. NORBERTA, kláštor Pia XI. vo Vŕbovom. 7. KLÁŠTOR SESTÁR SV. KRÍŽA v Biskupiciach pri Bratislave. 8. Noviciát sestár v Biskupiciach.
Ustav bol založený r. 1912 Adolfom Pongráczom, prepoštom novomestským a odovzdaný bol Chudobným Školským Sestrám de Notre Dame z Kaloče, ktoré jednak samy vyuČovaly, jednak pomocou svetských učitielek udržiavaly rím.-katol. ľudovú školu dievčenskú. Po štátnom prievrate opustila kaloČská kongregácia Školy v Banskej Belej a Dolnej Krupej, lebo jej členky nemalý štátnej príslušnosti československej a odvolala tiež sestry z Nového Mesta z tejže príčiny. Materinec horažďovický vtedy nadviazal na činnosť sestier z Kaloče svoje vlastné pôsobenie a r. 1927 prevzal ústav sv. Jozefa so Školami v Novom Meste n. Váh. Väčšina učiteliek prišla z trenčianskej filiálky. Škola za päť rokov bola rozšírená na päťtriednu a vybudovaná bola nová moderná dvojposchodová budova školská a starý prízemný dom bol zvýšený o poschodie. Hmotný náklad na stavbu zväčša hradilo provinciálne predstavenstvo českobudejovické.
V ústave pôsobí teraz 11 sestier, z ktorých je 5 literných učiteliek, 1 učiteľka hudby, 1 učiteľka ručných prác a 3 sestry za pomoci 2 kandidátok obstarávajú domácnosť a zahradu. Predstavenou je s. M. Assumpta Machová.
KONGREGÁCIA DCIER BOŽSKEJ LÁSKY
Zbožná Františka Lechnerová, rodom bavoráčka, v roku 1869 založila Kongregáciu Dcier Božskej Lásky vo Viedni a sv. Otcom Levom XIII. bola 26. júla 1884 Kongregácia potvrdená. Jej kolíska bola vo Viedni a odtiaľto sa Kongregácia šírila po všetkých krajinách Európy a tiež v zámorských. A teraz je už takrečeno rozšírená vo všetkých piatich dieloch svetových. Pôsobenie Kongregácie Dcier Božskej Lásky dokázalo sa byť veľmi blahodarným a požehnaným, lebo za krátku dobu od jej založenia dnes počíta 10 provincií a v týchto má 1.304 sestier s večnými sľubami, 156 noviciek, 170 kandidátok. Kláštorných domov má 94.
Účel Kongregácie je: výchova mládeže ženského pohlavia, cvičenie slúžiek a ich umiestňovanie v kresťanských domoch, útulok dať slúžkam, kým im primeranú službu zaopatria, tiež staré do služby nesúce slúžky doživotne zaopatriť. Kongregácia už aj pred prievratom mala na Slovensku Štyri domy, a to vo Spišskej Sobote, kde mala Školu meštiansku, v Prievidzi so školou ľudovou dievčenskou, vo Veľkých Levároch so školou ľudovou a v Šálke so Školou ľudovou. Po prievrate založila nové domy v Dolnej Krupej s ľudovou školou a v Trnave Marianský ústav. V roku 1928 28. augusta bola utvorená slovenská provincia Dcier Božskej Lásky, ktorej prvou provinciál-kou bola S. M. Alexandrína Maďarová, ktorá túto slovenskú provinciu spravovala veľmi blahodarne. Zá jej spravovania provincie bol kláštor v Spišskej Sobote od základov znovu zreorganizo-vaný a v Trnave Marianský ústav — Sirotinec sriadený.
Kongregácia má vo Viedni materinec (Wien III., Jacquingasse 14), kde sídli generálna predstavená, nateraz Matka Kôstka Bauer i so svojou radou. Každá provincia má provinciálnu predstavenú so svojou radou.
Na Slovensku provinciálnou predstavenou a to druhou od založenia slovenskej provincie je Matka M. Leona Štolfová. Táto prevezmúc správu provincie za Matky M. Alexandríny Maďarovej, ktorá bola preložená do Severnej Ameriky za provinciálnu predstavenú, prozierave pokračuje ďalej v započatom diele. Za jej vedenia provincie dostaval sa Marianský ústav — Sirotinec v Trnave, krásna domáca kaplnka a pekné priestranné miestnosti, pre sestry, novicky, kandidátky a siroty.
Účinkovanie Kongregácie Dcier Božskej Lásky na Slovensku sa obmedzovalo doteraz na vyučovanie školskej mládeže v ľudových školách. Takto účinkuje na ľudových školách vo Veľkých Levároch na troch triedach a v detskej útulni, v Dolnej Krupej na troch triedach a detskej útulni v Prievidzi na štyroch triedach a v Spišskej Sobote na gazdinskej škole.
V Trnave má sirotinec s 54 sirotami, ktoré stravuje, satí a Školuje. Zo sirôt, nadanejšie dá vy-školovať, menej nadané po odbavení ľudovej školy pripravuje pre domácnosť. Učí ich všetkým domácim prácam, aby dnes-zajtra vedely samostatne viesť domácnosť. Stará sa o to, aby z ústavu vystúpivšie sirôtky boly umiestené v dobrých kresťanských rodinách. Kladie váhu na vývin ducha náboženského u sirôt. Siroty berú účasť na sv. omši každodennej, často pristupujú k sv. sviatostiam a dľa denného predpísaného poriadku, vykonávajú svoje modlitby a iné pobožnosti. Pri náboženskej výchove každý významnejší národný sviatok alebo pamätné dni národných hrdinov svojím spôsobom oslávia, aby takto aj v duchu národnom boly vychované.
Keďže Kongregácia Dcier Božskej lásky na Slovensku len 1924 začala zakladať ústavy svojho účinkovania, musela od začiatku všetko prekonávať a to najsamprv vychovať si potrebné sily pre domy, čo všetko tak hmotne veľké obety vyžiadalo a podobne aj duševné, že od jej tunajšieho pobytia na Slovensku za tú krátku dobu už toľko previedla, že tento jej doterajší postup a účinkovanie len skvelej budúcnosti je znakom, tak pre sv. Cirkev ako aj pre národ.
Domy:
Trnava (Emmerova čís. 28) »Marianský ústav«, kde je aj predstavená domu. Dom tento počíta 15 sestier, 5 noviciek a 20 kandidátok. Podpredstavenou je S. M. Ermina Maďarová, člen provinciálnej rady a vychovateľkou kandidátok.
Veľké Leváre, »KláŠtor Hubertínum«: Predstavenou tohoto kláštora je S. M. Mileta Melkusová. Kláštor má 7 sestier a 2 novicky.
Prievidza, »Kláštor Najsv. Srdca P. Ma-
rie«: Predstavenou tohoto kláštora je S. M. Her-melanda Poledna. Kláštor má 7 sestier a 2 novicky.
DolnáKrupá, »Kláštor Jozefinum«: Predstavenou je v tomto kláštore S. M. Miloslava Koudelová. Kláštor má 7 sestier.
Spišská Sobota, »Kláštor Božskej Pro-zreteľnosti«: Predstavenou kláštora je S. M. Eglantína Kardoíová, ktorá je spolu i novic-majsterkou noviciek tu umiestených. Kláštor má 7 sestier a 10 noviciek.
KONGREGÁCIA
DCIER NEJSVÄTEJŠIEHO SPASITEĽA
S ALVATORIÄN KY
Kongregácia bola založená na základe povolenia Svätej Apoštolskej Stolice z 11. decembra 1914. Mala vtedy 3 domy a to: v Bratislave na Jakubovom nám. čís. 6, ktorý bol cirkevnou vrchnosťou vyhlásený za materinec; ďalej účinkovaly členky na bratislavskej univerzitnej detskej klinike, konečne v sirotinci »Vossianum« v Šoprone. Členiek bolo vtedy 28. Je to teda kongregácia, ktorá má materinec na Slovensku. Kongregácia má teraz na Slovensku týchto 8 domov: materinec, novi-ciát, postulát, ženský penzionát »Salvator«; účinkuje na univerzitnej detskej klinike a v občianskej nemocnici v Bratislave; má dom v Horných-Oreíanoch a v Suchéj nad Parnou; okrem toho účinkuje na Morave vo verejnej mestskej nemocnici v Znojme; v Maďarsku má 3 domy a v ne-meckoríšskej provincii 8 domov. Spolu: 20 domov.
Na Slovensku má kongregácia 129 členiek, na Morave 42 a spolu 350.
Generálna predstavená: Sr. M. Aemiliana Li's- Lľsková, Sr. M. Johanna Szkalková, Sr. M. lieková; generálna vikárka: Sr. M. Alexandra lena Haberlerová. Zemková; generálne radkyne: Sr. M. Deotila
Kongregácia bola založená v Bratislave v najťažších časoch svetovej vojny. S Božou pomocou prežila túto smutnú dobu a aj nasledujúce ťažké roky, ktoré i podnes trvajú, ba aj značne sa rozmnožila, i pri všetkých ťažkostiach, s ktorými musí zvlášť každá nová ustanovizeň zápasiť.
Kongregácia venuje sa v prvom rade ošetrovaniu chorých, ďalej opatere penzionistiek, kateche-tickému vyučovaniu a výchove dietok, najmä v detskej opatrovni, aj opatere chrámov a vyhotoveniu, a oprave kostolného Šatstva.
Materinec, noviciát, postulát a penzionát v Bratislave: Predstavená: Sr. M. Deotila Lií-ková. Univerzitná detská klinika v Bratislave: Predstavená: Sr. M. Barbora Vaculová. Horné
Orešany: Predstavená Sr. M. Rozália Hruíov-ská. Suchá n. Parnou: Predstavená: Sr. M. Bernardína Habajová.
PROVINCIA DCIER BOŽSKÉHO VYKUPITEĽA
Tieto sestričky pochádzajú z Niderbronnu, z Elsaska, odkiaľ prišly najprv do Viedne; z viedenskej komunity pochádzajú dve novšie vetve tejto kongregácie, ktoré sa osamostatnily, a to Dcéry Božského Spasiteľa na Jakubovom námestí v Bratislave, a Provincia Dcér Božského Vykupiteľa v Nových Zámkoch. Táto provincia je na Slovensku veľmi rozšírená, má teraz už na 16 domov. Zaoberá sa výchovou ženskej mládeže (obchodné, priemyselné a meštianske školy v Nových Zámkoch, tamtiež aj ľudová, Školy v Sp. Novej Vsi, v Dobšinej, v TardoŠkede, v Nasvade), ošetrovaním nemocných (v nemocniciach v Rožňave, v Prešove, v Sp. Sobote, v Bardiove atď.), a vedením ústavov (najnovšie je im sverené vedenie ústredného domu Karity v Bratislave, Heyduková ulica). V Nových Zámkoch majú krásny provinciálny dom. Počet rehoľníc na Slovensku okolo 160. Provinciálna predstavená je nateraz M. lldefonza Bresiáková.
KONGREGÁCIA SESTÁR III. RÁDU SV. NORBERTA
PREMONŠTRÁTKY
Materinec Kongregácie Sestier III. rádu sv. Norberta je na Sv. Kopečku pri Olomúci na Morave.
Na Slovensku majú kláštor »Dom Pia XI.« vo Vŕbovom pri Piešťanoch. Tento kláštor založený bol r. 1930. Založil ho J. E. Dr. Pavel Jantausch, biskup, apošt. administrátor trnavský pomocou dobrodincov. Predstavená: S. Vojtecha Polakoviíová, sedem profesiek, 2 kandidátky. Učiteľka Š. Rajmunda Hoíková.
Činnosi: karitatívna, sociálna a kultúrna: materská Škola, ručné práce, starosť o ženskú mládež, katechizovanie, skutky milosrdenstva.
Kláštor sa udržuje prácou sestár, bez sbierania milodarov.
KONGREGÁCIA SESTÁR SV. KRÍŽA
Kongregáciu založil P. The odo s Florentini, kňaz rádu kapucínskeho vo Švajčiarsku r. 1852. Dnes má kongregácia vyše 8000 sestier, ktoré sú zadelené do provincií: Švajčiarskej, českej, horno-
rakúskej, slavonskej, štýrskej, moravskej, badensko-hohenzollernskej, tyrolsko-voralbergskej, maďarskej, dolno-rakúskej, slovenskej a talianskej. Účinkujú aj na misijných staniciach v Litve, Severnej Amerike, Indii a Číne. Stanovy kongregácie sa zakladajú na reholi sv. Františka, preto patria sestry sv. Kríža k rádu Františkánskemu.
Cieľom kongregácie je: výchova dietok, ošetrovanie chorých, opatera chudobných a sirôt a misijná Činnosť.
Generálnou predstavenou je Sr. M. Terezia Beck. Jej sú podriadené všetky provincie. Na Čele provincie stojí predstavená so 4 člennou radou. Predstavená slovenskej provincie je Sr. M. Theo-dosia Hossza, členky provinciálnej rady: Sr. Adela Stôgerová, Sr. Luidgardis Kolároviíová, Sr. Petronilla Polachová a Sr. Inocencia ]ureková.
Slovenská provincia, utvorená r. 1927, má dnes 24 miestnych pôsobísk, ústredím ktorých je: provinciálny dom v Biskupiciach pri Bratislave. V tomto dome sa vychovávajú novicky, postulantky a aspirantky. Z tohoto domu sa spravuje aj miestna r. k. ľudová škola, detská opatrovňa a mariánska družina.
Školy:
R. k. ľudová Škola a detská opatrovňa v Zavare.
R. k. ľudová Škola a detská opatrovňa v Dé-nesde.
R. k. ľudová škola a detská opatrovňa v Haniske.
R. k. základinová ľudová škola v šemši pri Košiciach.
R. k. ľudová škola v PeČeňadoch pri Kosto-lanoch.
R. k. ľudová škola v Jelke.
R. k. ľudová Škola v Salke n. Ipľom.
R. k. ľudová škola v Hrnčiarovciach pri Nitre.
R. k. ľudová škola v Komjaticiach.
R. k. ľudová Škola v Krivej v Orave.
Nemocnice:
Štátna nemocnica v Bratislave, kde účinkuje 100 sestier.
Štátna nemocnica v Lučenci. Krajinská nemocnica v Trnave, kde účinkuje 33 sestier.
Krajinská nemocnica v Leviciach.
Krajinská nemocnica v Zlatých Moravciach, kde účinkuje 9 sestier.
V Sanatoriume Koch v Bratislave účinkuje 8 sestier.
Sirotince:
Bratislava, sirotinec Možného, 3 sestry.
Skalica, Katolícky mestský sirotinec Štiboro-vej základiny.
Košice, mestský sociálny dom.
Kongregácia má svoj dom s konviktom cho-vaniek-Študentiek s detskou opatrovňou v Trnave. Meno ústavu: »Jozefinum«.
Kongregácia od r. 1875 má svoj ústav v Bratislave: Promenád, kde vydržuje odbornú ošetrovateľskú Školu. Tento ústav stravuje denne 60 miestnych chudobných. Pôsobí tu 14 sestár.
Kongregácia spravuje v Bratislave aj základinu Schiffbeckovu a vedie dievčenský dobročinný ústav. Podobne spravuje v Bratislave mestský chudobinec »Lazaret« s malou nemocnicou 48 postieľ.
MILOSRDNÉ SESTRY SV. VINCENTA
Spoločnosť založil sv. Vincent z Pauly, pomocou blahoslavenej Matky Lujzy de Marillac, v Paríži roku 1633. Spoločnosť teda slávi tohoto roku tristoročnú pamiatku svojho založenia.
Sv. Vincent pôvodne chcel založiť len spolok bohatých, šľachetných pani, ktoré menoval: »Panie Kresianskej Lásky« (Dames de Charité) a ktorých cieľom bolo: odpomôcť všeobecnej hroznej biede, ktorá vtedy na veľmesto Paríž zaľahla: opatriť chorých, žobrákov, pohodené dietky, atd.
Ku týmto sa prihlásily dievčatá, ktoré boly ochotné celý svoj život kresťanskej láske zasvätiť. Tieto menoval »Dcéfami Kresťanskej Lásky«.
Tieto veľkodušné dievčence odovzdal potom sv. Vincent opatere a starostlivosti už spomenutej blahoslavenej Lujzy, ktorá ich mala tak v duševnom živote, jako aj v spôsobilosti pre všetky druhy diel kresť. lásky vycvičiť.
Toto bol skromný a nepatrný vznik Spoločnosti, ktorá dnes už na celom svete rozšírená, tvorí najväčšiu duchovnú Rodinu v Cirkvi katolíckej, lebo má vyše 45.000 členov, a pracuje na každom poli kresťanskej lásky.
Materský dom celej Spoločnosti je v Paríži, Rue du Bac, 140. Terajšia Generálna Matka je: Sr. Maria Lebrun.
V polovici minulého storočia Spoločnosť sa dostala i do Rakúsko-uhorskej monarchie so sídlom v Štýrskom Hradci (Graz). Pod vedením prvej veľkej vizitátorky: Leopoldiny Brandisovej začala sa Spoločnosť silne vzmáhať, a preto nemožno ju bolo spravovať z jedného ústredia. Preto sa v roku 1905 pôvodná rakúsko-uhorská provincia rozdelila na dve: na rakúsku a maďarskú. Po vojne, rozpadnutím monarchie, utvorila si Spoločnosť nové menšie provincie: Čisto rakúsku, čisto maďarskú, juhoslovanskú, rumunskú a československú.
Československá provincia bola utvorená 1. februára r. 1922. K tomuto cieľu bol sem poslaný slovenský kňaz Spoločnosti Misijnej Jozef Danielik ako riaditeľ, a Sestra Angela Paczeltová, ako prvá vizitátorka. Ich prvým dočasným sídlom bola Nitra, odkiaľ ponavštevovali všetky domy, aby poznali ich položenie a potreby. A potreby boly veru veľké: Sestry boly preťažené a prepracované, keďže už od piatich rokov takmer žiadneho dorastu nedostávaly. Prvou úlohou bolo teda: zariadiť čím skôr Ústredný Dom so seminárom (noviciátom), a tak umožniť výchovu nového, už čisto slovenského dorastu. Nemajúc však k tomu hmotných prostriedkov, dočasne pretvorili na Ústredný Dom trnavský sirotinec; platiacich chovancov rozpustili a siroty umiestili v bansko-bystrickom sirotinci. V Trnave účinkoval Ústredný Dom až do roku 1925. Medzitým sa vyskytla príležitosť zakúpiť v Ladcoch na Považí kaštieľ, ktorý bol na Ústredný Dom súci. Po potrebnej oprave a adaptácii bol kaštieľ v r. 1925 na sviatok sv. Vincenta posvätený, ako definitívny Ústredný Dom.
Pre celkový prehľad rozvoja čsl. provincie Milosrdných Sestier a jej prác nech slúžia nasledujúce číslice:
Pri započatí samostatnej provincie bolo domov 29, z týchto na Slovensku 22. Dnes je domov 48, z tých na Slovensku 40.
Čo do počtu Sestier, nových bolo vychovaných od začiatku provincie 484, takže celkový stav je dnes 595, z ktorých päť učinkuje v pohanských misiách.
Jednotlivé domy a ich Činnosť:
Ústredný dom: Ladce:
a) Provinciálne predstavenstvo: Sr. Bernar-dina Soldánová, vizitátorka, Sr. Vincencia Ol-íovská, asistentka, Sr. Kajetána Patakyová, eko-nomka.
b) Seminár (noviciát): Sr. Olivia Porubská, direktorka, s 3 pomocnými sestrami. Počet semi-naristiek (noviciek) 60.
c) Tu sú umiestené aj choré, práce neschop-
né a staré sestry na odpočinku. Nateraz je ich 11.
Všetkých sestier (okrem noviciek) je 34.
Práce domu: Sestry mimo spravovania celej provincie, všestrannej výchovy dorastu a zaopatrenia chorých sestier, navštevujú a podporujú chorých v Ladcoch, dávajú prvé ošetrenie, ktorí prídu tým cieľom do kláštora a poskytujú teplého jedla chudobným pocestným (v r. 1932 ich bolo 3.136).
Choré, staré sestry pracujú na ošatení thudob-
ných a dietok, v r. 1932 bolo rozdaných 366 kusov odevu.
Cez zimu sa pomocou mliečnej akcie dáva mlieko 38 deťom, ktoré mimo toho v nedeľu a vo Štvrtok dostanú od kláštora obed.
Pre mládež vedú Marianskú družinu pre dievčence (40 členiek) a pomocou misionárov aj pre mládencov (20 Členov).
Školy:
1. Banská Bystrica.
Sr. predstavená: Felícia Lengyelová. PoČet sestier 25. Práce domu:
a) materská škola — 80 detí;
b) ľudová Škola — 220 detí;
c) škola meštianska s kurzom — 160 detí;
d) sirotinec — 70 detí;
e) internát — 70 detí;
f) kandidátky Spoločnosti navštevujú meštianku — 40 detí;
g) Marianská družina — 150 členiek;
h) Patronáž — 30 členiek;
i) Oltárny Spolok so školou pre šitie para-mentov.
2. Nitra:
Sr. predstavená: Alžbeta Kaminová. Počet sestier: 27. Práce domu:
a) mat. škola — 130 detí;
b) ľud. škola (lOtriedna) — 542 detí;
c) meštianka (5triedna a kurz) — 347 detí;
d) I. roč. uč. ústavu — 40 žiačok;
e) internát — 56 chovaniek;
f) kandidátky Spoloč. navštevujúcich meŠť. kurz. a uč. ústav 27;
g) Patronáž — 120 členiek;
h) dve Marianske družiny — 180 členiek;
i) Oltárny Spolok s pracovňou pre zhotovenie paramentov.
Mimo toho rozličné spolky, Charita, Sdruže-nie mužov B. Srdce, Mliečna akcia a obedová akcia atď.
Toho roku sa tu otvoril ženský učiteľský ústav s prvou triedou, s ktorou sa bude postupovať. Celý kláštor bude o jedno poschodie nadstavený.
3. Banská Belá:
Sr. predstavená: Virgilia Puschmannová. Počet sestier: 4. Práce domu:
a) mat. Škola — 40 detí;
b) ľud. škola (2triedna) — 115 detí;
c) Marianská družina — 40 členiek.
4. Bratislava, »Maria Ochrana«:
Škola spojená so sirotincom a internátom. Sr. predstavená: Vincencia Čelleíová. Počet sestier: 11. Práce:
a) ľud. Škola (4triedna) — 240 detí;
b) sirotinec— 50 detí;
-c) internát — 75 chovaniek;
d) starosť o verejnú kaplnku ústavu. Dve sestry navštevujú univerzitu.
5. Čitov:
Sr. predstavená: Henrika Hehlyová. Počet sestier: 2. Práce:
a) mat. Škola — 50 detí;
b) ľud. Škola (1 triedna) — 60 detí;
c) Marianská družina — 30 členiek.
6. Dolné Semerovce:
Škola spojená s chudobincom a domácou ne-mocničkou.
Sr. predstavená: Vilma Drozdeková. Počet sestier: 5. Práce:
a) ľud. škola (1 triedna) — 40 detí;
b) malá domáca nemocnica, v ktorej sa chorí liečia a opatrujú;
c) chudobinec — 8 chudobných.
7. Malacky:
Sr. predstavená: Elena Oriešková. Počet sestier: 13. Práce:
a) mat. škola — 70 detí;
b) ľud. škola (5triedna) — 460 detí;
c) internát — 24 detí;
d) Marianská Družina a Dievč. Jednota — 160 členiek.
8. Moíenok:
Sr. predstavená: Lilioza Tóthová.
Počet sestier: 5. Práce:
a) mat. škola — 150 detí;
b) ľud. škola (ótriedna) — cirka 400 detí;
c) Marianská družina — 275 členiek;
d) príležitostná návšteva chudobných chorých.
9. Mor. Sv. Jány:
Sr. predstavená: Bona Urbániková.
Počet sestier: 3.
Práce:
a) mat. škola — 70 detí;
b) ľud. škola (3tried.) — 137 detí;
c) Marianská družina — 60 členiek.
10. Nem. Pravno:
Sr. predstavená: Michaela Kindtnerová. Počet sestier: 8. Práce:
a) mat. Škola — 60 detí;
b) ľud. škola (3tried.) — 114 detí;
c) chovanky (na nem. reč.) — 20;
d) Marianská družina — 90 členiek;
e) vyučovanie náboženstva na slov. Štát. ľud. škole.
11. O ponič e:
Sr. predstavená: Narcissa Raabová. Počet sestier: 4. Práce:
a) detská útulná — 30 až 40 detí;
b) ľud. Škola (ltried.) asi 70 detí;
c) apotéka, ambulancia a návšteva chorých;
d) Marianská družina — 40 členiek.
12. Urmin:
Sr. predstavená: Libéria Dubravická. Počet sestier: 3. Práce:
a) detská útulná — 50 až 60 detí;
b) ľud. škola (5triedna) — 245;
c) apotéka, ambulancia, návšteva chorých:
d) Marianská družina — 110 členiek.
13. Veľký Meder:
Sr. predstavená: Lujza Bujná. Počet sestier: 3.
Práce:
a) ľud. Škola (3triedna) — asi 180 detí;
b) Marianská družina — 40 členiek.
14. Žilina:
Škola, spojená so sirotincom a internátom. Sr. predstavená: Bonijácia Kmeiková. Počet sestier: 13. Práce:
a) mat. Škola — 95 detí;
b) ľud. Škola (5triedna) — 300 detí;
c) sirotinec a internát — 60 detí;
d) Marianská družina — 95 detí;
e) Patronáž — 50 členiek;
f) starosť o verejný kostol a bohoslužby.
K domu je pripojený zvláštny chudobinec, v ktorom je zaopatrených 15 chudobných stále a asi 300 chudobným sa dáva denne obed.
15. Zvolen:
Sr. predstavená: lda Parayová. Počet sestier: 3. Práce:
a) detská opatrovňa — asi 80—100 detí;
b) vyučovanie hudby a reči (nemec.) — 80 žiačok;
c) Marianská družina — 80 členiek.
16. Košice:
Dvojročná odborná ošetrovateľská škola.-Vedúca sestra: Maria JiruŠková. Poslucháčky: 11 sestier, 8 kandidátok, 7 svetských, 2 domáce sestry.
Nemocnice:
Štátna nemocnica: 1. Košice:
Sr. predstavená: Apollonia Kosztolányiová. Počet sestier: 73, postulantiek 18.
V blízkosti nemocnice bola roku 1932 vybudovaná a so štát. povolením 1. februára 1933 otvorená rádová odborná dvojročná škola (vedúcou sestrou je tam sestra Maria JiruŠková), v ktorej sa začalo vyučovať 11 sestier, 8 kandidátok. V omedzenom počte sa tam prijímajú aj svetské ošetrovateľky.
V súsedstve Košíc, v Barci, dom so záhradou
pre výživu sestier ošetrovateľskej Školy. Sú v ňom 3 sestry (prvou sestrou je tam: Emma Pútnikov á ), ktoré zariadily pre deti obce detskú útulňu (asi 80 detí), pre mládež sriaďujú Ma-rianskú družinu.
Krajinské nemocnice: Nitra:
Sr. predstavená: Agrippina Minárovitová. Počet sestier: 28, postulantiek 4.
Rim. Sobota:
Sr. predstavená: Beáta Mrázová. Počet sestier: 22, postulantiek 4.
Ipeľské Šahy:
Sr. predstavená: Bazilia Spitzerová. Počet sestier 13, postulantiek 2.
Levoía:
Sr. predstavená: Immakulata Lipková. PoČet sestier: 23, postulantiek 5.
T rent in:
Sr. predstavená: Lujza Máliková. Počet sestier: 43, postulantiek 8.
Turí. Sv. Martin:
Sr. predstavená: Eleonóra Danieliková. PoČet sestier: 33, postulantiek 3.
Topottany:
Sr. predstavená: Gizela Štepová. Počet sestier: 15, postulantiek 3.
Mestské nemocnice: Ruíomberok:
Sr. predstavená: Florina Boenigová. Počet sestier: 20, postulantiek 3.
Banská Bystrica:
Sr. predstavená: Armela Schusterová. Počet sestier: 8.
Kremnica:
Sr. predstavená: Palmaria Hlavatá. Počet sestier: 4.
Sirotince a internáty:
Banská Bystrica. »Vincentinum«:
Vedúca sestra: Maria Meíková. Počet sestier: 9.
Práca: Úplné vedenie Spoločnosťou novovy-staveného a moderne zariadeného ústavu, v ktorom je: 200 chlapcov sirôt a žiakov chovancov.
Radvaú. Krajinský sirotinec:
Sr. predstavená: Leontina Chnapková. Počet sestier: 3.
Nitra. Biskupský internát:
Sr. predstavená: Jozefa Čúlenová. Počet sestier: 4.
Práca: úplné vedenie ústavu, v ktorom je 40 žiakov.
Trnava. Biskup, chlapčenský sirotinec a internát:
Sr. predstavená: llka Sorecová.
Počet sestier: 10.
Práca:
a) úplné vedenie ústavu, v ktorom je 38 sirôt a 34 chovancov;
b) materská škola — 120 detí;
c) kandidátok Spoločnosti navštevujúcich meštianku a učiteľský ústav: 8.
Turzovka:
Dom, teraz prevzatý, ktorý sa nachádza ešte len v štádiu zariaďovania. Má v ňom byť zariadený sirotinec so 40 deťmi, a pri tom aj chudobinec. Okrem toho má slúžiť aj rôznym kultúrnym cieľom. Sr. predstavená: Vincentia Úuricová. Počet sestier: 5.
Mimo týchto má spoločnosť ešte sirotinec v už spomenutých školských domoch: v B. Bystrici, v Bratislave a v Žiline.
Bratislava. Svoradov:
S. predstavená: Emma Lazárova. Počet sestier: 4.
Chudobince a iné domy:
Nitra. Mestský chudobinec.
Sr. predstavená: Lilioza Žittniková. Počet sestier: 7.
KLÁŠTORY MILOSRDNÝCH SESTÁR: i. Oldingerov ústav v Banskej Belej. 2. Nitra s 1 udovou a s meŠnanskou školou. , Misijný dom v Ladcoch. 4. Ústredný dom v Ladcoch. 5 • Rádová ošetrovateľská škola v Koš^ach. 6 Aposto ská škola v Banské, Bystrici. 7. „Vincentinum" - sirotinec v Banskej Bystrici. 8. Nemecké Pravno so školou. 9- Utulna sv. Jozefa v Turzovke.
KLÁŠTORY MILOSRDNÝCH SESTÁR SATUMÁRSKYCH: i. Provinciálny dom v Rožňave. 2. Kláštorná škola v Tekovských Šarluhách. 3. Dom so školou v Štiavnici. 4. Ústav v Leviciach, j. Komárno. 6. Sirotinec v Leviciach. 7. KLÁŠTOR SESTÁR
DOMINIKÁNOK v Košiciach.
Trnava. Mestský chudobinec.
Sr. predstavená: Antónia Birtusová. Počet sestier: 3.
Trnava. Opatrovňa:
Sr. predstavená: Klaudia Puschmannová. Počet sestier: 2. Práca:
a) úplné vedenie celého ústavu, v ktorom je 14 chudobných;
b) Marianská družina: 240 členiek. Mimo týchto čisté chudobincov sú chudobince
už v spomenutých domoch: v Žiline, v Kremnici, v Dol. Semerovciach a v Turzovke.
Mimo vedenia domácnosti internátu, sestry majú i materskú školu so 110 deťmi.
Banská Bystrica. »Apoštolská škola«: Sr. predstavená: Gratia Vereíová. Počet sestier: 4.
Nitra. Seminár:
Sr. predstavená: Leonia KaŠpérová. Počet sestier: 3. Dolný Smokovec. Ozdravovňa Karity: Sr. predstavená: Aquilina Szabová. Počet sestier: cez zimu 5—6, v lete s kandidátkami 12—16. Práca: úplné vedenie ústavu, v ktorom býva cez zimu 10—15, cez leto 50—60 hosťov.
MILOSRDNÉ SESTRY (SATUMARSKÉ)
SV. VINCENTA
Satumarské milosrdné sestry z kmeňového domu Viedeň-Gumpendorfského usadil v Szatmárné-mete, v terajšom Satu-Mare, tamojší svätého života biskup Ján Hám roku 1842. Dal im tu postaviť mohutný dvojkrýdlový kláštor na dve poschodia s pekným kostolom uprostred. Svoju činnosť začaly s ústavom pre výchovu dcier vojenských dôstojníkov a vyučovaly aj v ľudovej škole, vy-držiavaly internát a oŠetrovaly chorých v tamojšej nemocnici pre ženy. Roku 1902 hlavné predstavenstvo vyslalo do Bradocku Spojených Štátov niekoľko sestier, aby vyučovaly v školách tam osadených vysťahovalcov slovenských; dnes je už 29 takých domov na území Pensilvánie. Po prievrate utvorila sa maďarská vikária a čsl. provincia. Nateraz sestry účinkujú vo 102 domoch; z týchto 18 patrí provincii čsl. a 29 slovenským osadám v Amerike.
Generálne predstavenstvo: Satumarský biskup, Jeho Excel. Štefan Fidler, Štefan Szabó, veľprepost, superior a Edita Doleschallová, generálna predstavená.
Predstavení ísl. provincie: Jeho Excel. Michal Bubnič, biskup rožňavský, Dr. Julius Pri-vitzký, kanonik-farár, superior, M. Flávia Néve-ryová, provinciálna predstavená. Táto provincia ustanovila sa po prievrate na základe »modus vivendi« a schválená bola r. 1929.
Členky tsl. provincie zaoberajú sa zväčša ošetrovaním chorých, opatrovaním chudobných, vy-chovávaním sirôt, vyučovaním dietok opatrov-ne, ľudovej, meštianskej a obchodnej Školy.
Sídla Milosrdných sestier provincie t s.:
Ro&ňava: Provinciálny dom (zal. r. 1868), noviciát, opatrovňa, ľud., meŠt., šk., internát.
Provinciálna predstavená M. Flávia Néveryová, 18 profesiek, 38 noviciek, 25 kandidátok.
Užhorod: Kláštor »Gizella« (zal. r. 1859), opatrovňa, ľud. šk., internát. Predstavená M. Modesta Gurgulitšová, 8 profesiek, 1 kandidátka. — Kláštor »Mariin Dom« (zal. 1879), opatrovňa, ľud. šk., internát. Predstavená M. Michaela Tonhaiserová, 8 profesiek. — Nemocnica (zal. 1879). Predstavená M. Agape Vi-ciánová, 28 profesiek, 3 novicky, 1 kandidátka.
Banská Štiavnica: Opatrovňa, ľud. Šk. (zal. 1867). Predstavená M. Venantia Šchlachtová, 5 profesiek, 1 novicka, 1 kandidátka. — Nemocnica (zal. 1899). Predstavená M. Styllita Gol-kovská, 8 profesiek, 2 kandidátky. — Chudobinec (zal. 1899). Predstavená M. Demjéna Némethová, 2 profesky, 1 novicka, 2 kandidátky.
Komárno: Opatrovňa, ľud. Šk. (zal. 1877). Predstavená M. Placida Vesprémyová, 9 prófe-siek, 1 novicka.
Levice: Sirotinec (zal. 1902). Predstavená M. Pavlina Kováčová, 4 profesky. — Opatrovňa, ľud., mesŕ., obchodná, internát (zal. 1880). Predstavená M. Rosamunda Balázsová, 22 pro-fesiek.
Mukaéevo. Opatrovňa, ľud. šk. internát (zal. 1916). Predstavená M. Almerida Csereiová, 10 profesiek, 2 novicky, 2 kandidátky.
'Tekovské Šarluhy: Opatrovňa, ľud. šk. (zal. 1929). Predstavená M. Bertilia Truniková, 4 profesky, 1 kandidátka.
Seredne: Opatrovňa, ľud. šk. (zal. 1890).
Predstavená M. Modestin Trávničková, 5 profesiek.
Sevluí: Ľudová škola (zal. 1930). Predstavená M. Bertholda Trefánová, 5 profesiek, 1 novicka, 1 kandidátka.
Pavlovce n. U.: Ľudová škola (zal. 1887). Predstavená M. Andrea Pankuchová, 5 profesiek.
Berehovo. Ľudová škola (zal. 1895). Predstavená M. Liliosa Vojčiková, 5 profesiek.
Bratislava: Internát (zal. 1929). Predstavená M. Nicéta Heibová, 4 profesky, 5 kandidátok.
Luíenec: KateChetika, vyučovanie hudby a jazykom (zal. 1932). Predstavená M. Gonzága Mertzlová, 4 profesky, 1 kandidátka.
S. M. ĽUDMILA ZAVADILOVÁ
KONGREGÁCIA SESTÁR III. RÁDU SV. DOMINIKA
III. Rád sestier dominikánok povstal vedľa II. Rádu výhradne kontemplatívneho. Sestry III. Rádu sv. Dominika žily a pôsobily v hraniciach našej vlasti už od XIII. storočia. Vzácnym kvetom III. Rádu, nádherne rozkvitlým na pôde českej, bola blahosl. Zdislava, grófka Berková z Dubé, ktorá zaiste plným právom dosiahla cti oltára a bola českou kongregáciou prijatá za jej zvláštnu ochrankyňu.
Prvý kláštor III. Rádu sestier Dominikánok vyrástol na troskách, pred 107 rokmi zrušených kláštorov II. Rádu z nepatrných počiatkov v Olomouci-Ŕepčíne. Roku 1889 vldp. prior OO. Dominikánov v Olomouci P. Česlav Navrkal vyžiadal z uhorskej provincie blah. Margity z Gleisdorfu vo Štýrsku 4 sestry dominikánky; predstavenou tejto malej spoločnosti bola ustanovená sestra M. Rajmunda Jindrová, — neskoršie prvá generálna predstavená mladej pučiacej českej kongregácie. Vyslané sestry ujaly sa hneď so sv. zápalom činnosti na zanedbanej roli našej milej vlasti. Prvým semenom v rozoranej brázde bolo otvorenie ľudovej Školy a dievČenskeho penzionátu v Olomouci-Ŕepčíne, ktorý sa Čoskoro stal materinským útulkom svereniek zo všetkých kútov slavianskeho sveta. Chovaniciam poskytovalo sa tu vzdelanie v rozsahu učiteľského ústavu — tu je aj prvý počiatok dnešného nášho učiteľského ústavu v Olomouci-Repčíne.
Tento prvý kláštor III. Rádu ses. Dominikánok bol semenom horčičným, z ktorého vyrástol mohutný strom kongregácie blah. Zdislavy. Dnes je íepčínsky kláštor materincom českej kongregácie, ktorá má 331 členiek a 30 rehoľných domov.
Činnosť týchto pracovníc sústreďuje sa v našej republike v týchto ústavoch:
V 1 učiteľskom ústave, 1 ústave domácich náuk, 1 obchodnej škole, 1 škole rodinnej, 4 školách občianskych, 6 ľudových, 9 opatrovňách, 3 školách pomocných, 5 hudobných, 2 Školách kuchársko-gazdinských, 5 kuchársko-gazdinských kurzoch, 7 penzionátoch, 10 sirotincoch, 4 ústavoch pre slabomyseľných, 1 chudobinci, 2 ústavoch pre zmrzačelé dievčatá.
Okrem toho kongregácia spravuje:
1 Štátnu zemedeľskú školu, 1 mestský chudobinec, 2 ústavy pre slepcov.
V Amerike má kongregácia 3 osadné Školy.
III. Rád sestier Dominikánok šíril sa z materinca v Olomouci-tíepťine postupne do miest v našej republike. Ba šíril sa aj v Amerike.
Sídlom generálneho predstavenstva kongregácie blahoslav. Zdislavy III. Rádu sv. Dominika je materinec v Olomouci-Repčíne. Generálna predstavená: M. Augustína Štuchla.
Minulosť rehoľného domu v Košiciach je veľmi bohatá, veď obyvatelia jeho prešli v krátkej dobe nie veľa rokov mnohými ťažkými chvíľami. Prvé jeho počiatky siahajú do r. 1868, keď na mieste terajšieho ústavu stál nepatrný domček, ktorý na podnet P. Hyacinta, priora Dominikánov, zakúpil po niekoľkých rokoch malý kruh III. Rádu sv. Dominika, aby tu členovia menovaného sdruženia odbavovali svoje mesačné shromaždenia. Pre prehĺbenie vzdelania a duchovného života členov III. Rádu bola čoskoro v miestnostiach nového domu sriadená malá ľudová knižnica.
V pomerne krátkom Čase pochopil III. Rád nevyhnutnosť práce karitatívnej a upravil roku 1891 v svojom domku útulok pre dietky chudobných rodičov-robotníkov, ktorí sa nemohli venovať ich opatere. Čoskoro dosavádny dom nestačil, preto vtedajší riaditeľ III. Rádu, P. Met. Machátek, dal na mieste malého domčeku zbudovať peknú, jednoposchodovú budovu, ktorá poskytla žiadúceho útulku mnohým deťom. Správu opatrovne viedly niektoré členky III. Rádu, ktoré s povolením diecéz, biskupa nosily v dome rádové rúcho. Medzitým pracoval menovaný riaditeľ III. Rádu na sriadení kláštora, lebo len ten mohol úplne vyhovieť tak mnohým naliehavým potrebám ľudu. — Na jeho žiadosť boly do Košíc poslané z Kószegu, z maďarskej provincie blah. Margity Uhor. sestry Dominikánky, ktorých počet bol rozmnožený, keď sa do rehoľného rúcha obliekly niektoré členky III. Rádu. Dom III. Rádu bol potom slávnostne posvätený a daný k užívaniu sestrám dominikánkam. Prvou predstavenou mladého kláštora bola ustanovená ses. M. Vincencia Hojf-mannová.
Obor a rozsah Činnosti nového kláštora Čo rok rástol a tým aj potreba stáleho rozširovania ústavu, a tak zo semena mnohých obetí rástol pomaly terajší rozsiahly dom. Roku 1912 otvorily sestry s príslušným dovolením 4 triednu ľudovú a 4 triednu občiansku školu — pravda, s vyučovacím jazykom maďarským. — Ústav nerušene rástol. Prišla však svetová vojna — nastal aj prievrat a s ním na jednej strane netušený jasot a radosť, na druhej zasa mnohé nepredvídané starosti, lebo v ústave vládol dosiaľ len živel maďarský. Prišiel už aj rok 1924, ktorý bol dôležitým medzníkom v dejinách ústavu. Maďarské školy, sriadené pri ústave, nemohly ďalej ekzistovať pre klesajúci počet žiactva. Čo teraz? Zhynie všetko semä, nadobudnuté z tak mnohých krvavých obetí? Nie! — Mnohé áestry národnosti i príslušnosti maďarskej — nemajúc príležitosť uplatniť sa v nových pomeroch — rozhodly sa odísť do Maďarska. — Ostatné potom, rodom a citom Slovenky, ktoré ľnuly k svojej vlasti, nechcely ju opustiť a odcudziť sa jej, rozhodly sa zostať na rodnej pôde. Ale dobre cítily, že by samy stroskotaly, preto sa obzeraly po záchrannej kotve, ktorú čoskoro nasly tým, že sa rozhodly pripojiť k českej kongregácii blah. Zdislavy. Táto ochotne vyhovela žiadosti sestier Sloveniek a vyžiadajúc si potrebné dovolenie Sv. Stolice, s láskou podala ruku svojim milým sestrám. Tak v máji roku 1924 bol košický rehoľný dom definitívne pripojený k českej kongregácii.
V jeseni t. r. ujala sa vedenia nového domu sestra M. Hedviga Koíí, ktorá s veľkým úsilím a úspechom za 6 rokov spravovala roľu, jej sverenú.
Dom sestier dominikánok v Košiciach stal sa pripojením ku kongreg. blah. Zdislavy vítanou oázou znovuzrodeného slovenského živlu v Košiciach, ktorý horko-ťažko zápasil s prirodzene silnejším a mocnejším činiteľom maďarským. Prvé kroky činnosti nášho rehoľ. domu v Košiciach v dobe poprievratovej sú nie jednou ťažkou stopou zapísané v dušiach jeho zápasníc. Ako dosiaľ, bola aj ďalej — pravda, v duchu slovenskom — venovaná pozornosť výchove dietok v Opatrovni.
ĎaľŠím význačným krokom pôsobnosti bolo postupné otvorenie 5 tried slovenskej školy ľudovej a 3 tried školy občianskej. — Roku 1928 bol obor učiteľskej činnosti rozšírený otvorením jednoročného obchodného kurzu, kde sa poskytuje žiačkám III. tr. občianskej školy ďalšie potrebné vzdelanie, aby boly v čas potreby schopné samostatnej ekzistencie.
Pri ústave je aj hudobná škola. Hudbe, ako aj vyučovaniu cudzím jazykom je v najnovšej dobe venovaná zvýšená pozornosť.
Rehoľný dom je už cez niekoľko rokov ohniskom a útulkom Mariánskej Kongregácie slovenských žien a od roku 1925 je domovom Mariánskej Kongregácie slovenských Študentiek. V obidvoch sdruženiach pôsobia vedľa riaditeľov — kňazov sestry ústavu. Ich snaha po prehĺbení a oduševnení vnútorného života členiek sdruženia stretla sa s opravdivým porozumením a uspokojujúcim výsledkom.
V miestnostiach ústavu našiel ďalej láskavosťou terajšej predstavenej kláštora milý útulok krúžok košických slovenských služobných dievčeniec pod vedením P. M. Zeleného, aby maly príležitosť nerušene a slušne sa pobaviť a doplniť najpotrebnejšie vzdelanie.
Aj skupina českých inteligentov voľne používa miestnosti ústavu pre cvičenie chrámového spevu.
Pri rozličných príležitostiach je ústav strediskom rozličných slávností, spojených často s divadelnými predstaveniami, v ktorých žiačky tunajších skôl a členky Mariánskej Kongregácie za riadenia sestier učiteliek pripravujú nie jedno prekvapenie a milé pobavenie tým, ktorí túžia po čistom, neskalenom dychu tichej radosti.
REHOĽA ANGLICKÝCH PANIEN
Ustav Sancta Maria v Prešove.
Zakladateľkou rehole je ctihodná matka Maria Wardová, ktorá r. 1610 utvorila prvý dom v katolíckom Omere, ktorý bol ako ústav Nobilium Virginum Angliae potvrdený omerským biskupom pre jeho diecézu. Rehoľa prijala pravidlá Spoločnosti Ježišovej a pomaly sa rozšírila, zakladajúc
domy v Londýne, v Ríme a najmä v Nemecku, kde má dnes 150 domov.
R. 1628 sama zakladateľka so 4 dámami prišla do Bratislavy, aby prevzala dom, ktorý jej ponúkol vtedajší farár-prepošt.
22. aug. 1882 povolal sestry Anglických Panien košický biskup Dr. Konštantín Schus-ter do Prešova, kde im vybudoval dom a sve-ril im správu tamojšej katolíckej školy ľudovej. Tento ústav, zvaný Sancta Maria, bol r. 1887 značne rozšírený, lebo treba v ňom umiestiť i strednú školu obchodnú 3 triednu a dievčenské gymnázium. Po prievrate, roku 1921 dostal ústav novú predstavenú z Prahy, M. Máriu Dittrichovu, ktorá zaobstarala ústavu slovenské sily učiteľské a priviedla ho do času primeraných koľajníc. Už r. 1924 má ústav nielen ľudovú, ale i slovenskú meštiansku školu dievčenskú. Kurátorom ústavu je Vojtech Záborov-ský, prelát-farár a predstavenou M. Anna Flídrová a profesorom náboženstva Msgr. Henrik Andruscsákevics.
Ústav »Sancta Maria* Anglických Panien v Prešove
KONGREGÁCIA DCIER SV. FRANTIŠKA Z ASSISI
Sestry složia po dvojročnom noviciáte najprv dočasné, potom večné sľuby chudoby, poslušnosti a Čistoty. Za svojho Otca si uctievajú sv. Františka z Assisi. Kongregácia bola založená šiestimi sestričkami, ktoré v roku 1894 priŠly zo Švajčiarska do Budapešti. Páter Tomcsányi S. J. vypracoval im rehoľné stanovy. Okrem posvätenia duše je ich činnosť hlavne karitatívna: opatrovanie chorých v nemocniciach a v súkromných domoch, ďalej opatrovanie starcov, sirôt a dietok. Na terajšom Slovensku otvorily už v roku 1894 filiálny kláštor v Slovenskom Mederi. V roku 1917 prevzaly nemocnicu Červ. Kríža v Spľsskej Sobote, ktorú ale neskoršie zanechaly. Roku 1924 povolali ich do nemocnice (terajšia Kraj. verejná nemocnica) v Nových Zámkoch. V Nových Zámkoch otvorily aj ústredný dom pre Slovensko. Dom tento pre veľký nával kandidátiek je už malý a preto v najbližšom čase si vybudujú nový dom.
Kongregácia stará sa pri tom aj o riadne Školovanie svojich členiek, aby mala diplomované ošetrovateľky chorých, opatrovníčky dietok na materinských Školách, výpomocné učiteľky náboženstva, učiteľky ručných prác a vedenia domácnosti atď., aby sa sestry aj v týchto odboroch mohly zamestnávať.
Generálna predstavená: 5. Maria Flóry.
Predstavená domu v Nových Zámkoch: S. Ľudovika Respondek.
KLÁŠTOR KANONISIEK DE NOTRE DAME
V BRATISLAVE
Rehoľa menovaná po Prebi. Panne Márii »Notre Dame« je z najvýznamnejších rádov francúzskeho pôvodu, ktorý sa zaoberá výchovou ženskej mládeže, a to zvlášť výchovou dievčat z kruhov inteligencie. Rád založil sv. Peter Fourier (1565—1640), francúzsky rehoľný kanonik. Rehoľnice tieto sú aj dnes rozšírené vo Francúzsku, v Belgicku a Nemecku. V Republike československej majú doteraz jediný samostatný dom v Bratislave pri divadle. Do Bratislavy prišly Notredámky r. 1747. Sama cisárovná Maria Terezia ich bola povolala sem pre výchovu inteligentných dievčat. Do terajšieho svojho domova pri divadle (Ružová ulica č. 4) sa prisťahovaly r. 1754. Rehoľnice blahodarne účinkovaly v Bratislave a ich Škola s internátom bola považovaná vždy na celom Slovensku za nejvyberanejŠÍ výchovný ústav. R. 1870 bola v kláštore založená vyššia dievčenská mestská škola so 6 triedami. R. 1892 sa vyvinula meštianska škola, ktorá aj dnes prekvitá, k tomu sa pridružujú rôzne kurzy, zvlášť obchodný kurz. Ústav má dnes slovenský obchodný kurz, slovenskú meštiansku Školu so Štyrmi triedami, slovenskú ľudovú školu dievčenskú, maďarskú meštianku s troma triedama, maďarskú ľudovú školu a nemeckú ľudovú školu, spolu s 500 žiačkami. Okrem toho vyučujú rehoľnice hudbe, umeleckým prácam, zvlášť maliarstvu a ručným prácam umeleckým, a jazykom, zvlášť francúzčine a nemčine. Popri škole je aj dobre zariadený internát pre dievčatá, v ktorom sú umiestené aj také dievčatá, ktoré navštevujú aj iné odborné Školy alebo gymnázium v Bratislave.
Rehoľníc spolu je teraz 40. Jedna čiastka z nich sú učiteľky (kôrové mníšky), druhá čiastka pomocné sestry (laické sestry). Kôrové mníšky, kanonisky, majú čierny ohnutý závoj, pomocné sestry biely. Tamtie odbavujú každý deň kňazský breviár. Terajšia predstavená je M. Klára Denková. Superior ústavu a riaditeľ všetkých Škôl kanonik Dr. Karol Kôrper. Správkyňa slovenských tried je M. Xaveria Hásová, maďarských M. Bernarda Polonyi, nemeckých sama predstavená.
KONGREGÁCIA SESTÁR NEP. POČATIA BL. P. MÁRIE
Kongregácia sestár Nepoškvrneného Počatia bl. Panny Márie podľa svojich stanov vychováva a vyučuje dievčatá, najmä tried nižších a chudobných, okrem toho organizuje a riadi sdruženia a inštitúcie pre vývoj duchovného života a pre šírenie viery, pre úkoly sociálne a charitatívne, ďalej pre výpomoc kňazom v duchovnej správe, i v misiách vonkajších, všetko v duchu a podľa zásad Katolíckej Akcie. Pri tom kongregácia má na zreteli lásku k chudobným Kristom Pánom hlásanú a dobro bližného.
Táto kongregácia je pôvodu slovanského. Bola založená v Pŕerove na Morave r. 1851. So zreteľom na svoj zvláštny účel horeuvedený, táto kongregácia na Slovensku má dva ústavy výchovné a vyučovacie, a to v Levoíi a vo Spišských Vlachách. Okrem toho pracuje sociálne-charitatívne na veľkomestských periferiách, zakladajúc pre pomoc triedam sociálne najslabším jednak zvláštne ústavy, na pr. v Prahe (Dol. Krč 300) a v Brne (Pekaŕská 8), jednak pridružuje činnosť sociálne-charitatívnu k svojim školám a ústavom vychovávacím.
V zámorských misiách pracujú sestry tejto kongregácie jednak výchovou, jednak ošetrovaním malomocných.
Myšlienku smieru, ktorá je duchom kongregácie, vnútorný život, myšlienku laickej výpomoci
Rím. katol. ľudová škola a sirotinec v Spiš. Vlachách
Rím. katol. ženský učit. ústav v Levoči
v duchovnej správe a myšlienku misií zámorských, propaguje kongr. literárnymi prácami sestier. (Edícia Smieru, Pferov.)
Konštitúcie tejto kongregácie boly definitívne aprobované Sv. Stolicou dňa 7. marca 1933- Tým sa dostalo definitívnej aprobácie moderným snahám tejto kongregácie, prehĺbiť a upevniť kresťanského ducha podľa zásad Katolíckej Akcie.
Správu biskupských ústavov v Levoči a vo Spišských Vlachách na Slovensku prevzala kongregácia po prievrate od sestár sv. Vincenta, ktoré nemalý síl pre vyučovanie slovenským jazykom.
Počiatkom septembra r. 1919 prišlo do Levoče 13 sestier z materínca v Pŕerove, ktoré dľa ujed-nania s vtedajším riaditeľom biskupskej kancelárie v Spišskej Kapitule, terajším osv. p. biskupom Jánom Vojtaššákom, začaly vyučovanie v jestvovavších už školách: materinskej, ľudovej a meštianskej. Prevzaly i penzionát. Chovaniek pribúdalo so vzrastajúcou dôverou k novým vychováva-teľkám. Roku 1920 bol otvorený prvý a postupne i ostatné tri ročníky ženského ústavu učiteľského. R. 1929 bol založený ústav pre vzdelanie učiteliek domácich naúk, pre ktorý dal osv. pán biskup J. VojtaŠŠák, bezpríkladné horlivý podporovateľ slovenského Školstva, vystavať veľkú, moderne vystrojenú budovu a pri nej i domácu kaplnku. Všetky menované školy majú právo verejnosti.
Trojtriednu školu ľudovú a sirotinec vo Spišských Vlachách prijala kongregácia do svojej správy roku 1920.
ŠKOLSKÉ SESTRY O. S. F.
Školské sestry O. S. F. (III. rádu sv. Františka Serafínskeho) v Ružomberku vyučujú na rím.-katol. dievčenskej ľudovej (päťtriednej) a meštianskej škole, na materskej škole (opatrovni) a v rím.-katol. ústave pre vzdelanie opatrovateliek pre materské školy.
Rím.-katol. ľudová škola bola založená r. 1816. Po
žené boly r. 1892. Keď po prievrate bolo nariadené vyučovať jazykom slovenským, opustily sestry sv. Vincenta dievčenské školy v Ružomberku a odišly do Szatmáru.
Na ich miesta povolal vdp. Andrej Hlinka, ružomb. farár a predseda školskej stolice, učiteľky Školské sestry O. S. F. z materinského domu v Prahe-Brevnove.
Roku 1921 Školské sestry otvorily dievč. penzionát pre žiačky ľudovej a meštianskej školy.
Na začiatku pôsobilo tu 11 sestier a keď neskoršie pribúdalo žiačok, vzrástol aj počet sestier.
Mnohé slovenské dievčatá obľúbily si život v kláštore a vstúpily do tejto rehole; viaceré z týchto vyštudovaly učiteľský ústav a vyučujú slovenskú mládež.
Roku 1932 rím.-katol. Školská stolica v Ružomberku sriadila rím.-katol. ústav pre vzdelanie pestúnok pre materské školy. Vyučovanie na tomto ústave aj celú správu ústavu sverila Školským sestrám rádu sv. Františka v Ružomberku.
Ústav je dvojročný, vychováva učiteľky materských škôl a vychovávateľky detí v rodinách.
V škôl. roku 1932—33 pracuje v ružomberských dievč. Školách a v kláštore 28 Školských sestier O. S. F. Pri rím.-katol. dievčenských školách v Ružomberku sriadená je Marianská kongregácia a »Garda Božského Srdca«.
Na rím.-katol. ľudovej škole v Poprade prijaly ružomberské Školské sestry O. S. F. učiteľské miesta na žiadosť dp. Štefana Mnoheľa, farára v Poprade, v roku 1928.
Trojtriedna rímsko-katolícka ľudová škola v Poprade bola rozšírená, teraz
je UZ pättriedna. r u meší. dievč. škola v Ružomberku, bkola — odchod žiačok
R. k. ľud. a meší. dievč. škola v Ružomberku Budova školy — vchod
KATOLÍCKE ŠKOLSTVO
JOZEF CÁRSKY
biskup
NAŠE KATOLÍCKE ŠKOLSTVO
»Nechajme im kostoly a kríže a zmocnime sa škôl; kostoly potom samy od seba spustnú a kríže sa vyvrátia.« V znamení tohoto hesla sa niesly a nesú útoky proti Cirkvi od sedemdesiatych rokov minulého storočia až podnes. Všetci nepriatelia Cirkvi, bez rozdielu, nech je akokoľvek protichodný ich ostatný program, v tomto jednom sú celkom jednotní, v tomto ruka v ruke pracujú. Preto sa vo všetkých štátoch hodili na školy, aby v nich vliv Cirkvi a náboženstva čím dokonalejšie odstránili a mládež v duchu protináboženskom, alebo aspoň úplne indiferentnom, vychovávali. Takto pochopujú školu a jej význam všetci nepriatelia Cirkvi a náboženstva vôbec.
No, takto pochopovala a pochopuj e význam školy aj Cirkev a jej najpovolanejší predstavitelia: pápeži a biskupi. Ľev XIII. vidiac snahy na odkresťančenie sveta školou, r. 1897 povedal v istej allokúcii: »Škola je to zápasište, na ktorom sa rozhodne, či spoločnosť ľudská zachová svoj kresťanský ráz, alebo sa spohanští. Škola je pre kresťanstvo životnou otázkou.« Podobne sa vyslovili biskupi temer všetkých zemí. Aj cirkevný zákon prísne nariaďuje, že katolícke dietky len do katolíckych škôl majú chodiť.
Tento význam školy ľahko pochopíme, keď uvážime, že dietky v najvnímavejšom veku od 6—14 roku, teda za osem rokov musia deň po deň navštevovať školu, kde učiteľ ich duše, mäkké a ohybné, ako vosk, formuje a pretvára na svoj obraz a svoje podobenstvo. Preto duch a smer školy znamená ducha a smer generácie, ktorá zo školy vyjde; boj o školu znamená boj o dušu dieťaťa, o dušu budúceho pokolenia. Škola môže pripraviť deti o národnosť, môže ich pripraviť aj o vieru.
Jestli sa my katolíci na Slovensku chceme udržať, musíme si vydobyť pre katolícke dietky katolícke školy, t. j. také školy, kde katolícki učitelia im sverené dietky, z učebníc v duchu katolíckom písaných, v duchu náboženskom vychovávajú a musíme zabrániť, aby neverecká škola slovenské deti viery pozbavila. Nepriatelia náboženstva sa radi odvolávajú, že škola má byť z ohľadu náboženstva neutrálna. Toto heslo je len na zavedenie dobromyseľných katolíkov, lebo v skutočnosti neutrálna škola nie je možná. Všetky učebné predmety totižto — až na počtovedu — týkajú sa i náboženstva. Náboženstvo učí, že svet stvoril Boh, že človek má nesmrteľnú dušu, — učiteľ neverec však to bude popierať. Kresťanovi je Kristus Synom Božím, učiteľovi Židovi odpadlíkom židovským. Hus je katolíkovi kacírom, husitovi-nevercovi hrdinom. Cieľom života pre veriaceho je zbožným zemským životom zaslúžiť si nebo, nevercovi »vyžiť se« a »užíti«. V prírodopise, v dejepise tieto a podobné otázky prídu na pretras, a tam učiteľ neverec už tým, že neprijíma stanovisko náboženstva, postaví sa proti nemu. »Kto nie je so mnou, je proti mne.« Všetci apoštolovia nevery sú za »neutrálnu« školu. Že ako si oni tú »neutralitu« predstavujú, o tom svedčia výroky týchto »neutrálnych« vychovávateľov: »Jestli hovoríme
o neutrálnej škole, tak to nie je iné, ako diplomatická lož. My sme ju vymysleli, aby sme takto uspokojili náboženských škrupulantov.« (Viviani 1906.) »My naším vyučovaním musíme znemožnil: vieru v Boha.« (Dufrenne.) »Cieľom školy od vlivu náboženstva oslobodenej, — povedal veľmajster francúzskej lóže slobodnomurárskej, Sequair Gobel, — nie je to, aby sa ľudia naučili čítať a písať, ale to, aby sa naučili voľne myslieť. Ovocie náboženského vlivu zbavenej školy sa ukáže až vtedy, keď sa deti odtrhnú od Cirkvi a zaprú rodičovskú vieru. Nenáboženská škola je mlynom, do ktorého hodia kresťanské dieťa a z ktorého vyjde neverec.« — To sú jasné slová! To je pravá príčina, prečo sa všetcia sprisahali na ubitie katolíckych škôl.
Katolíckej verejnosti sú dostatočne známe tie šikanérie, ktorým sú katolícke školy od prihorlivých apoštolov »neutrálnej školy« v úradnej tóge vystavené, ako sú známe aj tie prestrelky, ktoré si mnohí nedočkaví »kultúrtrégeri« proti náboženstvu v škole dovolia. Nepozostáva nám iné, ako postaviť sa bez rozdielu politického názoru s použitím všetkých našich občanských práv za uplatnenie zásady: Katolíckym deťom, katolícke školy!, t. j. katolíckych učiteľov, katolícke učebnice, katolíckeho ducha! — Tieto katolícke školy musí udržovať štát, lebo on núti deti do školy. — Držím ubíjaním slobody svedomia by bolo, nútiť katolícke deti do takej školy, ktorá ich náboženstvo ohrožuje.
Stav katolíckeho skolstva.
Do prievratu na Slovensku bolo: dve tretiny ľudového školstva cirkevného, 22 kat. gymnázií, 16 učiteľských preparandií. Maďarská vláda z čisto maďarizačných dôvodov na národnostnom rozhraní zoštátňovala cirk. ľudové školy, keďže tieto lepšie hájily materčinu; stredné cirk. školstvo maďarská vláda podporovala. Po prievrate katolícke školstvo sa ocitlo pred veľkými ťažkosťami. Stredné školy cirkevné až na jedno maďarské gymnázium vláda zhabala. Z učiteľských ústavov ostaly: jeden chlapecký a tri dievčenské. Mnohé orgány štátnej školskej správy sa netaja tým, žeby katol. školstvo najradšie so sveta sniesly. Rozšírenie školskej dochádzky o dva roky zapríčinilo nevyhnutnosť rozmnoženia tried a rozšírenia školských budov. Pre ťažké hospodárske pomery chudobné cirkevné obce nemôžu si k rozšíreniu škôl potrebné prostriedky zadovážiť. Pritom sa cirkevným školám iným merítkom merá, ako necirkevným. Cirkevným školám sa obyčajne nepovoľuje štátna podpora k stavbe; predpisy ohľadom umiestenia tried u cirk. škôl sa oveľa prísnejšie berú, ako u necirkevných; budovy, ktoré pre školu, kým táto bola cirkevná, nevyhovovaly, len čo prestala byť náboženskou, hneď sú dobré a ďalej sa v nich vyučuje; ba boly prípady, že takéto »školským predpisom nevyhovuj úce« školské budovy boly pre ciele necirkevnej školy úradne rekvirované; kým triedy škôl necirkevných sú veľa razy umiestené v nízkych úzkych gazdovských izbičkách, katol. školám sa odoberá štátna podpora preto, že nemajú kabinetu, že učebná sieň nemá predizby, že je o niekoľko decimetrov užšia, ako zákon predpisuje.
Položenie cirk. škôl na Slovensku priťažuje i to, že sa na ne nehlási dosť kvalifikovaných učiteľov, keďže je nedostatok učiteľského dorastu, a učiteľstvo štátnych škôl má viacej výhod, ako cirkevné. Katol. učiteľské ústavy márne žiadaly paralelky, školské úrady ani numerus klauzus zrušiť, ani paralelky povoliť nepripustily.
Zlepšenie katol. školstva možno očakávať len vtedy, keď sa celá katol. verejnosť Slovenska jednotne zaň postaví.
Štatistiku katol. školstva uvádzame nižšie.
Katolícka školská rada.
Z uvedeného vidieť, že práca za zveľadenie a udržanie katol. školstva a za dosiahnutie katolíckych škôl pre všetky katolícke deti (a to škôl nielen ľudových, ale aj stredných a učiteľských ústavov), tvorí veľmi vážnu, integrálnu čiastku Katolíckej Akcie, v ktorej musí celá katol. verejnosť pomáhať.
Starosť o jednotlivé katol. školy prevádzajú udržovatelia dotyčných škôl, cirkevné obce (cestou škol. stolíc), rehole, cirk. inštitúcie pod dozorom biskupského úradu. Všeobecné smernice katolíckej školskej akcie na Slovensku dáva Katolícka Školská Rada, ktorá pozostáva z jedného biskupa, čo zástupcu biskupského sboru, z diecéznych hlavných škôldozorcov a z mužov biskupským sborom na 5 rokov menovaných. Katolícka Školská Rada je poradným sborom episkopátu v školských otázkach. Do jej kompetencie patria všetky školstva sa týkajúce otázky; s pozornosťou sleduje všeobecné pedagogické pohyby, didaktické otázky, učebnice, vládne nariadenia, návrhy zákona vo veciach školských, o týchto podáva mienku, prípadné návrhy a stará sa o to, aby tieto pomocou novín, časopisov, prednášok a shromaždení dľa katolíckych zásad boly prejednané a objasnené, a aby tak prešly do povedomia katol. verejnosti. Tohočasní členovia rady sú: Predseda: Jozef Cársky, biskup, ap. adm. košický; podpredseda: Dr. Karol Krčméry, senátor; tajomník: Msgre Dr. Róbert Pobožný. Referenti: pre školy ľud. František Mojto, poslanec; pre školy stredné: Dr. K. Krčméry, senátor; pre školy vysoké: Dr. ]án Kovali k, senátor. Ostatní členovia, okrem hl. diec. škôldozorcov sú: Msgre Tomáš Ružička, ap. protonotár, opát-farár v Žiline; Jozef Sivák, poslanec, učiteľ; Anton Hancko, senátor, učiteľ; Eugen Kozák, gr. katol. profesor uč. ústavu za gr. katolíkov; Dr. Pavel Berkeš, farár, Ompitál.
Výkonným orgánom Katol. Škol. Rady je Katolícka ústredná školská kancelária v Bratislave (Nový Svoradov, Palisády), dočasným predsedom ktorej je Msgre Gejza Sziicsy, kanonik, jednateľom Marcel Skobla; právnym zástupcom Dr. Ďurčanský, advokát, Bratislava.
DR. RÓBERT POBOŽNÝ
KATOLÍCKE STREDNÉ ŠKOLY
V dejinách Slovenska pozorujeme, že šľachetne smýšľajúce a vynikajúce osoby na kultúrnom poli neoceniteľné hodnoty obetovaly štátu v cirkevných fundáciach, aby náboženskú, mravnú, duševnú a hmotnú, vedeckú a hospodársku úroveň občianskej vzdelanosti
povzniesly nielen v súčasnej dobe, ale i v potomkoch svojho pokolenia cez dlhé storočia. Jednotlivci obetovali majetky na udržovanie týchto škôl a školy s majetkami pravidelne sverili rehoľám, najmä jezuitom a piaristom, neskoršie františkánom a pre-monštrátom.
A týchto stredných škôl, tejto bane na čisté zlato katolíckej, národnej kultúry podnes niet na Slovensku. Nechceme obviňovat nikoho. Ani rehole, ktoré sa dosiaľ nepostaraly o profesorský dorast rehoľný; ani štátnu, školskú správu, ktorá dosiaľ hatí, aby sa dejinné práva katolíkov na tieto nateraz umknuté stredné školy uplatňovaly. — Chladnokrvne poukážeme len na to, akou krivdou je, že niet týchto katolíckych, stredných škôl, keď si predstavíme, koľko dejinných, právnických, národných, hospodárskych príčin máme, aby sa už len raz otvorily brány zatvorených našich gymnázií, zodpovedne zmeneným dnešným naším pomerom za republiky.
Nazrime si do fundačných listín a do tých práv, ktoré súvisia s týmito strednými školami a otázka týchto stredných škôl sa nám vyjasní.
Nadačné listiny skoro tými samými slovami ustaľujú cieľ týchto základín. Založené sú na udržovanie katolíckej viery, na povznesenie vedy. Tak píše na príklad Ján Druget, vo fundačnej listine gymnázia v Užhorode: »Uznal som, že je potrebné, aby som zbožnosť a vieru našich otcov dľa svojich síl do otčiny ako z vyhnanstva zpät zaviedol a posadil do starého práva. A presvedčil som sa, že na tento cieľ najlepším prostriedkom je náboženská výchova mládeže od útleho veku, aby totižto túto mládež zbožnou výchovou na to súci, učení mužovia pripravili k všestrannej vzdelanosti a k tomu, aby občianskymi ctnosťa-mi vynikala.« V inej fundačnej listine zasa čítame: »Hlava štátu má mať pred sebou dvojitý cieľ: jeden je, ako udržať náboženstvo, službu Božiu, čo je jediným cieľom človeka; a druhý, aby každému zabezpečil jeho práva, čo je základom občianskeho života. Z oboch ohľadov usiloval som sa niečo previesť ... Nič lepšieho urobiť som nemohol, ako
keď som priviedol učených a zbožných ľudí, ktorí sa budú snažiť, aby svojou vedou inú časť mládeže na cirkevné a inú na svetské úrady vychovali...«
A takto by sa dalo citovať z týchto listín i ďalej; vidieť z nich snahu, ako zabezpečiť pozitívnu, náboženskú výchovu v stredných školách, súčasne však chceli dať i primeranú vzdelanosť, ktorá jednak kvalifikuje mládež k verejnému a k súkromnému životu. Ale predsa priložíme ešte z fundačnej listiny gymnázia v Košiciach tieto slová zakladateľa: »Tak sa nám zdá, že prepotrebné liečenie hlavne v tom pozostáva, že namiesto bludov a omylov od otcov zdedenú vieru a náboženstvo, namiesto zrady, nenávisti, nepriateľstva zasa vernosť, lásku a kresťanskou svornosťou tvorené priateľstvo máme do sŕdc vštepovať. A keďže: čo je násilné, to trvalé byť nemôže a driek zrastlého stromu zlomiť môžeš, ale ho nesohneš a v útlom veku cvičenie k tomu, čo je dobré, a dobré ovocie prináša, je nielen osožné, ba naj výš potrebné: z tohoto jasne nasleduje, že na odstránenie nebezpečí, ktoré hrozia krajinám, národom a štátom, niet významnejšieho, cieľu primeranejšieho, chváli-tebnejšieho prostriedku, ako je náboženská, mravná a vedecká výchova mládeže.« K týmto slovám nemáme nič pridať, tak otvorene hovoria o tom, prečo je a bolo potrebné katolícke gymnázia zakladať a udržiavať ich od založenia cez stáročia.
Pomenujeme tu niektoré šľachetné duše z kultúrnych dejín Slovenska, a nie všetky, ktoré obety priniesly na katolícke, stredné školy. Tak vdova po Pálffy-ovi, rodená Františka Khueninová, 17. febr. 1666 právoplatnou listinou skladá do rúk piaristov majetok na gymnázium v Prievidzi tak presne, že táto listina podnes môže byť vzorom, ako sa majú zakladať podobné ustanovizne; zakladateľka túto vec usporiadala s Václavom, všeobecným predstaveným piaristov v Poľsku. — Krista Mindszentiová, vdova po Štefanovi Csá-kyovi, košickému katol. gymnáziu záveťou 20. apr. 1670 necháva 13.000 toliarov. — Ladislav Hosszutóty, vacovský biskup, 16. V. 1647 zo svojho rodinného majetku obetuje dedinu Jablonov na Spiši na gymnázium a internát, a odovzdáva to jezuitom; ako vidno z iných listín, nie je to gymnázium levočské. — Na gymnázium v Sabinove Štefan De-sewffy^ armádny generál 7. dec. 1740 obetuje majetok, ktorý si — ako fundačná listina hovorí — svojou krvou nadobudol. — Juraj Szecheny, arcibiskup ostrihomský 5. febr. 1694, upevnil majetkový základ pre stredné školy a internáty v Trenčíne a v Levoči; majetky boly odovzdané do rúk jezuitov. — Leopold I. jezuitom sveril 28. dec. 1688 internát a gymnázium v Banskej Bystrici a na tieto ciele odovzdané boly majetky prepošt-stva v Šahách pri Iple, atď.
Zakladatelia týchto stredných škôl sú alebo apoštolskí králi býv. Uhorska, alebo magnáti : gymnázia vo Sv. Juri (r. 1686), v Banskej Štiavnici (1677), v Banskej Bystrici (1688), v Sabinove (1740), v Humennom (1615), v Ružomberku (1726), v Prievidzi (1666), v Brezne, Podolinec (1642), v Užhorode (1640). Biskupi a arcibiskupi založili ďalej gymnázia, ako: v Pezinku, v Krupinej, v Košiciach, v Nitre, v Bratislave, v Rožňave, v Spišskom Podhradí, v Levoči, v Leviciach, v Trenčíne, v Trnave, v Skalici, v Žiline, v Komárne, v Prešove; v Trstenej Študijný fond; v Kláštore pod Znievom slovenská kat. verejnosť.
Majetky na udržovanie týchto škôl boly sverené jednotlivým reholam, hlavne jezuitom, piaristom a dané im boly do rúk výslovne, aby sa mali z čoho postarať o školu, internát, profesorov, profesorský dorast. Profesormi kedysi boli vždy len členovia tohoto samého rádu, ktorému bol tento účelový, cirkevný majetok odovzdaný. Účelové majetky týchto gymnázií však časom utrpely základnú zmenu tvorením Študijného fondu v Uhorsku v r. 1783.
Tieto základiny ako samostatné, právnické osoby zastúpené a spravované jednotlivými rehoľami skoro v každom prípade boly uznané i býv. uh. apoštolskými kráľmi. Máme si všimnúť, že akými slávnostnými slovami potvrďovali títo panovníci spomínané základiny. Zaväzujú všetkých svojich nástupcov, potomkov, dedičov v kráľovskej právomoci, že titulom najvyššieho patronátneho práva majú si za hlavnú povinnosť držať, aby tieto školy vždy blahodarne mohly účinkovať. A tu by mohly nasledovať novšie citáty z týchto fundacionálnych listín na dôkaz, že čo obsahujú panovnícke uzávierky.
Tu podávame krátky soznam katolíckych gymnázií.
B. čís. Kde? Zakladateľ Kedy ? Koho poveril zakladateľ vyučovať Pred prievra-tom vyučovali Pred prievrat. úradný cha-rater školy
1 B. Štiavnica Leopold I. 1671 Spol. Jež. piaristi kráľ. kat.
2 B. Bystrica Juraj Szécsényi, prímas 1687 č. priv. 1700 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat.
3 Bratislava Peter Pázmány, prímas 11. IX. 1628 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat.
4 Komárno Jakusith, jágerský biskup, a rodina Althan 1625 1633 Spol. Jež. benediktíni r. benedik.
5 Košice Benedikt Kisdi, jágerský biskup Ferd. III. 1650 1654 Spol. Jež. premonštráti r. kat.
6 Levice Mik. Eszterházy, rodina Marczi-bány a vyššie kňažstvo 1815 Piaristov piaristi piaristsk é
7 Levoča Leopold I. J. Szécsényi, prímas 18. II. 1673 5. II. 1694 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat.
8 Nitra L. Mattyasovszky, nitr. biskup Roskoványi, nitr. biskup 29. VI. 1702 7. III. 1705 Piaristov piaristi piaristsk é
9 N. Zámky Občianstvo N. Zámkov 1841 Rád sv. Frant. svetskí obecné kat.
10 Prešov L. Mattyasovsxky, nitr. biskup 1673 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat.
11 Podolinec Lubomírszky 1642 Piaristov piaristi piaristské
12 Prievidza Františka Khuenin de Balassa 17. II. 1666 Piaristov piaristi piaristské
13 Sabinov Štefan Dcssewffy 7. XII. 1740 Piaristov piaristi piaristské
14 Rožňava J. Lippay, prímas 31. VII. 1659 Spol. Jež. premonštráti premonštrát.
15 Ružomberok Rodina Lôwenberg 1726 Piaristov piaristi piaristské
16 Skalica J. Szelepcsényi, prímas 27. IV. 1684 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat.
17 Svätý Jur J. Szelepcsényi, prímas 27. II. 1684 Piaristov piaristi piaristské
18 Trenčín J. Lippay, prímas J. Szelepcsényi, prímas J. Szécsényi, prímas 10 V. 1656 27. IX. 1659 1. I. 1660 5. II. 1694 Spol. Jež. piaristi kráľ. kat.
19 Trnava M. Oláh, prímas, znovu Sczitovszky, prímas 1558 1852 Spol. Jež. kňazi ostr. bisk. prim. kat.
20 Trstená Študijný fond 1868 svetských svetskí kráľ. kat
21 Užhorod Ján Drugeth 31. VIII. 1640 Spol. Jež. svetskí kráľ. kat.
NAŠE KATOLÍCKE GYMNÁZIÁ, KTORÉ NÁM DOSIAĽ NEBOLY VRÁTENÉ: i. Levice. 2. Trnava. 3. Nové Zámky. 4. Rožňava, 5. Podolinec. 6. Prešov. 7. Štiavnica. 8. Košice. 9. Sv.Jur. 10. Banská Bystrica.
NAŠE KATOLÍCKE GYMNÁZIÁ, KTORÉ NÁM DOSIAĽ NEBOLY VRÁTENÉ: i. Užhorod. 2. Trstená. 3. Ružomberok. 4. Skalica. J.Nitra. 6. Sabinov. 7. Bratislava. 8. Prievidza. 9. Trenčín. 10. Levoča.
Kat. patr. reálne gymnázium v Kláštore p. Znievom
Až na dve výnimky (Nové Zámky 1841, Tvrdošin 1868), všetky tieto gymnázia pochádzajú z doby XVII.—XVIII. storočia, teda z časov, keď na Slovensku panovala klasická vzdelanosť latinská. Všetky zakladacie listiny sú latinsky písané; na niektorých panovníkova uzávierka, ktorou bola základina ešte zvlášť potvrdená, je nemecká. Poznamenávame, že táto uzávierka k založeniu gymnázia ani nie je, ako neskoršie uvidíme, ani nebola podmienkou, aby stredná škola mohla účinkovať. Jediná základina má maďarskú fundačnú listinu, ktorá sa vzťahuje na gymnázium v Užhorode; táto listina pochádza od prv spomenutého Jána Drugetha, veľkostatkára v Podkarpatskej Rusi.
Pozrime si na tieto základiny okom nášho československého zákonodarstva. Naše právo v zákone č. 86/1918 Sb. z. a n. pre Slovensko a Rusínsko za platné uznalo právo uhorské, kým nenastúpi novšie právo československé v jednotlivých otázkach. Ohľadom týchto kat. základinových, stredných škôl českoslov. právo nemá podnes žiadneho zákona vyneseného; platí teda naše slovenské právo. Na Slovensku, v Rusínsku má právo zakladať stredné školy každý občan, cirkev, cirkevná obec. Jednotlivci môžu sa spojiť pod štátnym dozorom do spolkov, jednôt; môžu si stanovy predpísať, dľa stanov, pravda, vládou potvrdených, pokračovať v osvetových otázkach, môžu fondy skladať. Na tento spôsob
založené osvetové a iné ustanovizne, školy, ak sa zadržia všetky predpisy, ktoré riadia školské otázky, sú vždy rovnoprávne s podobnými osvetovými ustanovizňami. Tak to ustaľuje § 26. zák. čl. XLIV. z r. 1868. To toľko znamená, že tieto školy majú právo verejnosti a nie sú súkromné s právom verejnosti. Tak na príklad nové, katolícke gymnázium v Malackách, ktoré skoro bezpríkladnými obetami založil rád serafínsky, nie je súkromné, ale verejné, ako každé štátne gymnázium.
Právoplatné je podobne to, čo obsahuje § 54. zák. čl. XXX. z r. 1883, kde sa hovorí, že pri zakladaní nových, verejných, stredných škôl povinní sú zakladatelia pred otvorením ustanovizne aspoň 4 mesiacmi svoje rozhodnutie oznámiť štátnej, školskej správe, t. j. ministerstvu školstva, predložia organizačné stanovy, rozvrh hodín, učebný poriadok, počet profesorov, výkaz o profesoroch, výkaz o vystrojení učebnými pomôckami. Ak minister po podaní tohoto zahlásenia do dvoch mesiacov nedá odpoveď, ústav môže začať účinkovať.
A to je celkom prirodzené, že štát sa má len tešiť z toho, keď mu Cirkev, občania, číročisté zlato kresťanskej vzdelanosti prinášajú vo svojich vzdelávacích ustanovizniach. Občania, Cirkev týmto spôsobom odbremeňujú štát na kultúrnom poli. Dalo by sa to číselne dokázať, že štát o koľko viacej dopláca na stredné školstvo na Slovensku len z tej príčiny, že podnes niet týchto katolíckych, stredných škôl. Berme si do ohľadu len ten skutok, že čo stojí štátnu, školskú správu katolícke gymnázium v Malackách, v Zniove, v Komárne a čo stoja iné štátne, stredné školy. Či by nebolo oveľa úspornejšie radšie podporovať katolícke stredné školy, čo je ináčej zákonitou povinnosťou štátu, ako vydržiavať štátne, stredné školy? Veď naše katolícke, stredné školy štátom majú byť podporované na základe § 3. zák. čl. XX. z r. 1848 a § 47. zák. čl. XXX. z r. 1883!
V prípade našich kat. stredných škôl štát ešte menej platí na naše kat. stredné školstvo, keď si uvážime, že po ruke máme Študijný fond. Nariadenia kráľ. z 13. VIII. 1793, tento fond menuje výlučne katolíckym fondom; nepomenuje ho medzi štátnymi verejnými fondami zák. čl. XXVI. z r. 1791, hoci Študijný fond už vtedy jestvoval, a dobre sa vedelo o ňom, že na čo sa majú ročné výťažky z fondu obrátiť; nemajú sa obrátiť na sanáciu iných fondov, alebo cirkevných majetkov.
Vráťme sa nakrátko k naším stredným školám z národného, kultúrneho ohľadu. Z kultúrnych dejín Slovenska vieme, že na týchto školách prednášalo sa len latinsky do konca prvej polovice XIX. storočia, presne do vynesenia zák. čl. VI. z r. 1840. V rokoch 1849—1861 pod tlakom viedeňským vyučovacia reč bola nemecká skoro bez výnimky; kde-tu sa ozvala slovenská vyučovacia reč, ako sa to dá dokázať dejinami jednotlivých stredných škôl. Ale onedlho nadišiel čas maďarčenia natoľko, že na všetkých školách gymnaziálnych, tak aj na katolíckych, vyučovalo sa len maďarsky, v maďarskom národnom duchu. A tento poriadok panoval za času národného oslobodenia vr. 1918.
Konečne jasnou požiadavkou bolo, aby sa na tých stredných školách, ktoré sa na území Slovenska od toľko rokov nachádzaly, započalo vyučovať v slovenskej reči: reštitúcia je
potrebná. Avšak zmena vyučovacieho jazyka nemala a nemohla mať za následok čo i dočasný zánik všetkých katolíckych stredných škôl. Veď iné štátne, stredné školy boly aspoň tak vinné na pomaďarčení slovenských krajov, ba ešte horšie, lebo na katolíckych gymnáziách nejeden profesor-rehoľník lepšie zastával slovenské práva a hájil ich na kultúrnom poli, ako ktokoľvek na štátnych gymnáziách: taký prípad nebol ani mysliteľný na štátnych, stredných školách za maďarskej éry, najmä od toho času nie, keď všetky slovenské školy napriek zák. čl. XLIV. z r. 1868, boly pozatvárané.
Skutkom je však, že tieto katolícke, stredné školy podnes neúčinkujú; ani jedna v slovenskej reči. Gymnázia v Kláštore pod Znievom a v Malackách nie sú právnickým pokračovaním týchto a v Komárne účinkujú maďarské.
Ale tak sa to už stalo i v minulosti. Po dejinných dobách na čas umlkly niektoré z týchto škôl priechodne na niekoľko rokov, kým sa patričná rehoľa, pôsobiaca na strednej škole, z dejinného úderu neprebrala, neprebudila a nepreorientovala k nastalým, novým, časovým potrebám.
Pevne úfame, že táto doba nebude už dlho trvať a školy naše i po stránke štátotvornej a národnej ako konštruktívna a nevyhnuteľná potrebná sila štátneho a národného života uplatnia sa čoskoro s usrozumením dotyčných, verejných činiteľov cirkevných a vládnych kruhov. Bol to ozaj dejinný okamih v otázke našich katolíckych škôl 4. októbra 1928 v Olomúci na spoločnej schôdzi celoríšskeho biskupského sboru: slovenskí biskupi predložili osnovu spoločného pamätného spisu na p. prezidenta republiky a na vládu. Po menších zmenách na osnove, pod neodolateľnou silou do memoranda vložených dôvodov právnických a dejinných jednohlasne sa prijal tento pamätný spis. Práve sa chystalo všetko na dôstojné oslavy desaťročieho trvania republiky. Nikto nechcel týmto krokom kaziť slávnostnú náladu; šlo len o to, aby pravda zvíťazila, aby zaznávané práva už raz boly uznané.
Pamätný spis tu uverejňujeme doslovne:
VYSOKÁ VLÁDA ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY!
V úcte podpísaný biskupský sbor slovenský znova predkladá prítomný spis pamätný, v ktorom už toľkokráť opakovanú otázku, vrátenia totižto katolíckych gymnázií na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, nastoľuje. Robí to tento raz v tej pevnej nádeji, že Vysoká vláda desiate výročie trvania našej Republiky nedovolí pre-šumieť ponad hlavy toľko stotisíc katolíkov na Slovensku bez toho, žeby ím na bolestnú ranu, z ktorej pre odobraté gymnázia už desať rokov krvácajú, hojivého lieku nedala.
Nemienime tu opisovať, ako nesmierne nás bolí, že Vysoká vláda na naše oprávnené ná-
roky v tejto veci opätovne jej oznámené, nám ani odpovedať za potrebné nedržala. Úprimne a zo všetkých síl usilujeme sa pracovať na dobru nášho spoločného domu — Republiky — ale nielenže sa nám nedostáva uznania, ba temer všade narážeme na prekážky.
Pred očami máme najvyššiu úlohu konsolidačnej práce na Slovensku, ktorej so úprimne pričiníme k dobru samej Vysokej vlády. Lebo je to všeobecne známou vecou, ako sa Štve, zúri potajomky a verejne proti Vysokej vláde pre zhabané katolícke stredné školy; keď aj nie v tlači, ale v dennom živote po celom Sloven-
sku. Každá zaznávaná, neuznaná, zatvorená katolícka verejná stredná Škola na Slovensku, ktorých je 21 na hlavnejších strediskách celého Slovenska, tak stojí, ako výkričník a upozorňuje, že prastaré, viacstoročné práva sa znehodnocujú Vysokou vládou a nespravodlivé sa krivdí mnoho tisícom z katolíckeho obecenstva, verného k svojmu štátu. Tak sa dokazuje, že vernosť, prítulnosť a oddanosť odpláca sa kriv-dením voči najvernejším. Na žiaden prípad nestojí to v záujme Vysokej vlády, aby tomuto zovšeobecnenému názoru a snaženiu i naďalej trvalý podnet dávala.
Dovolíme si teraz vecne predniesť práva katolíkov na svoje stredné, verejné školy, ako sa tie vyvinuly, uplatňovaly až do prievratu v roku 1918. Činíme to v tom presvedčení, aby sme dokázali, že sme si dobre povedomí všetkých našich, v našej teraz oslavovanej Republike dosiaľ neuznaných práv; a aby sme zodpovedných urobili za to tých neprajníkov a nepriateľov katolíckeho obecenstva, ktorí sú príčinou tohoto smutného, ba i pre našu Republiku nebezpečného položenia; lebo životné (vitálne) otázky katolíkov nechcú vážne brať. Ráčte, Vysoká vláda, tento pamätný spis považovať za odôvodnenú výstrahu: katolíci žijú a hlásia sa o svoje práva.
V tejto otázke i naďalej nemí už nebudú. Postaráme sa o to, aby sme sa my, členovia katolíckeho biskupského sboru, reprezentanti katolíkov pred národom katol íckym, slovenským a vôbec celým obecenstvom katolíckym, pred širokou verejnosťou osvedčili, že ponajprv Bohom a Svätou Stolicou nám sverené povolanie a poslanie verne konáme — a že nie my sme na vine, ak sa po našich prastarých právach i naďalej tak krikľavo bude šliapať. Len naše veľpastierske povinnosti plníme, keď si dovoľujeme starostlivé upozorniť Vysokú vládu na vecné práva katolíkov ohľadom verejných katolíckych stredných škôl.
O právach katolíkov na stredné íkoly verejné.
Kultúrne dejiny Slovenska jasne dokazujú, že katolíkom od založenia katol., verej. stredných Škôl, boly všetky tieto práva uznané. Z katolíckych majetkov fundované boly rad-radom tieto
stredné školy: Banská Štiavnica (1671), Banská Bystrica (1687), Bratislava (1628), Komárno (1625), Košice (1650), Levice (1815), Levoča (1673, 1694), Nitra (1702, 1705), Nové Zámky (1841), Prešov (1673), Podoíi-nec (1642), Prievidza (1666), Rožňava (1659), Ružomberok (1726), Sabinov (1740), Skalica (1684), Svätý Jur (1684), Trenčín (1656, 1659, 1660, 1694), Trnava (1558, 1852), Trstená (1868), Užhorod (1640). Nepatrí sem, aby sme osve dokazovali teraz, že každá katolícka stredná škola verejná, ako do roku 1919 vládou vždy uznaná, samostatná základina — je samostatnou právnickou osobou, ktorú katolíci založili, udržiavali, dotovali a štátna školská správa vždy stále, nepretržite uznávala, podporovala. Mohli by sme predniesť fundačné listiny, najvyššie potvrdenia týchto základín a týmto faktom dokázať ich právnickú, samostatnú osobnosť. Toto však nateraz stranou necháme.
Ani nerobíme teraz rozdiel medzi verejnými, kráľovskými katol. strednými školami a čisto katolíckymi školami strednými tiež verejnými. Vo všeobecnosti sa odvolávame na historické faktá: ako tieto základiny a tieto stredné školy boly uznané Máriou Tereziou, Jozefom II. Zákonný článok XXVI. z roku 1791, tieto fundované stredné školy v prospech katolíkov znova opätovne potvrdil, keď Čiastka týchto fundovaných, verejných, katolíckych stredných škôl spoločne začala sa spravovať dľa zásad složených v nariadení Márie Terezie de ratione educatio-nis (o spôsobe výchovy) po rozpustení rádu jezuitov a pod II. Jozefom iných rádov; tieto rády do svojich práv zpätuvedené neboly, poťažne ich stredoškolskú výchovnú prácu, úlohu v katolíckom duchu vychovávať nesriadili. Kráľovské nariadenia z 21. VIII. 1790, č. 21482, a z 28. XII. 1790, Č. 28951, zretedeľne, jasne vypovedaly, že na fundovaných, stredných školách katolíckych má sa diať katolícka výchova a výučba v katolíckom duchu a výlučne len katolíckymi profesormi svetskými, poťažne po novom potvrdení rádov rehoľných a kňazských, týmito profesorskými silami.
Nútení sme pri tejto príležitosti jednoducho len pozornosť vyzvať a ustáliť, že tieto zásadné práva katolíkov boly na týchto školách tiež
stále, nepretržite uplatňované až do 4. mája roku 1919, teda za čas prievratovej doby, keď školský rok posledný — katolícky na katolíckych stredných školách musel sa dokončiť a viac nebolo možné započať šk. rok; a i z týchto len v Komárne ostala a to maďarská katolícka stredná škola, slovenská však ani jedna.
O týchto stredných školách školský referát prípisom Čis. 9037/III. ai 1920 zo dňa 8. mája 1920, prostredníctvom referátu pre veci cirkvi katolíckej v Bratislave oznámil biskupským Ordinariátom toto: »Ministerstvo školstva a národnej osvety oznámilo sem výnosom z 5. marca 1920, čis. 10681, toto: Vyučovacia správa nepovažuje budovy a sbierky bývalých katolíckych gymnázií za majetok štátny, ale za vlastníctvo doterajšieho udržovateľa. Inventáre sbie-rok sú, pravda, treba usporiadať nové, lebo doterajšie boly maďarské, ale tým sbierky tieto ešte nestávajú sa majetkom štátnym. Jedine pomôcky novozakúpené sú majetkom štátnym. Za prepožičanie týchto školských budov a sbierok školská správa je ochotná poskytnúť primerané nájomné, ale úfa, že nájde dosť pochopenia pre svoje kultúrne snahy u doterajších udržova-teľov (katolíkov — Študijná základina) a že oni svojím časom venujú školské budovy i so sbier-kami štátnej školskej správe úplne zdarma, alebo nanajvýš za odstupné.« — Nie, katolíci prostredníctvom reprezentantov rím. kat. sboru biskupského slovenského žiadajú si ich vrátiť.
Nie je našou úlohou v prítomnom pamätnom spise opisovať dejiny katolíckych stredných škôl, ale týmito dejinami dokazuje sa neodškriepiteľná skutočnosť, že čo aká neprajná bola bývalá uhorská vláda voči katolíckemu rázu týchto verejných stredných škôl, predsa ani raz sa ne-opovážila zneuctiť prastaré, nedobudnuté práva svojich občanov. Stalo sa to len po prievrate z príčiny ničím neodôvodnenej a bezhraničnej nedôvery proti katolíckemu obecenstvu Slovenska pre profesorské sbory maďarské týchto stredných škôl, a od tej doby za viny iných pokutuje sa nevinné, katolícke obecenstvo Slovenska, trpí národ slovenský vo svojich najsvätejších právach. Prečo? Či sa to nemohlo odstrániť, Čo bolo nesprávne, protizákonité, nebezpečné pre mladú Republiku na našich krajoch, že i katolícky ráz týchto škôl sa zachová, prastaré
práva sa uznajú, prispôsobia k našim pomerom, ako sa vedely prispôsobiť voľakedy, ani nie tak dávno, keď tiež z Čiech prišli sem profesori k nemeckému systému, k nemeckým pomerom a ostaly i naďalej katolíckymi tieto stredné školy ?
Zneváženie nadobudnutých práv občanov vždy sa pomstí na úcte proti zákonom a právam a právnickej neistote široká cesta sa pripravuje. Čo to však znamená, to nám netreba vysvetľovať tej Vysokej vláde, ktorá má bedliť starostlivé nad právami svojich občanov.
O právach na povinné statne podpory.
Biskupský sbor slovenský vie aj to dobre, že tieto založené, verejné katolícke Školy nestačia sa udržať zo svojich fundačných majetkov v dnešnej kultúrnej dobe, čo do vecných a osobných nákladov týchto škôl. Ale dovolíme si s hlbokou úctou odvolávať sa tu na zákonité, vládne a zvykom zavedené ustanovenia prešlej uhorskej nadvlády, ktoré ustanovenia celkom presne ustaľujú nepopierateľné práva katolíkov občanov na štátne povinné podporovanie v udržovaní týchto verejných stredných Škôl.
Takto ustaľuje to zásadne § 3 zák., čl. XX. z r. 1848, že školské potreby štátom uznaných cirkví majú sa hradiť zo štátnych prostriedkov. A túto zásadu uplatňujú už čo do udržovania ľudových Škôl základný školský zákon v § 43. zák., Čl. XXXVIII. z r. 1868, podobne zák. čl.
XXVI. z r. 1893, ešte jasnejšie ale zák. články
XXVII. z r. 1907 a XVI. z r. 1913, podobne aj zákonodarstvo našej Republiky, keď i zákon čis. 104/1926 Sb. z. a n. tomuto započatému, spravodlivému vývinu dosť značné prekážky robí.
A jako štát na základe § 3. zák. čl. XX. z r. 1848 katolíckym občanom išiel v ústrety na poli ľudového školstva, tak napomáha i prastaré, verejné, katolícke stredné školy fundované. Pravda, zákon o stredných Školách vyšiel až v roku 1883 (zák. čl. XXX, 1883), ale ten nové pomery nestvoril, lež mocou zákona potvrdil to, čo sa vytvorilo až do doby usnesenia sa na tomto zákone.
V tomto zákone § 47. ustaľuje, že ministerstvo Školstva môže podporovať za istých, smlu-
vou ustálených podmienok, poťažne pod svoju ochranu vziať strednú školu, jestli udržovateľ školy či už cirkev, alebo základina, zakladateľom k určitému miestu viazaná nestačí zo svojich síl a prostriedkov školu udržať na zákonitej úrovni. My katolícke obecenstvo, v ktorého mene pamätný spis predkladáme Vysokej vláde, nie sme povinní tieto podmienky aj teraz dokazovať: celá minulosť do 3. mája 1919 od doby, ako započala uhorská nadvláda udeľovať tieto podpory našim kat. stredným školám svedčia, že tieto podmienky boly pri našich stredných školách.
Nielen tento zákon, ale na základe tohoto zákona vyšlé vládne nariadenia, ministerské výnosy, vskutku konané výplaty štátnych podpôr tak vecných, ako i osobných pre stredné školy poťažne pre ich profesorov aktívnych a od-chýľne už od ustanovenia ratio educationis aj neaktívnych, teda na odpočinku, v nepočetných prípadoch dokazujú, že tieto takto teraz už sebestačné k obsiahnutiu svojho kultúrneho cieľa, boly podporované, lebo musely zodpovedať podmienkam stanoveným § 47. cit. zák. A § 71. ďalej hovorí, že tento zákon nedotýka sa právnickej povahy a rázu týchto verejných katolíckych stredných škôl i medzi týmito okolnosťmi.
Len odvolávame sa s hlbokou úctou na to, že Vysokej vláde dobre je známa tá okolnosť, kde sa nachádzajú tieto základiny katol. stredných škôl verejných: v takzvanom Študijnom fonde a dôchodky tohoto fondu boly stále doplňované štátnymi podporami rázu osobného a vecného. Nepúšťame sa teraz osve k dokazovaniu aj týchto podpôr: prednesieme si s hlbokou úctou len ďalšie naše žiadosti.
Zvláštne siaínosti proti terajšiemu stavu.
Biskupský sbor slovenský si je povedomý svojho veľkého a zodpovednostiplného poslania nielen v cirkvi, ale i v národe; preto nielen chce, ale i žiada si brať účasť a mať podiel vo vychovávaní nielen katolíckej, ale vôbec celonárodnej inteligencie. V tom pomáhať a k tomu prispievať bude môcť len tak, keď Vysoká vláda vráti katolíkom na Slovensku katolícke gymnázia.
Biskupský sbor slovenský je si celkom pove-
domý tej skutočnosti, že nepostrádateľnou slož-kou na kultúrnom poli národov a teda i slovenského národa bola vždy a je i dnes trieda kňazská, stav cirkevný. A práve preto, že má to presvedčenie, tým väčšia bolesť sviera mu srdce, keď zkusuje, že dnešné naše stredné školy a na nich cieľuvedomý systém výchovný temer všeobecne v tom smere pracujú, aby opatrne poza-vieraly všetky prítoky ku kňazskému povolaniu. Biskupský sbor slovenský pozerajúc kritickým okom na vývoj veci po tej stránke: aby sa malo pokračovať takto ďalej — predpovedá národu práve tak jako i samej Republike smutné konce.
Biskupský sbor slovenský, poslaním a povolaním ktorého je starať sa o duševných vodcov pre národ, úpenlive prosí Vysokú vládu, aby mu ráčila umožniť plnenie tohoto poslania a povolania, vydaním stredných škôl, gymnázií, ktoré pred prievratom boly katolícke, so všetkými príslušnými právami prv spomenutými tak, ako to konkrétne dovoľujeme si Vysokej vláde v nasledovnom uviesť.
Znovusriadenie katol. verejných stredných s kôl na Slovensku.
Na základe dosiaľ s hlbokou úctou predložených našich všeobecných žiadostí nech je nám dovolené konkrétne predostrieť Vysokej vláde najjednoduchejŠí spôsob na odčinenie týchto krívd, urobených katolíkom Slovenska, ako sa majú zpätuviesť katolícke stredné školy na Slovensku so svojimi príslušnými právami.
Ohľadom bývalých kráľovských katolíckych škôl, ako sú: 1. v Banskej Štiavnici, 2. v Banskej Bystrici, 3. v Bratislave, 4. v Levoči, 5. v Prešove, 6. v Skalici, 7. v Trenčíne, 8. v Trstenej, 9- v Užhorode rím. kat. biskupský sbor slovenský predovšetkým žiada, aby Vysoká vláda, poťažne Ministerstvo Školstva nariadily opravu v pozemných knihách, v ktorých sú zaznačené vyššie vypočítané gymnázia. Lebo zlým pocho-povaním zák. čis. 354. zo dňa 12. VIII. 1921 Sb. z. a n. a mýlnym jeho vysvetľovaním tieto objekty, nepochybne na zakročenie školskej štátnej správy, v roku 1922 v pozemných knihách dostaly zrazu nového majiteľa, totižto čsl. Štát.
Biskupský sbor menom katolíkov na Slovensku žiada, už aj na podklade výnosu ministerstva
Školstva a národnej osvety z 5. marca 1920, čislo 10681, aby týmto gymnáziám vrátený bol v pozemnej knihe ich majiteľ, na meno ktorého boly vtelené do doby, v ktorej sa zjavil zák. Čis. 354 zo dňa 12. VIII. 1921, ktorý sa nevzťahuje na tieto objekty, ako vlastnosť rím. kat. cirkvi, ale na majetky striktne cisársko-krá-ľovské.
Ohľadom tých katolíckych stredných škôl, na ktorých výlučne len svetskí katolícki profesori účinkovali do prievratu, ako sú: stredná škola v Banskej Bystrici, v Bratislave, v Levoči, v Prešove, v Skalici, v Trstenej, v Užhorode, žiadame Vysokú vládu, aby boly tieto katolícke školy znovusriadené tak, že:
a) Vysoká vláda menuje len katolíckych profesorov na tieto gymnázia, stredné školy;
b) že za profesorov sa preložia tí nadovšetko, ktorí pred prievratom na týchto stredných školách pôsobili, nakoľko i teraz nachádzali by sa v službe štátnej Školskej správy;
c) že títo profesori majú predprávo k menovaniu na tieto stredné Školy;
d) že menovanie prevedie sa Vysokou vládou bez akejkoľvek újmy preložených profesorov čo do ich platobných pomerov;
e) že nových katolíckych profesorov okrem týchto, Vysoká vláda menuje v dostatočnom počte na tieto verejné, stredné školy so všetkými právami rovnocennými štátnych profesorov.
Nakoľko však boly do prievratu, poť. do 3. mája 1919 katolícke stredné školy i s kňazskými a rehoľnými učebnými silami, ako: v Banskej Štiavnici, v Košiciach, v Leviciach, v Nitre, v Poddlinci, v Prievidzi, v Sabinove, v Rožňave, v Ružomberku, v Svätom Juri, v Trenčíne, v Trnave — a profesori týchto škôl sú inde v službe štátnej školskej správy, ale v nedostatočnom počte sa nachádzajú, žiadame, aby:
a) Vysoká vláda k týmto stredným školám uznala menovacie právo oprávnených udržova-teľov strednej školy, ako týchto udržovate-ľom;
b) aby Vysoká vláda i do tej doby, kým títo udržovatelia, teda cirkevné vrchnosti a rehole, postarajú sa o dorast v profesorskom sbore, uznala prastaré právo týchto udržovateľov menovať výpomocných, dočasných (zatymných) profesorov;
c) aby Vysoká vláda na týchto dávala štátne osobné podpory, jako sa to prevádzalo do prievratu;
d) aby Vysoká vláda zo štátnej služby prepustila ihned k týmto Školám stredným profesorov kňazov, rehoľníkov, ktorí na stredných školách katolíckych tohoto druhu do prievratu už účinkovali, tiež bez akejkoľvek újmy týchto profesorov;
e) aby Vysoká vláda uznala, prevzala smlu-vy: mutatis mutandis: uzavreté s bývalou uhorskou školskou vládou;
f) aby sa uplatnil zákon Čl. XXX. z r. 1883 a s týmto súvisiace iné nariadenia a stredné školy boly oddané v smysle pôvodných fundač-ných listín tým rehoľám, ktoré sú vo fundačnej listine uvedené, poťažne cirkevným vrchnostiam jednotlivých biskupství, nakoľko by sa také na území toho-ktorého biskupstva nachádzaly;
g) aby vo všeobecnosti Vysoká vláda uznala sa dedičom nielen práv, ale i povinností k týmto verejným katolíckym stredným školám. Konečne
h) aby Vysoká vláda s rokom školským 1928-29 vylúčila možnosť koedukácie na býv. arcibiskupskom gymnáziume v Trnave, na býv. piaristskom gymnáziume v Nitre, na býv. kráľ. katol. gymnáziume v Banskej Bystrici, na býv. kráľ. katol. gymnáziume v Levoči, na býv. pre-monŠtrátskom gymnáziume v Košiciach, na býv. premonštrátskom gymnáziume v Rožňave, aby rím. kat. biskupi jednotlivých diecéz pri týchto gymnáziách mohli školovať dorast pre stav kňazský.
Neradi dokladáme: nakoľko bude sa dokazovať ďalšie neporozumenie v tejto veci u Vysokej vlády, všetkými právnickými prostriedkami chytíme sa vydobytia týchto našich prastarých práv a zodpovednosť za následky boli by sme nútení preniesť na Vysokú vládu.
V dokonalej úcte sa značíme s podotknutím toho, že tento pamätný spis zároveň aj pánu prezidentovi Republiky, ministerstvu Školstva a nár. osvety i katolíckym poslancom v rozmnoženom počte bol poslaný.
Dané v Olomúci dňa 4. októbra 1928.
Za Banskú Štiavnicu, Bratislavu, Nové Zámky, Skalicu, Svätý Jur, Trnavu, Levice: Dr. Pa-
vel Jantausch v. r., apošt. admin. v Trnave.
Za Banskú Bystricu, Prievidzu: Marian Blaha v. r., biskup banskobystrický.
Za Nitru, Trenčín: Dr. Karol Kmeťko v. r., biskup nitriansky.
Za Levoču, Ružomberok, Trstenú: Ján Voj-taššák v. r., biskup spišský.
Za Košice, Sabinov, Prešov: Jozef Cársky v. r., apošt. admin., Košice.
Za Rožňavu: Michal Bubnič v. r., apošt. admin. v Rožňave.
Za Prešov: Pavel Gojdič v. r., biskup gr. kat., Prešov.
Za Užhorod: Peter Gebej v. r., biskup gr. kat., Užhorod.
Za biskupov Českých a moravských memorandum podpísal konferencii predsedajúci arcibiskup olomúcky: Dr. Leopold PreČan v. r.
Z poverenia nd. biskupského sboru hneď po biskupskej konferencii osobne odniesli tento pamätný spis ndpp. dr. Karol Kmeťko, biskup nitriansky a Jozef Cársky, biskup košický, posledný aj ako predseda Katol. školskej rady na Slovensku k p. prezidentovi, ministerskému predsedovi a ministrovi školstva toho času. Katolíci sa hlásili o svoje práva; pravda, nedosiahli ich ešte.
Presvedčený musí byť každý z nás, že katolícke stredné školy nie sú ztratené. Tak by bolo, ak by sme sa ich boli zriekli, alebo ak by sme boli začali s nimi obchodoval: za iné práva. To sa však nikdy nestalo a ani sa stať nemôže; sú to verejné, katolícke základiny, ktoré háji tak cirkevné ako i štátne, písané a zvykové právo. Pred nami je otvorenou otázkou, prečo sa viac konkrétneho nestalo v tejto veci od r. 1928? Bolo by sa aj viacej stalo. Prišlo však vyjednávanie o »modus vivendi«, a tak všetka pozornosti a úsilie neboly venované školským otázkam. Nemáme sa však preto veľmi obávať o naše katolícke, stredné školy a o ich práva: katolícka, školská otázka ešte nie je vyriešená; po prievrate nebolo času túto otázku vyriešiť. Revolučná horúčka ešte trvá pri vyjednávaniach o túto otázku. Nie síce v tej výške, ako to bolo skôr badať. Vytrvanlivosť katolíkov musí sa dostať k svojim právam a láska k svojeti musí sa i po tejto stránke zosilniť šťastným, spravedlivým vybavením týchto otázok.
Pripomíname si, že nie tak dávno, r. 1924 Slovensko odhlasovalo zásadu, aby katolíckym rodinám náš štát udržiaval katolícke školy. Škola a školská výchova sú integrálnou čiastkou rodiny a rodinnej výchovy. Tak katolíckym rodinám a katolíckej výchove môže zodpovedať len katolícka škola a školská výchova. A tá istá zásada platí nielen pre najnižšie, ľudové školstvo; to samé má platiť i pre stredné školstvo. Tu nemôže byť rozdielu. — Náboženstvo milujúce Slovensko nemôže sa uspokojiť, kým táto demokratická pravda nezvíťazí. A pravda zvíťazí, len sa neslobodno zrieknuť prvej podmienky pravdy: práva. Bez práva niet pravdy.
UKÁŽKY BUDOV R. K. ŠKÔL ĽUDOVÝCH DIECÉZY BANSKOBYSTRICKEJ: r. Janovalehota, nemecká škola. 3. Banská Bystrica, dievčenská škola. 4. Hliník, j. Mošovce. 6. Sielnica. 7. Valca. 8. Banská Bystrica.
■
UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL DIECÉZY KOŠICKEJ: i. Vítež. 2. Krásna n./Hornádom, učiteľský sbor so školáčkami pred školskou budovou. 3. Terjakovce. 4. Košice. 5. Hencovce. 6. Prešov. 7. Trcbišov. 8. Všechsvätých.
UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL DIECÉZY NITRIANSKEJ: i. Trenčín, ľudová a meštianska Škola. 2. Trenčín, ľudová a materská škola. 3. Považská Bystrica. 4. Dubodiel. 5. Radok. 6. H. Lefantovce. /.Predmier. 8. Selčany, školská výstava.
H
UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL DIECÉZY NITRIANSKEJ: i. Prusy, stará budova. 2. Prusy, nová budova. 3. Višňové. 4. Milochov. 5. Rosina. 6. Beckov. 7. Teplička n./Váhom. 8. Bytčica.
UKÁŽKY BUDOV R.KAT.ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY SPIŠSKEJ: i.Ružomberok. 2. Vikartovce. 3. Zábidov. 4.Liesek.
5. Predajná, é. Gombáš. 7. Veľká Ludrová.
UKÁŽKY BUDOV R. KAT. ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY SPIŠSKEJ: i. Poprad, nová škola. 2. Veľký Hnilec. 3.Toporec. 4. Rychnava. 5. Liptovská Teplička, stavba školy. 6. Líšková. 7. Poprad, stará škola.
KATOLÍCKE UČITEĽSKÉ ÚSTAVY NA SLOVENSKU
I pri tom, že máme dnes ešte veľký počet r. k. ľudových škôl, našej pozornosti akosi ušlo starať sa o učiteľský dorast. Treba by bolo v tomto ohľade vyvinút najväčšiu aktivitu. Máme len jedon r. k. učiteľský ústav pre dorast učiteľov v Spišskej Kapitule, budovaný
Biskupský mužský učiteľský ústav v\Spľsskej Kapitule Biskupský mužský učiteľský ústav s internátom a boho-
Nadstavba a prístavba prevedená v roku igji slovecký seminár v Spišskej Kapitule
naširoko známou obetavosťou J. E. Jána Vojtaššáka, biskupa spišského, moderne vystrojený s internátom. Internát vedú Školskí bratia.
s
Juhozápadné čelo bisk. malého seminára a ústavu pre r. k. učiteľky domácich naúk v Levoči
Postavené v roku 1929
R. k. ženské učiteľské ústavy:
a) slovenské:
v Trnave vo správe kláštora sv. Uršuly,
v Levoči, vedú Školské sestry Nepoškvrneného Počatia P. M.
Najnovšie sa utvoril v Nitre ženský učiteľský ústav, v správe Sestár sv. Vincenta.
b) maďarské:
v Bratislave, v správe kláštora sv. Uršuly.
DR. KAROL KÔRPER
KATOLÍCKE MEŠTIANSKE ŠKOLY NA SLOVENSKU
Veľká škoda, že rozvoj katolíckych škôl sa obmedzoval iba na ľud. školy, takže katolíckych meštianskych škôl na Slovensku máme len veľmi málo, a to 17. Všetky tieto meštianky sú kláštorské a okrem jednej dievčenské.
Kanonický rád Notre Dame v Bratislave má dve dievčenské mešť. školy: slovenskú a maďarskú. Ústav je spojený s ľudovými školami v troch rečiach, obchodným kurzom slovensko-nemeckým, umeleckými hudobnými a jazykovými kurzami, taktiež s internátom. Školy sú pri divadle, Polovnícky rad č. 3.
Sestry Notre Dame majú slovenskú meštianku v Trenčíne, spojenú s ľudovou školou a internátom.
Uršulínky majú v Bratislave a v Košiciach maď. meštianku, v Trnave slovenskú.
Milosrdné sestry modré sv. Vincenta majú dve meštianky slovenské: v Nitre a v Banskej Bystrici — s internátom.
Milosrdné sestry čierne sv. Vincenta majú dve meštianky maďarské: v Leviciach a v Rožňave.
Dcéry Božského Vykupiteľa majú slovenskú meštianku v Spišskej Novej Vsi, maďarskú v Nových Zámkoch — s internátom.
Dominikánky majú slovenskú meštianku v Košiciach.
Anglické panny majú slovenskú meštianku v Prešove, Františkánky v Ružomberku.
V Prešove je aj jedna gr. katolícka meštianka.
Jediná katolícka chlapčenská meštianska škola je v Bo j ne (okres Topoľčany) vo správe školských bratov, ktorí majú aj internát.
DR. EMIL FUNCZIK
RÍM. KAT. CIRKEVNÉ ŠKOLY NA SLOVENSKU
Cirkev katolícka vždy a všade požadovala uznanie svojho práva, mať vlastné školy akéhokoľvek druhu a stupňa. Toto svoje právo Cirkev teraz vo svojom všeobecnom zákonníku (kán. 1375) takto vyhlasuje: »Cirkev má právo zakladať školy akéhokoľvek odboru, nielen ľudové, ale aj stredné a vysoké.«
Na Slovensku pred štátnym prievratom r. 1918 právo rím. katol. cirkvi na vlastné školy akéhokoľvek druhu a stupňa zabezpečené bolo rozličnými staršími a novšími uhorskými zákonmi, ktoré na základe prvého československého zákona zo dňa 28. októbra 1918 (č. 11/1918 Sb. z. a n.), ktorým bol vyhlásený československý štát a ktorý podržal v platnosti na Slovensku predošlý uhorský právny rád, prešly do novosriadeného československého štátu a teda na Slovensku aj naďalej ostaly v platnosti. Po štátnom prievrate r. 1918 tieto uhorské zákony a teda aj nimi zabezpečené práva rím. katol. cirkvi doteraz podstatne neboly zmenené novými československými zákonmi, lebo tieto zväčša sa týkajú len spôsobu správy školstva, platov učiteľstva, spôsobu hmotného udržovania škôl a učebnej látky, ktorá má byť v nich prednášaná.
Základné práva, ktoré na Slovensku platné štátne zákony rím. katol. cirkvi vo veci školstva zabezpečujú, sú tieto: 1. právo zakladania a 2. právo vlastného spravovania cirkevných škôl, v čom je zahrnuté aj právo vlastného disciplinárneho práva tak vo veciach žiactva ako aj učiteľstva; ďalej 3. právo verejnosti, že totižto rím. katol. cirkevné školy sú pred štátom rovnoprávne v každom ohľade so štátnymi, obecnými a inými verejnými školami; 4. právo požadovania hmotných prostriedkov pre udržovanie rím. katol. cirkevných škôl, totižto štátnymi zákonmi je uznané a zabezpečené to právo rím. katol. cirkvi, že ona od svojich veriacich oprávnená je v prípade potreby aj pomocou štátnych administratívnych úradov vyberať školskú daň a oprávnená je požadovať aj verejné, štátne, obecné atď., hmotné prispievanie k udržovaniu jej cirkevných škôl. Všetky tieto práva vo veci školstva patria na Slovensku rím. katol. cirkvi pri splnení štátnymi zákonmi predpísaných podmienok a pri najvyššom štátnom dozore.
Na Slovensku veľký záujem má rím. katol. cirkev aj na tých nižších-vyšších školách, ktoré patria rehoľníckym rádom, spolkom katolíkov alebo jednotlivým katolíkom ako fyzickým osobám. Tieto školy vlastne nie sú cirkevnými, lebo ony nepatria Cirkvi ako takej, ale zakladajú sa na práve spolkov a súkromníkov mať vlastné školy, teda sú školami spolkov a súkromníkov, ale cirkev katolícka má na nich veľký záujem, lebo sú to školy výslovne katolícke. Preto Cirkvi aj v bývalom Uhorsku, ktorého čiastkou bolo Slovensko do štátneho prievratu r. 1918, vždy veľmi záležalo na tom, aby katolíckym školám rehoľníckych rádov, školám katolíckych spolkov a súkromníkov štátnymi zákonmi boly priznané a zabezpečené všetky tie základné práva, ktoré si Cirkev sama požadovala pre svoj e cirkevné
školy, aby teda aj títo činitelia slobodne si mohli zakladať, sami spravovať a udržovať svoje školy a aby ich školám bolo priznané právo verejnosti. Toto sa cirkvi katolíckej v bývalom Uhorsku skutočne podarilo previesť a preto dľa prevzatých uhorských školských zákonov na Slovensku aj teraz rehoľnícke rády, katolícke spolky a súkromníci majú právo pri splnení zákonmi predpísaných podmienok zakladať, spravovať a udržovať verejné školy.
Len mimochodom spomenieme, že cirkev katolícka v bývalom Uhorsku postarala sa o to, aby zákonom bolo zabezpečené vyučovanie náboženstva aj vo všetkých druhoch štátnych, obecných a iných školách a aby teda aj to katolícke žiactvo, ktoré navštevovalo tieto školy, bolo dostatočne vyučené a vychované vo svojom náboženstve. Preto teraz na Slovensku dľa prevzatých uhorských zákonov vo všetkých štátnych, obecných a iných školách rozličných druhov vyučovanie náboženstvu je povinným predmetom vo všetkých triedach.
I. Detské opatrovne. O týchto ústavoch, ktoré sú určené pre opatrovanie 3—6 ročných detí, platia predpisy zákona XV:1891.
Detské opatrovne môžu sriadiť a udržovať: štát, obce, cirkvi, právne osoby a súkromníci (§ 3). Obce, cirkvi a právne osoby sú povinné sriadenie detskej opatrovne len oznámiť štátnemu okresnému škôldozorcovi. Právne osoby však povinné sú už vo svojich stanovách mať patričné predpisy o vedení takýchto ústavov alebo musia si ministerstvom školstva vopred dať schváliť zvláštny organizačný štatút pre vedenie týchto ústavov (§ 24. zákona a nález najvyš. spr. súdu z 11. júna 1932, č. 4896).
Správa rím. katol. cirkevných opatrovní patrí rím. katol. farskej školskej stolici (§ 22.) a jej nadriadenej vrchnosti, totižto príslušnému biskupskému úradu (§ 27.). Najvyšší dozor nad všetkými detskými opatrovňami, teda aj nad cirkevnými, rehoľnými atď., vykonáva štát cestou okresného štátneho škôldozorcu (§ 28.). V prípade potreby štát poskytuje všetkým detským opatrovňám, teda aj cirkevným, stálu podporu (§ 44.).
Ústavy pre vzdelanie opatrovníc detských opatrovní môžu sriadiť: štát, obce, cirkvi, právne osoby a súkromníci (§ 32.). Rím. katol. cirkevné ústavy pre vzdelanie opatrovníc spravuje si cirkev sama a ona im určí aj učebnú osnovu, ktorá však musí byť prispôsobnená učebnej osnove, vydanej ministerstvom školstva (odst. 2. § 32.).
II. Ľudové školy. O sriaďovaní a udržovaní všetkých ľudových škôl na Slovensku, teda tak štátnych, obecných ako aj cirkevných, platné sú predpisy zákona XXXVIII :1868.
Dľa tohoto zákona verejné školy môžu sriadiť a mať: cirkvi, spolky, súkromníci, obce a štát (§ 10.). Cirkvi majú právo vo všetkých tých obciach, v ktorých majú svoju cirkevnú ľudovú školu, samé cestou svojich farských školských stolíc vyrubovať a vyberať cirkevno-školskú daň od svojich veriacich (§ 11.), ktorú daň, keďže ona sa zakladá na zákone a je teda verejnou daňou, štátne administratívne úrady na požiadanie školskej stolice povinné sú administratívnou cestou vymáhať (min. kultu a školstva č. 7522/903).
Cirkev, vlastne jej patričná farnosť, má právo rozličnými titulmi požadovať od politic-
kej obce, aby táto hradila zo svojich prostriedkov celý náklad hmotného vydržovania cirkevnej školy alebo aby čiastočne prispela k tomuto vydržovaniu. Tieto na platných zákonoch sa zakladajúce tituly sú nasledujúce: 1. na základe kanonickej vizitácie alebo Schul-fassie politická obec, ako taká, udržuje cirkevnú školu a vtedy všetcia občania tej obce bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť musia prispieť na toto udržovanie, lebo v takomto prípade táto ich povinnosť zakladá sa na ich členstve vo sväzku obecnom (nález najvyš. spr. súdu z 12. mája 1932, č. 7773); 2. odst. 2. § 25. zákona XXXVIII:1868 ponechal politickým obciam voľnosť, aby, keď chcú, aj po vydaní tohoto zákona hmotne vydržiavaly cirkevnú školu. Keď politická obec náklad udržiavania cirkevnej školy skutočne aj po zákone XXXVIII: 1868 hradila zo svojich prostriedkov, vtedy z tohoto vznikol záväzok politickej obce, ktorý táto dobrovoľne na seba vzala na základe odst. 2. § 25. zákona XXXV1II:1868 a preto politická obec teraz povinná je tento náklad aj naďalej hradiť (nález najvyš. spr. súdu z 25. júna 1932, č. 7527); 3. § 23. zákona LIII: 1868, oprávňuje politickú obec, aby tým konfesiám, ktoré (sú v obci zastúpené, mohla dať na cirkevné alebo školské ciele podporu, v takomto prípade však musí byť tá podpora spravodlivé rozdelená dľa pomerného zastúpenia konfesií v tej obci (nález najvyš. spr. súdu z 21. mája 1932, č. 7620); 4. politická obec môže sa zaviazať právoplatným svojím usnesením, že cirkevnej škole poskytne dočasnú (na pr. pri stavbe) alebo stálu podporu zo svojich prostriedkov. Cirkevná obec má právo všetkými týmito zákonnými titulmi požadovať od politickej obce, aby ona jej cirkevnú školu celkom alebo čiastočne vydržiavala, alebo má právo žiadať od politickej obce, aby táto dočasne alebo stále prispela k udržiavaniu cirkevnej školy. To však, že cirkevná obec má právo požadovať od politickej obce splnenie nejakej jej zaviazanosti k cirkevnej škole, neprekáža tomu, aby cirkevnej škole v smysle § 15. zákona XXXVIII:1868, bolo dané vládne napomenutie (nález najvyš. spr. súdu z 20. januára 1932, č. 472).
Správu cirkevných, farských ľudových škôl prevádza sama cirkev (§ 11., zákona XXXVIII:1868) a jej farské školské stolice, ktoré podliehajú právomoci cirkevnej, totižto príslušnému biskupskému úradu (§ 9, 13. zák. XXVIII:1876). Na základe týchto predpisov zákonov biskupský sbor bývalého Uhorska r. 1877 a potom r. 1911 vydal organizačné pravidlá, ktorými sa určovaly právne pomery rím. katol. cirkevných školských stolíc a ktorými pravidlami bola upravená správa rím. katol. cirkevných škôl. Tieto pravidlá k zmeneným štátnym pomerom prispôsobil biskupský sbor Slovenska a r. 1925 úradne ich vyhlásil. Rím. katol. cirkevné školy Slovenska spravované sú teraz týmito pravidlami.
Učiteľov rím. katol. cirkevných ľudových škôl volí rím. katol. cirkevná školská stolica a túto voľbu príslušný biskupský úrad schvaľuje. Základný plat učiteľov dáva školská stolica zo svojich prostriedkov a ona žiada od ministerstva školstva štátny doplnok platu učiteľa (§ 15. zák. XXVII:1907). Učebnice a učebné pomôcky cirkevných škôl určí príslušná cirkevná vrchnosť (§ 11. zák. XXXVIII:!868).
Disciplinárne právo nad učiteľmi cirkevných škôl patrí cirkvi a príslušný biskupský úrad vykonáva ho dľa disciplinárneho štatútu, ktorý je pripojený k vyššie označeným pravidlám rím. katol. cirkevných škôl. V disciplinárnom pokračovaní proti cirkevnému učiteľovi musia sa zachovať aj predpisy štátnych zákonov, hlavne predpisy § 22. a nasl. zákona XXVII :1907.
Najvyšší dozor nad všetkými, teda aj nad cirkevnými školami, vykonáva minister školstva cestou štátnych okresných škôldozorcov (§ 4. zák. XXVIII: 1876). Keď pri cirkevnej škole nie sú dodržané zákonmi predpísané podmienky, vtedy vláda môže dať tri razy v polročných lehotách vládne napomenutie príslušnej cirkevnej vrchnosti s tým, aby sa ona postarala o potrebnú nápravu v tej škole. Po bezúspešných vládnych napomenutiach vláda môže nevyhovujúcej cirkevnej škole odňať(právo verejnosti a nariadiť sriadenie obecnej školy. (§ 15. zák. XXXVIII:1868.) Podobne vláda môže nariadiť zatvorenie cirkevnej školy pre príčiny označené v §§ 26, 27 zák. XXVII:1907, a namiesto cirkevnej školy sriadiť štátnu alebo obecnú školu.
Z nových československých školských zákonov, ktoré sa týkajú aj rím. katol. cirkevného ľudového školstva, najdôležitejšie sú tieto: zákon č. 292/1920 o správe školstva, zákon č. 226/1922 (takzv. malý školský zákon) a k nemu vydané vládne prevádzacie nariadenie č. 64/1925, ďalej zákon č. 104/1926 o služobných platoch učiteľstva.
III. Meštianske školy. O rím. katol. cirkevných meštianskych školách zväčša sú platné tie zákony a, týmito zákonmi sú zabezpečené tie práva cirkvi, ktoré boly vyššie vypočítané pri rím. katol. ľudových školách. Cirkev teda slobodne môže takéto školy zakladať a mať vo svojich farnostiach, sama si ich spravuje, vydržuje ich prípadne pomocou obecnou a štátnou, vykonáva nad ich učiteľmi disciplinárnu moc a ministerstvu školstva patrí aj nad týmito školami právo najvyššieho dozoru.
IV. Ucitelské ústavy. Do štátneho prievratu r. 1918 učiteľské ústavy patrily medzi ľudovýchovné školy a preto ich organizácia v bývalom Uhorsku bola prevedená zákonom XXXVIII :1868, ktorým zákonom bolo usporiadané celé ľudovýchovné školstvo počnúc od ľudovej školy cez opakovacie, vyššie, meštianske školy až po učiteľské ústavy záverečne.
Dľa § 13. zák. XXXVIII :1868 cirkev katolícka slobodne si môže zakladať a mať učiteľské ústavy tak mužské ako i ženské, sama si ich spravuje a udržuje prípadne pomocou obce a štátu. Aj nad týmito školami najvyšší dozor patrí ministerstvu školstva a vláda dľa vyššie už uvedeného § 15. zák. XXXVIII:1868 aj týmto cirkevným učiteľským ústavom môže dať vládne napomenutie a prípadne im odňať právo verejnosti.
V republike československej učiteľské ústavy boly zaradené medzi stredné školy, ale ich základná organizácia aj naďalej spočíva na zákone XXXVIII: 1868.
V. Stredné školy. Organizačným zákonom stredného školstva je na Slovensku doteraz platný zákon XXX:1883, ktorý bol zmenený zákonom XXXIII:1890 o vyučovaní predmetov, nahradzujúcich predmet gréckeho jazyka. V republike československej zákonom č. 293/1919 bolo nariadené, že na Slovensku, nakoľko nie sú ustanovené výnimky, platia
čo sa týka učebných osnov stredných škôl, školských kníh, prijímania žiakov, zkúšok a klasifikácie, školských prázdnin, zkúšok dospelosti, služobného pomeru učiteľstva a pod., príslušné ustanovenia platné pre stredné školy v Čechách, na Morave a v Sliezsku.
Do prievratu r. 1918 okrem štátnych stredných škôl (5) na Slovensku boly aj takzv. kráľovské katolícke gymnázia (8), ktoré boly vydržiavané zo štátom spravovaného študijného fondu a ktoré teda boly aspoň čo do pôvodu a prostriedkov vydržiavania katolíckymi cirkevnými strednými školami. Kráľovské katolícke gymnázia spravoval minister školstva. Katolíckych rehoľných gymnázií bolo na Slovensku do prievratu r. 1918 počtom 10 (7 piaristských, 2 premonštrátske a 1 benediktínske); okrem toho jedno gymnázium bolo arcibiskupské (Trnava) a jedno mestské katolícke (Nové Zámky).
Teraz na Slovensku katolícke gymnázia sú: v Komárne benediktínske, v Malackách františkánske a v Znieve oživené katolícke patronátske gymnázium.
Dľa zákona XXX: 1883 stredné školy (gymnázia, reálky) okrem štátu, municipií a obcí môžu zakladať a mať cirkvi, spolky a súkromníci. § 47. tohoto zákona ustanovuje, že v takom prípade, keď jestvovanie nejakej neštátnej strednej školy vyžadujú všeobecné alebo miestne vážne dôvody, medzi ministrom školstva a udržovateľom takejto školy môže byť uzavretá smluva, ktorou sa určí spôsob a podmienky štátneho prispievania k hmotnému udržovaniu tejto školy. Keď štát — predpisuje § 47. ďalej — na udržiavanie neštátnej strednej školy prispieva menej ako polovicu nákladu, vtedy tá škola ostáva v správe svojho udržovateľa; keď však štát dáva viac, ako polovicu nákladu, vtedy tá škola prejde do správy ministerstva, ale majetok školy aj v tomto prípade ostáva vlastníctvom patričnej vrchnosti tej školy.
Cirkev svoje stredné školy sama si spravuje, sama im určuje učebnú osnovu a učebné knihy (§ 8.), sama si vymenuje pre tieto školy profesorov (§ 33, 47) a sama vykonáva nad týmito profesormi disciplinárnu moc (§ 39.). Najvyšší dozor nad neštátnymi strednými školami vykonáva štát cestou svojich škôldozorcov. Keď pri niektorej cirkevnej strednej škole nie sú splnené zákonmi predpísané podmienky, vtedy vláda môže žiadať od príslušnej cirkevnej vrchnosti, aby sa ona postarala o nápravu; keby sa to od cirkevnej vrchnosti nemohlo vymôcť, vtedy vláda má právo vyučovanie na takejto škole zastaviť alebo aj samu tú školu zrušiť (§ 50.).
VI. Vysoké školy. V bývalom Uhorsku Cirkev katolícka slobodne mohla sriaďovať a mať vysoké školy, univerzity a akademie. Na Slovensku r. 1635 v Trnave bola založená katolícka cirkevná univerzita, ktorá r. 1777 bola preložená do Budína a odtiaľ r. 1784 do Pešti.
V republike československej zákon č. 28/1922 predpisuje, že neštátnym vysokým školám len zvláštnym zákonom a v medziach tohoto zákona možno povoliť tie práva, ktoré prislúchajú štátnym vysokým školám, teda že neštátne vysoké školy len zvláštnym zákonom a v medziach tohoto zákona môžu dostať právo verejnosti.
MICHAL KOPČAN
VÝZNAM KATOLÍCKEJ ŠKOLY
Katolícka Cirkev bola si vždy v plnej miere vedomá svojho poslania a nikdy nezabúdala na slová Kristove: »Nechajte malučkých ku mne prísť. — Ja som cesta, pravda a život.« Tieto slová ju poverily učiť všetky národy a daly jej právo i na školu a na výchovu. Od
samého prvopočiatku jej založenia cirkevní činitelia zakladali školy, v ktorých učili a vychovávali nielen pre život večný, ale ich cieľom bolo zabezpečiť svojim spolubližným aj tuzemský blahobyt a spokojné spolunažívanie. Ako všade, tak aj u nás, na našom milom Slovensku, s rozširovaním kresťanstva vyrástaly aj školy, a to náboženské, v ktorých sa vyučovalo a vychovávalo podľa kresťanských zákonov. Žiaľbohu, z doby cyrilometodskej o zakladaní škôl nemáme nijaké presné dáta, ale že to tak bolo, veríme, a túto našu vieru potvrďujú záznamy o školstve na Slovensku z VIII., IX. a XI. storočia. Čím ďalej tým viac a viac dát nachádzame o školstve na Slovensku a to vždy len o školstve, ktoré zakladala cirkev katolícka alebo iné náboženstvá. Už od prvopočiatku cieľom týchto škôl bola hlavne výchova srdca a rozumu. Vzdelanie vo vedomostiach kráčalo paralelne s ušľachtením mravným. Tomuto cieľu slúžily všetky školy na Slovensku až do roku 1868, v ktorom bolo zákonom, článkom XXXVIII., umožnené jestvovanie popri cirkevných školách aj štátnym, obecným a spolkovým. Týmto zákonom prestala byť cirkev v bývalom Uhorsku ojedinelou prirodzenou majiteľkou školstva. Nevera, spojená so slepým šovonizmom utvorily tento zákon a ora-bovaly Cirkev o výlučné vlastnícke právo na školu. Takto potom katolíckych škôl ubúdalo. Rástly štátne a obecné školy, ako silné bašty nevery, odnárodňovacie, maďarčiace, národ hrdúsiace ustanovizne slepého maďarského šovinizmu, ktorý vyvrcholil v zákone z roku 1907. Slovenská katolícka škola však napriek všetkým násiliam a poníženiam vždy stála v službách Cirkvi a národa, a nebyi jej, nebolo by ani národného zmŕtvychvstania. Prievratom roku 1918 naše katolícke ľudové školstvo ostalo aj naďalej majetkom katolíckym.
Nová doba, nový život a nové snahy zburcovaly celý život v každom smere. Novota .
UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY TRNAVSKEJ: i. Borský Sv. Mikuláš. 2. Verešvár. 3. Zeleneč. 4. Tardošked. 5. Bánovská Kesa. 6. Hochštetno. 7. Nadlice. 8. Veľký Dioszeg.
UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY TRNAVSKEJ: Dolný Almáš. z. Réca. 3. Veľké Šárovc 4. Matka Božja. 5. Stará Turá. 6. Topolčany. 7. Rárbok. 8. Maďarský Bél.
UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY TRNAVSKEJ: i. Urmin. 2. Dunajská Nová Ves. 3. Beregsek. 4. Smolenice. 5. Nove Mesto n./Váhom. 6. Bojna, učebňa Školských bratov. 7. Most na Ostrove, nemecká. 8. Šalgov.
XXXXJU
UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY TRNAVSKEJ: i. Majcichov, výtvarné prejavy v^triede Michala Kopčana. i. Majcichov, divadlo v triede Michala Kopčana. 3. Majcichov, hra v triede Michala Kopčana. 4. Naháč. 5. Farkašín.
6. Opoj. 7. Bínovce. 8. Abraham.
UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY TRNAVSKEJ: i. Slovenská Ves. 2. Hprné Zelenice. 3. Vajnory. 4. Kaplna. 5. Sekule. 6. Voderady pri Trnave. 7. Bratislava. 8. Lukacovce.
UKÁŽKY BUDOV R. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY ROŽŇAVSKEJ: i. Divín. 2. Rimavská Seč. 4. Švedlár, nemecká.
8. Fiľakovský Šávoj.
UKAZKY BUDOV GR. K. ĽUDOVÝCH ŠKÔL Z DIECÉZY GR. K. PREŠOVSKEJ: 3. Bardejovská Nová Ves. j. Medzilaborce,
skupina žiakov vyšších tried. 6. Šamudovce. 7. Svidnička.
valila sa aj do našich ľudových škôl. Stretly sa tu dva prúdy: mravno-náboženský smer výchovy í laickou morálkou. Povstal boj dvoch svetonázorov o školu.
Svetonázor určí cieľ človeka, dáva mu náhľady na svet, na ľudí, dáva mu určitý ráz, charakter, formuluje ho vnútorne a určuje mu smernice počínania v živote. Táto náplň javí sa vo skutkoch, smýšľaní a v celom živote človeka a má veľavýznamnú dôležitosť.
Svetonázor kresťanský je hlásaný samým Kristom, ktorý nás učí, že sme najdokonalejším stvorením Božím, že máme veriť v Boha, Jeho poznať ako svojho Stvoriteľa, Zivoto-darcu a budúceho Sudcu. Človek je stvorený na obraz Boží, má nesmrteľnú dušu, ktorá patrí večnosti. Človeka pozdvihuje náboženstvo a objasňuje jeho pomer k Bohu, prapríčinu všetkého jestvujúceho vidí len v Nom, uvedomuje ho o podstate duše a sveta. Náboženstvo vedie človeka k Bohu a bez Boha niet mravnosti. Náboženstvo zošľachťuje človeka a mravnosť hlboko do srdca vštepuje. Jedine náboženstvo zabezpečí trvalý pokoj národa, náboženstvo podrobuje zákonom ľudskú vôľu, ono učí poslušnosti a náklonnosti k vrchnostiam, zakazuje vzburu, rešpektuje majetok, káže uznávať práva bližného, učí súcitu s trpiacimi, povzbudzuje napomáhať biednych, teší nešťastných a dáva nádej na majetky nepominuteľné. Náboženstvo učí poctivé pracovať a šetriť zdravie. Náboženstvo je najužitočnejším pre štát, ono učí k povinnostiam tak vládarov ako aj občanov. Náboženstvo je mravnou silou, ktoré mnohými prostriedkami blahodarne pôsobí na spoločnosť ľudskú a je matkou spravodlivosti z lásky.
Ak sa náboženský cit zosľabuje, človek klesá a oddáva sa hriechu, stará sa len.o hmotné záujmy, hromadia sa spory, vzrastá nenávisť, rúca sa poriadok a pripravuje sa hrob národu. O tom nás učia aj dejiny slávnych kultúrnych národov, ktoré zahynuly, lebo nazieraly na svet materialisticky a pôžitkársky. Zahynuly nedostatkom náboženstva a mravov.
Ak chceme odstránii nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí moderným sociálnym pohanstvom, musíme vštepovaí do sŕdc nášho dorastu náboženský cit a bojovai za svetonázor kre-síanský preto, lebo novodobé neverectvo je zkaza národa a ludstva. Dobre pochopujeme veľký význam školy, ale pochopujú ho aj naši nepriatelia a zmocniť sa chcú za každú cenu škôl; vziať opraty mládeže do svojich rúk. Nesmieme byť ľahostajní a musíme zachrániť školu s kresťanským svetonázorom a zachovať si, najdrahšie dedictvo otcov v záujme budúcnosti Cirkvi a národa.
Stojíme na rozcestí západoeurópskej kultúry. Víťazstvo školy so svetonázorom kresťanským je víťazstvom svetonázoru kresťanského a víťazstvo moderného sociálneho pohanstva zničí kresťanskú kultúru. Bojišťom je škola, lebo ide o reformu duše, o prevýchovu celých generácií, o vštepovanie nového svetonázoru pomocou školských činiteľov, hlásajúcich, že človek má dobro činiť len k vôli dobru a o našom najdrahšom dedictve, náboženstve a mravnonáboženskej výchove tvrdia, že je nedostatkom rozumového žitia. Vieme a presvedčení sme, že nauka »dobro činiť len k vôli dobru« nestačí, že ani rozumová vyspelosť človeka nezabezpečuje jedine mravnú zachovalosť, nepovzbudzuje k dobročinnosti a preto stojíme na podklade kresťanskej školy a jedine od nej očakávame obrat k lepšiemu. Sme
teda za školy kresťanské, vybudované na pravých cez storočia osvedčených základoch v záujme pokojného a blahodarného rozvoja jednotlivca, rodiny, Cirkvi, národa a celého štátu.
Cirkev, národ a štát predpokladá mravných, čestných a charakterných ľudí a tých im môže odchovať a dať jedine škola kresťanským svetonázorom, ktorá pomocou náboženstva chce, aby vychovala dieťa »telesne zdravé, silné, rozumové vyspelé a mravne dokonalé pre ľudskú spoločnosť«. Chce odchovať občanov kresťanským svedomím, s jasným poznaním dobrého a zlého. Chce, aby jej odchovanci žili a pracovali čestne, stránili sa krádeže, klamstva, vraždy a nemravnosti, lebo je to hriechom, za ktorý sa zodpovedajú pod ťarchou trestu pred Bohom. Chce odchovať ľudí, ktorých svedomie je žalobcom a prísnym sudcom podľa božských príkazov.
Tu uvedené pravdy potvrd'ujú aj veľkí myslitelia a pedagogovia, ako univerzitný profesor Dr. Forster, ktorý hovorí vo svojom diele »Religion und Charakterbildung«: »Prítomnosť Krista v modernej škole je prepotrebná, lebo vo svetle jeho pravdy, kresťanskej pravdy, nevyhnutne srútia sa všetky márnivé preceňovania poznatkov a schopnosti druhého a tretieho radu a v celej žiare vynikne potom to, čo jedine má cenu pre život a čo dáva silu, pokoj a pravdivé poznanie.« A na konci svojho diela hovorí: »Kto prečíta pozorne túto knihu, pochopí, prečo sa na konci diela vyslovuje prísny požiadavok náboženskej školy. V tejto jedine možno jednotnosťou celej osnovy, ktorá smeruje k centrálnej pravde, vychovať skutočný charakter. Táto jednotnosť chybuje v neutrálnej škole bez-konfesijnej, ktorá je vyrvaná už svojimi koreňami z organickej pôdy zdravej peda-gogiky.«
A nie ten dr. Forster, ale Aristoteles, Plato, Sokrates, Alkibiades, Coolidge, Komenský a mnohí iní potvrd'ujú veľký význam náboženstva a náboženskej školy, ba sám prezident Masaryk hovorí: »Nie Cezar, ale Ježiš.«
Dôležitosť a prepotrebnosť náboženskej školy potvrd'ujú i smutné výsledky na poli výchovy v tých štátoch, ktoré opovrhly náboženskou školou a zaviedly školu neutrálnu-bezkonfesijnú.
Vo francúzskom časopise »Temps« francúzski profesori uverejnili vyhlásenie, dľa ktorého laická morálka v štátnych francúzskych školách má na svedomí »silný vzrast opilstva, zločinnosti, špiritizmu, sebevrážd, šialenstva, rozvodov a dobrovoľných potratov, nechuť k práci a pod.« Dľa nich »sa povznesie pokleslý mrav návratom od laickej morálky ku katolicizmu.« Bonjeau, sudca pri seinskom tribunále píše: »Francúzsko prepadá zkaze. Hlavnú vinu znemravňovania a spustlosti nesie beznáboženská škola a výchova.« — »Laická škola,« hovorí parížsky sudca Ouillot, »urobila úžasný bankrot; lebo s náboženským ideálom zmizol aj každý ideál; bezvlastenci rastú na tom istom strome, čo bez-božníci.«
Učenec Viktor Cousin s ciest po Nemecku, kde študoval školstvo, píše svojmu ministrovi z Berlína do Paríža: »Poznám Európu, a nikde som nenašiel dobrých obecných škôl, lebo
R. kat. ľud. škola Bohunice pri Trnave
chybovala v nich kresťanská láska. Obecná škola kvitne iba v troch štátoch: Holandsku, Škótsku a Nemecku preto, že je tam celkom náboženská.«
Podobne by sme mohli uviesť odstrašujúce a výstražné príklady z Talianska, Rakúska, Pruská, Ruska a iných štátov, kde niet mravnonáboženskej výchovy.
Uvedené pravdy, dôvody, výroky a príklady utvrďujú v nás veľký význam a prepotreb-nosť školy s kresťanským svetonázorom, a to takej, v ktorej nemáme len hodinu náboženstva, ale v nej vyučovaný každý predmet a celý život jej je presiaknutý kresťanským svetonázorom: láskou k Bohu a k bližnému. Toto naše presvedčenie nám káže nielen udržať a zachovať od otcov zdedený drahý poklad, našu školu, ale o ňu sa starať, napomáhať a rozširovať.
MICHAL KOPČAN
ŠTATISTICKÝ PREHĽAD R. KAT A GR. KAT ŠKOLSTVA ĽUDOVÉHO
NA SLOVENSKU
a) Politický okres • Udržia vateľ školy Školskí
a) Školská obec a) Ráz bola stavaná
b) Štátny školský inšpektor Fara
o w £ SI) B >N b) Posledná pošta b) Biskupstvo školy o <0 •Q O •M 1. obec 43 s- o >w •ÔJ stará > « Ä > « CO v ň XI > a M O > a m ■a > nákladom
m O o Q í- OJ 3 C o c tH a 'C a o a Kč h
i a) Aboň Veľký b) Aboň Veľký a) Dunajská Streda b) Bratislava III. a) Aboň Veľký b) Trnava r. kat. / — — — — / — — — — — —
2 a) Abovce b) Strkoveo a) Tornaľa b) Jelšava a) Abovce b) Rožňava r. kat. / - - - - / - - - - - -
3 a) Abrahám b) Abrahám a) Galanta b) Galanta a) Abrahám b) Trnava r. kat. - / 650000 -
4 a) Abrahámovce b) Vrbov pri Kežmarku a) Levoča b) Poprad a) Abrahámovce b) Spišské r. kat. - / - - - / - - - - - -
5 a) Almáď b) Hajnáčka a) Peledince b) Rim. Sobota a) Kost. Bašta b) Rožňava r. kat. / - - - - / - - - - - -
6 a) Almáš Dolný b) Almáš Dolný a) Levica b) Levice a) Pečenlee b) Trnava r. kat. / - - - - / / - - / 50000 -
7 a) Andrejová b) Bardejov a) Bardejov b) Bardejov a) Andrejová b) Preáov gr. kat. / - - - - / - - - - - -
8 a) Aňala b) Nové Zámky a) Sít. Dala b) Nové Zámky a) Nové Zámky b) Trnava r. kat. - - - - / / - - / - 5000 -
9 a) Antol Sv. b) Anitol S v. a) Banská Štiavnica b) Zvolen a) Antol Sv. b) Trnava r. kat. / - - - / - - - - - -
10 a) Ardanovc« b) Kor. Otrokovce a) Hlohovec b) Hlohovec a) Ardanovce b) Trnava r. kat. - / - - / - - - - -
11 a) Arnutovce b) Smižany a) Sp. Nová Ves b) Poprad a) Letanovce b) Spišské r. kat. / - - - - / - - - - - -
12 a) Ašakerf b) Aäakerť a) Nitra b) Nitra a) Ašakerť b) Trnava r. kat. / - - - - / - - / - 49000 -
13 a) Báb Malý b) Báb Malý a) Hlohovec b) Hlohovec a) Báb Malý b) Trnava r. kat. - / - - - / - - - - - —
14 a) Babfn b) Oravský Podzámok a) Námestovo b) Kubin Dol. a) Hruštln b) Spišské r. kat. / — - — - / — - - - — —
15 a) Babiná b) Babliná a) Zvolen b) Zvolem a) Babiná b) B. Bystrica r. kat. / - / - - / - — - — - —
16 a) Bablndol b) Kalaz a) Vráble b) Zl. Moravce a) Veľ. Hyndice b) Trnava r. kat. / — - - — / - - - - — —
17 a) Baoúch b) Beňuä a) Breeno n. Hr. b) Brezno n. Hr. a) Beňuä b) B. Bystrica r. kat. / — / /
18 a) Baŕka b) Bief a) Kráľ. Chlumec b) Cop a) Boťany b) Košické r. kat. / - - - - / - - - - — -
19 a) Badín b) Badín a) Banská Bystrica b) Banská Bystrica a) Badín b) Banská Bystrica r. kat. / — / — - / - — - — - —
20 a) Badín Dolný b) CaJbr. Vrbovok a) Krupina b) Šahy a) Badín Dolný b) Trnava r. kat. / — — — — / — — — — — —
21 a) Baskov b) Sečovce a) Trebišov b) Trebišov a) Baŕkov b) Užhorod gr. kat. / — — — — / — / — — 105000 —
22 a) Bagota b) Bagota a) Stará Dala b) Nové Zámky a) Stará Daíla b) Trnava r. kat. / — -- — - - / - - / 96000 -
23 a) Báhoň b) BáJioft a) Modra b) Trnava a) Báhoň b) Trnava r. kat. - / - - - - / - - / 330000 -
24 a) Bajč b) Bajč a) Stará Dala b) Nové Zámky I. a) Bajč b) Trnava r. kat. - - - - / / - / - - 35000 -
25 a) Bajč Dvor. Chrasť b) Bajč a) Stará Dala b) Nové Zámky I. a) Bajč b) Trnava r. kat. - - - - / / - - - - - -
budova Škola je Vyuč. jazyk Pofiet Počet uilteľov T S sa o Iné školy sú v obci
má l'c majetkom žiakov tried kvalifik. nekv. PÍ Školský rozpočet mešť. ľudové
O m Z VI) c •N > 0 v u o u 01 >> . pob- z toho v šk. r. 1932-33 »H 1 00 1—1 a: v šk. r. 1932-33 muž. žen. na rok 1932 činí . aug.
c n v a a S c M Ä o 3 U 0 ■M •C O ■o a « > •d 0) | slov. m c tí š > o "ôS ^-oi .1-1 v šk. r, 1932-33 «ts 4.M ši .M •r. > VH "ý o o -O 3 o muž. 3 ■o 01 -ó o o štátna > o> JÍ 6 oi c« c "5 v . ref. Š
M ■c 3 CC a a OJ Ä C Ä o •3 i! 3 S CJ c 0 01 >iH X C tH bil ä1® .5 c 01 TJ -3 O a Q. M o; ■O o •o 01 •o •o V >N U o n Kč h o -Q O >01 o o > 01 > 01 •3 m
1 2 - / / / 131 211 205 6 2 2 2 - 4 1 - 1 1 - - - - 7908
2 1 - / / / 58 107 101 6 1 2 - - 2 1 - 1 - - - - - 29300
3 5 1 1 3 z / / - - — - / / - — - - 225 17 75 247 51 108 246 51 108 1 3 3 2 — 5 1 2 1 2 2 177551 2635 6445
5 - / / / - 1 1 - 1 — - 1 - - - — — — - - - - - - - -
6 2 1 / - - - - - / / - - - 46 60 60 - 1 - - 1 1 - - - - - - - 4300 - - - - - - - - - -
7 1 - / - - - - - - / / - - - - 61 89 89 - 1 - - 1 1 - - - - - 2 - 27000 - - - - - - - - - -
S 2 - - - / - - / / - - - 63 92 92 - 1 1 - 2 1 - - 1 - - - - - - - - - - - - - -
9 2 - / - - - / / - - - - 186 252 247 5 2 1 - 3 1 - - 2 - - 2 - 36000 - - - - - - - - - -
10 1 / - - - - - / / - - - - 40 63 63 - l - - 1 - - - - 1 - 1 - 35400 - - - - - - - - - -
Í1 1 / - - - - - - / / - - - 30 32 32 - 1 - - 1 1 - - - - - - - 13599 - - - - - - - - - -
12 2 : / - - - - - - / / - - - 32 85 81 4 1 1 - 2 1 1 11000 /
13 1 87 155 155 1 1 1 1 6452
14 2 - / - - - - / / - - - 119 163 163 - 2 - - 2 1 - 1 - - - 1 - 32436 - - - - - - - - - -
15 1 - / - / - - - - / / - - - 32 28 28 - 1 - - 1 1 - - - - - - - 32776 70 /
16 1 r, / / / 62 95 89 6 1 1 - 2 1 - - 1 - - - - 29109
17 1 - / - / - - - / / - - - - 160 47 46 1 1 - - 1 1 - - - - - - - 4986 /
18 1 - / / / 39 39 34 5 1 27098 /
19 1 - / - - - - - - / / - - - - 54 88 88 - 1 1 - 2 1 1 - - - - - - 13000 - - - - / - - - - -
20 1 - / - - - - - / / - - - 74 92 92 - 1 - - 1 - - - - 1 - 1 - 8915 - - - - - - - - - -
21 / / / 111 146 110 146 1 2 1 1 2 3 1 1 1
22 2 - / 128 - - 1 1 - 1 — — — — — - - - - - -
23 4 3 - / - - - / / - - - - 137 199 199 - 2 2 2 - 4 1 1 1 1 - - - - 18725 98
24 2 2 - - - / - - / / - - - - 305 98 96 2 2 2 - 2 1 - 1 - - - - - - - - - - - - - - - -
25 1 — — — - — / - — / / - — - - 73 58 58 - 1 1
a) Politický okres • Udržia vateľ školy Školská
a) Školská obec b) Posledná pošta a) Fara b) Biskupstvo Ráz školy bola stavaná
Bežné číslo b) Štátny školský inšpektor w 0) o o ■š o <Ľ Ä O u >í3 U o -M Í2 stará •n > « a > « tn v ffl o g m cS O % w m ■« > nákladom
o 'c a 1* a) c 0 c L. a 'C a O c Kč h
26 a b Bajč - dvor Vlkanovo Bajč a) Stará Dala b) Nové Zámky I. a) Bajč b) Trnaiva r. kat. / - — - - / - - — - — —
27 a b Bajerov Prešov a) Prešov b) Prešov II. a) Bajerov b) Košice r. kat. / - - - - / - - - - - —
28 a b Bajorovce*) Dravce a) Sabinov b) Sabinov a) Bajerovce b) Prešov gr. kat. - - - - - - - - - - - -
29 a b Bajtava Kamenica n. Hr. a) Parkan b) Nové Zámky a) Bajtava b) Trnava r. kat. - / / - 41000 —
30 a b Baka Baka a) Dunajská Streda b) Bratislava III. a) Baika b) Trnava r. kat. - / - - - / - / - - 25000 -
31 a b BaJdovce Spišské Podhradie a) Levoča b) Spišská Nová Ves a) Spišská Kapitula b) Spišské r. kat. / - - - - / - / - - 32300 -
32 a b Balog Ip. Veľká Ves a) Modrý Kameň b) Modrý Kameň a) Nekyje n. I. b) Trnava r. kat. / - - - - / - - - - - -
33 a b Balog Čierny Balog Čierny a) Brezno n. Hronom b) Brezno n. Hronom a) Balog Čierny b) Banská Bystrica r. kat. / - / - - / - - - - - -
34 a b Baloň Baloň a) Dunajská Streda b) Komárno a) Baloň b) Trnava r. kat. - / - - - / - - - - - -
35 a b Balvany Tek. Nová Ves a) Levice b) Levice a) Tek. Nová Ves b) Trnava r. kat. - / - - - / - - - - - -
26 a b Banské*) Veohec a) Vranov b) Michalovce a) Banské b) Munkačevo gr. kat. - - - - - - - - - - -
37 a b Bar Dolný Bar Dolný a) Dunajská Streda b) Komárno a) Dolný Bar b) Trnava r. kat. / - - - - / - - / - 92000 -
38 a b Bar Horný Bar Horný a) Dunajská Streda b) Bratislava III. a) Bar Horný b) Trnava r. kat. - / - - - / - - - - -
39 a b Raira Gemerfiga a) Tornaľa b) Jelšava a) Barca b) Rožňava r. kat. / / - - - / - - - - - -
40 a b Barom lak Dvory nad Zitavou a) Stará Dala b) Nové Zámky II. a) Dvory nad Zitav. b) Trnava r. kat. - / - - - / - - - - - -
41 a b Bart Bart a) Parkan b) Nové Zámky II. a) Bart b) Trnava r. kat. - / - - - / - - - - - -
42 a b Bartošovce Hertník a) Bardiov b) Bardiov a) Hertník b) Košice r. kat. / - - - - / - - - - - -
43 a b Baäkovce Ohradzany a) Humenné b) Humenné a) Ohradzany b) Košice r. kat. / - - - - / - - - - - -
44 a b BašUovce Choftkovce a) Sobrance b) Sobrance a) Hlivištia b) Užihorod gr. kat. / - - - - / - - - - - -
45 a b Bašovco Pobedim a) Nové Mesto n. V. b) Nové Mesto n. V. a) Pobedim b) Trnava r. kat. - / - - - / - - / 61000 —
46 a b Bašta Kost. Hajnáčka a) Feledince b) Rim. Sobota II. a) Kost. Bašta b) Rožňava r. kat. / - - - - / - - - - - -
47 a b Bašta Stará Hajnáčka a) Feledince b) Rim. Sobota II. a) Stará Bašta b) Rožňava r. kat. / - - - - / - - - - - -
48 a b Batizovce Batizovce a) Poprad b) Poprad a) Batizovce b) Spišské r. kat. / - - - - / - - - - - -
49 a b Bátovce Bátovce a) Levice b) Levice a) Bátovce b) Trnava r. kat. / - - - - / - - / - 33000
50 a b B«ckov Beckov a) Nové Mesto n. V. b) Nové Mesto n. V. a> Beckov b) Nitra r. kat. / - - - - ! - - - - - -
budova
má
c
m
je majetkom
Škola je
Vyuč. jazyk
Počet
žiakov
z toho
v äk. r.
1932-33
"Í 0>N
Ší CJ ^
t* b£
tried
v šk. r. 1932-33
Počet učiteľov
kvalifik.
žen
N 03 O m tí
Školský rozpočet na rok 1932 činí
Kč h
Iné äkoly sú v obci
mešť. ľudové
26
27
28
29
30
31
32 23
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50
71 121
71 121
4243
82 112 65 85 264 91 67
100 145 59 125 114 95 91
99 144 59 125 114 94 90
75512 68752 7349 10850
40
30
71 117 54 49 213 83 60 37 68 116 60 30 49 52
128 137 75 136 194 97 103 65 69 108 82 51 79 51
122 137 72 132 192 97 102 63 69 108 82 43 79 51
29000 50900 4564 8375 9395 7510 15704 7600 24251 52170 6700
99265 35544
60
a) Politický okres • Udržia-vateľ školy Školská
a) Školská obec b) Posledná pošta a) Fara b) Biskupstvo Ráz školy bola stavaná
o 'tn >y »o> C >N b) Štátny školský inšpektor •k. obec 1. obec t- *OJ f* O •Cfl stará •OJ > ta o > OJ m o co & > a m « .o > a w •oj > nákladom
M o o P, Im OJ 3 c O c b a "C a o c Kč h
51 a) Bedzany Veľké b) Jacovce a) Topoľčany b) Topoľčany a) Jacovce b) Trnava r. kat. — / - — - / — — — - —
52 a) Beharovco b) Spišské Podhradie a) Levoča b) Spišská Nová Ves a) Zehra b) Spišské r. kat. / - - - - / - / - - 2590 -
53 a) Becherov b) Zborov a) Bardejov b) Bardejov a) Becherov b) Prešov gr. kat. - / - - - / - - - - - -
54 a) Béko b) Štvrtok na 'Ostrove a) Samorín b) Bratislava III. a) Štvrtok n. O. b) Trnava r. kat. - / - - - / - - - - - -
55 a) Belá b) Mužla a) Parkan b) Nové Zámky II. a) Mužla b) Trnava r. kat. - / - - / - - - - - -
56 a) Belá b) Var in a) Žilina b) Žilina a) Belá b) Nitra r. kat. / - - - - / - - - - - -
57 a) Belá Banská b) Belá Banská a) Banská Štiavnica b) Zvolen a) Belá Banská b) Trnava r. kat. - / - - - / - - - - - -
58 a) Belá Banská b) Belá Banská a) Banská Štiavnica b) Zvolen a) Belá Banská b) Trnava r. kat. - - / - / - - - - - -
59 a) Belá nad Ciroehou b) Snina a) Snina b) Snina a) Snina b) Košice r. kat. / - - - - / - / - - 6000 -
60 a) Belá Košická b) Koá. Hámry a) Košice b) Košice I. a) Koš. Bell b) Košice r. kat. / - - - - / - - - - - -
61 a) Belá Valašská b) Belá Valašská a) Prievidza b) Prievidza a) Val. Belá b) Nitra r. kat. - / - - / - - - - - -
62 a) Beleg b) Fiš pri Vrábľoch a) Vráble b) Nové Zámky I. a) Fiš pri Vrábľoch b) Trnava r. kat. / - - - - / - / - - 32000 -
63 a) Beloveža b) Bardejov a) Bardejov b) Bardejov a) Beloveža b) Prešov gr. kat. / - - - / - / - - 60000 -
64 a) Belža b) Seňa a) Košice b) Košice T. a) Belža b) Prešov gr. kat. / - - - / - - - - - -
65 a) Béna b) Fiľakovo a) Lučenec b) Lučenec a) Biskupice b) Rožňava r. kat. / - - - - / - / - - 3503 -
66 a) Benedikovce*) b) Giraltovce a) Giraltovce b) Prešov I. a) Šťavník b) Prešov gr. kat. - - - - - - - - — -
67 a) Benkovee b) Tovarné a) Vranov n. T. b) Humenné a) Matiašovce b) Košice r. kat. / - - - / - - - - — -
68 a) Beňadik Hr. Sv. b) Beňadik Hr. Sv. a) Nová Baňa b) Kremnica a) Beňadik Hr. Sv. b) Trnava r. kat. - - - - / - - - - - -
69 a) Beňadovo b) Mutnó a) Námestovo b) Dol. Kubín a) Mutné b) Spišské r. kat. / - - - - / - - - - - -
VO a) Beňatina b) Sobrance a) Sobrance b) Sobrance a) Podhoroď b) Munkačevo gr. kat. / - - - - / - - - - ' - -
71 a) Beňuš b) Beňuš a) Brezno n. Hr. b) Brezno n. Hr. a) Beňuä b) Baňská Bystrica r. kat. / - / - - / - - - - - -
72 a) Bereksek b) Leopoldov a) Hlohovec b) Hlohovec a) Mestečko b) Trnava r. kat. - - - - / / - - - 750000 -
73 a) Beš b) Beé a) Dunajská Streda b) Komárno a) Beš b) Trnava r. kat. - - - - / - - - - - -
74 a) Beša b) Beša a) Vráble b) Nové Zámky a) Beša b) Trnava r. kat. / - - - - / - - - - - -
75 a) Bešeňov b) Bešeňov a) Vráble b) Nové Zámky I. a) Bešeňov b) Trnava r. kat. / / - - - / - - - - - -
budova Škola je Vyuč. jazyk Počet Počet učiteľov jzňírí I sa o Iné školy sú v obci
má je majetkom žiakov tried kvalifik. nekv. PS Školský rozpočet mešť. ľudové
e m S > o O ■O ol. obce C3 >> i! m a w . pob. z toho v äk.r. 1932-33 OS rH 00 C2 rH v šk. r. 1932-33 muž. žen na rok 1932 činí
B >N <D c •Q (L <u c O ■si i. 3 Í- •cS O •U] •a .3 o •o a a o > o T: Í. > o . Ť3 re á > . w >w . CO * % ä í So h X J xj >o o -O 3 O <4H >6 >ô >N B 3 TJ <D >ó o ■Q štátna > tp i! CJ a B •O) B o aug. <D ÍH t-* f,
M 3 x u 0. o x - v TJ x (B '—1 tí 3 tn >TH >TH h to ■tí B > TJ TJ p. tfl TJ T) TJ TJ S OJ fc. a Kč h o Ä o +J ■tQ a o > a1 i> O! >N '3 CG
51 1 - / - - - - - - / / - - - - 60 104 104 — í 1 1 - 2 - — 1 — 1 — 1 — 6700 — — _ - — — _ _
52 1 - / - - - - - - / / - - - - 62 116 115 1 1 1 1 - 2 1 - - - 1 - - - 6928
53 1 - / - - - - - - / / - - - - 92 164 164 - 1 1 - - 1 1 3 - 2320 /
54 1 75 53 50 3 1 1 - - 1 1 - - - - - - - 26341 65
55 2 1 - / 76 98 96 2 2 2 - - 2 1 - 1 - - - 1 - 56000
56 4 - / - - - - - - / / - - - - 190 350 350 - 3 4 2 - 6 2 1 - 2 1 - - 29í 39 - - - - / — - — -
57 2 83 101 101 - 2 2 - - 2 1 - - - 1 - - - 4800 /
58 2 - - - - - - / - / - - - - 77 122 122 - 2 2 - - 2 - - 2 - - - - - 4800 - - - - - - - - - -
59 3 1 - - - - - - / / - - - 134 288 285 3 2 2 2 - 4 2 - - - 2 - - - 293318 32
60 2 - - - - - - - / / - - - - 80 132 132 - 2 2 - - 2 1 - 1 - - - 1 - - - - - - - - - - -
61 1 - - - - - - / / - - - - 104 65 66 - 1 1 - - 1 1 1 - 38278 /
62 1 - - - - - - - / / - - - - 50 97 97 - 1 1 1 - 2 - - 1 - - 1 - - 13098
63 2 - - - - - - - / / - - - - 80 135 130 5 2 2 - - 2 1 - 1 - - - - - 20108
64 1 1 - - - - - - / / - - - - 40 64 64 - 1 1 1 - 2 1 1 - - - - - - 3798 35
65 1 - 45 69 69 - 1 1 - - 1 1 1 - 8500
66 67 1 T — — — — — — / / — — — — 45 62 61 1 1 1 __ — 1 _ 1 2760
68 3 1 - - - - - - / / - - - - 168 182 157 5 2 2 1 - 3 1 1 1 1 - - - - 35789 97 -
69 1 - - - - - - - / / - - - - 33 70 70 - 1 1 - - 1 - - - - j - 1 - 12205 - - - - - - - - -
70 1 - - - - - - - / / - - - - 48 65 64 1 1 1 - - 1 1
71 1 - - / - - - - / / - - - - 174 67 67 - 1 1 - - 1 1 - - - - - - - - - - - - / - - - - -
72 7 2 / - - - - - / / - - - - 239 504 500 4 3 5 2 - 7 2 - 3 - - 2 3 2 238368 50
73 5 2 - / - / / 338 502 489 13 5 5 3 - 8 3 2 2 1 - - - - 22032
74 1 - 38 83 83 - 1 1 - - 1 - 1 - - - - 1 - 20336 /
75 4 2 187 270 288 2 3 3 2 - 5 1 1 1 2 - - 1 - 33609 20
a) Politický okres Udržia vateľ školy Skoisk á
a) Školská obec a) Ráz bola stavaná
b) Štátny školský inšpektor Fara
O OT >o Ml) a >N b) Posledná pošta b) Biskupstvo školy o <v XI o x o s o u to L. 0) L. O m to 3 B to h >03 > c0 ■Q > co m o C0 Ä 1 tn Ä t» C0 tn ■CO > nákladom
O M u o "o a tn C B L. a "Ľ a o E Kč |h
76 a b Bežovce Bežovce a) Sobrance b) Sobrance a) b) Jenkovice Užhorod r. kat. / - — - - / - - - - — -
77 a b Biel Bieľ a) Chlumec Kráľ. b) Cap a) b) Tarkan Veľ. Košice r. kat. / - - - - / - / - - 40000 -
78 a b Biel IVIaď. Biel Maď. a) Galanta b) Bratislava III. a) b) Biel Maď. Trnava r. kat. / - - - - - / - - / 283000 -
79 a b Bielice Veľ. Bielice Veľ. a) Topoľčany b) Topoľčany a) b) Veľ. Bielice Nitra r. kat. - / - - - / - - - — - -
80 a b Bielovco Pastovce a) Želiezovce b) Levice a) b) Säkáloš Trnava r. kat. / - - — - / - - - - - -
81 a b Bierovce Veľ. Sedličná a) Trenčín b) Trenčín a) b) Tren. Turňa Nitra r. kat. / - - - - / - - - - - -
82 a b Bijacovce Bijacovce a) Levoča b) Spišská Nová Ves a) b) Bijacovce Spišské r. kat. / - - - - / - - - - - -
83 a b Biksárd Nádaš a) Trnava b) Trnava a) b) Biksárd Trnava r. kat. - / - - - / - / - - 2000 -
84 a b Bilka Humence Lakš. Nová Ves a) Malacky b) Bratislava II. a) b) Laik. Nová Ves Trnava r. kat. / - - - - / - - - - - -
85 a b Bíňovee Nádaš a) Trnava b) Trnava a) b) Nádaš Trnava r. kat. - / - - - - / - - / 350000 -
86 a b Bíňa Bíňa a) Parkan b) Nové Zámky II. a) b) Bíňa Trnava r. kat. / - - - - - / - - 45725 -
87 a b Biskupice Filakovo a) Lučenec b) Lučenec a) b) Biskupice Rožňava r. kat. / - - — - / - — - - — -
88 a b Biskupice Bánovce n. Beb. a) Bánovce n. Bebr. b) Bánovce n. Bebr. a) b) Veľ. Chlie-.nainy Nitra r. kat. / — — — - / - - - — -
89 a b Biskupice n. D. Biskupice n. D. a) Samorín b) Bratislava III. a) b) Biskupice n. D. Trnava r. kat. / — — — - / - - / — 120000 -
90 a b Bitarová Žilina a) Žilina b) Žilina a) b) Lietava Nitra r. kat. / — — - - / — / - — 15000 —
91 a b Blatné Revištia Sobrance a) Sobrance b) Sobrance a) b) BI. Revištia Užhorod gr. kat. / - — - - / — — — - — —
92 a b Blažov Brezovica n. T-1 r. a) Sabinov b) Sabinov a) b) Blažov Prešov gr. kat. / - — - - / — / - — 45000 —
93 a b Blh Vyšný Blh Vyšný a) Feledince b) Rim. Sobota a) b) Uz. Panita Rožňava r. kat. / - - — — - / - - / 34000 -
94 a b Blhovce Hodejov a) Feledince b) Rim. Sobota a) b) Hodejov Rožňava r. kat. / / / 68000 —
95 a b Bobot Bobot a) Bánovce n. B. b) Bánovce n. B. a) b) Bobot Nitra r. kat. - / - - - / - - - - - -
96 a b Bobrov Bobrov a) Námestovo b) Kubín Dol. a) b) Bobrov Spišská r. kat. / / / 250000 -
97 a b Bodák Horný Bar a) Dunajská Streda b) Bratislava III. a) b) Hoírný Bar Trnava r. kat. - / - - - - / - - / 450000 -
98 a b Bodružal Kraj. Poľaina a) Stropkov b) Medzilaborce a) b) Bodružal Prešov gr. kat. / - - - - / - / - - 40000 -
99 a b Bogliarka Kružľov Huta a) Bardejov b) Bardejov a) b) Kružľov Prešov gr. kat. / - - - - - / - - / 46000 -
100 a b Bohdanovce n. Trn. Bohdanovce n. Trn. a) Trnava b) Trnava a) b) Bohdanovce n. T. Trnava r. kat. - / - - - / - - - - - -
Bežné číslo budova Škola je Vyuč. jazyk Počet Počet učiteľov Rozšíri 1 sa o Školský rozpočet na rok 1932 činí Iné školy sú v obci
má je majetkom | chlapč. | dievč. | koed. ;> O M | nem. | so slov. pob. žiakov tried kvalifik. nekv. mešť. ľudové
| učební kabinetov I cirk. obce [ pol. obce | eráru | kláštora | iných | rusínsky | maď. v šk. r. 1918-19 v šk. r. 1932-33 z toho v šk. r. 1932-33 | v šk. r. 1918-19 v žk. r. 1932-33 muž. žen >N 3 S | žen. triedu >o c •Q O a štátna cirkev. o <u •O o štátna obecná ev. aug. u 0) u > o I® >N h vP TO
rím. a gr. kat. iného nábož. <w <D ■O | doč. | poboč. | spolu (Ľ ■o 1 doč. 'S ■a >o 0 ■a Kč h
76 1 - / - - - - - - / / - - - - 38 55 51 4 1 1 - - 1 - - - - 1 - 1 - 16000 /
77 2 / / / 126 135 103 37 2 2 - - 2 - 1 1 - - 1 - 27372 - - - - / / - - - -
78 4 2 / / / 241 238 238 - 2 4 - - 4 2 - 2 - - - - - 13508 - - - - / - - - - -
79 3 1 / - - - - - / / - - - - 171 181 181 - 2 3 - - 3 1 - 2 - - - - - 74154 30
80 1 1 / / / 62 64 64 - 1 1 - - í 1 - - - - - - - 1800 - - - - - - - / - -
81 1 - / - - - - - - / / - - - - 42 55 55 - 1 1 - - 1 - - - - 1 - - - 8190 - - - - - - - - - -
82 2 - / - - - - - - / / - - - - 58 99 99 - 1 1 1 - 2 1 - - - - 1 - - 8114 50
83 3 - / - - - - - - / / - - - - 96 178 177 1 2 2 1 - 3 1 - - 1 1 - - - 11780
84 1 - / - - - - - - / / - - - - 97 134 134 - 1 1 - - 1 - - - - 1 - - - 15000 - - - - - - - - - -
85 2 1 - / - - - - - / / - - - - 40 93 96 - 1 1 1 - 2 1 - 1 - - - - - 67867 28 - - - - - - - - -
86 5 1 - / 217 300 299 1 3 4 1 - 5 1 2 1 1 - - - - 20914
87 2 89 120 120 - 2 2 - - 2 1 - - 1 - - 1 - 17530 70
88 1 - / - - - - - - / / - - - - 32 44 44 - 1 1 - - 1 - - 1 - - - - - 11286 - - - - - - - - - -
89 6 - / - - - / / - - - / - - 483 403 403 3 4 6 2 - 8 2 1 4 1 - - 2 - 40000 - - - - / - - - - -
90 1 - / - - - ■ - - / / - - - - 45 61 61 - 1 1 30854 50
9Í r 1 - / - - - - - - / / - - - - 45 64 40 24 1 1 - - 1 1 - - - - - 2 - 2560
92 2 - / - - - - - - / / - - - - 132 184 184 - 2 2 - - 2 1 - - 1 - - 1 - 37000 - - - - - - - - - -
93 1 - / - - - - - - / - - / - - 62 60 59 1 1 1 - - 1 1 - - - - - - - 28000 - /
94 2 - / / / 114 127 125 2 1 2 - - 2 1 - 1 - - - 1 - 43782
95 1 - / - - - - - - / / - - - - 70 57 57 - 1 1 - - 1 - 1 - - - - - - 3463 - / - - - - - - - -
98 4 1 / - - - - - - / / - - - - 155 264 231 3 2 3 1 - 4 1 1 2 - - - 1 1 47674
97 2 1 / 95 146 146 - 2 2 - - 2 í - 1 - - - 1 - 11162 - - - - - - - - - -
98 1 1 / - - - - - - / - / - - - 40 44 44 1 1 - - 1 1 - - - - - - - 19000
99 1 - / - - - - - - / - / - - - 27 54 54 - 1 1 - - 1 1 - - - - - - - 6832 - - - - - - - - - -
100 2 - / - - - - - / / - - - - 103 163 163 - 1 2 1 - 3 1 - - 1 - - 1 - 56630 - - - - - - - - - -
b u d]o vla J Škola je Vyuč. jazyk Počet Počet učiteľov X •v N sa o Iné školy sú v obci
má je majetkom žiakov t r i e d kvalifik. nekv. « Školský rozpočet mešť. ľu d o v é
o m > 0 0) u •D 0> o .n o C8 m c m . pob. z toho v šk. r. 1932-33 OS rH oô oa ^ v šk 193, . r. -33 muž. žen na rok 1932 činí
c >N aj c .o <u 0) c s O •M t- 3 t. O *-> S JS o c chlapč •o > <Ľ ■d OJ > t) nem. > o m p* iného nábož. íJ it «M >o o XI 3 O >o .ô >N 3 T) o .o átatna > <v M ô n c •M a o . aug "S žid. i--
M 3 M ;o Q tu M TJ M tn a « t, bo > •a ■a 0. a TO 3 ■o •o ■3 s CD •N t- o a Kč h 'o o o .o o s* <v > (V -3 a
101 4 1 - - - - / / - - - - 170 222 222 - 2 2 2 - 4 1 - 2 1 — - 1 — 14300 _ — — — — — — — — _
102 1 - / - - - - / / - - - - 67 83 81 2 1 1 1 1 3000 /
103 3 2 / / / 185 165 164 1 2 2 1 - 3 - 3 - - - - - - 44723 01
104 1 - ..... - - - - / / - - - - 6) 72 72 - 1 1 - - 1 - - - - - 1 1 - 1200 - - - - / - - - - -
103 1 - - - - - - - / / - - - - 40 44 44 - 1 1
106 1 - - - - - - - / / - - - - 36 40 40 - 1 1 - - 1 1 - - - - - - - 3538 - - - - - - - - - -
107 o - - - - - - - / / - - - - 130 203 203 - o 2 1 - 3 1 - - 2 1 - 2 - 9539 - - - - - - - - - -
108 2 - - - - - - - / / - - - - 158 196 196 - 2 2 2 - 4 - 1 1 - 2 - - - 19481 99 / -
109 1 - / / - 60 79 44 35 1 1
110 1 1 / / - 59 61 61 - 1 1 - - 1 1 - - - - - - 45202 - - - - - - - - - -
111 1 - - - - - - - / - / - - - 35 93 93 - 1 1 1 - 2 - 1 - - 1 - 1 - 15000 - - - - - - - - - -
112 2 - / - - - - - / / - - - - 93 80 80 - 1 1 1 - 2 1 - - - - 1 - - 38250 16
113 2 - - - - - - - / / - - - - 109 183 186 - 2 2 - - 2 1 - 1 - - - 2 - - - - - - - - - - - -
114 2 - - - - - - - / / - - - - 84 106 106 - 1 1 1 - 2 - - - - 1 1 - - 22958 - - - - - - - - - -
115 2 - - - - - - - / / - - - - 102 141 141 - 2 2 - - 2 - - - - 2 - 1 - 43966 - - - - - - - - - -
116 2 - - / / - 102 200 184 16 1 2 1 - 3 1 - 2 - - - 1 - 16275
117 2 - / - - - - - / / - - - - 120 150 150 - 2 2 - - 2 1 - 1 - - - - - 11561 - - - - / - - - / -
118 2 - - - - - - - / / - - - - 108 137 137 - 2 2 - - - - - - - - 2 - - 34724 - - - - / - - - - -
119 1 - - - - - - - / / - - - - 53 93 96 - 1 1 - - 1 - 1 - - - - - - 18185 - - - - / - - - - -
120 4 2 - - - - - - / / - - - - 281 267 285 2 4 4 2 - 6 1 1 4 25687 10 /
121 3 - - 132 202 174 28 2 3 1 - 4 2 - 2 - - - - - 29900 / -
122 1 - - - - - - - / / - - - - 33 32 32 - 1 1 - - 1 - - 1 - - - - - 34741 - - - - - - - - - -
123 1 - / / 42 43 43 - 1 1 - - 1 1 - - - - - - - 6875 - - - - - - - / - -
124 3 1 / / 170 180 180 - 2 2 1 - 3 1 1 1 - - - - - 12000 - - - - / - - - - -
125 5 1 / / — 292 260 256 4 5 5 — - 5 5 — - - - — - - 624945 - / / / / / / - / /